Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 5T/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010383
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1113010383.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Harabina a členov

JUDr. Barbory Notovej a Ing. Petra Bónu, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Q. R. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1, ods. 2 písm. c) s poukazom na § 140 písm. a) Trestného zákona, oba formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 7. 11. 2024 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Q. R. nar. X. X. XXXX v C.
trvale bytom Bratislava, U.D. XXXX/X

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XIV Gv 33/2011 - 34 z 22. 3. 2013 pre
skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák formou spolupáchateľstva

podľa § 20, Tr. zák. a zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom
na § 140 písm. a) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že

25. marca 2011 po 22:00 h. pred barom na lodi Pontón ukotvenej v Bratislave na nábreží Arm.
Gen. Ludvíka Svobodu, 1868/500 rkm - riečny kilometer Dunaja, kde sa nachádzali zákazníci, po
predchádzajúcej dohode s Z. Z., Z. O. a P. Z. (spoluobvinenými vo vylúčenej trestnej veci) a ďalšími
nezistenými osobami, spolu za účelom fyzického napadnutia poškodeného R. M. nar. XX. XX. XXXX,

ktoré objednal a riadil P. Z., ako pomstu za údajný konflikt jeho syna P. Z. mladšieho s poškodeným R.
M., ku ktorému malo dôjsť približne 18. marca 2011, fyzicky napadli R. M. tak, že obvinený Q. R. a Z.
Z. spolu s dvomi nezistenými osobami, obkľúčili poškodeného R. M., ktorého následne nezistená osoba
udrela päsťou jedným silným úderom do spánkovej časti ľavej strany hlavy nad ucho a následne ho
silno udrela do temena pravej strany hlavy, v dôsledku čoho poškodený R. M. spadol na zem, kde ho
obvinený Q. R., Z. Z., spolu s ďalšími nezistenými osobami silno udierali a kopali do hlavy a tela, šliapali
po hlave a tele a skákali po tele a potom, čo chcel R. M. brániť poškodený Q. A., nar. XX. XX. XXXX,

tohto udrel päsťou do temena pravej strany hlavy Z. O., pričom ďalšie dve nezistené osoby čakali na
pokyny P. Z., ktorý počas celého fyzického napádania poškodeného R. M. dával pokyny v zmysle, aby ho
bili, kopali, dali mu, že to má za jeho syna a nakoniec im povedal, že stačí a aby už odišli, čím obvinený
Q. R. spolu s ďalšími osobami, spôsobil poškodenému R. M. pomliaždenie mozgu so zakrvácaním do
oboch čelových lalokov bez posunu stredočiarových štruktúr, otras mozgu, pomliaždenie a povrchovú
tržnú ranu na temene hlavy s práceneschopnosťou od 01. 04. 2011 do 02. 05. 2011 a poškodenému
Q. A. bolo spôsobené pomliaždenie hlavy v záhlavovej časti a traumatický blok krčnej chrbtice ľahkého

stupňa bez práceneschopnosti,pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkazuje poškodených:

- R. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. X, Bratislava
- Q. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX/A, Bratislava,
- Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., so sídlom Bratislava, Panónska 2, IČO: 35 937 874 a
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436

s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola 22. 3. 2013 podaná obžaloba prokurátora Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky z 22. 3. 2013, č. k.: XIV Gv 33/2011 - 34, na obvineného Q.. R., pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák formou spolupáchateľstva podľa § 20, Tr. zák. a zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. a) Tr. zák.,

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom
v obžalobe.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 23. 4. 2018, č. k. 5T/34/2013 - 1104 tak, že obžalovaného Q.. R.
podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal

obžalovaný. Zároveň súd odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Odvolací Krajský súd v Bratislave, na základe odvolania prokurátora citovaný rozsudok súdu prvého
stupňa uznesením z 20. 1. 2021, sp. zn. 5T/34/2013 zrušil v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. b)
Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Odvolací súd vyslovil, že okresný súd sa nie dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami
významnými pre rozhodnutie a skutočnosť, ktorú napadnutý rozsudok pokladá za nepreukázanú, je
v rozpore so správnym hodnotením výpovede svedka A. v dôsledku čoho je treba jeho rozsudok

považovať za chybný. So závermi okresného súdu nesúhlasil. Naznačil, že okresný súd nepostupoval
dôsledne v procese dokazovania, keď pochybil najmä vo fáze hodnotenia dôkazov predovšetkým
výpovede svedka Q. A. z prípravného konania. Krajský súd uviedol, že výpoveď svedka poškodeného
Q.. A. bola z materiálneho hľadiska vykonaná správne a i napriek formálnemu nedostatku (neúčasť
nezúčastnenej osoby) je, v kontexte ostatných okolností uvedených v uznesení odvolacieho súdu, v

trestnom konaní použiteľná. V zrušujúcom uznesení záverom zhrnul, že súd musí výpoveď sv. Q.. A.
vyhodnotiť zákonným spôsobom v súlade so zápisnicou o rekognícii osoby a zápisnicou o previerke
výpovede a aj s poukazom na výpoveď svedka. B.. Š. a sv. - pošk. R.. M..
Predmetná trestná vec bola po zrušení prvého rozsudku okresného súdu síce prejednaná v novom
zložení senátu, avšak obžalovaný s touto zmenou súhlasil a nežiadal, aby sa hlavné pojednávanie

vykonalo znova (č. l. 1226). Hlavné pojednávanie vykonal súd v neprítomnosti obž. R., nakoľko výslovne
požiadal a súhlasil s takým postupom, trval len na prítomnosti obhajcu, ktorý na všetkých termínoch
hlavného pojednávania prítomný bol (č. l. 1146).

Na nariadenom hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov R. M.

(poškodeného), Q. A. (poškodeného), P. Z., Z. O., R. E. a A. K. a čítaním listinných dôkazov podľa § 269
Trestného poriadku, a to príkazu Okresného súdu Bratislava I z 5. 10. 2011, sp. zn. 2Ntt 484/2011 z č. l.
215,odpovedespoločnostiOrangeSlovenskoa.s.z5.3.2012zč.l.218-221,rozsudkuKrajskéhosúdu
v Bratislave z 29. 2. 2024 sp. zn. 4To 76/2023, odpisu registra trestov, lustrácie priestupkov CESDAP,
lustrácie ZVJS a lustrácie Generálnej prokuratúry SR na obžalovaného všetky zo 6. 11. 2024.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný Q.. R.. Prokuratúra, ako nositeľadôkazného bremena, nepreukázala zákonným spôsobom vykonanými dôkazmi, že by skutok spáchal
obžalovaný.

V trestnom procese, súd uzná obžalovaného za vinného, len ak takýto záver možno jednoznačne oprieť
o kompletne vykonané dokazovanie a to bez akýchkoľvek rozumných pochybností, pričom však všetky
dôkazy musia byť nielen zákonne vykonané, ale najmä získané. V predmetnom prípade absentujú
dôkazy, ktoré by obžalovaného jednoznačne usvedčovali zo skutku kladeného mu za vinu resp. jeho
vinu prokuratúra opiera v zásade len o jeden zákonne vykonaný dôkaz (výpoveď poškodeného A. i to

len čiastočne, nakoľko sám poškodený prezentoval viac verzií /dve skupiny útočníkov/, ako mohlo dôjsť
k napadnutiu poškodených), ktorý však na vyslovenie záveru o vine obžalovaného bez akýchkoľvek
rozumných pochybností nestačí.

***

Obžalovaný Q.. R. od začiatku stíhania spáchanie skutku popiera.

Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom poškodený R.. M. vypovedal, že čo si pamätá, tak bol na
plťke (asi Pontón) na Dunaji. Dostal úder, asi zboku, asi tak aj vypovedal. Boli tam nejakí chlapi, videl
ich stáť okolo seba, jedného asi chytil za nohy. Potom ako dostal nejaké ďalšie rany odpadol a to je

celé, čo si pamätal. Vzhľadom na odstup času už nevedel, či to opísal úplne presne. Obžalovaného R.
poznal aj pred skutkom. Chodili spolu na zápasenie, tam sa zoznámili, mohlo to byť okolo roku 2005.
Neboli kamaráti, ale poznali sa, pozdravili sa. Osoby, ktoré ho napadli poznal len v tom smere, že viac
chlapovstálovedľaseba,bolotonečakané,veľmirýchle,nemalčasskúmaťtieosoby.Najprvhonapadli,
potom jedného chlapa chytil za nohy ako už uvádzal a potom dostal úder do hlavy na čo spadol a potom

už veľa nevnímal. V čase skutku sa výkonnostne resp. súťažne venoval MMA zápaseniu, vedel, že aj
obžalovaný R. sa tomu venoval. Pri skutku nemal čas vnímať osoby útočníkov, nevidel tam nikoho ani
obžalovaného R.. Nevedel by nikoho identifikovať. Už to vypovedal. Obžalovaného R. by spoznal, ale
keďže to vtedy nestihol vnímať, nevidel ho tam. Myslel si, že útočníci si mysleli, že zbil syna jedného z
nich, ale asi si ho s niekým pomýlili. Nepamätal si, či skutok niekto videl.

Poškodený Q.. A. sa na hlavnom pojednávaní, po vrátení veci odvolacím súdom, pridržal výpovede z
prípravného konania a to vzhľadom na odstup času, keďže pamäťová stopa je už horšia. Spomenul si,
že išlo o nejakú bitku, asi spred 10 či 12 rokov a to na lodi Ponton v Bratislave. Bol účastný tejto bitky,
ale kto začal, aký bol priebeh a nejaké detaily si už naozaj nespomenul. K obžalovanému sa s odstupom

času už nevedel presne vyjadriť, či bol účastný bitky, či sa pripojil na začiatku, v strede alebo ako to
bolo. Ak v prípravnom konaní povedal, že tam bol tak potom tam bol, ale dnes si už nespomínal. Vec
kde bol stíhaný za krivú výpoveď je právoplatne skončená, neodvolával sa a ani nepodával mimoriadny
opravný prostriedok. Spomenul si, že v tej bitke bol zbitý Tomáš Deák. On zbitý nebol, ale mohol byť
napadnutý. Pamätal si, že sa vo veci realizovala aj previerka jeho výpovede na mieste činu. Obžalovaný

R. na mieste činu asi bol, ak to uviedol v prípravnom konaní.
Po prečítaní výpovede svedka Q.. A. z 19. 9. 2011 z č. l. 63 - 75 (z prípravného konania na návrh
prokurátora), menovaný udal, že súhlasí s tým, čo bolo prečítané a trval na tom, že tak sa to stalo. V
predmetnej výpovedi Q.. A. okrem iného vypovedal, že útočiť na pošk. R.. M. mali 3 osoby (Z. O.Ť.,
M. /prezývka/ a R.), ktorí mali byť koordinovaní P.. Z.. Ako oddeľoval M. a R. od pošk. R.. M., dostal aj

on úder do zadnej časti hlavy, ale nevedel od koho. Svedok Q.. A. tiež uviedol, že prvá skupina, ktorá
dokopala R. (pošk. R.. M.) boli traja muži, nevedel kto to bol, nepoznal ich. Druhá skupina, tí čo vybehli
zo stanu, na čele s Z., tam spoznal R., M., O.G. a Z. staršieho (č. l. 71 a 74).
Na doplňujúcu otázku, kto mali byť tri osoby, ktoré poškodeného M. bili ako prví a dokopali ho do rohu,
svedok odpovedal, že to nevie uviesť. O túto vec sa ani nezaujímal. Nevedel to ani teraz s odstupom

času.

Svedok P.. Z. pred výpoveďou sprítomnil, že vie, čo je predmetom tejto veci, nakoľko bol v rámci tohto
skutku 14 rokov obvinený, aktuálne už je oslobodený.
Ďalej na pojednávaní so 100 % istotou potvrdil, že obžalovaný Q.. R. sa na údajnom mieste skutku

nenachádzal. Čo si spomenul tak sa stretli okolo pol noci v ten večer v meste, asi v podniku Antinori,
ale na údajnom mieste skutku určite nebol. V rozhodný deň bol v bare na lodi Pontón, mohlo to byť
okolo 20,00 hod. až 20,30 hod. večer, zdržal sa tam asi 10 minút a išiel preč. Čo si pamätal tak ku
skutku malo dôjsť okolo 21,00 hod. - 22,00 hod. večer. Ako uvádzal s obžalovaným sa stretol potomokolo pol noci asi v Antinori. Tento podnik sa nachádza v centre mesta Bratislava na Ventúrskej ulici.
Keď sa stretol s obžalovaným v tomto podniku tak tam prišiel asi s Z. Z.. Poškodeného R.. M. pozná,
vedel, že v tom čase robil vyhadzovača na diskotékach. Keď chodil do mesta a po rôznych podnikoch,

tak tam sa zoznámili. Rovnako pozná aj poškodeného A., tiež z mesta, zdravili sa. Na mieste skutku
bol v čase ako už hovoril s Z.. O. a Z.. Z.. Išli okolo pešo a vedel, že tam chodieval vtedy syn, tak sa
zastavili pozrieť, či tam nie je. Avšak tam nebol, zdržali sa tam chvíľu a išli preč. Potom šli do rôznych
ďalších podnikov a barov. Nehľadal v ten večer cielene syna, do baru na lodi Pontón šli len preto, že
tam chodieval, tak či náhodou tam nie je. Vedel, že syn bol predtým raz zbitý, malo to byť na tej lodi, ale

nebol si istý, syn sa mu nespovedal so všetkým. S obžalovaným sa v ten deň osobitne nekontaktoval,
nič si nedohadovali, stretli sa až v meste ako už uvádzal. S obžalovaným sa o skutku nikdy nerozprával.
Opäť potvrdil, že obžalovaný nebol na mieste skutku vtedy keď tam bol on, teda okolo 20,00 hod. až
20,30 hod., lebo ho tam nevidel. Stretol sa s ním až okolo tej pol noci. Prečo bol poškodený T. Deák
dobitý nevedel. S poškodeným A.Č. konflikt nikdy nemal a nevedel si preto vysvetliť už 14 rokov, prečo
ho označil, že mal byť na mieste skutku, keď ku nemu došlo. Keď mu aj prišlo obvinenie nechápal, čo

sa to deje. Rozmýšľal nad všetkým, ale nevedel prečo ho tak označil. Ešte sprítomnil, že pokiaľ vedel,
tak obžalovaný v tom čase pracoval pre F. A. a poškodený A. pre P. A., pričom títo A. mali v tom čase
horšie vzťahy ak si to dobre pamätal a mohol len dedukovať či z týchto skutočností pramenil nejaký
problém medzi poškodeným a obžalovaným. Prečo označil aj jeho nevedel, možno ho videl vtedy na
lodi a nejako si to pospájal, ale

nevedel prečo. Keď prišli na miesto skutku okolo 20,00 hod. až 20,30 hod tak neregistroval či tam boli
poškodení M. a A.. Vtedy ich ešte tak nepoznal, že táto osoba je M. a táto A.. Skôr len tak zvidenia.
Možno tam aj boli keď označili jeho, že tam bol, ale on ich vtedy neregistroval. Nemal konflikt ani s
poškodeným M. a za celý svoj život nemal konflikt s nikým.

Svedok Z.. O. na hlavnom pojednávaní v úvode k veci rovnako udal, že bol v tejto veci obvinený, ale
aktuálne už je právoplatne oslobodený.
Ďalej vypovedal, že obžalovaný R. pri tom, ako sa stal ten incident nebol. S P. Z. a Z. Z. prišli na
miesto skutku, stal sa tam určitý incident, chvíľu tam boli a potom odišli do mesta. Vôbec nevedel prečo
tam bol spomínaný obžalovaný R.. Obžalovaného pozná, ale ani v čase skutku neboli nejakí najbližší

kamaráti, na dovolenky spolu nechodili, mali spolu len tréningy, poznali sa z videnia z mesta, pozdravili
sa. S obžalovaným v deň skutku nebol. Poškodeného A. tak zbežne poznal a Deáka len tak z videnia,
nerozprávali sa. Poškodeného A. možno zdravil, nič viac. Ani s jedným z poškodených nemal žiaden
spor. Je možné, že s obžalovaným sa rozprával o skutku, keď sa potom stretli, hovorili asi o tom, že
prečo je tam zakomponovaný on, aj oni a také veci. K incidentu o ktorom na začiatku hovoril, tak P..

Z. mal nejakú slovnú výmenu názorov s poškodeným M. na tej lodi resp. pontóne. Svedok bol trošku
ďalej, niekde zboku s A.. Neboli ani vnútri, len von a aj bol teda trošku ďalej. Boli tam krátko asi 5 -
10 minút. Poškodený M. asi dostal aj nejakú facku, bola tam hádka, ale nevedel či facku dal Z. alebo
Z., ktorý tam bol tiež, asi to bol skôr P.. Určite však poškodený nebol tak dobitý, ako sa píše v skutku
a možno aj on ten konflikt vyvolal, nevedel už presne. Nevidel to úplne, až potom mu o tom hovorili.

Obžalovaný R. tam určite vtedy nebol. Nepamätal si presne či tam prišli taxíkom alebo peši. Potom išli
do nejakých ďalších podnikov, Kartel a iné. Nevedel prečo poškodený A. označil obžalovaného R., že
mal byť prítomný na tom incidente, nevedel o žiadnej jeho motivácii. To, že vôbec niekoho označoval
sa dozvedeli až neskôr po incidente.
Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že v deň skutku sa s obžalovaným

stretol okolo 22:30 hod. v podniku Antinori na Ventúrskej ulici, do tej doby sa v ten deň nestretli, boli spolu
len krátko a potom sa rozišli, svedok reagoval, že nevedel teraz (na hlavnom pojednávaní) už, prečo
tak vtedy vypovedal. Skutočne si spomínal, že s obžalovaným vtedy nebol, ale je možné, že z podniku
Kartel či iného išiel ešte s chalanmi ďalej, ale nespomínal si. Možno to bolo aj tým, že mal vypité. Naozaj
si myslel, že sa nestretli. Ak by mu iní kamaráti povedali, že sa stretli tak asi sa stretli. Ešte k výpovedi

na polícii uviedol, že keď prvý krát prišli, tak nevypovedali a nevedel či vôbec potom vypovedali.
Záverom svedok udal, že na mieste skutku stál vedľa s A. a P. Z. s Z. Z. sa rozprávali s poškodeným
M.. Mohlo to byť okolo 19,00 hod., 20,00 hod. až 21,00 hod. večer, nevedel už naozaj presne. Boli tam
nejaké facky, ako spomínal, oni stáli na terase toho podniku a po chvíli odišli. Nevšimol si, že by bol
niekto nejako vážne zranený alebo niečo také. Až následne sa dozvedeli, že M. mal nejaké zranenie a

potom prišlo, možno o mesiac - dva, aj predvolanie. Poškodený A. stál vedľa neho a čo si pamätal, do
toho konfliktu sa nezapojil, resp. si už nepamätal presne. On (O.) sa doňho nezapojil.Vypočutý bol i svedok R.. E., ktorý ozrejmil, že obžalovaný Q.. R. je jeho kamarát, ale už nie sú dlhšie
v kontakte, napíšu si na sviatky. Pozná aj poškodeného R.. M. nakoľko sa pohybuje v oblasti bojových
športov. Čo si pamätal, tak skutok mohol byť aj spred viac ako 10 rokov, pričom to, že poškodený mal byť

práve R.. M. sa dozvedel asi až pred 5 rokmi. Pamätal si však, že bol vtedy s obžalovaným R. v meste
niekde pod Michalskou bránou v Bratislave, asi v Havana Clube. Bol s ním a potom odbehol niekde k
Dunaju a asi po pól hodine sa vrátil a povedal mu, čo sa stalo, že keď prišiel k Dunaju, tak tam boli
policajti a niekoho tam zbili resp. napadli. Pamätal si to preto, lebo práve oboch pozná - aj obžalovaného
R. aj poškodeného M.. Obaja sú z oblasti bojových športov. Pamätal si túto situáciu aj preto, že keď

chodieval do mesta tak sa nestávalo často, že by niekto niekoho napadol pri Dunaji. Stalo sa to možno 2
krát čo si pamätal. To, že poškodeným mal byť práve R.. M. sa dozvedel pri náhodnej debate v telocvični
pri tréningu pred asi tými 5 rokmi. Padla reč na obžalovaného R. a tento skutok a že poškodený má byť
práve R.. M. o čom nevedel. Obžalovaný R., keď sa vtedy vrátil od Dunaja späť do mesta, tak nehovoril
ani kto mal byť ten napadnutý, ako ani kto ho mal napadnúť, len že tam bola nejaká bitka. Z osôb Z..
Z., Z.. O. a P.. Z. by mohol poznať len O. ak je to osoba, ktorú pozná pod prezývkou O.. Ostatných

dvoch vôbec nepoznal, a to ani po mene. O. sa venoval bojovým umeniam, asi kickboxu, ale ani toho
nepoznal osobne, vedel, že existuje. Ako uvádzal ohľadne toho večera, tak nevedel, či vtedy niekto s
obžalovaným išiel do mesta resp. bol s ním, ale z ich spoločnej partie určite nikto. Či prišiel niekto iný
si nepamätal. Spomenul si, že v bare s ním, bol sám. Keď odchádzal k Dunaju tak išiel sám, ale keď sa
vracal nespomenul si, či prišiel sám alebo s niekým. S obžalovaným mal v období roka 2011 kamarátsky

vzťah. V predmetný večer už v Havane bol a obžalovaný tam prišiel až neskôr za ním. Potom, ako už
spomínal, šiel ešte dole ďalej pozrieť do mesta. Za kým išiel, prečo a kam, to nevedel, mal aj iné partie.
Potom sa vrátil, že sa stala nejaká bitka pri Dunaji, kde videl viacero policajtov, už bola vtedy tma, ale
kedy sa vrátil nevedel, nepamätal si presný čas. Nevedel ani ako sa zvyčajne pohyboval, či mal vôbec
auto. Keď sa vrátil do Havany tak len mu povedal, že sa stala tam nejaká bitka, bližšie o tom nehovoril,

nestávalo sa to často, tak len mu to oznámil. Keď sa vrátil tak boli ešte nejaký dlhší čas spolu v Havane a
potom obžalovaný odišiel, ale nevedel kedy, ani kam, pamätal si len, že on (svedok E.) odišiel až po ňom.
Z jeho prejavu, toho čo mu hovoril, sa mu nezdalo, že by bol priamym svedkom tej bitky, ale že prišiel
až keď bolo po nej, keď tam už boli policajti. O skutku sa s obžalovaným bavil aj potom, ako mal byť
obžalovaný resp. obvinený, že teda mal niekoho napadnúť, ale nikdy mu nepovedal, že by poškodeným

mal byť práve R. M.. Aj sa na tom smiali, lebo vedel (svedok E.), že je to blbosť z časového hľadiska,
že sa to tak nemohlo stať. Nesedelo mu, že by to vôbec mohol stihnúť, ísť na miesto činu a aj sa vrátiť,
z toho čo si pamätal, koľko bol preč. Nevedel sa už teraz vyjadriť, prečo si obvinenie R. spojil práve s
incidentom pri Dunaji o ktorom vypovedal vyššie. Tak mu asi vychádzal kontext situácie, nestávalo sa
to často, možno ide o jediný prípad čo poznal, že jeho známy, keď bol s ním, mal byť niečoho účastný,

tak možno preto si to spojil. Poškodeného A. nepozná. R.. M. pozná z oblasti bojových športov, kde
sa pohybuje aj on. Vtedy, okolo roku 2011, vôbec nevedel, že bol napadnutý resp. zbitý. Tvrdenie, že
obžalovaný nemohol stihnúť spáchať skutok vychádza z predpokladu, že mu prišlo a aj príde nereálne,
aby odišiel z Havany až k Dunaju, pobil sa tam a vrátil sa späť do Havany. To aj v kontexte, že poškodený
bol práve M., ktorý sa pravdepodobne vie brániť. Preto si myslí, že by to nestihol. To, že obžalovaný

mu povedal, že videl, že sa mala stať nejaká bitka pri Dunaji, tak nevedel, či ju videl z diaľky, alebo
bol priamo pri nej, hovoril, že videl policajtov. Nespomínal si, či s obžalovaným bol ešte v Havane po
tomto incidente, je to možné a je možné aj že nie. S obžalovaným sa o tomto skutku bavil, ako už
uviedol, pričom sa ho ešte vtedy na začiatku pýtal, či by išiel svedčiť, na čo povedal, že samozrejme,
ale doteraz ho nikto v tej veci nepredvolal, prvý krát vypovedal na predmetnom hlavnom pojednávaní.

Keď obžalovaný R. odišiel z Havany pozrieť ďalej do mesta, tak ostal (svedok) v podniku akoby sám,
ale zároveň poznal viacerých z personálu, boli to už aj kamaráti tak aj s nimi sa rozprával, postával, mal
nejaké nealko a potom sa obžalovaný vrátil.

Svedok A.. K. na pojednávaní vypovedal, že obžalovaného R. pozná z ulice, asi býval na Wolkrovej a

bol MMA zápasník. Nevedel sa žiadnym spôsobom vyjadriť k nejakej udalosti z roku 2011. Asi v roku
2012 bol napadnutý asi 20 ľuďmi, mal okolo 42 zlomením a odvtedy si dosť vecí nepamätá (máva stále
aj výpadky pamäte). R. M. pozná, vie, že bol MMA zápasník aj biletár, počul, že bol aj niekedyniekde
v meste zbitý, ale nevedel k tomu viac. P. Z. pozná z mesta, taký starší pán. Z. O. tiež pozná z mesta,
bývalý karatista a rovnako aj Z. Z. pozná, taký chalan z ulice. Do roku 2012 sa s týmito tromi (Z., O., Z.)

stretával asi rok v meste, robil tam biletára. Potom keď začal robiť taxikára niekedy v roku 2012, tak sa
už prestali stretávať a odvtedy sa nestretávajú. R. sa s týmito tromi menovanými asi poznal. Nevedel
presne o čo ide v tejto veci, ale čo si spomenul tak Z. mal viac trestných konaní. Nespomínal si, či v roku
2022 bol na súde vypočutý k udalosti, ktorá je predmetom tejto veci resp. k trom menovaným pánom.Niečo na súde sa mu marí, ale nespomínal si. To, že k niečomu vypovedal v roku 2022, čo bolo už po
roku 2012, kedy bol zbitý a máva stále také výpadky pamäte a možno vtedy si na niečo spomenul, to
vypovedal, dnes už po ďalších asi troch rokoch si nespomínal čo vypovedal ani čo sa mohlo stať. Nemal

by problém aj s prečítaním tej zápisnice, ktorú navrhoval prokurátor, nemal záujem nikoho chrániť či
niečo podobné, len si nepamätal.

Súd v naznačenom kontexte dodáva, že nevyhovel návrhu prokurátora na predloženie zápisnice o
výpovedi svedka A.. K. na hlavnom pojednávaní vo veci vedenej na pôvodnom Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. 4T/27/2013 (z č. l. 1485 - 1486) ako listinného dôkazu práve menovanému
svedkovi na nahliadnutie resp. vyjadrenie sa k nej, nakoľko sa stotožnil aj s námietkou obhajoby, že
nejde o listinu podľa § 269 Tr. por. ktorú by bolo svedkovi možné predložiť na nazretie. Ide o zápisnicu
z hlavného pojednávania, kde je priamo zachytená výpoveď svedka a išlo by o obchádzanie § 264 ods.
1 Tr. por., ktorý upravuje postup, kedy možno svedkovi predložiť jeho skoršiu výpoveď na vysvetlenie
rozporov v jeho výpovediach. Zároveň zápisnica z hlavného pojednávania nie je listinným dôkazov v

zmysle § 269 Tr. por.. Nad rámec súd uvádza, že je vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby
zabezpečili vykonávanie dokazovania spôsobom, aby bolo možné čítať aj skoršie výpovede svedkov
či obžalovaných z prípravného konania, ktorý postup je veľmi sťažený, keď dochádza k rôznemu
vylučovaniu vecí na samostatné konania resp. vylučovaniu obžalovaných z jednej trestnej veci na
samostatné ďalšie konania, ako to bolo i v tomto prípade.

***

Súd sprítomňuje, že nie je sporné, že poškodení (M. a A.) boli na rozhodnom mieste fyzicky napadnutí
a zbití, avšak dokazovaním sa nepodarilo ustáliť kým resp. ktoré osoby im mali spôsobiť zranenia

opísané v skutkovej vete obžaloby. Poškodený M. si nepamätal kto ho mal napadnúť, nevedel by nikoho
identifikovať. Obžalovaného R. by spoznal, ale keďže vtedy situáciu nestihol vnímať, nevidel ho tam.
Poškodený A. sám vypovedal o dvoch rôznych skupinách, ktoré mali na lodi Pontón v predmetnom čase,
v zásade tesne po sebe, napadnúť pošk. M. a v tej súvislosti následne i jeho. V načrtnutom kontexte súd
dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. 2. 2024, sp. zn. 4To/76/2023, ktorým

boli na identickom skutkovom základe ako v tejto veci, právoplatne oslobodení obž. Z.. Z., Z.. O. a P..
Z., pričom v skutkovej vete je uvedený i tu obžalovaný Q.. R. s dodatkom „stíhaný za tento skutkom
v samostatnom konaní“, a to z rovnakého dôvodu ako v tomto prípade - v zmysle § 285 písm. c) Tr.
por. - nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchali menovaní obžalovaní. Predmetné rozhodnutie, ako
rozhodnutie odvolacieho, teda nadriadeného súdu, je preto nutné plne aplikovať i v tejto veci a použiť

tam ustálené úvahy a konštatovania (platí aj prezumpcia správnosti a zákonnosti súdnych rozhodnutí,
kým neboli zákonným postupom zrušené). Krajský súd teda, i keď v odlišnej, ale skutkovo rovnakej veci,
označil výpoveď pošk. A. z prípravného konania (z 19. 9. 2011, ktorá mu bola prečítaná pre odstránenie
rozporov aj v tejto veci na hlavnom pojednávaní 19. 9. 2024) za nehodnovernú, pretože vykazovala
podstatné rozpory v jednotlivých tvrdeniach navzájom, hlavne k osobám Z.. O. a P.. Z.. Súd ustálil,

že sv. A. nedokázal presvedčivo a hlavne logicky vzniknuté rozpory odstrániť. Táto svedecká výpoveď
poškodeného sa nemohla stať jedným z kľúčových priamych dôkazov pre odsudzujúci výrok súdu,
keďže iné priame alebo nepriame dôkazy v neprospech obžalovaných (Z., O., Z.) nedosahovali už takú
výraznú výpovednú hodnotu, hlavne vo vzťahu k identifikácii konkrétnych útočníkov (bez akýchkoľvek
pochybností platí i k obž. R., ktorý mal byť v zmysle obžaloby „spoluútočníkom“ s menovanými),

ktorí mali svojim konaním spôsobiť následky na zdraví oboch poškodených. Bolo evidentné, že sv.
A. samotnú realitu skutkového deja, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, nahrádzal vlastnými
konštruktmi a domnienkami. Ďalej krajský súd v citovanom rozhodnutí zhŕňa, že už v prípravnom konaní
dôkazná situácia ohľadom identifikácie páchateľov, ktorí mali fyzicky útočiť na oboch poškodených bola
neprehľadná, komplikovaná a sporná. V konaní pred súdom sa táto dôkazná situácia vôbec nezmenila,

práve naopak, výrazne zhoršila (platí opäť rovnako i na vec obž. R., kde navyše žiaden svedok okrem
pošk. A. nepotvrdil ani len jeho prítomnosť na mieste skutku, nie to ešte, že by mal byť účastný bitky,
len svedok T. E. vypovedal, že bol v rozhodný večer s obž. R. v podniku, ten si odbehol a keď sa
vrátil mu povedal, že videl pri Dunaji policajtov, nakoľko tam niekoho zbili/napadli; nik okrem A. však
nevypovedal, že by obžalovaný vôbec bol priamo na mieste skutku). Z očitých svedkov útoku (R.. M.,

Q.. A., Z.. E., F.. Ž.) nedokázal nik, okrem A. identifikovať útočníkov, ktorí sa útoku mali dopustiť (strany
14 a 15 uvedeného rozsudku krajského súdu).Senát krajského súdu tiež uviedol, že výrok o vine musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré
celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne stal, vykazuje zákonné znaky trestného
činu a spáchali ho konkrétne osoby, na ktoré bola podaná obžaloba. Ak existujú akékoľvek rozumné

pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obžalovaných, ale naopak, je nutné ich vyložiť v ich
prospech.

Skutkovo ďalej krajský súd ustálil, že tým, že na hlavnom pojednávaní neboli vykonaným dokazovaním
náležite objasnené fyzické útoky dvoch rozdielnych skupín páchateľov na osobu poškodeného R.. M.

a to v dvoch na seba nadväzujúcich fázach skutkového deja, ako možné príčiny vzniknutého následku,
bola konajúcemu súdu vzatá možnosť hodnotiť aj zavinenie týchto obžalovaných osôb. Prvá skupina
útočiacich páchateľov na poškodeného R.. M. nebola vôbec identifikovaná, t. j. išlo o neznámych
páchateľov (identická situácia aj v tejto veci - pošk. A. len sprítomnil, že boli dve skupiny, ktoré mali biť
pošk. M.), v druhej skupine útočiacich páchateľov boli výpoveďou sv. A. z 19. 9. 2011 identifikované iba
dve konkrétne osoby a to muž s prezývkou M. (Z.. Z.) a Q.. R.. Vykonaným dokazovaním teda nebol

vylúčený ani variant skutkového deja, že prvá skupina útočiacich páchateľov na poškodeného M. mohla
byť oveľa brutálnejšia a agresívnejšia, ako druhá skupina páchateľov, ktorá mala následne pokračovať
vo fyzickom útoku na menovaného poškodeného a v ktorej sa nachádzal aj Z.. Z. (ako i obž. R.). Ostala
preto nezodpovedaná otázka, či obžalovaní (Z., O., Z. a logicky teda aj R.) zavinili následok závažný
pre spoločnosť a z akých skutočností zavinenie obžalovaných vyplynulo.

Načrtnuté závery (z rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. 2. 2024, sp. zn. 4To/76/2023) platia
identicky aj pre túto vec (ide o rovnaký skutok) a plynú aj z vykonaného dokazovania.

Naviac je nutné poukázať, že nikto z vypočutých svedkov, okrem pošk. A., nepotvrdil, že by obž. R.

na mieste skutku vôbec videl, nie to ešte, aby sa aj fyzicky do nejakej potýčky zapojil. Obžalovaný
od začiatku stíhania svoju vinu popiera, ako i to, že by na lodi Pontón v čase skutku bol. Odhliadnuc
od už vyššie naznačeného, ide o tzv. „tvrdenie proti tvrdeniu“ (obžalovaného versus pošk. A.), kedy
osamotené vyjadrenie pošk. A. nie je dostatočné a nepostačuje na výrok súdu o vine obžalovaného. Je
dôležité sprítomniť i skutočnosť, že pošk. A. bol právoplatne odsúdený za trestný čin krivej výpovede,

kde sa podľa vlastného vyjadrenia neodvolával a nepodával ani mimoriadnyopravný prostriedok, teda
voči odsúdeniu sa nebránil. Naznačené evokuje, že svedok - poškodený A. nie je úplne dôveryhodnou
osobou pre účely dokazovania, o to viac v trestnom procese, kedy navyše je jediným svedkom, ktorý
potvrdzuje účasť obžalovaného na skutku. Za nehodnoverného ho označil i odvolací súd vo veci
ostatných troch obžalovaných (Z., O., Z.) síce v inom konaní, ale pre totožný skutok so zahrnutím aj

mena obž. R..

Ak by súd napriek tomu nevyhodnotil výpoveď pošk. A. ako nedôveryhodnú, i keď v nej boli prítomné
rozpory, stále by išlo o izolovaný a jediný dôkaz, ktorý má potvrdzovať účasť aj obž. R. na spáchaní
skutku, ktorý dôkaz je však v rozpore s obranou obžalovaného, ale aj s výpoveďami ostatných, vo

veci vypočutých svedkov, kde všetci popreli, že by obž. R. vôbec bol na mieste skutku v čase, keď k
nemu malo dôjsť (nik, okrem A. ho tam nevidel, dokonca ani O. či Z., ktorí vypovedali, že na mieste
skutku boli, ale obž. R. nevideli). V zmysle naznačeného nebolo možné dosiahnuť „nepriestrelnosť“ resp.
„presvedčivosť“ výpovede pošk. A. (sám predostrel, že pošk. M. mali napadnúť dve rôzne skupiny; je
jediným svedkom usvedčujúcim obžalovaného, kedy všetci ostatní vypočutí vylučujú resp. nepotvrdzujú

jeho účasť na skutku; bol právoplatne odsúdený za trestný čin krivej výpovede), ako naznačil krajskú
súd v zrušujúcom uznesení (z 20. 1. 2021, sp. zn. 5T/34/2013) a prokuratúra nesprítomnila žiadny iný
usvedčujúci dôkaz vo vzťahu k obž. R..

Ak by aj prítomnosť obž. R. na mieste skutku mala vychádzať len z výpovede pošk. A., tak, ako už je

načrtnuté vyššie (aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci pod sp. zn. 4To/76/2023) nebolo
dokázané, že práve skupina osôb, ktorej mal byť obžalovaný súčasťou (Z., O. a Z.) mali poškodeným
spôsobiť následok (zranenia) opísaný v skutku a teda, že práve oni (všetci spolu) ho mali spáchať.

Súd dáva do pozornosti, že vina obžalovaného musí byť preukázaná bez akýchkoľvek rozumných

pochybností a nie je možné ju založiť len na jedinej výpovedi svedka bez akýchkoľvek ďalších, aspoň
nepriamych dôkazoch preukazujúcich čo i len v náznakoch jeho vinu.Jediným usvedčujúcim dôkazom proti obž. R. bola výpoveď pošk. A. (i to len čiastočne - sám sprítomnil,
že aj iná skupina osôb mala biť pošk. M.). Obžalovaný však spáchanie skutku popiera a prezentoval, že
na mieste skutku ani nebol. Ide teda o tvrdenie proti tvrdeniu, pričom výpoveď menovaného svedka nie

je podložená žiadnymi inými dôkazmi a navyše jeho prednesy sú v zmysle vyššie zhrnutých dôvodov
spochybnené resp. nehodnoverné. Výrok o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ako je popísaný v
obžalobe, musí byť preukázaný bez akýchkoľvek rozumných pochybností, čo sa však v tejto veci nestalo
(nepreukázaná dokonca ani prítomnosť obžalovaného na mieste skutku - pred barom na lodi Pontón).

Keďže v konaní nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že by obžalovaný vôbec bol na mieste
skutku a nie to ešte, že by sa zapojil do útočnej fyzickej šarvátky voči poškodeným (teda, že by aj on
skutok spáchal), nemohol sa dopustiť ani prečinu výtržníctva.

I pre načrtnuté prítomné pochybnosti vôbec o prítomnosti obž. R. na mieste skutku (okrem aj neznámej
skupiny osôb, ktorí mali tiež napadnúť pošk. M. a nie je preto zrejmé, kto mu mal zranenia spôsobiť) a

existenciilenvýpovedepošk.A.,ktorýmáobžalovanéhousvedčovaťapreabsenciuinýchusvedčujúcich
dôkazov neostávalo súdu iné, len oslobodiť obž. R. podľa § 285 písm. c) Tr. por., nakoľko v konaní
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Prokuratúra ako nositeľka dôkazného bremena nedokázala zabezpečiť iné usvedčujúce dôkazy, ktoré

by prípadne mohli byť spôsobilé potvrdiť (alebo aj vyvrátiť) verziu prezentovanú pošk. A. o účasti obž.
R. na spáchaní skutku.

***

K výroku o škode

Nakoľkosúdobžalovanéhospodobžalobyoslobodil,poškodenýchsnárokomnanáhraduškodyodkázal
v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. na civilný proces.

Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených a preukázaných skutočností, ako i právnych úvah súdu,
ktorýmisariadilprihodnotenívykonanýchdôkazov,rozhodolsúdooslobodeníobž.Q..R.spodobžaloby
podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Rozsudok bol senátom prijatý jednomyseľne pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré

sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.