Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Peter Hunák, PhD.
Legislation area – Trestné právo – Rodina a mládež
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/60/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010258
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6925010258.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. na verejnom zasadnutí konanom
dňa 14. augusta 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 od. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného od 01. 01. 2020, s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. b), písm. j) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 15T/42/2025 zo dňa 05. 06. 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/42/2025 zo dňa 05. 06. 2025 bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 od. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
účinného od 01. 01. 2020, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. a to za skutok,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
odo dňa 11. 05. 2013 až doposiaľ v Rimavskej Sobote, v Slovenskej republike a všade inde, kde sa
zdržiaval si neplnil vôbec svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona
o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov
o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
2P/20/2013-39 zo dňa 24. 04. 2013, právoplatným a vykonateľným dňa 10. 05. 2013 a to prispievať
výživným na svoje deti mal. C. D., E. XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote a mal. C. D., E. XX. XX. XXXX
v Lučenci, sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima určeného podľa osobitného zákona
na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, na každé dieťa zvlášť, vždy do 20-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred, počnúc dňom 01. 05. 2013, do rúk matky detí C. D., E. XX. XX. XXXX v Rimavskej
Sobote, trvalým bydliskom F. G. XXXX/X, D. H. a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 2P/21/2020-37 zo dňa 14. 05. 2020, právoplatným dňa 09. 07. 2020 a
vykonateľným dňa 05. 06. 2020 a to prispievať výživným na svojho syna mal. A. B., E. XX. XX. XXXX
v Rimavskej Sobote, sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima určeného podľa osobitného
zákona na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, na každé dieťa zvlášť, vždy do 20-teho dňa toho
ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 01. 05. 2020, do rúk matky dieťaťa C. D., E. XX. XX. XXXX
v Rimavskej Sobote, trvalým bydliskom F. G. XXXX/X, D. H., čo predstavovalo odo dňa 11. 05. 2013
do dňa 30. 06. 2013 sumu vo výške po 26,65 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01. 07. 2013
do dňa 30. 06. 2017 sumu vo výške po 27,13 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01. 07. 2017
do dňa 30. 06. 2018 sumu vo výške po 27,32 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01. 07. 2018 do
dňa 30. 06. 2019 sumu vo výške po 28,08 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01. 07. 2019 do
dňa 30. 06. 2020 sumu vo výške po 28,78 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01. 07. 2020 do
dňa 30. 06. 2021 sumu vo výške po 29,42 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01. 07. 2021 do
dňa 30. 06. 2022 sumu vo výške po 29,87 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01. 07. 2022 do
dňa 30. 06. 2023 sumu vo výške po 32,11 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01. 07. 2023 do dňa30. 06. 2024 sumu vo výške po 36,80 € mesačne na každé dieťa a čo predstavuje odo dňa 01. 07. 2024
až doposiaľ sumu vo výške po 37,53 € mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť začal za neho plniť Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, ktorý úrad vyplácal
počnúc dňom 01. 01. 2022 žiadateľke C. D. náhradné výživné na deti mal. C. D., mal. C. D. a mal. A. B.
vo výške po 29,87 € mesačne na každé dieťa, na základe rozhodnutia č. D./XXXX/XXXXX-XX zo dňa
03. 02. 2022 a nasl. rozhodnutí, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky
nikde nepracoval, aj napriek absencii zamestnania nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na
príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, resp. sa na krátku dobu zaevidoval, ale
zevidenciektoréhoúradubolopakovanevyradenýprenespoluprácu,nepoberalpodporuprednástupom
do zamestnania, resp. aktivačný príspevok a nebol príjemcom dávky v hmotnej núdzi, resp. poberateľom
iných štátnych sociálnych dávok, ale sa zdržiaval v zahraničí a to v Spolkovej republike Nemecko a v
Rakúskej republike, vo Viedni, kde sa živil žobraním, a odo dňa 29. 01. 2025 sa nachádza vo väzbe
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, kde pri nástupe
do väzby po zákonnom poučení nezaevidoval na oddelení ekonomiky predpísaným spôsobom plnenie
vyživovacej povinnosti ako prednostnej pohľadávky na svoje deti mal. C. D., mal. C. D. a mal. A. B., ani
nepožiadal o dobrovoľnú úhradu výživného, čím mu vznikol dlh za uvedené obdobie do dňa 05. 06. 2025
na bežnom zameškanom výživnom pre matku detí C. D. vo výške 10.593,63 €.
Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Rimavská Sobota uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s
prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného
pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä tým, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
dňa 05. 06. 2025 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd prijal a
preto vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste, pričom sa pri úvahách o druhu a výmere
trestu riadil ustanoveniami § 34 a nasl. Tr. zák. U obžalovaného okresný súd zistil jednu poľahčujúcu
a jednu priťažujúcu okolnosť. Z odpisu registra trestov súd zistil, že za spáchanie trestného činu už
bol obžalovaný odsúdený v desiatich prípadoch, naposledy rozhodnutím Landesgericht für Strafsachen
Wien zo dňa 14. 7. 2023, sp. zn. 013 HV 7/2020x za viaceré úmyselné trestné činy na podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov pri skúšobnej dobe s probačným dohľadom v trvaní troch
rokov. Vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu (extrémne dlhé obdobie), na osobu obžalovaného,
ako aj na § 49 ods. 2 Tr. zák., okresný súd usúdil, že vo veci nemá byť uložený podmienečný trest,
ktorý ani nie je spôsobilý naplniť účel trestu. Uloženie trestu povinnej práce považoval okresný súd za
nepostačujúce a neprimerané rozsahu a následkom skutku. Obžalovaný sa môže zúčastniť pracovného
procesu aj počas výkonu trestu a pri zvolenej dĺžke uloženého trestu ide len o prechodné vyňatie
jeho osoby z pracovného trhu. Na druhej strane, po prihliadnutí na postoj obžalovaného, ktorý sa od
počiatkukutrestnémučinupriznával.sorgánmičinnýmivtrestnomkonaníplnekooperovalanahlavnom
pojednávaní uskutočnil vyhlásenie o svojej vine, čím prevzal plnú zodpovednosť za následky svojho
konania, súd vzhliadol dôvod na aplikáciu § 39 ods. 5 Tr. zák. a uložený trest odňatia slobody znížil o
dva mesiace pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný spolu s obhajcom priamo na hlavnom pojednávaní po
jeho vyhlásení odvolanie proti výroku o treste. Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu, a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 26. 06. 2025, v ktorom uviedol, že s uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody nesúhlasí, mohol mu byť uložený trest povinnej práce, popri
ktorom mohol byť zamestnaný v spoločnosti GEIS SK, s.r.o., čím by si zabezpečil pravidelný príjem,
z ktorého by si plnil vyživovaciu povinnosť a splácal by aj dlh na výživnom. Už počas výkonu väzby
viackrát požiadal o zaradenie do práce, ale dodnes nebol zaradený. Pri nástupe do väzby síce nenahlásil
svoju vyživovaciu povinnosť, pretože nevedel, že tak má urobiť, dodatočne túto však oznámil dňa 06.
03. 2025, pričom túto skutočnosť overil jeho obhajca dňa 25. 06. 2025 priamo v ústave. Navrhuje, aby
si odvolací súd vyžiadal o tejto skutočnosti správu z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica a túto prečítal na
verejnom zasadnutí. Dlh na výživnom by tak po 06. 03. 2025 nemal narastať a podľa jeho názoru tak na
výživnom dlhuje 10.255,86 Eur. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
vo výroku o treste zrušil a obžalovanému uložil trest povinnej práce.
Dňa 14. 08. 2025 sa v predmetnej veci konalo na krajskom súde verejné zasadnutie.Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje, aby krajský súd zrušil výrok o treste z
prvostupňového rozsudku a obžalovanému uložil trest povinnej práce.
Naproti tomu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že odvolanie obžalovaného navrhuje zamietnuť,
prvostupňový súd výrok o treste dostatočne odôvodnil, poukázal na to, že obžalovaný dlhodobo neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj na následky tohto jeho konania.
Obžalovaný v rámci konečného návrhu uviedol, že doma by mal prácu, už bol aj na nejakej komisii, a
keď by dostal šancu, vedel by splatiť aj dlh, aj riadne výživné, ľutuje, čo sa stalo a súhlasí s tým, čo
povedal jeho obhajca.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania obžalovaného
zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo
odvolanie prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.
Podľa § 33a ods. 2 Tr. zák., sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu
alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Podľa § 33a ods. 3 Tr. zák., tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 33a ods. 4 Tr. zák., pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom
poškodeného.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu. ... Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy
osôbpoškodenýchtrestnýmčinom,akoajosôb,ktorébolidotknutéškodlivýmnásledkomtrestnéhočinu.
Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného A. B., ktorý bol uznaný za vinného z
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 od. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného od 01. 01.
2020, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako
je vyššie uvedené, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný na položené
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal kladne „áno“, preto okresný súd po
procesnom postupe podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie vykonal
len v rozsahu o treste.
Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že trestný zákon v sankcii ustanovenia § 207
ods. 3 Tr. zák. umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 rok až 5 rokov. Okresný
súd obžalovanému uložil trest vo výmere 10 mesiacov s tým, že obžalovanému uložil trest mimoriadne
znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby. S prihliadnutím na všetky skutočnosti a zásady Trestného
zákona upravujúce ukladanie trestov, na ktoré je súd povinný prihliadnuť a to na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jehopomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu sa krajský súd stotožnil s trestom
uloženým okresným súdom, ako aj jeho výmerou.
Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo
obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a prečo
obžalovanému neuložil podmienečný trest odňatia slobody, alebo alternatívny trest (trest povinnej
práce).
K námietkam obžalovaného týkajúcim sa ukladania trestu krajský súd uvádza, že hoci obžalovaný
tvrdí, že by v jeho prípade bolo vhodnejšie uloženie trestu povinnej práce, krajský súd sa s týmto
jeho tvrdením nestotožňuje. Z doterajšieho života obžalovaného je absolútne zjavné, že sa pravidelne
dopúšťa protiprávneho konania a od roku 2013, tzn. za posledných viac než 12 rokov neuhrádzal žiadne
výživné na svoje deti, a to ani v časti. Súd preto obžalovanému neuveril, že v práve v súčasnosti by
sa zamestnal a začal hradiť bežné výživné, ako aj dlžné výživné. S ohľadom na uvedené skutočnosti
je nepochybné, že v predmetnom prípade napĺňa všeobecné zásady ukladania sankcií podľa § 33a Tr.
zák., ako aj zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. a nals. práve a len nepodmienečný trest odňatia
slobody. Krajský súd uzatvára, že uloženie iného, ako nepodmienečného trestu by v žiadnom prípade
nenapĺňalo zásady ukladania trestov práve kvôli osobe obžalovaného a k spôsobu spáchania činu (po
dlhý čas).
Krajský súd konštatuje, že zároveň nezistil žiadne zásadné porušenie ustanovení o ukladaní trestu.
Krajský súd sa s odôvodnením okresného súdu v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach
odkazuje, nakoľko opakovať správne a logické dôvody, by bolo na tomto mieste nadbytočné.
Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí
odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo
veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa 15. 02. 2017 k sťažnosti č.
19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok zo dňa 27. 09. 2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z predmetných článkov Ústavy a Dohovoru však nemožno
vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01).
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku, z vyššie
uvedených dôvodov odvolanie obžalovaného A. B., považujúc ho za nedôvodné, rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0
( § 163 ods. 4 Tr. por. ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.