Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 20, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Cb/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123249896
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123249896.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu: CENTAURY Plus s.r.o., so sídlom: Spojová 3855/12, 974
04 Banská Bystrica, IČO: 44 654 073, v konaní zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom: ul. J.
Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému: A. B. C. D. E., so sídlom: Wieloglowy
142,33-311Wieloglowy,Poľsko,IČO:490459078,ozaplatenie4.500,-Eurspríslušenstvom,rozhodujúc
o právomoci súdu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.03.2023 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 4.500 Eur s príslušenstvom, titulom nároku na zaplatenie zľavy

z kúpnej ceny za nákladné vozidlo, ktoré kúpil od žalovaného na základe ústne uzatvorenej kúpnej
zmluvy. Nárok na zaplatenie zľavy je nárokom z riadne uplatnených vád z dodaného tovaru (nákladného
vozidla).

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola uzavretá ústna kúpna zmluva,
ktorej predmetom bolo dodanie nákladného motorového vozidla F. C. XX.XXX VIN: G. s hydraulickou

rukou (ďalej v texte len ako „nákladné vozidlo“) za kúpnu cenu 49.900 Eur na základe faktúry NR
FV-6/06/22 zo dňa 30.06.2022. Predmetné nákladné vozidlo bolo žalovaným ponúkané a predávané
ako vozidlo s náhonom 6x4. Po kúpe nákladného vozidla žalobca investoval do jeho opráv sumu cca
10.000 Eur. Následne žalobca zistil, že nákladné vozidlo má náhon iba 6x2. Žalobca mal záujem o kúpu
nákladného vozidla s pohonom 6x4, tak ako to bolo uvedené v inzeráte, na základe ktorého kontaktoval
žalovaného so záujmom o kúpu nákladného vozidla. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zo strany

žalovaného bolo pri obchodnej ponuke aj v procese samotného predaja opakovane deklarované, že sa
má jednať o vozidlo s pohonom 6x4, čo sa však dodatočne ukázalo ako nepravdivé. Žalobca mal za
to, že žalovaný uviedol žalobcu do omylu v otázke vlastností (technických parametrov) predmetného
nákladného vozidla. Počas obhliadky nákladného vozidla u žalovaného síce žalobca, resp. poverení
pracovníci žalobcu nákladné vozidlo odskúšali, ale s kúpou nákladného vozidla nemali skúsenosť.
Žalobca nákladné vozidlo reklamoval u žalovaného. Pracovník žalovaného potvrdil, že nákladné vozidlo

bolo predávané s nesprávnym údajom o pohone 6x4. Žalobca poukázal na skutočnosť, že trhová cena
obdobných nákladných vozidiel s pohonom 6x2 bola výrazne nižšia a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
sa pohybovala na úrovni od 29.500 Eur do 39.900 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal
od žalovaného poskytnutie zľavy z kúpnej ceny v sume 6.000 Eur čo však žalovaný odmietol. Vzhľadom
na postoj žalovaného sa žalobca rozhodol svoj nárok uplatniť súdnou cestou, kedy žiadal zľavu z kúpnej
ceny vo výške 4.500 Eur s príslušenstvom.3. Žalovaný pri prvom úkone v konaní namietal právomoc slovenského súdu na rozhodnutie.
K nedostatku právomoci uviedol, že vec by mala byť súdená poľským súdom nakoľko vozidlo bolo
zakúpené v Poľsku. Preto je v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.

decembra 2012 o právomocí a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „Nariadenie“ alebo „nariadenie Brusel I bis“) krajinou dodávky tovaru Poľsko. Zdôraznil, že
kúpna zmluva bola realizovaná v Poľsku, predmet kúpy bol dodaný v Poľsku vo Wieloglowom a žalobca
si ho sám prevzal. Z uvedeného vyplýva, že Poľsko je krajinou dodania tovaru. Na preukázanie svojich
tvrdení predložil dokument „Vyhlásenie príjemcu tovaru“ z ktorého vyplýva, že tovar bol prevzatý dňa

30.06.2022 v obci Wieloglowy na území Poľska. Táto skutočnosť bola potvrdená podpisom p. A. H.,
ktorý vozidlo prevádzal na základe pokynov žalobcu. Žalovaný okrem vydania vozidla žalobcovi dňa
30.06.2022 na území Poľska nevykonával žiadne činnosti súvisiace s prepravou vozidla.

4. K uplatnenému nároku žalovaný uviedol, že žalobca sa s technickým stavom nákladného vozidla
detailne oboznámil pred kúpou, žalovaný žalobcovi poskytol všetku potrebnú technickú dokumentáciu

k nákladnému vozidlu. Nárok žalobcu je podľa názoru žalovaného prehnaný, nakoľko cena nákladného
vozidla bola vyššia než akú zaplatil žalobca. Žalovaný mal tiež za to, že žalobca neuskutočnil efektívne
oznámenie žalovanému o vadách nákladného vozidla v primeranej lehote, čo má za následok stratu
práva žalobcu podľa čl. 39 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovarov z 11.04.1980.

5. Žalobca v replike poukázal na to, že argumentácia žalovaného popiera zmysel medzinárodnej
prepravy.Jezrejmé,žemiestomdodanianákladnéhotovarumalabyťBanskáBystrica.Uvedenévyplýva
z dokladu CMR. Z uvedeného je nesporné, že je daná právomoc slovenského súdu a poprel, že by
k dodaniu nákladného vozidla malo dôjsť v Poľsku.

6. Súd vykonal predbežné prejednanie veci za účelom vyhodnotenia právomoci súdu vec prejednať a
rozhodnúť. Žalobca uviedol, že dohoda medzi stranami ohľadom miesta dodania tovaru neexistovala.
Medzi stranami sporu bolo jasné, že bolo potrebné doviesť tovar, čiže veľké nákladné motorové vozidlo
na Slovensko do Banskej Bystrice a až potom ako bude motorové vozidlo dodané, bude žalobca
oprávnený užívať tento tovar. Bolo nesporné, že dodávaný tovar bol prevezený z Poľska do Slovenskej

republiky (do Banskej Bystrice). Čo sa týka zabezpečenia prepravy, prepravu zabezpečovali kupujúci.
Odosielateľom tovaru bol žalovaný a odberateľom tovaru bol žalobca tak ako to vyplýva z CMR dokladu.
Rovnako z tohto dokladu vyplýva, že miestom dodania tovaru je Banská Bystrica. Žalobca uviedol, že
bolo dohodnuté, že tovar bude dodaný do Banskej Bystrice a zároveň bolo dohodnuté, že tovar bude
prevzatý prepravcom a miesto dodania bude na Slovenskej republike. K priebehu prepravy a k priebehu

odovzdania vozidla žalobca uviedol, že tranzitné značky zabezpečoval žalovaný. Tie slúžili na to, aby
motorové vozidlo mohlo byť prevezené z Poľskej republiky na Slovensko. Zároveň sa musel uskutočniť
administratívny proces prihlasovania, čiže sa jednalo o fázovité dodanie tovaru. Čo sa týka dokladov, tie
zabezpečoval žalobca. Zároveň bol spísaný CMR doklad o preprave, bol odovzdaný technický preukaz,
ktorý bol čiastočne znehodnotený a bolo zaplatené povinné zmluvné poistenie na 30 dní zo strany

žalovaného. Strany sporu medzi sebou komunikovali prostredníctvom platformy WhatsApp. Na otázku
súdu kto zabezpečoval dopravu nákladného vozidla žalobca uviedol, že prepravu nákladného vozidla
a vodiča zabezpečoval žalobca (kupujúci), ktorý následne aj prepravu nákladného vozidla zrealizoval.
(po ceste)

7. Po predbežnom prejednaní sporu žalobca svoje vyjadrenia doplnil o tvrdenia, že došlo k dohode
strán o mieste dodania tovaru, ktorým bola Banská Bystrica. Na preukázanie svojich tvrdení predložil
Medzinárodný nákladný list (CMR). Poukázal na to, že z tejto listiny vyplývajú podmienky prepravy
(miesta prevzatia tovaru na prepravu a miesta konečného dodania príjemcovi). Pričom tento doklad mal
byť vystavený žalovaným, čím malo dôjsť k preukázaniu dohody o vôli strán zrealizovať medzinárodnú

prepravu s jasne definovaným miestom dodania. V závere poukázal na to, že ak by aj neexistovala
explicitná ústna dohoda o mieste dodania, vystavenie CMR túto dohodu plne nahrádza a písomne ju
aj potvrdzuje. Tým, že žalovaný ako odosielateľ v CMR uviedol Banskú Bystricu ako miesto dodania,
vytvoril písomný a právne záväzný záznam o tom, kde sa má zmluvne plnenie ukončiť.

8. Podľa § 161 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").9. Podľa § 161 ods. 2 CSP; ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

11. Podľa kapitoly II Právomoc, oddiel 1 všeobecné ustanovenia, článok 4, odsek 1 Nariadenia Brusel
I bis, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez

ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

12. Podľa kapitoly II Právomoc, oddiel 1 všeobecné ustanovenia, článok 5, odsek 1 Nariadenia Brusel
I bis, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len
na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

13. Podľa kapitoly II Právomoc, oddiel 2 Osobitná právomoc, článok 7, odsek 1 písm. a), b) a c)
Nariadenia Brusel I bis, osobu s bydliskom na území iného členského štátu možno žalovať v inom
členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom
žaloby (ods. 1. písm. a)); na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom
zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa

podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa
podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť (ods. 1. písm. b)); ak sa neuplatní písm. b), uplatní
sa písmeno a) (odsek 1. písm. c)).

14. Z označenia strán sporu súd zistil, že na strane žalovaného vystupuje v predmetnom spore

zahraničná fyzická osoba - podnikateľ, čiže osoba, ktorá má registrované sídlo mimo územia Slovenskej
republiky. V takom prípade ide o konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie sporu musí byť splnená
základná procesná podmienka konania na strane súdu, a to právomoci vo veci konať a rozhodnúť.
Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd musí konanie bezodkladne
zastaviť (§ 9 CSP). Keďže žalovaný má registrované sídlo v členskom štáte Európskej únie (v Poľsku

v obci Wieloglowy), právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tejto veci súd posúdil podľa
Nariadenia Brusel I bis.

15. V danom prípade súd nezistil, že by existovala dohoda strán sporu o voľbe právomoci Slovenských
súdov. (čl. 25 Nariadenia Brusel I bis)

16. Z označenia žalovaného vyplýva, že žalovaný má miesto podnikania vo Wieloglowom v Poľsku.
Z tohto dôvodu je všeobecným súdom žalovaného súd v Poľsku. (podľa všeobecných ustanovení
Nariadenia Brusel I bis platí, že osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského (článok 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis).

17. Súd sa preto zaoberal otázkou, či nedošlo zo strany žalovaného k tzv. tichej prorogácii, ktorá
nastane v prípade, keď by sa žalovaný zúčastnil konania. Vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku
právomoci zo strany žalovaného pri jeho prvom úkone v konaní, súd v spore nemohol postupovať
v zmysle článku 26 ods. 1 Nariadenia, podľa ktorého má súd právomoc konať aj v takej veci, kde je

žalovaným osoba s bydliskom alebo sídlom na území iného členského štátu, ak sa žalovaný zúčastní
konania. Toto kritérium sa podľa druhej vety článku 26 ods. 1 Nariadenia neuplatní, ak sa žalovaný
zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci alebo ak má iný súd výlučnú právomoc
podľa článku 24. V posudzovanom prípade súd za účelom zistenia, či sa žalovaný zúčastní konania,
doručil žalobu na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný pri prvom úkone k žalobe namietol nedostatok

právomoci súdu na prejednanie sporu. Súd preto nemohol založiť svoju právomoc ani na základe kritéria
účasti žalovaného v konaní, keď žalovaný namietol existenciu právomoci konajúceho súdu tak, ako to
predpokladá druhá veta článku 26 ods. 1 Nariadenia.

18. Preto súd posudzoval, či nemôže byť v prejednávanej veci založená osobitná právomoc slovenského

súdu na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 Kapitoly II Nariadenia Brusel I bis (článok 5
Nariadenia Brusel I bis). Podľa článku 7 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Brusel I bis platí, že osobu
s bydliskom na území iného členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných
veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, pričom na účely tohtoustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom
žaloby pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.

19. Súd za nepreukázanú skutočnosť považoval existenciu dohody strán o mieste dodania tovaru.
Žalobcauvádzal,ženímmalabyťBanskáBystricaažalovanýtvrdil,žetobolojehosídlovoWieloglowom
v Poľsku. Strany sporu nepreukázali, že by k takejto dohode pri uzatváraní kúpnej zmluvy došlo. Nimi
predložené dôkazy boli listinné dôkazy (Medzinárodný nákladný list (CMR) a „Vyhlásenie príjemcu
tovaru“), ktoré však preukazujú faktický priebeh nakladania s kúpeným tovarom a nie skutočnosť,

z ktorej by bola preukázaná dohoda o mieste plnenia. Navyše sám žalobca poskytoval v priebehu
konania zmätočné tvrdenia, kedy na predbežnom prejednaní sporu tvrdil, že dohoda o mieste dodania
tovaru neexistovala, avšak v následnom písomnom podaní už argumentáciu otočil a snažil sa súd
argumentačne presvedčiť o existencii dohody o mieste dodania tovaru, ktorým mala byť práve Banská
Bystrica a mala vyplývať z vystaveného CMR dokladu. Žalobcom prezentovaná vôľa strán v podaní
zo dňa 09.10.2025 (po uskutočnenom predbežnom prejednaní sporu (od čl. 154)) o tom, že k dohode

o mieste dodania došlo vypísaním CMR dokladu zo strany žalovaného nemôže obstáť. Nakoľko je to
v rozpore s jeho tvrdeniami o tom, že si zabezpečoval ako kupujúci prepravu sám. Pokiaľ si totižto
zabezpečujem prepravu sám, pošlem svojho zástupcu na vykonanie prepravy do miesta podnikania,
kde si tovar preberiem (o čom svedčí listina „Vyhlásenie o príjemcu tovaru“), potom uvedené je v rozpore
s tvrdením o vôli žalovaného, ktorý mal vypisovať CMR doklad. Navyše pokiaľ žalovaný tvrdil, že tovar

(nákladné vozidlo) bol dodaný v jeho mieste podnikania.

20. Keďže nedošlo k preukázaniu dohody o mieste dodania tovaru, z tohto dôvodu, súd pre určenie
právomoci musel použiť hmotnoprávnu úpravu miesta dodania. („miesto plnenia sa stanoví podľa
rozhodného práva určeného podľa kolíznych noriem štátu súdu“ Industrie Tessili Italiana v. Dunlop AG

(C-12/76))

21. Na základe skutkových tvrdení strán sporu je nesporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
s medzinárodným prvkom. Súd mal preukázané, že strany sporu nevykonali voľbu rozhodného práva.
Preto súd na posúdenie hmotnoprávnych otázok musel aplikovať ustanovenia Dohovoru OSN o

zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (Viedenský dohovor) (Oznámenie č. 160/1991 Zb.) v spojení
s ustanovením § 756 Obchodného zákonníka v zmysle tzv. prioritnej doložky.

22. Podľa článku 31 Dohovoru OSN platí, že ak nie je predávajúci povinný dodať tovar v určitom inom
mieste, jeho povinnosť dodať tovar spočíva a) v odovzdaní tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre

kupujúceho, ak zmluva o kúpe zahŕňa prepravu tovaru; b) pri tovare, ktorý je v zmluve určený jednotlivo
alebo síce podľa druhu, avšak sa má dodať z určitého skladu alebo vyrobiť alebo zhotoviť, a strany
vedeli v čase uzavretia zmluvy, že tovar je alebo sa má vyrobiť alebo zhotoviť v určitom mieste, v
umožnení kupujúcemu nakladať tovar v tomto mieste, ak sa naň nevzťahuje ustanovenie písmena a); c)
v ostatných prípadoch v umožnení kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje

miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy.

23. Súd po posúdení veci dospel k záveru, že k dodaniu tovaru došlo v mieste, kde má predávajúci
svoje miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy, ktorým bolo miesto podnikania vo Wieloglowom
v Poľsku. K uvedenému záveru dospel súd z toho dôvodu, že v danom prípade sa nejednalo o dištančnú

kúpu, tzn. o dodanie tovaru odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho. Žalobca síce
v konaní argumentoval tým, že došlo k uzatvoreniu dohody o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave,
čo prezentoval aj listinou Medzinárodným nákladným listom (CMR). Avšak z predbežného prejednania
sporu vyplynulo, že žalobca si prepravu nákladného vozidla zabezpečoval sám, a to prostredníctvom
vodiča p. A. H.. Preprava samotného nákladného vozidla sa uskutočnila jeho presunom na ceste medzi

miestom Wieloglowom v Poľsku do Banskej Bystrice na Slovensku (ako presun samotného dopravného
prostriedku, nie nákladu). Čiže tento presun nemožno charakterizovať ako prepravu tovaru v rámci CMR
(kúpené nákladné vozidlo nebolo prepravované ako tovar).

24. Dohoda o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave je medzinárodnou dohodou, ktorá reguluje

prepravu tovaru cestnou dopravou medzi krajinami, ktoré sú jej signatármi dohovoru. Súčasťou je aj
tzv. CMR list – prepravný dokument používaný pri takejto preprave. Vzhľadom k uvedenému, súd
dospel k záveru, že listinný dôkaz Medzinárodný nákladný list (CMR) je potvrdením o skutočnom
priebehu presunu kúpeného nákladného vozidla žalobcovi. Tento presun bol organizovaný a následne ajrealizovaný samotným žalobcom. Pričom žalovaný žalobcovi poskytoval potrebnú súčinnosť. Uvedené
však nevplýva na právne posúdenie miesta dodania tovaru v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy. Keďže
nedošlo k preukázaniu dohody o mieste dodania tovaru ani, že by došlo k uzatvoreniu dištančnej

kúpy, k dodaniu tovaru mohlo dôjsť v umožnení kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má
predávajúci svoje miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy (článok 31 písm. c) Dohovoru OSN). Z
„Vyhlásenia príjemcu tovaru“, Medzinárodného nákladného listu (CMR) ako aj z tvrdení strán vyplýva, že
týmto miestom (tzn. miestom umožnenia nakladania s tovarom (v zmysle kúpnej zmluvy)) bolo miesto
podnikania žalovaného v obci vo Wieloglowom v Poľsku. Pričom k dodaniu tovaru došlo dňa 30.06.2022

medzi žalovaným a osobou na to oprávnenou žalobcom – p. A. H.. Z uvedeného vyplýva, že miestom
zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, kam sa tovar dodal bolo práve miesto podnikania
žalovaného vo Wieloglowom, ktoré sa nachádza v Poľsku, čím bola splnená podmienka článku 30 a 31
písm. c) Dohovoru OSN. Týmto došlo splneniu povinností žalovaného ako predávajúceho dodať tovar,
odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a
tento Dohovor. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že nemá ani osobitnú právomoc v zmysle

článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel I bis. Na základe uvedeného je potom nutné žalovaného
žalovať na súde podľa miesta kam sa dodal tovar, t. j. na území Poľska.

25. Súd na základe vyššie uvedených úvah založených na aplikácii a výklade ustanovení Nariadenia
dospel k záveru, že žiadne z ustanovení Nariadenia nezakladá jeho právomoc na konanie a rozhodnutie

v danom spore. Súd preto z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, konanie
zastavil (§ 9 CSP, § 161 ods. 2 CSP). (výrok I. rozhodnutia)

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Preto je povinnosťou

súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Konanie bolo zastavené
z dôvodu nedostatku právomoci, teda z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania
zavinil žalobca, ktorý žalobu podal. Preto súd priznal žalovanému právo na plnú náhradu trov konania
proti žalobcovi. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol
len o nároku na náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd

rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(výrok II. rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo v lehote do 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je

potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.