Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125208360
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125208360.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky - C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale
bytom XX. XXXXXXX XXXX/X, E., právne zastúpenej JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom
Námestie sv. Anny 7269/20B, 911 01 Trenčín, IČO 42378443 a otca - F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho
občana SR, trvale bytom E. XXX/X, E. E., zastúpeného zástupcom G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. J. XXXX/XXX, E. E., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti s a z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.07.2025 sa otec domáhal zníženia
vyživovacej povinnosti k mal. A. zo sumy 500,- eur na sumu 320,- eur mesačne, a to od právoplatnosti
rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov
maloletej, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na maloletú
výživné vo výške 500,- eur mesačne. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu
otca, ktorý u jeho zamestnávateľa C. K. A., G. C. X, XXXXX K. L. predstavoval v čase rozhodovania

súdu sumu 3.079,- eur mesačne. V dôsledku celosvetovej krízy strojárskej výroby a reštrukturalizačných
opatrení v uvedenej spoločnosti nie je možné vykonávať prácu nadčas a taktiež je vylúčený spôsob
preplatenia rôznych príplatkov, od mesiaca jún 2024 do súčasnosti. Na základe uvedených skutočnosti
otcovi klesol príjem cca na sumu 2.600,- eur v priemere za posledných 12 mesiacov, čím podľa otca
došlo k zásadnej zmene finančných pomerov na jeho strane. Uvedené výživne je pre neho príliš vysoké
a dostáva otca do tzv. existenčného ohrozenia, kde splátky úverov a životné náklady často presahujú
jeho príjem, a musí čerpať z kreditnej karty alebo mu požičiava sestra, čo otca dostáva do dlhovej pasce.

Ďalej požiadal sud o rozčlenenie výživného na 2 časti, a to daňový bonus daňového rezidenta v DE (tzv.
prídavku na dieťa) vo výške 195,- eur (platiaci B. M. I., M. B. N. O. H.) a stanovené výživné ako rozdiel
súm 320,- eur a 195,- eur, čo činí 125,- eur. Pri počítaní rôznych situácii za účelom prepočtu hypotéky,
alebo úveru alebo iného keď je uvádzaná celá suma a to 320,- eur, je to pre otca diskriminačné. Otec
ďalej rozpísal svoje majetkov pomery – príjmy a výdaje, a to vrátane mesačných splátok a ročných
výdavkov. Doplnil, že poberá výsluhový dôchodok v sume 384,18 eur.

2. Dňa 01.08.2025 bolo súdu doručené doplnenie návrhu otca, v rámci ktorého otec žiadal o zmenu
úpravy styku s maloletou. Uvedené podanie bolo vylúčené na samostatné konanie, ktoré je vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 35P/140/2025.3. K návrhu otca matka súdu dňa 16.09.2025 predložila svoje písomné vyjadrenie, ktorým žiadala
návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť ako nedôvodný. Mala za to, že na strane otca
nenastala žiadna zásadná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti

k mal. dieťaťu. Poukázala na to, že otec ako jeden z hlavných dôvod na zníženie výživného uvádza vo
svojom návrhu nejakú diskrimináciu voči nemu pri počítaní rôznych situácii za účelom prepočtu hypotéky
alebo úveru. Uvedené však v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov(ďalejlen"Zákonorodine")niejezákonnýarelevantnýobjektívnydôvodmazníženievýživného
meritórnym rozhodnutím súdu. Taktiež poukázala na to, že otcom žiadané tzv. rozčlenenie výživného

na dve časti, a to daňový bonus daňového rezidenta 195,- eur a iné výživné v sume 320,- eur je právne
neprijateľné, nakoľko súd nemá danú právomoc rozhodovať o štátnych dávkach ani slovenských a ani
inej krajiny EÚ, ani tretích krajín. Porovnaním príjmov a výdavkov na strane otca podľa matky nedošlo
k žiadnej zásadnej zmene pomerov, ktorá by zakladala zníženie výživného o 180,- eur mesačne, t. j.
zníženie výživného o 36 % s poukazom na porovnanie výdavkov otca v konaní o rozvod manželstva s
prísl., ktoré bolo vedené pod sp. zn. 35P/84/2024. Súčasne spochybnila výdavok otca dieťaťa v sume

400,- eur mesačne na stravu na jednu dospelú osobu, nakoľko uvedená suma zodpovedá štatisticky
výdavkom na stravu min. dvoch dospelých osôb. Taktiež spochybnila výšku otcom tvrdených výdavkov
na pôžičky, životnú poistku, lieky na tlak, pracovné pomôcky, rádio a TV v H., servis. Záverom poukázala
na to, že oproti poslednej úprave výživného u mal. A. došlo naopak k podstatnej zmene pomerov
zakladajúcej dokonca zákonný dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko je už žiačkou druhého stupňa ZŠ,

t. j. navštevuje X. ročník ZŠ. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola žiačkou prvého stupňa
ZŠ. Podľa Metodiky výpočtu výživného Ministerstva spravodlivosti SR ako metodickej pomôcky pre súdy
SR, by sa mala výška výživného pohybovať v sume 22 % čistého príjmu povinného rodiča. Podľa matky,
ak vychádzame len z údajov v návrhu otca, t. j. príjem zo zamestnania otca 2.600,- eur + výsluhový
dôchodok otca 384,18 eur = spolu ide o príjem otca 2.984,18 eur mesačne. Z tejto sumy tvorí 22 %

suma 656,52 eur pre účel výživného.

4. Dňa 17.10.2025 otec súdu predložil písomné vyjadrenie k vyjadreniu matky. K Metodike Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky pre určovanie výšky výživného uviedol, že žiada sud, aby pri
posudzovaní tejto argumentácie matky zohľadnil, že uvedená metodika mala pre rozhodovanie súdov

len odporúčací a orientačný charakter a nebola pre súdy právne záväzná, pričom poukázal na § 62
a nasl. Zákona o rodine. Otec poukázal na svoj návrh, v ktorom uviedol, že na jeho strane došlo k
zásadnej zmene pomerov, a to k poklesu príjmu, ktorá ho objektívne stavala do situácie, keď nebol
schopný plniť výživné v pôvodne určenej výške. Súčasne určená suma 500,- eur mesačne (195 + 305)
je pre neho v jeho terajších reálnych majetkových a príjmových pomeroch existenčne neúnosná a môže

byť likvidačná. Zároveň poukazoval na skutočnosť, že matka sa vydala, čím sa zásadným spôsobom
zmenil jej finančný status a môže vo vyššej miere prispievať na výživu mal. A.. Dôvodom, prečo je pre
otca určená výška výživného existenčne likvidačná, je aj skutočnosť, že matka sa cieľavedome vyhýba
vyrovnaniu BSM a robí v tomto konaní obštrukcie, čím úmyselne prenáša spoločné dlhy na otca, a to
odmietanie záväzku k hrobu syna. Otec požadoval, aby súd vyzval matku zaslať kompletné výpisy z VÚB

účtu č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za mesiace jún, júl, august, september, október, november
a december 2022, nakoľko potreboval preukázať, že financie z pôžičky zobranej v H. skutočne odoslal
na uvedený účet, z ktorého matka tieto peniaze presunula na účet živnostníka p. B.. Matka podľa neho
robí obštrukcie pri dokumentácii. Matka si podľa otca ani nesplnila povinnosť a nezaslala mu polovicu zo
sumy predaja vozidla P. N., ktoré patrilo do BSM, pričom sa rozhodla toto vozidlo predať a nahradiť ho

vozidlom B. X. radu Q.. Toto rozhodnutie podľa otca viedlo k neprimeraným a neodôvodneným nákladom
na prevádzku, ktoré nemôžu byť prenesené na jeho osobu prostredníctvom neprimeraného výživného.
Ďalej otec požadoval predloženie ceny opravy zo dňa 25.06.2025, kedy už bola matka majiteľkou
uvedeného vozidla B.. Otec doplnil, že aj finančné transakcie matky, ktoré sa odohrávali už po rozpade
ich spoločného majetkového vzťahu, boli sprevádzané neustálou a nepotrebnou neúprimnosťou. Ďalej

dôvodil, že matka napriek vedomosti, že je majiteľkou 1/8 domu na ul. E., N. R. XXX/X v k. ú. E.
E., odmieta plniť svoju povinnosť úhrady hypotekárnej splátky a iných splátok. Ďalej uvádzal, že je
možné uviesť jeho výživné ako rozdiel súm, nakoľko matke je tzv. daňový bonus rezidenta, vyplácaný
Agentúrou für Arbeit (tzv. Kindergeld), prisúdený nemeckým štátnym orgánom, o ktorom musí mať
potvrdenie (ktoré žiadal doložiť, ako aj výpisy z VÚB účtu č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za

mesiac marec, apríl 2025). V súvislosti s jeho nevyhnutnými osobnými nákladmi na stravu uvádzal, že
matka nemôže v tomto smere automaticky uplatňovať slovenskú legislatívu a slovenské cenové pomery
na území iného štátu. Jeho skutočné náklady sú podstatne vyššie, nakoľko žije a pracuje v H., kde je
stravná jednotka minimálne 15,- eur na deň. Ostatné matkou namietané skutočnosti predloží priamo nasúde. Záverom žiadal súd, aby zohľadnil jeho aktuálnu objektívnu schopnosť platiť a jeho návrhu na
zníženie vyživovacej povinnosti vyhovel. Otec k svojmu vyjadreniu pripojil listinné dôkazy, a to mailovú
komunikáciu s matkou, doklad tzv. ODO PASS vozidla B., doklad tzv. ODO PASS vozidla P. N., listinu,

ktorá by mala preukazovať, že spoľahlivosť údajov z aplikácie ODO Pass je jediným referenčným a
oficiálnym zdrojom údajov o najazdených kilometroch v Slovenskej republike, fotokópiu kúpnej zmluvy a
návrh na vklad do katastra nehnuteľností E. zo dňa 18. júna 2010, návrh na vyrovnanie BSM zaslaný e-
mailomavyjadreniematkyktomutoe-mailu,smsmatkyosúhlasezníženiavýživnéhonasumu400,-eur.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 03.11.2025, ktoré uskutočnil v prítomnosti
všetkých účastníkov a ich zástupcov. Otec na pojednávaní uviedol, že jeho bytové a majetkové pomery
sa od posledného rozhodovania nezmenili, je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele
7/8 a matka je vlastníčkou v podiele 1/8. Pokiaľ ide o výdavky, oproti 09/2024 má vyšší výdavok na
plyn o 9,- eur (súčasná suma 96,- eur), vyšší poplatok za lieky na tlak o 15,- eur (v súčasnosti 35,-
eur), za terapeuta uhrádza o 30,- eur menej, t. j. 50,- eur. Ostatné výdavky sú bez zmeny. Pokiaľ ide

o otcove výdavky v Nemecku, kde pracuje, tam mu vzrástli výdavky na energie o 10,- eur na sumu
25,- eur a výdavok má za internet 32,90 eur. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu došlo k poklesu
jeho príjmu. Otec súdu predložil výplatné pásky za obdobie od 07/2024 do 09/2025. Ďalej uviedol, že
poberá výsluhový dôchodok vo výške 392,25 eur, o čom otec predložil rozhodnutie MV SR. Žiadny iný
príjem nemá. Posledné mesiace poslal matke maloletej len sumu 175,- eur, a to z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov. Okrem toho posiela maloletej vreckové 10 - 20,- eur. Na svojom účte maloletej
sporí mesačne 50,- eur. Od septembra 2025 sa s maloletou nestretáva, okrem pár minút v mesiaci
október. Otec sa vracia na Slovensko každých 21 dní, trávi tu 9 - 10 dní. Pokiaľ ide o plnoletého syna
L., ten je toho času samostatne zárobkovo činný, žije v Prahe.

6. Matka pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že žije v prenajatom byte, za ktorého nájom
uhrádza 600,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije so svojim manželom a mal. A.. Príjem manžela
nevie zdokladovať, nakoľko manžel pracuje v zahraničí a väčšinu času je v domácnosti len s mal.
A.. Počas prítomnosti manžel matky prispieva nákupom potravín. Matka má mesačné výdavky na
pôžičku na kávovar 13,21 eur, pôžičku na pračku 14,34 eur, životné poistenie 40,- eur (matka spolu

s dcérou), cestovné poistenie 10,- eur (matka spolu s dcérou), telefón 114,- eur (dcérin paušál +
splátka notebook), internet a TV 41,80 eur, strava 300,- eur, PHM 95,- eur + 17,- eur diaľničná známka,
oblečenie 100,- eur, parkovné 43,- eur štvrťročne, poistka na auto 58,- eur štvrťročne. Pokiaľ ide o
vlastníctvo na nehnuteľnosti, v ktorej žije otec, na LV matka nie je uvedená ako vlastníčka, je uvedená
len ako spoludlžníčka na úvere, ktorý v súčasnosti nespláca. Osobné motorové vozidlo P. N. matka

predala za 10.000,- eur a kúpila osobné motorové vozidlo B. za 8.900,- eur, r. v. 2012. Rozdiel medzi
kúpnymi cenami matka použila na osobné potreby. Žiadny iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Matka
je zamestnaná a okrem príjmu poberá prídavky z H. vo výške 195,- eur a zo Slovenska vo výške 60,- eur.

7. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala nepreukázanie otcom uvádzaných

výdavkov. Ďalej uviedla, že podľa vykonaného dokazovania vyplynul pokles príjmu otca zo sumy 3.079,-
eur na sumu 3.037,- eur, čo je pokles príjmu o 42,- eur. Uvedené v kontexte nastúpenia maloletej na
druhý stupeň ZŠ naopak vytvára priestor na zvýšenie výživného povinného rodiča, nie zníženie.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že zníženie vyživovacej povinnosti nie je v záujme mal.

A. a odporučil návrh otca zamietnuť.

9. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, vyjadrením kolízneho
opatrovníka, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, z pripojeného
spisu sp. zn. 35P/84/2024 súd oboznámil rozsudok na č. l. 111, zápisnicu na č. l. 104 zo dňa 16.09.2024

a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

10. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/84/2024-111 zo dňa 16.09.2024 bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bola mal. A. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti
matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 500,- eur mesačne, s tým, že v prípade ak

matke budú vyplácané prídavky z H. v sume 190,- eur, o to nižšiu sumu bude zasielať k rukám matky.
Nakoľko matke sú vyplácané prídavky vo výške 195,- eur mesačne, otec mal matke zasielať mesačne
sumu 305,- eur. V čase poslednej úpravy výživného, t. j. v septembri 2024 bola matka zamestnaná s
čistým priemerným mesačným príjmom za obdobie od 08/2023 do 07/2024 v sume 1.064,- eur + daňovýbonus 140,- eur. Žila s maloletou v prenajatom byte, za ktorého nájom uhrádzala 650,- eur. Ďalšie
výdavky mala na internet 24,38 eur mesačne, pôžičky na kávovar, práčku, chladničku spolu 57,87 eur
mesačne, životné poistenie 79,42 eur mesačne, Netflix 11,49 eur mesačne, telefón 83,70 eur mesačne,

strava cca 300,- eur mesačne, PHM 100,- eur mesačne, oblečenie 100,- eur. Ročné výdavky sú na
poistku na auto ročne 180,- eur, parkovné 287,- eur. Vlastnila osobné motorové vozidlo P. N., r. v. 2017.
Žiadny iný majetok väčšej hodnoty nevlastnila. Mal. A. mala X rokov a bola žiačkou X. ročníka ZŠ.
Stravovalasavškolskejjedálnispoplatkom8,-eurmesačne,navštevovalaškolskýklubspoplatkom20,-
eurmesačne,ZRPŠ30,-eurročne.Maloletánavštevovalaplaveckýklubspoplatkom140,-eurpolročne,

záujmový krúžok kreslenia s poplatkom cca 20,- eur mesačne, nosila okuliare. Maloletá mala úrazovú
poistku v sume 17,- eur mesačne. Navštevovala psychológa v H. C. H. O. s čím boli spojené poplatky len
za dopravu. Ďalšie výdavky mala na stravu, oblečenie, obuv, školské pomôcky. Jej zdravotný stav bol
dobrý. Otec pri predchádzajúcom rozhodovaní býval v rodinnom dome, ktorý má v osobnom vlastníctve,
je vlastníkom pozemkov v urbariáte, s čím má výdavky 44,- eur ročne. Vlastnil osobné motorové vozidlo
S. T., r. v. 2007. Otec mal mesačné výdavky na hypotekárny úver 604,- eur, pôžičky 93,- eur na pomník

pre syna, 65,- eur úverová karta na spotrebné elektro v domácnosti, plyn 87,- eur mesačne, elektrina
61,50 eur, voda 35,- eur, životné poistky 77,- + 23,- eur, lieky na tlak cca 20,- eur, terapeut 80,- eur, TV
+ internet + telefón 130,- eur, jazykový kurz nemčiny 54,- eur, PHM 250,- eur, strava 400,- eur. Ročné
výdavky mal na diaľničnú známku, poistenie vozidla 204,- eur, servis 240,- eur polročne, poistenie domu
109,- eur polročne. V H. uhrádzal mesačne nájomné 315,- eur, energie 15,- eur, pracovné pomôcky

70,- eur a pôžičku na rekonštrukciu domu 256,- eur, rádio + TV 23,- eur, ročne platil daňové priznanie
20,- eur, rakúska známka 96,- eur. Poberal výsluhový dôchodok vo výške 384,18 eur, jeho priemerný
mesačný čistý príjem za posledných 12 mesiacov bol v sume 3.079,- eur.

11. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že pomery otca sa v porovnaní s

obdobím predchádzajúceho rozhodovania vo viacerých smeroch zmenili len čiastočne. Otec aj naďalej
býva v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom v podiele 7/8, pričom matka je podľa
otca vlastníčkou podielu 1/8. Otcove základné majetkové a bytové pomery tak zostali nezmenené. V
oblasti výdavkov však došlo k viacerým úpravám, zvýšil sa mu mesačný náklad na plyn o 9,- eur, pričom
v súčasnosti uhrádza 96,- eur, a taktiež sa mu zvýšili náklady na lieky na vysoký tlak o 15,- eur, teda na

35,- eur mesačne. Naopak, jeho náklady na terapeuta poklesli o 30,- eur, a v súčasnosti tak predstavujú
50,- eur mesačne, otec už nenavštevuje kurz nemeckého jazyka. Ostatné výdavky sú na úrovni ako pri
predchádzajúcom rozhodovaní. Pokiaľ ide o výdavky, ktoré má otec v súvislosti s výkonom práce v H.,
tam došlo k nárastu nákladov na energie o 10,- eur mesačne, teda na 25,- eur, pribudol mu nový výdavok
za internet vo výške 32,90 eur mesačne. Z výplatných pások predložených otcom na pojednávaní mal

súd za preukázané, že otec mal čistý príjem v mesiaci 07/2024 v sume 2.883,99 eur, v 08/2024 v sume
2.745,39 eur, v 09/2024 v sume 2.661,39 eur, v 10/2024 v sume 2.798,36 eur, v 11/2024 v sume 2.535,87
eur, v 12/2024 v sume 2.930,28 eur, v 01/2025 v sume 2.762,51 eur, v 02/2025 v sume 2.344,13 eur,
v 03/2025 v sume 2.413,45 eur, v 04/2025 v sume 2.673,13 eur, v 05/2025 v sume 2.795,75 eur, v
06/2025 v sume 2.623,82 eur, v 07/2025 v sume 2.476,43 eur, v 08/2025 v sume 2.519,38 eur, v 09/2025

v sume 2.468,55 eur. Otcov priemerný mesačný príjem je za uvedené obdobie vo výške 2.642,16 eur.
Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR vyplýva, že otec poberá výsluhový dôchodok vo výške 392,25 eur
mesačne. V posledných mesiacoch otec zasielal matke maloletej na výživu sumu len 175,- eur mesačne,
pričom okrem toho poskytoval maloletej vreckové v rozsahu 10 až 20,- eur a sporí jej na svojom účte 50,-
eur mesačne. Z hľadiska osobnej starostlivosti bolo preukázané, že od septembra 2025 sa s maloletou

fakticky nestretáva, okrem krátkeho stretnutia v mesiaci október, maloletá v súčasnosti styk s otcom
v širšom rozsahu odmieta. Otec má vyživovaciu povinnosť len k mal. A..

12. Matka, rovnako ako otec má tiež len jednu vyživovaciu povinnosť, a to k mal. A.. Súd mal na
základe vykonaného dokazovania za preukázané, že pomery matky zostali v zásade obdobné ako v

čase predchádzajúcej úpravy výživného, pričom aj naďalej žije v prenajatom byte a sama zabezpečuje
bežný chod domácnosti. Jej bytové pomery sa nezmenili, keďže naďalej býva v nájme, pričom nájomné
je v súčasnosti 600,- eur mesačne. V oblasti výdavkov matky nedošlo k zásadným zmenám, iba k
úpravám jednotlivých položiek. Matka naďalej hradí bežné výdavky domácnosti, akými sú spotrebiteľské
pôžičky, poistenia, telekomunikačné služby, strava približne vo výške 300,- eur mesačne, výdavky na

pohonné hmoty, ako aj výdavky na oblečenie. V domácnosti jej čiastočne prispieva aj manžel, ktorý
však pracuje v zahraničí a počas pobytu na Slovensku zabezpečuje nákupy potravín. Majetkové pomery
matky sú porovnateľné s predchádzajúcim obdobím. Zmena nastala iba v oblasti motorového vozidla,
keď pôvodné vozidlo predala a zakúpila iné, staršie vozidlo, pričom finančný rozdiel použila na svojeosobné potreby. Z hľadiska príjmového postavenia zostáva matka naďalej zamestnaná s pravidelným
príjmom, pričom jej rozpočet dopĺňajú aj prídavky na dieťa, a to 195,- eur mesačne z H. a 60,- eur zo
Slovenska. Tieto dávky predstavujú stabilnú zložku jej súčasných príjmov. Z potvrdenia o príjme matky

za obdobie od 07/2024 do 09/2025 vyplýva priemerný čistý mesačný príjem 1.240,66 eur plus daňový
bonus 100,- eur. Celkovo možno konštatovať, že jej sociálne, majetkové a finančné pomery sú dlhodobo
stabilizované a bez výrazných zmien oproti predchádzajúcemu hodnotenému obdobiu.

13. Mal. A. bude mať XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Nestravuje sa v školskej jedálni. Matka platila

ZRPŠ 20,- eur. Krúžky v súčasnosti nenavštevuje žiadne, venuje sa len spevu, ktorý je bezplatne. Stále
nosí okuliare. S matkou má spoločnú poistku 40,- eur a 10,- eur. Maloletá chodí k psychologičke a na
očné kontroly do H. C. H. O., s čím sú spojené výdavky len na dopravu. Ďalšie výdavky sú na stravu,
oblečenie, obuv, školské pomôcky. Mal. A. nie je dispenzarizovaná v žiadnej odbornej ambulancii, jej
zdravotný stav je dobrý. Na 11.11.2025 bola objednaná k psychologičke C. L., pričom výšku za uvedené
sedenia matka nevedela uviesť.

14. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom

možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

17. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť
výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa

t. j. matka a otec. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za
každého z nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou
alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je
poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie
výživnéhoakopeňažnéhopríspevkunauhrádzaniepotriebdieťaťa.Rodič,ktorýsaodieťaosobnestará,

plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

18. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jeho úprava súdnym rozhodnutím

býva následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie
výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z
toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzitieto potreby patria hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

19. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o znížení vyživovacej povinnosti rozhodnúť, je

zmena pomerov. Je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejšie prejavia
v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov
môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného prípadne oprávneného
alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa má
zákonnú povinnosť postupovať a rozhodnúť len v záujme tohto dieťaťa. Naposledy bolo o výživnom pre

maloletú zo strany otca rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/84/2024-111 zo dňa
16.09.2024, pričom výška výživného pre maloletú bola schválenou rodičovskou dohodou stanovená na
sumu 500,- eur mesačne s tým, že otec uhrádzal sumu zníženú o prídavky z H., ktoré sú v súčasnosti
vo výške 195,- eur.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane otca došlo len k čiastočným
zmenám, ktoré však nie sú povahy odôvodňujúcej zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Jeho bytové a
majetkové pomery zostali nezmenené, naďalej vlastní podiel na rodinnom dome a jeho bežné výdavky
sú v prevažnej miere totožné ako v čase posledného rozhodovania, len s miernymi odchýlkami vo
výške jednotlivých položiek. Otcove výdavky v H., kde pracuje, sa síce čiastočne zvýšili, avšak ide o

výdavky súvisiace s jeho vlastným životom a pobytom v zahraničí. Pokles jeho príjmu nebol spôsobený
objektívnymi prekážkami, ale jeho osobnou situáciou a nenaznačuje takú zmenu pomerov, ktorá by
odôvodňovala zásah do práv maloletej. Z potvrdenia o príjme matky za obdobie 07/2024 – 09/2025 súd
zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem je 1.240,66 eur, pričom poberá aj daňový bonus 100,- eur.
Okrem príjmu zo zamestnania poberá prídavky na dieťa z H. vo výške 195,- eur a zo Slovenska vo

výške 60,- eur. Porovnaním pomerov rodičov súd konštatuje, že hoci príjem matky je nižší ako príjem
otca, jej životná úroveň je stabilná a výdavky sú primerané, avšak súd neidentifikoval takú zmenu ani
na jej strane, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. V čase poslednej úpravy
výživného bola mal. A. žiačkou X. ročníka ZŠ, navštevovala školský klub, školskú jedáleň a mimoškolské
aktivity. Aktuálne je žiačkou X. ročníka ZŠ, má XX rokov, stále nosí okuliare, je poistená spolu s matkou,

navštevuje psychologičku a očnú lekárku, pričom náklady vznikajú najmä na dopravu. Krúžky aktuálne
nenavštevuje, venuje sa spevu, ktorý je bezplatný. Okrem toho má pravidelné výdavky na stravu, obuv,
oblečenie, školské pomôcky. Súd tak nezistil žiadne zníženie potrieb maloletej – dieťa je staršie, náklady
prirodzene rastú s vekom a sú primerané.

21. Súd k jednotlivým argumentom otca v návrhu uvádza, že samotný pokles jeho príjmu približne o 40,-
eur mesačne oproti predchádzajúcemu obdobiu, pri celkovom príjme, ktorý aj s výsluhovým dôchodkom
presahuje 3.000,- eur mesačne, nepredstavuje takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného o 180,- eur mesačne. Otcove tvrdenia o existenčnej tiesni neboli preukázané. Výdavky,
ktoré uvádzal, zahŕňajú aj položky, ktoré nesúvisia nevyhnutne s jeho základnými životnými potrebami,

pričom súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Navyše, časť
výdavkov, ktoré otec uvádza (vrátane niektorých splátok či nákladov súvisiacich s bývaním a životom v
H.), predstavuje jeho osobné rozhodnutia a zmeny v životnom usporiadaní, ktoré nie je možné prenášať
na dieťa znížením jeho zákonného nároku. Pokiaľ otec uvádzal, že výživné je pre neho „likvidačné“
preto, lebo matka podľa neho spôsobuje prieťahy vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov

(BSM), súd zdôrazňuje, že otázky vyporiadania BSM sú samostatným konaním, ktoré nemá vplyv na
určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu nemôže
byť nijakým spôsobom viazaná na majetkové spory medzi rodičmi, ani nemôže byť znížená len preto,
že medzi rodičmi prebiehajú alebo majú prebiehať konania o vyporiadanie ich spoločného majetku. To
platí aj v prípade splátok spoločných záväzkov či iných povinností, ktoré si rodičia navzájom vyčítajú.

Dieťa nemôže niesť následky majetkových alebo osobných sporov svojich rodičov.

22.Súdsazaoberalajnámietkouotca,podľaktorejbyvýživnémalobyťuvádzanéakorozdielmedzijeho
platbami a prídavkom z H., ktorý matka poberá z dôvodu starostlivosti o maloletú. Túto argumentáciusúd neakceptoval. Štátna dávka poskytovaná orgánmi iného štátu nie je výživným zo strany rodiča a
nemá vplyv na rozsah jeho zákonnej povinnosti podľa slovenského práva. Súd pri predchádzajúcom
rozhodovaní akceptoval dohodu rodičov, ktorí sa dohodli na sume výživného 500,- eur mesačne s tým,

že v prípade, ak by matke neboli vyplácané prídavky z H., otec by musel túto sumu hradiť sám,
v celom rozsahu. Nakoľko však matka poberá aj prídavky z H. v sume 195,- eur, otec má posielať
mesačne výživné k rukám matky znížené o túto sumu. Otec ďalej poukazoval na majetkové transakcie
matky, otázky súvisiace s predajom motorového vozidla patriaceho do BSM, financovaním opravy
vozidla a ďalšie okolnosti súvisiace s majetkovým usporiadaním medzi rodičmi. Tieto námietky však

nemajúžiadnysúvissvyživovacoupovinnosťoukmaloletémudieťaťu.Súdposudzovalvýlučneaktuálne
príjmy, výdavky a majetkové pomery rodičov v rozsahu relevantnom pre výživné, nie ich vzájomné
majetkovésporyalebotvrdeniaoneplnenípovinnostívrámciBSM.Rovnakosúdneprihliadolnatvrdenia
otca, podľa ktorých by sa jeho vyživovacia povinnosť mala znižovať z dôvodu, že matka uzavrela
nové manželstvo. Príjem a majetkové pomery manžela matky nie sú relevantné pre určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti biologického rodiča k maloletému dieťaťu.

23. Súd teda dospel k záveru, že otec nepreukázal žiadnu podstatnú a trvalejšiu zmenu pomerov na
svojej strane, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Naproti tomu na strane
maloletej došlo k prirodzenému zvýšeniu jej potrieb v súvislosti s vyšším vekom a školskou dochádzkou.
Návrh otca preto súd výrokom I. tohto rozsudku zamietol ako nedôvodný.

24. Podľa § 52 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

26. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP výrokom II. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.