Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/1206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318778
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6118318778.16

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821
08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Bartoš, s. r. o., so sídlom AK A. B. XXXX/XX, XXX XX, C. - A. D. E., IČO: 52 262 821, proti povinnému:
F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. C. XXX/XX, XXX XX J., právne zast.: JUDr. Marek Lehuta,
advokát, so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 45 011 303, o vymoženie pohľadávky vo

výške 429,84 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Juraj Rácik, so sídlom
Exekútorského úradu Hlavná 11, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 358EX 369/18, o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo da 28.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018
zo dňa 28.08.2025 z a mi e t a .

II. Povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.08.2018 domáhal od
povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 429,84 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul
pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/274/2017 zo dňa 18.12.2017,
ktorý vydal F. A. J., ad hoc rozhodca pod hlavičkou ROYAL DEVELPMENT – RSRD, zzo, so sídlom

Suľany 243, Hurbaňovo. Exekučný súd poverením zo dňa 17.08.2018 poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Juraja Rácika, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 11, 917 01 Trnava,
ktorý ju vedie pod sp. zn. 358EX 369/18.

2. Uznesením sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo dňa 27.05.2025 súd v poradí druhý návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie

vo výške 34,40 eura.

3. Uznesením sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo dňa 13.08.2025 súd uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo dňa 27.05.2025 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu
zrušil. Predmetné uznesenie súd v osobe zákonného sudcu okrem iného odôvodnil tým, že vyšší
súdny úradník v napadnutom uznesení správne vyhodnotil, že exekučný súd nemá v nespotrebiteľských

veciach právomoc preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky a naň nadväzujúcu právomoc
rozhodcovského súdu pri vydaní exekučného titulu, avšak v zmysle nálezu Ústavného súdu SR je
povinnosťou súdu ex offo preskúmať, či sú splnené všetky podmienky pre zákonné vedenie exekúcie
a to najmä v tom smere, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie. Ako bolo uvedené
v náleze citovanom vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení (nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS
265/2020 zo dňa 15.12.2020) nemožno opomenúť prechodné ust. k novele zákona o rozhodcovskom

konaníúčinnejod01.01.2017(zákonč.125/2016Z.z.),ktoráv§54cods.4výslovneuvádza,žezmluvné
strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu,ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ak
do 31.12.2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo
zastavené podľa odseku 2 tohto uznesenia. V prejednávanej veci bol exekučný titul vydaný Ing.

Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu pod hlavičkou „ROYAL DEVELPMENT
– RSRD, zzpo, sídlo Suľany 243, Hruboňovo, na základe písomnej rozhodcovskej doložky pojatej vo
Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti KOVOBEL a.s. v rozhodcovskom konaní, ktoré
začalo po 01.01.2017 (dňa 09.11.2017, kedy rozhodcovský súd prijal žalobu žalobcu o náhradu škody
a začal rozhodcovské konanie). Vzniká tu pochybnosť, či tento subjekt spĺňa podmienky podľa § 12

ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení od 01.01.2017, ktorú je potrebné rozptýliť overením
v príslušných registroch.

4. Uznesením sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo dňa 28.08.2025 súd I. výrokom exekúciu podľa ust. § 61k
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. II. výrokom zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,90 eur a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia. III. výrokom povinnému voči oprávnenému priznal náhradu trov exekučného konania vo
výške 44,70 eur a IV. výrokom oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že pri opätovnom
posudzovaní návrhu podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku zistil, že rozhodcovský súd ROYAL
DEVELOPMENT RSRD, zzoo nespĺňa podmienky ustanovené v § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní platného a účinného k 01.01.2017. V prípade, ak nie sú naplnené zákonné
podmienky ustanovené týmto zákonom, tak takýto rozhodcovský súd nemôže po 31.12.2016 vykonávať
rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. Aj napriek uvedenému v predmetnom
konaní rozhodcovský súd ROYAL DEVELPMENT RSRD zzpo vydal rozhodcovský rozsudok pod
sp. zn. RD/274/2017 dňa 18.12.2017, teda takmer rok potom, ako prestal spĺňať podmienky podľa

ust. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní § 12 ods. 1. Exekučný súd dospel k záveru
z dôvodu nutnosti zodpovedania otázky, či rozhodcovský súd predstavuje kreovanú rozhodovaciu entitu
spôsobilú viesť konanie a vydať rozhodnutie so zákonom predpokladanými účinkami, ktorým je najmä
vykonateľný rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia

vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom ktorý
po 01.01.2017 nespĺňal zákonom stanovené podmienky, je potrebné považovať za nulitný resp. ničotný
právny akt vydaný orgánom bez právomoci. Takto vydané rozhodnutie nemôže nadobudnúť povahu
spôsobilého exekučného titulu, keďže absentuje základný predpoklad jeho vykonateľnosti. Exekúcia je
neprípustná, nakoľko predložený exekučný titul nie je materiálne vykonateľný.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že exekučný súd koná reštriktívne a svojvoľne, neakceptovateľne porušuje základné
princípy Exekučného poriadku, ako aj zákona o rozhodcovskom konaní.
Súd vzhliadol „novú vadu“ a to, že v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/274/2017 údajne

rozhodoval zrušený stály rozhodcovský súd. Toto si dokonca odôvodnil z textu rozhodcovskej doložky.
V rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/274/2017 žiaden stály rozhodcovský súd nevystupoval. Ani
v citovanej rozhodcovskej doložke nie je o žiadnom stálom rozhodcovskom súde ani zmienka.
Súd nerozlišuje dve rozdielne, ale zásadné právne pojmy uvedené v ust. § 6 ods. 3 zákona č.
244/2002 (vybaraná osoba – v tomto prípadne vybraná právnická osoba) a § 12 a nasl. zákona

o rozhodcoyskom konaní (stály rozhodcovský súd). V oboch súdnych rozhodnutiach sa nachádzajú
zásadné vady posudzovania nespotrebiteľskej arbitráže: 1/ podľa súdu môže a dokonca musí exekučný
súd posudzovať právomoc rozhodcovského súdu a to aj v nespotrebiteľských konaniach vedených
podľa zákona č. 244/2002. Exekučný súd s účinnosťou od 01.01.2015 nesmie posudzovať právomoc
rozhodcovského súdu, pokiaľ je predmetom výkonu exekúcie nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok.

2/ Podľa súdu exekučný súd môže posudzovať meritórnu a procesnú stránku nespotrebiteľského
rozhodcovského konania v rámci exekúcie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd na to ale nemá
žiadne zákonné právo. 3/ Podľa súdu môže exekučný súd nerešpektovať predložené rozhodnutie
kauzálneho súdu t.j. výsledok žaloby o zrušenie nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku a môže
o veci znova rozhodnúť (ignorovať princíp prejudiciality). Toto exekučný súd nesmie nikdy urobiť.

Je úplne zrejmé a zrozumiteľné, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/274/2017 nevydal žiaden stály
rozhodcovský súd, ale že konanie prebiehalo a rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd dohnutý
ad hoc rozhodca F. A. J. v súlade s textom rozhodcovskej doložky. Tiež je úplne zrejmé a zrozumiteľné,
že vybraná právnická osoba ROYAL DEVELOPMENT spol s.r.o. ustanovená podľa § 6 ods. 3 a podľa§ 8 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z. nie je žiaden stály rozhodcovský súd a v princípe sa
na rozhodcovskom konaní nezúčastnila v žiadnom procesnom postavení, čo je zrejmé aj z hlavičky
rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD /274/2017 zo dňa 18.12.2017 „Dolu podpísaný Ing. Miloš Valach,

ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.“ Oprávnenému nie je
zrejmé, ako si mohol exekučný súd z tejto jasnej právnej textovej štruktúry odvodiť, že v rozhodcovskom
konaní sp. zn. RD/274/2017 vznikla akákoľvek kombinácia aplikácie ust. § 12 a nasl. zákona č. 244/2002
Z.z. a situovať do tohto rozhodcovského konania nejaký „stály rozhodcovský súd“ .
Rozhodcovské konanie RD/274/2017 prebiehalo pred dohodnutým rozhodcovským súdom ad hoc

rozhodcom Ing. Milošom Valachom v súlade s ust. § 7 ods. 1 a ust. § 8 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. a to bez akéhokoľvek zásahu akejkoľvek vybranej právnickej osoby, tobôž bez zásahu akéhokoľvek
stáleho rozhodcovského súdu. Presne podľa obsahu textu rozhodcovskej doložky. Exekučný súd nielen
nesprávne vec posúdil, ale extréme prekročil aj svoju právomoc najmä porušením § 200 Exekučného
poriadku v spojení s ust. § 194 CSP.
Exekučný titul t.j. rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/274/2017 bol predmetom posúdenia aj na kauzálne

príslušnom súde vo veciach rozhodcovského konania podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z.
Povinný napadol na príslušnom OS Bratislava V rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/274/2017 zo dňa
18.12.2017 žalobou o jeho zrušenie a odklad jeho vykonateľnosti. V oboch veciach už bolo príslušným
súdom vo veci právoplatne rozhodnuté. Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/46/2018
– 119 zo dňa 11.07.2022 súd zamietol návrh povinného na odklad vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku sp. zn. RD/274/2017, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/46/2018 – 144
zo dňa 27.09.2022 súd zamietol aj žalobu povinného o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn.
RD/274/2017 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CoR/5/2023 -231 zo dňa 20.03.2024
odvolací súd potvrdil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/46/2018 –
144 zo dňa 27.09.2022.

Zákonnosť rozhodcovského konania sp. zn. RD/274/2017 je potvrdená kauzálne príslušným súdom.
Táto skutočnosť je preto preukázaná a táto otázka už nemôže byť predmetom nového posudzovania.
Rozhodcovské konanie sp. zn. RD/274/2017 neobsahovalo žiadnu právnu ani procesnú vadu. Ak by
vadu obsahovalo, tak by predsa bol kauzálny súd povinný zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods.
písm. b) zákona č. 244/2002 Z.z. to aj bez návrhu účastníka konania.

U povinného došlo k preklúzii práva akokoľvek napádať rozhodcovské konanie sp. zn. RD/274/2017.
Povinný nepodal voči konaniu žiadnu námietku. To znamená, že u povinného prišlo k preklúzii práva už
čokoľvek voči rozhodcovskému konaniu namietať.
Oprávnenýďalejpoukázal nauznesenieústavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS104/2019zodňa05.11.2019,
uznesenie NS SR so, tb, 3MCdo/11/2010, komentár Praha ?: C. H. Beck 2016 Gyárfáš, J. – Števček,

M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní, nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2021 zo dňa
13.07.2021,
V rozhodcovskom konaní sp. zn. RD 274/2017 rozhodoval rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš
Valach, ktorý bol priamo dohodnutý v rozhodcovskej doložke. V rozhodcovskej doložke bola zároveň
dohodnutá aj vybraná právnická osoba ROYAL DEVELOPMENT spol s.r.o. Vybraná právnická osoba

nie je stály rozhodcovský súd. Ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach mal preto nepochybne arbitrabilitu
konať v rozhodcovskom konaní sp. zn, RD/274/2017. Rozhodcovský súd je vždy jeden alebo viacerí
rozhodcovia. Vybraná právnická osoba nie je zriaďovateľom stále rozhodcovského súdu.
Judikatúra všetkých senátov ústavného súdu SR pri posudzovaní nespotrebiteľského rozhodcovského
konaniavkontextevýkonuexekúcienapodkladenespotrebiteľskéhorozhodcovskéhorozsudkuuvádza:

dôsledkom postupu, ktorým napriek absencii zákonnej opory exekučný súd zastaví exekúciu na základe
výsledkov posúdenia platnosti a rozsahu rozhodcovskej zmluvy, je znemožnenie prístupu oprávneného
k exekučnému súdu a zapríčinenie vzniku závažnej procesnej vady v tomto konaní, ktorá má vplyv na
vecnú správnosť napadnutého uznesenia o zastavení konania.“ So zreteľom na uvedené žiadal zrušiť
napadnuté uznesenie a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.

6. Predmetnú sťažnosť oprávneného súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov
exekúcie) na vyjadrenie povinnému nezasielal. Naviac stanovisko povinného je súdu známe z jeho
návrhov na zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

15. V prvom rade sa sťažnostný súd nestotožňuje s názorom oprávneného, že s účinnosťou od
01.01.2015 exekučný súd nesmie posudzovať právomoc rozhodcovského súdu, pokiaľ je predmetom

exekúcie nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok. Z oprávneným citovanej judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že exekučný súd nemôže skúmať právomoc rozhodcovského súdu
v prípadoch, ak bolo možné nedostatok právomoci rozhodcovského súdu namietať žalobou podľa § 21
a ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. alebo podľa § 40 daného zákona. Skúmanie nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok z iných dôvodov nie je teda a priori vylúčené. Aj v

náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS XX/XXXX sa uvádza, že exekučný súd nemôže zastaviť exekúciu
bezzákonnejoporynazákladevýsledkovposúdeniaplatnostiarozsahurozhodcovskejzmluvy.Vkonaní
pred ústavným súdom sťažovateľka namietala vznik rozhodcovskej zmluvy a od nej odvodenú právomoc
rozhodcovského súdu. O uvedený prípad však v tejto exekučnej veci nejde.

16. Exekučný súd nevyslovil v napadnutom rozhodnutí názor tvrdený oprávneným, že môže posudzovať
meritórnu stránku nespotrebiteľského rozhodcovského konania. Už v uznesení sp. zn. 37Ek/1206/2018
zo dňa 13.08.2025 bol vyjadrený záver, že pokiaľ ide o vecnú stránku exekučného titulu, t.j. čo
je predmetom uplatňovaného nároku a posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu podľa § 135a
Obchodného zákonníka, skúmanie otázky vecnej legitimácie právneho predchodcu oprávneného na

podanie rozhodcovskej žaloby, táto vecná stránka nemôže byť predmetom prieskumnej činnosti
exekučného súdu (viď bod 16 predmetného uznesenia). Záver, že exekučný súd je nielen oprávnený,
ale aj povinný skúmať právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, exekučný súd
založil na poukaze na bod 25.2 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 265/2020 zo dňa 15.12.2020, z ktorého citoval (viď bod 22 predmetného uznesenia). V predmetnom

náleze sám ústavný súd síce potvrdil, že nemožno až v exekučnom konaní namietať neexistenciu
rozhodcovskej doložky a tým právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, to však
nevylučuje možnosť preskúmania nedostatku právomoci rozhodcu z iného dôvodu - nesplnenie
podmienok kladených zákonom na zriaďovateľa rozhodcovského súdu: „V prejednávanej veci bol
exekučný titul vydaný ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu...na základe písomnej rozhodcovskej

doložky z roku 2011 v rozhodcovskom konaní, ktoré začalo po 1. januári 2017. Vzniká tu pochybnosť, či
tento subjekt spĺňal podmienky podľa § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení od 1. januára
2017,ktorújepotrebnérozptýliťoverenímvpríslušnýchregistroch(napr.§12azákonaorozhodcovskom
konaní). V prípade zistenia, že exekučný titul bol vydaný neoprávneným, resp. neexistujúcim subjektom,je okresný súd ako súd exekučný povinný na zistenú nulitu aktu prihliadnuť, pretože ide o rozhodnutie
trpiace takou extrémnou vadou, ktorá nevyvoláva právne účinky napriek tomu, že dané rozhodnutie
nebolo formálne zrušené.“

17. Pokiaľ oprávnený s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/46/2018
- 144 zo dňa 27.09.2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
7CoR/5/2023 - 231 zo dňa 20.03.2024 vyslovil názor, že exekučný súd nemôže nerešpektovať predošlé
rozhodnutia kauzálneho súdu vo veci žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, k

tomu sťažnostný súd uvádza, že ich rešpektuje, avšak z predmetných rozhodnutí vyplýva, že žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná povinným ako žalobcom bola zamietnutá v dôsledku
preklúzie práva na jej podanie, t.j. povinný zmeškal zákonnú lehotu na jej podanie. Preto kauzálne
príslušný súd nemohol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vecne prejednať, a to ani z dôvodov
podľa § 40 ods. 1 písm. b) zákona č. 244/2002 Z.z., t.j. z dôvodov, danosť ktorých môže skúmať aj bez
návrhu, bez námietky strany sporu. Preto je nesprávny názor oprávneného, že ak by v rozhodcovskom

konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok existovala nejaká vada v kontexte hypotézy
exekučného súdu o nejakom „stálom rozhodcovskom súde“, tak by predsa príslušný súd rozhodcovský
rozsudok ex offo zrušil a keďže tak neučinil, takáto vada neexistovala. Súdy v daných rozhodnutiach
sa len okrajovo, podporne (obiter dictum) vyjadrovali k iným vadám namietaným povinným, neskúmali
však, nevyjadrovali sa k otázke, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom,

ktorý však bol už v čase podania návrhu na začatie rozhodcovského konania zrušený.

18. Oprávnený poukazuje na doslovné znenie rozhodcovskej doložky uvedenej v bode XV Všeobecných
obchodných podmienok spoločnosti KOVOBEL, a.s. Z jej znenia vyvodil, že rozhodcovský rozsudok
nevydal žiaden stály rozhodcovský súd, ale dohodnutý ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach. Vybraná

právnická osoba Royal Development spol. s r.o. ustanovená podľa § 6 ods. 3 a podľa § 8 ods. 1 a 2
písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z. a nie je žiadnym stálym rozhodcovským súdom a na rozhodcovskom
konaní sa nezúčastnila v žiadnom procesnom postavení, čo je podľa oprávneného zrejmé aj zo záhlavia
rozhodcovského rozsudku: „ Dolu podpísaný Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.“ Z uvedeného podľa oprávneného teda nemožno vyvodiť,

že by rozhodcovské konanie prebiehalo a rozhodcovský rozsudok vydal nejaký stály rozhodcovský
súd. Samotný oprávnený v sťažnosti uvádza, že rozhodcovské konanie prebiehalo pred dohodnutým
rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom v súlade s § 7 od. 1 a § 8 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z.z. bez akéhokoľvek zásahu akejkoľvek vybranej právnickej osoby, tobôž bez
zásahu akéhokoľvek stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodca F. A. J. bol teda priamo dohodnutý

(stranami sporu). V rozhodcovskej doložke bola zároveň dohodnutá aj vybraná právnická osoba podľa
§ 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., ktorá nie je stálym rozhodcovským súdom.

19. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky, ako aj z tvrdení oprávneného v sťažnosti sťažnostný
súd uvádza, že samotnými stranami sporu, teda nie iba žalobcom (ako sa nesprávne uvádza

vrozhodcovskomrozsudku),anivybranouprávnickouosoboubolzarozhodcu,ktorýbudeprejednávaťa
rozhodovaťprípadnésporyzprávnehovzťahumedzioprávnenýmapovinnýmakoštatutáromobchodnej
spoločnosti PROFINT, spol. s r. o., teda spor o náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa
Obchodného zákonníka ustanovený, dohodnutý už v čase dojednania rozhodcovskej doložky „ad hoc“
rozhodca Ing. Miloš Valach. Ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z., na ktoré poukazuje oprávnený a

ktoré sú uvedené aj v rozhodcovskej doložke - § 6 ods. 1 a § 8 ods. 1 pojednávajú o ustanovení
rozhodcu dohodou zmluvných strán. V takom prípade však nemá žiadne opodstatnenie nasledujúca
časť rozhodcovskej doložky pojednávajúca o tom, že výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi alebo
vybranejprávnickejosobe,pretoževzmysleust.§8ods.2písm.c)zákonač.244/2002Zz.lenvprípade,
ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného

ustanovenia, pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany
ustanoví vybraná osoba alebo súd. Sťažnostný súd poukazuje na to, že v čase, kedy spoločnosť
PROFINT, spol. s r. o. (ktorej bol povinný konateľom) vstúpila do zmluvného vzťahu so spoločnosťou
KOVOBEL, a.s., ktorý sa spravoval aj Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti KOVOBEL,
a.s., v čase splatnosti pohľadávky vo výške 429,84 eur (19.06.2013 – čo vyplýva z rozhodcovského

rozsudku), resp. v čase vzniku mimozmluvného záväzku – náhrady škody voči konateľovi spoločnosti
PROFINT spol. s r. o. – povinnému taktiež v roku 2013, rozhodca F. A. J. bol uvedený v zozname
rozhodcov (stáleho) Rozhodcovského súdu Royal Development zriadeného pôvodným zriaďovateľom
ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o., so sídlom: Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, čo vyplýva z prílohyč. 2 k Rokovaciemu poriadku Rozhodcovského súdu Royal Development - SADZOBNÍK POPLATKOV A
REŽIJNÝCH NÁKLADOV V ROZHODCOVSKOM KONANÍ RSRD POPLATKY V ROZHODCOVSKOM
KONANÍ zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 31C/2011 dňa 15.02.2011 (strana 32). Je vylúčené,

aby rozhodca F. A. J. bol súčasne ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu, t.j. ustanoveným len občas,
ojedinele pre konkrétny prípad a zároveň pôsobil ako rozhodca stáleho rozhodcovského súdu. Aj v
iných súdnych konaniach, o ktorých má exekučný súd vedomosť z úradnej činnosti, už bol vyslovený
závertýkajúcisarozhodcovskejdoložkyidentickéhoznenia,žemechanizmusfungovaniasubjektuRoyal
Development – RSRD, zzpo a jeho ad hoc rozhodcov bol vyhodnotený ako obchádzanie ustanovenia

§ 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., keďže činnosť Royal Development – RSRD, zzpo a jeho ad
hoc rozhodcov má znaky stálej rozhodcovskej činnosti (viď bod 37 odôvodnenia uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/454/2018 zo dňa 30.04.2021, bod 33 odôvodnenia uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/461/2018 zo dňa 19.07.2021, bod 21 odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 50C/61/2017 – 535 zo dňa 25.09.2018).

20. V Obchodnom vestníku č. 31C/2011 zo dňa 15.02.2011 bolo zverejnené oznámenie o zriadení
stáleho rozhodcovského súdu Rozhodcovský Súd Royal Development (ďalej aj „RSRD“), so sídlom:
Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, ktorého zriaďovateľom bola obchodná spoločnosť ROYAL
DEVELOPMENT spol. s r.o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 978 023. V tejto
čiastke obchodného zákonníka boli zverejnené v zmysle ust. § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 zákona

č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 štatút, ako aj rokovací poriadok RSRD (str. 6 – 32).
Spoločnosť ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o. bola teda v čase prijatia VOP zriaďovateľom stáleho
rozhodcovského súdu, nie vybranou právnickou osobou s ním nemajúcou nič spoločného, aký mylný
dojem sa snaží navodiť oprávnený.

21. Z čiastky Obchodného vestníka č. 237/2013 vydanej dňa 09.12.2013 ďalej vyplýva, že Royal
Development - záujmové združenie právnických osôb so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo,
Slovenská republika, IČO: 45 741 905 sa stalo novým zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu
pod názvom Rozhodcovský súd Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo na
základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 25.11.2013, pričom zriadenie, štatút a rokovací

poriadok RSRD boli zverejnené v Obchodnom vestníku č. 31C/2011 z 15.02.2011. Uvedené oznámenie
zverejnené v obchodnom vestníku podpísal F. A. J. ako predseda zriaďovateľa stáleho rozhodcovského
súdu. Samotná rozhodcovská doložka uvádza, že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa
rozhodcovských pravidiel dostupných na internetovej stránke: K.. Na internetovej stránke: https://
www.royaldevelopment.sk/rozhodcovsky-sud/index.htm sa nachádzajú tieto rozhodcovské pravidlá pod

odkazom: Rozhodcovský Súd Royal Development platný do 31.12.2016 (zrušený). Napokon ako už
bolo uvedené v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo dňa 13.08.2025,
v záhlaví rozhodcovského rozsudku – exekučného titulu je najprv uvedené označenie zriaďovateľa
stáleho rozhodcovského súdu: „ROYAL DEVELOPMENT – RSRD, zzpo, sídlo: Suľany 243, 951 25
Hruboňovo, Slovenská republika“, web RSRD: K. “ a až následne uvedené: „Dolu podpísaný Ing.

Miloš Valach, ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z...“. Zo
všetkých týchto okolností prípadu preto exekučný súd vyvodil záver, že rozhodcovský rozsudok bol
vydaný stálym rozhodcovským súdom v zložení jediného rozhodcu F. A. J.. V čase podania návrhu
na začatie rozhodcovského konania (09.11.2017) a vydania rozhodcovského rozsudku (18.12.2017),
však už rozhodca daného stáleho rozhodcovského súdu nemal právomoc viesť rozhodcovské konania a

vydávať rozhodcovské rozsudky, čo vyplýva z webovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR, konkrétne
z odkazu: L., kde je v poznámke k RSRD uvedené, že zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu
nespĺňapodmienkypodľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívznenízákonač.125/2016
Z. z. účinného od 01.01.2017. RSRD teda v zmysle § 54c ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. už nemohol po
31.12.2016 uskutočňovať žiadne rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozsudky. V zmysle §

54c ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. už zmluvné strany prestali byť rozhodcovskou doložkou uvedenou
v bode XV VOP KOVOBEL, a.s. viazané.

22. Ani komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní citovaný oprávneným od autorov Gyárfáš, J. –
Števček, M. a kol. vydaný nakladateľstvom C. H. Beck v roku 2016 úplne nevylučuje vyvodiť záver

o nulitnosti rozhodcovského rozsudku mimo konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Konštatuje:
„Napriek tomu je, podľa nášho názoru, v niektorých prípadoch namieste konštatovať nulitnosť
rozhodcovského rozsudku. Musí však ísť o mimoriadne reštriktívne a výnimočné situácie...Možno sa
stotožniť s rakúskou doktrínou v tom, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcami, ktorí vôbec neboliustanovení... je zrejme nulitným aktom.“ (Gyárfáš, J. – Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom
konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 578, 579). Podľa názoru sťažnostného súdu to možno
vzťahovať aj na prípad, ak rozhodca stáleho rozhodcovského súdu bol síce pôvodne ustanovený, ale

totojehoustanoveniezaniklovdôsledkuzrušeniastálehorozhodcovskéhosúdu,resp.zánikuprávomoci
(jeho rozhodcov) viesť rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozsudky v dôsledku toho, že
zmluvné strany prestali byť rozhodcovskou doložkou ustanovujúcou rozhodcu viazané.

23. Podstatnou pre rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto nie je otázka, či

rozhodcovská doložka existovala, resp. či bola dojednaná platne alebo nie. Dôležitá je skutočnosť, že
táto rozhodcovská doložka určila pre rozhodnutie sporu rozhodcu stáleho rozhodcovského súdu, ktorý
síce v čase jej dojednania ešte mal právomoc rozhodovať rozhodcovské spory, avšak s účinnosťou
od 01.01.2017 túto právomoc stratil, nakoľko mal byť v zmysle § 54c ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. zrušený, zaniknúť, v čase podania návrhu na začatie rozhodcovského konania už tento nemal
v zmysle § 54c ods. 1 daného zákona právomoc, t.j. nemohol rozhodovať žiaden rozhodcovský

spor, teda ani vydať rozhodcovský rozsudok v tomto posudzovanom prípade. Nulita rozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tejto exekučnej veci, nie je teda založená na tom, že
rozhodcovskádoložkaneexistovala,aleboneboladojednanáplatne,alenatom,žeňouurčenýrozhodca
stáleho rozhodcovského súdu už v čase začatia rozhodcovského konania nemal právomoc vydať
žiaden rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý už po

právnej stránke neexistoval, bol zrušený, resp. nemal právomoc vydávať rozhodcovské rozsudky je
paaktom, nulitným individuálnym právnym aktom nevyvolávajúcim žiadne právne účinky, teda ani nikoho
nezaväzujúcim, a teda je materiálne nevykonateľným.

24. Rovnako súd preveril správnosť aj II., III a IV. výroku napadnutého uznesenia ako výroky závislé

od výroku I, vo vzťahu ku ktorým poukazuje na ich odôvodnenie v napadnutom uznesení, s ktorým
odôvodnením sa súd stotožňuje.

25. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo dňa 28.08.2025 zamietol.

26. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

29. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému, ako
úspešnémuúčastníkovi.Tomutovšakžiadnetrovykonaniavsúvislostispodanousťažnosťoupovinného

nevznikli, nakoľko tento o podanej sťažnosti nemal vedomosť (uvedená sťažnosť mu na vyjadrenie
zaslaná nebola), preto súd rozhodol, že oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).