Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/156/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100211
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0823100211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobcu: V.. Q.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX., bytom U. X, S., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián
Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, Košice - mestská časť Sever, proti žalovanému: Okresné
riaditeľstvo policajného zboru v Martine, odbor poriadkovej polície, so sídlom Komenského 2, Martin, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Martine, č.
ORPZ-MT-OPP-89-005/20023 zo dňa 27. apríla 2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2025, č. k. 1S/10/2023-88, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
1S/10/2023-88 zo dňa 10. júla 2025 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde n e p r
i z n á v a.

III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku

kasačnej sťažnosti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 11. júla 2025,
č. k. 1S/10/2023-84, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Martine, odboru poriadkovej polície č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo
dňa 27. apríla 2023 v spojení s Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného
zboru v Sučanoch, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. 1 zo dňa 13. februára 2023 a

vec vrátil orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie.
2. Disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 13. februára 2023 riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného
zboru Sučany uložil (ďalej ako „Disciplinárny rozkaz“) žalobcovi vykonávajúcemu štátnu službu vo funkcii
referenta Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany, odboru poriadkovej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Martine disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na
dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zák. č. 73/1998 Z.z.“) za
disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že 2. októbra
2021 v čase od 8:00 do 20:00 hod. na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany vykonával stálu
službu, čo potvrdil svojím podpisom v knihe fonogramov a hlásení a súčasne hliadkovú službu ako veliteľhliadky pod volacím znakom Q. XXX. V čase cca o 13:20 hod. bola hliadka Q. XXX v zložení žalobca
ako veliteľ a člen V.. P. E. vyslaná operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia v obci Sučany na ul.
Stará Hradská vo veci fyzického napadnutia mladistvej osoby B. R., nar. X. W. XXXX, trvale bytom Z. č.

XXXX/XX, W. rómskymi osobami. Po príchode hliadky na miesto sa tam nachádzal oznamovateľ - otec
napadnutejosoby-I.R.,nar.XX.U.XXXX,trvalebytomZ.č.XXXX/XX,W.,ktorýhliadkeoznámil,žejeho
syn išiel na bicykli z domu na futbalové ihrisko v obci Sučany. Cestou na futbalové ihrisko bol na ul. Stará
Hradská v obci Sučany za evanjelickým kostolom fyzicky napadnutý skupinou Rómov, ktorí mu spôsobili
zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie. Po uvedenom oznámení žalobca povedal oznamovateľovi, aby

prišiel spoločne so synom po jeho ošetrení podať oznámenie na obvodné oddelenie Policajného zboru.
Následne sa hliadka z miesta a od oznamovateľa presunula k budove hasičov v obci Sučany, v ktorej
sa nachádza kamerový systém monitorujúci niektoré jednotlivé ulice v obci. Tu v budove žalobca oslovil
službukonajúceho hasiča X. Q., s ktorým po spätnom prehratí prístupových ciest na ul. Stará Hradská
zistili, že skupina troch rómskych osôb ide smerom po chodníku od podchodu cesty I/18 smerom na ulicu
Stará Hradská, po chvíli za nimi smerom od podchodu na ulicu Stará Hradská išiel chlapec na bicykli.

Po niekoľkých minútach zachytili kamery umiestnené na ul. SNP ako z ulice Stará Hradská vychádza
spomínaný chlapec na bicykli, ktorý prechádzal námestím popri evanjelickom kostole. Následne na to za
ním vyšla z ulice Stará Hradská tou istou trasou na námestie aj skupina troch Rómov, ktorých zachytila
kamera, keď prechádzali chodníkom od podchodu k ulici Stará Hradská. X. Q. osoby na kamere opoznal,
nakoľko ich dobre poznal aj osobne, jedného poznal aj po mene, jednalo sa o U. E.. Následne žalobcovi

povedal, že sú to stopercentne oni, čo B. R. napadli, nakoľko časovo, ako aj celý priebeh do seba
zapadá. Upozornil ho, že s týmito osobami sú problémy už dlhodobo, v minulosti fyzicky napadli deti, čo
sa aj riešilo na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany. Žalobca z budovy hasičov odišiel a viac
sa o jemu oznámený skutok a ani o oznamovateľa I. R. nezaujímal. Nezabezpečil dôležité ním zistené
dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou vyhotovenia kópie na DVD, ani ich zálohovanie. Tieto

zistené skutočnosti dôležité pre náležité objasnenie veci úmyselne z nezistených dôvodov zatajil, čím
po uplynutí doby došlo k ich automatickému vymazaniu. Pred ukončením služby len stroho uvedenú
skutočnosť poznačil do záznamu zo služby. Týmto svojím konaním žalobca vykonávajúci stálu službu
a zároveň službu veliteľa v hliadkovej službe po oznámení skutku v podobe priestupku tento neprijal
podľa čl. 8 ods. 5 písm. b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných

útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a následne nezadokumentoval, neobjasňoval a
bezodkladne nezaevidoval v CESDaP-e, teda nepostupoval podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), čl.
8 ods. 1 písm. c), ods. 2, čl. 14 ods. 5 a 7, čl. 15 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019
o priestupkoch, čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998
Z.z. O odvolaní žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu rozhodol žalovaný Rozhodnutím riaditeľa odboru

poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023
zo dňa 27. apríla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a
Disciplinárny rozkaz potvrdil v celom rozsahu.
3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 48
ods. 3 písm. a), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 písm. b), § 233 ods. 1 a 2 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 73/1998
Z.z.“) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej
správnej žaloby vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako aj vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu pre
ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah žalobcom
uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP; v tomto ohľade nezistil žiadnu
vadu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť. Žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím potvrdil Disciplinárny rozkaz, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne
opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č.

73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. Správny súd podľa §
197 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, dokazovanie vykonané
orgánom verejnej správy mohol doplniť aj na návrh účastníka konania, ktorým však nebol viazaný.
5.Správnysúdpreskúmalrozhodnutiežalovanéhospolusprvostupňovýmrozhodnutím -Disciplinárnym
rozkazom v intenciách námietok žalobcu formulovaných len opisným spôsobom tak, že žalobca v

správnej žalobe opísal obsah svojich odvolacích námietok proti Disciplinárnemu rozkazu a spôsob
vysporiadania sa žalovaného s nimi. Keďže žalobcom opísané námietky proti Disciplinárnemu rozkazu
obsahovali aj konkrétne dôvody namietanej nezákonnosti Disciplinárneho rozkazu, správny súd na ne
napriek spôsobu ich formulácie prihliadol a vykonal súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu podľa ichobsahu, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade ide o správnu žalobu
vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré má trestnú povahu.
Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti namietal, že žalovaný na celkom konkrétnym spôsobom predostretú

argumentáciu žalobcu v odvolaní reagoval vecne, logicky a právne nesprávne, s argumentáciou žalobcu
sa nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné
rozhodnutie podľa § 233 ods. 1, ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 4, § 241 ods. 1, § 243 ods. 4 zák. č.
73/1998 Z.z. Správny súd uviedol, že pre všeobecnosť a nekonkrétnosť predmetných tvrdení žalobcu
nemohol vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí

žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne
tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie
toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu

verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je
správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Nestačí uviesť len to, že žalovaný sa riadne
nevysporiadal s námietkami a argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu
a nekonkrétnym spôsobom mal porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie.
Žalobca neuviedol, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal, na ktoré

konkrétnevecnerelevantnéargumentynedostalvnapadnutomrozhodnutížalovanéhodostatočnúalebo
zrozumiteľnú odpoveď a prečo práve prípadný nedostatok v odôvodnení žalovaného bol tak závažný, že
mal za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a zásah do práva žalobcu
na spravodlivý proces. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení

z napadnutého rozhodnutia alebo z administratívneho spisu. Správny súd nemôže ani všeobecne
uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy sám konkretizovať
na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutia žalovaného ani z
domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným
súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore

nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9
SSP. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym
súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, ak by správny súd za
žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne
vyhľadával z obsahu napadnutého rozhodnutia, prípadne administratívneho spisu dôvody nezákonnosti

rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy (v prípade správnej žaloby vo veciach správneho
trestania mimo prípadov stanovených v § 195 SSP), porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a negoval by princíp materiálneho právneho štátu. Rovnako v tomto ohľade nepostačuje len samotné
uvedenie ustanovení právnych predpisov, s ktorými má byť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy v rozpore, ak žalobca zároveň neuvedie aj súvisiacu argumentáciu tak, aby táto zodpovedala

žalobným bodom v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP.
6. Správny súd vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalobcu, že (i) výrok rozhodnutia žalovaného
obsahuje zjavnú vadu, keď sa v ňom opakovane uvádza, že služobným úradom žalobcu je „Krajské
riaditeľstvo PZ v Žiline“, pričom podľa žalobcu má ísť o konštatáciu v zjavnom rozpore so základným
ustanovením § 1 ods. 4 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z., pričom nejde o chybu v písaní, ale o zásadnú

vadu spočívajúcu v nezistení skutočného stavu veci zo strany žalovaného. Podľa § 6 ods. 1 SSP môže
správny súd vykonať súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy len z hľadiska jeho zákonnosti
s tým, že je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
namietať a aj ju riadne odôvodniť (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Musí ísť o nezákonnosť objektívnu,
a teda nestačí, ak sa žalobca len domnieva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné.

Bez toho, aby žalobca v správnej žalobe uviedol, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného
má uvedenie služobného úradu žalobcu v jeho texte, správny súd nemôže vykonať súdny prieskum
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd pre úplnosť konštatoval, že uvedenie služobného
úradu žalobcu v záhlaví rozhodnutia žalovaného (nie vo výroku, ako sa mylne domnieva žalobca) nemá
žiadny vplyv na jeho zákonnosť, pričom žalobca v správnej žalobe ani neuviedol žiadnu argumentáciu,

prečo považuje konštatovanie žalovaného o služobnom úrade žalobcu za nesprávne, resp. prečo sa
domnieva, že služobným úradom žalobcu je iný orgán (materiálna nesprávnosť konštatácie žalovaného
o služobnom úrade žalobcu). Poukaz žalobcu na ustanovenie § 1 ods. 4 písm. b) zák. č. 73/1998
Z.z. bolo v tomto ohľade irelevantné z dôvodu, že samotný poukaz na ustanovenie zákona, ktorémalo byť zo strany orgánu verejnej správy porušené, jednak nepostačuje pre vyvodenie záveru o jeho
nezákonnosti, jednak predmetom žalobcom odkazovaného zákonného ustanovenia ani nie je úprava,
ktorý orgán je služobným úradom policajta, ale rozšírenie vymedzenia služobného úradu aj na orgány

taxatívne vymenované v predmetnom ustanovení. Správny súd vo (ii) vzťahu k nesúhlasu žalobcu s
vyhodnotením odvolacej námietky týkajúcej sa zaujatosti orgánu verejnej správy prvého stupňa voči
žalobcovi zo strany žalovaného, uviedol, že ani v tomto prípade nemohol vykonať súdny prieskum
zákonnosti rozhodnutia žalovaného (a eventuálne aj Disciplinárneho rozkazu), keďže žalobca svoj
nesúhlas formuloval ako polemiku so záverom žalovaného a nie ako konkrétnu námietku nezákonnosti

napadnutéhorozhodnutiažalovaného.Správnysúdzdôraznil,ženestačílenuviesť,žežalobcapovažuje
argumentáciu žalovaného za účelovú a v rozpore s logikou s následnou úvahou o tvrdenej „nečinnosti“
žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci „konania o námietke zaujatosti“ orgánu
verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe v tomto ohľade
tak predstavujú len prezentáciu vlastných úvah a názorov žalobcu, čo nepostačuje na spochybnenie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a Disciplinárneho rozkazu, keďže žalobca nenamietal, v čom

konkrétne má spočívať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a ako tým
bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov (§ 182 ods. 1 písm. e/
spolu s § 177 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2 SSP). Správny súd pre úplnosť dodal, že Zákon o
štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemá žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo policajtovi
uplatniť voči nadriadenému, resp. konajúcemu orgánu verejnej správy námietku zaujatosti, a to ani

podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok, keďže podľa § 247a
Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. V konaní pred orgánom verejnej
správy prvého stupňa a ani v odvolacom konaní pred žalovaným tak nemožno uplatniť námietku
zaujatosti a ani o nej konať a rozhodovať, keďže v tomto ohľade chýba v Zákone o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru zákonný podklad. Podotkol, že štátnozamestnanecké vzťahy, ktoré sú
predmetomúpravyZákonaoštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,satýkajútzv.silovýchzložiek
štátu, ktoré sú založené na striktnom dodržiavaní princípu subordinarity a velenia nadriadených, v
ktorých sa uplatňuje jednostranné rozhodovanie nadriadených vo vzťahu k podriadeným, čo si vyžaduje
zabezpečenie plnenia úloh silových zložiek a zachovávania ich služobnej disciplíny. Nie je preto možné

pripustiť, aby bol striktný princíp subordinarity narúšaný uplatňovaním námietok zaujatosti, čo je aj, mimo
iného, dôvodom absencie zodpovedajúcej úpravy v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru s vylúčením subsidiárnej aplikácie Správneho poriadku. Pokiaľ teda žalobca namietal už v konaní
pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a následne aj v odvolacom konaní a v konaní pred
správnym súdom, že orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodol o jeho námietke zaujatosti,

takáto námietka bola právne irelevantná. V prípade, keď orgán verejnej správy prvého stupňa ani
nemohol konať o žalobcom tvrdenej námietke zaujatosti, nemohlo dôjsť ani k nezákonnosti v jeho
postupe a rozhodovaní, a teda nemožno dospieť k záveru, že Disciplinárny rozkaz, resp. rozhodnutie
žalovaného sú v tomto ohľade nezákonné. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval poukazom
na § 233 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne

všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka
konania, len samotným odkazom na citované ustanovenie bez toho, aby konkrétnym spôsobom uviedol,
ktoré rozhodné okolnosti svedčiace v prospech žalobcu ako účastníka konania orgán verejnej správy
prvého stupňa neposúdil, je takýto poukaz bezpredmetný. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj
námietku žalobcu, že (iii) orgán verejnej správy prvého stupňa porušil princíp prezumpcie neviny, keď

už v Oznámení skonštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, pre ktoré bolo vedené
konanie, čo má za následok nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu, pričom žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí snažil pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa zľahčovať, pričom neozrejmil, prečo
je názor žalobcu nesprávny, čo má zakladať vadu nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Správny súd
poukázal na samotný obsah Oznámenia, ktoré je súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej

správy prvého stupňa a uviedol, že ním bolo oznámené začatie disciplinárneho konania a skonštatované
spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcom ešte pred vykonaním dokazovania a rozhodnutím vo
veci, čo je potrebné jednoznačne považovať za jeho pochybenie, keďže v danom štádiu konania mohol
orgán verejnej správy prvého stupňa hovoriť len o dôvodnom podozrení zo spáchania predmetného
disciplinárneho previnenia. Uvedené však neznamená, že toto pochybenie orgánu verejnej správy

prvého stupňa bolo takého rozsahu, že malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nie
každé pochybenie orgánu verejnej správy zakladá automaticky a bez ďalšieho dôvod pre zrušenie
jeho rozhodnutia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže správny súd zrušiť len vtedy, ak je
pochybenie orgánu verejnej správy tak závažné, že má skutočný vplyv na práva a právom chránenézáujmy účastníka konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o vine žalobcu za spáchanie
predmetného disciplinárneho previnenia a uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie až Disciplinárnym
rozkazom, pričom v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, žalobcovi priznal práva, ktoré mu Zákon

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru priznáva, predovšetkým právo sa k obvineniu vyjadriť,
predkladať dôkazy na svoju obranu, vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a účinne sa obhajovať. Z
administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa nevyplýva, že by orgán verejnej správy
prvého stupňa uprel žalobcovi jeho procesné práva a konal s ním v rozpore s materiálnym obsahom
princípu prezumpcie neviny. Predmetná vada teda nemá za následok nezákonnosť Disciplinárneho

rozkazu, keďže nemá vplyv na materiálne posúdenie veci. Ani v prípade, ak by správny súd z tohto
dôvodu Disciplinárny rozkaz zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie,
orgán verejnej správy prvého stupňa jednak nemôže predmetnú vadu zhojiť, keďže nemôže znovu
oznámiť začatie už raz začatého disciplinárneho konania, jednak by zopakovanie celého disciplinárneho
konania len z tohto dôvodu neviedlo k inému výsledku. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23. marca 2016, v

zmysle ktorého „Pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú
preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší
výsledok.“ Správny súd tiež poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28. marca 2024. Vzhľadom na uvedené preto nemožno konštatovať z
daného dôvodu nezákonnosť. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí

a vyjadrenie vlastného hodnotenia s tvrdením, že žalovaný podľa žalobcu nevysvetlil „konkrétnymi
právnymi skutočnosťami“, prečo je právny názor žalobcu nesprávny, neznamená, že rozhodnutie
žalovaného je v tomto ohľade nezákonné pre nepreskúmateľnosť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
uviedol zrozumiteľnú argumentáciu vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, a preto len z dôvodu,
že žalobca sa s dôvodmi žalovaného nestotožňuje, nemožno skonštatovať nezákonnosť rozhodnutia

žalovaného. Za nedôvodnú bola vyhodnotená správnym súdom aj námietka (iiii) nezákonnosti
Disciplinárneho rozkazu pre nezákonný postup orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď viedol vo
veci skutku so znakmi disciplinárneho previnenia, ktorý je obsahom tejto žaloby, jedno disciplinárne
konanie a súbežne vo veci iného skutku so znakmi disciplinárneho previnenia ďalšie konanie. Správny
súd v súvislosti s touto námietkou vyhodnotil správnu žalobu, v ktorej žalobca neuviedol, v čom má

spočívať nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa, ak súčasne popri predmetnom
disciplinárnom konaní viedol voči žalobcovi aj iné disciplinárne konanie pre iný skutok majúci znaky
disciplinárneho previnenia; preto správny súd nemôže na základe žalobcom všeobecne formulovanej
žalobnej námietky Disciplinárny rozkaz z daného dôvodu zrušiť. Uviedol, že pokiaľ žalobca v správnej
žalobe viedol polemiku s argumentáciou žalovaného, ktorý ohľadom vysporiadania sa s odvolacou

námietkou žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu uviedol, že zák. č. 73/1998 Z.z. nezakazuje viesť
oprávnenému orgánu disciplinárne konania v dvoch, prípadne viacerých rozdielnych veciach súčasne
a taktiež nevylučuje a ani neukladá povinnosť oprávnenému orgánu uložiť jedno disciplinárne opatrenie
za viac disciplinárnych previnení, a teda žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivý proces, ani právo
na rovnaké zaobchádzanie, správny súd konštatoval, že na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného pre jeho tvrdenú nepreskúmateľnosť nestačí len nesúhlas žalobcu s jeho odôvodnením a
uvedenie vlastných úvah polemického charakteru. Pre úplnosť správny súd dodal, že pokiaľ žalobca
argumentoval v správnej žalobe poukazom na § 56 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., tak z tohto zákonného
ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť konajúceho orgánu verejnej správy viesť vždy jedno spoločné
konanie pri viacerých rôznych skutkoch majúcich znaky disciplinárneho previnenia, a to ani s použitím

analógie, ako tvrdí žalobca v správnej žalobe. Ak orgán verejnej správy prvého stupňa neprejednával
dva skutky žalovaného majúce znaky disciplinárneho previnenia v jednom spoločnom konaní, nemožno
konštatovať nezákonnosť jeho postupu, a to ani pre rozpor s § 56 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. per
analogiam. Nedôvodná bola preto aj námietka, že žalobca v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu
namietal nezákonnosť dôkazov, a to dvoch prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021 z preškolenia žalobcu

zo všeobecno-záväzných právnych predpisov a interných predpisov, mimo iného z Nariadenia Prezídia
Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru
azNariadeniaPrezídiaPolicajnéhozboruč.90/2019opriestupkoch,naktorýchjeuvedenývlastnoručný
podpis žalobcu, ktorým potvrdil oboznámenie sa s predpismi.
7. Správny súd v bode 46 rozhodnutia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil za dôvodnú

námietku žalobcu, že (i) orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 56 ods. 2 zák.
č. 73/1998 Z.z. pri posúdení následkov protiprávneho konania, keď z Disciplinárneho rozkazu nie je
možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno, či
na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahuprotiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia. Týmito námietkami
namietal nepreskúmateľnosť Disciplinárneho rozkazu v časti odôvodnenia, v ktorom bol orgán verejnej
správy prvého stupňa povinný zdôvodniť uložené disciplinárne opatrenie a jeho výšku. Rozhodovanie

orgánu verejnej správy o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 53 zák. č. 73/1998 Z.z. je predmetom
jeho úvahy po tom, čo na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o vine policajta za spáchané
disciplinárne previnenie, avšak toto rozhodovanie nie je svojvoľné, keďže zákon stanovuje v § 56 až
60 podmienky tohto rozhodovania. Podľa § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. sa pri rozhodovaní o uložení
disciplinárneho opatrenia prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo

spáchané,jehonásledky,mieruzavineniaanadoterajšípostojpolicajtakplneniuslužobnýchpovinností.
Z citovaného ustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyplýva, že úvaha
orgánu verejnej správy o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť odôvodnená v danom ustanovení
uvedenými skutočnosťami, teda nemôže byť svojvoľná a nepreskúmateľná. Uvedené platí o to viac v
prípade, ak sa konajúci orgán verejnej správy rozhodne policajtovi uložiť také disciplinárne opatrenie,
pri ktorom zákon určuje rozmedzie povolenej správnej úvahy, ako je to v prípade disciplinárneho

opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (zníženie
služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov), ktoré aj uložil orgán verejnej správy
prvého stupňa žalobcovi v Disciplinárnom rozkaze. Orgán verejnej správy prvého stupňa z povoleného
rozsahu disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru žalobcovi Disciplinárnym rozkazom uložil zníženie služobného platu o 5 % na dobu

jeden mesiac, avšak v jeho odôvodnení neuviedol žiadnu svoju úvahu, prečo zo zákonom povoleného
maximálneho rozmedzia uložil žalobcovi práve predmetnú výšku zníženia služobného platu (5%) a
práve na jeden mesiac a na základe vyhodnotenia akých skutočností uvedených v § 56 ods. 2 Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru k svojej úvahe dospel. Orgán verejnej správy prvého
stupňa síce v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu uviedol, že v prípade žalobcu sa jedná „o policajta,

ktorý si od r. 2021 neplní svedomite svoje služobné povinnosti, počas hliadkových služieb nedosahuje
požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad
plnením svojich služobných povinností nadriadenými. V r. 2018 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie
zníženie služobného platu 5 % na dobu dvoch mesiacov, nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP
KR PZ Žilina bolo zistené, že počas služby nevykonával štátnu službu riadne, osobne a včas. V r.

2022 mu boli uložené dve výčitky za svedomité neplnenie si svojich služobných povinností“, tieto
skutočnostivšaknevyhodnotil,lenichvymenoval,čovšaknepostačuje,keďžezDisciplinárnehorozkazu
nie je zrejmé, ktoré z nich a ako vyhodnotil, a prečo na ich základe dospel zo zákonom povoleného
rozmedzia disciplinárneho opatrenia práve k takej výške a časovému rozsahu, ako žalobcovi vo
výroku Disciplinárneho rozkazu uložil. Správny súd nie je oprávnený skúmať úvahu orgánu verejnej

správy (podľa § 27 ods. 2 SSP pred bodkočiarkou „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré
orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny
súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom“), keďže táto je súčasťou jeho výlučnej exekutívnej právomoci, avšak uvedené
neznamená, že orgán verejnej správy nemusí v rozhodnutí svoju úvahu vôbec uviesť. Správny súd

preskúma rozhodnutie na základe zákonom povolenej správnej úvahy v tom ohľade, či nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, predpokladom čoho však je, že úvaha orgánu verejnej
správy je v jeho rozhodnutí uvedená. Keďže orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom
rozkaze síce uviedol skutočnosti, na ktoré prihliadol pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia
žalobcovi, avšak už neuviedol, ako tieto skutočnosti vyhodnotil, a prečo dospel zo zákonom povoleného

rozmedzia uloženého disciplinárneho opatrenia práve k takej výške, akú žalobcovi Disciplinárnym
rozkazom uložil, zaťažil Disciplinárny rozkaz vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo
odôvodňuje jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Za dôvodnú vyhodnotil v bode 47
aj námietku, že (ii) žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacou námietkou
žalobcu, že Disciplinárny rozkaz je nepreskúmateľný, keďže z neho nie je možné zistiť, či vôbec

orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri
rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania,
na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné. Správny súd poukázal na str. 7 rozhodnutia žalovaného, kde v rámci vysporiadania
s odvolacími námietkami žalobcu (v bode 4 jeho odvolania) uviedol len skutočnosti vzťahujúce sa k

možnosti prihliadania orgánu verejnej správy prvého stupňa na disciplinárne opatrenie žalobcu, ktoré
mu bolo uložené v r. 2018 a ktoré už bolo zahladené. Ďalej to, že orgán verejnej správy prvého stupňa
žalobcovi dostatočne preukázal disciplinárne previnenie, ďalej, že sa stotožňuje s tvrdením orgánu
verejnej správy prvého stupňa, že disciplinárne opatrenie uložené v minulosti nemá zásadný vplyvna preukázanie disciplinárneho previnenia „vo veci samej“ (uvedené tvrdenie orgánu verejnej správy
prvého stupňa sa však v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu vôbec nenachádza) a to, že orgán verejnej
správy prvého stupňa ako oprávnený orgán prihliadal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia na osobu

policajta (žalobcu), jeho plnenie služobných povinností a celkový prístup k výkonu služby z ostatných
podkladov nachádzajúcich sa v spise (čo však nezodpovedá odôvodneniu Disciplinárneho rozkazu). Na
odvolaciunámietkužalobcu,žeDisciplinárnyrozkazjevovzťahukuloženémudisciplinárnemuopatreniu
nepreskúmateľný však žalovaný v napadnutom rozhodnutí neposkytol žiadnu argumentáciu, v dôsledku
čoho zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo tiež odôvodňuje

aj zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Podľa názoru správneho
súdu bola dôvodná aj ďalšia námietka, (iii) že orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil náležite
skutkový stav veci s poukazom na § 233 zák. č. 73/1998 Z.z., keď si nezabezpečil záznam o odmenách
a trestoch a ďalšie podklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom vyjadrení do konania zabezpečiť, s
čím sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a teda ho zaťažil vadou nepreskúmateľnosti.
Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa správny súd zistil, že žalobca vo

svojom Vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania zo dňa 14. júna 2022 navrhol orgánu verejnej správy
prvého stupňa vykonanie dokazovania zabezpečením navrhovaných dôkazov, ktoré vo svojom vyjadrení
uviedol. Orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze neuviedol, ako sa s predmetným
návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania vysporiadal, ktoré zo žalobcom navrhovaných dôkazov
do konania zabezpečil, ktoré nie a z akých dôvodov. Rovnako ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí

neuviedol k predmetnému návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ako sa s ním vysporiadal, a to ani
navýslovnúnámietkužalobcuuvedenúvjehoodvolaníprotiDisciplinárnemurozkazu,vktoromnamietal,
že orgán verejnej správy prvého stupňa „v rámci konania nezabezpečil môj záznam o odmenách a
trestoch a ďalšie podklady, ktoré som navrhoval vo svojom vyjadrení.“ Podľa § 238 ods. 4 zák. č. 73/1998
Z.z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že konajúci orgán verejnej správy
nie je viazaný návrhom účastníka konania na vykonanie dokazovania, keďže zakotvuje tzv. zásadu
voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov, vrátane návrhov na ich vykonanie, podlieha len
úvahe konajúceho orgánu verejnej správy tak, aby v zmysle § 233 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. pred
vydaním rozhodnutia zistil presne a úplne skutočný stav veci. Orgán verejnej správy prvého stupňa v

Disciplinárnom rozkaze neuviedol svoje stanovisko k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ktorý
uplatnil vo svojom vyjadrení zo dňa 14. júna 2022 a túto vadu neodstránil ani žalovaný v odvolacom
konaní na námietku žalobcu, v dôsledku čoho zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP.

8. Správny súd sa v bode 50 rozhodnutia vysporiadal aj s námietkou uvedenou v správnej žalobe
žalobcu, ktorou žalobca namietal konštatovanie orgánu verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom
rozkaze pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia, že žalobca „....počas hliadkových služieb
nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a
kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadeným,“ čo podľa žalobcu nemá oporu v

dôkazoch, pričom s namietanou skutočnosťou sa nevysporiadal ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
Správny súd v súvislosti s touto žalobnou námietkou uviedol, že v tomto ohľade nemôže vykonať
súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu, keďže uvedené tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa
predstavuje jeho konštatovanie ako nadriadeného o doterajšom postoji žalobcu k plneniu služobných
povinností,čojejednouzoskutočností,naktorévzmysle§56ods.2zák.č.73/1998Z.z.prirozhodovaní

o uložení disciplinárneho opatrenia s tým, že sa jedná o vlastnú úvahu orgánu verejnej správy prvého
stupňa ako nadriadeného žalobcu, ktorú správny súd nepreskúmava, lebo by tým zasahoval do výlučnej
administratívnej právomoci orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nadriadeného žalobcu, ktorý
sám a nezávisle hodnotí postoj žalobcu k plneniu služobných povinností. Správny súd poznamenal,
že žalovaný sa mohol vysporiadať s predmetnou skutočnosťou len v rámci preskúmania úvah orgánu

verejnej správy prvého stupňa pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi, čo však neurobil a čo už
bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť.
9. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, ktorými vyjadril svoj nesúhlas s hodnotením skutkových okolností
a dôkazov orgánom verejnej správy prvého stupňa, podľa záverov správneho súdu nepredstavujú
relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by mohol správny súd vykonať súdny prieskum

Disciplinárneho rozkazu, a to pre jej všeobecnosť. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku,
ktorou namietal nezákonnosť dôkazov - dvoch prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021 z preškolenia
zo všeobecno-záväzných právnych predpisov a interných predpisov, mimo iného z Nariadenia Prezídia
Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboruazNariadeniaPrezídiaPolicajnéhozboruč.90/2019opriestupkoch,naktorýchjeuvedenývlastnoručný
podpis žalobcu, ktorým potvrdil oboznámenie sa s predpismi. Za nedôvodnú bola vyhodnotená aj
námietka, že žalovaný vychádzal pri posúdení odvolacej námietky z nového dôkazu, ktorým bola

písomnosť vytvorená orgánom verejnej správy prvého stupňa po vydaní Disciplinárneho rozkazu
(písomnosť sp. zn. ORPZ-MT-OPP6-89/2022 zo dňa 31. marca 2023), pričom s týmto dôkazom nebolo
umožnené žalobcovi sa oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť v spojitosti s ním ďalšie
dokazovanie, v dôsledku čoho žalovaný podľa žalobcu uprel žalobcovi právo na obhajobu a spravodlivý
proces. Správny súd uviedol, že predmetná listina sa nachádza v administratívnom spise žalovaného

na č. l. 14, avšak z jej obsahu je zrejmé, že nepredstavuje dôkaz v konaní, na podklade ktorého
by žalovaný zisťoval skutkový stav veci, ale ide o správu orgánu verejnej správy prvého stupňa
podľa § 242 ods. 7 zák. č. 73/1998 Z.z., v ktorej uviedol svoje stanovisko k odvolaniu žalobcu proti
Disciplinárnemu rozkazu. Jedná sa v podstate o predkladaciu správu k odvolaniu, ktorú orgán verejnej
správy prvého stupňa vyhotovuje len pre služobné účely a má výslovne procesný charakter, pričom
účastníkom konania sa nedoručuje. Nejedná sa o dôkaz, ktorý by bol v konaní vykonaný za účelom

zisťovania skutkového stavu veci, ako sa žalobca v správnej žalobe mylne domnieva. V neposlednom
rade nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum
napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy ani citácie viacerých ustanovení právnych predpisov
bez relevantnej argumentácie.
10. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je

dôvodná tak vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako aj vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu pre ich
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie žalovaného spolu s Disciplinárnym
rozkazom zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne vo veci uloženia
disciplinárneho opatrenia žalobcovi, pričom sa riadne vysporiada s návrhom žalobcu na vykonanie

dokazovania, prípadné nevykonanie navrhovaných dôkazov riadne odôvodní, riadne uvedie svoju úvahu
pri uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, predovšetkým ako sa vysporiadal so skutočnosťami, na
ktoré prihliada pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998
Z.z., pričom uvedie aj svoju úvahu k určeniu výšky a rozsahu disciplinárneho opatrenia podľa § 53
ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z., ak sa dané disciplinárne opatrenie rozhodne žalobcovi uložiť. Pri

opätovnom rozhodovaní o uložení disciplinárneho previnenia prihliadne aj na § 57 zák. č. 73/1998 Z.z.
Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný
(§ 191 ods. 6 SSP).
11. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný, a
preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného

na ich náhradu.
II.
12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
13. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,

že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
14. Konkrétne namietal neexistenciu dôvodov na zrušenie jeho rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie disciplinárneho rozkazu, v ktorom prvostupňový orgán
vymenúva a následne zdôvodňuje jednotlivé skutočnosti, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní. Právne
úvahy prvostupňového orgánu sú zrozumiteľné, dostatočne opísané a preukázané zabezpečenými

dôkazmi. Nesúhlasil s tvrdením správneho súdu, že nie je zjavné, či žalovaný identifikoval nejaký
následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého
stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti a mieru zavinenia žalobcu. Z disciplinárneho
rozkazu je podľa sťažovateľa zjavné, aký následok bol identifikovaný (porušenie povinnosti policajta
v súvislosti s neprijatím oznámenia vo veci ohrozenia života a zdravia maloletej osoby a následne

ohrozenie vážnosti a dôvery Policajného zboru v očiach občanov a poslancov zastupiteľstva obce
Sučany), je zrejmé, že na tento následok prvostupňový orgán pri rozhodovaní prihliadol (čo je zhrnuté
na strane 7 odsek 3). Rovnako tak je podľa sťažovateľa zjavné aj určenie okolností a miery zavinenia
(dôkladne rozpísané v opise skutku, ako aj v priznaní žalobcu, že oznámenie neprijal, rovnako tak aj na
str. 6, kde je opísané, čo všetko žalobca nevykonal).

15. Ďalej nesúhlasil s tým, že by sťažovateľ nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Návrh žalobcu na
vykonanie dôkazov, ktorý je súčasťou Vyjadrenia k začatiu disciplinárneho konania pod. č. ORPZ-MT-
OPP6-240/2022 zo dňa 16. júna 2022 prvostupňový orgán akceptoval a túto požiadavku zrealizoval
vo forme zabezpečenia písomnosti - Záznam zo služby zo dňa 02. októbra 2021, výpis z udalosti vSAP, dokumenty z priestupkového spisu č.p. ORPZ-MT-OPP6-44/2022, úradný záznam z osobného
stretnutia u riaditeľa OR PZ v Martine zo dňa 13. septembra 2022, dokumenty z vyšetrovacieho spisu
ČVS: ORP-683/SU-MT-2022, Zápisnice z riadneho zasadnutia komisie ochrany verejného poriadku zo

dňa 12. apríla 2022, 16. júna 2022 a 11. októbra 2022, výpis z knihy fonogramov a hlásení, záznam z
vykonávania stálej služby na OO PZ v Sučanoch dňa 02. októbra 2021, prezenčná listina z preškolenia
nariadenia P PZ č. 80/2018, prezenčná listina z preškolenia nariadenia MV SR č. 175/2010 a nariadenia
P PZ č. 90/2019, pomocný materiál ohľadom podozrivého U. E., Inštruktážny záznam OO PZ Sučany zo
dňa 02. októbra 2021, plán služieb referentov OO PZ Sučany za mesiac október 2021, úradné záznamy

- Q.. Q.. Q. W., V.. P. E., prepis audiozáznamu zo zariadenia ESIS zo dňa 02. októbra 2021, Záznam o
hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2020; Uloženie výčitky zo dňa 24. februára 2022
a zo dňa 13. júna 2022, výsledky za rok 2020-2022, Záznam o vyhodnotení kópie spisového materiálu s
poučením o možnosti predkladať pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote do 7 dní od prevzatia
kópie spisového materiálu. Sťažovateľ tak mal za to, že zabezpečil všetky dôkazy potrebné pre konanie
- navrhnuté žalobcom, aj z vlastnej iniciatívy.

16. Sťažovateľ v ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu, že
nebolo uvedené, ako vyhodnotil skutočnosti, na základe ktorých uložil disciplinárne opatrenie a prečo
dospel zo zákonom povoleného rozmedzia uloženého disciplinárneho opatrenia práve k takej výške,
akú žalobcovi disciplinárnym rozkazom uložil. Sťažovateľ v celom odôvodnení priebežne vyhodnocuje
jednotlivé skutočnosti vo vzťahu k disciplinárnemu opatreniu, jednoznačne uvádza, z čoho vychádzal

pri určení disciplinárneho opatrenia, ako aj jeho výšky. Prvostupňový orgán vychádzal pri ukladaní
disciplinárneho opatrenia z podkladov týkajúcich sa osoby policajta a jeho prístupu k výkonu služby -
výčitka zo dňa 13. júna 2022, výčitka zo dňa 24. februára 2022, záznam z hodnotenia za rok 2020,
výsledky činnosti za rok 2020, 2021 a 2022.
17. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/27/2017 a

konštatoval, že žalobcovi bolo za disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie spočívajúce
v znížení služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998
Z.z. Správne orgány oboch stupňov pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadli na všetky kritériá v
zmysle § 56 ods. 2 uvedeného zákona. Tvrdil, že v prípade žalobcu sa jednalo o vedomé porušenie
povinností policajta, ktoré vyplývajú z dvoch interných predpisov - nariadenie P PZ č. 80/2018 a

nariadenie P PZ č. 90/2019, ako aj porušenie povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zák. č.
73/1998 Z.z.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec
mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ tiež žiadal, aby kasačný súd priznal odkladný účinok
kasačnej sťažnosti podľa § 447 SSP.

III.
19. Kasačná sťažnosť bola žalobcovi doručená na vedomie dňa 16. októbra 2025.
IV.
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455

SSP; dospel k záveru, že rozhodnutie správneho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s
Disciplinárnym rozkazom, je potrebné zmeniť a správnu žalobu zamietnuť.
21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
24.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd
zrušil rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023 v spojení s
Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sučanoch, Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. 1 zo dňa 13. februára 2023 a vec vrátil orgánu verejnej správyprvého stupňa na ďalšie konanie. Riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany (ďalej ako
„orgán verejnej správy prvého stupňa“) uložil Disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 13. februára 2023
(ďalej ako „Disciplinárny rozkaz“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) žalobcovi

vykonávajúcemu štátnu službu vo funkcii referenta Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany,
odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine disciplinárne opatrenie -
zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako

„Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1
Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorého sa dopustil tým, že 2. októbra 2021 v
čase od 8.00 do 20.00 hod. na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany vykonával stálu službu,
čo potvrdil svojím podpisom v knihe fonogramov a hlásení a súčasne hliadkovú službu ako veliteľ hliadky
pod volacím znakom Q. XXX. V čase cca o 13.20 hod. bola hliadka Q. XXX v zložení žalobca ako
veliteľ a člen V.. P. E. vyslaná operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia v obci Sučany na ul.

Stará Hradská vo veci fyzického napadnutia mladistvej osoby B. R., nar. X. W. XXXX, trvale bytom Z. č.
XXXX/XX, W. rómskymi osobami. Po príchode hliadky na miesto sa tam nachádzal oznamovateľ - otec
napadnutejosoby-I.R.,nar.XX.U.XXXX,trvalebytomZ.č.XXXX/XX,W.,ktorýhliadkeoznámil,žejeho
syn išiel na bicykli z domu na futbalové ihrisko v obci Sučany. Cestou na futbalové ihrisko bol na ul. Stará
Hradská v obci Sučany za evanjelickým kostolom fyzicky napadnutý skupinou Rómov, ktorí mu spôsobili

zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie. Po uvedenom oznámení žalobca povedal oznamovateľovi, aby
prišiel spoločne so synom po jeho ošetrení podať oznámenie na obvodné oddelenie Policajného zboru.
Následne sa hliadka z miesta a od oznamovateľa presunula k budove hasičov v obci Sučany, v ktorej
sa nachádza kamerový systém monitorujúci niektoré jednotlivé ulice v obci. Tu v budove žalobca oslovil
službukonajúceho hasiča X. Q., s ktorým po spätnom prehratí prístupových ciest na ul. Stará Hradská

zistili, že skupina troch rómskych osôb ide smerom po chodníku od podchodu cesty I/18 smerom na ulicu
Stará Hradská, po chvíli za nimi smerom od podchodu na ulicu Stará Hradská išiel chlapec na bicykli.
Po niekoľkých minútach zachytili kamery umiestnené na ul. SNP ako z ulice Stará Hradská vychádza
spomínaný chlapec na bicykli, ktorý prechádzal námestím popri evanjelickom kostole. Následne na to za
ním vyšla z ulice Stará Hradská tou istou trasou na námestie aj skupina troch Rómov, ktorých zachytila

kamera, keď prechádzali chodníkom od podchodu k ulici Stará Hradská. X. Q. osoby na kamere opoznal,
nakoľko ich dobre poznal aj osobne, jedného poznal aj po mene, jednalo sa o U. E.. Následne žalobcovi
povedal, že sú to stopercentne oni, čo B. R. napadli, nakoľko časovo, ako aj celý priebeh do seba
zapadá. Upozornil ho, že s týmito osobami sú problémy už dlhodobo, v minulosti fyzicky napadli deti, čo
sa aj riešilo na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany. Žalobca z budovy hasičov odišiel a viac

sa o jemu oznámený skutok a ani o oznamovateľa I. R. nezaujímal. Nezabezpečil dôležité ním zistené
dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou vyhotovenia kópie na DVD, ani ich zálohovanie. Tieto
zistené skutočnosti dôležité pre náležité objasnenie veci úmyselne z nezistených dôvodov zatajil, čím
po uplynutí doby došlo k ich automatickému vymazaniu. Pred ukončením služby len stroho uvedenú
skutočnosť poznačil do záznamu zo služby. Týmto svojím konaním žalobca vykonávajúci stálu službu

a zároveň službu veliteľa v hliadkovej službe po oznámení skutku v podobe priestupku tento neprijal
podľa čl. 8 ods. 5 písm. b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných
útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a následne nezadokumentoval, neobjasňoval a
bezodkladne nezaevidoval v CESDaP-e, teda nepostupoval podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b),
čl. 8 ods. 1 písm. c), ods. 2, čl. 14 ods. 5 a 7, čl. 15 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č.

90/2019 o priestupkoch, čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o
štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
26. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že voči žalobcovi bola vyvodená disciplinárna zodpovednosť
za zavinené porušenie povinností majúce znaky disciplinárneho previnenia. Disciplinárnu zodpovednosť
možno definovať ako sankčný vzťah, ktorý vzniká v prípade zavineného porušenia služobnej povinnosti

a ktorý sa realizuje ukladaním disciplinárnych opatrení a iných sankcií. Disciplinárna zodpovednosť
je typická pre služobný pomer príslušníkov Policajného zboru a je výrazom verejnoprávnej povahy
štátnej služby v dôsledku uplatňovania administratívnej metódy právnej regulácie. Pre uplatňovanie
disciplinárnej zodpovednosti je typické, že subjekt, ktorý porušil služobnú disciplínu, je vo vzťahu
podriadenosti voči tomu, kto disciplinárnu zodpovednosť uplatňuje, a to dovtedy, kým subordinačný

vzťah trvá. Povaha disciplinárnej zodpovednosti policajtov v štátnej službe plne korešponduje s
verejnoprávnym charakterom služobného pomeru. Uplatňovanie inštitútu disciplinárnej zodpovednosti
súvisí bezprostredne s dodržiavaním služobnej disciplíny podľa dodržiavania všetkých služobných
povinností vyplývajúcich policajtovi zo služobného pomeru (MEZEI, J., ŠIMONOVÁ, J., NOCIAR, J.,DINIČ, J., FUFAĽ, I. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Bratislava : Wolters
Kluwer SR s. r. o., 2018, 278 s., ISBN 978-80- 8168-981-9).
27. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s

Disciplinárnym rozkazom a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby tak vo vzťahu k rozhodnutiu
žalovaného, ako aj vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Kasačný súd v súvislosti s ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP
poznamenáva, že nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté,
o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. Naproti tomu nedostatok dôvodov

znamená absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré
viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (poznámka kasačného súdu).
28. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
29. Podľa § 440 ods. 2 SSP sa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Kasačný súd poznamenáva, že kasačné námietky sťažovateľa
sú skôr vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením veci správnym súdom.
30. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd použil nesprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Z uvedeného vyplýva rozsah, ale i obsah dôvodov, ktoré musí sťažovateľ uplatniť. Nesprávne
právne posúdenie veci môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok
napadnutého rozhodnutia.

31. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.
32. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností

policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
33. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je zníženie služobného
platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov.
34. Podľa § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy
objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná

možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
35. Podľa § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa
prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru
zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
36. Podľa názoru kasačného súdu správny súd nesprávne právne vec posúdil. Kasačný súd sa

nestotožnil so závermi správneho súdu, vyjadrenými najmä v bodoch 46-50 napadnutého rozsudku.
37. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny
spis žalovaného preukázané, že o disciplinárnom previnení žalobcu - policajta sa nadriadený dozvedel
dňa 12. apríla 2022 na pracovnom stretnutí s komisiou ochrany verejného poriadku obce Sučany, od
predsedu komisie X.. Q.. V. O.. Jedným z bodov stretnutia bola aj sťažnosť I. R. voči policajtom OO

PZ, ktorí dňa 2.10.2021 neprijali oznámenie vo veci fyzického napadnutia jeho syna B. R. rómskymi
osobami v obci Sučany na ul. Stará Hradská aj napriek tomu, že podozrivé osoby boli dôveryhodne
stotožnené. Následne bola uvedená skutočnosť zo strany riaditeľa OO PZ preverená u samotného
oznamovateľa I. R., ktorým bola udalosť opísaná a potvrdená. Oznámenie I. R. bolo dodatočne na
základe pokynu riaditeľa OO PZ prijaté dňa 17.5.2022 V.. O.. Q. X. a následne ním zdokumentované

a objasnené pod č.p.: ORPZ-MT-OPP6-P-44/2022 ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990Zb. o priestupkoch, kde počas jeho objasňovania bolo
preukázané, že skutku sa dopustili konkrétne osoby, ktoré už pri prvotnom oznámení dňa 2.10.2021
označil oznamovateľ, ako aj službu konajúci hasič X. Q.. Počas dodatočnej realizácii skutku, konaním
páchateľov došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)

ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z uvedeného
dôvodu skutok bol z priestupku prekvalifikovaný na trestný čin a realizovaný pod č.p.: ČVS:ORP-683/
SU-MT-2022. Na základe prvotných oznámených a preverených skutočností bolo voči (žalobcovi) V..
O.. Q. X. dňa 4.6.2022 začaté disciplinárne konanie a podľa § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., vktorom bol dotknutý policajt poučený o práve vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Z
jeho prvotného písomného stanoviska, ktoré predložil dňa 14.06.2022, vyplynulo, že doposiaľ nebol
oboznámený s disciplinárnym spisom, preto požiadal o nahliadnutie do disciplinárneho spisu, ako aj

do spisu pod č.p.:ORPZ-MZ-OPP6-P-44/2022, ktorým v tom čase svojvoľne disponoval, nakoľko od
17.05.2022 ho mal pridelený na jeho realizáciu. Dňa 24.06.2022 mu boli poskytnuté všetky vyžiadané
podklady. Následne dňa 30.06.2022 bolo doručené jeho druhé stanovisko, v ktorom uviedol, že mu
nebolo umožnené nahliadnutie do disciplinárneho spisu.
38. Z obsahu spisov vyplynulo, že k samotnému skutku žalobca uviedol, že dňa 2.10.2021 ako hliadka s

volacím znakom Q. XXX boli operačným dôstojníkom vyslaní na preverenie oznámenia oznamovateľa
I. R. na Námestie SNP v obci Sučany, kde sa stretli s oznamovateľom a od neho oznámenie na
mieste prijali, čo sa týka fyzického napadnutia jeho syna B. R. skupinou Rómov v obci Sučany, kde
sa presúval na bicykli z domu na futbalové ihrisko. S oznamovateľom sa mal dohodnúť, že príde po
ošetrení syna aj s ním podať oznámenie na OO PZ. Po prijatí oznámenia boli vykonať previerky za
účelom stotožnenia páchateľa skutku, a to prezretím kamerových záznamov z obce Sučany v budove

hasičov. Prezretím týchto záznamov nebol zaznamenaný žiadny protiprávny delikt. Nakoľko hliadka
mala plniť ďalšie služobné povinnosti sa v daný deň už s oznamovateľom I. R. nestretli. Uvedené
oznámenie I. R. poznačil do záznamu zo služby. Zo záznamu zo služby zo dňa 2.10.2021 spísaný
(žalobcom) dotknutým policajtom vyplýva, že počas služby hliadka Q. XXX vykonávala v služobnom
obvode OO PZ dve preverenia, a to v čase od 13:15 hod. do 13:30 hod. - prijímanie oznámenia od I.

R. vo veci fyzického napadnutia jeho syna B. R. skupinou rómskych osôb a v čase od 17:27 hod. do
20:30 hod. oznámenie vo veci trestného činu pytliactva. Na pokyn riaditeľa OO PZ sa dňa 13.09.2022
uskutočnilo pracovné stretnutie, na ktorom sa na otázku riaditeľa OO PZ Martin smerujúci policajtovi, z
akého dôvodu neprijal a nezdokumentoval oznámenia od občanov zo dňa 2.10.2021 od I. R. a v druhom
prípade dňa 09.07.2022 od oznamovateľov zamestnancov čerpacej stanice Dalioil vo veci nezaplatenia

natankovaných pohonných hmôt, keď je to jeho povinnosťou, policajt odpovedal, že je to pravda, že
oznámenia neprijal, nevie, prečo ich neprijal a len mykol plecami.
39. Počas šetrenia veci oprávneným orgánom bolo z vyjadrenia I. R. zistené, že tento dňa 2.10.2021 v
poobedňajších hodinách z Námestia SNP v obci Sučany prostredníctvom telefónnej linky č. 158 privolal
k sebe hliadku polície. Po príchode policajnej hliadky tejto oznámil skutočnosť fyzického napadnutia

syna B. R. rómskymi osobami na ulici Stará Hradská v obci Sučany v uvedený deň, keď sa jeho syn
presúval na bicykli z domu na futbalové ihrisko. Taktiež im uviedol, že fyzickým napadnutím došlo u syna
k zraneniu, ktoré si vyžaduje lekárske ošetrenie. Jeden z policajtov mu uviedol, aby sa so synom po
jeho ošetrení dostavil na OO PZ a oni zatiaľ idú pozrieť kamerové záznamy z obce za účelom zistenia
páchateľov. Následne po lekárskom ošetrení na úrazovej ambulancii v UNM v Martine sa menovaný

so synom v čase okolo 19:40 hod. v ten istý deň dostavili na OO PZ, kde sa nik nenachádzal. V čase
okolo 19:55 hod. prišla k vchodovým dverám OO PZ osoba, ktorú oslovil, tá mu uviedla, že je policajt
a nastupuje do nočnej služby. Tejto osobe podrobne opísal, čo sa stalo jeho synovi, na čo mu osoba
uviedla, že polícia nič nevyrieši a má si to riešiť po svojej línii. Následne odišiel a celú záležitosť si
riešil sám vo svojej kompetencii. Z kamerových záznamov od hasičov mu boli poskytnuté fotografie

podozrivýchosôb,ktorétesnepredskutkomprichádzalipochodníkuodpodchoducesty1/18kuliciStará
Hradská, kde došlo k fyzickému napadnutiu jeho syna a tie isté osoby následne po fyzickom napadnutí
vychádzali z ulice Stará Hradská popri evanjelickom kostole na ul. SNP. Po vzhliadnutí fotografií osôb
jeho synom tieto opoznal, boli to osoby, ktoré ho fyzicky napadli a jedného poznal aj po mene, volá sa U.
E.. Na nečinnosť a postoj policajtov OO PZ k podaniu oznámenia sa bol osobne sťažovať na Obecnom

úrade v Sučanoch.
40. Kasačný súd nemôže súhlasiť s názorom správneho súdu vyjadreným v bode 47 napadnutého
rozsudku, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu,
že Disciplinárny rozkaz je nepreskúmateľný, keďže z neho nie je možné zistiť, či vôbec orgán
verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri

rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania,
na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vo vysvetlení k
úradnému záznamu zo dňa 16.05.2022 (ktorý napísal a na znak pravdivosti obsahu osobne
podpísal) uviedol, že po jemu oznámení skutku I. R. spoločne s kolegom boli pozrieť obecný kamerový

systém obce Sučany; žiadna z kamier nezachytila žiadne osoby - teda nebolo možné zistiť totožnosť
podozrivých. Tieto tvrdenia žalobcu vyvrátil hasič X. Q., ktorý uviedol, že policajt bol v deň skutku na
hasičskej stanici sám. Na kamerových záznamoch bolo zjavne vidieť páchateľov, ako aj poškodeného.
Hasič mu uviedol, že páchateľov pozná, sú to Rómovia z obce Sučany. Žalobca, ktorý v tom časevykonával stálu službu a súčasne veliteľa v hliadkovej službe tak zistenú skutočnosť nezdokumentoval a
ani nezabezpečil od prvotného oznámenia kópie kamerových záznamov na DVD, resp. ich zálohovanie.
Oprávnený orgán mal za to, že žalobca ako dotknutý policajt mal po jemu oznámení dostatok času

oznámenie prijať na mieste formou prvopisu, resp. neodkladne, na OO PZ podrobným úradným
záznamom zdokumentovať oznámený skutok. Na takto prijaté oznámenie mal založiť priestupkový spis
a zaevidovať ho neodkladne v module integrovaného informačného systému CESDaP-e. Ďalej mal
bezodkladne do spisu zabezpečiť dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou
vyhotovenia kópie záznamu na DVD, resp. ich zálohovanie. Uplynutím doby došlo k ich automatickému

vymazaniu. Oprávnený orgán ďalej dôvodil aj tým, že v danej veci išlo o konanie páchateľov, ktorí
vážne a úmyselne ohrozili život a zdravie maloletej osobe. Oznamovateľ I. R. bol nútený si sám
zabezpečiť dôkazný materiál, fotky podozrivých osôb z kamerového systému od hasiča X. Q., ktoré
doložil do priestupkového spisu. Po zhodnotení vykonaného dokazovania v disciplinárnom konaní
dospel oprávnený orgán k záveru, že bolo nepochybne preukázané, že V.. O.. Q. X. (žalobca) sa dopustil
disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., čo malo za následok narušenie

vážnosti Policajného zboru a ohrozenie dôvery v tento zbor v očiach občanov a poslancov zastupiteľstva
obce Sučany. Kasačný súd, na rozdiel od správneho súdu, sa s ustáleným následkom disciplinárneho
previnenia žalobcu stotožnil.
41. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom správneho súdu vyjadreným v bode 48, v ktorom správny
súd spochybnil jednak postup prvostupňového orgánu, ako aj samotný Disciplinárny rozkaz v časti

rozhodovania o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi a zaťažil ho vadou nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov § 191 ods. 1 písm. d) SSP, preto správny súd, tak ako to uviedol, nemohol vykonať
súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu a ani rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade. Po dôkladnom
oboznámení sa s obsahom spisov kasačný súd považuje za nevyhnutné v prvom rade poukázať
na samotné odôvodnenie Disciplinárneho rozkazu, v ktorom riaditeľ OO PZ Sučany disciplinárne

opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na dobu jeden mesiac odôvodnil tak, že pri ukladaní
disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. prihliadnuté na povahu
protiprávneho konania, ako aj okolnosti, za ktorých bolo spáchané, následky, mieru zavinenia V.. O..
Q. X. (žalobcu) berúc do úvahy aj jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností. Uviedol,
že sa jedná o policajta, ktorý si od roku 2021 neplní svedomite svoje služobné povinnosti, počas

hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále
potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadenými. V roku 2018
mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov,
nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP KR PZ Žilina bolo zistené, že počas služby nevykonával
štátnu službu riadne, osobne a včas; v roku 2022 uložené dve výčitky za svedomité neplnenie si svojich

služobných povinností. Na odvolanie žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím v napadnutej časti uviedol: „O tom, akého stupňa (závažnosť) porušenia sa policajt svojím
konaním dopustil, rozhoduje výlučne nadriadený. Ani súd nemôže zasahovať do tohto diskrečného
oprávnenia nadriadeného (nemôže posúdiť závažnosť, resp. či určité konanie je menej závažné, resp.
zvlášť hrubé porušenie povinností). Nadriadený v rámci svojej disciplinárnej právomoci pred uložením

disciplinárneho opatrenia musí vychádzať z objektívne zisteného skutočného stavu, musí prihliadať
na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, jeho následky,
mieru zavinenia a v neposlednom rade i prihliadať na doterajší postoj policajta k plneniu služobných
povinností. Na druhej strane sa policajtovi priznáva právo pred uložením disciplinárneho opatrenia
vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Až potom nadriadený zhodnotí zadovážené

dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Zákon neustanovuje formu jednotlivých dôkazov ani formu ich vyhodnotenia. Súvisí to s neformálnosťou
ich zisťovania v rámci disciplinárneho konania. Skutkovým základom disciplinárnej zodpovednosti je
disciplinárne previnenie (disciplinárny delikt), t.j. zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie
je trestným činom alebo priestupkom. V tomto prípade ide o disciplinárne previnenie, pretože priamo

súvisí s výkonom štátnej služby. Jednou zo zásad pri ukladaní disciplinárnych opatrení v zmysle zákona
č. 73/1998 Z.z. je, že za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie buď
písomné pokarhanie, alebo zníženie služobného platu, pričom k jednému alebo druhému možno uložiť
aj zákaz činnosti či prepadnutie veci (aj obe naraz). Vzhľadom na postoj policajta k plneniu služobných
úloh, jeho odôvodňovanie, berúc do úvahy predovšetkým dosiahnutie preventívnovýchovných účinkov

(individuálna aj generálna prevencia), sa uplatnenie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 53 ods. 1 písm.
a) zák. č. 73/1998 Z.z. oprávneným orgánom predpokladá ako neúčinné a nebude dostatočné vo vzťahu
k jeho účelu smerujúcemu k náprave policajta a na obnovenie služobnej disciplíny.“42. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil kasačný súd právny názor správneho
súdu uvedený v bode 49 rozhodnutia, že orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil náležite skutkový
stav veci s poukazom na § 233 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, keď si

nezabezpečil záznam o odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom
vyjadrení do konania zabezpečiť, s čím sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a teda
ho zaťažil vadou nepreskúmateľnosti za arbitrárny. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za
protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo
je extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS150/03, I. ÚS

301/06, I. ÚS 200/2012).
43. Kasačný súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil rozsudok správneho súdu za nesprávny, preto
ho zmenil a správnu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zamietol.
44. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, §
167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom
súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanému náhradu trov

konania nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta druhá SSP).
45. Podľa § 447 ods. 2 SSP, priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia kasačného súdu, sa
do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého
rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Vzhľadom na vydanie meritórneho rozhodnutia,
najvyšší správny súd nepriznal kasačnej sťažnosti žalovaného odkladný účinok.
46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.