Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124214433
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124214433.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: H. K., narodený XX.XX.XXXX, V. K., narodený XX.XX.XXXX, V. K., narodený XX.XX.XXXX a H.
K., narodený XX.XX.XXXX, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny F., deti rodičov: matka B. K., rod. S., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, F. - okolie,

právne zastúpená H.. Y. Durbáková, advokátka so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2/A a otec A.. V. K.,
narodenýXX.XX.XXXX,trvalebytomL.č.XXX,F.-okolie,právnezastúpenýJUDr.MilošKunec,advokát
so sídlom v Snine, Strojárska 3995/113 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Mestského súdu
Košice, č.k. 41P 90/2024-161 zo dňa 31.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu manželstva rodičov.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 41P 90/2024 zo dňa 31. júla 2025 rozhodol tak, že:

„I. Konanie o zverenie maloletých detí, zastupovanie a správu majetku a úpravu styku zastavuje.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí: V. K., nar. X.X.XXXX sumou 205 € mesačne,
H. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 185 € mesačne, V. K., nar. XX.X.XXXX sumou 185 € mesačne a H. K.,
nar. XX.XX.XXXX sumou 185 € mesačne, počnúc dňom 26.07.2024 do 11.07.2025 matke s tým, že
dlžné výživné za toto obdobie, ktoré vzniklo na maloletého V. K., nar. X.X.XXXX v sume 765,24 €, na

maloletého H. K., nar. 26.12.2014 vo výške 473,98 €, na maloletého V. K., nar. XX.X.XXXX vo výške
533,98 € a na maloletého H. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 733,49 € je povinný otec zaplatiť do troch
dní od vykonateľnosti tohto rozsudku matke.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že boli splnené podmienky pre zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti matke. Pri stanovení výživného zo strany otca prihliadol na oprávnené potrebymaloletých detí a na schopnosti a možnosti oboch rodičov. Pri oprávnených výdajoch maloletých detí
poukazuje na nevyhnutné potreby maloletých detí a na ich záujmy a záľuby. Oprávnené potreby detí
sú odôvodnené v rozhodnutí súdu v bodoch 12. až 15. súdneho rozhodnutia. Pri schopnostiach a

možnostiach otca poukazuje súd na to, že otec jej jediným spoločníkom ako aj konateľom obchodnej
spoločnosti.

4. U otca súd vychádzal z toho, že jeho príjem na základe faktúr, ktoré boli vyfakturované spoločnosti B.
R.. spoločnosťou V. K. R...., ktorej je jediným spoločníkom i konateľom boli preplatené tejto spoločnosti

vo výške 24 800€, čo považoval súd za jeho príjem. Súd prihliadol na opodstatnené výdavky manžela,
ktoré od tejto sumy odrátal t. j. vo výške 200€ mesačne, týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a
zdravotného poistenia, teda sumu 2 400€ súd od tejto sumy odrátal a sumu 22 400€ súd považoval za
príjem otca za rok 2024. To znamená 1866€ netto v priemere mesačne. Súd považoval za opodstatnené
výdavky manžela aj výdavky za vedenie účtovníctva vo výške cca 98€ mesačne, avšak tieto nemajú
prednosť pred výživným. Zo sumy 22 400€ teda súd vypočítal výživné na všetky 4 mal. deti. H. tri deti,

teda H., V. a H. sú žiakmi prvého stupňa základnej školy a podľa metodických pokynov na určovanie
výživného schválených MS SR pripadá pri štyroch vyživovacích povinnostiach na každé z týchto detí
10 % z čistého príjmu povinného rodiča a pri najstaršom V., ktorý je žiakom druhého stupňa základnej
školy to vychádza na 11%. Zo sumy 1866 € teda súd vyrátal výživné vo výške 185€ na tri mladšie deti a
vo výške 205€ na najstaršie dieťa. Súd mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať

touto sumou, pričom súd prihliadol aj na to, že výdavky otca značne prevyšujú jeho preukazované príjmy.

5. Súd svoje rozhodnutie právne vo vzťahu k výživnému odôvodňuje s poukazom na ustanovenie § 62
ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka. Matka uviedla , že rozsudok nie je
vecne správny. Podľa jej záveru v rozhodnom období pre stanovenie výživného bolo v schopnostiach a

možnostiach otca prispievať na výživu v sume 300 € mesačne na každé dieťa minimálne. Súd považoval
za čistý príjem otca iba sumu 1866 €, avšak pochybil pri ustálení príjmu. Otec má iný príjem, pretože
sám na informatívnom výsluchu uviedol pred súdom, že jeho príjem je cca 2000 € až 2600 € mesačne.
Pre matku je paradoxne, že otec napríklad na svoje bývanie prispieva sumou 800 € mesačne a na
svoje štyri maloleté deti chce prispievať sumou 300 € mesačne. Otec starostlivosť o maloleté deti od

decembra 2004 prakticky nezabezpečoval a trávil s nimi iba víkendy. Súd nesprávne zarátal oproti
bežnému výživnému platby za bývanie v sume 2804,58 € na mesiac, ide asi o chybu v písaní. Taktiež
matka poukazuje na skutočnosť, že otcovi započítal na dlžné výživné aj výdavok na futbalový krúžok
40 € a topánky 120 €, ktoré si otec maloletých deti svojvoľne odpočítaval z výživného, ktoré zaplatil
matke v deň rozhodnutia dňa 31.7.2025, a teda o sumu 160 € zaplatil nižšie výživné.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec maloletých detí. Odvolateľ má za to, že
súd nesprávne určil výšku výživného. Obaja rodičia majú povinnosť vyživovať deti spoločne. Je toho
názoru, že na pravidelných mesačných výdavkoch by sa mali podieľať spoločne rovnakou mierou
obaja rodičia. Pokiaľ sú výdavky maloletých detí 242 € na H. 224 € na V. a 230 € na V. a na H. 197 € tak
nie je stanovená pomerná sumu prispievaním na výživu. Zároveň súd musí prihliadnuť na to, že bežné

výživné nemožno priznať vo vyššej sume, než ktorá je nevyhnutná na pokrytie nevyhnutných nákladov,
čo súd v danej veci tak rozhodol .

8. Kolízny opatrovník navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodol v čo najlepšom záujme maloletých detí.

9. Matka podala vyjadrenie k odvolaniu otca. Zotrváva na svojom podanom odvolaní. Nesúhlasí
s podaným odvolaním otca a uvádza výhrady voči jeho tvrdeniam . V minulosti otec detí mal
nadštandardnépríjmyzprácevzahraničínopotomakopodalnávrhnarozvodtaktvrdí,žetietomožnosti
nemá a príjmy sa mu rapídne znížili. Trvá na tom, že pri určovaní schopnosti má súd vychádzať z
potencionality príjmov otca.

10. Otec v podanom vyjadrení uviedol, že zotrváva na dôvodoch podaného odvolania.IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady pre zrušenie rozsudku v napadnutom rozsahu a

vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľov považuje skutočný stav
za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie
námietky odvolateľov odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za

nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok
zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom
ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Svoje rozhodnutie

argumentuje nasledovne.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkovéokolnostipre stanovenierozsahuvýživnéhozostranyotcapremaloletédetinačas dorozvodu

manželstva tak ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie alebo v zmysle návrhov odvolateľov. Súd prvej
inštancie rozhodol o výške výživného pre maloleté deti zo strany otca na čas po rozvode manželstva
rozsudkom sp.zn. 41 P 54/2024. Odvolací súd uznesením sp. zn. 21CoP 88/2025 napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V kontexte uplatnených odvolacích námietok je potrebné dospieť k záveru aj o nedostatočnosti
skutkových záverov súdu prvej inštancie predovšetkým vo vzťahu k správnemu zisteniu príjmov otca a
jeho životnej úrovne . Súd sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s rozhodujúcimi kritériami určovania
vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu. Pri posudzovaní dôvodnosti stanoveného výživného a
pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie nereflektoval prislúchajúcu právnu úpravu, pretože v

rozhodnutí súdu absentujú právne ustanovenia zákona o rodine, pokiaľ sa na otca hľadí ako na osobu
s príjmom z inej než závislej činnosti.

15. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

17. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

18. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.19. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

20. Pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. deti. V zmysle
citovaných ustanovení zákona o rodine, súd pri určení výživného vychádza z odôvodnených potrieb
detí, tiež možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Výšku výživného nepochybne
determinuje aj miera osobnej starostlivosti rodiča o dieťa. V civilných mimosporových konaniach sa
súčasne uplatňuje vyhľadávacia zásada. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci, aj keď sú účastníci

konania nečinní. Zmyslom tejto súdnej úpravy je v prípade vyživovacej povinnosti zabezpečiť deťom
životnú úroveň svojich rodičov a uspokojenie ich nevyhnutných životných potrieb.

21. Zo skutočného stavu vyplynulo, že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou. Odôvodnené
potreby maloletých detí súd zistil a poukázal na ne v odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch 9. až
12. súdneho rozhodnutia. Námietky vo vzťahu k nákladom maloletých detí neboli podané zo strany

odvolateľov. Matka žije v spoločnej domácnosti s deťmi v rodinnom dome patriacom do BSM rodičov. Pri
stanovení príjmu otca ako osoby, ktorá ma príjem zo samostatne zárobkovej činnej osoby, súd vychádzal
z toho, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti V. K., R. a teda jeho príjem je vo výške 24
800 eur. Tento príjem zistil na základe faktúr - daňových dokladov. Prihliadol na opodstatnené výdavky
manžela a z tých odrátal sumu vo výške 2000 € mesačne týkajúcu sa sociálneho zabezpečenia a

zdravotného poistenia. Súd stanovil čistý mesačný príjem otca 1866 € netto v priemere z ktorého potom
vychádzal pri stanovení rozsahu výživného .

22. Zo skutočného stavu vyplýva, že otec je nielen jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti V.
K., R. ale je aj živnostníkom - fyzickou osobou podnikateľom s označením A.. V. K.. Podľa výpisov z

daňového priznania je jeho hlavnou prevažnou činnosťou pri uvádzaní z príjmov fyzickej osoby ostatné
špecializované stavebné práce . V obchodnej spoločnosti otca už s vyššie označeným obchodným
názvom je hlavná prevažná obchodná činnosť zemné práce.

23. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd venoval pozornosť len príjmom, ktoré by mal

mať povinný rodič z podnikateľskej činnosti, a to z obchodnej činnosti právnickej osoby. Vo vzťahu k
príjmom fyzickej osoby v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené žiadne zistenia . Pokiaľ teda ide
o zistenia súdu vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca konštatuje odvolací súd nedostatočne
zistenia pre stanovenie rozsahu výživného pre maloleté deti. Príjmy otca z inej než závislej činnosti
nie sú súdom ustálene. V tomto smere spôsob stanovenia príjmu otca len z faktúr , ktoré sú

zaevidované v účtovníctve povinného rodiča nestačí. Pri príjmoch osôb z inej než závislej činnosti je
povinnosťou súdu sa zaoberať príjmami týchto osôb v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 a 2 Zákona o
rodine. Z daňového priznania rovnako nie je možné ustáliť príjem otca, pretože daňové priznanie nie
je postačujúce pre zhodnotenie reálnych príjmov osôb, ktoré majú príjem z inej než závislej činnosti. Pri
stanovovaní príjmu inej než závislej činnosti sa vyžaduje skúmanie príjmov ako aj výdajov a následne

skúmanie nevyhnutnosti uplatnených výdajov. Následne sa môže posúdiť či otec napríklad zámerne
neznižuje svoj príjem a môže sa tak vyhýbať plneniu vyživovacej povinnosti, ale takýto zámer je možné
prijať až potom čo sa dôsledne zhodnotia jeho príjmy a jeho výdaje. V zmysle ustanovenia § 63 ods.1,2
Zákona o rodine je povinnosťou súdu práve podľa ust. § 63 ods.2 skúmať a hodnotiť charakter výdavkov,
spoľahlivo zistiť či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky nevyhnutné, potrebné na

zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov. Nie každý výdaj povinného rodiča, aj keď je inak uznaný
daňovými predpismi, je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, že by nebolo možné od
neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Preto je dôležité, aby buď sám súd ustálil po dôslednom
výsluchu otca dôvodnosť nevyhnutných výdajov a tak stanovil jeho reálny príjem z podnikateľskej

činnosti po posúdení dôvodných výdajov alebo pristúpil k využitiu znaleckého posudku z odboru
ekonómie.

24. Potrebné je podotknúť, že v prevažnej miere si súd prvej inštancie zabezpečoval sám rozhodné
listinné dôkazy pre preukázanie príjmov povinného rodiča. Doposiaľ otec vo svojom vyjadrení, vo

výsluchoch pred súdom neuviedol a nevyjadril sa k predloženým dôkazom o svojich príjmoch jednak
právnickej spoločnosti, ale aj ako fyzickej osoby. Nateraz absentujú v spise účtovné závierky pri všetkých
kalendárnych rokoch, výkazy majetku záväzkov, výkazy pohľadávok a strát za rozhodné obdobia. Aj
na základe týchto zistení môže súd skúmať nevyhnutnosť uplatnených výdavkov a následne zvážiť čipotrebuje ďalšie dôkazy na predloženie zo strany otca, ako povinného rodiča a či mu ich otec predloží,
preukážealebosprístupní.Pripríjmochzpodnikania,ktorédeklarujeotecjepotrebnévenovaťpozornosť
výdavkom základu dane, zároveň skúmať účelovosť výdavkov a reálnosť nákladov, ktoré súvisia reálne

s podnikaním a zároveň majetok, ktorý má obchodná spoločnosť ako aj fyzická osoba. Kontrole
podliehajú aj bankové účty obchodnej spoločnosti ako aj fyzickej osoby .

25. Z predpokladaného príjmu získaného navýšením jeho daňového základu o sumu uplatnených
výdavkov, nie nevyhnutných môže súd vyvodiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

rodiča. Následne po zistení týchto príjmov môže súd zvážiť otázku potenciálneho príjmu, kedy by mal
za to, že nevyužíva povinný dostatočne svoje schopnosti alebo je účelovo nastavený minimálny zisk
alebo sa umelo znižuje príjem otca. Odvolací súd poukazuje na možnosť aplikácie prípadne právnej
domnienky podľa § 63 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6Cdo 107/2022 zo dňa 29.09.2022, podľa ktorého vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje
právnu domnienku podľa § 63 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine, o výške priemerného mesačného

príjmu nie len vtedy, ak rodič nepredloží súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov,
ale tiež vtedy, keď síce formálne splní svoju edičnú povinnosť, ale nepreukáže celý svoj skutočný príjem.

26. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie vyžiadať si od otca dôkazy z ktorých možno objektívne
zistiť jeho príjmy a výdaje a majetkové pomery v súvislosti s príjmami z inej než závislej činnosti spolu

so súvisiacimi dokumentmi, umožňujúcimi posúdenie nevyhnutnosti uplatnených výdavkov za rozhodné
obdobia pre posúdenie nároku maloletých deti na výživné. Pri stanovení výšky výživného súd po
zistení skutočného stavu správne prihliadne a vyhodnotí aj životnú úroveň otca, ktorá sa premieta do
hodnotenia pri stanovení výšky výživného.

27. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti
životnej úrovne k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca
poskytnúť boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere. Rovnaká životná úroveň
samozrejme nespočíva v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič
a dieťa musia mať k dispozícií rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože sú v zásade potreby

dospelého človeka v produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa a najmä sú odlišné.
Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb
rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícií. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú
potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá
do výšky stanoveného mesačného výživného.

28. Pri stanovení rozsahu výživného sa prihliada na mieru osobnej starostlivosti matky a otca o maloleté
deti a táto sa premietne do výšky výživného ktoré má platiť otec. Na záver odvolací súd uvádza, že
prejavom rodičovskej zodpovednosti je sa na výživnom dohodnúť , pretože maloleté deti nenesú
žiadnú zodpovednosť za rozpad rodiny a sú oprávnenými na plnenie výživného zo strany oboch rodičov.

29. Z vyššie opísaných dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

30. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).