Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211825
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3124211825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXX, E. D., zastúpeného JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom, so sídlom Štúrovo námestie 121, Trenčín,
IČO 42 277 981 proti žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. XXX/X, E., zastúpenému JUDr.
Janou Kouřimovou, advokátkou, so sídlom Dlhé Hony 1162/20, Trenčín, IČO 54 548 110, o určenie

vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 15C/58/2024-141
zo dňa 20. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa

§ 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 39, § 49a, 40a, § 48 ods. 1, § 49, § 588, § 657, § 559 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 137 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou po
pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 09.01.2025 domáhal, aby súd určil, že žalobca

je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov KN C parc. č. XXX/X – záhrada vo výmere 825 m2,
parc. č. XXX/X – záhrada vo výmere 114 m2, parc. č. XXX/X – záhrada vo výmere 433 m2,
parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 422 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 304 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku KN
C parc. č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. D. (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“).

3. Žalobca tvrdil, že bol vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré boli pôvodne evidované na liste

vlastníctva č. XX, k.ú. F. D. a rodinného domu súp. č. XXX, ktorý nebol evidovaný v katastri nehnuteľností
a geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX-XX na oddelenie parciel a zameranie rodinného domu boli
z týchto parciel vytvorené parc. č. XXX/X – záhrada vo výmere 825 m2, parc. č. XXX/XX – záhrada vo
výmere 718 m2, parc. č. XXX/X – záhrada vo výmere 114 m2, parc. č. XXX/X – záhrada
vo výmere 433 m2, parc. č. XXX/XX – záhrada vo výmere 584 m2, parc. č. XXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 422 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha

a nádvorie vo výmere 304 m2. Žalovaný ako kupujúci po sprostredkovaní
predaja spoločnosťou LK REALITY, s.r.o. v zastúpení H. G. uzavrel so žalobcom ako predávajúcim dňa
28.09.2022 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam(spornýmpozemkomastavberodinnéhodomu)zakúpnucenu258.000eur.Vlastníckeprávonazáklade
uvedenej zmluvy bolo do katastra nehnuteľností zavkladované pod č. F. - XXXX/XX a v súčasnosti
sú sporné nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. D.. Žalobca tvrdil, že so

žalovanýmsadohodollennapredajistavbyrodinnéhodomubezpriľahlýchpozemkov,nakoľkožalovaný
nemal dostatok finančných prostriedkov. Pri podpisovaní zmluvy mu realitná maklérka oznámila, že ju
nemusíčítať,nakoľkojetotak,akosadohodli.Následnepripodpisezáložnejzmluvymubolapredložená
na podpis len posledná strana záložnej zmluvy a obratom bol návrh na vklad záložného práva a návrh na
vkladvlastníckehoprávapodanýnaokresnomúrade.Tvrdil,ževšetkyúkonyzabezpečovalap.G.ajemu

nezostalžiadendokument.Keďmutietozmluvysodstupomčasup.G.dala,zistil,žepredmetompredaja
boli okrem rodinného domu i priľahlé pozemky. Ďalej tvrdil, že ho žalovaný požiadal o poskytnutie časti
kúpnej ceny na rekonštrukciu domu vo výške 42.670 eur, ktoré mu žalobca dňa 02.10.2022 previedol na
účet a následne bola suma dňa 06.10.2022 vrátená. Uvedenú sumu na žiadosť žalovaného žalobca dňa
19.10.2022 vybral v hotovosti a odovzdal ju žalovanému. Dňa 14.06.2024 oznámil žalovanému, že od
kúpnejzmluvyodstupuje.Namietal,žemunebolavyplatenácelákúpnacenavčastivrátenejkúpnejceny

žalovanému v sume 42.670 eur a v časti 6.600 eur vyplatenej na účet spoločnosti LK REALITY, s.r.o.,
ktorá nebola zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, bol zneužitý jeho vysoký vek, neznalosť slovenského
jazyka, dôverčivosť a problémy so sluchom, čím bol uvedený do omylu.

4. Po pripustení zmeny žaloby sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam vo svoj prospech. Súd prvej inštancie konštatoval, že naliehavý právny záujem
žalobcu na požadovanom určení je daný, nakoľko prípadným vyhovujúcim výrokom súdu by došlo k
pozitívnej zmene v právnych pomeroch žalobcu, nakoľko v súčasnosti je vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam evidované na žalovaného, hoci žalobca tvrdí, že je to on, ktorý má byť po
práve ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností evidovaný.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nemal preukázaný žiaden dôvod absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.2022, na ktorú súd musí prihliadať ex offo, keď žiaden dôvod absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy nevyšiel v konaní najavo. Žalobca sa domáhal relatívnej neplatnosti pre omyl,
ktorého existenciu podľa názoru súdu prvej inštancie riadne nepreukázal. Z vykonaného dokazovania

vyplýva, že žalobca mal vážnu vôľu predať okrem rodinného domu aj pozemky a tiež to, že nepochybne
vedel, že predmetom kúpy budú okrem domu aj sporné pozemky, a teda, čo do predmetu zmluvy nebol
v omyle. Tomu, že žalobca bol v domnení, že predáva len dom bez pozemkov,
nesvedčí ani jeho správanie. Z jeho krokov jasne vyplýva, že chcel predať dom aj s pozemkami a
musel vedieť, že budú predávané aj sporné pozemky a takto bol predaj z jeho strany aj pripravovaný.

Žalobca uzatvoril s realitnou kanceláriou dňa 12.01.2021 dohodu o sprostredkovaní predaja domu a
pozemkov, zobsahuktorejjenepochybné,žeúmyslomžalobcubolohľadaťkupujúcehoprerodinnýdom
s pozemkami. Svedkyňa G. potvrdila, že ju žalobca oslovil s požiadavkou na predaj domu s pozemkami
s tým, že žalobca sa snažil predať dom s pozemkami predtým sám, no neúspešne. V inzerátoch realitnej
kancelárie sa inzeroval na predaj nielen sporný rodinný dom, ale aj pozemky a svedkyňa G. potvrdila, že

so žalobcom dohodnutá cena za rodinný dom so súborom pozemkov sa následne znižovala,
pretože sa nedarilo kupujúceho nájsť. Pre účely odčleňovania pozemkov - pre účely pozemku, ktorý si
nechal žalobca pre seba na stavbu domu, pre účely predaja jedného pozemku samostatne pánovi I. a
následne pre účely predaja pozemkov žalovanému sa opakovane vyhotovovali geometrické plány za
účelom zamerania pozemkov, ktoré plány vybavoval žalobca. Svedkyňa G. potvrdila, že žalovaný jednal

ohľadom kúpy domu s pozemkami s viacerými záujemcami, chodil osobne aj na ohliadky a
sám im v teréne naznačoval, odkiaľ pokiaľ majú predávané pozemky v teréne siahať. Uvedené opísané
kroky žalobcu v súhrne podľa názoru súdu prvej inštancie vylučujú existenciu omylu, resp. nedostatky
v jeho vôli. Žalobca vedel, že predmetom predaja sú aj sporné pozemky, a že nebol v
nesprávnom domnení, že by predával len dom samotný. Svedkyňa G. tiež potvrdila verziu žalovaného,

že síce sa žalovaný so žalobcom jednali aj o neskoršom predaji pozemkov, ale týmito pozemkami mali
byť vedľajšie pozemky nezahrnuté v kúpnej zmluve. To, že žalobca musel vedieť, že predmetom predaja
žalovanému majú byť aj sporné pozemky, vyplýva aj z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, ktorý je vyhotovený len ako jeden list o veľkosti A4, a na ktorom je viditeľne zvýraznené,
že sa predaj týka aj konkrétnych sporných pozemkov. Žalobca ničím nepreukázal ani svoje tvrdenia

o tom, že v čase podpisu kúpnej zmluvy neboli súčasťou jej písomného
vyhotovenia sporné pozemky, keď jeho tvrdenia o tom, že podpisoval zmluvu s prázdnou stranou bez
uvedenia identifikácie predávaných pozemkov, zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Z výpovede
svedkyne G. vyplýva, že kúpna zmluva bola v čase podpisu vyhotovená definitívne tak, že po jej podpisebez ďalšieho bola odovzdaná na kataster nehnuteľností bez jej úprav a zmien. Takisto neboli preukázané
tvrdenia žalobcu o nedostatočnom porozumení slovenčiny, keď žalobca je štátnym občanom Slovenskej
republiky, študoval na slovenských školách a sám potvrdil na pojednávaní, že slovenčine dobre

rozumie. Žalobca ohľadom zneužitia jeho vysokého veku nekonkretizoval, v čom toto malo spočívať.
Žalobca v záverečnej reči všeobecne spomenul problémy so sluchom, no aj na pojednávaní bolo vždy
možnésasnímdohovoriťasúčasnejehozhoršenýsluchapoužívanýnačúvacíprístrojnijakonenarúšali
priebeh pojednávaní, nebolo badať, že by žalobca nerozumel pokynom alebo otázkam osôb prítomných
v pojednávacej miestnosti na neho adresovaných. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplýva, že by

problém so sluchom bol u žalobcu prítomný aj v čase uzatvorenia zmluvy (2022), a to v takom rozsahu,
že by bol spôsobilý narušiť dorozumievaciu schopnosť žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že kúpnu zmluvu
uzatváralvčasovejtiesni,súdprvejinštancieuviedol,žesvedkyňaG.potvrdila,žekúpnuzmluvužalobca
videl aj skôr ako pri podpise zmluvy, a to v auguste 2022, keď spoločne riešili
výmenu občianskeho preukazu žalobcu, kedy ju mal k dispozícii na prečítanie.
Za takejto situácie potom skutočnosť, že podpis kúpnej zmluvy prebehol rýchlo rádovo v minútach,

nepredstavuje časovú tieseň, ktorá by bola spôsobilá negatívne ovplyvniť vôľu žalobcu. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že o predaj domu s pozemkami sa žalobca usiloval dlhší čas (dohoda s realitnou
kanceláriou z januára 2021, inzeráty realitnej kancelárie z júna 2022, zmluva uzatváraná 28.09.2022),
z čoho možno usudzovať, že nešlo o prípad, kedy by zmluva bola vyhotovaná v priebehu krátkeho
časového obdobia a narýchlo. Navyše svedkyňa potvrdila, že sa ku kúpnej zmluve vrátili so žalobcom

ešte raz bezprostredne po jej podpise v banke, kde si ju ešte prešli, pričom ani po tejto skutočnosti
žalobca proti jej obsahu nič nenamietal a učinil tak až s odstupom bez mála dvoch rokov. Nejavilo sa
preto byť reálnym, že by žalobca nevedel, čo podpisuje, a že by mu časové okolnosti znemožňovali
sa oboznámiť s jej obsahom. Ak žalobca napokon dôvodil tým, že kúpnu zmluvu podpisoval bez toho,
aby si ju prečítal, táto skutočnosť neplatnosť zmluvy nezakladá. Žalobca mal nepochybne vytvorenú

možnosť, aby sa s jej obsahom oboznámil, ak by to bol býval chcel a nebolo tvrdené, ani preukázané,
že by mu bolo akýmkoľvek spôsobom bránené sa so zmluvou pred jej podpisom oboznámiť, najmä, ak
sa o kúpe medzi stranami jednalo dlhšiu dobu, ktorú na účel oboznámenia sa s ňou mohol žalobca aj
sám iniciatívne využiť.

6. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca existenciu omylu, ani prípadné
nedostatky vážnosti, či slobody vôle žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy nepreukázal. V prejednávanej
veci nebolo preukázané, že by žalovaný omyl žalobcu vyvolal, či už z nedbanlivosti, alebo úmyselne,
či ľstivo. Nebolo zistené, že by žalovaný o prípadnom omyle žalobcu vôbec vedel, alebo musel vedieť,
že by tento omyl pre seba využil. Z konania žalobcu tak, ako bolo zistené v tejto veci, nemohlo jeho

zmluvnému partnerovi vyplynúť nič iné, ako to, že cieľom žalobcu bolo predať dom aj s pozemkami. Toto
vyplýva z opísanej dohody o sprostredkovaní uzatvorenej s realitnou kanceláriou a aj obsah inzercie, na
ktorú sa žalovaný prihlásil, svedčal jasne tomu, že sa predáva dom s pozemkami. Aj samotné ohliadky
a ich priebeh tak, ak ich opísala svedkyňa, nasvedčovali tomu, že zámerom žalobcu bolo predať dom s
priľahlýmipozemkami,ktoréžalobcazáujemcomukazovalvteréne,aktorésa naobjednávku

žalobcu nechali pred podpisom zmluvy so žalovaným aj riadne geodeticky zamerať. Napokon, žalovaný
podpísal nielen kúpnu zmluvu, ale aj návrh na vklad a záložnú zmluvu vo financujúcej banke žalovaného,
z obsahu ktorých tiež vyplývalo, že predmetom predaja budú aj pozemky. Súd prvej inštancie ďalej
konštatoval, že žalobca ani nepreukázal, že by postupoval s potrebnou mierou opatrnosti, a že by
vyvinul úsilie ním tvrdenému omylu predísť, ktoré by bolo v jeho možnostiach. Pokiaľ žalobca tvrdil,

že nechcel predať sporné pozemky, svojím laxným prístupom zanedbal objektívnu možnosť presvedčiť
sa, k akému písomnému úkonu pripájajú svoj podpis, keď tento z neznámych dôvodov podpísal bez
toho, aby sa s jeho obsahom oboznámil, pričom ani netvrdil, čo konkrétne mu v tomto bránilo. Ak sa
žalobca rozhodol dokumenty, ktoré k predaju nehnuteľností podpisoval, nečítať, uvedené ho nezbavuje
zodpovednosti za svoje konanie, najmä, ak sa kúpa dojednávala dlhší čas a mal možnosť si zmluvu

preštudovať. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalovaný vyvolal omyl na strane žalobcu
ohľadom rozsahu predmetu kúpy, resp. že by ho síce nevyvolal, ale o ňom vedel a ho prípadne využil.
Nespokojnosť žalobcu s cenou, za akú boli nehnuteľnosti predané žalovanému, nie je dôvod, ktorý by
robil právny úkon neplatným.

7. Odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy súd prvej inštancie posúdil ako neplatné, keďže tvrdené dôvody
pre odstúpenie od zmluvy nie sú dané. Žalobca ako dôvody pre odstúpenie od kúpnej zmluvy
uvádzal uvedenie do omylu a nezaplatenie kúpnej ceny. K otázke omylu súd prvej inštancie uviedol, že
nebolo preukázané, že by žalobca kúpnu zmluvu uzatváral v omyle, pričom omyl sám osebe nie je anidôvodom, ktorý by zakladal právo od zmluvy odstúpiť. Občiansky zákonník omyl ako dôvod odstúpenia
od zmluvy nedefinuje a takáto okolnosť ani nebola ako dôvod neplatnosti dohodnutá účastníkmi v
kúpnej zmluve. Žalobca netvrdil ani žiaden dôvod pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 49 Občianskeho

zákonníka, keď netvrdil, že by zmluvu uzatváral v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Okrem
omylu ako jediný ďalší dôvod žalobca uvádzal nezaplatenie kúpnej ceny v celom rozsahu zo strany
žalovaného, ktorý dôvod, ak by existoval, bol by dôvodom pre odstúpenie od zmluvy dohodnutým v čl.
III kúpnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný zaplatil v súlade s kúpnou
zmluvou celú kúpnu cenu v sume 258.000 eur za predmet kúpy riadne spôsobom dohodnutým v kúpnej

zmluve,keďnaúčetžalobcužalovanýuhradildňa15.08.2022sumu10.000eur(dvomiplatbamipo5.000
eur), dňa 28.09.2022 sumu 35.340 eur, dňa 30.09.2022 sumu 206.000 eur, na účet spol. LK REALITY,
s.r.o. dňa 28.09.2022 sumu 6.660 eur. Bolo preukázané, že žalovaný zaplatil všetky štyri časti kúpnej
ceny v zmysle dohody obsiahnutej v kúpnej zmluve, a to na dohodnuté platobné miesta (v
zmluve označené bankové účty). Suma 6.660 eur predstavovala províziu sprostredkovateľovi - realitnej
kancelárii, pričom žalobca v odstúpení od zmluvy ani v žalobe netvrdil, že by za riadne

nezaplatenie kúpnej ceny považoval práve úhradu sumy 6.660 eur na iný účet ako účet žalobcu a toto
tvrdenie uviedol až v podanej replike. Súd prvej inštancie konštatoval, že táto skutočnosť nezakladá
dôvod na odstúpenie od zmluvy, pretože žalovaný všetky štyri časti kúpnej ceny uhradil v
takej výške a na také platobné miesta, aké boli v zmluve dohodnuté, a teda záväzok zaplatiť kúpnu cenu
vcelomrozsahuriadnesplnilvzmyslekúpnejzmluvy.Akžalobcapovažovalzanezaplateniekúpnejceny

to, že sumu 42.670 eur mal žalobca žalovanému následne v októbri 2022 odovzdať, ani táto skutočnosť
nepredstavuje porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť za predmet kúpy dohodnutú kúpnu cenu.

8. V konaní nebolo sporné, že sumu 42.670 eur žalobca poukázal na účet hypotekárneho úveru
žalovaného, a že žalovaný sumu 42.670 eur žalobcovi bezhotovostne naspäť vrátil. Nebol sporný ani

výber sumy 42.670 eur z účtu žalobcu, sporným a doposiaľ nepreukázaným ostalo odovzdanie týchto
peňazí v hotovosti žalovanému. Súd prvej inštancie uviedol, že ani prípadné odovzdanie peňazí v sume
42.670 eur žalovanému by nezakladalo dôvod pre odstúpenie od kúpnej zmluvy a
išlo by o odovzdanie peňazí na základe celkom iného právneho titulu, ktorý s povinnosťou žalovaného
uhradiť žalobcovi kúpnu cenu zo zmluvy zo dňa 28.09.2022 vôbec nesúvisí. Žalobca opakovane tvrdil,

že odovzdaná suma žalovanému mala predstavovať peňažnú pôžičku, ktorú mal poskytnúť žalobca
žalovanému na rekonštrukciu domu s tým, že žalovaný mu mal túto pôžičku do
troch mesiacov vrátiť. Zaplatením kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy žalovaným sa finančné prostriedky
zaplatené žalobcovi za predmet kúpy stali žalobcovým vlastníctvom, s ktorým mohol žalobca disponovať
podľa vlastnej vôle a prípadná dohoda o pôžičke medzi ním a žalovaným by predstavovala celkom

iný, samostatný právny vzťah, práva a povinnosti z ktorého sú celkom iné, ako sú práva a povinnosti
zmluvnýchstránzkúpnejzmluvy.Žalobcabypretomoholbyťnanajvýšveriteľomsumy42.670eurztitulu
nezaplatenej pôžičky, nie však veriteľom z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za predávané nehnuteľnosti,
ktorý záväzok si žalovaný riadne už skôr splnil, čím sa považuje dlh žalovaného titulom kúpnej ceny
podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka za zaniknutý. Tvrdené dôvody pre odstúpenie od zmluvy

neexistovali a žalobcovi nevzniklo na ich základe právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od
zmluvy nie je platné, k zrušeniu zmluvy nedošlo a účinky kúpnej zmluvy stále trvajú a trvá aj vlastnícke
právo žalovaného k sporným nehnuteľnostiam, preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 CSP tým
spôsobom, že úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom namietal

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že mal záujem predať rodinný dom
s pozemkami tak, ako bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva so spoločnosťou LK REALITY, s.r.o.,
no nemal žiadnu vedomosť o jej činnosti a spôsobe inzercie, vrátane možnej kúpnej ceny a jej zníženia.
Súhlasil s kúpnou cenou 258.000 eur, avšak mal za to, že sa jedná o kúpnu cenu len za stavbu rodinného
domu, pričom so žalovaným sa dohodol, že pozemky mu predá, keď bude mať žalovaný

dostatok finančných prostriedkov. Uvedená dohoda sa netýkala ostatných pozemkov a žalovanému
by nepredal pozemky tak, aby si znemožnil prístup k svojim zostávajúcim pozemkom. Svedkyni G.
bezvýhradne dôveroval, no jej výpoveď považoval za zavádzajúcu a nepodloženú. Tvrdil, že p. G. s ním
nekonzultovala návrh kúpnej zmluvy pred jej uzavretím, pri podpise kúpnej zmluvy mu oznámila, žezmluvu čítať nemusí a zamestnankyňa banky mu nevysvetľovala obsah záložnej zmluvy, o čom svedčí
to,žeodpodpisukúpnejzmluvydopodanianávrhunavkladuplynulolen72minút.J.G.boladouzavretej
kúpnej zmluvy finančne zainteresovaná, žiadne dokumenty mu po podpise zmlúv neodovzdala, tieto

na vyžiadanie predložila až v júli 2023. Nestotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia týkajúcim sa jeho
ovládania slovenského jazyka. Nikdy nemal záujem žalovanému pre nedostatok finančných prostriedkov
predať dom aj s pozemkami a pri uzavretí kúpnej zmluvy bola zneužitá jeho dôverčivosť a neznalosť
v dôsledku jeho vysokého veku tým, že mu bolo zabránené riadnym spôsobom sa oboznámiť s obsahom
zmluvných dokumentov. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Žalobca bol pri realizácii predaja sporných
nehnuteľností sám aktívne účastný, bol účastný pri prehliadkach so
záujemcami, nehnuteľnosti sám odomykal, bol si vedomý všetkých postupov, kúpnej ceny a predmetu

predaja. Žalobca zadal zameranie a vyhotovenie geometrického plánu geodetom k rozparcelovaniu
pozemkov a legalizácii stavby, záujemcom sám ukazoval hranice pozemkov. Žalovaný považoval za
absurdné,žebysikupujúcikúpilstavburodinnéhodomubezpriľahlýchpozemkovabezprístupukceste,
pričom banka ako záložný veriteľ by taký záloh ani neakceptovala. Sám žalobca uviedol, že sa pri
podpise zmluvy oboznámil s kúpnou cenou, vyjadril s ňou súhlas. Kúpna zmluva je prehľadná a údaje

o predmete predaja a kúpnej cene sú v nej uvedené veľmi zrozumiteľne a jasne zvýrazneným písmom na
druhej strane zmluvy. Realitná maklérka vykonávala svoje úkony za účelom získania provízie z predaja,
a poukazovanie na uvedenú skutočnosť je bezpredmetné. Argument o nedorozumení sa v slovenskom
jazyku považoval za absurdný.

12. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu neboli podané.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.

14. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolací dôvod uvedený v

odvolaní žalobcu vo veci samej odvolací súd konštatuje, že sa s odôvodnením súdu prvej inštancie
vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi úplne stotožňuje a na tieto
poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

16. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred

súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods.
1 písm. a) CSP a žalobca ich ani netvrdil.

17. Ďalej, vychádzajúc z obsahu odvolania, žalobca v podanom odvolaní výslovne označil, a tým
uplatnil odvolací dôvod spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

18. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrenév hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

19. V danej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 28.09.2022
pre nevyplatenie celej kúpnej ceny a z dôvodu uvedenia do omylu. Zároveň žalobca „z opatrnosti“
namietal platnosť predmetnej kúpnej zmluvy s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy

z dôvodu neexistencie dôvodov zakladajúcich právo žalobcu od zmluvy odstúpiť a predmetnú kúpnu
zmluvu posúdil ako platný právny úkon, ktorého účinky stále trvajú, a teda trvá aj vlastnícke právo
žalovaného k sporným nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná v tvrdení, že nemal záujem predať

sporné nehnuteľnosti (stavbu a priľahlé pozemky) len za kúpnu cenu 258.000 eur a
domnievalsa,žepredmetomkúpnejzmluvyjevýlučnestavbarodinnéhodomubezpriľahlýchpozemkov.
Kúpnu zmluvu pri podpise nečítal, rovnako tak zmluvu o záložnom práve a návrh na vklad vlastníckeho
práva, nakoľko realitnej maklérke p. G. dôveroval. Žalobca poukazoval na zneužitie jeho dôverčivosti,
vysokého veku, neznalosti ako aj nedostatočné ovládanie slovenského jazyka.

21. Jednou z hlavných zásad súkromného práva je zásada pacta sunt servanda, v zmysle ktorej
sa zmluvy majú dodržiavať. Všeobecná zásada o rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv je
prelomená výnimočným ustanovením v § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré formuluje oprávnenie
účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v ktorých to v hypotéze právnej

normy predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy vopred dohodli. Okrem uvedeného možno
odstúpiť len od platnej zmluvy, nie od neplatnej zmluvy (NS ČSR R 22/1976). Odstúpenie
preto prichádza do úvahy v prípade, ak nie sú dané dôvody pre relatívnu, či absolútnu neplatnosť, avšak
právny úkon je spätý s určitými nedostatkami ako napríklad nedostatočná kvalita plnenia, neplnenie ani
v dodatočne poskytnutej lehote a pod. Súčasne platí, že od zmluvy nejde odstúpiť po tom, čo už zanikol

záväzok, na nesplnenie ktorého bola naviazaná možnosť od zmluvy odstúpiť (NS ČR 2 Cdon 65/96).

22. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nezistil
dôvodnosťžiadnehoztvrdenýchodvolacíchargumentovadôvodov.Súdprvejinštanciepredposúdením
platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy sa dôsledne a vyčerpávajúco v bodoch 15. až 20. odôvodnenia

rozhodnutia zaoberal otázkou platnosti uzavretej kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť žalobca „z opatrnosti“
namietal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiaden
z dôvodov absolútnej ani relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, keď nebola tvrdená ani preukázaná
žiadna duševná porucha niektorej zo zmluvných strán, ktorá by ich robila pre tento úkon nespôsobilou,
pričom obe zmluvné strany boli plne spôsobilé na právne úkony. Predmetná kúpna zmluva je zmluvným

typom dovoleným a zákonom predpokladaným právnym úkonom, jej predmet, spočívajúci v prevode
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, je dovolený a možný. Uzavretá kúpna zmluva svojimi
účinkami neobchádza zmysel a cieľ žiadnych zákonných ustanovení a neprieči sa dobrým
mravom. Kúpna zmluva je vyhotovená v písomnej forme, riadne podpísaná, obsahuje všetky náležitosti,
jeurčitá,zrozumiteľnáažalobcomnebolopreukázané,žebyjehovôľavkúpnejzmluvenebolaprejavená

slobodne. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s tvrdením žalobcu o jeho presvedčení,
že predmetom prevodu je len dom bez pozemkov, pričom s poukazom na vykonané dokazovanie zistil,
že žalobca nepochybne vedel, že predmetom kúpy budú okrem domu aj sporné pozemky, a teda,
čo do predmetu zmluvy nebol v omyle. Žalobca v podanom odvolaní naďalej argumentoval, že nemal
záujem predať sporné nehnuteľnosti len za kúpnu cenu 258.000 eur a tvrdil, že sa domnieval, že

za túto kúpnu cenu prevádza výlučne stavbu rodinného domu bez priľahlých pozemkov. Odvolací súd
zhodne so závermi súdu prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia jeho rozhodnutia konštatuje, že tento
odvolací argument žalobcu nie je dôvodný. Uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy zo
dňa 28.09.2022 predchádzal dlhodobý proces predaja sporných nehnuteľností, v priebehu ktorého
žalobca konal viaceré kroky, ktoré vylučujú existenciu jeho omylu, resp. nedostatku v jeho

vôli. Žalobca uzavrel dňa 12.01.2021 s realitnou kanceláriou dohodu o sprostredkovaní predaja domu
a pozemkov, z obsahu ktorej je nepochybné, že úmyslom žalobcu bolo nájsť kupujúceho pre sporné
nehnuteľnosti v rozsahu stavby a k nej priľahlých pozemkov. Pri predaji sporných nehnuteľností aktívne
spolupracoval s realitnou maklérkou p. G., ktorá o predaji sporných nehnuteľností uverejňovala inzerátzahŕňajúci stavbu a priľahlé pozemky, opakovane zadával vyhotovenie geometrických plánov za účelom
zamerania pozemkov a stavby, zúčastňoval sa prehliadok nehnuteľností so záujemcami o kúpu, ktorým
sám naznačoval, pokiaľ majú predávané pozemky v teréne siahať. Označenie predmetu kúpy v

kúpnej zmluve je uvedené na jej druhej strane v článku II. bod 1. zvýrazneným písmom v prehľadnej
forme. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je formulovaný na jednej strane
s prehľadným označením nehnuteľností, ktorých sa týka, pričom písmo označenia nehnuteľností je
zvýraznené. Z výpovede svedkyne G. vyplýva, že žalobca mal predmetnú kúpnu zmluvu k dispozícii
ešte pred jej podpisom, a to v auguste 2022, keď spolu riešili výmenu

jeho občianskeho preukazu a z jej výpovede tiež vyplýva, že sa ku kúpnej zmluve vrátili so žalobcom
ešte raz bezprostredne po podpisovaní v banke a žalobca proti jej obsahu nič nenamietal. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že pokiaľ žalobca dôvodil tým, že kúpnu zmluvu podpísal bez toho,
aby si ju prečítal, uvedená skutočnosť nezakladá neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobca mal možnosť sa
s obsahom kúpnej zmluvy oboznámiť, v konaní nebolo tvrdené a preukázané, že by mu v tomto bolo
bránené pred podpisom kúpnej zmluvy, a to najmä s poukazom na jednanie o kúpnej

zmluve trvajúce dlhší čas. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že tvrdenia žalobcu o jeho
omyle a uzavretí zmluvy v časovej tiesni boli nedôvodné.

23. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia správne vysporiadal aj s argumentom žalobcu
o zneužití jeho dôverčivosti, vysokého veku, neznalosti, ako aj nedostatočné ovládanie slovenského

jazyka. Žalobca netvrdil a nepreukázal, že by v súvislosti s jeho vyšším vekom (80 rokov v čase
uzavretia kúpnej zmluvy) trpel nejakým ochorením, ktoré by ovplyvnilo jeho vôľu uzavrieť predmetnú
kúpnu zmluvu. Práve naopak, proces predaja sporných nehnuteľností, trvajúci dlhší čas (minimálne
od 12.01.2021 do 28.09.2022) a aktívna účasť žalobcu v tomto procese svedčia o tom, že skutočnou
a prejavenou vôľou žalobcu bolo predať sporné nehnuteľnosti (stavbu a priľahlé pozemky). Súd

prvej inštancie správne posúdil nedôvodnosť argumentu žalobcu o jeho nedostatočnom ovládaní
slovenského jazyka, poukazujúc na jeho štátne občianstvo, štúdium na slovenských školách a jeho
vlastné tvrdenie na pojednávaní, že slovenčine dobre rozumie, nepodanie žiadosti
o tlmočníka v konaní a predloženie listín do spisu výlučne v slovenskom jazyku.
Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí v bode 20. odôvodnenia tiež

správne a dostatočne vysporiadal s posúdením vierohodnosti výpovede svedkyne G., pričom správne
konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by svedčali tom, že táto
svedkyňa by bola nedôveryhodná a nehovorila pravdu. Súd prvej inštancie vyhodnotil jej výpoveď
po zákonnom poučení ako súvislú, konzistentnú a logickú.

24. Po konštatovaní, že v konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej ani relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy, sa súd prvej inštancie v bodoch 21. až 24 odôvodnenia vysporiadal s argumentom žalobcu
týkajúcim sa jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní dospel k správnemu záveru o neplatnosti tohto odstúpenia, nakoľko žalobcom tvrdené
dôvody tohto odstúpenia dané neboli. Žalobcom tvrdené dôvody pre odstúpenie od zmluvy spočívali

v jeho uvedení do omylu v predmete kúpnej zmluvy a v nevyplatení celej kúpnej ceny. Súd prvej inštancie
zohľadnil nielen skutočnosť, že tvrdenia žalobcu o jeho uvedení do omylu neboli v konaní preukázané,
ale aj skutočnosť, že zákon, ani uzavretá kúpna zmluva nedefinuje omyl ako dôvod odstúpenia od
kúpnej zmluvy. K žalobcom tvrdenému nevyplateniu kúpnej ceny súd prvej inštancie poukázal na
zmluvné dojednanie o kúpnej cene a spôsobe jej vyplatenia dojednaného v čl. III. kúpnej zmluvy s tým,

že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný dohodnutú kúpnu cenu riadne zaplatil v súlade
s týmto zmluvným dojednaním. Podľa kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena zaplatená v štyroch častiach,
keď prvá časť v sume 10.000 eur mala byť uhradená na účet žalobcu do 15.08.2022
(túto sumu žalovaný žalobcovi uhradil na jeho účet dňa 15.08.2022), druhá časť kúpnej ceny 6.600 eur
mala byť uhradená žalovaným na účet sprostredkovateľa predaja LK REALITY, s.r.o.

v deň podpisu kúpnej zmluvy (túto sumu uhradil žalovaný na účet LK REALITY, s.r.o.
dňa 28.09.2022), tretia časť kúpnej ceny 35.340 eur mala byť uhradená na účet žalobcu v deň podpisu
kúpnej zmluvy (túto sumu žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 28.09.2022), štvrtá časť kúpnej ceny
206.000 eur mala byť uhradená žalovaným z úverových prostriedkov hypotekárneho úveru čerpaného
žalovaným od financujúcej banky Slovenská sporiteľňa, a.s. v lehote 15 dní od splnenia podmienok

banky stanovených pre čerpanie úveru (túto sumu žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 30.09.2022).
Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný zaplatil
dojednanú kúpnu cenu riadne a včas, a preto dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie
kúpnej ceny daný nebol. Na správnosť uvedeného záveru nemala vplyv skutočnosť, že časť kúpnej ceny6.600 eur bola uhradená na účet spoločnosti LK REALITY, s.r.o. ako sprostredkovateľa predaja, nakoľko
uvedený spôsob úhrady tejto časti kúpnej ceny bol zmluvnými stranami v kúpnej zmluve dojednaný.
Rovnako na správnosť záveru o splnení povinnosti žalovaným zaplatiť kúpnu cenu nemalo ani tvrdenie

žalobcu o následnom poskytnutí časti kúpnej ceny žalovanému v októbri 2022, ktoré jednak nebolo
v konaní preukázané a navyše malo podľa tvrdení žalobcu k nemu dôjsť po úhrade celej kúpnej ceny,
t. j. nepredstavovalo nesplnenie povinnosti žalovaného z kúpnej zmluvy zaplatiť kúpnu cenu, ale mohlo
by prípadne založiť iný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, napr. z titulu zmluvy o pôžičke.
Aj s týmito argumentmi žalobcu sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dôkladne vysporiadal

a odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, zistený skutkový stav
posúdil podľa správnych právnych predpisov, ktoré správne interpretoval. Odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP preto daný nebol a odvolanie žalobcu je nedôvodné.

25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vrátane výroku o

trovách prvoinštančného konania, ktorý žalobcom vecne spochybnený nebol, tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

27. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).