Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/174/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202064
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2123202064.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľa (manžela): A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX/XXXX, F., proti manželke: G. G. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. XX/XXXX, F., zastúpenej: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5,
Bratislava, IČO: 36 861 359, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode
k maloletým deťom: H. C., nar. XX.XX.XXXX a I. C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, na
odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.05.2025, č. k. 40P/20/2023-352,

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch II., III. a V. potvrdzuje.

Vo výroku IV. o výživnom a závislom výroku VI. o trovách konania sa zrušuje a v rozsahu zrušenia sa
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancievnapadnutomrozsudkurozviedolmanželstvoúčastníkov,uzavretédňa10.11.2007
pred matričným úradom mesta J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. vo zväzku XXVII,
ročník 2007, na strane 56, pod poradovým číslom 166 (výrok I.), maloleté deti zveril do osobnej

starostlivosti matky s tým, že oboch rodičov oprávnil zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok
v bežných veciach (výroky II., III.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 900
eur mesačne a na výživu maloletého I. sumou 800 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (výrok IV.) a výrokom V. rozhodol,
že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. Vo vzťahu k trovám konania deklaroval, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.) a otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu
náhradu trov konania vo výške 57,16 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet Okresného

súdu Trnava, v zmysle priloženého príkazu na úhradu (výrok VII.).

2. Výrok I. rozhodnutia právne odôvodnil § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) majúc z
vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj spoločenský účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Konštatoval, že v čase
jeho rozhodovania manželia nežijú v spoločnej domácnosti, manžel má nový partnerský vzťah, žije v

spoločnej domácnosti s partnerkou a do domácnosti s manželkou chodieva cez deň pracovať, prípadne
kontrolovať stav domácnosti. Manželka má tiež nový partnerský vzťah, s partnerom nežije v spoločnej
domácnosti. Medzi ňou, jej novým partnerom a manželom dochádza ku konfrontácii vyplývajúcej z
nevyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k rodinnému domu. Manželia spoločne nehospodária aintímne sa nestýkajú. Ani jeden z manželov nemal záujem zotrvať v manželskom zväzku, obaja manželia
mali za to, že manželstvo nie je možné zachrániť a manželstvo si neplní žiadnu z funkcií, ktorú možno
po manželoch spravodlivo očakávať. Za príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie ustálil narušenú

povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

3. Výroky II. – V. rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode
(ktoré konanie je obligatórne spojené s konaním o rozvod manželstva) súd prvej inštancie právne
odôvodnil § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine konštatujúc,

že mal za potrebné v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, a to najmä za účelom odborného posúdenia
kvality vzťahov oboch maloletých detí k obom rodičom, najmä k otcovi, keď otec mal po celú dobu
konania za to, že v domácnosti majú reálne iné vzťahy ako uviedli maloleté deti koordinátorke a
psychologičke súdu a trval na zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, zatiaľ čo matka a maloleté deti žiadali rozhodnúť o zverení maloletých do výlučnej osobnej
starostlivosti matky. Znalecké dokazovanie vyhodnotil za potrebné aj za účelom posúdenia intenzity

súrodeneckej väzby maloletých detí, keďže medzi maloletou H. a maloletým I. je päťročný vekový rozdiel
a psychologičkou Krajského súdu v Trnave bolo odporúčané, aby upravil stretávanie sa maloletých
s otcom podľa požiadaviek maloletých detí, pričom maloleté deti sa pri ich prvom vyjadrení názorov
dňa 20.06.2023 rozchádzali v možnom spôsobe prípadnej úpravy styku otca s maloletým I.. Znalec
po zhodnotení záverov psychologického vyšetrenia dospel k záveru, že z psychologického hľadiska

neboli zistené skutočnosti, ktoré by oprávňovali hodnotiť toho ktorého rodičia ako lepšieho, rodičia
nevykazujú príznaky duševnej choroby, v konaní opakovane uvádzaný abúzus alkoholu zo strany otca
nemal za následok osobnostné, či kognitívne zmeny, či narušenia u otca, čo nevylučuje problémy s
etylizmom, ale ak sú, nemajú zásadnejšie dopady v zmysle psychopatológie u otca. Znalec vzhľadom
na intenzitu súrodeneckých väzieb neodporúčal zo psychologického hľadiska rozdelenie maloletých detí

medzi rodičov, k forme starostlivosti uviedol, že maloleté deti odmietajú striedavú osobnú starostlivosť,
chcú byť zverené do osobnej starostlivosti matky, k otázke vhodnej formy starostlivosti o maloleté
deti sa nevyjadril. Z psychologického vyšetrenia maloletých detí znalcom spred 30.05.2024 vyplynulo,
že maloletý I. má vybudovanú citovú vzťahovú väzbu s obidvomi rodičmi, výrazne viac však preferuje
vzťahovú väzbu s matkou, túto možno hodnotiť ako istú, zatiaľ čo vzťahovú väzbu s otcom znalec

hodnotil ako neistú, konfliktnú s tým, že maloletý I. k otcovi prežíva viacero vnútorných konfliktov, má voči
jeho správaniu výhrady a otca do rodiny ani nezaraďuje. Maloletá H. taktiež vykazovala signifikantnejšiu
preferenciu matky pred otcom, zo strany matky pociťovala stabilitu a pocit istoty, výchovu matky
hodnotila ako demokratickú, s možnosťou vyjadriť sa, so stanovenými pevnými a stabilnými výchovnými
hranicami, osobu otca hodnotila ako impulzívnu, nekonzistentnú, s prvkami hostility k nej, zo strany otca

pociťovala nestabilný záujem, nemala voči otcovi dostatočnú dôveru. Pri zisťovaní názorov maloletých
detí súd prvej inštancie konštatoval dozrievanie osobnosti nielen u maloletej H., ktorá je vo veku blízkom
plnoletosti (17 rokov v čase rozhodovania), ale aj započaté dospievanie maloletého I., ktorý preberá viac
rozhodovania za seba (takmer 12 rokov v čase rozhodovania). Obe maloleté deti pri vyjadrení svojich
názorov na súde prvej inštancie prezentovali aktuálne úplný nezáujem otca o ich potreby, o ich záujmy,

o trávenie spoločného času s nimi, o poznávanie sa, ako aj nezáujem otca o domácnosť. Maloleté deti
uvádzali nové negatívne skúsenosti s etylizmom otca a prejavy správania sa otca k nim v domácnosti, ak
sa prípadne stretnú v domácnosti, alebo na verejnosti. Obe maloleté deti mali za to, že otec k nim nemá
aktuálne žiaden vzťah, maloletá H. otca popisovala ako cudzieho človeka, ktorý im robí len problémy,
nevie sa k nim pekne správať.

4. Pokiaľ sa otec domáhal nariadenia striedavej osobnej starostlivosti k maloletým deťom (v závere
podania zo dňa 07.05.2025 pripustil možnosť osobnej starostlivosti matky za autoritatívnej úpravy jeho
stretávania sa s maloletými deťmi), z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané,
že obidvaja rodičia sú zo psychologického hľadiska spôsobilí maloleté deti vychovávať. Z vyjadrení

maloletých detí dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých a
uvedené proklamácie otca sledujú viac jeho záujem na neurčovaní výživného ako záujem na udržovaní
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho podieľania sa na výchove detí. Súd prvej inštancie mal
za to, že pre otcom navrhované autoritatívne nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
k maloletým deťom neboli splnené predpoklady. Mal za nepochybné, že ku dňu rozhodnutia dochádza

k fyzickým konfliktom medzi otcom maloletých detí a súčasným priateľom matky v prípade, že sa
priateľ matky dostaví do domácnosti, ktorá je ešte majetkovo medzi manželmi nevyporiadaná. Napriek
tomu, že k vyporiadaniu sa dospeje v okamihu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, otec ako
navrhovateľ žiadal výrok o rozvode manželstva odôvodniť s ponechaním si práva na podanie odvolaniaaj do daného výroku. Obe maloleté deti dňa 18.03.2025 vypovedali, že sa pred otcom, keď sa dostaví
pred dom opitý, zamykajú zo strachu z neho v kúpeľni. Maloletý I. otca opakovane označoval ako za
veľmi drzého človeka. Otec v konaní spochybňoval úroveň starostlivosti matky o maloletých a hygienické

podmienky v domácnosti matky a maloletých detí, napr. v dôsledku starostlivosti o päť až deväť mačiek.
Otec mal tiež za to, že matka trpí obsesiou kompulzívneho nakupovania a je potrebné skúmať, či
je schopná nakladať s peniazmi v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že
spochybňovaním kvality starostlivosti matky o maloleté deti otcom, otec sám vylúčil možnosť nariadenia
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov k maloletým deťom. Konštatoval, že rodičia nie sú

schopní spolupráce, nie sú schopní kooperovať pri výchove a starostlivosti o maloleté deti a nie sú
schopní podieľať sa spoločne ani na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletých detí. V úhrne,
zhodnotiac okolnosti danej veci, pri rešpektovaní veku oboch maloletých detí, tomu zodpovedajúcej ich
vyspelosti a rešpektovaní ich skúseností z minulosti, ktoré podstatne poznačili postoj oboch maloletých
detí k otcovi, dospel súd prvej inštancie k záveru, že maloleté deti je potrebné zveriť do výlučnej
osobnej starostlivosti matky , keď striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov neprichádza v tomto

prípade do úvahy. Komunikácia rodičov je vážne narušená, osobná starostlivosť zo strany otca nie
je vykonávaná v žiadúcom rozsahu ani ku jednému z dvoch maloletých detí po dobu niekoľkých
rokov, otec sa podľa zhodných vyjadrení matky a oboch maloletých detí nepodieľal na výkone svojich
rodičovských práv sústavnou a dôslednou starostlivosťou o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin
oboch detí (dlhodobo). Maloletá H. dokonca označila prítomnosť otca ako rušivú v ich spolunažívaní,

a to už v období počas covidu ( 2020-2021), opakovane sa vracala k nevhodným výchovným metódam
otca z doby spred nástupu na bilingválne gymnázium, k neprimeranému trestaniu (odňatie mobilného
telefónu na mesiac za niekoľkominútové meškanie, zadávanie matematických úloh z učiva, ktoré nebolo
v škole preberané a následné trestanie za nevypočítanie, alebo nesprávny výpočet). Pri rozhodovaní
o zverení maloletých detí súd súčasne zohľadňoval, že matka sa fakticky o maloleté deti osobne stará

po dobu niekoľkých rokov, keďže otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval pred viac ako rokom,
do domácnosti denno – denne dochádza ako do detašovaného home-officu, v jednej izbe v dome má
vyhradené miesto – pracovňu, ktorú navštevuje v čase po odchode maloletých detí do školy a spravidla
opúšťa pred ich príchodom zo školy (okrem času, kedy pracuje v G., čo je 4-5 dní v mesiaci).

5. K úprave stretávania sa otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie poukázal na rozhodovacou
činnosťou súdov ustálené, že rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného dieťaťa, možno
za splnenia určitých predpokladov považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19CoP/7/2018 zo dňa 20.09.2018).
V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenia maloletých detí, kedy maloletá H. nemala záujem o úpravu

stretávania sa s otcom. Maloletý I. prezentoval, že nemá záujem stretávať sa s otcom, resp. nechce, aby
súd rozhodoval o jeho povinnosti stretávať sa s otcom v určenom dni a čase. Prvoinštančný súd preto
dospel k záveru, že nemôže byť autoritatívnym výrokom súdu o úprave styku maloletého dieťaťa s otcom
prehliadaná, bagatelizovaná či zľahčovaná neexistencia kvalitnej citovej väzby maloletých detí k otcovi.
Konštatoval, že aj pri menej dramatickom rozpade vzťahov v rodine súd v zásade neupravuje stýkanie

sa rodiča s dospievajúcim 14-15 ročným dieťaťom, ktorého záujem a priority sa v období pubescencie
odčleňuje od rodičov a nahrádza sa novými, vlastnými vzťahmi a tomu zodpovedajúcimi skúsenosťami,
obvykle s inými rovesníkmi. U maloletého I. zistil, že tento nemá aktuálne záujem o budovanie si vzťahu
s otcom, nechce s otcom tráviť čas, nemá záujem u neho, resp. v domácnosti priateľky otca prespávať
(bol tam iba raz a nemá tam ani vlastnú posteľ). Na základe uvedeného ustálil, že nie je súladné so

záujmom maloletej H., ani s najlepším záujmom maloletého I., upravovať autoritatívnym nariadením zo
strany súdu stretávanie sa otca s maloletými deťmi.

6. Pokiaľ ide o výživné, z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že otec
dosahuje príjem zo zamestnania pre spoločnosť K. C. G., pričom jeho mzda za obdobie od júla 2024

do decembra 2024 predstavovala v priemere 6 616,83 eur netto, za mesiac január 2025 predstavovala
sumu 9 351,37 eur brutto, na účet mu bolo vyplatených 5 287,18 eur netto. V konaní mal preukázaný
vyšší príjem otca zo zamestnania oproti matke, ktorá u zamestnávateľa L. F., M. za obdobie roku 2024
dosahovala netto príjem 3 671 eur (matka pracuje v rozsahu 80% pracovného úväzku, od pondelka do
štvrtku).Matkanaviacvkonaníoúpravuprávapovinnostírodičovnačasdorozvodumanželstvauviedla,

žemápríjemzprenájmubytu,ktoréhojejedinýmvlastníkom,tentoprenajímaza600eurvrátaneenergií,
po úhrade nákladov na prevádzku bytu v sume 400 eur je jej príjem z prenájmu 200 eur mesačne. Matka
vo vyjadrení k návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode tvrdila,
že má mesačné výdavky na maloletú H. v sume 920 eur, na maloletého I. v sume 1 020 eur, okremtoho uviedla ročné a jednorazové náklady na maloletú H. v sume 1 970 eur (cca 164,16 eur mesačne)
a na maloletého I. v sume 1 430 eur (cca 119,16 eur mesačne). V podaní zo dňa 14.03.2025 matka
doložila aktuálnu tabuľku nákladov na maloleté deti – u maloletej H. mesačne pomerná časť nákladov

na bývanie 140 eur, oblečenie a obuv 150 eur, strava doma 200 eur, stravné v škole 50 eur, drogéria
30 eur, dekoratívna a vlasová kozmetika 30 eur, školské poplatky 40 eur, kultúra 50 eur, hry, knihy 20
eur, športové potreby 10 eur, posilňovňa 33 eur, kaderník 20 eur, zdravotná starostlivosť (vitamíny, lieky)
30 eur, mobil 25 eur, doprava MHD 20 eur, PHM, údržba auta pomerná časť 50 eur, vreckové 30 eur,
spolu 928 eur. Okrem toho výdavok s dovolenkami, výletmi, aktivitami 4 800 eur ročne. U maloletého

I. špecifikovala náklady - pomerná časť nákladov na bývanie 140 eur, oblečenie a obuv 100 eur, strava
doma 200 eur, stravné v škole 40 eur, drogéria 30 eur, školné 330 eur, kultúra 50 eur, hry a knihy 20
eur, športové potreby 10 eur, futbal 200 eur, kaderník 15 eur, zdravotná starostlivosť (vitamíny, lieky)
30 eur, mobil 10 eur, doprava MHD 5 eur, PHM, údržba auta pomerná časť 50 eur, spolu 1 230 eur.
Okrem toho výdavok s dovolenkami, výletmi, aktivitami vo výške 4 800 eur ročne. Otec žiadal zohľadniť,
že na udržanie práce IT špecialistu v G., musí raz mesačne dochádzať F. - G. – F. s nákladom na

cestovanie 800 eur mesačne (pôvodne uvádzal 600 eur) a s nákladom za prenájom bytu v G. v sume
1 200 eur mesačne. Okrem toho má náklady s cestovaním v G., MHD cca 100 eur. Vo vzťahu k otcom
prezentovaným nákladom súd prvej inštancie uviedol, že otec tieto výdavky v konaní nepreukázal. Z
otcom doložených výpisov z bežného účtu vedeného v N., D. v Slovenskej republike (v konaní vedenom
pod sp. zn. 40P/146/2024) mal preukázané, že otec uhrádzal výdavok s nájmom bytu v roku 2024 v

sume 990 eur mesačne a od januára 2025 v sume 1 100 eur mesačne. Výdavok s cestovným F. - G. - F.
matka rozporovala poukazujúc na to, že využitím napr. osobnej automobilovej alebo železničnej dopravy
tento výdavok nepresiahne sumu 200 eur, otec vždy kupoval letenky za zvýhodnenú cenu, teda tvrdený
výdavok v sume 800 eur nie je pravdivým. Prvoinštančný súd následne ustálil, že výdavok v sume 800
eur mesačne na cestovanie nie je v konaní preukázaným, v uvedenej výške ani dôvodným, preto naň

v zásade neprihliadal, nakoľko z rozhodovacej praxe mal ustálenú vzdialenosť uvedených miest cca
5 hodín jazdy autom, čomu zodpovedá obvyklá spotreba motorového vozidla max. jedna plná nádrž.
Dôvodil, že pokiaľ teda cestovné u otca predstavuje s rezervou cca 200 eur mesačne, ide o obvyklý
výdavok akéhokoľvek iného povinného rodiča, ktorý pracuje na Slovensku a denne dochádza za prácou
F. - O. a späť, teda ide o obvyklý výdavok vyskytujúci sa v súdnych konaniach, opakovane u povinného

rodiča. Úspory na bežných účtoch vedených v Slovenskej republike u matky a u otca neboli preukázané
v takej výške, aby bolo dôvodné na ne prihliadnuť. Neurčitému a nevykonateľnému návrhu právnej
zástupkyne matky, aby súd zisťoval zostatok peňazí na účtoch otca v Spolkovej republike Nemecko
dopytovaním sa vo všetkých bankách v Nemecku, súd prvej inštancie nevyhovel, keď tento návrh na
vykonanie dôkazu považoval za nedôvodný a tiež nehospodárny pri určovaní výživného do budúcna

(na čas po rozvode manželstva) za súčasného eskalovania konfliktu v rodine a nesporného emočného
preťaženia maloletých detí zo správania sa otca pri nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve
rodičov. Naviac, otec v konaní sp. zn. 40P/146/2024 doložil výpis z bežného účtu vedeného v I. K. D. za
obdobie od 01.06.2024 do 03.03.2025, ktorého zostatok predstavoval k 04.03.2025 sumu 4 907,93 eur.

7. Pri zohľadnení skutočných zárobkových pomerov otca a zárobkových pomerov matky, ktorá dosahuje
nižší príjem zo zamestnania, mal súd prvej inštancie za nesporné, že vyššiu životnú úroveň má otec
maloletých detí. So zohľadnením životnej etapy maloletej H. (študentka bilingválneho gymnázia) a
maloletého I. (žiak druhého stupňa základnej školy) dospel k záveru, že spravodlivé je určiť výživné
u maloletej H. v sume 900 eur mesačne a u maloletého I. v sume 800 eur mesačne, ktoré sumy

výživnéhoumožniadostatočneajprimeraneuspokojiťodôvodnenépotrebymaloletýchdetí.Konštatoval,
že takto určené výživné zodpovedá primerane pri zohľadnení individuálnych a jedinečných okolností
tejto skutkovej veci aj metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej sa má
výživné orientačne pohybovať okolo 18% z čistého príjmu povinného rodiča v prospech maloletej H. a
okolo 16% z čistého príjmu povinného rodiča v prospech maloletého I., keďže otec nemá vyživovaciu

povinnosť k inému maloletému dieťaťu. Konštatoval, že uvedené sumy výživného zohľadňujú okolnosť
nutnosti zabezpečenia si bývania otca po dobu pobytu v G., zabezpečenia dopravy do G. a prepravy v
G., keďže 900 eur a 800 eur nepredstavuje mechanický prepočet percentuálneho možného zaťaženia
otca z čistého príjmu povinného otca (18 % z 5 424 eur = 976 eur, 16 % z 5 424 eur = 867 eur). Súd
prvej inštancie mal za to, že prenájom 1-izbového bytu o výmere 45 m2 v G. za 1 100 eur na mesiac (keď

otec trávi v G. jeden pracovný týždeň v mesiaci) nepredstavuje výdavok, ktorý by mal vziať na zreteľ
v plnom rozsahu. S argumentáciou matky o hospodárnejšom riešení bytových potrieb sa prvoinštančný
súd stotožnil majúc však za to, že ide o životný štandard otca, ktorý nie je dôvodné mu upierať (aj keď
je byt neobývaný po dobu troch týždňov v mesiaci). Poberanie prídavkov na deti otcom v Spolkovejrepublike Nemecko v sume 500 eur mesačne nebolo v konaní preukázané a pri nežití v spoločnej
domácnosti a zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky ani dôvodné.

8. Súd prvej inštancie pri zohľadnení výšky príjmu otca zo zamestnania za február 2025 v sume 5
424,76 eur potom uzavrel, že určené výživné je v možnostiach a schopnostiach otca, naviac za stavu,
kedy otec sa na výchove maloletých detí nijako nepodieľa, ani ako napr. víkendový rodič, keďže deti
odmietajú s otcom tráviť akýkoľvek spoločný čas. Konštatoval, že maloleté deti majú právo podieľať sa
na životnej úrovni otca, a tak ako súd prvej inštancie neuprel životnú úroveň otcovi, nie je dôvodným

uprieť ani maloletým deťom právo podieľať sa danej úrovni. Mal za to, že určené výživné umožní matke
zabezpečovať maloletým deťom primerane doterajšiu oboma rodičmi nastavenú životnú úroveň, ako je
napr. školné u maloletého I. v sume 330 eur mesačne, či náklady spojené s futbalom v sume 200 eur
mesačne, alebo u maloletej H. dekoratívna a vlasová kozmetika a pod. Konštatoval, že matka sa okrem
určenia tzv. bežného výživného pôvodne domáhala uloženia povinnému otcovi aj povinnosti tvorby
úspor, od návrhu však na pojednávaní dňa 27.05.2025 upustila. Podľa názoru súdu prvej inštancie ak

doteraz žiaden z rodičov maloletým deťom úspory netvoril, a pravidelné odôvodnené výdavky na potreby
maloletých detí zodpovedajú vyšším sumám ako je u maloletej H. 928 eur mesačne a u maloletého
I. 1 230 eur mesačne, nie je dôvodným ponižovať bežné výživné za účelom tvorby úspor maloletým
deťom, čo nebráni matke v prípade prebytku bežné výživné nespotrebovať a sporiť určitú voľnú čiastku
z výživného maloletým deťom na osobitných účtoch. Keďže matka od návrhu na tvorbu úspor upustila,

súd prvej inštancie o návrhu nerozhodoval osobitným výrokom.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“).

10. O nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov
konania a uložil otcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré vznikli s prípravou znalca
na pojednávanie a s náhradou straty času znalca cestovaním z J. do F. a späť na pojednávanie dňa
16.05.2025. Konštatoval, že otec na pojednávaní dňa 29.01.2025 navrhol výsluch znalca, keď mal za
to, že medzi posudkovou časťou a záverom znaleckého posudku sú rozpory, ktoré je potrebné ozrejmiť,

pričom žiadal zabezpečiť osobnú časť znalca na pojednávaní. Súd prvej inštancie predvolal znalca na
pojednávanie odročené na deň 16.05.2025, kedy otec po zmene právneho zástupcu na pojednávaní
uviedol, že na znalca nemá otázky a na výsluchu znalca viac netrvá. Uznesením prvoinštančného súdu
zo dňa 29.05.2025, č. k. 40P/20/2023-349 súd priznal znalcovi znalečné v sume 57,16 eur, tak ako si
ho znalec uplatnil vo vyúčtovaní zo dňa 19.05.2025, pričom k úhrade znalečného došlo z rozpočtových

prostriedkov štátu. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodol o povinnosti otca nahradiť štátu tieto
trovy do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia z dôvodu, že otec zavinil vznik týchto trov. V odôvodnení
rozhodnutia napokon uviedol, že preddavky zložené účastníkmi na účet súdu prvej inštancie, ktoré boli
nespotrebované pri nariadenom znaleckom dokazovaní, vráti rodičom po právoplatnosti rozsudku, o
čom rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

11. Proti výrokom II., IV. a V. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil § 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/ , h/
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“), § 62 ods.1 C.m.p. namietajúc, že

prvoinštančný súd sa priklonil vy´hradne k tvrdeniam matky a to bez toho, aby mal možnosť všetky
tieto tvrdenia preukázať. Argumentácia súdu prvej inštancie týkajúca sa konfliktov medzi otcom a
súčasny´m priateľom matky nesúvisí so starostlivosťou otca o maloleté deti, pričom ide o nepreukázané
tvrdenia. Otec poukázal na správanie matky, ktorá si do spoločnej domácnosti nemá nosiť svojich
priateľov, minimálne do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, matka presadzuje svoje

bez toho, aby myslela na najlepší záujem malolety´ch detí. Dňa 05.05.2025 podal trestné oznámenie
na partnera matky pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví z dôvodu, že
tento ho fyzicky napadol v spoločnom dome otca a matky, kde sa matkin partner bez súhlasu otca
pravidelne zdržiava. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 16.05.2025
sa domáhal uložiť partnerovi matky povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu, ktorý má

otec s matkou v bezpodielovom spoluvlastníctve a povinnosť nepribližovať sa k otcovi na vzdialenosť
kratšiu ako 20 metrov. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 02.06.2025, č. k. 39C/36/2025–
25 bol tento jeho návrh zamietnutý, voči uzneseniu podal otec odvolanie. Z dôvodu, že účastníkmi
incidentu boli aj maloleté deti a partner matky sa atakov dopustil aj predty´m, mal otec za nesporné,že takéto násilnícke správanie v prítomností maloletých detí negatívne pôsobí na ich psychicky´ vy
´voj, čo prvoinštančný súd neskúmal a nezohľadnil. Maloleté deti sú od fyzického útoku partnera matky
vystavované veľkému stresu, sú sekundárnou obeťou jeho agresie a v neposlednom rade matky, ktorá

nesie za uvedené zodpovednosť. Matka odo dňa podania návrhu deti psychicky manipuluje, stavia ich
proti otcovi, vykresľuje ho ako agresívneho človeka, ktorý sa nestará a nemá záujem o výchovu svojich
detí. Otec poprel, že trpí alkoholizmom uvádzajúc, že v takom prípade by nebol schopný sa venovať
práci v rozsahu v akej sa jej venuje a priatelia s rodinami, s ktorými trávi každoročne dovolenky, by
sa mu zaiste v takom prípade vyhýbali. Žiadnymi takýmito príznakmi netrpí, žiadne vyšetrenie nikdy

nepreukázalo, že by trpel alkoholizmom, nelieči sa v súvislosti s alkoholizmom v žiadnej odbornej
ambulancii. Tieto tvrdenia sú nepreukázané, vychádzajú z tvrdení matky a detí (zrejme pod psychickým
nátlakom zo strany matky), s ktorými sa súd bez akýchkoľvek relevantných dôkazov iba stroho stotožnil.
Otec uviedol, že matka trpí obsesiou kompulzívneho nakupovania a je potrebné skúmať, či je schopná
nakladať s peniazmi a určeným výživným v záujme maloletých detí. Pokiaľ súd v odôvodnení uvádza, že
rodičia nie sú schopní spolupráce, prečo vo vzťahu k starostlivosti otca k maloletým deťom rozsah jeho

stretávania sa s deťmi autoritatívne neupravil. Otec zdôraznil, že má záujem o striedavú starostlivosť, po
finančnej stránke ale aj časove spĺňa podmienky pre túto starostlivosť, nakoľko si prácu vie prispôsobiť.
V rozhodnutí súd žiadnym právne relevantným spôsobom neodôvodnil a neuviedol žiadny argument,
prečo neprihliadal na otcom žiadanú úpravu stretávania (striedavú osobnú starostlivosť) a neuviedol a
nezdôvodnil, prečo vôbec neupravil jeho stretávanie sa s maloletými deťmi. S poukazom na uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo/157/2014, 2 Cdo/80/2012, 2 Obdo/29/2016, nálezy Ústavného súdu
SR sp.zn. 249/2012, I. ÚS 460/2017-73, rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 29.04.2013, sp.zn.
6P/306/2012, rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 30.12.2019, sp.zn. 7 CoP/133/2019, rozsudok
Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.06.2016, sp.zn. 5CoP/36/2016, rozsudok Krajského súdu Prešov
zo dňa 26.09.2024, sp.zn. 24CoP/41/2024 otec zdôraznil, že súd prvej inštancie rozhodol extrémne

svojvoľne (arbitrárne), zmätočne, nepreskúmateľne, nezákonne a ústavne neudržateľne. V rozhodnutí
sa nevysporiadal s jeho vecnými a právnymi argumentmi, v dôsledku čoho nedokáže v odvolaní priniesť
proti – argumentáciu, keďže žiadna argumentácia súdu prvej inštancie vlastne neexistuje.

12. Pokiaľ ide o výživné súd opomenul, že otec navrhoval striedavú starostlivosť a z toho vychádzal

aj jeho predbežný výpočet na výživné na maloleté deti. Nemyslí si, že je povinný prispievať na
neodôvodnené výdavky, ktoré vychádzajú na sumu 900 eur a 800 eur ako navrhla matka, pričom
súd sa bez akéhokoľvek skúmania nezaoberal dôvodnosťou nákladov na maloleté deti a opäť sa iba
priklonil k argumentácii matky. Za dôvodné považuje prispievať na maloleté deti sumou vo výške po
400 eur mesačne, ktorá nepochybne pokryje všetky odôvodnené výdavky maloletých detí pri zachovaní

životnej úrovne akú majú doposiaľ, pričom takouto sumou momentálne na maloleté deti aj prispieva.
Otec zdôraznil, že príjem matky je vyšší ako príjem bežnej priemernej populácie, matka v roku 2024 v
priemere zarábala 3 671 eur netto, a tiež sa má podieľať na výdajoch maloletých detí. Podľa otca súd
nevykonal k tejto otázke dostatočné dokazovanie, nezistil dopytom od mesta, v ktorom rodičia žijú, aké
nehnuteľnosti vlastnia. Aj v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný pre neurčitosť, je zmätočný, keďže

výdavky na maloleté deti nie sú v spise riadne zdokladované, obsah spisu nekorešponduje s výrokom
a neodôvodnením rozsudku, rozsudok nie je v najlepšom záujme maloletých detí, ale v najlepšom
záujme matky. Otec k tejto otázke navrhol vykonať ďalšie dokazovanie, a to jeho výsluchom, priloženými
prílohami podania, vypočutím jeho sestry p. P. Q. a jeho priateľky p. D. E. na objasnenie všetkých
okolností prípadu ako aj skutočností podaných v odvolaní, získať dopytom od mesta v ktorom žijú

rodičia informáciu, aké nehnuteľnosti vlastnia, od správcu dane za posledné 3 roky vo vzťahu k výške
výživného získať daňové priznanie či ročné zúčtovanie zo strany oboch rodičov, či im z predmetných
nehnuteľností plynú alebo neplynú príjmy z prenájmov. Súd žiadnym spôsobom riadne neodôvodnil, že
matka je vlastníčkou dvojizbového bytu v J., ktorý prenajíma a z ktorého taktiež užíva plody. Matka
počas celého súdneho konania zatajuje svoje príjmy, ktoré sú vyššie ako jeho príjmy, príjmy matky však

súd riadne neskúmal. Vo vzťahu k procesnému postupu súdu , najmä práva na vykonávanie dôkazov
otec v odvolaní poukázal na judikatúru ESĽP, judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutia sp.zn.
I. ÚS 350/08, sp.zn.. II. ÚS 418/03, II. ÚS 783/17, III. ÚS 359/05, III. ÚS 332/09, II. ÚS 97/2013, II.
ÚS 168/2019, I.ÚS 52/03, I. ÚS 350/08), rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo/107/ 2019.
Otec napokon konštatoval, že toho času je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na predčasne a

neúplne zistenom skutkovom stave, tým je nesprávne právne posúdené, je arbitrárne, právne svojvoľné,
zmätočné a nepreskúmateľné pre neurčitosť a neuvedenie dôvodov, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy
na riadne zistenie skutkového stavu, ktoré má za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces,
zaručeného čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.13. V doplnení odvolania zo dňa 16.07.2025 otec predložil výzvu matky na zdržanie sa neoprávneného
vstupovaniadonehnuteľnostizodňa11.07.2025,kdesamumatkavyhrážacivilnýmatrestnýmkonaním.

Uviedol, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť matky a otca v podiele 1 (BSM) Rodinný dom - stavba súp.
č. XXXX, nachádzajúci sa na pozemku C KN par.č. 10806/568, rodinný dom s dvojgarážou, zapísaný na
LV č. XXXXX, obec F., okres Trnava, kat. územie F., na pozemok C KN parc. č. 10806/151, druh stavby:
Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 584m2, zapísaný na LV č. XXXXX, obec F., okres Trnava, kat.
územie F. a na pozemok C KN parc. č. 10806/568, druh stavby: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera

293m2,zapísanýnaLVč.XXXXX,obecF.,okresTrnava,kat.územieF..Dňa09.07.2025bolOkresnému
súdu Trnava doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému,
aby nebránil žalobcovi v užívaní garáže a umožnil jej dočasné užívanie tejto garáže na parkovanie
motorového vozidla. Okresný súd Trnava o podanom návrhu rozhodol uznesením zo dňa 14.07.2025,
sp. zn. 22C/56/2025 tak, že návrh matky zamietol. Podľa otca správanie matky negatívne pôsobí na
psychický vývoj maloletých detí, čo prvoinštančný súd nijakým spôsobom neskúmal a nezohľadnil.

Matkaododňapodanianávrhudetipsychickymanipulujeastaviaichprotiotcovi, ktoréhovykresľujúako
agresívnehočloveka,ktorýsanestaráanemázáujemovýchovusvojichmaloletýchdetí(čojenelogické,
keďže otec chce striedavú osobnú starostlivosť). Otec ďalej uviedol, že matka toho času užíva rodinný
dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spôsobom, ktorý on neschvaľuje, nakoľko
nesúhlasí s tým, aby ho využíval aj partner matky. Matka teda predmetný dom užíva a zároveň berie z

neho plody, a to tak, že poskytuje prístrešie partnerovi bez súhlasu otca, otec má preto pochybnosti ako
matka ďalej nakladá s ich spoločným majetkom, pričom toho času užíva rodinný dom matka, čo taktiež
súd prvej inštancie nezohľadnil.

14. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

častiach potvrdiť poukazujúc na skutočnosť, že pred vyhlásením napadnutého rozsudku sa maloleté
deti vyjadrili, že model striedavej starostlivosti si neželajú, z obsahu ich vyjadrení je zrejmé, že z otca
majú strach. Maloletá H. v rámci svojich vyjadrení opakovane poukazovala na nevhodné výchovné
metódy otca voči jej osobe, či neprimerané trestanie, taktiež v konaní bolo poukázané na rozdiely, ktoré
otec medzi maloletými robí. Matka uviedla, že rodičia nedokážu spolu konštruktívne komunikovať a bez

pomoci a vedenia psychológom sa nevedia ani parciálne dohodnúť, pričom fungujúca komunikácia je
predpokladom úspešnej striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia musia byť schopní sa vedieť dohodnúť
na základných záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí, informovať sa navzájom o organizačných
veciach, ale mali by sa vedieť dohodnúť aj o ďalších súvisiacich záležitostiach. Pokiaľ sa rodičia takmer
vždy z tohto dôvodu dostávajú do konfliktu, ktorého sú účastné aj maloleté deti, môže to mať na ich

psychiku nepríjemný dopad. Argumentovala, že na jej strane neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by
zvereniu maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti bránili, a to ani súdom prvej inštancie, a
ani v rámci prešetrenia pomerov priamo v domácnosti kolíznym opatrovníkom. Namietala, že otec vo
svojom odvolaní neuviedol žiadne argumenty, ktoré by mali podľa jej názoru presvedčiť odvolací súd o
dôvodnosti jeho návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Otec v obsahu

odvolania spochybňoval názory maloletých detí, čo je v rozpore s jeho vyjadrením z informatívneho
stretnutia zo dňa 26.06.2023. Podľa matky súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí riadne
zdôvodnil, prečo neupravil stretávanie otca s maloletými. Namietala, že nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by vyslovené názory maloletých neboli ich vlastné a boli by len dôsledkom manipulácie
a negatívneho ovplyvňovania zo strany tretej osoby. Vo vzťahu k výživnému uviedla, že bol preukázaný

otcov nadštandardný príjem, ktorý je na úrovni cca 5 300 eur netto, pričom výživné, ktoré bolo otcovi
určené reflektuje metodiku výpočtu výživného a otcovi, aj po úhrade súdom stanoveného výživného,
zostane k dispozícii na zabezpečovanie výlučne jeho potrieb v priemere mesačne suma 3 600 eur, čo
je takmer na úrovni celkového príjmu matky a v každom prípade prevyšuje priemernú mesačnú mzdu
na Slovensku. V konaní nielen predložením tabuľky výdavkov, ale aj konkrétnych dokladov preukázala,

aká je výška nákladov na maloleté deti, pričom otec tieto výdavky žiadnym relevantným spôsobom
nenamietal. Výšku výdavkov na bývanie, školného a platieb za školský klub či stravu, poplatkov za
krúžky či voľnočasové aktivity potvrdil aj sám otec vo svojom odvolaní, kde tieto položky vyčíslil. Matka
rozporovala otcove tvrdenie, že sám má mesačné náklady vo výške 897,01 eur, ktoré majú pozostávať
z výdavkov maloletých detí, ktoré hradí otec a nákladov na bývanie. Otec úhradu týchto platieb

nezabezpečuje, do 01.04.2025 žiadnym spôsobom priamou pravidelnou mesačnou platbou neprispieval
na výživu maloletých detí k rukám matky, a to i napriek tomu, že to bola a je matka, kto o maloleté deti
zabezpečoval osobnú starostlivosť. Úhrada niektorých výdavkov maloletých detí bola realizovaná tak,
že matka na účet otca, z ktorého boli realizované jednotlivé platby, poukazovala mesačne sumu 370 eur(polovicu zo sumy 740 eur), v ktorej sume bol zahrnutý podiel na úhrade nákladov na plyn (preddavok
122 eur), elektrina (74 eur), internet (37 eur), školné maloletého I. (390 eur), školský klub (40 eur) a
stravné v škole (35 eur). Nad rámec výživného otec uhradil maloletým deťom nasledovné – každé 3

mesiace prispel H. polovicou sumy na permanentku do posilňovne ( trojmesačná permanentka 100
eur); 4x prispel na úhradu obedov H. v škole sumou cca 50 eur a 1x prispel sumou 100 eur na nákup
oblečenia, maloletej H. poukazoval vreckové v sume 30 eur a maloletému I. v sume 40 eur. Vo vzťahu k
všetkýmostatnýmvýdavkom detíbola odkázanánarozhodnutieotca,čisabudepodieľaťnaichúhrade,
pričom ak otec usúdil, že sa tak stane, sám realizoval úhradu spravidla 1 toho – ktorého výdavku. Pokiaľ

otec v odvolaní poukazuje na to, že matka neuviedla, že je vlastníčkou bytu v J., ktorý prenajíma, nestalo
sa tak zámerne, ale výlučne z dôvodu, že vzhľadom na verejnosť katastra nehnuteľností predpokladala,
že súdu sú tieto skutočnosti známe, nehovoriac o tom, že pomerne dlhé obdobie bol internetový prístup k
verejným údajom katastra nehnuteľností z dôvodu hackerského útoku nefunkčný. V konaní sa primárne
sústredila na argumentáciu týkajúcu sa maloletých detí a rešpektovania ich názorov. Uviedla, že e je
vlastníčkou bytu č. X v bytovom dome súp. číslo XXXX L. D. G. R. X C. J., ktorý nadobudla ešte pred

uzatvorením manželstva s otcom, byt je prenajímaný za nájomné vo výške 420 eur, plus zálohy na
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 180 eur, čistý príjem z nájomného je mesačne cca
250 eur. Podľa matky nejde o sumu, ktorá by akýmkoľvek zásadným spôsobom mala byť určujúca pri
stanovení výšky výživného, ktorým je otec povinný prispievať na potreby maloletých detí. V ich prípade
bolopreukázané,žeotcovaživotnáúroveňjenepomernevyššia,ako jejživotnáúroveň, pričomvýdavky

otca vysoko prevyšujú výživné, ktorým prispieval, a ktorým ho prvoinštančný súd zaviazal prispievať na
výživu maloletých detí. Za dôvodné označila očakávanie, že otec bude hradiť také výživné, ktoré bude
pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí a zároveň im umožní aspoň čiastočne sa podieľať na
životnej úrovni otca, napr. aj tým, že maloletý I. bude môcť aj naďalej navštevovať súkromnú základnú
školu, ktorú mu vybrali rodičia spoločne, či venovať sa futbalu, maloletá H. ďalej študovať, či obaja

maloletí budú môcť absolvovať aspoň raz ročne dovolenku alebo víkendový pobyt.

15. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 28.08.2025 rozporoval matkine tvrdenie, že mu prispievala
mesačne 370 eur na energie a školné. Uviedol, že hradil významnú časť potrieb maloletých detí nad
rámec určenej vyživovacej povinnosti, a to vrátane potravín, oblečenia, školských výletov, športových

permanentiek, vreckového a iných výdavkov. Matka nezaplatila za január 2024 a každý mesiac sa
vyhrážala, že nezaplatí. Takisto neplatila maloletej H. obedy v škole a ďalšie výdavky, ktoré platby
preukazuje priloženými bankovými výpismi. Nesúhlasil s tvrdením matky, podľa ktorého v období od
31.10.2024 až do 01.04.2025 žiadnym spôsobom priamou pravidelnou mesačnou platbou neprispieval
na výživu maloletých detí k rukám matky. Vždy platil reálne výdavky na maloleté deti, matka vždy

povedala čo treba a on to zaplatil. Odvolací súd žiadal, aby neprihliadal na účelové a nepravdivé tvrdenia
matky o jej finančných plneniach, aby zohľadnil jeho reálne finančné a naturálne plnenia, aby posúdil
bránenie styku detí s otcom ako konanie proti záujmu maloletých detí, aby pri ďalšom rozhodovaní
vychádzal z princípu rovnosti rodičov a najlepšieho záujmu maloletých detí, čo znamená umožniť im
pravidelný a nerušený kontakt s oboma rodičmi. S odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS

461/2023 a I. ÚS 414/2021 napokon zdôraznil, že maloletí potrebujú emocionálnu, citovú a výchovnú
väzbu s oboma rodičmi a ich právom je zachovanie väzieb s rodičom, ktorý s ním nežije.

16. Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 29.09.2025 poukázala na vyjadrenie maloletej H., ktorá na
pojednávaní dňa 10.09.2025 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu

manželstva (konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 40P/146/2024) vyjadrila negatívny
postoj k striedavej starostlivosti, pričom s otcom nekomunikuje, nestretáva sa s ním. Zopakovala svoje
tvrdenia o tom, že otec spochybňuje názor maloletých detí zjavne preto, lebo obaja maloletí prezentujú
názor odlišný od jeho predstáv a požiadaviek. Vo vzťahu k výške priemerného mesačného príjmu otca
uviedla, že bol ustálený na sumu 6 616,83 eur, resp. 5 287,18 eur netto mesačne, čo otec nespochybnil,

v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu
bolozabezpečenéajdaňovépriznanieotcakdanizpríjmovfyzickýchosôb(typA),zktorého,akobolona
pojednávaní dňa 10.09.2025 oboznámené je zrejmé, že základ dane otca v r. 2024 predstavoval sumu
cca 88 000 eur čo evokuje, že otec zrejme dosahoval dokonca vyššie príjmy, ako deklaroval v tomto
konaní. Otec naviac žiadnym spôsobom relevantne nepreukázal, z akého dôvodu si na maloleté deti

neuplatňoval v Nemecku (kde pracuje) rodinné prídavky, i keď podľa všeobecne dostupných informácií
mal na tento benefit zo sociálneho systému Nemecka nárok. Ide pritom o sumu 250 eur mesačne na
každé maloleté dieťa, čo nie je možné považovať za zanedbateľnú čiastku. Ďalej matka uviedla, že
si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom riadne plní a nie je pravdou, že by pokrývalavšetky výdavky maloletých detí platbami výživného od otca, resp. že by výživné od otca spotrebúvala na
svoju osobnú potrebu. Záverom poukázala na mimoriadny výdavok na strane maloletej H. v súvislosti s
úhradou kurzu na vodičské oprávnenie ( 839 eur + výdavky na kurz prvej pomoci, lekárske potvrdenie

a kolky v sume 120 eur), maloletá mala tiež výdavky v súvislosti s účasťou na školských akciách, a
to konkrétne školskej exkurzie do Talianska s poplatkom 540 eur a kurzu na ochranu života a zdravia
s poplatkom 82 eur, na ktoré výdavky otec neprispel.

17. Kolízny opatrovník v písomnom podaní zo dňa 11.07.2025 uviedol, že s poukazom na závery

znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Andrejom Benkovičom, znalcom z odboru psychológie, sa
stotožnil z názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie a odporučil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Zároveň súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu
bez nariadenia pojednávania. V písomnom podaní zo dňa 22.09.2025 uviedol, že sa plne pridržiava
vyjadrenia k odvolaniu otca zo dňa 11.07.2025.

18. Odvolací súd preskúmal vec, pri ktorej nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65
a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozhodnutia, keď
pre nariadenie pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo
potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem), pričom dospel
k nasledujúcim záverom.

19. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa

procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380
ods. 2 C.s.p.).

21. Podľa § 100 C.m.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

22. V posudzovanej veci nebol výrok I. o rozvode manželstva napadnutý odvolaniami manželov a ako
samostatný výrok nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.2025. Predmetom odvolacieho prieskumu sú
výroky o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, keďže otec v podanom
odvolaní napadol aj výrok II. o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky (v konaní

a v podanom odvolaní žiadal zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov), od
ktorého sú potom závislé ostatné výroky týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, t.j.
výroky III., IV. a V. o zastupovaní maloletých detí, spravovaní ich majetku, úprave styku a o výške
výživného. S poukazom na uvedené odvolací súd účastníkov konania o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov na čas po rozvode (manželov) v predchádzajúcej a nasledujúcej časti tohto

rozhodnutia označuje ako otec a matka.

23. Vo vzťahu k preskúmavaným výrokom II., III. a V. rozhodnutia ako nedôvodné posúdil
námietky otca , ktorý s odkazom na v odvolaní označenú judikatúru poukazoval na nepreskúmateľnosť,
nekonzistentnosť a arbitrárnosť rozhodnutia, zakladajúceho odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/

C.s.p. Dáva mu do pozornosti, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí o veci samej
(ktorým posudzované rozhodnutie je) dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je
pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca (nevyhnutná). Podľa už ustálenej judikatúry, z hľadiska zákonnej
požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania , ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkmi konania. Po odvolacom prieskume konštatuje, že v danej veci pri preskúmavaní výrokov
II., III. a V. rozhodnutia nezistil, že by sa jednalo o prípad nutnosti uplatnenia druhej vety stanoviska

Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R 2/2016 , ktorá výnimka sa
má týkať len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov majúcich znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, o aký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém” (rozsudok z roku 2009 Sutyazhnik proti Rusku ), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že
mala za následok „justičný omyl“ ( rozsudok z roku 2003 Ryabykh proti Rusku ), resp. ak odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje výkladom neodstrániteľné rozpory (protirečivosti). Po oboznámení sa s obsahom

spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúceho sa k výrokom o zverení maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky , ich zastupovania a spravovania majetku a rozhodnutia, že styk otca
s maloletými deťmi sa neupravuje , odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v týchto častiach obsahuje všetky zákonné náležitosti, súd prvej inštancie v ňom uviedol skutkové
zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania majúce podstatný význam pre rozhodnutie v týchto

častiach,dostatočnesavysporiadalspreskúmavanýmpredmetomkonaniaajehoúčelom,zrozhodnutia
je možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o skutočnostiach majúcich podstatný
význam pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky , ich zastupovania
a spravovania majetku a rozhodnutia, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. Prijatá úvaha
súdu prvej inštancie k skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie v týchto častiach potom nevykazuje
svojvoľnosť, extrémny nesúlad prijatých právnych záverov s vykonaným dokazovaním a nejedná sa ani

o interpretačný exces.

24. K otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný
odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súdprvejinštancievec posúdilpoprávnejstránkeaktorénemajúvpodstatnejčastioporuvovykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 C.s.p. (v spojení s § 2 ods.1 C.m.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani
inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

zprocesnýchustanovenítýkajúcichsa dokazovania.Odvolacísúdvprejednávanejvecidospelkzáveru,
že ani tento odvolací dôvod nie je vo vzťahu k preskúmavaným výrokom II., III. a V. naplnený, keďže
odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia vzťahujúceho sa k týmto výrokom nemožno vytknúť,
že by súd vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré

(pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu
alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

25. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

26. Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú

o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

27. Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

29. Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

30. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj

názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

31. Podľa § 38 ods. 1, 2 C.m.p. ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

32. Podľa čl.3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

33. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa : 1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa
vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať

primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. 2. Za týmto účelom sa dieťaťu musí
predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom
pojednávaní,ktorésahodotýka,atobuďpriamoaleboprostredníctvomzástupcualebojehopríslušného
orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

34. Úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je rozhodnúť v
otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na podklade individuálneho, konkrétneho
skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa) . Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia,
ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny

základných práv a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať z premisy, že právom oboch
rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Pokiaľ má rodič záujem rovnocenne
sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu
rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu

jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo
strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať
a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na
záujem dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj
na jeho právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

35. V danej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak po návrhu otca preskúmaval predpoklady
zakotvené v ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti,
ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, a to jednoznačný záujem detí na zverení do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb detí pri tomto spôsobe osobnej

starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať
deti, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o deti (predpokladom nie je záujem obidvoch
rodičovostriedavúosobnústarostlivosť,alezáujemoosobnústarostlivosť,tedažeobidvajarodičiachcú
mať deti u seba) a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti.Ak sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodli a súhlasí s ňou len jeden rodič, vzniká súdu
povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny výrok súdu o nej
bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme maloletých detí. Ak áno, súd nemusí rozhodnúť

o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti
aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov.

36. Odvolací súd sa plne zhoduje so závermi súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na výsledky
vykonanéhodokazovania ,niesúvposudzovanomprípadesplnenépodmienkynazvereniemaloletejH.

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v otcom navrhovanom rovnomernom intervale, a ani
na upravenie jej styku s otcom autoritatívnym rozhodnutím súdu. Vo vzťahu k maloletej H., bez potreby
osobitného zaoberania sa odvolacími dôvodmi otca, zdôrazňuje zásadnú objektívnu skutočnosť, ktorou
je vek tohto maloletého dieťaťa (H. mala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 17 rokov, v apríli
tohto roka dosiahne plnoletosť). Má za to, že pri zohľadnení v konaní od roku 2023 do rozhodnutia
súdu prvej inštancie kontinuálne a opakovane prezentovaného názoru maloletej H., že nechce byť

zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale do osobnej starostlivosti matky a nechce,
aby bol jej styk s otcom upravený rozhodnutím súdu, je táto skutočnosť sama osebe a bez ďalšieho
zásadným vodítkom pri posudzovaní otázky, či otcom navrhované zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov a autoritatívna úprava jeho styku s takmer plnoletou dcérou, je v záujme
maloletej H.. Podľa názoru odvolacieho súdu, práve neakceptovanie názoru (želania) maloletého

dieťaťavoveku blízkomplnoletostivtakzásadnejotázke,akojeformastarostlivostirodičov ajehostyku
s rodičom, do ktorého starostlivosti nebolo zverené, by jednoznačne indikovalo rozpor so záujmom
maloletého dieťaťa.

37. Pri rozhodovaní o vecnej a právnej správnosti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení

maloletého I. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, odvolací súd zohľadňoval výsledky
dokazovania vykonaného v záujme zistenia skutočného stavu veci v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie. Zdôrazňuje, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal, pričom zásada
voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti
tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného

sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zákon nepredpisuje a ani dobre
nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak
hodnotenie ich vzájomnej súvislosti a to z dôvodu, že sa jedná o zložitý myšlienkový proces, ktorého
podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných
vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené

má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. V posudzovanej veci dospel k záveru , že
súdu prvej inštancie nemožno, vo vzťahu k prijatému záveru o zverení maloletého I. na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti matky (vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie) vyčítať žiadne pochybenia, napr. že výsledok hodnotenia dôkazov v ňom nezodpovedá
pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli

alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo.

38. Zohľadňujúc skutočný stav veci zistený dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie a jeho
vyhodnotením jednotlivo, ako aj vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti so
súčasným prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 C.s.p.), dospel odvolací

súd k záveru, že rozhodnutie o zverení maloletého I. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matky je vecne a právne správne. Čo do histórie nakonfigurovanej rodinnej situácie plne odkazuje na
skutkové zistenia obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie z ktorých vyplýva, že otec
sa v období rokov 2007-2020 počas pracovného týždňa zdržiaval v G., domov chodieval len počas
víkendov a dovoleniek, od roku 2020 (vypuknutia Covidu) otec vykonáva prácu formou home-office

na Slovensku, na pracovisko do G. osobne dochádza na 4-5 pracovných dní v každom kalendárnom
mesiaci, cca od roku 2024 sa otec v rodinnom dome patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zdržiava len počas pracovných dní na výkon práce formou home-office (v rodinnom dome má
zariadenú pracovňu), spravidla prichádza ráno po odchode detí do školy a odchádza pred ich príchodom
domov, v ostatný čas sa zdržiava u partnerky.Z vykonaného dokazovania (vrátane v konaní nariadeného

znaleckého dokazovania) vyplýva, že osobnú starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečovala a naďalej
zabezpečuje v prevažujúcej miere matka, väzbu ku ktorej maloletý I. v priebehu celého konania
výrazne preferoval pred neistou a konfliktnou vzťahovou väzbou k otcovi. Aj keď si je odvolací súd
plne vedomý, že dôvodom brániacim zvereniu maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivostimôže byť nevhodná, či absentujúca komunikácia medzi rodičmi len vo výnimočných prípadoch (nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 22.12.2020, sp.zn. IV. ÚS 2611/20) má za to, že v posudzovanom prípade
vykonaným dokazovaním zistený dlhodobý výrazný a stále sa stupňujúci partnerský konflikt rodičov

(je bez významu, ktorý z rodičov je v konkrétnych situáciách jeho spúšťačom), zásadným spôsobom
ovplyvňuje osobnostný rozvoj maloletého I. a jeho existencia je sama osebe dôvodom brániacim
zvereniu maloletého I. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Za stavu, kedy maloletý I. v priebehu
v roku 2023 začatého konania opakovane kontinuálne prezentoval želanie byť zverený do osobnej
starostlivosti matky, kedy primerane svojmu veku opakovane a nezmenene definoval závažné dôvody,

pre ktoré nechce byť zverený do striedavej starostlivosti rodičov, ale do starostlivosti matky , kedy by
vyhovenímnávrhuotcavtejtočasti došlokčiastočnémuoddeleniu maloletéhoodstaršejsestry,naktorú
je I. výrazne citovo naviazaný (oddelenie súrodencov znalec neodporúčal), je potom práve rozhodnutie
o zverení maloletého po rozvode do osobnej starostlivosti matky, kopírujúce dlhodobý faktický stav
v zabezpečovaní starostlivosti o neho a súčasne neakceptovanie návrhu otca na zverenie maloletého
do rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti rodičov, plne v záujme maloletého dieťaťa.

39. Vo vzťahu k námietkam otca k Znaleckému posudku č. 56/2024 PhDr. Andreja Benkoviča
zo dňa 06.05.2024 je treba uviesť, že zmyslom znaleckého dokazovania (resp. potvrdenia alebo
odborného vyjadrenia) je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých treba odborné znalosti
a skúsenosti, potrebných k právnemu posúdeniu veci. Znalecký posudok sa pritom hodnotí ako

každý iný dôkaz podľa ust. § 191 C.s.p., a to voľne v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva predovšetkým v posúdení, či sú závery posudku
náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam,
s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných
dôkazov, a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia (§ 17 zákona č. 382/2004

Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch ). Súd musí mať pritom možnosť vedieť, z ktorých
zistení posudku znalec vychádzal, akou cestou k takýmto zisteniam dospel a na základe akých úvah
dospel k svojmu rozhodnutiu. V posudzovanom prípade označený znalecký posudok spĺňa uvedené
kritériá a s jeho závermi nemá dôvod odvolací súd polemizovať. Závery znalca nie sú v rozpore ani
svyhodnotenímostatnýchdôkazovvykonanýchvpriebehuprvoinštančnéhokonania(výsluchovrodičov,

realizovaných pohovorov s maloletými deťmi, ostatných listín obsiahnutých v spise).

40. Pokiaľ otec v priebehu konania a aj v odvolaní namieta ovplyvňovanie maloletých detí matkou,
z vykonaného dokazovania nie je možné na strane matky identifikovať žiadne konanie, ktorého
výsledkom by bola akákoľvek úvaha o manipulácii oboch maloletých detí. Je treba uviesť, že s oboma

maloletými deťmi bol vykonaný pohovor dňa 20.06.2023 v prítomnosti koordinátorky a psychologičky
Krajského súdu v Trnave, zástupcu kolízneho opatrovníka a dňa 18.03.2025 zákonnou sudkyňou
v prítomnosti koordinátorky Krajského súdu v Trnave a zástupcu kolízneho opatrovníka . Maloleté deti
boli v priebehu súdom nariadeného znaleckého dokazovania v roku 2024 podrobené psychologickému
vyšetreniu ustanoveným znalcom. Obe maloleté deti pred súdom aj s odstupom dvoch rokov uvádzali

v zásade zhodné negatívne skúsenosti s etylizmom otca, zhodne opisovali spôsob jeho správania sa
v domácnosti, nezáujem otca o ich potreby, záujmy, o trávenie spoločného času. Je treba uviesť, že
obe maloleté deti boli v čase vykonania pohovorov a realizácie psychologického vyšetrenia znalcom
vo veku (H. 15-17 rokov, I. 10-12 rokov), v ktorom boli vzhľadom na ich dostatočnú rozumovú
a emocionálnu vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, ktorému musela byť venovaná aj

náležitá pozornosť. Pokiaľ súd prvej inštancie týmto spôsobom v konaní postupoval, nie je možné v jeho
postupe identifikovať žiadnu vadu, majúcu za následok odňatie otcovi patriacich procesných a ani
rodičovských práv.

41. K výroku V. rozhodnutia v časti, ktorou súd prvej inštancie styk otca s maloletým I. neupravil

treba uviesť, že rozhodnutie o styku, zahŕňajúce všetky do úvahy prichádzajúce možnosti v záujme
dosiahnutia najoptimálnejšieho riešenia, musí byť výsledkom precízneho a komplexného posúdenia
všetkých okolností prípadu v záujme dosiahnutia optimálnej úpravy pri rešpektovaní najlepšieho záujmu
dieťaťa. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát

rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého
prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností, v akej
miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takétousporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené
ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu.

42. V posudzovanej veci súd prvej inštancie o neupravení styku otca s maloletým I. rozhodol podľa § 25
ods.2 Zákona o rodine , ktoré je potrebné aplikovať v kontexte záujmu maloletého dieťaťa a vzhľadom
na osobitosti každého posudzovaného prípadu. Povinnosť súdu upraviť styk nie je absolútna a nemôže
byť vykladaná izolovane od ostatných ustanovení zákona (§ 5 Zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa). Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní

o styku otca s maloletým dieťaťom prihliadal na opakovane vyjadrený názor maloletého dieťaťa (§
43 ods.1,2 Zákona o rodine, § 38 ods.1 C.m.p.), posudzovaného vo vzájomnej spojitosti s výsledkami
ostatného vykonaného dokazovania dospejúc k záveru, že pri rešpektovaní veku maloletého a jeho
skúseností z minulosti, ktoré poznačili jeho vzťah k otcovi, nie je súladným so záujmom dieťaťa
autoritatívnym rozhodnutím upraviť jeho styk s otcom.

43. Odvolací súd v kontexte veku a rozumových schopností maloletého I., ktorý sa vedel k veci
ktorá sa ho týka dostatočne zrelo vyjadriť (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal takmer 12
rokov, v B. F. S. dosiahne vek 13 rokov), vykonaným dokazovaním zisteného postoja dieťaťa k otcovi
zásadne poznačeného jeho osobnou skúsenosťou so správaním sa otca k nemu a v domácnosti, ako
aj dlhodobým vnímaním a prežívaním správania sa otca k staršej dcére a aj matke, dospel k záveru

o odôvodnenosti a právnej udržateľnosti prijatého výroku V. rozsudku aj vo vzťahu k tomuto maloletému
dieťaťu. Práve špecifické okolnosti posudzovanej veci, ktorými sa súd prvej inštancie v rozhodnutí
primerane zaoberal (pri súčasnom akceptovaní želania maloletého I. a jeho staršej sestry rodičom
nesprístupňovať celý obsah realizovaných pohovorov s maloletými) odôvodňujú úvahu, že neupravenie
stykuotcasmaloletýmI. neodporujezáujmudieťaťa,ktorýjevtomtoprípadenutnénadradiťajnadprávo

otca mať súdnym rozhodnutím upravený styk s maloletým. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom
na vek maloletého, jeho dostatočnú rozumovú a primeranú emocionálnu vyspelosť, kedy je schopný
dostatočne vyjadriť svoj názor, nie je v jeho záujme iba formálna úprava styku súdnym rozhodnutím.
Práve naopak, jej nariadenie proti vôli maloletého, by bolo za súčasného stavu s najvyššou mierou
pravdepodobnosti kontraproduktívne a v negatívnom zmysle by mohlo ovplyvniť už aj tak narušený

vzájomný vzťah dieťaťa k otcovi. Maloleté dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj
vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne a bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo
strany druhého rodiča. Súd prvej inštancie správne prihliadol na vyspelosť maloletého, jeho schopnosť
vyjadriť vlastný názor a rešpektoval jeho právo na autonómiu v osobných vzťahoch. Zároveň nebolo
preukázané, že by medzi otcom a maloletým boli konflikty alebo iné okolnosti, ktoré by vyžadovali presnú

úpravu styku za účelom ochrany práv maloletého I.. V posudzovanom prípade výrok V. rozhodnutia
súdu prvej inštancie správne a plne opodstatnene navodzuje stav, kedy je v záujme maloletého I., aby
rozhodnutie, či, kedy a kde sa stretne so svojim otcom, bolo ponechané na jeho vôli a v súlade s jeho
vnútorným cítením. Súčasne platí, že otcovi v danom prípade nič nebráni uchádzať sa o styk s maloletým
synom a postupne ich vzájomný vzťah obnovovať do stavu, kedy bude sám maloletý úplne prirodzene

prítomnosť a styk s otcom vyhľadávať. Za uvedených skutkových okolností ani odvolací súd nenašiel
dôvody iba na formálnu úpravu styku otca s maloletým I. majúc za to, že rozhodovanie o intenzite
a spôsobe kontaktu medzi otcom a maloletým možno ponechať na ich vzájomnú dohodu. Pre úplnosť
dodáva, že otec sa zo spoločnej domácnosti rodičov odsťahoval v priebehu roka 2024, v rodinnom dome
patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa však naďalej zdržiava počas pracovného

týždňa pri výkone home-office a má možnosť sa so synom dohodnúť na strávení spoločného času počas
dovoleniek , prázdnin, výletov, rodinných návštev a pod. (tak ako tomu bolo v minulosti).

44. Pokiaľ ide o výrok III. posudzovaného rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie zveril oprávnenie
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom zdôrazňuje, že rodičovské práva

a povinnosti upravuje § 28 Zákona o rodine ako súhrn práv a povinností, ktoré patria rodičom vo
vzťahu k ich maloletému dieťaťu, vrátane práva a povinnosti dieťa vychovávať, spravovať jeho majetok
a zastupovať ho (§ 31, § 32 Zákona o rodine). Len výnimočne môže nastať situácia, ktorou dôjde k
prelomeniu zásady, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom súčasne, a to v prípade, ak
jeden z rodičov nežije, nie je známy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený

výkonu rodičovských práv a povinností, bol mu pozastavený výkon rodičovských práv a povinností,
alebo jeden z rodičov bol obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinností. V takýchto prípadoch je
na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný len druhý rodič sám. Zohľadňujúc obsah
spisu odvolací súd konštatuje, že hore uvedené skutočnosti stanovené zákonom v posudzovanomkonaní zistené neboli, dôsledkom čoho je úvaha o vecnej a právnej správnosti rozhodnutia aj v tejto
časti.

45. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepriznáva vo vzťahu k výrokom II., III. a V. úspech ani
odvolacej námietke otca, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych
skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k výrokom o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky, zverenia oprávnenia zastupovať a spravovať majetok maloletých detí obom rodičom, ako aj
votázkeúpravystykuotcasmaloletýmideťmisprávneprávnezáveryaaplikovalsprávnyprávnypredpis,

namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

46. Na základe uvedeného odvolací súd výroky II., III. a V. rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa §
387 ods.1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

47. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

48. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

49. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

50. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

51. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

52. Vo vzťahu k výroku IV. o výške vyživovacej povinnosti otca konštatuje, že výživným sa rozumejú
náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho
všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu
životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj
vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ

ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri
určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V posudzovanom prípade z odôvodnenia vzťahujúceho sa k výroku IV. o vyživovacej povinnosti otca
však nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal, či vôbec a akým

spôsobom ich vyhodnotil, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia
výživného vychádzal, či a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo
vzťahu k určeniu výšky výživného na maloleté deti, a to jednak vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým
pomerom na strane oboch rodičov, otázke výšky ich životnej úrovne a najmä k rozsahu odôvodnených
potrieb oboch maloletých detí prezentovaných matkou.

53. Odvolací súd zdôrazňuje , že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča
musí súd dôsledne ustáliť rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré majú predstavovať
vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potrebydieťaťa boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie,
ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to
životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity. Následne

musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
rodičov so zohľadnením práva dieťaťa sa podieľať na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť
k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý
z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností , majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu
iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou

o deti a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
týmito podstatnými skutočnosťami dôsledne nezaoberá a nevyhodnocuje ich, ním prijaté rozhodnutie
týkajúce sa vyživovacej povinnosti povinného otca voči maloletému dieťaťu vykazuje zásadné vady a
neumožňuje účastníkom konania v podanom odvolaní korektne argumentovať voči nedostatočne
a skutkovo nedostatočne odôvodnenej úvahe súdu.

54. Vo vzťahu k uvedenému zdôrazňuje, že konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 C.m.p.) je konaním vo veci starostlivosti súdu
o maloletých, v ktorom je súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci (t.j. v ktorom aj bez
procesnej aktivity účastníkov konania musí vykonať dokazovanie potrebné k čo najbližšiemu priblíženiu
sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov). Súd prvej inštancie

bol pred rozhodnutím o určení výživného na čas po rozvode preto povinný aj bez návrhu vykonať
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci a svoje dokazovanie aj bez
procesnejaktivityúčastníkovkonaniazameraťnadôslednépreskúmaniezákonnýchpredpokladov,ktoré
sú podstatné pre rozhodnutie o určení výživného. Súd prvej inštancie v bodoch 38 – 43 odôvodnenia
rozhodnutia síce uviedol skutkové zistenia, ktoré pri určovaní výživného považoval za podstatné (výšku

príjmu dosahovaného oboma rodičmi, výšku nákladov maloletých detí prezentovaných matkou),
v rozhodnutí sa ďalej stručne zaoberal opodstatnenosťou a účelnosťou nákladov otca súvisiacich
s výkonom jeho práce IT špecialistu v G., avšak rozhodnutie o určení výšky výživného (900 eur na
maloletú H. a 800 eur na maloletého I.) v bode 43 odôvodnenia rozhodnutia len stručne odôvodnil tým,
že „takáto výška výživného je s poukazom na skutočné zárobkové pomery rodičov a vyššiu životnú

úroveň otca spravodlivá, umožňujúca dostatočne a primerane uspokojiť odôvodnené potreby maloletých
detí, súčasne primerane zodpovedá aj metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky“.

55. Po odvolacom prieskume je odvolací súd nútený konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
o výživnom (premietnuté do výroku IV. rozhodnutia), opierajúce sa o ust. § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1

Zákona o rodine, správne naviazané na právoplatnosť výroku I. o rozvode manželstva, je nedostatočné,
nezohľadňujúce a plne opomínajúce pre rozhodnutie o určení výživného na čas po rozvode podstatné
zákonné skutočnosti. Odôvodnenie rozhodnutia o výživnom potom nedáva korektné a zrozumiteľné
odpovedepreskutkovéaprávneposúdenieskutočnostípodstatnýchprerozhodovaniepodľa§62anasl.
1 Zákona o rodine, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového

a právneho základu výroku IV. rozhodnutia a odôvodnenosti odvolacích námietok otca opierajúcich sa
o ust. § 365 ods.1 písm. b/, f/, h/ C.s.p.

56. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v ods. 39 odôvodnenia rozhodnutia síce uviedol
aké náklady na maloleté deti prezentovala matka v konaní , v rozhodnutí však plne rezignoval

na povinnosť dôsledne ustáliť a druhovo a čo do výšky zadefinovať rozsah odôvodnených potrieb
každéhozmaloletýchdetí vyplývajúcichzvykonanéhodokazovania,ktorémajúpredstavovaťvyčíslenie
všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na deti tak, aby tieto boli jednoznačne druhovo
a rozsahovo určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie,
zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň

rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Dodáva, že pri časti týchto
nákladov vynakladaných napr. na školné, záujmovú činnosť maloletých detí, nákladov na bývanie
pripadajúce na dieťa, vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, je plne opodstatnené vyžadovať ich
preukázanie, pri iných ako je náklad na stravu, oblečenie, obuv, vreckové a pod. je možné vychádzať
z nákladov bežne vynakladaných na maloleté deti v porovnateľnom veku . Súdu prvej inštancie je

treba dať ďalej do pozornosti, že pri rozhodovaní o výživnom musí prihliadať aj na to, do akej miery
sú potreby maloletého dieťaťa hradené zo štátnej sociálnej dávky – rodinných prídavkov (viď napr.
právne závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 65/2018, rozhodnutia NS SR sp.zn. 6 Cdo192/2018). Aj keď z obsahu spisu vyplýva, že otec by nemal v Spolkovej republike Nemecko poberať
rodinné prídavky (uvedené v konaní sporuje matka), z vykonaného dokazovania nie je jednoznačné,
či poberateľom rodinných prídavkov na maloleté deti nie je na Slovensku matka. V tejto súvislosti

dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti podanie matky z 15.06.2023, v ktorom matka
uvádza, že na Slovensku poberá na deti daňový bonus a prídavky. Absencia akéhokoľvek zaoberania sa
opodstatnenosťou druhovo špecifikovaných nákladov maloletých detí a ustálenia ich výšky súdom prvej
inštancie, potom neumožňuje ustáliť a ani preskúmať mieru, v akej sa obaja rodičia majú podieľať
na odôvodnených nákladoch maloletých detí (s ohľadom na výšku ich životnej úrovne), a sama osebe

má za následok stav, kedy rozhodnutie v otázke výživného nedáva korektné a zrozumiteľné odpovede
majúce zásadný význam pre rozhodovanie o výške výživného na maloleté deti povinným rodičom .

57. Obdobná úvaha sa vzťahuje aj k majetkovým a zárobkovým pomerom na strane oboch rodičov
(majúcich význam pre následné posúdenie výšky ich životnej úrovne), ktoré nie sú v posudzovanej
veci dostatočne objasnené a ani podložené vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie sa vo

vzťahu k príjmovým pomerom otca uspokojil s listinami nepreloženými do úradného jazyka a nevykonal
dokazovanie (ani počas výsluchu otca), či a v ktorej krajine podáva daňové priznania, v ktorých by mali
byť obsiahnuté všetky nim dosahované príjmy (ktoré mal pri prípadnom zistení ich existencie súd
následne zadovážiť). V rozhodnutí sa súd prvej inštancie síce vyporiadal s nákladmi otca, opomenul
však, že rovnako je nutné postupovať aj vo vzťahu k matke. Okrem konštatovania existencie rodinného

domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa nezaoberal ostatnými majetkovými pomermi
rodičov (t.j. prípadného vlastníctva iných nehnuteľností, resp. hnuteľných vecí vyššej hodnoty) a vo
vzťahu k matke riadne neaktualizoval ani jej príjem dosahovaný od 1/2025-4/2025 (matkou doložené
Potvrdenie o mzde z 24.01.2025 preukazuje výšku jej priemernej netto mzdy za rok 2024 v sume 3 671
eur/mesiac bez daňového bonusu). V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie síce konštatoval

vyššiu životnú úroveň otca , zároveň však pre zásadné nedostatky odôvodnenia vo vzťahu k nákladom
maloletých detí nie je možné posúdiť, či vôbec a s akým výsledkom zohľadňoval skutkové zistenia o
príjme dosahovaného matkou vo výške cca 3 600 eur netto mesačne.

58. K argumentácii súdu prvej inštancie, že „takáto výška výživného je s poukazom na skutočné

zárobkové pomery rodičov a vyššiu životnú úroveň otca spravodlivá, umožňujúca dostatočne
a primerane uspokojiť odôvodnené potreby maloletých detí, súčasne primerane zodpovedá aj metodike
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky“ mu dáva odvolací súd do pozornosti, že Ministerstvom
spravodlivostiSRvydanáMetodikaprevýpočetvýživnéhorodičovkdeťom málenodporúčacícharakter.
Zdôrazňuje mu, že závery súdov pri posudzovaní určenia konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti

sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností danej veci, ktoré v konaní vyšli
najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia.
V takýchto prípadoch nie je žiaduce, aby rozhodovacia prax priznala prioritný význam niektorej
z okolností, resp. niektorému z kritérií, posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej
povinnosti aby sa nezamedzilo žiadanému výsledku konaní o výživnom voči maloletým (najlepší záujem

dieťaťa). Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít ohľadom spôsobu určenia rozsahu
vyživovacej povinnosti nemôže ani reálne existovať, keďže každé jedno rozhodnutie je individuálne
pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keby formálne vykazovali
rovnaké skutkové okolnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného, resp. jej zmeny, je preto vždy
výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce

z odôvodnených potrieb maloletých detí, zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov
a životnej úrovne oboch rodičov ) vo vzájomných súvislostiach, práve vďaka čomu môže súd prijať
celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom
konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa (viď
napr. právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 4 CdoR/11/2023, uznesenia NS SR

zo dňa 25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017).

59. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV.
a v závislom výroku VI. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391
ods. 1 C.s.p. vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri

ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom v predchádzajúcej časti
rozhodnutia (t.j. bodoch 52 – 58), po doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu
veci (§ 35 C.m.p.) opätovne o zostávajúcom predmete konania, t.j. o výživnom na maloleté deti na čas
po rozvode rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., tzn. vňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa riadil pri určovaní výživného na čas po rozvode , riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo

vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca, t.j. osobných, majetkových a finančných pomerov na
strane oboch rodičov, ich nákladov a výške životnej úrovne a aj ustáleného a riadne špecifikovaného
rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí a ich výšky, riadne vysvetlí a určí podiel, ktorým sa na
odôvodnených nákladoch maloletých detí bude podieľať každý z rodičov, zohľadní prípadné ďalšie
podstatné zmeny na strane maloletých detí a oboch rodičov v priebehu trvania konania, v rozhodnutí

uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi
navrhnutého dokazovania. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vo vzťahu k určeniu výživného na čas po
rozvode vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej tak, aby v nich neabsentovala žiadna podstatná skutočnosť alebo
okolnosť.

60. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
trov konania (§ 2 ods.1 C.m.p., § 396 ods.3 C.s.p.).

61. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.2 C.s.p.).

62.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).