Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 6, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/567/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120269158
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120269158.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Platiť sa oplatí s. r. o., IČO: 45 684 618, so sídlom
Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, právne zastúpeného: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. D. XXXX/X, XXX XX E. - F. G., o vymoženie 55,06 Eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom: JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, sp.zn.

XXXXX XXX/XX, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
52Ek/567/2020 zo dňa 21.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/567/2020 zo
dňa 21.11.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený a povinný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/567/2020 zo dňa
21.11.2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.03.2020 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 55,06 Eura na základe exekučného titulu Uznesenia
Okresného súdu Košice I, sp. zn. 37Csp/2/2017 zo dňa 17.01.2018. Súd poverením zo dňa 07.04.2020

poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Atilu Ádáma, so sídlom exekútorského úradu
Čajakova 5, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp.zn. 269EX 174/20. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 07.04.2020.

2. Súdny exekútor vydal dňa 13.05.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie
náhrady výdavkov podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) “) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok
fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.

3.Uznesenímsp.zn.52Ek/567/2020zodňa21.11.2025súdnámietkyoprávneného protiupovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe
vyššieho súdneho úradník odôvodnil tým, že súdny exekútor predložil okrem svojho vyjadrenia aj
zoznam priebežne vykonávaných úkonov nad spisom, z ktorých vyplýva zisťovanie majetku povinného s
negatívnymvýsledkom,atovevidenciivozidiel,vkatastrinehnuteľností,vSociálnejpoisťovni,súčinnosť
s bankami, súčinnosť so správcami dane, ako aj zisťovanie v Centrálnom registri exekúcií (CRE).

Súd vlastnou činnosťou - lustráciou v Sociálnej poisťovni, vykonanej dňa 21.11.2025 zistil, že povinný
nepoberá dôchodkové poistenie, nemocenské, úrazové a ani poistenie v nezamestnanosti. Súd pretokonštatoval, že vzhľadom na rozsah exekútorom vykonaných lustrácii či úkonov na zistenie majetku
možno vyvodiť záver, že súdny exekútor v rámci výkonu tejto exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil
majetkové pomery povinného. Z vykonaných úkonov vyplýva skutočnosť, že od začatia exekúcie do jej

zastavenia od povinného nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu vymáhaného nároku deklarovaného
exekučným titulom a ani trov exekúcie. Teda v priebehu exekúcie nebol na území Slovenskej republiky
u povinného zistený taký nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, pohľadávky, alebo iné majetkové práva,
ktoré by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie v rámci tohto exekučného konania a prebiehajúcej
exekúcie. Pokiaľ oprávnený namieta uloženie donucovacieho opatrenia, súd konštatoval, že účelom

donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa Exekučného poriadku
nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti uloženej exekučným
titulom, ktorá znie na peňažné plnenie. Rovnako tiež ako súdny exekútor, tak ani exekučný súd nemôžu
priposudzovanídôvodnostiazákonnostizastaveniaexekúcieprenemajetnosťfyzickejosobyvychádzať
z domnienok, či možných predpokladov, ktoré by v budúcnosti mohli nastať. Nakoľko je účelom exekúcie
nútené vymoženie pohľadávky od povinného, nemôže byť tento nútený výkon uskutočnený na základe

domnelých a možných budúcich pomerov. Súd záverom uviedol, že oprávnenému nebráni nič v tom,
aby podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa bude domáhať splnenia povinnosti, ktorá
bola povinnému uložená exekučným titulom. Súdny exekútor teda postupoval podľa názoru súdu
správne, keď po uplynutí lehoty piatich rokov od začatia exekúcie, t.j. odo dňa 07.04.2020, kedy mu
bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, pristúpil dňa 13.05.2025 k vydaniu Upovedomenia o

zastavení exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 61n ods.1 písm. d) Exekučného poriadku,
nakoľko sa mu nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na
úhradu trov exekútora. Vzhľadom na uvedené súd uviedol, že námietky oprávneného nie sú dôvodné,
a preto ich súd podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci. Podstatanesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštanciespočíva
podľa oprávneného najmä v nesprávnom posúdení oprávneného uplatneného nároku. Oprávnený v
podaných námietkach namietal nesprávnosť vydania upovedomenia o zastavení exekúcie sp. zn. 269
EX 174/2020-11AA zo dňa 13.05.2025 najmä z dôvodu: 1/ nesprávnych/neúplných zistení súdneho
exekútora ohľadom majetku povinného; 2/ neúčelnosti zastavenia exekučného konania. Oprávnený

má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným
exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho, aby sám musel
kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú
im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež
sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávania exekúcie formálnym spôsobom, v rámci ktorého exekútor

iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady
podľa vyhlášky.
Ak si exekútori presadili u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita
výkonu exekučnej činnosti u všetkých zodpovedala kvalite jej výkonu u tých exekútorských úradov,
ktorých si do zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V

podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdni
exekútori tí poslední ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva.
Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom
výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných.
Súdny exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom

rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť
povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Výsledky zisťovania zaznamená v zozname
majetku povinného. Z oznámení – správ o majetku povinného, vydaných súdnym exekútorom v zmysle
ustanovenia§59ods.3zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) a ani z napadnutého uznesenia, nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové pomery

povinného.
Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického
zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho
exekútorského úradu. Toto vyplýva aj z bodu 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia. To, že podľa §59 odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov, súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného
podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená,

že súdny exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To zvlášť
pri výške vymáhanej pohľadávky do 2.000,-EUR a zjavnej majetkovej situácie povinného pri ktorom
nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel
a pod.. Ten istý následok vyplýva aj z § 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a teda, že poradie zisťovania majetku osobami povinnými
poskytnúť exekútorovi súčinnosť nemá vplyv na povinnosť exekútora zisťovať aj iný majetok povinného,
inými spôsobmi, ak je to v záujme vymoženia pohľadávky oprávneného a primeraného postihnutia
majetku povinného, ktoré zásady cituje aj súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Oprávnený ma za to, že z uvedených správ o majetku povinného ako aj z napadnutého uznesenia

nevyplýva, že súdny exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná
majetkovásituáciamôženeopodstatňovaťzastavenieexekúcieprenemajetnosť(najmämôževylučovať
fatálne následky, viazané na uplynutie piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku povinného).
Z uvedených správ o majetku povinného a ani z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by povinný

súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť v zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ani predložil vyhlásenie o svojom majetku podľa
§ 41 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Rovnako v správach o majetku povinného súdny exekútor neuvádza a ani z napadnutého uznesenia
nevyplýva, že súdny exekútor použil donucovacie opatrenia v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnený má
za to, že by v danom prípade nebolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore
s ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).
Oprávnenému nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom

hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný
naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti
nachádza.
Uvedené popiera tvrdenia súdneho exekútora o tom, že sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré
by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá
musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený
z exekúcie v zmysle ustanovenia § 115 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), resp. podliehajúci exekúcii.

Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v ustanovení
§ 115 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších
pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak,
abybolirešpektovanéprávaajpovinnéhozasúčasnéhouspokojeniavymáhanéhonárokuoprávneného,

ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie.
Z predložených správ o majetku povinného nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor za účelom
zistenia hnuteľného majetku povinného: vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného
majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného (táto zrejme nie je prázdna); požiadal o
súčinnosť tretie osoby, a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, na základe

akého zmluvného vzťahu užíva danú nehnuteľnosť; požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to o odpoveď od
prípadných zamestnávateľov povinného; vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného
majetku povinného v sídle prípadného zamestnávateľa povinného; požiadal o súčinnosť tretie osoby, a
to spoluvlastníkov vyššie uvedeným nehnuteľností za účelom možnosti odkúpenia podielov povinného;
požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným; požiadal o

súčinnosť prípadne tretie osoby, a to obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt; požiadal o
súčinnosť tretie osoby, a to banku Revolut Bank UAB so sídlom na adrese E. H. XXX, I., XXXXX, J. K.,
registračnéčíslo304580906,kódFI70700; vykonalďalšieúkonyzaúčelomzisteniamajetkupovinného,ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Vykonanie uvedených úkonov nevyplýva ani z vyjadrení súdneho exekútora k podaným námietkam

a ani z napadnutého uznesenia. Oprávnený namieta, že vyjadrenie súdneho exekútora k doručeným
námietkam mu zo strany súdu nebolo doručené a tým nemal možnosť na tieto vyjadrenia reagovať.
Oprávnený navrhol, aby súd zaviazal súdneho exekútora na podrobné vyjadrenia sa k podaným
námietkam a aby súdny exekútor uviedol, odôvodnil a preukázal, prečo uvedené navrhované úkony, za
účelom zistenia majetku povinného nevykonal.

Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 61Ek/510/2025 a 61K/1865/2018.
Zároveň súd v napadnutom uznesení neuviedol, kedy došlo k zisťovaniu peňažnej hotovosti a
hnuteľného majetku v mieste bydliska povinného. Z uvedené nie je možné nijakým spôsobom
skonštatovať a preukázať, kedy bol majetok povinného podliehajúci exekúcii (peňažná hotovosť
a hnuteľný majetok) predmetom posledného zexekvovania a či došlo k vydaniu napadnutého
upovedomenia pred uplynutím zákonnej lehoty 5 rokov.

Vzhľadom na časový úsek začatia tohto exekučného konania povinný mohol nadobudnúť peňažnú
hotovosť, resp. hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť relevantne exekvovateľný.
K tomuto oprávnený poukázal aj na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko
upomínacieho a exekučného konania zo dňa 16. 6. 2025, sp. zn. 43Ek/1733/2019, sp. zn.
61Ek/1865/2018 zo dňa 09.07.2025.

Súdny exekútor disponuje neporovnateľne silnejšími zákonnými kompetenciami na vymoženie
pohľadávok ako iné subjekty, ako napr. oprávnený. Zároveň súdny exekútor je pod stálou kontrolou súdu
a prevádzkuje svoju činnosť na svoje vlastné náklady.
Do kompetencie súdu patrí podané námietky, resp. zhodnotenia súdneho exekútora riadne preveriť
a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého

možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Oprávnenému nie je zrejmé, prečo ak jedinou možnosťou na vymoženie jeho peňažnej pohľadávky

je výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí, nakoľko zisťovanie majetku povinného formou
automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej
komunikácie, z prostredia svojho Exekútorského úradu boli negatívne, túto možnosť výkonu exekúcie
má oprávnený súdnemu exekútorovi vopred navrhovať.
Iné spôsoby výkonu exekúcie, ktoré súdny exekútor vykonal, oprávnený nenavrhoval. Z uvedeného

konštatovania súdu v napadnutom uznesení by teda vyplývalo, že oprávnený by mal disponovať
rovnakými možnosťami zisťovania majetku povinného, ešte pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie, akými disponuje súdny exekútor.
Oprávnený nie je povinný navrhovať spôsoby vykonania exekúcie exekútorovi. Exekútor je povinný
iniciatívne využívať všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade ak je na ten ktorý spôsob zákonom

vyžadovaný súhlas oprávneného, má ho súdny exekútor bez výzvy oprávnenému navrhovať a tento
súhlas vyžiadať.
S odôvodnením napadnutého uznesenia oprávnený v celom rozsahu nesúhlasí aj s odkazom na
rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 87/93 zo dňa 23.9.1993: „Obsahom princípu právneho štátu je
vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva

rovnaká odpoveď.“ Oprávnený zároveň poukzal na čl. 2 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku s tým,
ževovymedzenízákladnýchprincípovvčlánkuII.jeformulovanýprincípprávnejistotyakostav,vktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Tunajšiemu súdu malo byť z vlastnej činnosti známa skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica
– pracovisko upomínacieho a exekučného konania pri prípadoch s obdobným skutkovým základom
posudzuje nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch
dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. K tomuto oprávnený poukázal opätovne na
rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 68Ek/1648/2018 zo dňa 06.12.2024 a uznesenie 67Ek/1291/2019

zo dňa 06.02.2025. Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 40Ek/1204/2019 zo
dňa 18.02.2025. Oprávnený poukázal aj na odôvodnenia Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica
– pracovisko upomínacieho a exekučného konania zo dňa 21. 5. 2025, sp. zn. 71Ek/268/2019.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok
oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej
rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol,

že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných
súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom.
Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený má za to, že podaným námietkam voči upovedomeniu o
zastavení exekúcie a výzve je potrebné v celom rozsahu vyhovieť a to aj s poukazom na to, že súdny
exekútor nevykonal všetky jemu dostupné prostriedky na zistenie a speňaženie majetku povinného.

Oprávnený v podaných námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie urobil skutkové tvrdenia,
ktoré súdny exekútor v podanom vyjadrení k nim nijakým spôsobom nepoprel a ani nepreukázal.

5. Predmetnú sťažnosť oprávneného súd súdnemu exekútorovi na vyjadrenie nezasielal, nakoľko tento
vovecipodalvyjadrenieknámietkamoprávnenéhovočivydanému upovedomeniuozastaveníexekúcie
a teda stanovisko súdneho exekútora vrátane rozsahu ním vykonaných úkonov v exekučnom konaní

je súdu známe.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri fyzickej osobe je predpokladom zastavenia
exekúcie pre nemajetnosť nezistenie majetku exekvovateľného v tomto exekučnom konaní po dobu
piatich rokov, nie absolútna nemajetnosť. Ak teda po dobu piatich rokov (od začatie exekúcie alebo od

posledného zexekvovania majetku) nebude zistený ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného,
úlohou exekútora je zastaviť exekučné konanie upovedomením o zastavení exekúcie.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol. V tomto smere treba konštatovať, že rozhodnutie vyššieho súdneho

úradníka je vecne správne, keď vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného
skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru, ktorý v napadnutom uznesení náležite
odôvodnil.

14. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie dopĺňa, že po

oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd prvej inštancie
konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení
exekúcie. V prvom rade možno konštatoval, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnomexekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda
absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný
disponujemajetkompodliehajúcimexekúcii,pôjdeomajetok,ktorývpredmetnomexekučnomkonanínie

je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo
od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok,
ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor,
a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových

pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o
možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do
kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa
Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných
vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania
exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného

majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom
oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred
súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho
exekútora,abyvykonanoulustráciouzistilmajetkovépomerypovinnéhoazvoliltakýspôsobuspokojenia
vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových

pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol
povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o
zastavení exekúcie.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného

súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnostivykonaniaexekúcie.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žesúdnyexekútorniejepovinnývykonať
fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného (ktoré v danom prípade súdny exekútor vykonal). Tento
spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa

budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti,
účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné
veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač,
mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu
totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu

oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť,
že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať
nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak
vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania
v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných

skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už
súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len
vprípadevážnychzisteníanezrovnalostí,ktorésúzaloženénaobjektívnychskutočnostiach.Domnienka
oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je
podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej

sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach)
evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania.

16. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii
reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z

tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci
povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný
alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti
povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na
jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal,
tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu
vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnychvýdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné
náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani
súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie

je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim
majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav
zodpovednosť nenesú.

17. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor

pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom.

18. K poukazu oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných prípadoch súd uvádza, že pri
svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej
judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno
považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo

svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci
nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, naviac spravidla vydaných iba vyššími súdnymi
úradníkmi, ktoré neprešli sudcovským prieskumom viazaný (v konaní 61Ek/510/2025 – správne má
byť uvedené konanie 61Ek/510/2020 rozhodoval zákonný sudca iba o sťažnosti súdneho exekútora,
ktorú sťažnosť podanú neoprávnenou osobou zamietol, v konaní 67Ek/1291/2019 rozhodoval sudca

o podanej sťažnosti povinného argumentujúc skutočnosťou, že tento vymáhaný nárok uhradil).

19. Na margo vyjadrenia oprávneného v sťažnosti, že mu nebolo doručené vyjadrenie súdneho
exekútora k doručeným námietkam (a tým nemal možnosť na tieto vyjadrenia reagovať) súd udáva,
exekučný súd nemal exekučným poriadkom ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom stanovenú

povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie súdneho exekútora k námietkam oprávneného na vyjadrenie
oprávnenému. Oprávnenému boli v priebehu exekučného konania zo strany súdneho exekútora
zasielanésprávyovykonanýchúkonochexekučnejčinnostizaúčelomuspokojenianárokuoprávneného
v exekučnom konaní a teda o jednotlivých úkonoch súdneho exekútora mal oprávnený vedomosť.
Naviac, o stanovisku súdneho exekútora bol oprávnený oboznámený v napadnutom uznesení, voči

ktorému podal sťažnosť.

20. Na záver súd konštatuje, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za

porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

21. So zreteľom na vyššie uvedené preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším
súdnym úradníkom sp. zn. 52Ek/567/2020 zo dňa 21.11.2025 ako nedôvodnú zamietol, keď napadnuté
uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne

a vydané v súlade so zákonom.

22.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žeoprávnenýanipovinnýnemajúnároknanáhradutrovkonania
v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 54Ek/567/2020 zo dňa 21.11.2025. Oprávnený si v podanej sťažnosti nárok na náhradu trov

konania neuplatnil, povinnému nárok na náhradu trov konania nevznikol (sťažnosť oprávneného mu na
vyjadrenie zaslaná nebola).23. Navyše súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade
komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného
konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu

a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov
vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich
uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani
iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M.,

Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C.
H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej
vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky
spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže
vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom
konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony,

ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému
návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca
mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli
minimalizované na maximálnu možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu

pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho.
V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré
by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).