Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209442
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8123209442.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
M. Y., nar. X.X.XXXX a maloletú N. Y., nar. XX.X.XXXX, obidve bytom u matky, zastúpených v konaní
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., deti rodičov S.. I. Y., V.. Č., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom P., A. XXX, Y..Č.. G. K.J. XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Slavomírou
Huszthyovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Za amfiteátrom 10, 040 01 Košice a otca O. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX P., právne zastúpeného TROŠČÁK advokátska kancelária
s.r.o., IČO: 57 401 349 so sídlom Bayerova 15918/10B, 080 01 Prešov, o úpravu práv a povinností k

maloletým deťom, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 27P/248/2023
- 510 zo dňa 8.7.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozsudok vo výrokoch I., IV. a V. a v týchto častiach konanie zastavuje.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku VI.

III. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. M. sumou 600 eur

mesačne a na výživu mal. N. sumou 500 eur mesačne, ktoré výživné bude poukazovať k rukám matky
vždy do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.4.2024 opakovane do budúcna.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2024 do 23.8.2025 pre mal. M. vo výške 8.460 eur a pre mal. N. vo
výške 6.791 eur je otec povinný splatiť v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec podaným návrhom na súd prvej inštancie 9.10.2023 žiadal zveriť maloleté deti do svojej osobnej
starostlivosti a zo strany matky určiť výživné pre maloletú M. vo výške 100 eur mesačne a maloletú N.
vo výške 80 eur mesačne. Styk matky s maloletými žiadal neupraviť súdnym rozhodnutím a zároveň
navrhol určiť maloletej M. a maloletej N. bydlisko v obci P..
Matka podala 2.4.2024 na súd prvej inštancie návrh na zvýšenie výživného pre maloleté deti, a to pre
maloletú M. výživné zo sumy 100 mesačne na sumu 800 eur mesačne a pre maloletú N. zo sumy 100 eur

mesačne na sumu 500 eur mesačne počnúc dňom 1.4.2024. Zároveň žiadala zaplatiť zročné výživné
pre obe maloleté deti v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a určiť výživné na tvorbu úspor pre
maloletú M. v sume 100 eur na osobitný účet a pre maloletú N. vo výške 100 eur mesačne na jej osobitný
účet počnúc dňom 1.4.2024.Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s poukazom na závery
znaleckého posudku vypracovaného v konaní o rozvod manželstva, s ktorého závermi sa stotožnil v
plnej miere.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pod sp. zn. 27P/248/2023 - 510

8.7.2025 rozhodol tak, že:
I. z v e r u j e mal. M. Y., nar. X.X.XXXX a mal. N. Y., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

II. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. sumou 350 Eur mesačne a mal. N. sumou 300
Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc

dňom 1.4.2024 opakovane do budúcna,

III. dlžné výživné za obdobie od 1.4.2024 do 30.6.2025 pre mal. M. vo výške 3 750 Eur a mal. N. vo
výške 3 000 Eur je otec p o v i n n ý splatiť v lehote 60 dní od vykonateľnosti tohto rozsudku,

IV. u p r a v u j e styk otca s mal. M. a mal. N. tak, že:

otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi:

každý párny týždeň v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a

každý nepárny týždeň v roku v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod.,

počas prázdnin a sviatkov:

počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin:

každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a
každý nepárny rok od 29.12. od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,

počas letných prázdnin:
každý rok od 8.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 19.00 hod. a od 8.8. od 9.00 hod. do 14.8. do 19.00 hod.,

počas Veľkonočných sviatkov:
každý párny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.,

počas jarných prázdnin:

každý nepárny rok od pondelka, t.j. od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do piatka, t.j. do posledného
dňa prázdnin do 18.00 hod.

s tým, že otec je p o v i n n ý mal. deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste
bydliska matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať,

matka je p o v i n n á mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť,

V. otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi telefonicky alebo prostredníctvom videohovoru
každý párny týždeň v stredu v čase od 18.00 hod. do 18.15 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo

štvrtok v čase od 18.00 hod. do 18.15 hod.,

matka je p o v i n n á zabezpečiť prístup mal. detí k telefónu alebo k zariadeniu výpočtovej technicky a
v lehote 24 hodín je p o v i n n á oznámiť otcovi zmenu telefónneho čísla alebo údajov pre komunikáciu
prostredníctvom zariadenia výpočtovej techniky prostredníctvom SMS správy, alebo mailom, alebo

osobne,

VI. návrh otca na určenie bydliska v obci P. z a m i e t a ,VII. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Okresný súd Prešov svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní vykonaným

dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí M. a N. boli rozvedení rozsudkom
Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 27P/247/2023 dňa 8.7.2025. Uvedené rozhodnutie doposiaľ
nenadobudlo právoplatnosť. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 5.10.2023, kedy sa matka
odsťahovala s maloletými deťmi do E. k svojim rodičom. Svoj odchod odôvodnila dôvodom vážnej krízy
v manželstve, kedy jej manžel nepomáhal pri starostlivosti o maloleté deti, bola na všetko sama, kvôli

čomubolivážnekonfliktyanezhody.Zároveňmatkapodalatrestnéoznámenieprepodozreniezozločinu
sexuálneho zneužívania maloletej M., čo sa malo stať po príchode zo stretnutia s otcom, pričom doposiaľ
trestné konanie nie je právoplatne skončené napriek tomu, že trestné stíhanie bolo zastavené.
Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že matka podala protinávrh na zverenie maloletých do svojej
osobnej starostlivosti a zároveň žiadala zvýšiť výživné zo strany otca a upraviť styk s maloletými deťmi
tak, aby deti u otca neprespávali. Zároveň žiadala okrem zvýšenia výživného aj výživné na tvorbu úspor.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že sa stotožnil so závermi
znaleckého posudku, kde vzťah maloletej M. k matke bol popísaný ako citovo bazálny, preferenčný,
silno pozitívny, rovnako tak maloletá N. je emočne a vývinovo bazálne naviazaná na matku, pričom
v čase znaleckého dokazovania bola ešte matkou dojčená, je pre ňu nevyhnutnou osobou, pri ktorej
sa cíti bezpečne. Napriek nevyrovnanej osobnostnej štruktúre matky, kde sú zastúpené narcistické

črty, emočná impulzivita a neistota, znalkyňa zistila, že rodičovské kompetencie na strane matky sú
oveľa vyššie, ako na strane otca. Naopak vzťah detí k otcovi je ambivalentný s menej vyváženými
emočnými kvalitami. Aj keď maloletá M. túži po svojom otcovi, je na neho zvedavá, teší sa aktivitám s
ním, na druhej strane ho spontánne nenakreslí do obrázka rodiny, nevie o ňom povedať žiadne osobitosti
typické pre rodiča a nespája si ho so žiadnou výraznejšou emóciou. Rovnako maloletá N. neprejavovala

žiadnevýraznejšieprejavysmeromkotcovi,evidovalaho,pozornosťvenovalaskôrprostrediu,hračkám,
než samotnému otcovi. Je to možné z dôvodu, že otec má s maloletou N. menej skúseností ako s
M., ktorá sa už v jeho domácnosti zdržiavala dlhšie. Znalkyňa však ani u otca nezistila nezrelšie črty
rodičovstva, nebola u neho zistená hrubá psychopatológia, kontakt s realitou má zachovaný, sklon k
agresívnemu správaniu nie je zvýraznený a vyslovene rizikové osobnostné črty, ktoré by sa negatívne

premietali do patologickej realizácie neboli zistené. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že v
čase znaleckého dokazovania prebiehalo trestné konanie a znalkyni boli matkou doručené laboratórne
výsledky rozbory M. moču potom, čo sa vrátila od otca, kde bola zistená pozitivita na tricyklické
antidepresíva, pričom znalkyňa uviedla, že ide o natoľko závažné skutočnosti, že s ich relevantnosťou
sa musí vysporiadať trestné konanie. Napriek uvedeným laboratórnym výsledkom trestné konanie bolo

zastavené. V súčasnej dobe bola proti tomuto rozhodnutiu prokurátora podaná sťažnosť matkou, preto
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.
Aj napriek uvedenému matka umožňuje stretnutia otca s maloletou a súd mal k dispozícii kópiu zápisnice
o výsluchu maloletej M. v trestnom konaní. Z uvedeného znaleckého posudku a výsluchu, ktorý bol
vypracovaný znalkyňou K.. Z. P., znalkyňou v odbore psychológia v rámci trestného konania, nebola

zistená prítomnosť podstatného negatívneho prežívania, ani iné ohrozenie ďalšieho vývinu maloletej M.
z mravného, či sexuálneho prostredia.
Na základe vykonaných znaleckých dokazovaní, ako aj výpovedí oboch rodičov na základe
prebiehajúceho styku otca s maloletými deťmi dospel súd k záveru, že základnou a vzťahovou osobou
pre obe maloleté deti je v súčasnej dobe matka, ktorá s obidvoma deťmi bola na rodičovskej dovolenke,

dlhodobo zabezpečuje celodennú opateru a starostlivosť. Deti sú k nej citovo naviazané a zvykli si
zároveň na domáce prostredie v E.. Preto súd prvej inštancie maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti
matky. K uvedenému záveru sa priklonil aj kolízny opatrovník, ktorý prešetroval pomery v domácnosti
matky podrobne v správe zo dňa 10.6.2024 vyslovil vyjadrenie a stanovisko, že súd na základe
vykonaného pohovoru a výkon terénnej sociálnej práce v domácnosti matky by mal rozhodnúť v záujme

maloletých detí.
Čo sa týka spravovania a zastupovania detí a ich majetku súd s ohľadom na výšku výživného rozhodoval
vsúladesodôvodnenýmipotrebamimaloletých,akoajsmožnosťami, schopnosťaminastraneobidvoch
rodičov.NakoľkosamatkavsúčasnejdobenachádzanamaterskejdovolenkesmaloletouN.,jejjediným
zdrojom príjmu je rodičovský príspevok, výživné platené otcom na základe neodkladného opatrenia vo

výške 100 eur na každé dieťa sa javí aj súdu prvej inštancie ako nízke, preto pristúpil k úprave výživného
na strane obidvoch maloletých detí a to tak, že určil výživné na maloletú M. vo výške 350 eur a maloletú
N. vo výške 300 eur od 1.4.2024 opakovane do budúcna.Pri určení výživného vychádzal aj z tej skutočnosti, že otec je dlhodobo zamestnaný ako živnostník a
podniká v elektroinštalačných prácach servisných plynových kotlov, pričom v podnikaní sa mu darí, čo
vyplýva najmä z predložených peňažných denníkov a faktúr, ako aj z výpisov z jeho účtu.

Súd prvej inštancie zohľadnil všetky skutočnosti, poukaz na výrazný úbytok finančných prostriedkov
otca je možné vidieť z výpisov z jeho účtu za rok 2024/2025, ako aj z podnikateľského účtu za rok
2025 aj tú skutočnosť, že si otec na osobný účet zasiela finančné prostriedky. Pritom súd vzal do úvahy
súčet všetkých kreditných obratov za jún 2025 a zároveň uveril tvrdeniam matky, že niektoré práce otec
vykonáva pre súkromné osoby, ktorým nevydáva potvrdenia za vykonané práce a prevzatie finančných

prostriedkov. Je potrebné ako uvádza súd prvej inštancie uvedomiť si, že pokiaľ otec žiadal zveriť deti do
svojej osobnej starostlivosti, všetky výdavky, ktoré matka vyčíslila sú reálne, aktuálne ich vynakladá a
tieto výdavky by rovnako musel platiť otec, pričom výživné zo strany matky by bolo oveľa vyššie, nakoľko
je na rodičovskej do dovolenke.
Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že v rozvodovom konaní otec uviedol, že pracuje 5 - 6 hodín
denne, niekedy sú to 4 hodiny denne, pričom nemá žiadne reklamy, pracuje pre firmy, ktoré sa navzájom

poznajú a informujú sa navzájom o jeho práci, preto ho následne oslovujú, aby tieto práce pre nich
vykonal. Na základe zistení počas celého konania je súd toho názoru, že výrazný nepomer je v príjmoch
na strane oboch rodičov, pričom matka v súčasnej dobe zabezpečuje deťom všetko potrebné a na
zabezpečenie nárokov detí si vlastne požičiava od rodinných príslušníkov finančné prostriedky. Vzal do
úvahy potencionálny príjem na strane otca ktorý mohol dosahovať v rokoch 2023/2024 a určil výživné

pre maloletú M. vo výške 350 eur, maloletú N. vo výške 300 mesačne. Pokiaľ matka žiadala výživné vo
výške 800 eur na maloletú M. a 500 eur na N., súd uvedené výživné považoval za neprimerane vysoké,
preto zvažoval a určil výživné v oveľa nižšej výške. Predmetné výživné na maloletú M. určil súd prvej
inštancie aj z toho dôvodu, že ide o ťažko zdravotne postihnuté dieťa, má zvýšené výdavky na lekársku
starostlivosť, je staršia a nastupuje tohto roku na základnú školu. Súd určil výživné na obe maloleté

deti dňom 01.04.2024, kedy bol pôvodne podaný návrh matky na zvýšenie výživného a zároveň určil aj
splatnosť dlhu na výživnom na obidve maloleté deti za obdobie od 1.4.2024 do 30. 6.2025, a to výrokom
III.
Čo sa týka úpravy styku, súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa
s nimi stretávať každý párny týždeň v roku od soboty 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny

týždeňvrokuvpiatokod15.00hod.do19.00hod.Ideoúpravustyku,ktoráaktuálneprebiehanazáklade
neodkladného opatrenia, pričom k prespávaniu u otca doposiaľ dochádzalo iba u maloletej M.. Súd je
však toho názoru, že matka sa viackrát vyjadrila, že otec nejaví záujem o maloletú N. a maloletá N. sa
s otcom chce stretávať podobne ako maloletá M., pričom z vyjadrení matky vyplývalo, že tomu nebude
brániť. Pri tej príležitosti poukazuje súd prvej inštancie na to, že doposiaľ nemal preukázané žiadne

zneužívanie maloletých detí. Otec sa s deťmi stretáva, maloletá N. prejavila záujem byť so svojím otcom,
ajkeďboloznaleckýmiposudkamiuvedené,žemaloletédetimajúprimárnu väzbunajmäksvojejmatke.
Pokiaľ súd určil, že maloletá N. má začať prespávať u otca od soboty do nedele, bude tam so svojou
sestrou, čo nebude pre ňu stresujúce a je úlohou otca, aby zabezpečil, že maloleté deti tento víkendový
čas prežijú s otcom v pokoji a v pohode. Čo sa týka ďalšej úpravy, zdôraznil súd prvej inštancie, že je

potrebné na základe aj v súlade s tým, že nastúpi maloletá M. do školského zariadenia a maloletá N.
do predškolského zariadenia zmeniť aj celkový režim počas týždňa. Zároveň upravil stretávanie otca s
deťmi počas prázdnin a sviatkov.
Súd určil, že je otec povinný prevziať maloleté deti v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v
mieste bydliska matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať. V odôvodnení rozsudku súd

prvej inštancie uviedol, že zaviazal otca povinnosťou preberať deti v mieste bydliska a tam odovzdávať,
nakoľko otec vlastní motorové vozidlo a matka nie a aj z toho dôvodu, že matka má v súčasnej dobe
oveľa nižší príjem. Zároveň súd zaviazal matku, že je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne
pripraviť, najmä po psychickej stránke, aby sa na otca tešili a plnohodnotne s ním strávili prežitý čas.
Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol návrh otca na určenie bydliska v obci P., a to z dôvodu, že

súd nie je oprávnený určovať bydlisko maloletých detí, nahrádzal by tým súhlas rodiča pri podstatnej
nezhode rodičov. Súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

III. Odvolanie otca a matky, vyjadrenie účastníkov konania

4. Voči napadnutému rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu voči všetkým
výrokom I. až VII., a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f),g), h) CSP a ustanovenia § 62 ods. 1 CMP. Otec v odvolaní poukázal na to, že napadnutý rozsudok
je nedostatočne odôvodnený s prihliadnutím na lakonickú úsečnú právnu argumentáciu a taktiež
nepresvedčivý s ohľadom na absenciu čo i len jedného odkazu na konštantnú rozhodovaciu prax vyšších

súdov v skutkovo obdobných veciach. Právny zástupca otca poukázal na to, že podľa ustanovenia
§ 220 ods. 2 CSP nie je rozsudok dostatočne odôvodnený, je neodôvodnený, nepreskúmateľný,
zjavne svojvoľný, arbitrárny s poukazom na nerešpektovanie rozhodovacej praxe Ústavného súdu
SR a Najvyššieho súdu SR. Opätovne tak ako v iných konaniach, kedy právny zástupca používa
argumentáciu poukazu na nálezy Ústavného súdu SR, aj v tomto odvolaní poukazuje na nález

Ústavného súdu SR I. ÚS 243/07 z 19.6.2008, III. ÚS 107/07 z 3.10.2012 a II. ÚS 410/06 2.8.2007,
pričom bližšie k uvedeným záverom týchto nálezov neuvádza svoje dôvody aplikácie týchto nálezov.
Čo sa týka výroku I. o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ide o schematický,
uprednostňujúci výrok pre matku pred otcom a povrchne odôvodnený väzbou medzi matkou a
maloletými deťmi na základe znaleckého posudku S.. X.. Otec už v návrhu poukazoval na to, že u matky
je znížená rodičovská spôsobilosť, pretože matka nie príliš dobre zvláda rodičovstvo. Tieto problémy

na strane matky vyústili koncom mája 2023, kedy oznámila otcovi po príchode z práce, že odchádza a
maloleté deti necháva otcovi. Matka sa však po niekoľkých hodinách vrátila späť domov a uviedla, že
nebude nikomu slúžiť a otcovi vyčítala, že sa nevie postarať o maloleté deti. Ďalšie problémy doľahli
na matku v auguste 2023, kedy 10.8.2023 uviedla, že sa ide pobaliť a že odchádza. Dňa 11.8.2023
matkamalavysokýkrvnýtlak,bolajejposkytnutápomocnapohotovosti.Otecprostredníctvomprávneho

zástupcu poukázal k výroku I. na zdravotné problémy matky, kedy viackrát povedala, že odchádza z
domácnosti. Na stretnutiach vo veci 27P/247/2023 dňa 27.10.2023, ako aj 7.2.2024 došlo k určitým
dohodám, ktoré boli spísané. Na základe uvedených dohôd mal otec snahu realizovať styk s maloletými
deťmi, čo však matka neakceptovala.
Po odchode matky do E. sa niekoľkokrát pokúšal dozvoniť, avšak nikto v bydlisku rodičov matky

maloletých detí neotváral. Uznesením Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 27P/40/2024 dňa
11.03.2024 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré upravovalo styk otca s maloletými deťmi.
Poukázalpritomnaodôvodnenieuznesenia,konkrétnebody23,24,pričommatkaneodkladnéopatrenie
nerešpektovala, otcovi znemožňovala osobný kontakt s deťmi. Poukázal na nerealizované, znemožnené
styky s maloletými deťmi. U matky bolo zrejmé, že je nesprávne osobnostne nastavená a vnútorne

presvedčenáotom,žeosobnýkontaktotcasmaloletýmideťminiejepotrebnýanivprospechmaloletých
deti. Matka mu znemožnila styky aj v roku 2025, a to 11.4.2025. Otec stále v odvolaní poukazuje na
nedostatočnú rodičovskú spôsobilosť matky a neakceptovanie neodkladného opatrenia z 11.3.2024.
Navrhol, aby súd vykonal dokazovanie pripojením a oboznámením vyšetrovacieho spisu OR PZ v
Prešove P. Q. - XXX/X - I.- K. - XXXX, ktorý sa týka podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej M. a

poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne K.. P.. Je nepochybné podľa otca, že vyšetrovaním
neboli zistené žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, aby maloletá M. bola sexuálne zneužívaná otcom.
Poukázal v odvolaní aj na znalecký posudok č. XX/XXXX z 2.10.2024 S.. X. a dáva do pozornosti, že
aj Krajský súd v Prešove spochybnil správnosť tohto znaleckého posudku a zároveň vyhodnotil konanie
matky tak, že táto nedostatočne pripravuje maloleté deti na styk s otcom. Znalkyňa X. nie je schopná

správne posúdiť a vyhodnotiť to, ako matka pripravuje, resp. nepripravuje maloleté deti na styk s otcom.
Zároveň poukázal na bod 28 uznesenia Krajského súdu v Prešove 19CoP/105/2024 zo 17.12.2024.
V odvolaní okrem toho, že sa venuje otec znaleckému posudku č. XX/XXXX a jednotlivým ustanoveniam
Zákona o znalcoch č. XXX/XXXX Z. z. argumentuje tým, že predmetný znalecký posudok má štandardné
chyby znaleckého posudku a že znalec K.. Ľ G. bol uznaný vinným pod bodom 1 za vypracovanie

neodôvodneného a nepreskúmateľného znaleckého posudku, čo nemá súvislosť s danou vecou.
Ohľadom predmetného znaleckého posudku venuje v odvolaní o rozsahu niekoľkých strán odôvodnenia
svojho odvolania, poukazuje na celú osnovu znaleckého posudku pre odbor psychológia, odvetvie
poradenská psychológia. Cituje príslušné ustanovenia zákona č. 382/2004 o znalcoch na niekoľkých
stranách odvolania, pričom uvedené nemá nič spoločné s konaním vo veci starostlivosti o maloleté deti

M. a N. Y.. Na ďalších stranách odvolania sa otec venuje doplneniu znaleckého dokazovania, ktoré
je doslovne prevzaté z podania matky zo dňa 25.11.2024, ide o nezmyselný a neprípustný návrh na
doplnenie znaleckého dokazovania. Podľa neho znalec sa nemôže vyjadrovať a hodnotiť nahrávky
predložené rodičom, nemá na to oprávnenie. Poukazuje na Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č.
228/2018 Z. z., konkrétne v znaleckom odbore klinická psychológia detí a dospelých. Cituje príslušné

ustanovenia zákona č. 382/2004, pričom znalec má hodnotiť uskutočnené vyšetrenia a interakcie medzi
členmi rodiny a nie posudzovať nahrávky.
K výrokom II. a III. dôvodil otec, že uvedené výroky o výživnom a dlžnom výživnom sú nedostatočne
odôvodnené, zjavne arbitrárne, absolútne nezrozumiteľné a nelogické. Súd prvej inštancie mal sariadiť a zaoberať všetkými zákonnými kritériami pre určenie vyživovacej povinnosti. Poukázal pritom
na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/26/2020 z 19.11.2020, z ktorého vyplývajú
skutočnosti, ktoré sa netýkajú predmetnej veci. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie pochybil, keď riadne

nezisťovalodôvodnenépotrebymaloletýchdetí,tietopotrebyanineboližiadnymspôsobompreukázané,
doložené dokladmi, a preto ani neustálil výšku odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré maloleté
deti údajne majú. Súd prvej inštancie klame, ak tvrdí, že nevedel určiť príjem otca. Súd prvej inštancie
zjavne nepochopil obsah a význam peňažného denníka, obzvlášť peňažného denníka za rok 2023 a
následne 2024, ako aj faktúry a predložené daňové priznania. Z predložených a skutočne existujúcich

ponúk nie fiktívnych, na ktoré prihliadal súd prvej inštancie je zrejmé, že príjem servisného technika sa
pohybuje okolo 900 eur v čistom, čo preukazuje, že príjem otca v sume 950 eur mesačne v čistom je
úplne reálny a dosiahnuteľný v pomeroch východného Slovenska. V spoločnosti S. Y. s.r.o. reálne nič
nerobí, preto z nej logicky ani nemá žiadny príjem. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 20CoP/133/2016 z 2.11.2016, pričom uvádza určité state, bez súvisu s predmetným konaním,
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku 4CoP/120/2012 zo dňa 20.12.2012, ako aj na

uznesenie Krajského súdu v Košiciach 8CoP/129/2022 z 9.1.2023, z ktorého takisto konštatuje určité
state bez súvisu s predmetnou prejednávanou vecou. Otec namieta, že súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevysvetlil svoje tvrdenie o tom, že otcovi neznížil vyživovaciu povinnosť ohľadom na to, že
musí za maloletými deťmi dochádzať do E., kde matka neoprávnene premiestnila maloleté deti.
K výroku IV. otec namieta, že súd prvej inštancie upravil jeho styk príliš úzko, dovoľuje si opätovne

zvýrazniť, že matka premiestnila deti z okresu K. do okresu E. bez jeho súhlasu a porušila ustanovenie
§ 35 Zákona o rodine. Maloletá M. má šesť rokov, maloletá N. tri roky, pričom opätovne otec v odvolaní
poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 23CoP/65/2024 z 27.6.2024 ohľadom
podmienok pre rozšírenie styku a cituje príslušné odseky z uvedeného rozhodnutia bez akéhokoľvek
spojenianapredmetnúvec.Otecnavrhoval,abyboloprávnenýstýkaťsasmaloletouM.aN.každýpárny

týždeň v roku od piatka do nedele a počas letných prázdnin navrhoval týždenné, resp. dvojtýždňové
turnusy, ako aj styk počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných sviatkov.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove 24CoP/15/2024 z 20.2.2024 body 20, 21, 22, 23
bez toho, aby uviedol, aký má vplyv predmetná citácia na samotnú prejednávanú vec, ako aj uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoP/105/2024 zo 17.12.2024, kedy cituje body 27 a 29, pričom

poukazuje na neoprávnene premiestnené maloleté deti matkou z P. do E.. Otec namieta, že súd prvej
inštancie nerešpektoval závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Prešove 19CoP/105/2024 do
17.12.2024 tak, ako sú uvedené v tomto uznesení.
Čo sa týka výroku V., poukazuje na uznesenie Okresného súdu Prešov 27P/40/2024 zo dňa 11.3.2024,
ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a v rámci odvolacieho konania bolo vydané uznesenie

24CoP/36/2024 zo dňa 14.5.2024 a vymedzený telefonický kontakt v minimálnom rozsahu, obzvlášť, ak
maloleté deti sú staršie o viac ako jeden rok oproti času, kedy došlo k vydaniu uznesenia KS v K..
K výroku VI. otec argumentuje tým, že nemôže súd prvej inštancie rozhodnúť o určení bydliska
maloletého dieťaťa, čo v odôvodnení rozhodnutia nerozvádzal. V okolnostiach preskúmavanej veci
vníma odvolací súd porušenie ustanovenia § 35 Zákona o rodine, keďže v podstatnej veci týkajúcej sa

maloletého dieťaťa in concreto o zmene bydliska dieťaťa rozhodla matka bez predchádzajúcej dohody
s otcom, resp. bez rozhodnutia súdu v tejto veci. (citácia z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
24CoP/9/2023 z 28.2.2023). Posúdenie zmeny bydliska dieťaťa s ohľadom na jeho najlepší záujem a
skutočné možnosti matky vyžaduje širšie dokazovanie, ktoré si súd vyhradil na konanie vo veci samej.
Otec poukazuje na podaný návrh, kde argumentuje k neoprávnenému premiestneniu maloletých detí

a zdôrazňuje, že matka vopred neinformovala otca o tom, že sa chce odsťahovať na iné miesto. Deti
majú stále bydlisko určené dohodou rodičov na adrese P., A. XXX, kde je bydlisko otca. Navyše otec
prostredníctvom správy vyzval matku, aby navrátila deti späť do ich domova a do miesta ich obvyklého
pobytu.
V závere odvolania cituje z uznesenia Krajského súdu Prešove sp. zn. 19CoP/105/2024 zo 17.12.2024

body 27 a 29. V dôsledku neoprávneného premiestnenia maloletých detí má byť určenie bydliska
maloletých detí na pôvodný zákonný stav. Vzhľadom na uvedené otec navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne
zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako to navrhoval v konaní pred súdom prvej
inštancie a ako to navrhuje v tomto odvolaní.

5. Tak ako to právny zástupca otca robí aj v iných veciach vedených na Krajskom súde v Prešove
ako odvolacom súde, doplnil elektronickým podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove 5.1.2026odvolanie v rozpore s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ako aj Civilného
mimosporového poriadku, na ktoré odvolací súd nereaguje.

6. K podanému odvolaniu zo strany otca sa vyjadril Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, pracovisko
E. podaním zo dňa 10.12.2025 tým, že čo sa týka matkou požadovanej zmeny časov preberania
a odovzdávania maloletých detí v pracovných dňoch, s prihliadnutím na doposiaľ nepreukázanú
skutočnosť, že sa matka maloletých detí od 1.12.2025 zamestnala a jej pracovná doba sa bude končiť
o 15.30 hod., orgán sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately v E. podporuje zmenu aktuálneho

nastavenia styku maloletých detí s otcom tak, aby bol otec oprávnený preberať si maloletú N. v dňoch
školského vyučovania o 12.00 hodine z predškolského zariadenia a maloletú M. v dňom školského
vyučovania o 12. 40 hod. zo školy. A v prípade oboch maloletých detí mimo dní školského vyučovania,
aby bol otec oprávnený preberať si maloletú N. a M. o 15.00 hod. v mieste bydliska matky, keďže existuje
predpoklad hraničiaci s istotou, že maloleté deti nebudú v tom čase doma samé a bez dozoru a ak ich
už nebude môcť odovzdať matka, ktorá sama navrhuje čas 15.00 hod., môže to urobiť blízka osoba ňou

poverená. Za vhodný čas navrátenia maloletých detí matke v oboch prípadoch orgán Sociálnej ochrany
detí a sociálnej kurately v E. považuje čas 18. 00 hodine. Čo sa týka matkou navrhovanej možnosti
zmeny dní preberania a odovzdávania maloletých detí v pracovných dňoch, kolízny opatrovník považuje
za vhodné zmeniť nepárne piatky na nepárne štvrtky, pretože týmto posunom bude skutočne možné
vytvoriť maloletým deťom a matke, ktorá sa o ne počas celého mesiaca riadne stará, možnosť plynulého

strávenia víkendu v párnych týždňoch. Zároveň argumentuje kolízny opatrovník poukazom na to, že v
súčasnej dobe nemá žiadnu vedomosť o stave začatého trestného konania a o nových skutočnostiach
alebo procesných pochybeniach, ktoré zakladajú dôvod na takéto obmedzenia styku detí s otcom.

7. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne zo

dňa 14.8.2025 voči výrokom rozsudku II., III. a IV. a uviedla, že podané odvolanie nesmeruje proti výroku
I. o zverení maloletých detí ani proti výroku V. a VI. Odvolacie námietky smerujú proti výroku II. o určení
výživného pre maloleté deti, pričom určené výživné podľa matky nezodpovedá osobným, majetkovým a
zárobkovým pomerom otca, k jeho možnostiam a schopnostiam ani odôvodneným potrebám maloletých
detí, ktoré tak nemajú možnosť dosahovať rovnakú životnú úroveň ako má otec. Matka poukázala na

to, že otec je vyučený elektromechanik a má odbornú spôsobilosť na výkon práce, ktorú vykonáva a
ktorú nemôže vykonávať osoba bez odbornej spôsobilosti. Je živnostníkom, pracuje ako sám uviedol 5
- 6 hodín, niekedy 4 hodiny. Otec ako konateľ S. s.r.o. si neuplatňuje nárok na odmenu za výkon činnosti
konateľa a opäť sa bezdôvodne vzdáva príjmu. Poukázala na to, že na rozdiel od toho čo je uvedené
zo strany jeho otca, pracovali aj naďalej a pracujú spolu s otcom.

8. Matka poukazuje na to, že otec sa už dávno pripravoval na rozvod, ešte v roku 2023 a zámerne si
znižoval svoje príjmy na podnikateľskom účte. Súd prvej inštancie len skonštatoval, že otec mal pokles
príjmu, pričom nevysvetlil, ale dôsledne sa nezaoberal ani tým, či ide o zdanlivé alebo umelé zníženie
príjmu kvôli súdnym konaniam. Otec maloletých detí a jeho otec profitovali a profitujú najmä z platieb

od fyzických osôb prijímaných v hotovosti. Matka ďalej poukázala na to, že platná legislatíva ukladá
odberateľom plynu a užívateľom tepelných čerpadiel povinnosť zabezpečiť pravidelné kontroly, ktoré
vykonáva otec maloletých detí, pričom on argumentoval tým, že sa dostáva do postavenia neplateného
pomocníka. Rovnako nesúhlasí s otcom, že uvádzaný dlh v spoločnosti H. vo P. v sume 1000 eur,
ako aj na akceptáciu položky záloha V. v sume 4000 eur a na iné položky, na ktoré poukázal otec pri

svojich vyjadreniach. Otec predložil 19 faktúr za obdobie piatich mesiacov, čo nezodpovedá skutočnosti
podľa matky. Z uvedených predložených faktúr za obdobie január až máj 2025 boli zistené úplne iné
skutočnosti ako preferoval otec. Otec za obdobie 5 mesiacov 2025 odpracoval namiesto 102 hodín
pracovných len 19 pracovných dní, pričom pracuje každý pracovný deň. Zarobená suma za jeden deň
podľa matky je 613,44 eur, čo predstavuje za mesiac 12 268,80 eur. Ide o nesúlad toho, čo je uvedené

na faktúrach a to čo bolo vyplácané otcovi v skutočnosti. Poukazuje na jednotlivé práce, ktoré mal
vykonávať za roky 2024, 2025 s tým, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa dôsledne nevenoval
uplatneniu princípu potencionality príjmu otca, pričom otec síce predložil listiny o výške svojich príjmov,
avšak z týchto vyplýva, že jeho príjmy z podnikania sú neprimerane nízke vzhľadom na činnosť, ktorú
vykonáva.Otecpodľamatkyzarok2024odpracovallen35dní,zarok2025len21dní,čoniejeskutočné

pre vykonávanie prác. Poukazuje, že otec býva v novom, modernom smart rodinnom dome, luxusne
vybavenom, používa nové auto O. O. XXXX za 27 000 eur iba na svoje súkromné účely, pričom oficiálne
je vedené ako majetok S. s.r.o., pritom patrí otcovi. Matka pritom s maloletými deťmi býva v byte, ktorý
patrí jej sestre, je odkázaná na pôžičky od svojich príbuzných, pričom dlhuje už 18 000 eur.Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si ona plní čiastočne aj formou osobnej starostlivosti o deti,
pričom sa domáha určenia výživného pre maloleté deti z titulu tvorby úspor a žiada, aby odvolací
súd na tento fakt prihliadal. Ohľadom zabezpečenia potrieb maloletých detí, konkrétne maloletej M.

otec namietal, že uhrádza platby za uskladnenie pupočníkovej krvi maloletej M.. Maloletá M. trpí
závažným genetickým ochorením, ktoré zdedila po otcovi, nail-patella syndróm, ktoré jej otec zatajil.
Ide o nevyliečiteľné systémové ochorenia celého organizmu, ktoré neznamená len absenciu nechtov,
ale postihuje kĺbový systém. Zápornými kritériami pre určenie vyživovacej povinnosti sú odôvodnené
potreby, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom právo dieťaťa podieľať sa na

životnej úrovni rodičov je aj zohľadnenie osobnej starostlivosti o dieťa, ako aj kritérium najlepšieho
záujmu dieťaťa. Poukázala na cieľ ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pričom v čase tohto konania
nedisponovala takými informáciami o príjme, o ktorých sa dozvedela v priebehu tohto konania. Na
základe uvedených skutočností s poukazom na zákonné ustanovenia žiada, aby odvolací súd pripustil
zmenu návrhu v časti, predmetom ktorej je určenie výživného na maloleté deti a matka navrhla, aby súd
zaviazal otca prispievať výživným s účinnosťou odo dňa 1.4.2024 pre maloletú M. vo výške 1 300 eur

mesačne a pre maloletú N. vo výške 900 eur mesačne.

9. Odvolacie námietky proti výroku III. o určení dlžného výživného súvisia s odvolaním voči určeniu
výživného. Odvolacími námietkami proti výroku IV. o úprave styku s maloletými deťmi otec požaduje
štandardný styk. Vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že otec jej minimálne

neštandardným rodičom a aj jeho starostlivosť o maloleté deti počas styku je minimálne neštandardná.
Tieto fakty opodstatňuje záver, že neštandardnému rodičovi by nemala prislúchať štandardná úprava
styku. Otec ochorenia maloletých detí neuznáva, neposkytuje jej informácie o zraneniach maloletých
detí, ani o zdravotnom stave, o autonehode, o čelnej zrážke s kamiónom počas prevozu M. do P.,
po ktorej ju odmietal dať vyšetriť a bránil jej v styku s matkou. Otec nedáva deti spať na obed,

pričom sú zvyknuté spávať, zanedbáva a nedodržia ani hygienu detí, odmieta starať sa o choré deti,
pritom sa v konaniach predložila dôkazy, lekárske správy, fotografické zábery, videonahrávky, ktoré
súd prvej inštancie neakceptoval. Otec maloletých detí sa pravidelne stretáva takmer dva roky a
počas týchto dvoch rokov nevyužíval žiadnu možnosť rozvíjať svoje rodičovské schopnosti a zručnosti
s maloletými deťmi. Bezvýsledne dúfala, že kolízny opatrovník objektívne zhodnotí využitie takmer

dvojročnejmožnostiotcarozvíjaťsvojerodičovskéschopnostiamožnosti,čosanestalo.Vtejtosúvislosti
dáva do pozornosti odvolacieho súdu nesúhlas otca s nástupom maloletej N. do materskej škôlky a
nesúhlas otca s nástupom maloletej M. do Základnej školy v E.. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku
zo dňa 29.5.2025 sp. zn. 19CoP/103/2024 - 255 uviedol svoj právny názor, na ktorý by mal odvolací súd
prihliadať. Styk otca s maloletými deťmi prebieha počas dňa, podľa jej vôle nechce dávať viacej deti ako

počas dňa. Zdôrazňuje, že dlhodobo pravidelne otcovi navrhuje širší ako súdom určený styk súčasne
s obidvoma deťmi bez nočného prespania. Matka ďalej argumentuje tým, že trvá na úprave styku bez
nočného spania. Maloletá N. v noci u otca ešte nespala, navrhuje takúto úpravu styku s obidvoma
maloletými deťmi - párny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 18.00
hod., v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 od. a nepárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým,

že otec prevezme deti v školskom zariadení v dňoch školského vyučovania maloletú M. na Základnej
škole N. 1 E. a maloletú N. v Materskej škôlke K. X E. a vráti ich matke v mieste jej bydliska a riadne
ich odovzdá a v ostatných dňoch otec maloletých deti ich prevezme v mieste jej bydliska a riadne jej ich
odovzdá. Nesúhlasí s tým, aby otec vracal deti o 19.00 hod., vždy mešká s vrátením detí. V odvolaní
matka podotýka, že odo dňa 1.9.2025 musí pripravovať deti na nasledujúci deň do školy a otec sa im v

tomto smere nebude venovať, lebo neuznáva povinnosť ani pravidlá. Navrhuje, aby v nedeľu odovzdával
deti najneskôr do 17.00 hodiny a tie dni, počas ktorých sa má otec celodenne starať predchádzajú dňom
školského a predškolského vyučovania. Nesúhlasí s odovzdaním maloletých detí počas pracovných dní
o 09.00 hod. pretože jej nebude budúci zamestnávateľ umožňovať odovzdávanie maloletých deti na
styk s otcom o 09.00 hod. Navrhuje preto odovzdanie maloletých detí v pracovných dňoch o 07.00 hod.

Namieta takú širokú úpravu styku, pretože otec nikdy nebol s deťmi sám ani jednu hodinu. Poukazuje
zároveň na to, že súd prvej inštancie jej znemožnil predlžený víkend s maloletými deťmi s poukazom na
to, že s maloletou M. má plánovaný aspoň raz za čas predĺžený víkend v kúpeľoch. Dohody s otcom nie
sú možné, pretože otec zásadne nesúhlasí s tým, čo by maloletým deťom prospelo. Ohľadom styku cez
sviatky matka namieta ako upravil styk počas sviatkov súd prvej inštancie, nakoľko súhlasí len s tým,

aby maloleté deti trávili sviatky striedavo s ňou a s otcom, avšak bez nočného prespávania. Ohľadom
styku cez prázdniny namieta ako upravil styk súd prvej inštancie počas prázdnin. Súhlasí s tým, aby
maloleté deti trávili prázdniny striedavo s ňou a s otcom, avšak bez nočného prespávania u otca.10. Navrhuje predĺžený víkend s maloletými deťmi podľa článku 41 písm. a) Ústavy SR, zaručuje sa
osobitná ochrana detí a mladistvých, pričom záujem a v prospech maloletých detí má byť v každom
konaní jednoznačne prioritou. Poukazuje na určité nepresnosti v písomnom vyhotovení rozsudku,

navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch tak, že:
mení rozsudok súdu prvej inštancie k v napadnutých výrokoch tak, že:
II. otec je povinný prispievať na výživu mal. M. sumou 1 300,- eur mesačne a na výživu mal. N. sumou
900,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 1.4.2024 opakovane do budúcna,

III. dlžné výživné za obdobie od 1.4.2024 pre mal. M. a pre mal. N. je otec povinný splatiť v lehote 60
dní od vykonateľnosti tohto rozsudku,

IV. upravuje styk otca s mal. M. a mal. N. tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s mal. M. a mal. N. počas bežného roka

v párny týždeň vo štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod., v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu
od 9,00 hod. do 17,00 hod. a v nepárny týždeň vo štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod.

počas sviatkov
počas Vianočných sviatkov :

každý párny rok 24.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. a 1.1. od 9,00 hod. do 18,00 hod.
každý nepárny rok 25.12. od 9.00 hod. 18,00 a 31.12. od 9,00 hod. do 18,00 hod.

počas Veľkonočných sviatkov :
každý párny rok Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do 18,00 hod.

každý nepárny rok Veľkonočný pondelok od 9,00 hod. do 18,00 hod.,
počas prázdnin
počas jarných prázdnin
prvú sobotu jarných prázdnin od 9,00 hod. do 18,00 hod.
prvú nedeľu jarných prázdnin od 9,00 hod. do 18,00 hod.

štvrtok počas jarných prázdnin od 7,00 hod. do 18,00 hod.
piatok počas jarných prázdnin od 7,00 hod. do 18,00 hod.

počas letných prázdnin tak, ako počas bežného roka,
s tým, že otec je povinný v dňoch školského vyučovania prevziať mal. M. v ZŠ N. 1, E. a mal. N. v MŠ

K. XX, E. a vrátiť ich v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený
deň a čas ich matke riadne odovzdať,
v ostatných dňoch prevziať mal. deti v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska
matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať,

matka je povinná mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

11. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, a to písomným stanoviskom zo dňa 27.8.2025,

pričom argumentuje tým, že rodina už je od marca 2024 v opatere Sociálnej ochrany detí a sociálnej
kurately v E.. Kolízny opatrovník si plne uvedomuje, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri hľadaní konkrétneho, najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote
maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie. Podľa kolízneho opatrovníka rodičia

čím skôr si uvedomia a začnú ako rodičia v najlepšom záujme svojich maloletých detí spolupracovať,
tým skôr zbavia svoje maloleté deti atmosféry neistoty, nepohody, stresu a konfliktu, lojality, ktorý je pre
ne nesmierne zaťažujúci. Výhrady matky, nepodávanie liekov, zanedbanie cvičenia nepovažuje kolízny
opatrovník nebagatelizuje, ale ani ich nepovyšuje na základné kritérium kvality starostlivosti a času
stráveného s druhým rodičom. Podľa kolízneho opatrovníka právo maloletého dieťaťa na budovanie a

rozvíjanie vzťahu s oboma rodičmi, rovnako ako aj právo maloletého dieťaťa na pravidelný, rovnocenný,
rovnoprávny osobný styk s oboma rodičmi týmto nesmie byť narušené. Namiesto toho, aby rodičia
spochybňovali či je prezentovaný postoj kolízneho opatrovníka alebo rozhodnutie súdu v najlepšom
záujme maloletých detí, mali by v prvom rade pochopiť, čo slovné spojenie najlepší záujem maloletéhodieťaťa v skutočnosti znamená a uvedomiť si, že to nie je iba fráza. Orgán Sociálnej ochrany detí a
sociálnej kurately v E. vo funkcii kolízneho opatrovníka ku všetkým bodom rozhodnutia Okresného súdu
Prešovzotrvávanasvojichdoterajšíchpísomnýchaústnychvyjadreniach.Považujevšakzanevyhnutné

zaoberať sa časťami odvolania matky o úprave styku odvolacími námietkami týkajúcich sa času
navrátenia maloletých detí matke, ktorý bol stanovený na devätnástu hodinu a ktorý aj kolízny opatrovník
považuje za pomerne neskorý a v časti odvolania matky k určenej výške vyživovacej povinnosti všetkými
podrobnými zisteniami a poznatkami matky, ktorá s otcom maloletých detí zdieľala spoločnú domácnosť,
mala prehľad o jeho pracovný návykoch a spolu s deťmi sa podieľala na nadpriemernej životnej úrovni,

ktorú im otec maloletých detí svojou prácou dokázal zabezpečiť.
Takisto kolízny opatrovník sa vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 5.9.2025 k odvolaniu otca.
Argumentoval prakticky tým istým dôrazom, ako pri vyjadrení k odvolaniu matky, pričom súhlasí so
záverom znalkyne S.. X. X., že rodičovské kompetencie na strane matky sú oveľa vyššie. Pritom svoje
stanovisko účastníkov konania odôvodnil a vysvetlil na pojednávaní konanom dňa 8.7.2025. Kolízny
opatrovník vo funkcii kolízneho opatrovníka maloletých detí považuje rozhodnutie okresného súdu z

8.7.2025 vo výroku I. za vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Rozhodnutia súdu o osobnej
starostlivosti o maloleté deti by nemalo slúžiť žiadnym iným záujmom, nemalo by byť trestom pre matku
za to, že ich odviedla zo spoločného bydliska rodiny bez súhlasu otca, aj keď kolízny opatrovník takéto
konanie rodičov vo všeobecnosti neschvaľuje a v žiadnom prípade by ani pre jedného z rodičov nemalo
byť výhrou. V ostatných napadnutých výrokoch rozsudku opätovne poukazuje na svoje vyjadrenie z

27.8.2025, ktorým reagoval na odvolanie matky.

12. Vyjadrenie vo veci zaslal právny zástupca otca zo dňa 8.9.2025, ktorý zároveň označil ako doplnenie
odvolania o nové skutočnosti. Otec k odvolaniu matky uviedol, že namietal, že matka opustila spoločnú
domácnosť a neoprávnene premiestnila maloleté deti z P. do E. a taktiež matka znemožňuje otcovi

osobný a telefonický kontakt s maloletými deťmi, podáva nepravdivé trestné oznámenia pre sexuálne
zneužívanie maloletého dieťaťa a napadnutie matky. Z vykonaného dokazovania podľa právneho
zástupcu otca pritom vyplynulo nevhodné konanie matky, ktoré bolo postupné a cielené na úplné
zničenie otca. Prv išlo o marenie styku s maloletými deťmi, negatívne ovplyvňovanie maloletých detí proti
otcovi, neskôr podávanie nepravdivých trestných oznámení proti otcovi. Matka opakovane obviňuje otca

z trestnej činnosti aj z toho, že ju týra, napáda. Podobne v odvolaní zo 14.8.2025 vo veci manželského
výživného uviedla, že znášala jeho tyraniu, nebola schopná opustiť ho skôr a nádejala sa, že odporca
bude opäť ten muž, ktorého poznala. Domnieva sa, že jej situáciu nedokáže pochopiť ten kto nebol
týraný, šikanovaný. Otec zvýrazňuje, že z odvolania matky je zrejmé, že otca obviňuje z ďalšieho
trestného činu, a to zo zločinu týrania .

Poukázal pritom na podanie zo 7.11.2024 na Okresný úrad E. Odbor vnútornej správy v priestupkovej
veci oznamovateľa O. Y. proti G. P.. Ako súčasť samotného vyjadrenia k odvolaniu dokladá kópiu
rozhodnutia o zastavení konania pre priestupok podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch
z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná sa nestal, a to rozhodnutie Okresného úradu E. z
28.8.2025, pričom je priložená kópia celého rozhodnutia.

Aj z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že obvinenia otca zo strany matky sú nepravdivé.

13. Čo sa týka výšky výživného na maloleté deti , matka namieta nízku sumu, ktorú určil súd prvej
inštancie, kde na základe svojich vlastných subjektívnych a krajne nereálnych prepočtov pripisuje
odporcovi príjem v sume 12 000 eur mesačne. Matka namieta, že otec nepredložil knihu registračnej

pokladnice, že prevádzkuje reštauráciu a nevyužíva elektronickú registračnú pokladnicu. Pritom otec
predložil všetky podklady pre určenie jeho príjmu, ako sú daňové priznania, peňažné denníky, účtovnej
závierky, faktúry, zoznam majetku atď. Súd prvej inštancie a ani matka zjavne nepochopili obsah a
význam peňažného denníka. Pritom je zrejmé, že otec v auguste 2023 previedol sumu 20 000 eur
na účet svojho otca, pričom aj súdu prvej inštancie uviedol, že to bola splátka za kúpu pozemku, na

ktorom je postavený dom. Matka zmätočne uvádza tvrdenia o akejsi nešpecifikovanej pôžičke, avšak
otecjasnezdokladoval,žeodroku2017dlžísvojmuotcovifinančnéprostriedkyvsume50000eurztitulu
kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2017 za pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom. Ďalej poukazuje
na to, že všetky tvrdenia zo strany matky maloletých detí v odvolaní sú nepravdivé. Dôvodí uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/101/2015 zo dňa 9.12.2015 a namieta, že matka cez bežné výživné

si vlastne uspokojuje svoje vlastné potreby, ako aj potreby iných ľudí. Otec dáva do pozornosti opätovne
rozsudky Krajského súdu v Trnave 10CoP/15/2016 z 30.6.2016, ako aj Krajského súdu v Trenčíne
4CoP/120/2012 z 20.12.2012 a Krajského súdu v Košiciach 8CoP/129/2022 z 9.1.2023, ktoré použil akodôkaz aj vo svojom odvolaní, ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove 24CoP/46/2021 - 846 zo dňa
14.12.2021, ktoré však nemá súvis s predmetným konaním.

14. Otec poukazuje na závery rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ako aj iných rozhodnutí, pričom
argumentuje tým, že je neprípustné v právnom štáte, kde by mala existovať jednotná rozhodovacia prax,
kde nevznikajú neodôvodnené rozdiely, aby otec pri príjme do tisíc eur mesačne uhrádzal výživné vo
výške 650 eur mesačne, ako to určil súd prvej inštancie a už vôbec nie matkou navrhované výživné v
sume 2200 eur, pričom poukazuje na iného otca, ktorý pri príjme 6500 eur mesačne uhrádza výživné

vo výške 500 eur.
Matka dokonca v odvolaní namieta aj to, že úzky rozsah styku vymedzený napadnutým rozsudkom je
príliš široký a žiada, aby odvolací súd ešte obmedzil aj tento styk otca s maloletými deťmi. Osobu otca a
jeho starostlivosť o maloleté deti vyhodnotil Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 19CoP/105/2024
zo dňa 17.12.2024, konkrétne bod 28 tohto uznesenia.

15. Z vyjadrenia právneho zástupcu otca k vyjadreniu matky zo dňa 16.9.2025, a to písomným
stanoviskom zo dňa 14.10.2025 vyplýva, že obsahuje ďalšie obviňovanie otca z týrania, čo je opäť
potrebné zohľadniť pri posúdení nedostatočnej rodičovskej spôsobilosti matky. Matka sa sťažuje na to,
žeajpo21.7.2025jenezamestnaná,snažísapripísaťtonaťarchuotca,pričomotecuvádza,ženájdenie
si zamestnania je závislé len od aktivity a schopností samotnej matky. Pokiaľ ide o platenie manželského

výživného, ako aj výživného na maloleté deti, otec oznámil matke, že jeho príjem a finančná situácia mu
neumožňuje uhrádzať sumy určené súdom prvej inštancie a že v dôsledku toho podal proti nezákonným
rozhodnutiam odvolania. Otec predkladá oznámenie k výzve matky, ktorým požiadal matku na vyčkanie
rozhodnutia odvolacieho súdu.
Matkanaotcapodalanávrhnavykonanieexekúcie,ktorýmsavyhrážala,pričomotcoviužbolodoručené

prvé upovedomenie o začatí exekúcie od exekútora Z.. I. z 22.9.2025. Proti uvedenému rozhodnutiu
podal otec 12.9.2025 odvolanie, ktoré zdôvodnil ako uviedol v písomnom stanovisku k odvolaniu a
poukázal pritom na rozhodovanie o rodičoch v podstatných záležitostiach maloletého dieťaťa, ako aj
na príslušné ustanovenia Školského zákona, ktorý cituje vzhľadom k tomu, že odmietol dať súhlas na
začiatok návštevy základnej školy u maloletej M. a predškolského zariadenia u maloletej N.. Žiada, aby

napadnuté rozhodnutie bolo bezodkladne zrušené. K vozeniu maloletých detí uvádza, že so zreteľom na
neoprávnené premiestnenie maloletých detí z P. do E. je nútený vykonávať prepravu v trvaní priemerne
jeden a pol hodiny a nevie predvídať, aké zápchy budú na cestách. V tomto smere vyznievajú námietky
matky úplne nelogicky a bez akéhokoľvek zmyslu. Popiera tvrdenia matky o vyhrážaní sa maloleté M.,
k učeniu maloletou M. a robeniu úloh uvádza, že vychádza z informácií, ktoré má od matky a maloletej

M., pričom zošit jej nepočmáral ani jej nezakazuje robiť úlohy. Maloletá M. otcovi povedala, že matka
má zablokovaný telefón, že mu nemôže zavolať v iný čas. Jeden čas si otec spoločne s maloletými
deťmi maľoval a popri tom sa rozprávali, ale toto matka zakázala v snahe maloletých detí dostať od
telefónu. Nastáva aj taký problém, že keď ich otec už dostane blízko k telefónu tak, maloleté deti sa
začnú naťahovať, lebo ho vidí len jedna dcéra a druhá ho nevidí, čo končí bitkou medzi maloletými

deťmi. Treba zdôrazniť, že matka si vyberá len tie časti znaleckého posudku S.. X., ktoré jej vyhovujú.
Zároveň v súvislosti s podaným vyjadrením zaslal aj správy z komunikácie s matkou, aj upovedomenie
o začatí exekúcie súdnym exekútorom Z.. Z. I. voči nemu ako neplatí čo výživného.

16. Písomným stanoviskom zo dňa 17.10.2025 podáva matka maloletých detí vyjadrenie k vyjadreniu

otca zo dňa 14.10.2025. Ako týraná žena vylučuje z jej strany nepravdivé obviňovanie otca a trvá na
tom v celom rozsahu. Otec nesúhlasil s nástupom maloletej N. do materskej škôlky ani maloletej M.
do na základnú školu. Právna zástupkyňa Z.. E. ju informovala, že S.. Y. jej oznámil, že otec nebude
platiť výživné na maloleté deti v aktuálnej výške. Otca vyše dvoch rokov nezaujímalo ako ona má
počas rodičovskej dovolenky vystačiť s 200 eurami na výživné. Otcovi sa nevyhrážala exekúciou ako

tvrdí, len ho upozornila na následky nerešpektovania vykonateľného súdneho rozhodnutia. U otca,
ktorý rozhodol, že nebude platiť výživné vo výške určenej súdom, je exekúcia dôsledkom jeho postoja.
Zároveň poukazovala na to, v akom rozsahu je momentálne stanovisko maloletej M., čo sa týka návštev
základnej školy a maloletej N. čo sa týka predškolského zariadenia. Čo sa týka otcovej námietky
nedodržiavania času preberania a odovzdania maloletých detí, otec je povinný dodržiavať čas prevzatia

a odovzdania maloletých detí určený súdom. Otec pravidelne mešká s prevzatím maloletých detí, ako
aj s odovzdávaním a mešká aj so začatím 30-minútového videohovoru aj desať minút. Otcovi je všetko
dovolené, pre neho neplatia pravidlá ani elementárna slušnosť, ani súdne rozhodnutia ani zákony.
Vonkoncom nenarúša citovú väzbu maloletej M. a otca, avšak uvedené nerešpektovanie tak školy,ako aj platenia výživného a ostatných vecí narúša samotné fungovanie aj videohovorov aj stretnutí s
maloletými deťmi. K námietkam otca ohľadom jeho kontaktu s maloletými deťmi formou videohovorov,
zákazmanipuláciesmobilom,ajto,ženemôžumaloletédetivolaťakochceli,telefónjepočasvideohovru

položený na stole, takže smeruje mimo maloletých detí, to sú všetko len výmysly otca. Jej snaha s otcom
jekomentovaná,napr. „vypadni,nechajnássamých,choďpreč,nezacláňaj, dievčatávieteotom,žesúd
zakázal mamke pri videohovore, aby bola pri vás“, proste sú to vyjadrenia otca nemiestne pri samotnom
videohovore detí s ním. Je evidentné, že otec ju obviňuje z toho, že nevie adekvátne komunikovať s
maloletými deťmi a nevie ich dostatočne zaujať. To je všetko dôsledok otcovej rodičovskej neschopnosti.

17. Ohľadom námietky otca týkajúcej sa na podanie trestného oznámenia podotýka, že je zvláštne, že
otec sa od začiatku cíti byť stotožnený s neznámym páchateľom. Ohľadom znaleckého posudku S.. X. si
vyberápodstatnéčasti,ktorésatýkajúmaloletýchdetíajej.Kzmenenastranemaloletýdetí spočívajúce
v tom, že odo dňa 1.9.2025 maloletá N. navštevujú materskú škôlku a maloletá od M. základnú školu
je potrebné, aby boli uvedené zmeny čím skôr zrealizované. Odkedy maloletá M. dostáva domáce

úlohy zo školy, strávila štyri víkendy s otcom, ktorý ju trikrát nepripravil na pondelkové vyúčtovanie. V
zmysle vyjadrenia kolízneho opatrovníka by bolo v podstate maloletá M. kvôli tomu potrestaná, že otec
ju za dva víkendové dni strávené s ním nedokázal pripraviť na pondelkové vyučovanie. Za zmienku
stojí aj to, že upozornila učiteľku maloletej M., že pravdepodobne bude dcérka chodiť každý druhý
pondelok nepripravená do školy pre negativistický prístup otca. Do pozornosti dáva nielen záznamov o

otcových účtoch, otec nedokumentuje z účtov za posledné dva roky, že zaplatil trovy advokátovi a v
súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Zároveň zdôrazňuje, že nerešpektovanie súdnych rozhodnutí
otcom je nepochybné, nerešpektuje platenie výživného, nerešpektuje čas prevzatia a odovzdania detí,
nerešpektuje výchovné opatrenia, nič.
Súd jej formou výchovného opatrenia nariadil, aby sa naučila komunikovať s otcom. Konštatuje, že

z nich dvoch ona jedine rešpektuje rozhodnutia súdu, otec nie. Poznamenáva, že otcovi sa úspešne
darí v manipulácii, pretože viac-menej sa všetci zaoberajú tým, čo otec chce, nie tým, čo je v záujme
maloletých detí a v ich prospech. Trvá na petite v zmysle jej odvolania.

18. Po predložení veci odvolaciemu súdu matka podaním zo dňa 3.12.2025 predložila doklady o

vynaložených nákladoch na potreby maloletých detí, ako aj aktuálne pracovné ponuky pre otca a kópiu
jej sťažnosti proti postupu VSÚ z 10.11.2025.

19. Právny zástupca otca písomným podaním zo dňa 2.1.2026 doplnil odvolanie o nové skutočnosti.

20. K podanému doplneniu odvolania sa písomným stanoviskom zo dňa 7.1.2026 vyjadrila matka
maloletých detí, ktorého obsahom je kópia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka K., o priznaní
dávky v nezamestnanosti matke maloletých detí od 24.7.2025 na deň vo výške 50,10415 eur, ktorú
poberala do novembra 2025.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

21. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas v zmysle
ustanovenia § 362 ods. 1 CSP oprávnenými subjektami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech

bolo hrozné chudnutie vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti s poukazom na ustanovenie § 127 a § 363
CSP a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom s poukazom na § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie §

66 CMP po nariadení odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 1 CSP z dôvodu
potreby doplnenia dokazovania a dospel k záveru, že boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia §
161 ods. 1, 2 CSP a pre nedostatok procesných podmienok zrušil rozsudok v časti výroku I., IV. a V. a
konanie v tejto časti zastavil. Zároveň zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil výrok II. a III. s poukazom
na doplnenie dokazovania odvolacím súdom a zároveň potvrdil výrok VI. rozsudku súdu prvej inštancie

a rozhodol o trovách odvolacieho konania.

22. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.23. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. (ďalej len „procesné podmienky“).

24. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

25. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Odvolací súd zároveň poukazuje na procesnú situáciu, ktorá nastala ohľadom výroku I. a naň
naviazaného výroku IV. a V., ktoré sa týkajú zverenia a styku maloletých detí, o ktorom rozhodol súd
prvej inštancie, pričom odvolací súd o starostlivosti o maloleté deti môže rozhodovať aj ultra petitum,
avšak za nedostatok procesnej podmienky môže považovať aj rozhodnutie, ktoré odvolací súd vníma

ako neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú napadnutý výrok I., IV. a V. rozsudku bolo potrebné
postupom zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP
zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť. Pritom odvolacie konanie zastavil odvolací súd podľa § 161 ods.
1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Uvedené ustanovenia
v konaní napadnuté odvolaním bolo potrebné zastaviť z dôvodu, že ide o zverenie maloletých detí do

osobnej starostlivosti jedného z rodičov s poukazom na to, že v konaní o rozvod manželstva, ktorý sa
týkasazvereniamaloletých,sastaltýmtopádomvtomto konaníbezpredmetný.RozsudkomOkresného
súdu Prešov č. k. 27P/247/2023 - 853 bolo rozvedené 8.7.2025 a súd upravil výkon rodičovských práv
a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Odvolací súd preto poukazuje na
to, že zmena ani zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku I., IV. a V. nie je spôsobilé zasiahnuť do

postavenia účastníkov konania za obdobie pred rozhodnutím odvolacieho súdu, a preto nadväznosti na
uvedené o úprave rodičovských práv a povinností, čo do výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti,
bolo na čas po rozvode manželstva rodičov do budúcna rozhodnuté následne rozsudkom Okresného
súdu Prešov č. k. 27P/247/2023, ktorý bol vyhlásený dňa 8.7.2025. Odvolací súd vníma túto skutočnosť
ako neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú napadnutý rozsudok zrušil postupom vyplývajúcim z

ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP v časti výroku I.,
ako aj výroku IV. a V. a odvolacie konanie v tejto časti zastavil podľa § 161 ods. 1, 2 CSP v spojení s
ustanovením § 378 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP.

27. Odvolací súd rozhodoval v ďalšej časti rozsudku o odvolaní tak matky, ako už vyššie konštatoval voči

výrokom II., III. a IV., ako aj odvolaní otca proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie I. až VII.

28. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

29. Odvolací súd zároveň poukazuje na obsah článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), podľa ktorého záujem maloletého dieťaťa je
prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

30. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku vychádzal zo zisteného skutočného stavu súdom
prvej inštancie, pričom mal z uvedeného skutočného stavu o preukázané, že rodičia maloletých deti
nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2023. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala matka spolu s
maloletými deťmi a v súčasnej dobe žije pri svojich rodičoch v meste E..

31. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 27P/247/2023-853 dňa 8.7.2025 bolo manželstvo
rodičov maloletých detí rozvedené a došlo súdom prvej inštancie k úprave práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas po rozvode.

32. Predmetom tohto konania je zverenie maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov, konkrétne

matky, ako aj určenie výživného na obe maloleté deti spolu s dlžným výživným za obdobie od podania
návrhu od 1.4.2024, kedy si otec svoju povinnosť voči maloletým deťom plnil iba čiastočne. Zároveň
bol rozsudkom súdu prvej inštancie upravený styk otca s maloletými deťmi, ako aj jeho stretávaniesa s maloletými deťmi telefonicky, resp. prostredníctvom video hovoru. Zároveň súd prvej inštancie
rozhodoval aj o návrhu otca na určenie bydliska v obci P..

33. Odvolací súd na základe podaných odvolaní tak zo strany matky, ako aj otca maloletých detí
v predmetnom konaní mal za povinnosť po tom ako zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
I., IV. a V. a konanie v tejto časti zastavil, rozhodnúť o určení výživného na maloleté deti, ktoré
bolo určené výrokom rozsudku súdu prvej inštancie II. a III., teda určenia bežného výživného, ako aj
dlžného výživného za obdobie od podania návrhu zo strany matky od 1.4.2024 do budúcna (resp. do

právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva).

34. Odvolací súd na základe zisteného skutočného stavu mal za preukázané z viacerých vyjadrení
matky, ako aj kolízneho opatrovníka a právnej zástupkyne matky výdaje na maloleté deti M. a N.
za obdobie, odkedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, t. j. od 21.9.2023. Na základe
predložených preukázaných výdajov na maloleté deti odvolací súd následne preskúmal tú časť

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá sa týkala stanovenia bežného výživného na obe maloleté deti M.
a N.. Pri prieskume odvolací súd vychádzal z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, pričom
argumentuje tým, že súdom prvej inštancie boli podrobne zistené odôvodnené potreby maloletých detí
pre potreby určenia vyživovacej povinnosti, pričom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku s poukazom na body 70. až 87. rozsudku súdu prvej inštancie. K majetkovým pomerom matky

bolo potrebné poukázať na to, že v súčasnej dobe sa matka po materskej dovolenke, ako aj rodičovskom
príspevku, pričom jej príjem je vo výške dávky v nezamestnanosti od 24.7.2025 vo výške 50,10145 eur/
deň po dobu šesť mesiacov.
Na pojednávaní odvolacieho súdu uviedla, že je od 1.12.2025 zamestnaná s príjmom 969 eur mesačne.

35. Avšak sa týka príjmov na strane otca, s poukazom na to, že pracuje ako živnostník, podniká v
elektroinštalačných prácach, servisovaní plynových kotlov, pričom, ako aj uviedol súd prvej inštancie
v podnikaní sa mu darí, aj napriek predloženým dokladom týkajúcich sa príjmov na strane otca,
nebolo možné zo strany súdu prvej inštancie určiť jeho priemerný čistý mesačný príjem. Nakoľko často
dochádza k prevodom finančných prostriedkov z podnikateľského účtu na súkromný účet a rozdiely boli

aj v peňažných denníkoch za roky 2023, 2024 nebolo možné určiť výšku príjmu otca. Zároveň súd prvej
inštancie zdôraznil aj o to, že rovnaký výrazný úbytok finančných prostriedkov bolo u otca možné vidieť
aj z výpisov z jeho účtov za roky 2024. Z podnikateľského účtu z roku 2025 vyplýva, že otec si na osobný
účet zasiela finančné prostriedky, pričom, ak súd vzal do úvahy súčet celkových kreditných obratov
za jednotlivé mesiace roku 2025 a súčet debetných položiek, ktoré si otec zaslal z podnikateľského

účtu na súkromný súčet, predstavuje celková finančná čiastka okolo 2 000 eur. Podľa výpisov z účtu
môže byť tento príjem oveľa vyšší a z konštatovania súdu prvej inštancie vyplýva, že tento príjem je
nepravdepodobný.
Súd prvej inštancie pri ustálení príjmu síce vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
avšak uvedený príjem hodnoverným spôsobom nevyčíslil a z dôvodu, že otec si podľa odvolacieho

súdu svoju povinnosť dostatočným spôsobom nesplnil a nepredložil súdu prvej inštancie všetky doklady
preukazujúce jeho príjem, má odvolací súd za to, že bolo potrebné postup súdu prvej inštancie zmeniť čo
sa týka posúdenia obsahu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a tento stanoviť tak, ako konkrétne
stanovuje ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

36. Odvolací súd na základe podaného odvolania matky preskúmal výrok napadnutého rozsudku čo sa
týka stanovenia bežného výživného na obe maloleté deti, ako aj dlžného výživného, pričom vychádzal
aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj z konania, ktoré mu predchádzalo
a dospel jednoznačne k záveru, že potrebné výroky II. a III. zmeniť, nakoľko použitie právnej domnienky
podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine sa viaže na prípady, kedy rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec

nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nesprístupnil, ako aj
v prípade, ak sú pochybnosti o tom, že výška zdanených príjmov nezodpovedá výške reálnych príjmov,
pričom v celom rozsahu poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/107/2022
zo dňa 29.9.2022. Predmetné uznesenie sa bezpochyby zaoberá uvedeným prípadom rovnakého
typu, kedy otec maloletých detí nepreukázal svoje príjmy jednoznačne na základe dokladov, ktoré boli

vyžiadané súdom prvej inštancie.

37. Odvolací súd ďalej argumentuje tým, že otec maloletých detí je samostatne zárobkovo činnou
osobou, pričom vykonáva funkciu živnostníka, podniká v elektroinštalačných prácach, v servisovaníplynových kotlov, pričom v danom podnikaní sa mu darí, čo vyplýva najmä z predložených peňažných
denníkov, ako aj predložených faktúr a výpisov z jeho účtov. Z vyjadrení manželky, ktorá s ním žila v
jednej domácnosti a bola súčasťou jednak jeho pracovnej činnosti, ako aj súčasťou rodiny, v ktorej

otec maloletých detí spolu s matkou maloletých detí žil niekoľko rokov sa bezpochyby odvolaciemu
súdu javí jej vyjadrenie ako reálne a pravdivé, pričom aj odvolací súd má za to, že otec maloletých detí
dostatočným spôsobom nepreukázal svoje príjmy a predložil v konaní len čiastočné doklady, a to faktúry,
peňažné denníky, pričom z uvedených účtovných dokladov bezpochyby vyplýva, že jeho podnikaniu sa
darí a že tieto príjmy nie sú v takom rozsahu, ako uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto

odvolací súd vzal v úvahu bezpochyby 20-násobok sumy životného minima, ktorý tvorí za rok 2024 do
roku 2025 suma 5 479,80 eur, a to od 1.4.2024 do 30.6.2025 a následne od 1.7.2025 do 23.8.2025
ide o sumu 5 682,60 eur. Z uvedených súm vychádzal pri stanovení výživného odvolací súd, pričom
argumentoval jednoznačne obsahom ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

38. Odvolací súd dôvodí aj tou skutočnosťou, že okrem príjmov na strane otca je súd povinný zisťovať aj

jeho celkový majetok a jeho životnú úroveň na riadne určenie výživného vo vzťahu k maloletým deťom,
ktoré majú právo podieľať sa na životnej úrovni každého z rodičov. Otec v konaní uvádzal, že vykonával
práce na základe faktúr, resp. vo veľkom rozsahu len na základe hotovosti. Čo sa týka jeho priemerného
čistého mesačného príjmu, ako uvádzal, podľa jeho údajov dosahoval výšku 800 až 900 eur mesačne,
čoanizpredloženýchúčtovnýchdokladov,t.j.deňpeňažnéhodenníka,faktúrnebolopotvrdené,nakoľko

za rok 203 mu boli vyplatené za 12 mesiacov finančné prostriedky vo výške 29 060 eur, čo predstavuje
mesačnýpríjem2421,66eur.Avšakvroku2024toužbolo1082,25eur,pričomtentopríjemsapostupom
rokov znižoval a na základe vyjadrení otca maloletých detí tento príjem podľa neho bol okolo 750 eur
mesačne, čo sa odvolaciemu súdu vonkoncom zdá ako príjem značne ponížený a v rozpore s tým, čo
mohol a dosahoval otec maloletých detí ako príjem živnostníka za predmetné roky 2023 až 2025 a čo

podľa odvolacieho súdu aj dosahoval.
Matka vo svojom odvolaní zo dňa 14.8.2025, ale aj vo svojich ďalších vyjadreniach presne poukázala
na obsah prác, faktúr za roky 2023, 2024 a 2025, kedy výška príjmov otca dosahovala aj 20 000 eur
mesačne, pričom dôvodila poukazom na konkrétne faktúry s presným vyčíslením finančných súm.

39.Otecvkonanípredsúdomprvejinštancietaktiežneobjasnilsúduprvejinštancieani samotnúpôžičku
od jeho otca na zakúpenie pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom, ani finančné prostriedky na
samotnú výstavbu rodinného domu, na ktorú nepoužil otec maloletých detí žiadny úver. Z uvedených
skutočností mal odvolací súd dôvod neveriť jeho vyjadreniam o tom, že jeho príjem je 900 eur mesačne.
Logicky uvedené tvrdenia nemajú opodstatnenie.

40. Civilný mimosporový poriadok ukladá súdu veľmi striktne zistiť skutočný stav vecí, pričom dôležitá je
aj aktivita oprávneného rodiča pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča. Matka maloletých
detí už počas konania poukazovala na vysokú životnú úroveň počas spolužitia s manželom a
argumentovala tým, že bola svedkom toho, že manžel zarábal a oveľa vyššie finančné sumy ako tvrdí

počas rozvodového konania, resp. pri úprave práv a povinností voči maloletým deťom v tomto konaní.
Je potrebné podotknúť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 21.9.2023. Dovtedy však matka
spolu s otcom maloletých detí zdieľali spoločnú domácnosť, bola súčasťou rodiny, a teda aj súčasťou
jeho podnikateľskej činnosti ako živnostníka. Je potrebné podotknúť, že v súčasnej dobe po tom ako bolo
manželstvo 8.7.2025 rozvedené, nie je ešte zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a teda je

dôvodné predpokladať, že o skutočných príjmov a majetkových pomeroch manžela nemá v súčasnej
dobe matka maloletých detí bezprostredné vedomosti.

41. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie v konaní postupoval v súlade s
vyšetrovacou zásadou, ktorá sa uplatňuje v civilných mimosporových konaniach, ktorá spolu s princípom

oficiality a materiálneho vedenia konania má viesť k rozhodnutiu, ktoré je čo najbližšie k skutočným
hmotnoprávnym pomerom účastníkov konania. Táto vyšetrovacia zásada neguje aktivitu účastníkov
konania, ktorí majú povinnosť k súčinnosti a povinnosť úplného a pravdivého opísania rozhodujúcich
skutočností relevantných pre meritórne rozhodnutie vo veci. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na to,
že je úzko prepojené s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného

prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd prvej inštanciepočas z celého konania riadne vyzýval otca na predloženie dokladov preukazujúcich jeho príjem, pričom
presne uviedol, ktoré doklady považuje za potrebné, aby otec súdu predložil, pričom pri vypočutí otca
kládol otcovi otázky, ktoré považoval za potrebné a vyzýval otca, aby predložil všetky účtovné doklady.

Argumentácia otca, že predložil všetky peňažné denníky za rok 2023 a 2024 však ani odvolaciemu súdu
nepostačuje,nakoľkojednoznačnezvyjadrenímatkymaloletýchdetívyplýva,žesvojuprácuživnostníka
vykonával za odplatu v hotovosti, tzn., že v peňažných denníkoch sa neodzrkadlili všetky príjmy, ktoré
by mohol súd prvej inštancie brať v úvahu a ktoré by vyhodnotil ako príjem otca maloletých detí za
predmetné sporné obdobie rokov 2023, 2024, 2025. Odvolací súd má za to, že otec si svoje príjmy

účelovo znižoval, aby nadobudol všeobecne dojem, že jeho príjem je nižší ako v skutočnosti.

42. Otec ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložil účtovné doklady preukazujúce jeho skutočné
príjmové a majetkové pomery, pričom odvolací súd sa plne stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie,
ktorý vzhľadom k tomu, že otec nepreukázal jednoznačne obsah a rozsah svojich príjmov, vychádzal
pri ustálení príjmu z peňažných denníkov, avšak dostatočným spôsobom nevyhodnotil vyjadrenia matky

maloletých detí, ktorá argumentovala tým, že príjem otca za obdobie 2023 až 2024 bol oveľa vyšší ako
deklaruje sám otec na pojednávaniach, resp. na základe predložených dokladov.

43. Odvolací súd preto z uvedeného dôvodu pre určenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti
vychádzal jednoznačne pri ustálení príjmu otca z 20-násobku sumy životného minima, pričom

argumentoval, že uvedená suma za obdobie odkedy bol podaný návrh zo strany matky od 1.4.2024 do
30.6.2025 predstavoval sumu 5 479,80 eur a za obdobie od 01.7.2025 do 23.8.2025, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie o rozvode, rozhodoval odvolací súd o odvolaní voči
rozhodnutiu súdu prvej inštancie predstavoval sumu 5 682,60 eur. Z uvedenej výšky 20-násobku sumy
životného minima pre účely určenia výživného na maloleté deti odvolací súd bezpochyby vychádzal a z

uvedenej sumy stanovil následne aj bežné výživné od 1.4.2024 do času rozhodnutia odvolacieho súdu,
pričom podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Z uvedeného vychádzal odvolací súd aj pri určení dlžného výživného.

44. V metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné uverejnenej na https://
www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/ sa uvádza: Základným kritériom pre
určenie výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Možnosť
uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov. Čím
vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby

oprávneného dieťaťa. Inak povedané, odôvodnené potreby majú byť tiež odrazom životnej úrovne.
Pojem životná úroveň však nie je pojmom právnym, ale ide o kategóriu ekonomickú a sociologickú, ktorú
možno zadefinovať ako určitý stupeň uspokojovania životných potrieb subjektu, pričom tieto potreby
chápeme širšie ako len základné potreby. Patria tam všetky potreby, ktoré sa človek ako sociálna bytosť
snaží uspokojiť. (in DUFALOVÁ, L.: Kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, In:

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum 2018, str. 49-50). Každé
dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Porovnanieživotnejúrovnerodičaadieťaťa
je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej
dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné
rovnakou mierou. Ani tu sa však nedá uvažovať exaktne ale skôr v kategóriách ako je núdza, skromné

pomery, nižší alebo stredný štandard, nadštandard, či luxus. (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, spis.
zn. 17CoP 85/2015 zo dňa 10.02.2016). Potreby dieťaťa sú zásadne ovplyvňované všeobecne jeho
vekom, stabilizáciou. Pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu
výživného a nie je možné ho len limitovať na ekonomickú kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje
napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej miere. Dieťa môže študovať na finančne náročnejšej škole

alebo sa venovať viacerým voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie
oblečenie. Na druhej strane však z tejto potreby nie je možné predpokladať povinnosť rodičov dopriať
deťom bez ďalšieho vyššiu životnú úroveň, akú majú alebo mali oni sami (bez ohľadu na výšku príjmu
rodiny).Priurčovanívýškyvýživnéhojepotrebnézvážiťajzmyselaúčelvýživného.Vprípadevýnimočne
vysokých príjmov povinného rodiča sa nedá postupovať mechanicky podľa pravidla, že životná úroveň

rodičov a detí má byť v zásade rovnaká. Nie je možné zabúdať na skutočnosť, že je právom a aj
povinnosťou rodičov naučiť dieťa chápať hodnotu peňazí a riadnemu hospodáreniu s nimi. V prípade
určenia neprimerane vysokého výživného, ktoré dieťaťu i po dokončení prípravy na povolanie umožní
dlhodobý a možno aj trvale bezprácny život, môže byť nie len v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa,ale môže tiež porušovať právo rodiča vychovávať svoje dieťa, čo je mu pritom garantované v čl. 32
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. (Nález Ústavného súdu ČR, spis zn. IV. ÚS 650/X5 zo dňa
16.12.2015).

45.UrčenievyživovacejpovinnostinamaloletúM.amaloletúN.zodpovedá ichodôvodnenýmpotrebám,
pričom M. je žiačkou 1. prvého ročníka L. školy N. č. 1 E. od 1.9.2025. Maloletá N. nastúpila do
predškolského zariadenia, pričom táto je relatívne zdravá. Odvolací súd zdôraznil, že maloletá M.
trpí syndrómom nail - patella, ktorý postihuje viaceré dôležité orgány, pričom navštevuje ambulancie

ortopédie, nefrológie, ORL, kardiológie, gastroenterológie, chirurgie, či čeľustnej chirurgie. Maloletá N.
je vedená na logopédii, kardiológii, imunológii, ORL a gastroenterológii. Uvedené skutočnosti odvolací
súd zohľadnil potom čo dostatočným spôsobom preskúmal aj predložené náklady zo strany matky
deklarované matkou na maloletú M. vo výške 509 eur a maloletú N. vo výške cca 178 eur a zdôraznil
aj tú skutočnosť, že akceptoval argumenty otca, že po maloleté deti M. a N. chodí do E., kde v
súčasnej dobe matka maloletých detí spolu s maloletými deťmi žije. Určenie samotnej vyživovacej

povinnosti na maloleté dievčatá M. a N. zodpovedá ich potrebám, ktoré boli matkou riadne uvedené,
zdokladované, pričom medzi odôvodnené potreby maloletých detí patria nielen výdavky na stravu,
oblečenie, zdravotnú starostlivosť, ale v súčasnej dobe už aj na školské potreby a voľnočasové aktivity
maloletej M. a bezpochyby aj potreba bývania. Za nevyhnutné odôvodnené potreby maloletých detí
je potrebné predovšetkým považovať aj jednorázové výdavky spojené s ich účasťou na školskom

vyučovaní, čo sa týka maloletej M.. Musí byť venovaná pozornosť hlavne pri určovaní vyživovacej
povinnosti do budúcna čo sa týka školopovinnej M..
Povinnosť prispievať na výživné navyše je potrebné samostatne oddeliť aj pri určovaní vyživovacej
povinnosti zo strany povinného rodiča aj ako právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni oboch
rodičov. Ak jeden z rodičov má neporovnateľne vyššiu životnú úroveň, čo bezpochyby je preukázané

u otca maloletých detí, určená vyživovacia povinnosť musí zodpovedať aj tomu, aby sa životná úroveň
maloletých detí približovala k tejto vyššej životnej úrovni, ktorú dosahuje bezpochyby otec maloletých
dievčat.

46. Súd prvej inštancie pri konkrétnom určovaní vyživovacej povinnosti ku každému maloletému dieťaťu

vychádzal z príslušných zákonných ustanovení, ktorým je upravená vyživovacia povinnosť k týmto
maloletým deťom, avšak podrobne bolo potrebné zistiť všetky odôvodnené potreby a výdavky a
stanovenie vyživovacej povinnosti zo strany otca tak, aby plne zodpovedalo skutočne zistenému stavu.
Nakoľko súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom vyhodnotil predmetný skutkový stav, odvolací
súd tento zmenil a rozhodol sám. Z uvedených dôvodov preto aj odvolací súd pri konkrétnom určení

vyživovacej povinnosti ku každému maloletému dieťaťu, či už M. alebo N. vychádzal z príslušných
zákonných ustanovení Zákona o rodine, ktorými je upravená vyživovacia povinnosť k maloletým deťom,
pričom všetky odôvodnené potreby a výdavky na maloleté deti preskúmal na základe predložených
vyjadrení a dokladov zo strany matky maloletých detí, ako aj zo strany otca maloletých detí a určeniu
vyživovacej povinnosti zo strany otca plne zodpovedá skutočne zistenému stavu veci na základe

vykonaného odvolacieho pojednávania odvolacím súdom.
Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je konaním spätým, ktoré
vytvára ich organickú jednotu.

47. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd tak ako uviedol vyššie výrok rozsudku súdu prvej

inštancie II. ohľadom bežného výživného, ako aj výrok III. ohľadom dlžného výživného zmenil zmysle v
ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku a určil presnú výšku výživného na maloletú M. v sume
600 eur mesačne, ako aj na maloletú N. vo výške 500 eur mesačne od 1.4.2024 do 23.8.2025, t. j. dňa
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Pri určení uvedeného výživného vychádzal z bezpochyby odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj

zo stanoveného 20-násobku životného minima za obdobie rokov 2024 až 2026 u otca ako povinného
z platenia výživného.

48. Čo sa týka dlžného výživného, odvolací súd vypočítal rozdiel sumy, ktorú od 1.4.2024 uhrádzal otec
maloletých detí v prospech maloletých M. a N. vo výške 100 eur na každé z detí a vypočítal príslušnú

sumu dlžnú na výživnom za obdobie od 1.4.2024 do 23.8.2025 na maloletú M. vo výške 8 460 eur, ako
aj dlžné výživné na maloletú N. vo výške 6 791 eur potom, čo započítal odvolací súd platby hradené
otcom maloletých detí na M. a N. do 23.8.2025 vo výške po 1 600 eur na každé z detí. Uvedené výživnéurčil odvolací súd splatné v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP v lehote 60 dní odo dňa doručenia
rozsudku odvolacieho súdu.

49. Odvolací súd s poukazom na povinnosť súdu aplikovať vyvrátiteľná právnu domnienku § 63 ods. 1
Zákona o rodine, podľa ktorej, ak povinný rodič hodnoverne nepreukáže svoj skutočný príjem, pričom
ním uvádzané náklady vysoko prekračujú ním deklarovaný príjem, resp. nepreukáže uvedený príjem
dostatočným spôsobom, má súd povinnosť aplikovať v konaní hmotnoprávnu normu, ak sa naplnili
predpoklady, ktoré táto norma pre svoju aplikáciu predvída. Podľa názoru odvolacieho súdu otec

maloletých detí nepreukázal hodnoverným spôsobom všetky svoje príjmy a poukazoval na skutočnosť,
že jeho reálny príjem je niekoľkonásobne nižší ako ten, ktorým disponoval v rámci svojej živnostenskej
činnosti, preto rozhodol odvolací súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

50. Odvolací súd argumentuje obsahom ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu,

predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si
rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje
20-násobok sumy životného minima. Cieľom citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine je
umožniť súdu zistiť výšku zárobkových možností povinného rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej

činnosti, pričom z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu bezpochyby vyplýva, že cieľom tohto
ustanovenia je zabezpečiť dieťaťu jeho práva. Predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa určité presne
zadefinované povinnosti povinného rodiča, a to predovšetkým povinnosť preukázať pred súdom príjmy z
inej než závislej činnosti, pričom povinnosť predložiť súdu podklady na zhotovenie svojich majetkových
pomerov, tzv. edičná povinnosť, je povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa

osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie súdu.

51. Odvolací súd opätovne poukazuje na použitie právnej domnienky podľa § 63 ods. 1 Zákona o
rodine, ktorá sa viaže najmä na prípady, keď povinný rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec súdu
nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. predloží ich len čiastočne,

pričom súdu nepreukáže alebo nesprístupní výšku príjmov z inej ako zo závislej činnosti. V odvolacom
konaní bolo preto potrebné na základe odvolacích námietok zo strany matky maloletých detí, ale aj
zo strany otca maloletých detí opätovne posúdiť formulované otázky, či je možné vymedziť i ďalší
prípad porušenia povinností povinného rodiča pri deklarovaní jeho príjmov na účely stanovenej výšky
vyživovacej povinnosti. Odvolací súd preto argumentuje ďalej poukazom na to, že možno považovať

za splnenie zákonnej povinnosti povinného rodiča upravenej v § 63 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine
aj spôsob preukázania príjmu, ktorý vzbudzuje pochybnosti. Inými slovami povinný rodič si síce splní
edičnú povinnosť sprístupnením daňových priznaní k dani z príjmu za rozhodujúce obdobia, ako tomu
bolo čiastočne u otca maloletých detí M. a N., avšak v rámci výsluchu pred prvoinštančným súdom
deklaruje oveľa nižšie príjmy než vyplývajú z obsahu predložených daňových priznaní, resp. z jeho

skutočného vykonávania živnosti. V takom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné
ozrejmiťspôsobnadobudnutiapríjmupovinnéhorodičaavprípadeevidentnéhorozporu,akotomudošlo
v konaní pred súdom prvej inštancie, kedy na základe výziev prvoinštančného súdu otec maloletých detí
predložil čiastočné doklady vo forme peňažných denníkov, faktúr, ako aj príjmov, čo však nedostatočným
spôsobom preukázal svoj celkový príjem zo živnostenskej činnosti.

52. Odvolací súd preto argumentuje v závere svojho rozhodnutia poukazom na použitie právnej
domnienky podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá sa viaže len na prípady, keď rodič zo špekulatívnych
dôvodov vôbec nepredložil, resp. čiastočne predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov, resp. ich súdu nepreukázal alebo nesprístupnil ako aj v prípade, ak sú pochybnosti o tom, že

výška zdanených príjmov nezodpovedá výške reálnych príjmov. Argumentácia zo strany otca, že svoje
príjmy presúval zo svojho podnikateľského účtu na súkromný účet, resp., že musel odplatným spôsobom
vrátiť na základe kúpnej zmluvy svojmu otcovi 20 000 eur, ako aj všetky ostatné skutočnosti, ktoré
otec maloletých detí uvádzal počas konania pred súdom prvej inštancie, spochybnil odvolací súd v tom
kontexte, že prakticky otec v zmysle uvedeného ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine dostatočným

spôsobomnepreukázaljednoznačnesvojepríjmyanazákladetohopretoodvolacísúdpristúpilkurčeniu
základnej sumy, z ktorej vychádzal pri určení výživného, a to z 20-násobku životného minima pre roky
2024 až 2025.53. Pokiaľ argumentuje otec maloletých detí, že existujú preukázateľné príjmy v takej výške ako
deklaroval on vo výške 750 až 900 eur mesačne, uvedená skutočnosť je v rozpore s tvrdením jednak
samotnej manželky, ako aj s poukazom na ponuky predložené zo strany manželky ohľadom výkonu

živnostenskej práce, v oblasti ktorej pracuje otec maloletých detí, ale predovšetkým zo samotných
vyjadrení otca k jednotlivým faktúram jeho pracovnej činnosti. Záverom je potrebné dodať, že pokiaľ
matka maloletých detí tvrdí, že otec má oveľa vyššiu životnú úroveň poukazom jednak na majetok,
ktorým disponuje, ako aj na vlastníctvo viacerých motorových vozidiel, ktorými disponuje, má možnosť
tieto tvrdenia preukázať v ďalšom konaní, keďže aktuálne boli tvrdenia matky v podstate vyhodnotené

iba spôsobom, že nejde o prípad rozdielu príjmov a výdavkov na strane manžela, ktoré boli predmetom
konania o rozvode.
Odvolací súd zdôrazňuje, že otec si musí uvedomiť, že výživné je pre jeho deti, nie pre ich matku.

54. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu matky čo do
navrhovanej výšky výživného nevyhovel návrhu matky, pretože výživné, ktoré žiadala matka vo výške

1300 eur na maloletú M. a 900 eur na maloletú N. je podľa odvolacieho súdu neprimerane vysoké.
Výživné zo strany odvolacieho súdu bolo určené na základe Metodiky Ministerstva spravodlivosti pre
určenie výživného v zmysle tabuliek, a to vo výške 12 až 14 % z príjmu, ktorý stanovil odvolací súd s
poukazom na obsah ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, a to z 20-násobku životného minima
za obdobie rokov 2024 - 2025.

55. Zároveň odvolací súd potvrdil výrok VI. čo sa týka zamietnutia návrhu na určenie bydliska v obci P.,
nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s konkretizáciou a odôvodnením súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

56. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).