Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 13, 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6426200635
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6426200635.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX,
XXX XX C., právne zastúpená: Mgr. et. D. C. E. F., advokátka, so sídlom: Pod Donátom 5, 965 01 Žiar
nad Hronom, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D. XXX/XX, XXX XX H. I. J.,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému G. B., nar. XX.XX.XXXX,

aby nevstupoval do nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom,
nachádzajúcej sa v okrese H. I. J., obec C., katastrálne územie C., zapísaná na LV č. XXXX, a to:
- stavba, rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na CKN parc.č. 414/1, zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 184 m2.

II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému G. B., nar. XX.XX.XXXX,

aby nekontaktoval žalobkyňu A. B., nar. XX.XX.XXXX písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
ani inými prostriedkami, a to ani priamo, ani prostredníctvom tretích osôb.

III. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému G. B., nar. XX.XX.XXXX,
aby sa nepribližoval k žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s

výnimkou účasti na procesných úkonoch pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými
orgánmi verejnej moci.

IV. Súd žalovaného p o u č u j e, že neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší
v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

V. Súd žalovaného p o u č u j e, že môže na príslušný súd proti A. B., nar. XX.XX.XXXX ako žalovanej
podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než
preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

VI. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

trov konania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.03.2026 doručila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu Okresnému súdu
Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala
aby súd v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g) a h) CSP uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do
rodinného domu žalobkyne nachádzajúceho sa na adrese C. XXX, XXX XX C.- G., v ktorom žalobkyňa

býva, ďalej aby súd uložil žalovanému, aby žalobkyňu nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou ani inými prostriedkami, a to ani priamo, ani prostredníctvom tretích osôb, ako aj abysúd uložil žalovanému, aby sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na
procesných úkonoch pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci
a aby žalobkyni nahradil trovy konania.

2.Žalobkyňavosvojomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniauviedla,žejematkoužalovaného,
že vzťahy medzi nimi boli problematické už v období jeho maloletosti. Príčinou boli problémy žalovaného
s požívaním alkoholu a neskôr aj s užívaním drog, o ktorých žalobkyňa v tom čase nemala vedomosť.
Žalovaný mal v minulosti aj obdobia, počas ktorých alkohol ani drogy neužíval, napríklad v čase

výkonu základnej vojenskej služby. Po jej skončení sa však k požívaniu alkoholu opätovne vrátil, pričom
postupne sa u neho rozvinula závislosť od alkoholu. V dôsledku tejto závislosti a správania žalovaného
voči žalobkyni sa ich vzťahy postupne výrazne zhoršili, až žalobkyňa pristúpila k prerušeniu kontaktu
so žalovaným, keďže jeho správanie v súvislosti s požívaním alkoholu považovala za neúnosné a
zaťažujúce pre jej psychický aj zdravotný stav. Podľa vedomosti žalobkyne žalovaný svoje dlhoročné
problémy so závislosťou od alkoholu riešil viackrát absolvovaním protialkoholického liečenia a tiež

resocializačného pobytu, avšak bez úspechu. Pokusy o liečbu zlyhali najmä z dôvodu nedodržania
stanoveného liečebného procesu alebo jeho predčasného ukončenia. Ani pobyt v resocializačnom
zariadení žalovaný nedokončil, keďže z neho po krátkom čase ušiel. Po ukončení alebo prerušení týchto
foriem pomoci následne dochádzalo k opakovaným recidívam.

3. Žalobkyňa ďalej uvádza, že práve nadmerné požívanie alkoholu žalovaným a správanie, ktoré s
tým bezprostredne súviselo, predstavovali hlavnú príčinu dlhodobého psychického stresu žalobkyne.
V období, keď bol žalovaný pod vplyvom alkoholu, žalobkyňu opakovane vyhľadával a kontaktoval ju
napriek tomu, že žalobkyňa si takýto kontakt neželala. Voči žalobkyni sa správal nátlakovo, verbálne
agresívne a nepredvídateľne. Takéto správanie sa prejavovalo najmä častými telefonátmi, verbálnymi

útokmi, nadávkami a psychickým nátlakom, pričom žalovaný sa opakovane dostavoval aj do jej obydlia,
t.j. do rodinného domu nachádzajúceho sa v obci C., súpisné číslo XXX (ďalej aj ako „rodinný dom“)
a snažil sa vynútiť si s ňou kontakt. Takéto konanie žalovaného u žalobkyne dlhodobo vyvolávalo
strach, stres a psychické napätie, ktoré sa postupne premietli aj do jej zdravotného stavu. V dôsledku
dlhodobého stresu a psychickej záťaže spôsobenej správaním žalovaného bola žalobkyňa nútená

vyhľadať odbornú pomoc psychológa. V rámci odborného vyšetrenia jej bola diagnostikovaná tetánia,
ktorá je podľa odborného vysvetlenia často spojená s dlhodobým stresom a psychickým preťažením
organizmu. Ďalej jej bola diagnostikovaná hypertenzia. Okrem toho sa u žalobkyne začali objavovať
aj ďalšie zdravotné ťažkosti. Žalobkyňa pociťovala napríklad tŕpnutie končeka jazyka, ktoré jej bolo
odborníkmi vysvetlené ako prejav súvisiaci s nervovými zakončeniami a zvýšeným nervovým napätím.

Žalobkyňa zároveň trpela aj ďalšími zdravotnými problémami, ako napríklad zhoršeným videním,
pocitom zahmleného videnia a problémami so zrakom spôsobenými zúžením ciev v oblasti očí. Tieto
zdravotné ťažkosti sa u žalobkyne objavovali najmä v období zvýšeného psychického stresu a súviseli s
celkovým psychickým a fyzickým vyčerpaním žalobkyne spôsobeným dlhodobým konaním žalovaného.
Žalobkyňapoukazujenato,ževurčitomobdobížalovanýpracovalvzahraničíamalpriateľku,vdôsledku

čoho bol jeho kontakt so žalobkyňou výrazne obmedzený. V tomto období žalovaný žalobkyňu prakticky
nekontaktoval ani ju nevyhľadával v mieste jej bydliska. Práve v tomto čase žalobkyňa pociťovala
výrazné zlepšenie svojho zdravotného stavu. Ustúpili jej úzkostné stavy a zdravotné ťažkosti súvisiace
so stresom, pričom sa stabilizoval aj jej krvný tlak a celkový psychický stav. Táto skúsenosť podľa
žalobkyne potvrdzuje, že jej zdravotné problémy úzko súvisia s konaním žalovaného a so stresom

vyvolaným jeho správaním a opakovaným vyhľadávaním žalobkyne.

4. Žalobkyňa vo svojom návrhu ďalej uvádza, že dôvodom pre podanie neodkladného opatrenia bol
incident, resp. udalosť zo dňa 28. 02. 2026. Žalovaný žalobkyňu telefonicky kontaktoval so žiadosťou,
aby mohol u nej prespať, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Napriek jej nesúhlasu žalovaný následne prišiel

k rodinnému domu žalobkyne a domáhal sa vpustenia do domu zvonením, búchaním a krikom, a
to tak na vstupné dvere, ako aj na zadné balkónové dvere. Žalobkyňa sa snažila vyhnúť osobnému
kontaktu so žalovaným, a preto mu neotvorila. Žalovaný následne zotrval v blízkosti rodinného domu
žalobkyne a vyčkával pred obydlím. V čase keď žalobkyňa rozsvietila svetlo, žalovaný opätovne začal
búchať na balkónové dvere. Žalobkyňa na jeho konanie nereagovala a snažila sa situáciu upokojiť

tým, že zhasla svetlo a neotvárala. Situácia však eskalovala, keď žalovaný hodil tehlu do balkónových
dverí rodinného domu žalobkyne, čím došlo k poškodeniu sklenej výplne. Žalobkyňa následne privolala
políciu. Počas incidentu žalovaný vzal úlomok rozbitého skla a začal si ním rezať zápästie. Žalobkyňa
následne komunikovala s tiesňovou linkou a informovala dispečing o tom, že žalovaný si spôsobujeporanenie. Celá situácia mala pre žalobkyňu závažné zdravotné následky. Žalobkyňa sa nachádzala
v silnom šokovom stave, triasla sa a vykazovala príznaky kolapsu. Po odmeraní krvného tlaku jej
bola zistená extrémne vysoká hodnota približne 215/181. Na miesto bola privolaná rýchla zdravotná

pomoc, ktorá poskytla zdravotné ošetrenie žalovanému aj žalobkyni, pričom žalobkyni boli podané lieky
na upokojenie a stabilizáciu zdravotného stavu. Následne bol žalovaný prevezený na psychiatrické
oddelenie Psychiatrickej nemocnice v Kremnici.

5. Žalobkyňa vo svojom návrhu poukazuje na to, že za tejto situácie je nevyhnutné, aby súd bezodkladne

upravil pomery medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému uloží zákaz
vstupu do obydlia žalobkyne, zákaz kontaktovania žalobkyne a zákaz priblíženia sa k nej, a to v
zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g) a h) Civilného sporového poriadku, nakoľko je zrejmé, že správanie
žalovaného voči žalobkyni má dlhodobý, opakovaný a eskalujúci charakter. Žalovaný žalobkyňu napriek
jej nesúhlasu opakovane kontaktuje, vyhľadáva ju v mieste jej bydliska a svojím konaním vytvára
situácie, ktoré u žalobkyne vyvolávajú dôvodnú obavu o jej bezpečnosť a zároveň výrazne zasahujú

do jej psychickej pohody a zdravotného stavu. Incident zo dňa 28. 02. 2026 predstavuje kvalitatívnu
eskaláciu tohto správania, keď žalovaný poškodil balkónové dvere rodinného domu žalobkyne a vyvolal
mimoriadne stresovú situáciu, ktorá mala bezprostredný negatívny dopad na zdravotný stav žalobkyne.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladného opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd tútopovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

19. Podľa § 340 ods. 2 CSP, odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa §
325 ods. 2 písm. e); všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

20. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení doložila k návrhu aj lekársku správu zo dňa 17.01.2025,
18.01.2025, 17.02.2026, 04.03.2026; fotodokumentáciu o krvnom tlaku žalobkyne; fotodokumentáciu
poškodenia balkóna; psychologický nález psychológa o zdravotných dôsledkoch stresu vyvolaného
konaním žalovaného; list vlastníctva č. XXXX, k.ú. C..

21. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení
nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná

úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania
alebovjehopriebehunavrhovateľnenadobúdapráva,oktorýchbuderozhodnutéažrozhodnutímvoveci
samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené

aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (prípadne, že
nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje verejný záujem).

22. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, súd

konštatuje, že návrh v časti uloženia zákazu žalovanému vstupovať do rodinného domu, v ktorom
žalobkyňa býva, tento je dôvodný. V danom prípade existuje dôvodná obava, že žalovaný môže vo
svojich fyzických a slovných atakoch na žalobkyňu pokračovať, a preto je nutný zásah súdu nariadením
neodkladného opatrenia. Primárnym účelom neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme
násilia v blízkych vzťahoch, vo vzťahu žalobkyne ako matky a žalovaného ako syna, ako sú

obťažovanie, nátlakové správanie ako aj iné formy nepriameho nátlaku, správanie žalovaného, ktoré
je verbálne agresívne a nepredvídateľné, pričom uvedené konanie žalovaného bolo opakujúce sa
Takejto osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Z
predložených listinných dôkazov v danom prípade možno mať za osvedčené, že žalovaný ohrozuje
telesnú ako aj duševnú integritu žalobkyne (slovné narážky, nátlakové správanie, nepredvídateľné

agresívne správanie...), z ktorých prejavov je zrejmé agresívne správanie žalovaného spojené s požitím
alkoholických nápojov ako aj návykových látok. Okresný súd má za to, že je dôvodné, aby boli dočasne
upravené pomery medzi žalobkyňou a žalovaným zakázaním vstupu žalovanému do obydlia žalobkyne,
a tým sa predišlo hroziacej ujme žalobkyne na jej telesnej a duševnej integrite. Incident zo dňa 28. 02.
2026,priktoromžalovanýhodiltehludobalkónovýchdverírodinnéhodomužalobkyne,zjavnepresahuje

rámec bežného rodinného konfliktu a odôvodňuje uloženie zákazu vstupu do obydlia žalobkyne.

23. Súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP,
aby súd žalovanému uložil zákaz kontaktovať žalobkyňu a to priamo aj nepriamo, písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami za dôvodný, nakoľko je pravdepodobné, že

žalovaný bude mať zámer sa so žalobkyňou opätovne spojiť, komunikovať s ňou, vyhrážať sa jej
a vystavovať ju tak ďalej, stresovým situáciám a ohrozovať tak jej duševnú integritu, tak ako tomu
bolo aj v minulosti. Nariadením neodkladného opatrenia sa zabráni prípadným atakom žalovaného na
žalobkyňu, ktoré vzhľadom na opísané doterajšie správanie je dôvodne možné očakávať. Z lekárskychspráv ako aj z tvrdení žalobkyne vyplýva, že kontakty so žalovaným u nej vyvolávajú úzkosť, stresové
reakcie a iné zdravotné ťažkosti (zhoršenie tetánie). Žalobkyňa podľa názoru súdu osvedčila, že zo
strany žalovaného dochádza k takému správaniu sa, ktoré ju ohrozuje.

24. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2
písm. h) CSP, aby sú uložil žalovanému sa nepribližovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní

alebo inými orgánmi verejnej moci, súd považuje tiež za dôvodný. Vzhľadom na eskaláciu správania
žalovaného a jeho vyhľadávanie žalobkyne v mieste bydliska v jej rodinnom dome je dôvodné, aby
mu súd uložil aj zákaz priblíženia sa na určenú vzdialenosť. Tento zákaz znižuje riziko opakovania
incidentu a dopĺňa ochranu poskytovanú zákazom vstupu do rodinného domu a zákazom kontaktovania.
Okresný súd konštatuje, že v danom prípade existuje potreba okamžitého zásahu súdu nariadením
neodkladného opatrenia. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne v tom smere, že je potrebné

zamedziť žalovanému kontaktu s ňou, nakoľko už len samotné stretnutie so žalovaným v nej vyvoláva
obavy, stres, strach a zhoršovanie sa zdravotného stavu.

25. Súd žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Súd poučil žalovaného, t. j. tú
stranu sporu, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť, že môže podať návrh na zrušenie

neodkladného opatrenia, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a tiež, že môže podať žalobu
o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné
opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

26. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, na základe ktorého o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd
rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu a neúspechu
žalobkyne v konaní. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému nárok na zákaz priblíženia sa, nárok na

zákaz kontaktovania a nárok na zákaz vstupu žalovaného do rodinného domu žalobkyne. Súd návrhu
žalobkyne vyhovel, neodkladné opatrenie nariadil. Na základe vyššie uvedeného súd uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.