Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/32/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2226010224
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2226010224.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Andrey
Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obvineného A. B., nar. XX. XXXX XXXX v C. B.,
trvalé bydlisko D., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Bratislava, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby a o žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby na slobodu, o sťažnosti obvineného voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda z 23. marca 2026, sp. zn. 23T/11/2026, na neverejnom zasadnutí konanom 31. marca 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) uznesením z 23. marca 2026, sp. zn.
23T/11/2026, postupom podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.)

ponechal A.B.(ďalejvtextelenobžalovaný–keďževovecibolurčenýtermínHP)zdôvodovuvedených
v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. naďalej vo väzbe. Súčasne okresný súd podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr.
por. nenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.
2. Po vyhlásení uznesenia sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti, avšak obžalovaný voči
nemu ihneď zahlásil sťažnosť.
3. Zahlásenú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Julianny Weiszovej

(ďalej len obhajkyňa) písomným podaním doručeným krajskému súdu 24. marca 2026.
4. V sťažnosti obhajkyňa uviedla, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné skúmať v každom
období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Obhajkyňa je toho názoru, že
v danom štádiu trestného konania nie sú u obžalovaného dané dôvody väzby, lebo sa nepokúsil ujsť,
ani sa skrývať, nie je na mieste obava, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu bude vplývať na
svedkov, ani mariť účel trestného konania. Teda nebude ani pokračovať v trestnej činnosti, ani ináč

mariť trestné stíhanie. Prípravné konanie je ukončené, obžaloba je podaná. Vzhľadom na doteraz
vykonané dokazovanie, poukazujúc o.i. aj na viaceré zmeny vo výpovediach poškodenej, s ohľadom
na znalecké dokazovanie (najmä psychológa) aj ďalšie okolnosti (správanie sa poškodenej) nie je daný
dôvod väzby obžalovaného. Obhajkyňa ďalej uviedla, že ju skontaktovala sestra obžalovaného E. F.,
bytom D. XXX, ktorá uviedla, že jej brat A. odišiel bývať od poškodenej k nej a jej rodine, tak poškodená
za ním chodila, volala ho bývať naspäť, kričala naňho, aby sa vrátil a pod. Jej brat, kým býval u

nich, nepožíval alkoholické nápoje, pil vtedy, keď bol s poškodenou. Obžalovaný sa nemieni vrátiť k
matke svojich dvoch detí. Počas prípravného konania obžalovaný spolupracoval s orgánmi činnými v
trestnom konaní. Sľúbil, že sa dostaví na každý úkon vo veci riadne a včas, že nebude mariť priebeh
konania, že sa bude zdržiavať na danej adrese. Ma záujem na rýchlom, hospodárnom a objektívnom
priebehu konania. Obhajkyňa ďalej uviedla, že väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody,
ktorý je prípustný podľa č1.17 Ústavy SR. Podstatou väzby je pozbavenie osobnej slobody obvineného

a obmedzenie ďalších práv a slobôd, ktoré umožňuje OČTK a súdu uskutočnenie a skončenie trestného
konania. V prípade väzby je potrebné dbať aj na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t. j. že by vždymali byť využité opatrenia, ktoré by najlepšie viedli k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú
neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú y medziach daných
povahou príslušného obmedzenia. Zároveň treba podotknúť, že väzba nie je trestom, ale výlučne len

procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby
prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Väzba má fakultatívnu povahu.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obhajkyňa v konečnom návrhu žiadala zmeniť napadnuté
uznesenie a obžalovaného z väzby prepustiť na slobodu.
6. Prokurátorka sa k dôvodom sťažnosti do konania neverejného zasadnutia písomne nevyjadrila.

7. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o sťažnosti obvineného dňa 24. marca 2026.
8. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
9. Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti najskôr skúmal

procesné podmienky pre tento postup a zistil, že sťažnosť podal obžalovaný ako oprávnená osoba,
podal ju v zákonom stanovenej lehote (ihneď) a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná.
Následne krajský súd postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Konanie, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo
10. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, krajský súd z obsahu spisového
materiálu zistil, že
obžalovanýbolvtejtotrestnejvecivzatýdoväzbyuznesenímsudkynepreprípravnékonanieOkresného
súdu Dunajská Streda z 11. októbra 2025, sp. zn. 23Tp/64/2025, z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.

por., ktorá väzba sa mu započítava od 8. októbra 2025 od 19,35 hod.; súčasne jeho väzba podľa § 80
ods. 1 písm. c/ Tr. por. nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka; proti tomuto
uzneseniu si obžalovaný sťažnosť nepodal;
obžaloba prokurátorky bola podaná na okresný súd 11. marca 2026, teda viac ako dvadsať pracovných
dní pred koncom základnej sedem mesačnej lehoty väzby v prípravnom konaní;

napadnutýmuznesenímokresnýsúdrozhodoloponechaníobžalovanéhovoväzbepopodaníobžaloby,
pričom tak učinil po výsluchu konanom na okresnom súde 23. marca 2026 za prítomnosti prokurátora,
obžalovaného, jeho obhajkyne a tlmočníka, ktorí boli o úkone riadne upovedomení;
okresný súd vyhlásené uznesenie v celom znení spolu s odôvodnením uviedol v zápisnici o výsluchu
a stranám riadne doručil jeho písomné vyhotovenie a v situácii, že obžalovaný voči uzneseniu ihneď

zahlásil sťažnosť, správne predložil spisový materiál najbližší nasledujúci pracovný deň krajskému súdu
na rozhodnutie o nej.
11. Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
uznesenia, bolo vykonané v súlade so zákonom. Nakoniec v tomto smere obžalovaný v sťažnosti žiadne
výhrady neuplatnil.

K prieťahom v konaní vo veci samej
12. Ani prieťahy v konaní vo veci samej obžalovaný v sťažnosti nenamietal, no krajský súd napriek tomu
z úradnej povinnosti preskúmal, či k nim nedochádza. Prieskumom spisu zistil, že vyšetrovanie prebehlo
v zákonných lehotách a že po podaní obžaloby na okresný súd rozhodoval okresný súd
o väzbe obžalovaného prednostne a urýchlene. Aktuálne tak žiadne prieťahy vo veci samej objektívne

konštatovať nemožno.
K dôvodnosti trestného stíhania
13. Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania, krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, že
v štádiu po podaní obžaloby pretrváva dôvodné podozrenie, že sa obžalovaný dopustil konania, ktoré
sa mu v obžalobe kladie za vinu. K tejto otázke sa okresný súd v napadnutom uznesení podrobne

vyjadril, keď poukázal na to, ktoré dôkazy nateraz svedčia v jeho neprospech, pričom dôkazy po
obsahovej stránke aj rozviedol. Krajský súd si túto výstižnú argumentáciu okresného súdu osvojuje bez
nutnosti opakovania, v podrobnostiach na ňu poukazuje a pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré jedvojinštančné, platí, že rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého
dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v rozhodnutí o sťažnosti.
14. K sťažnostnej námietke obvineného, že „si to poškodená vymyslela, že to spravila preto, lebo sa

dala dokopy so svojim bývalým“ krajský súd uvádza, že vo všeobecnosti je dôvodnosť podozrenia zo
spáchania skutku daná vtedy, ak sú zadovážené také fakty, informácie a dôkazy, ktoré umožňujú urobiť
objektívnemupozorovateľovivovecilogickýúsudokotom,žekonkrétnaosobamalaspáchaťtrestnýčin,
a to s prihliadnutím na všetky známe okolnosti prípadu. Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného
súdu, že množstvo a kvalita dosiaľ zabezpečených dôkazov sú v tejto fáze naďalej dostatočné na to, aby

bolo konštatované, že obžalovaný je postavený pred okresný súd dôvodne. Aj z odôvodnenia samotnej
obžalobyjezrejmé,oktorédôkazyprokurátorkaakonositeľkadôkaznéhobremenavkonanípredsúdom
svoju obžalobu opiera.
15. Ďalej možno k sťažnostným námietkam obžalovaného uviesť, že hodnotenie výpovedí poškodenej
z prípravného konania presahuje rámec súdneho prieskumu uplatňovaného pri tomto väzobnom
rozhodovaní. Tieto argumenty obžalovaný uplatňuje predčasne v rámci rozhodovania o väzbe, keďže

až v meritórnom rozhodnutí, po ukončení vyšetrovania, ak jeho výsledky budú odôvodňovať jeho
postavenie pred súd, bude primárne okresný súd (event. sekundárne, ak bude podané odvolanie,
aj krajský súd) povinný dať obžalovanému jednoznačné odpovede na ním predostreté námietky
týkajúce sa skutkových okolností prípadu ustáleného vykonaným dokazovaním, ale aj na prípustnosť,
zákonnosť či spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov. K rovnakým záverom dospel v rámci svojej

rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý opakovane konštatoval, že hĺbkové,
konečné hodnotenie dôkazov a posúdenie zákonnosti dôkazného procesu je vyhradené rozhodovaniu
vo veci samej a nasleduje zásadne po ukončení dokazovania (obdobne pozri III. ÚS 569/2017, III. ÚS
183/2018, I. ÚS 221/2019). Všeobecnému súdu rozhodujúcemu o väzbe úloha celkového hodnotenia
dôkazovastýmsúvisiacehodôkaznéhoprocesuzásadneneprislúcha,lenvýnimočnebymoholnatomto

základe konštatovať nesplnenie príslušnej materiálnej podmienky väzby, a to iba v prípade absolútneho
nedostatku dôkazov proti väzobne stíhanej osobe (uznesenie Ústavného súdu SR zo 7. decembra 2021,
sp. zn. I. ÚS 475/2021). O prípad absolútneho nedostatku dôkazov voči obžalovanému v tomto prípade
nejde.
K právnej kvalifikácii skutku

16. K tejto otázke sa okresný súd v napadnutom uznesení bližšie nevyjadril, čo treba označiť za
chybu. Tento nedostatok krajský súd sám napravil tým, že chýbajúce úvahy doplnil. Skutok opísaný
v obžalobe nateraz vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b) Tr. zák., keďže podľa výsledkov vyšetrovania premietnutých prokurátorkou do skutkovej vety

obžaloby mal obžalovaný poškodenej ako blízkej osobe spôsobovať fyzické a psychické utrpenie
údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a iným správaním,
ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť, ktorý čin mal spáchať
závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas. V podrobnostiach krajský súd odkazuje na odôvodnenie
obžaloby, kde je použitá právna kvalifikácia prokurátorkou bližšie zdôvodnená.

17. Stále platí, že k právnej kvalifikácii sa v rámci rozhodovania o väzbe vyjadrujú súdy len okrajovo
v tom smere, či žalovaný skutok po právnej stránke vôbec je trestným činom a či nie je zjavne tzv.
nadkvalifikovaný, resp. či nie celkom zjavne nesprávne právne posúdený, pretože by to mohlo mať
dopad na väzbu ako takú. To však z dôvodov rozvedených v predchádzajúcom bode nie je tento prípad.
Konečné právne posúdenie skutku bude vecou meritórneho rozhodnutia.

K dôvodom tzv. preventívnej väzby
18. Pokiaľ ide o závery okresného súdu, že u obžalovaného sú dané dôvody tzv. preventívnej
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., tieto považuje krajský súd za vecne správne a zákonné.
Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti ho viedli k daným záverom.
Krajskýsúdsiargumentáciuokresnéhosúduobsiahnutúvodôvodnenínapadnutéhouzneseniaosvojuje

a v podrobnostiach na ňu poukazuje.
19. Na zvýraznenie jej správnosti možno zopakovať, že aj podľa názoru krajského súdu je
u obžalovaného obava z možného pokračovania v trestnej činnosti v prípade jeho prepustenia na
slobodu reálna aj v tomto štádiu konania a vyplýva z kombinácie jeho osobných pomerov a okolností
prípadu. Správne okresný súd prízvukoval, že zo strany obžalovaného nemalo ísť o ojedinelý útok (tzv.

exces) voči poškodenej, s ktorou pred zadržaním žil v spoločnej domácnosti, ale že podľa doterajších
zistení sa voči nej mal správať verbálne aj brachiálne agresívne minimálne od roku 2022 na pravidelnej
dvojtýždennej báze, teda opakovane. Toto jeho konanie sa malo pred vzatím do väzby zintenzívňovať
a malo mať gradačný charakter, pričom takto mal konať za múrmi spoločnej domácnosti, čo činí stíhanútrestnú činnosť ťažšie odhaliteľnou. Taktiež správne okresný súd zdôraznil, že obžalovaný už v minulosti
voči poškodenej konal agresívne, o čom svedčia zadokumentované priestupky voči občianskemu
spolunažívaniu. Nie raz bol priestupkovo postihnutý za agresívne správanie pod vplyvom alkoholu aj

voči iným osobám. Správne okresný súd poukázal aj na závery znaleckých posudkov č. 42/2025
a č. 192/2025 vypracovaných na obžalovaného. Z nich vyplýva, že hoci agresivita nepatrí medzi
jeho dominantné osobnostné črty, tak sa môže aktivovať v situáciách, ktoré on vníma ako frustrujúce
alebo ohrozujúce jeho potreby, pričom pravdepodobnosť agresívneho správania sa zvyšuje najmä v
stave alkoholickej alebo drogovej opojenosti. Obžalovaný je podľa znalca pijan alkoholu, bez látkovej

závislosti, avšak v stave prostej alkoholickej ebrietv, či v stave intoxikácie alkoholom, opitosti sú u neho
poruchy správania v podobe dezinhibície, deliberácie, impulzivitv a agresivity, a to najmä vo forme
vulgárnych verbálnych prejavov, prípadne aj fyzickej agresie.
20.Akvyššieuvedenéskutočnostihodnotíobjektívnypozorovateľ,takmusídospieťkrovnakémuzáveru
ako okresný súd v napadnutom uznesení, že dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Tr. por. sú u obžalovaného aj naďalej dané. Obžalovaný relatívne dlhú dobu nemal byť schopný sám

z vlastnej iniciatívy vzorce správania sa voči poškodenej zmeniť, a to ani pod ťarchou priestupkových
sankcií.Vtejtofázetakničnenasvedčujetomu,žebylensamotnéprebiehajúcetrestnéstíhaniemalobyť
prenehopráveteraztakýmimpulzom.Poškodenouasvedkamiopísanáagresivita,výbušnosťaužívanie
alkoholu činia jeho správanie voči poškodenej nepredvídateľným a potenciálne nebezpečným, čím je
dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti u neho nateraz nepochybne daná.

21. Možno pripomenúť, že každé rozhodovanie o väzbe sa odohráva len v rovine pravdepodobnosti,
a nie istoty, ohľadne dôsledkov, ktoré môžu nastať, ak osoba nebude držaná vo väzbe (viď napr. II.
ÚS 67/2013, I. ÚS 162/2016). Inak vyjadrené, pri rozhodovaní o väzbe súd môže riziko páchania
trestnej činnosti len odhadovať (prognózovať), a preto nie je nevyhnutne potrebné, aby zo strany
väzobne stíhaných obvinených už k takýmto konaniam alebo pokusom o ne došlo (neplatí v prípade

opakovanej väzby podľa § 71 ods. 3 Tr. por., pozn.). Akceptácia opačného názoru by zbavovala väzbu jej
preventívneho a zabezpečovacieho charakteru (I. ÚS 162/2016). Postačuje reálna hrozba, že obvinený
bude konať tak, ako to predpokladá ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., ak nebude vzatý do väzby, teda
zákon nevyžaduje absolútnu istotu o naplnení dôvodu väzby (II. ÚS 348/2016).
22. Aj v tomto prípade pritom konajúce súdy dôvodnú obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti

zo stany obžalovaného len prognózujú. Prognóza ale nestojí na nejakých hmlistých, či abstraktných
úvahách, ale okresný súd svoje závery oprel o konkrétne skutočnosti, ktoré podrobne rozviedol. Treba
zdôrazniť, že ide o opakované rozhodovanie o väzbe obžalovaného, pričom od ostatného rozhodnutia
nenastala v konaní žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala iný (pre obžalovaného priaznivejší)
náhľad na dôvody tzv. preventívnej väzby.

23. S poukazom na vyššie uvedené argumenty vyhodnotil krajský súd sťažnostné námietky
obžalovaného ohľadom neexistencie dôvodov tzv. preventívnej väzby, resp. ich zoslabenia ako
nedôvodné. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť i to, že pri hodnotení dôvodov trvania väzby
v dôsledku podanej sťažnosti prihliadol i na skutočnosť, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah
do osobnej slobody, ktorý je prípustný podľa Ústavy Slovenskej republiky, súčasne prihliadol i na

zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t. j. aby vždy boli použité také opatrenia, ktoré budú najlepšie
viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv
a slobôd osoby voči ktorej sa uplatňujú. V prípade obžalovaného je väzobné stíhanie namieste a je
stále primeraným zaisťovacím opatrením. Aj pri rešpektovaní zásady, že väzba ako krajné riešenie s
najzávažnejším zásahom do základných ľudských práv spomedzi zaisťovacích inštitútov, má trvať iba

nevyhnutný čas, je naďalej nutné konštatovať v tomto prípade jej opodstatnenosť.
K nenahradeniu väzby
24. Pokiaľ ide o výrok, ktorým okresný súd nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného
a mediačného úradníka, tento rovnako zodpovedá stavu veci a zákonu. Okresný súd v napadnutom
uznesení opäť riadne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo táto alternácia väzby u obžalovaného teraz nie

je možná. S tam uvedenými argumentami sa krajský súd stotožňuje.
25. Ohľadom dohľadu probačného a mediačného úradníka, správne okresný súd zdôraznil, že pokiaľ
obžalovaného nemali odradiť od trestnej činnosti, z ktorej je aktuálne dôvodne podozrivý, ani početné
priestupkové sankcie za priestupky voči občianskemu spolunažívaniu smerujúce aj voči poškodenej,
tak niet rozumného dôvodu predpokladať, že by samotný dohľad probačného úradníka v tomto smere

splnil sledovaný účel. Treba zdôrazniť, že obžalovaný je dôvodne podozrivý z toho, že sa prevažne
pod vplyvom alkoholu mal dopúšťať násilia verbálne i brachiálne voči jemu blízkej osobe, s ktorou
žil v spoločnej domácnosti. Závery znalcov opísané v napadnutom uznesení, resp. i vyššie v texte,
konštatujúce u obžalovaného škodlivé užívanie alkoholu spojené s agresivitou činia jeho správaniev prípade prepustenia na slobodu vo vzťahu k osobe poškodenej nepredvídateľným a nevyspytateľným.
Aj podľa názoru krajského súdu by na tom prípadný elektronický monitoring jeho pohybu nebol spôsobilý
ničzmeniť.Inakvyjadrené,monitorovacínáramokbynevedelposilniťúčeldohľaduprobačnéhoúradníka

do takej miery, ktorá by u obžalovaného prevážila nad obavou z toho, že by mohol v stíhanej trestnej
činnosti voči poškodenej pokračovať, prípadne dokonať to, čím jej mal hroziť.
26. Ani z pohľadu krajského súdu tvrdenie obžalovaného, že by v prípade prepustenia z väzby na
slobodu nežil s poškodenou v spoločnej domácnosti, ale by býval u príbuzných, nie je spôsobilé
eliminovať obavu z pokračovania v trestnej činnosti. Ide totižto o to, že už v minulosti obžalovaný

a poškodená nebývali spolu, napriek tomu sa obžalovaný mal zakaždým ku poškodenej vrátiť, ktorý
scenár by sa mohol aj tentokrát zopakovať. Možno preto uzavrieť, že obava z možného pokračovania
v trestnej činnosti obžalovaným je aj v tomto štádiu konania natoľko intenzívna, že s prihliadnutím na
objektívne možnosti realizácie dohľadu zo strany probačného úradníka a predpokladaný efekt takéhoto
dohľadu je táto forma nahradenia väzby aktuálne nedostatočná a neadekvátna.
27. Krajský súd pripomína, že čl. 5 ods. 3 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nepriznáva jednotlivcovi absolútne právo byť prepustený na záruku, ale umožňuje mu žiadať o
prepustenie na slobodu s poskytnutím záruky. Súdnym orgánom vzniká v tejto súvislosti povinnosť
zvážiť, či sa poskytnutím určitej záruky dosiahne rovnaký účel, aký bol sledovaný vzatím osoby do
vyšetrovacej väzby. Prepustenie na základe záruky podľa § 80 Tr. por. je teda len
možnosťou, a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody (nález Ústavného súdu

SR zo 7. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 478/2015). Inak vyjadrené, procesný postup spojený s nahradením
väzby alternatívnymi inštitútmi prichádza do úvahy vtedy, keď vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného nie je zjavné riziko zmarenia dosiahnutia účelu trestného konania vedeného práve
prostredníctvom obmedzenia jeho osobnej slobody vo väzbe. O taký prípad ale v posudzovanej veci,
z dôvodov rozvedených či už v napadnutom uznesení okresného súdu, resp. aj vyššie v texte, nejde.

28. Otázku nemožnosti nahradenia väzby obžalovaného tak krajský súd uzatvára s tým, že požiadavka
verejného záujmu na zabránení v prípadnom konaní predpokladanom v ust. §
71 ods. 1 písm. c) Tr. por. zo strany obžalovaného v tejto fáze trestného stíhania naďalej prevažuje nad
rešpektovaním jeho osobnej slobody a možno ju stále považovať za súladnú so zásadami primeranosti,
zdržanlivosti a proporcionality a tiež súladnú s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, tu najmä s ohľadom na charakter a závažnosť stíhanej trestnej činnosti, okolnosti
prípadu a osobu obžalovaného tak, ako boli popísané v odôvodnení napadnutého uznesenia, resp.
vyššie v texte tohto odôvodnenia.
K žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby podanej v prípravnom konaní
29. Okresný súd rozhodovanie o ponechaní obžalovaného vo väzbe podľa § 238 ods. 4 Tr. por. správne

spojil s rozhodovaním o jeho skoršej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podanej podľa § 79 ods.
3 Tr. por. ešte v prípravnom konaní. A správne o oboch predmetoch konania rozhodol v napadnutom
uznesení jedným výrokom aplikujúc len ust. § 238 ods. 4 Tr. por. Otázku stretu rozhodovania o žiadosti
o prepustenie z väzby a o ponechaní vo väzbe po podaní obžaloby následne okresný súd detailne,
vecne správne a vyčerpávajúco odôvodnil, preto krajský súd na danú časť odôvodnenia len odkazuje

bez potreby ju akokoľvek dopĺňať.
Záverečné zhrnutie
30.Nazákladeúvahprezentovanýchvyššievtextedospelkrajskýsúdkzáveru,ženapadnutéuznesenie
okresného súdu je vecne správne a zákonné, preto na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol. O sťažnosti pritom krajský súd

rozhodol do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou lehotou väzby v prípravnom konaní tak, ako to
predpokladá ust. § 238 ods. 4 Tr. por.
31. Hoci o znení ust. § 28 ods. 4, ods. 5 Tr. por. bol obžalovaný v prípravnom konaní riadne poučený,
tak mu krajský súd opäť pripomína, že v zmysle ust. § 28 ods. 4 Tr. por. sa preklad tohto väzobného
rozhodnutia do maďarského jazyka nevyžaduje. Obžalovaný však o preklad tohto rozhodnutia môže

požiadať. Ak tak učiní, o dôvodnosti jeho žiadosti sa v zmysle ust. § 28
ods. 5 Tr. por. predpísaným spôsobom rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.