Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208744
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:2125208744.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v právnej veci žalobcu: Market Advisory s. r. o., so
sídlomDrieňová16940/1K,82101Bratislava,IČO:52623084,zastúpený:Mgr.MartinBerec,advokáts.
r. o. so sídlom: Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Prvý správcovský
dom,k.s.,sosídlomRudnayovonám.1,81101Bratislava,IČO:35959665,správcaúpadcuSPYRONE

s. r. o. v konkurze, so sídlom Svätovavrinecká 13920/10, 831 01 Bratislava, IČO: 56 782 284, zastúpený:
Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom: Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50
491 300, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/88/2025-143 zo dňa 4. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/88/2025-143 zo
dňa 4. decembra 2025 potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
priznáva v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 36Cb/88/2025-143 vydaným
dňa 04.12.2025 (ďalej aj napadnuté uznesenie), zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa úkonov smerujúcich k

predaju v petite špecifikovaných nehnuteľností - pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa v katastrálnom
území H. pre N., zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX, (ďalej len Nehnuteľnosti), a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu SPYRONE s. r.
o., v konkurze, Bratislava, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23K/6/2025 (I) a zaviazal
žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% (II).

2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že žalobca svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 10.11.2025 odôvodnil tým, že je poradenská spoločnosť špecializujúca
sa na zabezpečenie financovania spoločností z externých zdrojov, vrátane emisie korporátnych
dlhopisov. Práve za účelom získania prostriedkov na ďalší rozvoj sa na neho obrátila spol. BENZINOL
SLOVAKIA s. r. o., v tom čase so sídlom Mliekarenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704 (ďalej
len „BENZINOL“), ktorá potrebovala finančné prostriedky za účelom rozšírenia siete čerpacích staníc na

Slovensku. Po dohode so žalobcom mala spol. BENZINOL získať prostriedky formou emisie dlhopisov
jej dvoch spriaznených spoločností: MLC PETROL s. r. o., so sídlom námestí I. P. Pavlova 1789/5,
120 00 Praha 2 Nové Mesto, IČO: 075 91 446 (ďalej len „MLC PETROL“) a NORDES, s. r. o., so
sídlom Mliekarenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 52 886 727 (ďalej len „NORDES“). Za účelom získania
finančných prostriedkov od investorov tak spoločnosti MLC PETROL a NORDES, spriaznené so spol.
BENZINOL, emitovali nasledovné dlhopisy: a) dlhopisy na meno s názvom S., ISIN: U., v menovitej

hodnote jedného dlhopisu 50.000 CZK, v listinnej podobe, s pevným úrokovým výnosom vo výške 6,2%
p. a., s dátumom emisie 02.11.2020 a dátumom splatnosti 01.11.2023 (ďalej len „Dlhopisy MLC23“),ktorých emitentom bola spol. MLC PETROL, b) dlhopisy na meno s názvom S., ISIN: U., v menovitej
hodnote jedného dlhopisu 50.000 CZK, v listinnej podobe, s pevným úrokovým výnosom vo výške
6,2 % p. a., s dátumom emisie 08.02.2021 a dátumom splatnosti 01.02.2024 (ďalej len „Dlhopisy

MLC24“), ktorých emitentom bola spol. MLC PETROL, c) dlhopisy na meno s názvom J., ISIN: N., v
menovitej hodnote jedného dlhopisu 2.000 EUR, v listinnej podobe, s pevným úrokovým výnosom vo
výške 6 % p. a., s dátumom emisie 15.11.2020 a dátumom splatnosti 01.12.2023 (ďalej len „Dlhopisy
NORDES23“), ktorých emitentom bola spol. NORDES, d) dlhopisy na meno s názvom J., ISIN: N.,
v menovitej hodnote jedného dlhopisu 2.000 EUR, v listinnej podobe, s pevným úrokovým výnosom

vo výške 8,5 % p. a., s dátumom emisie 26.07.2023 a dátumom splatnosti 26.07.2026 (ďalej len
„DlhopisyNORDES26“),ktorýchemitentombolaspol.NORDES.Emitentidlhopisov,spol.MLCPETROL
a NORDES mali následne prostriedky získané emisiou poskytnúť prostredníctvom pôžičky alebo úveru
spol. BENZINOL, ktorá poskytnuté prostriedky mala použiť na rozšírenie vlastnej siete čerpacích staníc,
prípadne na financovanie a refinancovanie prevádzkových potrieb a nákladov súvisiacich so svojou
činnosťou. Dlhopisy MLC23 boli upísané vo výške 25 000 000 CZK, Dlhopisy MLC24 boli upísané vo

výške 30 450 000 CZK, Dlhopisy NORDES23 boli upísané vo výške 378 000 eur a Dlhopisy NORDES26
vo výške 690 000 eur. Kupujúcimi, investormi boli slovenské a české fyzické a právnické osoby, ktorých
je viac ako dvesto (200).

3. Žalobca mal v zmysle emisných podmienok, dohody s emitentami a dohody s veriteľmi postavenie

tzv. agenta pre zabezpečenie. Tento inštitút na rozdiel od právnej úpravy Českej republiky (zákonom
č. 190/2004 Sb. Zákon o dluhopisech) nie je v Slovenskej republike legislatívne upravený, v praxi
však ide o subjekt, ktorý je prostredníkom medzi veriteľmi a emitentom a jeho funkciou je ochrana
investorov okrem iného tým, že má vo svoj prospech zriadené záložné právo alebo iné zabezpečovacie
inštitúty pre prípad neplnenia záväzkov emitenta (najmä vzhľadom na počet individuálnych veriteľov

tak nemusí byť zriaďované zabezpečovacie právo v prospech každého z veriteľov). Žalobca uzatvoril s
emitentami vo vzťahu ku každej z emisií tzv. Zmluvy s agentom pre zabezpečenie, ktorých predmetom
bol záväzok emitentov zriadiť v prospech žalobcu v súlade s emisnými podmienkami záložné právo k
nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia záväzkov emitentov a uvedenie skutočnosti, že žalobca je
počas existencie záložného práva k predmetu zálohu v postavení spoločného a nerozdielneho veriteľa

s každým majiteľom dlhopisov ohľadom peňažných záväzkov emitentov vyplývajúcich z dlhopisov voči
takému majiteľovi dlhopisov. V súlade s emisnými podmienkami dlhopisov a Zmluvami s agentom
pre zabezpečenie boli v prospech žalobcu zriadené na základe záložných zmlúv záložné práva k
nehnuteľnostiam, ktorých zákazu nakladania sa domáhal týmto návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia.

4. Emitenti dlhopisov sa dostali do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov a to tak čo sa týka
istiny, ako aj úrokových výnosov. Vo vzťahu k splácaniu dlhopisov žalobca poukázal na to, že:
a) s Dlhopismi MLC23 bolo podľa emisných podmienok spojené právo na výplatu výnosu. Prvá výplata
výnosu mala prebehnúť dňa 01.02.2021, pričom výplaty úrokov mali prebiehať vždy štyrikrát do roka, a
to k 1. 2., 1. 5., 1. 8. a 1. 11. bežného roka, a ďalej pri splatnosti menovitej hodnoty Dlhopisov MLC23,

t. j. dňa 01.11.2023. Výnos splatný 01.11.2023 nebol doposiaľ vlastníkom Dlhopisov MLC23 uhradený,
rovnako im nebola uhradená ani menovitá hodnota Dlhopisov MLC23 splatná dňa 01.11.2023.
b) s Dlhopismi MLC24 bolo podľa emisných podmienok spojené právo na výplatu výnosu. Prvá výplata
výnosu mala prebehnúť dňa 01.06.2021, pričom výplaty úrokov mali prebiehať vždy štyrikrát do roka, a
to k 1. 3., 1. 6., 1. 9. a 1. 12. bežného roka a ďalej pri splatnosti menovitej hodnoty Dlhopisov MLC24, t.

j. dňa 01.02.2024. Výnos splatný 01.12.2023 a 01.02.2024 nebol doposiaľ vlastníkom Dlhopisov MLC24
uhradený,rovnakoimnebolauhradenáanimenovitáhodnotaDlhopisovMLC24splatnádňa01.02.2024.
c) s Dlhopismi NORDES23 bolo podľa emisných podmienok spojené právo na výplatu výnosu. Prvá
výplata výnosu mala prebehnúť dňa 01.03.2021, pričom výplaty úrokov mali prebiehať vždy štyrikrát do
roka, a to k 1. 3., 1. 6., 1. 9. a 1. 12. bežného roka, a ďalej pri splatnosti menovitej hodnoty Dlhopisov

NORDES23, t. j. dňa 01.12.2023. Výnos splatný 01.12.2023 nebol doposiaľ vlastníkom dlhopisov
NORDES23 uhradený, rovnako im nebola uhradená ani menovitá hodnota dlhopisov NORDES23
splatná dňa 01.12.2023.
d) s Dlhopismi NORDES26 bolo podľa emisných podmienok spojené právo na výplatu výnosu až do
dňa splatnosti dlhopisov. Prvá výplata výnosu mala prebehnúť dňa 26.01.2024, pričom výplaty úrokov

mali prebiehať vždy dvakrát do roka, a to k 26.07. a 26.01. bežného roka. Výnosy splatné 26.01.2024,
26.07.2024, 26.01.2025 a 26.07.2025 neboli doposiaľ vlastníkom Dlhopisov NORDES26 uhradené.
V budúcnosti nastane splatnosť výnosov dňa 26.01.2026 a 26.07.2026, ako aj menovitej hodnoty
Dlhopisov NORDES26 dňa 26.07.2026. Celková výška záväzkov vo vzťahu k veriteľom ku dňu podaniatohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje sumu 56 781 450 CZK (t. j. cca 2 335
222,30 eur) a 1 632 617 eur, t. j. spolu po prepočte na EURO 3 967 839,30 eur.
5. Z dôvodu pretrvávajúceho omeškania emitentov so splácaním svojich záväzkov sa dňa 15.01.2025

konala schôdza veriteľov - majiteľov Dlhopisov MLC23 a Dlhopisov MLC24, na ktorej sa zúčastnili
zástupcovia emitentov Z.. M. H., LL.M (ďalej len „Z.. H.“), S.. O. Ž., S.. Z. G. (ďalej len „Z. G.“),
právni zástupcovia zastupujúci väčšiu časť veriteľov Z.. O. H. a S.. H. H. z advokátskej kancelárie KLB
Legal s.r.o. a Z.. M. H. konajúci za žalobcu. Zástupcovia emitentov ako dôvod omeškania uvádzali, že
skupina BENZINOL sa ocitla v zložitej situácii, keď spoločnosť údajne čelila a čelí pokusu o ovládnutie,

prebehla razia na čerpacích staniciach Benzinol zo strany NAKA. Právni zástupcovia emitentov zároveň
uviedli, že sa pripravuje podanie žaloby na štát na náhradu škody, pričom škoda by mala byť v
rádoch desiatok miliónov eur. Spol. BENZINOL údajne v dôsledku týchto negatívnych okolností a
tlakov zo strany banky bola nútená predať sieť svojich čerpacích staníc spoločnosti OMV Slovensko
s. r. o., Bratislava, IČO: 00 604 381 (ďalej len „OMV Slovensko“). Inkasované prostriedky údajne v
celom rozsahu išli na uspokojenie J&T banky a štátu. Časť prostriedkov (údajne státisíce eur) má

mať OMV Slovensko z titulu zádržného u seba, avšak zástupcovia emitentov nevedeli uviesť o akú
sumu ide, ani aké sú časové a technické podmienky na jej vyplatenie. Čerpacie stanice predávali
spriaznené spoločnosti Pozemné stavby SC s. r. o., Bratislava IČO: 43 871 437 a BLADE REAL
ESTATES s. r. o., Bratislava, IČO: 44 079 125, ktoré by tak mali byť oprávneným subjektom na
obdržanie zádržného zo strany OMV Slovensko. Vo vzťahu k výkonu záložného práva na Nehnuteľnosti

ako spôsobu uspokojenia veriteľov uviedol právny zástupca emitenta Z.. H., že si nemyslí, že výkon
záložného práva uspokojí všetky nároky veriteľov a za najvhodnejší spôsob považoval priamy predaj
Nehnuteľností. Výsledkom konania schôdze veriteľov bolo poskytnutie lehoty 6 mesiacov emitentovi a
vlastníkovi Nehnuteľností na predaj Nehnuteľností za podmienky podpísania uznania záväzku zo strany
emitenta a ručiteľa. Uznanie záväzku nebolo do dnešného dňa zo strany emitentov a ručiteľa podpísané,

napriek viacerým ubezpečovaniam. Dňa 13.03.2025 sa konala schôdza veriteľov - majiteľov Dlhopisov
NORDES23 a NORDES26. Jej výsledkom bolo okrem iného prijatie uznesenia, podľa ktorého majú
záložcovia predať Nehnuteľnosti do 15.07.2025 za účelom získania výnosu, z ktorého budú veritelia
uspokojení, po tejto lehote má žalobca pristúpiť k iniciovaniu výkonu záložného práva. V nasledujúcich
týždňoch a mesiacoch po konaní vyššie uvedených schôdzí veriteľov s emitentami prebiehala intenzívna

komunikácia zo strany právnych zástupcov veriteľov, v ktorej opakovane žiadali zástupcov emitentov,
záložcov a ručiteľa o poskytnutie informácií o prebiehajúcom procese predaja Nehnuteľností, o plnení
pokynov uložených zhromaždeniami vlastníkov dlhopisov a o podpísanie prisľúbeného uznania záväzku
zo strany emitentov. Zo strany emitentov a ich zástupcov bolo opakovane komunikované, že prebiehajú
obhliadky Nehnuteľností, hľadá sa vhodný záujemca a riešia sa konkrétne otázky predaja vrátane kúpnej

ceny a pod. Žalobca uviedol, že disponuje rozsiahlou e-mailovou a SMS komunikáciou, v ktorej emitenti
a osoby zastupujúce emitentov ubezpečovali právnych zástupcov veriteľov, že celý proces predaja
Nehnuteľností a tým aj uspokojenie veriteľov by malo byť v krátkom čase zrealizované. Jednou z osôb
vystupujúcou v mene emitentov bol Z. G., interný právnik spol. BENZINOL (bol prítomný na schôdzach
veriteľov, podpísal zápisnice, osobne v mene spol. BENZINOL a emitentov komunikoval).

6. Žalobca ďalej uviedol, že začiatkom októbra 2025 sa z verejne dostupných zdrojov dozvedel, že
Nehnuteľnosti boli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej ešte dňa 03.07.2025 prevedené na spol.
SPYRONE s. r. o. v konkurze, Bratislava (ďalej len „SPYRONE“). Spoločníkom a konateľom spol.
SPYRONE je práve Z. G., ktorý sa zúčastnil schôdze veriteľov v postavení zástupcu emitentov a

v mene emitentov opakovane komunikoval. K prevodu Nehnuteľností prišlo bez súhlasu a vedomia
žalobcu ako záložného veriteľa, navyše spol. SPYRONE vznikla len v roku 2025, Z. G. nadobudol v tejto
spoločnosti obchodný podiel v júni 2025, teda tesne pred uzavretím kúpnej zmluvy a táto spoločnosť
údajne nikdy nevykonávala žiadnu činnosť ani nemala zriadený bankový účet. Žalobca zároveň zistil, že
na spol. SPYRONE bol dňa 05.08.2025 vyhlásený konkurz. Tento návrh pritom podala sama na seba

spol. SPYRONE ako úpadca, a to dňa 09.07.2025, t. j. len niekoľko dní po podpise kúpnej zmluvy,
ktorou Nehnuteľnosti nadobudla. Podľa registra úpadcov má spol. SPYRONE ako úpadca záväzky voči
spoločnosti ESTATE & PROPERTY COMPANY a S. K. ako pôvodným vlastníkom Nehnuteľností. Bolo
preto dôvodné predpokladať, že spol. SPYRONE neuhradila kúpnu cenu za predmetné Nehnuteľnosti.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že:

- záložcovia v rozpore s dojednaniami so žalobcom previedli bez jeho súhlasu Nehnuteľnosti, ktorými
boli zabezpečení záväzky emitentov na spriaznenú novozaloženú spol. SPYRONE,
- spol. SPYRONE ako kupujúci nezaplatila za Nehnuteľnosti kúpnu cenu a len 6 dní po podpise kúpnej
zmluvy na seba podala návrh na vyhlásenie konkurzu.Zo strany záložcov pritom neprišlo pre nezaplatenie kúpnej ceny k odstúpeniu od kúpnej zmluvy,
ani inému logickému následku. Vyššie uvedené skutočnosti je nevyhnutné vnímať v kontexte toho,
že všetky spomínané spoločnosti sú personálne a majetkovo prepojené. Prostriedky vo výške cca

3,5 mil. eur, ktoré boli emisiou dlhopisov získané, mali byť určené pre spol. BENZINOL (viď emisné
podmienky dlhopisov), ktorej jediným konateľom v tom čase bol doc. O.. S. Č. , K..O.., S., O..,.
S. Č. je hlavnou osobou, ktorá prepája emitentov, ručiteľov aj záložcov, bol tiež spoločníkom a
konateľom, resp. ovládajúcou osobou emitentov, t. j. spol. NORDES a MLC PETROL, ako aj pôvodných
vlastníkov Nehnuteľností, spol. Kráľovský Dvor a ESTATE & PROPERTY COMPANY. Okrem vyššie

uvedeného bol S. Č. aj skutočným vlastníkom spol. BENZINOL, a to prostredníctvom spoločnosti
B.H. CY EUROPAGATE LTD, reg. č. E. XXXXXX, so sídlom Prigkipissis Nte Tyras 16, Nikózia, 1065,
Cyperská republika (ďalej len „EUROPAGATE LTD“) a BABOLAD LTD, reg. č. E. XXXXXX, so sídlom
Prigkipissis Nte Tyras 16, Nikózia, 1065, Cyperská republika (ďalej len „BABOLAD LTD“). Jedným z
pôvodných vlastníkov Nehnuteľností je spol. Kráľovský dvor, v ktorej je S. Č. konateľom, spoločníkmi
sú vyššie uvedené cyperské spoločnosti EUROPAGATE LTD a BABOLAD LTD. Na spol. BENZINOL

bolo na základe návrhu Úradu pre vybrané hospodárske subjekty dňa 01.07.2025 začaté konkurzné
konanie, sp. zn. 31K/10/2025. Spol. BENZINOL bola zároveň s účinnosťou od 13.09.2025 vymazaná
z Obchodného registra vedeného Mestským súdom Bratislava III z dôvodov prenesenia sídla do iného
členského štátu EÚ; v súčasnosti má spoločnosť obchodné meno Benzinol Slovakia LTD a sídlo Nikózia
1066, Cyperská republika.

7. Spoločnosti NORDES a MLC PETROL sú dlžníkmi z titulu neuhradených záväzkov z emisií dlhopisov.
Výška ich záväzkov voči viac ako 200 slovenských a českých veriteľov predstavuje k dnešnému
dňu sumu takmer 4 milióny eur. Zároveň z vyššie uvedeného vyplývalo, že záväzky dlžníkov boli
zabezpečené záložným právom na majetok spriaznených spoločností, pričom hodnota tohto majetku -

Nehnuteľností presahovala výšku záväzkov emitentov. Záložcovia bez súhlasu, bez vedomia žalobcu a
v rozpore s dohodou s ním účelovo previedli Nehnuteľnosti na tretiu osobu. Z okolností tohto prevodu
(novozaložená spoločnosť, jej personálna spriaznenosť, neuhradenie kúpnej ceny, absencia krokov
predávajúcehozdôvodunezaplateniekúpnejceny)bolonepochybnezrejmé,žetentoprevodnesledoval
žiadny legitímny, hospodársky účel, ale jediným účelom tohto prevodu bolo ukrátenie veriteľov a cestou

speňaženia majetku v konkurznom konaní dosiahnuť zánik záložného práva zriadeného v prospech
žalobcu a tým zmariť uspokojenie veriteľov. Zo zápisov na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX je
zrejmé, že v prospech pôvodných majiteľov Nehnuteľností - S. K. a spol. ESTATE & PROPERTY
COMPANY bolo zriadené záložné právo. Pôvodní vlastníci Nehnuteľností a subjekty personálne a
majetkovo prepojené si teda zaťažením Nehnuteľností ďalším spôsobom „zabezpečili“, že im bude

vyplatený výťažok z predaja Nehnuteľností. Okrem vyššie uvedených skutočností, ktoré jednoznačne
svedčia o protiprávnom a podvodnom zámere, bolo, že spol. BENZINOL, ktorá taktiež neposkytla
žiadne plnenie z titulu ručenia, navyše pristúpila k presunu svojej pôsobnosti na Cyprus. S. Č. previedol
nehnuteľnosti, ktoré vlastnil a ktoré sa nachádzali hneď vedľa Nehnuteľností, na svoju manželku -
titulom nadobudnutia je podľa katastra nehnuteľností Darovacia zmluva V5004/2023 zo dňa 21.09.2023

- 186/23. Svoje postavenie ako sused areálu, ktorý je tvorený Nehnuteľnosťami, si pritom pán S. Č.
už skôr vylepšil tým, že zaťažil Nehnuteľnosti vecnými bremenami; takto postupoval, samozrejme, v
rozpore s emisnými podmienkami. Všetky tieto konania smerujú k zníženiu hodnoty zabezpečenia a
k mareniu práv veriteľov. Žalobca vystupuje v zmluvných vzťahoch ako tzv. agent pre zabezpečenie.
Postavenie žalobcu je upravené emisnými podmienkami a Zmluvami s agentom pre zabezpečenie

(bod 4 návrhu), ktoré žalobca uzatvoril osobitne pre každú jednu emisiu s príslušným emitentom a
vlastníkom Nehnuteľností ako záložcom. Podľa emisných podmienok: „Agent pre zabezpečenie je v
prípade existencie záložného práva oprávnený ako spoločný a nerozdielny veriteľ s každým jednotlivým
majiteľom dlhopisov [...] požadovať od emitenta úhradu akejkoľvek sumy, ktorú je emitent povinný
uhradiť ktorémukoľvek majiteľovi dlhopisov v súvislosti s peňažným záväzkom emitenta vyplývajúcim z

dlhopisov [...], vrátane jej vymáhania prostredníctvom výkonu záložného práva k zálohu. Z tohto dôvodu
súvšetcimajiteliadlhopisovpovinnívykonávaťsvojeprávaztýchtodlhopisov,ktorébymohliakýmkoľvek
spôsobom ohroziť existenciu alebo kvalitu zabezpečenia (vrátane uplatnenia a vymáhania akejkoľvek
peňažnej pohľadávky voči emitentovi na základe dlhopisov prostredníctvom výkonu záložného práva),
iba v súčinnosti s agentom pre zabezpečenie a prostredníctvom neho.“ V súlade so Zmluvami pre

zabezpečenie boli v prospech žalobcu zriadené záložné práva na Nehnuteľnostiach, pričom žalobca vo
vzťahu k záložcom vystupoval v postavení spoločného a nerozdielneho veriteľa s každým z veriteľov
(majiteľov dlhopisov). V zmysle zmluvy mal žalobca následne vo svojom mene a na účet majiteľovdlhopisov realizovať výkon záložného práva a následne vyplatiť výťažok z výkonu záložného práva
majiteľom dlhopisov.
8. Inštitút agenta pre zabezpečenie v slovenskom právnom poriadku nie je vyslovene upravený; je

upravený v § 20 a § 20a českého zákona č. 190/2004 Sb., o dluhopisech (ďalej len „ZOD“), v znení
účinnom od 1.1.2019. Podľa § 20 ods. 1 ZOD sa splatenie dlhopisov môže zabezpečiť zriadením
záložného práva alebo iného druhu zabezpečenia v prospech vlastníkov dlhopisov, pričom zmluvnou
stranou zabezpečovacej zmluvy je agent pre zabezpečenie, ktorý vystupuje ako záložný veriteľ v
prospech všetkých vlastníkov dlhopisov. Zmyslom tohto inštitútu je umožniť centralizovaný výkon

práv spojených so zriadeným zabezpečením a predísť praktickým ťažkostiam, ktoré by vznikali, ak
by každý z vlastníkov dlhopisov musel individuálne uzatvárať zmluvu o zabezpečení a samostatne
uplatňovať svoje práva zo záložného práva. Agent pre zabezpečenie preto vykonáva práva spojené
so zriadeným zabezpečením kolektívne, ako jednotný nositeľ práv, pričom z pohľadu tretích osôb
vystupuje ako veriteľ, hoci práva uplatňuje v prospech všetkých investorov. Takéto usporiadanie zaisťuje
právnu aj procesnú efektivitu a zároveň umožňuje jednotný postup pri vymáhaní alebo realizácii

záložného práva. Agent pre zabezpečenie preto vystupuje ako osoba s vlastným právnym postavením,
ktorá koná vo vlastnom mene, ale v prospech iných osôb. Takéto postavenie zodpovedá funkcii tzv.
security trustee v právnych poriadkoch anglosaského typu, pričom jeho účelom je zabezpečiť jednotné
uplatnenie práv zo zabezpečenia a rovnaké postavenie všetkých investorov bez ohľadu na ich počet
alebo štátnu príslušnosť. Z toho vyplýva, že agent pre zabezpečenie je pri uplatňovaní práv zo

zabezpečenia procesne aktívne legitimovaný rovnako ako individuálny veriteľ, ktorého pohľadávka je
zabezpečená majetkom dlžníka. Tento výklad potvrdzuje aj odborná literatúra, ktorá uvádza, že agent
pre zabezpečenie je osobou oprávnenou uplatňovať všetky práva spojené so zriadeným zabezpečením
v prospech vlastníkov dlhopisov a v rozsahu, v akom tak činí, má postavenie veriteľa zabezpečenej
pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalobca ako agent pre zabezpečenie je účastníkom hmotnoprávnych

vzťahov s emitentami ako primárnymi dlžníkmi, ako aj so záložcami poskytujúcimi zabezpečenie
záväzkov emitentov, pričom mu z tohto vzťahu priamo vyplývajú práva a povinnosti, má záložca právny
záujem na výsledku tohto konania a je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu.
9. Z verejne dostupných informácií vyplýva, že emitenti - spol. NORDES a MLC PETROL sú spoločnosti,
ktoré reálne nevykonávajú žiadnu činnosť; spol. NORDES nedosiahla za niekoľko po sebe idúcich rokov

žiadne tržby a za rok 2024 ani nesplnila svoju povinnosť uložiť do registra účtovnú závierku. Na spol.
BENZINOL (ktorá bola ručiteľom za záväzky emitentov) sa vedie konkurzné konanie (31K/10/2025,
Okresný súd Nitra); táto spoločnosť navyše zjavne účelovo v septembri 2025 preniesla svoje sídlo do
Cyperskej republiky. Od začiatku vzťahu medzi emitentami a ich veriteľmi bolo dojednané, že hlavným
(a v súčasnosti aj jediným reálnym) spôsobom zabezpečenia záväzkov emitentov je záložné právo

zriadené v prospech žalobcu na Nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcov. Kroky, ktoré v posledných
mesiacoch realizovali osoby okolo emitentov a záložcov je pritom zjavné, že nikdy nemali v úmysle
uspokojiť veriteľov z predaja Nehnuteľností a ich prísľuby na schôdzach veriteľov smerovali len
k oddialeniu výkonu záložného práva a zrealizovaniu nelegitímnych krokov za účelom poškodenia
veriteľov. Uvedené je zrejmé najmä z toho, že v auguste 2025, teda v čase, kedy spoločnosť Z. G. -

SPYRONE už mesiac vlastnila Nehnuteľnosti a zároveň na jej majetok bol vyhlásený konkurz, klamlivo
informovala zástupcov veriteľov o tom, že hľadajú záujemcu o Nehnuteľnosti, prebiehajú obhliadky a
podobne. Zo zverejnených informácií je zrejmé, že okrem finančnej hotovosti vo výške 4.400 eur sú
Nehnuteľnosti v konkurznom konaní jediným majetkom tvoriacim konkurznú podstatu. Je preto zrejmé,
že dôjde k ich speňaženiu a vyplateniu výťažku zabezpečeným veriteľom - pôvodným vlastníkom týchto

Nehnuteľností.
10. Žalobca uviedol, že sa návrhmi vo veci samej bude domáhať vylúčenia Nehnuteľností z konkurznej
podstaty podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o konkurze, resp. ZKR) z dôvodu neplatného prevodu Nehnuteľností na
majetok úpadcu (žalovaného) a zároveň určenia vlastníckeho práva žalobcov k Nehnuteľnostiam.

Speňaženie Nehnuteľností v konkurznom konaní, ku ktorému môže medzičasom dôjsť však môže úplne
zmariť tieto kroky. Prebiehajúce konkurzné konanie je výsledkom koordinovaného postupu, ktorého
cieľom bolo úplne vylúčiť žalobcu a tým veriteľov z možnosti uspokojenia svojich pohľadávok formou
predaja Nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné, aby do skončenia konaní vo veci samej
(excindačného konania a konania o určenie vlastníckeho práva), nebolo možné previesť Nehnuteľnosti

do vlastníctva tretej osoby a teda je splnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia - potreba
bezodkladnej úpravy pomerov. V dôsledku takéhoto prevodu by totižto v zmysle platnej úpravy zákona o
konkurze došlo k zániku záložného práva v prospech žalobcu a tým k zániku jediného možného spôsobu
uspokojenia veriteľov.11. Úpadca vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietol existenciu aktívnej
legitimácie na strane žalobcu. V predmetnom konkurznom konaní žalobca nie je účastníkom konania,
nedisponuje žiadnym postavením, a teda ani právom, v zmysle ktorého by sa mohol domáhať

vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v blokácií majetku žalovaného. Žalobca odvodzuje
svoje postavenie od záložného práva, ktoré malo byť zriadené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
úpadcu. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu SPYRONE, s. r. o. dňa 05.08.2025 však nastali
účinky podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Žalobca ako zabezpečený veriteľ si mohol v
konkurznom konaní žalovaného prihlásiť svoju zabezpečenú pohľadávku, pričom žalobca nie je veriteľ

úpadcu, len majetok úpadcu zabezpečoval žalobcovu pohľadávku. Žalobca si však svoju zabezpečenú
pohľadávku k dnešnému dňu neuplatnil, a to aj napriek tomu, že vyhlásenie konkurzu je verejne
dostupnou informáciou a zároveň žalobca bol správcom konkurznej podstaty o vyhlásení konkurzu
informovaný. S poukazom na ust. § 28 ods. 4 ZKR na žalobcovo zabezpečovacie práva sa neprihliada
a z uvedeného dôvodu nie je žalobca účastníkom konkurzného konania. Žalobca, hoci bol o vyhlásení
konkurzu riadne informovaný správcom, si svoju údajne zabezpečenú pohľadávku v zákonnej 45-dňovej

lehote neprihlásil. V dôsledku tejto nečinnosti sa podľa zákona na jeho zabezpečovacie (záložné) právo
neprihliada. Znamená to, že žalobca v tomto konkurznom konaní nemá a nemôže mať postavenie
zabezpečeného veriteľa. Stratil akékoľvek právo, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa uspokojenia zo
zaťaženého majetku alebo akokoľvek zasahovať do jeho speňažovania. Žalobca tým stratil akékoľvek
osobitné postavenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam a nemá žiadne právo, ktoré by ho oprávňovalo

domáhať sa uspokojenia z tohto majetku, či akokoľvek ovplyvňovať proces jeho speňažovania.
Žalobcove vyjadrenia o jeho postavení „agenta pre zabezpečenie“, opierajúce sa o zmluvné dojednania
a inšpiráciu v českom právnom poriadku, sú v tomto kontexte absolútne irelevantné. Žiadne zmluvné
dojednanie nemôže modifikovať alebo vylúčiť aplikáciu kogentných ustanovení ZKR o zániku práv.
Slovensky právny poriadok takýto inštitút nepozná a akékoľvek zmluvné dojednania nemôžu prelomiť

kogentne ustanovenia ZKR o zániku páva z neprihláseného zabezpečenia. Žalobca je tak subjektom
bez akéhokoľvek právneho vzťahu ku konkurzu a jeho majetku. Žalobca nie je účastníkom konkurzného
konania a neprináleží mu aktívna legitimácia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Úpadca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.12.2018 sp. zn. 4Obo/19/2018
ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.04.2018 sp. zn. 2Obo/4/2018, ktoré apeluje

na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2002 sp. zn. Obpj 7/2002.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konkurzného konania je možné realizovať iba
prostredníctvom podmienok obsiahnutých v ustanovení § 203 ZKR a nie akýmkoľvek iným spôsobom.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže iniciovať predbežný správca, správca alebo súd,
pričom žalobca nie je ani jedným z nich a zároveň nie je ani účastníkom konkurzného konania. Žalobca

navrhol nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom ktorého navrhuje uložiť správcovi zdržať
sa výkonu povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo ZKR, konkrétne povinnosti speňažovať majetok
úpadcu. Konkurzné konanie je autonómnym konaním, ktoré je upravené samostatným zákonom, a to
ZKR, ktorý obsahuje špecifickú úpravu, pričom ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) sa vo vzťahu k ZKR aplikujú iba primerane. Nie je možné rozhodnutím

vydaným v inom konaní správcovi konkurznej podstaty uložiť povinnosti, ktorými by došlo k úprave jeho
postupu v prebiehajúcom konkurznom konaní. Žalobca odôvodňuje potrebu neodkladného opatrenia
tým, že sa bude vo veci samej domáhať vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty. Úpadca
uviedol, že ani na podanie takejto žaloby nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný, nakoľko právo
domáhať sa vylúčenia veci zo súpisu má podľa § 78 ZKR iba tretia osoba, ktorá preukáže, že jej k veci

patrí právo, ktoré speňaženie v konkurze neumožňuje, typicky vlastnícke právo. Žalobca nikdy nebol
vlastníkom nehnuteľností, bol iba záložným veriteľom. Záložné právo však svojmu nositeľovi nedáva
právonavylúčenievecizexekúciealebokonkurzu.Žalobcomavizovanážalobabudetedavopredzjavne
neúspešná, ak nie je daná aktívna legitimácia pre žalobu vo veci samej, nemôže byť osvedčený ani
právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, ktoré má túto žalobu zabezpečovať.

12. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP), a to §
324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 325 ods. 2, § 333, § 334
konštatoval, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného do konkurzného
spisu sp. zn. 23K/6/2025 domáhal, aby súd uložil správcovi úpadcu SPYRONE s. r. o., zdržať sa úkonov

smerujúcich k predaju v návrhu špecifikovaných nehnuteľností zapísaných do konkurznej podstaty
úpadcu. Keďže nariadiť neodkladné opatrenie v rámci konkurzného konania je možné iba za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 203 ZKR, pričom aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie
takéhotonávrhujepredbežnýsprávcaalebosprávcaažalobcatakoutoosobounieje,súdprvejinštancieposudzoval návrh žalobcu v zmysle úpravy o neodkladnom opatrení v Civilnom sporovom poriadku.
Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú upravené v ustanoveniach § 325 ods. 1 a § 326 ods.
1 CSP, z ktorých vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak a) navrhovateľ hodnoverne

osvedčí dôvodnosť a trvanie nároku a b) ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo len
jedna z nich, neodkladné opatrenie nemožno nariadiť.
13. Nebolo sporným, že žalovaný zapísal do súpisu majetku podstát v návrhu špecifikované
nehnuteľnosti. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 ZKR je základnou úlohou správcu s odbornou

starostlivosťouzistiť,zabezpečiťaspravovaťmajetokpodliehajúcikonkurzu.Zatýmúčelomprechádzajú
nasprávcuvyhlásenímkonkurzu(exlege)dispozičnéoprávneniaohľadomnakladaniastýmtomajetkom
vrátane oprávnenia konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, pričom osoby, ktoré takéto oprávnenia
do tohto momentu mali, tieto oprávnenia strácajú (§ 44 ods. 1). Zákon o konkurze priznáva správcovi
oprávnenia na zistenie, zabezpečenie a spravovanie majetku podliehajúceho konkurzu. Na účely
zistenia majetku podliehajúceho konkurzu má správca k dispozícii inštitút súpisu majetkovej podstaty,

ktorým realizuje právne zabezpečenie majetku pre potreby konkurzu, pričom pri správe majetku
postupuje podľa ustanovenia § 86 ZKR. Vo veciach správy majetku je správca oprávnený robiť všetky
právne úkony s tým, že v niektorých prípadoch sa vyžaduje záväzný pokyn príslušného orgánu.
14. Zároveň, tak ako uviedol Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18.12.2018, sp. zn. 4Obo/19/2018,
poukazujúc aj na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2002 sp. zn.

Obpj 7/2002, usmerňovať činnosť správcu konkurznej podstaty môže súd len v rámci konkrétneho
konkurzného konania a neodkladným opatrením vydaným v inom konaní nemožno správcovi zakázať,
abynakladalsvecamizapísanýmidosúpisupodstaty.Konkurznékonanie,takakokaždésúdnekonanie,
je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh
môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania

nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani
ten istý súd v rámci iného konania. Neodkladným opatrením vydaným v inom konaní preto nemožno
správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Takéto neodkladné opatrenie
by bolo neprípustným zásahom do iného konania.
15. Súd je povinný vždy vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a až následne

či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v
konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než
pravdepodobnosť jej zamietnutia. Žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že vo
veci samej sa mieni domáhať vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty v zmysle ustanovenia § 78

ZKR z dôvodu neplatného prevodu nehnuteľnosti na majetok úpadcu a zároveň určenia vlastníckeho
práva žalobcov k nehnuteľnostiam.
16. Vylučovacia žaloba môže byť úspešná, ak a) vec bola správcom príslušného úpadcu vskutku
zahrnutá do súpisu majetku konkurznej podstaty; b) excindačná žaloba podaná osobou odlišnou od
úpadcu došla súdu najneskôr v posledný deň lehoty určenej tejto osobe na podanie žaloby výzvou

súdu, ktorý vyhlásil konkurz; c) žalovaným je správca konkurznej podstaty; d) v čase, keď súd rozhoduje
o vylúčení veci, účinky konkurzu trvajú a vec je naďalej spísaná v konkurznej podstate (nebola
medzičasom zo súpisu majetku konkurznej podstaty správcom vylúčená); e) osoba, ktorá sa domáha
vylúčenia veci zo súpisu, preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo,
ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej. Súd prvej inštancie v

tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2017 sp. zn. 4Obdo/6/2017, z
ktorého vyplýva, že vylúčenia majetku (veci) z konkurznej podstaty úpadcu sa môže domáhať len osoba,
ktorej majetok bol do súpisu zaradený. Z návrhu žalobcu bolo zrejmé, že žalobca nebol vlastníkom
nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa chce domáhať v excindačnom konaní, ale iba záložným veriteľom,
čo ho však neoprávňuje na vylúčenie veci zo súpisu majetku podstát. Vzhľadom na uvedené žalobca

hodnoverne neosvedčil dôvodnosť chráneného nároku (nároku vo veci samej), pričom kým nárok nie je
hodnoverne osvedčený, nemožno ani hovoriť o existencii potreby bezodkladne upraviť pomery strán.

17. V tomto prípade žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
ktorébolizapísanédosúpisukonkurznejpodstaty,pričomvkonaníonariadenieneodkladnéhoopatrenia

nemožno uložiť správcovi konkurznej podstaty, aby nenakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty.
Zároveň ani neboli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 v spojení s § 326 ods. 1 CSP a preto súd
prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o nároku na náhradutrov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako
procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.
18. Voči napadnutému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to v celom rozsahu

z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
19. Žalobca poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd uviedol, že návrh
žalobcu zamietol z dôvodu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné uložiť
správcovikonkurznejpodstaty,abynenakladalsvecamizapísanýmidosúpisupodstaty.Vtejtosúvislosti

súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.12.2018 sp. zn. 4Obo/19/2018 a na
stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2002 zn. Obpj 7/2002, podľa ktorého
usmerňovať činnosť správcu konkurznej podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného
konania a v inom konaní nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu
podstaty.
20. Žalobca zdôraznil, že judikatúra, na ktorú súd prvej inštancie poukazoval, nemôže byť vykladaná

tak, že konkurzné konanie vytvára „procesnú imunitu“ pre konanie, ktoré je materiálne protiprávne alebo
zjavne predstavuje zneužitie práva. Autonómnosť konkurzného konania nemôže znamenať, že súd
rezignuje na ochranu základných princípov právneho štátu, najmä zákazu zneužitia práv a povinnosti
poskytnúť účinnú súdnu ochranu. V opačnom prípade by sa konkurz stal nástrojom na legalizáciu
výsledku dosiahnutého nepoctivým a účelovým postupom.

21. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol a priloženými dôkazmi preukázal,
že spol. NORDES a MLC PETROL, spriaznené s úpadcom, boli dlžníkmi z titulu neuhradených záväzkov
z emisií dlhopisov, pričom výška ich záväzkov voči viac ako 200 slovenských a českých veriteľov
predstavuje k dnešnému dňu sumu takmer 4 milióny EUR. Tieto záväzky boli zabezpečené záložným
právom na nehnuteľnosti tvoriace konkurznú podstatu, ktoré ich vlastníci v rozpore so zmluvou so

žalobcom previedli na úpadcu. Úpadca je spoločnosť založená v roku 2025, personálne spriaznená so
záložcami aj dlžníkmi z emisií, zároveň za nehnuteľnosti neuhradila kúpnu cenu a len niekoľko dní po
uzavretí kúpnej zmluvy na seba úpadca podal návrh na vyhlásenie konkurzu.
22. Tiež žalobca uviedol, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ešte pred
vydaním napadnutého uznesenia, prihlásil do konkurzného konania pohľadávky a je preto účastníkom

konkurzného konania.
23. Zo zverejnených informácií bolo zrejmé, že takmer všetky pohľadávky v konkurze úpadcu
predstavujú pohľadávky predávajúcich (spriaznených s úpadcom) na zaplatenie kúpnej ceny za
nehnuteľnosti. Prevodu nehnuteľností a vyhláseniu konkurzu na majetok kupujúceho ako úpadcu
predchádzalo niekoľkomesačné zavádzanie a klamanie veriteľov o tom, že sa hľadal kupec na

nehnuteľnosti, aby mohli byť z výťažku z predaja uspokojení veritelia, a to dokonca aj v čase, kedy
nehnuteľnosti vlastnil úpadca a bolo začaté konkurzné konanie. Všetky tieto skutočnosti žalobca
preukázal už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Žalobca si bol vedomý existujúcej judikatúry týkajúcej sa neodkladného opatrenia v konkurznom
konaní ako aj stanoviska kolégia Najvyššieho súdu SR, bol však presvedčený o tom, že v danom prípade

ide o situáciu vymykajúcu sa z podmienok, za ktorých bol výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prijatý.
25. Zo skutočností preukázaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že zo strany
úpadcu a ním spriaznených osôb išlo o vopred pripravený protiprávny a koordinovaný postup, ktorý
nesledoval žiadny legitímny hospodársky cieľ, ale výlučne snahu ukrátiť veriteľov. Žalobca v tejto veci

podal aj trestné oznámenie, a to aj v Českej republike, keďže časť vlastníkov (investorov), ako aj jeden
z emitentov, pochádza z Českej republiky; zároveň sa v Českej republike konala schôdza vlastníkov
dlhopisov MLC PETROL a prebiehala tam aj pôvodná distribúcia predmetných dlhopisov. Príslušný
policajný orgán na podané trestné oznámenie reagoval tak, že vo svojom opatrení uviedol, že za daných
okolností mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu poškodzovania veriteľa. Zároveň poukázal na záver,

že vo vzťahu k tomuto skutku majú konať orgány činné v trestnom konaní Slovenskej republiky. Uvedené
sa však nevzťahuje na ďalšiu možnú trestnú činnosť, najmä na trestný čin podvodu.

26. Súd ako orgán verejnej moci nemôže poskytnúť právnu ochranu úpadcovi (a osobám s ním
spriazneným), ktorý systematickým a premysleným spôsobom zabezpečil, že v rozpore so zmluvným

dojednaním, najmä s povinnosťou vyžiadať si predchádzajúci písomný súhlas žalobcu s prevodom,
došlo k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu, ktorá je účelovo novozaložená (SPV), a tá následne
bezodkladne podala na seba návrh na vyhlásenie konkurzu. Takýto postup je zjavnou konštrukciousmerujúcou k obídeniu zmyslu zabezpečenia a k vytesneniu zabezpečeného veriteľa z reálnej možnosti
domôcť sa uspokojenia.

27. Žalobca poukázal na mimoriadne závažné procesné okolnosti, ktoré v súhrne vytvárajú
mechanizmus faktickej eliminácie práv zabezpečeného veriteľa: (i) príslušný katastrálny orgán bez
ďalšieho vykonal prevody, hoci zmluvná dokumentácia prevod výslovne podmieňovala predchádzajúcim
písomným súhlasom žalobcu; (ii) správca konkurznej podstaty žalobcu ako zabezpečeného veriteľa o
vedení konkurzného konania úpadcu (vlastníka nehnuteľností) neupovedomil. Úpadca v tomto konaní

nepravdivo a zjavne účelovo tvrdil, že žalobca bol správcom konkurznej podstaty včas upovedomený o
vedení konkurzného konania; toto tvrdenie žalobca kategoricky odmietol - žalobca včas upovedomený
nebol, čo malo za následok zásadné oslabenie jeho procesného postavenia a reálnej možnosti chrániť
svoje práva, lebo mu bola odňatá možnosť včas a účinne uplatniť procesné práva.
28. Žalobca dodal, že od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň došlo ku
krokom, ktoré boli predvídateľné - na prvej schôdzi veriteľov došlo k výmene súdom určeného správcu

a je dôvodné predpokladať, že ďalším krokom bude speňaženie majetku zo strany správcu zvoleného
veriteľmi (pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti). Hoci tieto kroky z formálnej stránky zodpovedajú výkonu
práv podľa ZKR, ich účelom je výlučne ukrátenie uspokojenia veriteľov a odstránenie záložného práva z
nehnuteľností. Aj podľa V. Knappa v teórii práva možno pod pojmom zneužitím práva rozumieť chovanie
zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok.

29. Základným účelom konkurzného konania je dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov
úpadcu. V danom prípade je však zo všetkých žalobcom popísaných a preukázaných okolností zrejmé,
že konkurzné konanie úpadcu je výlučne prostriedkom, akým sa úpadca a osoby s ním spriaznené
chcú zbaviť zaťaženia majetku záložným právom a ukrátiť veriteľov. Jednoznačne to vyplýva zo
skutočnosti, že úpadca krátko pred vyhlásením konkurzu nadobudol nehnuteľnosti, za tieto neuhradil

kúpnu cenu a tá tvorí väčšinu prihlásených pohľadávok. Speňažením majetku v konkurznom konaní
pritom nadobúdateľ získa nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom. Ide o flagrantný prípad zneužitia
právnych prostriedkov na protiprávne účely, ktorému nemôže byť súdom poskytnutá ochrana. Zákaz
zneužitia práva je základným princípom právneho poriadku, v právnom štáte nie je totiž možné, aby
inštitúty platného právneho poriadku slúžili na páchanie trestnej činnosti.

30. V nadväznosti na vyššie uvedené kroky v konkurznom konaní žalobca uviedol, že naliehavosť
potreby neodkladnej úpravy pomerov je v danom prípade zrejmá: po výmene správcu a vzhľadom na
predvídateľný postup väčšinových veriteľov hrozí bezprostredné speňaženie nehnuteľností. Ak dôjde k
speňaženiu, zásah do práv žalobcu bude prakticky nevratný; zabezpečenie sa v konkurze transformuje

na právo na výťažok a žalobca stratí reálnu možnosť zabrániť tomu, aby bol výťažok použitý spôsobom,
ktorý bude v prospech spriaznených osôb a na úkor ostatných veriteľov. Navrhované opatrenie pritom
nepredstavuje neprimeraný zásah: ide len o dočasné zachovanie status quo do rozhodnutia súdu,
pričom žalovanému ani úpadcovi nevzniká porovnateľná ujma ako žalobcovi hroziaca ujma neodvratná.
31. Ide o bezprecedentnú situáciu a učebnicový príklad organizovaného vyvedenia majetku mimo sféru

zabezpečeného veriteľa (aj samotných investorov - stoviek spotrebiteľov), ktorej nemožno poskytnúť
právnu ochranu. Ak by súd v takto nastavenom prípade úpadcovi ochranu poskytol, praktickým
dôsledkom by bolo legitimizovanie modelu, v ktorom pôvodní vlastníci nehnuteľností účelovo zriadia
zabezpečenia, následne prevedú majetok na účelové SPV, iniciujú konkurzné konanie a po speňažení
nehnuteľnostívkonkurzesazvýťažkuuspokoja(najmäako„predávajúci“uplatňujúcikúpnucenu),zatiaľ

čo zabezpečený veriteľ bude fakticky ukrátený. Takýto výsledok by znamenal, že zmluvné obmedzenia
prevodu aj samotná funkcia zabezpečenia sa stanú prázdnymi deklaráciami a že „účelová insolvencia“
sa stane nástrojom na obchádzanie práv zabezpečených veriteľov, čo je v právnom štáte neprípustné.
32. Je nevyhnutné v tomto prípade, prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti. Pokiaľ žalobca nemá
právnu možnosť zabrániť speňaženiu majetku úpadcu za takýchto okolností, dochádza k porušeniu

základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a odopretiu
spravodlivostižalobcovi.Zároveňsatýmvytváranebezpečnýpriestoraotváramožnosťpreobchádzanie
zabezpečenia záložným právom a poškodzovanie záložných veriteľov cestou účelového konkurzného
konania. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, a nie súborom právnych predpisov,
ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu

chráneného príslušnou normou. Súdy sú povinné aplikovať platné právo, pričom CSP ani ZKR výslovne
nevylučujú nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP s účinkom na konkurzné konanie. Naopak,
možnosť nariadenia neodkladného opatrenia správcovi mimo konkurzného konania umožňujú napríklad
právne predpisy Česka aj Nemecka. Právny názor Najvyššieho súdu SR o autonómnosti konkurznéhokonania je len interpretáciou súdu, keďže táto vec nie je výslovne upravená právnymi predpismi. Podľa
čl. 4 ods. 2 CSP v prípade neexistencie výslovnej právnej úpravy je súd povinný hľadať právo v iných
právnych normách (analogia legis) alebo v iných prameňoch práva (analogia iuris), pričom interpretáciu

platného zákona súd vždy musí robiť ústavne súladným spôsobom, v tomto prípade s ohľadom na
základné právo strany na súdnu ochranu. Nie je podľa nášho názoru ústavne konformný taký výklad §
324 CSP a § 203 ZKR, keď tieto právne normy neumožňujú súdnu ochranu žalobcu pred protiprávnym
konaním v konkurznom konaní, pretože by žalobca ostal bez akejkoľvek ochrany. Preto je potrebné
prelomiť výklad Najvyššieho súdu SR o autonómnosti konkurzného konania.

33. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol bolo údajné nepreukázanie hodnoverného osvedčenia nároku, kedy konajúci súd poukázal
na to, že žalobca sa návrhom mieni domáhať vylúčenia vecí z konkurznej podstaty, čo podľa súdu nie
je možné, nakoľko žalobca nebol vlastníkom nehnuteľností, ale „iba“ záložným veriteľom. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti uviedol, že osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu musí preukázať,
že vec nemala byť zaradená do súpisu a že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu svedčí jej,

súd zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 10. 2017, sp. zn. 4Obdo/6/2017.
34. Vo vzťahu k vyššie uvedenému tvrdeniu súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že žiadne ustanovenie
právneho predpisu nevylučuje možnosť domáhať sa vylúčenia majetku z konkurznej podstaty inou
osobou ako vlastníkom majetku, ak navyše v tomto prípade bolo zaradenie do konkurznej podstaty
dôsledkom trestnej činnosti a absolútne neplatných právnych úkonov; v žiadnom ustanovení platného

právneho predpisu nie je stanovené vlastnícke právo ako podmienka aktívnej vecnej legitimácie pre
podanie vylučovacej žaloby.
35. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/6/2017, na ktorého vetu z odôvodnenia
súd prvej inštancie poukazuje žalobca uviedol, že uvedené rozhodnutie sa týka skutkovo úplne odlišnej
situácie, kedy podstatou rozhodovania Najvyššieho súdu SR bolo vylúčenie náhradného peňažného

plneniazkonkurznejpodstaty(tedamajetku,ktorýnebolvskutočnostizaradenýdokonkurznejpodstaty).
36. Žalobca v tomto konaní požadoval len dočasné pozdržanie neodvrátiteľného následku v podobe
speňaženia nehnuteľností, pričom vyhovením tohto nároku nebude za daných okolností ukrátený žiadny
subjekt. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca apeluje na odvolací súd, aby aplikoval
právo spôsobom zodpovedajúcim princípom všeobecnej spravodlivosti, zákazu zneužitia práva a účelu

právnej úpravy a zmenil napadnuté uznesenie tak, že vydá žalobcom navrhované neodkladné opatrenie.

37. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že sa s napadnutým uznesením plne
stotožnil a navrhol odvolaciemu súdu ho potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

38. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní nepochopiteľne spochybnil stanovisko Najvyššieho
súdu SR, ktoré vychádza z princípu autonómie konkurzného konania, a tvrdil, že toto stanovisko vytvára
údajnú „procesnú imunitu" pre protiprávne konanie s čím nemožno súhlasiť.
39. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú správne poukázal prvostupňový súd, nezakladá „imunitu"
na protiprávne konanie, ale stanovuje jedno zo základných pravidiel konkurzného práva s tým, že

usmerňovať činnosť správcu konkurznej podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného
konania. Toto nie je výnimka z princípu právneho štátu, ale jeho prirodzeným prejavom. Konkurzné
konanie je špecializované konanie s vlastným subjektom (správcom), vlastným cieľom (maximalizácia
uspokojenia veriteľov) a vlastnými procesnými pravidlami. Nemožnosť zakazovať správcovi konanie
mimo konkurzného konania nie je otázkou imunity, ale otázkou procesnej spôsobilosti a vecnej

príslušnosti.
40. Konkurzné konanie, rovnako ako každé iné súdne konanie, je autonómne v tom zmysle, že
procesne úkony v ňom môže robiť a jeho priebeh môže ovplyvňovať iba ten súd, na ktorom toto
konanie prebieha, a len prostredníctvom nástrojov, ktoré mu dáva konkurzný právny poriadok. Do
prebiehajúceho súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho

o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch), a dokonca ani ten istý súd nemôže do
jedného konania ingerovať prostredníctvom iného, paralelného konania. Ak by všeobecný civilný súd v
konaníoneodkladneopatrenieukladalsprávcovikonkurznejpodstatypovinnosťzdržaťsaspeňažovania
majetku, ktorý je súčasťou súpisu konkurznej podstaty, znamenalo by to neprípustný procesný zásah
do autonómne prebiehajúceho konkurzného konania.

41.Taketo neodkladne opatrenie by bolo nielen v rozpore s citovanými závermi Najvyššieho súdu SR,
ale aj s koncepciou konkurzného práva ako špecializovaného režimu, v ktorom sa o spôsobe realizácie
majetku úpadcu rozhoduje výhradne prostredníctvom nástrojov Ž KR (rozhodnutí konkurzného súdu,
dohľadu nad správcom, rozhodnutí veriteľských organov, prípadne opravných prostriedkov v rámcikonkurzného konania). Pokús žalobcu „obísť“ túto autonómiu cez všeobecné neodkladné opatrenie v
inom sporovom konaní je preto právne neprípustný.
42. Neodkladne opatrenie podľa CSP predpokladá okrem iného, aby bol nárok vo veci samej

hodnoverne osvedčený a aby miera pravdepodobnosti jeho úspechu bola úž v tomto štádiu vyššia
než pravdepodobnosť jeho neúspechu. Súd je povinný najskôr z objektívneho hľadiska vyhodnotiť
presvedčivosť návrhu a až následne posúdiť, či žalobca reálne osvedčil všetky skutočnosti, ktoré zákon
s nariadením neodkladného opatrenia spája.
43. Žalobca deklaroval, že vo veci samej sa mieni domáhať vylúčenia nehnuteľností z konkurznej

podstaty podľa § 78 ŽKR, a to z dôvodu údajnej neplatnosti prevodu nehnuteľností na úpadcu a zároveň
určenia svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Už na úrovni tvrdení však nie je tento zámer
v súlade so zákonnými predpokladmi úspešnej vylučovacej (excindačnej) žaloby.

44. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok zo dna 26.10.2017, sp. zn. 4Obdo/6/2017,
jasne definuje kumulatívne podmienky úspechu vylučovacej žaloby, ktorá môže byť úspešná len vtedy,

ak sú splnené najmä nasledovne podmienky: vec bola zahrnutá správcom do súpisu majetku konkurznej
podstaty, žaloba bola podaná v lehote určenej výzvou konkurzného súdu; žalovaným je správca
konkurznej podstaty, v čase rozhodovania trvajú účinky konkurzu a vec je stále v súpise a predovšetkým
- osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu, preukáže nielen to, že vec nemala byť do súpisu
zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci zo súpisu, svedčí priamo jej. Najvyšší

súd SR v citovanom rozhodnutí výslovne zdôraznil, že vylúčenia veci z konkurznej podstaty sa môže
domáhať len osoba, ktorej majetok bol do súpisu zaradený. Z návrhu žalobcu je však zrejme, že žalobca
nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa chce domáhať. Jeho postavenie je nanajvýš
postavením záložného veriteľa. Postavenie záložného veriteľa - nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie vylučovacej žaloby a neumožňuje domáhať sa vylúčenia veci zo súpisu majetku konkurznej

podstaty.

45. V predmetnom konkurznom konaní však žalobca v čase podania neodkladného opatrenia nebol
účastníkom konania, nedisponoval žiadnym postavením, a teda ani pravom, v zmysle ktorého by
sa mohol domáhať vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v blokácií majetku žalovaného

(žalobca síce v novembri 2025 prihlásil svoju pohľadávku, avšak tato nie je zistená a ako zabezpečená
pohľadávka bola podaná po 45-dnovej lehote na prihlasovanie pohľadávok).

46. Žalobca ako zabezpečený veriteľ neprihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku v zákonnej 45-dnovej
lehote, napriek tomu, že bol o vyhlásení konkurzu riadne informovaný správcom konkurznej podstaty.

Neprihlásením pohľadávky v stanovenej lehote žalobca stratil postavenie zabezpečeného veriteľa
a akékoľvek právo domáhať sa uspokojenia zo zaťaženého majetku alebo zasahovať do procesu
jeho speňažovania. Zmluvné dojednania, najmä koncepcia „agenta pre zabezpečenie“ inšpirovaná
českou právnou úpravou, nemôžu prelomiť kogentne ustanovenia slovenského ZKR o zániku práv z
neprihláseného zabezpečenia. Slovenský právny poriadok uvedený inštitút neuznáva. Žalobca sa tak

stávasubjektombezprávnehovzťahukukonkurzuajehomajetkuanemáaktívnulegitimáciunapodanie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

47. Za týchto okolností nemožno hovoriť o hodnovernom osvedčení nároku, ktorý ma byť chránený
neodkladným opatrením. Pokiaľ nárok vo veci samej nie je ani na elementárnej úrovni pravdepodobný

- teda nevyplýva, že žalobca by vôbec mohol byť procesne oprávnený v budúcej excindačnej žalobe -
nemôže byť splnená ani podmienka nevyhnutnej potreby bezodkladne upraviť pomery strán.

48. Za týchto okolností nie sú splnené podmienky § 325 ods. 1 v spojení s § 326 ods. 1 CSP a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia správne nemohol byť úspešný. Súd prvej inštancie preto úplne

v súlade so zákonom aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

49. Žalobca argumentoval tým, že jeho tvrdenia sú podporene trestným oznámením. Avšak, pokiaľ
ide o bezpečnostné praktiky a ich prešetrovanie, tie prináležia organom činným v trestnom konaní. Ak

skutočnedôjdekzisteniutrestnejčinnosti,uvedenébudepodliehaťtrestnémukonaniupodľapríslušných
právnych predpisov. Nie je úlohou súdu v civilnom konaní o neodkladnom opatrení bez úplného zistenia
faktov rozhodovať tak, akoby bol trestný čin už právoplatne preukázaný.50. Žalobca poukázal na čl. 46 Ústavy SR o práve na súdnu ochranu. Avšak, právo na súdnu ochranu
neznamená, že každý subjekt sa môže domáhať ochrany v akomkoľvek konaní a prostredníctvom
akýchkoľvek prostriedkov. Nie je porušením práva na súdnu ochranu, keď súd zamietne návrh na

neodkladne opatrenie, ktorý nemá dostatočný právny základ a nie sú v danom prípade splnene všetky
zákonne podmienky na jeho vydanie.

51. Žalobca zároveň tvrdil, že nariadenie neodkladného opatrenia by nepredstavovalo neprimeraný
zásah, pretože by išlo len o zachovanie status quo. Neodkladne opatrenie, ktoré by zakázalo správcovi

konkurznej podstaty nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v súpise majetku, by bolo nezákonným
zásahom do výkonu správcovskej činnosti. Takýto zásah by znemožnil konkurzne konanie a vytvoril by
stav neprimeranej právnej neistoty.

52. Žalovaný v súlade s odôvodnením súdu prvej inštancie poukázal aj na Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 18.12.2018, sp. zn. 4Obo/19/2018 „...Podľa súdu nie je možné správcu konkurznej podstaty

neodkladným opatrením obmedzovať vo výkone jeho právomocí, upravených osobitným predpisom.
Neodkladné opatrenie by zasahovalo do konania, ktoré sa vedie pod sp. zn. 4K/18/2005 a ktoré sa
riadi ZKV. Rozsah neodkladného opatrenia by obmedzoval správcu konkurznej podstaty pri plnení
práv a povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona (§ 8 ZKV) a ktorého činnosť je usmerňovaná
v rámci konkrétneho konkurzného konania.“ Žalovaný dal do pozornosti aj Uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 25.04.2018 sp. zn.: 2Obo/4/2018, ktoré taktiež apeluje na stanovisko obchodného kolégia
Najvyššieho súdu SR z 16.12.2002, sp. zn. Obpj7/2002, pričom týmto uznesením došlo k zamietnutiu
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z nasledovných dôvodov. „Odvolací súd v
tejto súvislosti odkazuje aj na Stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 16. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002 (R 63/2003), podľa ktorého usmerňovať činnosť správcu

podstaty, môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Rozhodnutím vydaným v inom
súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup
v konkurznom konaní. Keďže bolo napadnutým neodkladným opatrením, v inom ako v konkurznom
konaní, správcovi zakázané nakladať s vecami zapísanými do súpisu podstaty, súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj nesprávny právny záver, ktorý je v rozpore s

cieľom a účelom zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ako aj s
ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd, preto napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa z 26. februára 2018, č. k. 2Cbi/1/2018-65, podľa § 388 C. s. p. zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

53. Z uvedeného vyplývalo, že nariadenie neodkladného opatrenia počas konkurzného konania je
viazane na striktne splnenie stanovených podmienok v § 203 ZKR. Akékoľvek iné procedurálne postupy
nie sú v danom prípade prípustné.
54. Žalovaný podaním zo dňa 14.01.2026 doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a zdôraznil, že
nebol dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov a poukázal na stanovisko obchodného

kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obpj/7/2002 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1VCdo/1/2019 z 26.11.2019 s tým, že odklon nie je možné realizovať svojvoľne a súdy sú viazané
rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu o tom, že nebol
upovedomený správcom konkurznej podstaty o vyhlásení konkurzu. Udialo sa tak výzvou na poskytnutie
súčinnosti v prihlasovacej lehote 45 dní, avšak žalobca svoju pohľadávku prihlásil neskoro.

55. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec v rozsahu podľa § 379
CSP a podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po dôslednom oboznámení sa s celým
obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

56. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

57. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

58. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.59. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

60. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí
byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí

navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

61. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

62. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP, (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. (2) Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

63. Odvolací súd uvádza, že pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia musí konajúci
súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom

neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti, ktoré musia byť zdokladované a zároveň dostatočne
osvedčené, odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti),
či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť reálnu ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) a či právne účinky takéhoto neodkladného opatrenia
neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

Vzhľadom na tieto špecifická inštitútu neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný vždy dôsledne
vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a či aj skutočne došlo k
osvedčeniu všetkých v návrhu tvrdených skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia
podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku). Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené v
tom prípade, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, resp. dochádza k

porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Povinnosťou
súdu je veľmi dôsledne vyhodnotiť, či došlo k osvedčeniu všetkých zákonných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia najmä v prípade, ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení má
povahu rozhodnutia vo veci samej, t. j. ak sa v dôsledku neho spor o veci vymedzenej žalobou

právoplatne skončil a nebude nasledovať konanie vo veci samej (čo však nebol prejednávaný prípad).

37. Účelom neodkladného opatrenia v posudzovanej veci bola dočasná úprava pomerov strán
sporu, spočívajúca v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa úkonov smerujúcich k predaju v petite
špecifikovaných Nehnuteľností (pozemkov a stavieb), a to do právoplatného skončenia konania vo veci

samej o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu SPYRONE s. r. o., v konkurze, Bratislava,
vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23K/6/2025.
38. Odvolací súd uvádza, že pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje
existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená.
Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok

na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade ak
existuje obava ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp.
ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala.
Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý
zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou

z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konajúci
súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie.
Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho
nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravypomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i
keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy
navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady
vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovanému) alebo tretích osôb,
a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera

osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej
vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú
zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne
na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok
súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich
správania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má

za následok hrozbu alebo vznik škody na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za
výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri rozhodovaní o jeho nariadení súd zásadne nevykonáva
dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán sporu, ktoré nemusia byť pred rozhodnutím o takomto
návrhu vypočuté a zároveň uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné aj bez ohľadu
na jeho právoplatnosť.

39. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a potvrdzuje správnosť dôvodov v ňom uvedených (§ 387
ods. 2 CSP), ktorými súd prvej inštancie spor správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu
existujúceho v čase vydania napadnutého uznesenia.
40. K námietke žalobcu, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

§ 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé,
že súd prvej inštancie aplikoval na spor správny právny predpis (Civilný sporový poriadok v spojení
so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii) a na základe osvedčeného skutkového stavu aj dospel k
správnym skutkovým záverom.

41. V danej veci odvolací súd totožne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, s ktorým
sa v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje naň (najmä body 13-17 odôvodnenia tohto rozhodnutia)
vyhodnotil, že v danom prípade je potrebné postupovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
súdov Slovenskej republiky spomenutých vyššie v tomto rozhodnutí, z hľadiska možnosti uloženia
povinnosti formou neodkladného opatrenia správcovi konkurznej podstaty úpadcu iným súdom ako

súdom konajúcim v prebiehajúcom konkurznom konaní. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že usmerňovať činnosť správcu konkurznej podstaty úpadcu spol. SPYRONE s. r. o., (ukladaním
mu navrhovanej povinnosti) môže uskutočňovať iba ten súd, ktorý je príslušný v rámci nariadeného
konkurzného konania, t. j. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 23K/6/2025, ktorým bolo
rozhodnuté o nariadení konkurzu a ustanovení správcu konkurznej podstaty. V inom súdnom konaní

nie je možné ukladať akékoľvek povinnosti správcovi konkurznej podstaty úpadcu spol. SPYRONE s.
r. o., t. j. nie je možné mu ukladať ani povinnosť zákazu vykonávania úkonom smerujúcich k predaju
nehnuteľnosti zapísanými do súpisu podstaty, a to ani formou neodkladného opatrenia. Takýto záver
jednoznačnevyplývazustálenejjudikatúrysúdovSlovenskejrepubliky,pričomibavýhradnerozhodnutia
súdov Slovenskej republiky predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax, slúžiacu na zjednotenie rozhodnutí

súdov všetkých stupňov v Slovenskej republike a v prípade, ak rozhodnutia súdov iných štátov
(Ústavný, Najvyšší súd Českej republiky) riešia určitú právnu skutočnosť odlišne nie je možné takýmito
rozhodnutiami prelomiť ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.
Konkurzné konanie je autonómnym konaním, v ktorom je správca konkurznej podstaty úpadcu ten,
ktorý je oprávnený a povinný vykonávať všetky potrebné úkony tak, aby došlo k naplneniu účelu

daného konkurzného konania. Uskutočňovať úkony v prebiehajúcom konkurznom konaní, prípadne inak
ovplyvňovať jeho priebeh môže jedine súd v konaní v ktorom konkurzné konanie prebieha a to len v
rámci tohto konkurzného konania. Do priebehu konkurzného konania nemôže zasahovať iný súd ako ten
na ktorom dané konkurzné konanie prebieha. Ak by sa tak udialo, išlo by celkom zrejme o neprípustnýzásah iného súdu do prebiehajúceho konkurzného konania a takýto postup nie je v súlade s právnou
úpravou konkurzného konania v zmysle platného zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd
taktiež súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o tom, že vylúčenia majetku

(v danom prípade nehnuteľností) z konkurznej podstaty úpadcu sa efektívne môže domáhať iba ten,
koho majetok bol do súpisu zaradený, pričom žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, ktorých vylúčenia
sa mieni domáhať žalobou v excindačnom konaní (je záložným veriteľom), čím nie je hodnoverne
osvedčený jeho nárok.
42. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol
odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 378 ods. 1
CSP), a úspešnému žalovanému tento nárok voči žalobcovi priznal v plnom rozsahu.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428

CSP).