Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2226200307
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2226200307.4

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a
2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda,
odbor sociálnych vecí a rodiny, deti rodičov - matka: D. E. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
G. XXX, G. a otec: H. B., F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XXX, G., zast. Nosko & Partners
s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, v konaní o návrhu matky na nariadenie

neodkladného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 02.02.2026 domáha nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov
k maloletým deťom do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvode rodičov a úprave
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Matka uvedeným neodkladným opatrením
žiada zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, žiada určiť dočasne styk otca s maloletými tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletými každý nepárny víkend od piatka od 15.00 hod. do nedele
do 18.30 hod. s tým, že otec si prevezme aj odovzdá maloleté deti v mieste bydliska matky, zároveň

žiada určiť dočasne aj telefonický styk otca s maloletými a to najviac 3 x týždenne, a určiť výživné na
maloletého A., ako aj na maloletú C. v sume 250,- eur mesačne na každé maloleté dieťa. Uvedeným
podaním matka podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť
nájomný byt v obci G., časť obce E. G. do jej užívania spolu s maloletými deťmi. Súd uvedený návrh
matky v tejto časti uznesením zo dňa 03.02.2026, č.k. 15P/16/2026-53 vylúčil na samostatné konanie,
nakoľko v tejto časti išlo o vec nepatriacu do rodinnoprávnej agendy, ale o vec majúcu občianskoprávny

charakter. Táto časť návrhu matky je evidovaná na tunajšom súde pod sp. zn. 20C/7/2026.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že neodkladné opatrenie
je potrebné nariadiť z dôvodu, že správanie otca voči deťom aj voči nej dlhodobo spôsobuje
napätie, konflikty narúšajú aj psychickú pohodu detí. Deti sú citlivé, emočne nestabilné a potrebujú
pokojné, predvídateľné a stabilné prostredie. Počas spoločného spolužitia sa opakovane vyskytovalo

správanie, ktoré na deti negatívne vplývalo, ako zvýšený krok a nátlak, nevhodné komentáre
pred deťmi, ponižovanie matky v ich prítomnosti, neprimerané používanie technológii ako náhrada
výchovy, sľubovanie vecí výmenou za poslušnosť. V dôsledku toho sa u detí objavila podráždenosť,
napodobňovanie nevhodných prejavov a narušenie režimu. Deti potrebujú okamžité stabilné prostredie,
jasný režim a pokojné fungovanie domácnosti, čo je možné zabezpečiť len dočasným zverením do
osobnej starostlivosti matke.3. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len ako „úrad“ alebo „úrad práce“), na
základe výzvy tunajšieho súdu zo dňa 03.02.2026 podaním doručeným súdu dňa 13.02.2026 prešetril
výchovnéprostrediemaloletýchdetíumatkynaadrese:E.XXX/Xazistilnasledovné:Matkasmaloletými

deťmi býva v X izbovom nájomnom byte na hore uvedenej adrese. Byt je riadne a účelne zariadený. V
čase návštevy úradu hygiena a čistota v domácnosti bola na veľmi dobrej úrovni. Matka s deťmi býva
na uvedenej adrese od februára 2026, do toho času bývala s otcom maloletých na adrese E. G. XXX,
G., kde otec aj naďalej býva, teda matka pozná bytové podmienky u otca na uvedenej adrese. Maloleté
deti majú spoločnú izbu, kde majú vytvorené vhodné podmienky a zabezpečené všetky veci osobnej

potreby a vytvorené vhodné podmienky na pokojný spánok. Výdavky na bývanie podľa udania matky sú
vo výške 500,- eur mesačne. Výdavky na deti matka uviedla, že vyčíslila vo svojom návrhu podanom na
súde. Matka pracuje, ako finančný poradca a jej príjem je cca 1000,- eur mesačne. Podľa udania matky
maloleté deti sa s otcom stretávajú cez víkendy. Otec na výživu maloletých detí v mesiaci február prispel
sumou 500,- eur a poslal matke aj daňový bonus na deti vo výške 200,- eur. Podľa matky deti sú zdravé
majú len bežné choroby a sú v pediatrickej starostlivosti E. I. v A. C.. Maloletý A. navštevuje X. ročník

J. K. L. G. a maloletá C. navštevuje E. K. L. G.. Podľa matky otec pracuje vo M. D. C. a pracuje aj na
dohodu a poberá invalidný dôchodok, avšak jeho mesační príjem uviesť nevie.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručil otec dňa 27.02.2026 vyjadrenie v ktorom
uvádza, že návrh matky otec považuje za absolútne nedôvodný, keďže matka skutočnosti rozhodujúce

pre nariadenie neodkladného opatrenia nielen neosvedčuje, ale ani netvrdí a v konečnom dôsledku ani
relevantne tvrdiť nemôže, pretože nie sú dané skutkové okolnosti na to, aby mohlo dôjsť nariadeniu
neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k všetkým navrhovaným výrokom otec predovšetkým uvádza,
že matka neuvádza skutkové tvrdenia, na základe ktorých by malo dôjsť k nariadeniu neodkladného
opatrenia v požadovaných výrokoch (napr. vo vzťahu k obmedzeniu telefonickej komunikácie otca

s maloletými, nie sú uvedené žiadne tvrdenia, pre ktoré by malo k takému obmedzeniu dôjsť), tvrdenia
matkysúnepravdivé,resp.zavádzajúce,podľaotcaajvprípadepravdivostitvrdenímatkybyňoutvrdené
skutočnosti neboli dostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Matka neosvedčila pravdivosť
svojich skutkových tvrdení, ako ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Otec žiadal návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a žiadal, aby súd mu priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

5. Súd na tomto mieste uvádza, že z úradnej činnosti mu je známe, že matka dňa 02.02.2026 podala na
tunajšom súde aj návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode, ktoré konanie je vedené pod spisovou značkou 15P/15/2026.

6. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., ktorý sa použije aj v civilnom mimosporovom konaní (§ 2 ods. 1
C.m.p.), môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Môže
tak urobiť na návrh alebo bez návrhu (§ 324 ods. 1 C.s.p. a § 360 ods. 1 C.m.p.). Podľa osobitnej
úpravy obsiahnutej v C.m.p. môže súd neodkladným opatrením nariadiť, aby ten, kto má maloletého

pri sebe, odovzdal ho do starostlivosti určenej osoby alebo do striedavej starostlivosti (§ 367 ods. 1),
alebo aby povinný platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 366). Neodkladné opatrenie je tak v zásade
prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery alebo obave, že exekúcia
bude ohrozená. V konaní o neodkladnom opatrenie nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo
veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej

ochrany práv a právom chránených záujmov. Bezodkladná úprava pomerov znamená, že bez takejto
úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu
alebodoexistujúcehostavu,takžekonanievovecisamejbystratiloďalšízmysel,resp.byboloneúčelné.
Pri rozhodovaní vo veciach maloletých, vrátane rozhodovania o neodkladnom opatrení, je podľa čl. 5
Zákona o rodine prvoradým hľadiskom záujem maloletého dieťaťa, pri ktorom sa zohľadňuje okrem

iného úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

7. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.8. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

9. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou

stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre
jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných
jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne
opatrenia.

11. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť zavýchovuavývojdieťaťa.Základným zmyslomichstarostlivostimusípritombyťzáujem
dieťaťa.

12. Cieľom neodkladných opatrení je iba provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s
cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím
vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že

ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí

dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme

neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

13. Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti má slúžiť

k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o
výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení
Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v
čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí
zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí

byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla
úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť
teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko
napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez
vykonania potrebného dokazovania.

14. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že
sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú bezodkladnú úpravu. Neodkladným opatrením
súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavupomerov tak, aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa
toto rozhodnutie bezprostredne dotýka. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť
nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný,

nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného
závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

15. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, a podstatným

obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že matka maloletých detí dostatočne neosvedčila
neodkladnosť a naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré by vyžadovalo okamžitý
zásah súdu. Nebola preukázaná ani potrebná predbežná ochrana, ani odôvodnená bezprostredne
hroziaca ujma maloletým deťom, či potreba dočasnej úpravy pomerov rodičov vo vzťahu k maloletým
pre nebezpečenstvo ujmy vo vývine maloletých. Z uvedeného dôvodu súd návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia v

rozsahu navrhovanom matkou neboli splnené zákonné predpoklady. V časti, v ktorej išlo o zverenie
maloletých neodkladným opatrením do osobnej starostlivosti matky prijal súd záver, že zo strany matky
maloletých nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých formou neodkladného
opatrenia a zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie
neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo, nakoľko súd mal už v tomto

štádiu konania nesporne zistené (okrem iného aj zo správy kolízneho opatrovníka), že maloleté deti
sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky a matka v konaní netvrdila ani neosvedčila, že by sa
otec snažil o odňatie maloletých z osobnej starostlivosti matky. V skratke, súd nevidel dôvod na
to, aby rozhodol neodkladným opatrením o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky,
keďže táto maloletých v starostlivosti má. Teda matka neosvedčila splnenie podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia vo vzťahu k starostlivosti o maloletých v zmysle § 325 CSP a § 36 ods. 1 zákona
orodine.Čosatýkaurčeniastykuotcasmaloletýmivrozsahuakonavrhujematkaformouneodkladného
opatrenia súd má za to, že taktiež nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých
formou neodkladného opatrenia a zo strany súdu rovnako nebolo zistené ani žiadne potenciálne
ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania i v tejto

časti vyžadovalo, zdôrazňujúc tú skutočnosť, že tvrdenia matky uvedené v návrhu súd nepovažoval
za osvedčené ako aj to, že otec s navrhovaným rozsahom styku vo svojom vyjadrení nesúhlasil. Čo
sa týka určenia výživného v sumách ako navrhuje matka formou neodkladného opatrenia, tunajší súd
uvádza, že matka neosvedčila, že otec na maloleté deti neprispieva vôbec, ani v nevyhnutnom rozsahu,
uvedený fakt vyplýva aj zo správy úradu práce zo dňa 12.02.2026, kde úrad uvádza, že matka úradu

sama uviedla, že otec na výživu maloletých v mesiaci február prispel sumou 500,- eur a poslal matke aj
daňový bonus na deti vo výške 200,- eur. Súd na tomto mieste uvádza, že na tunajšom súde prebieha
konanie o rozvod manželstva matky a otca maloletých, vedené pod sp. zn. 15P/15/2026, ktoré je spojené
aj s konaním o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, v rámci ktorého
bude po dôkladnom vykonaní dokazovania rozhodované okrem iného aj o zverení maloletých detí do

osobnej starostlivosti toho-ktorého rodiča, ako aj o styku rodiča s maloletými na čas po rozvode, ktorému
neboli maloleté deti zverené, a zároveň aj o vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému neboli maloleté deti
zverené. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovať o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky,
ako aj o styku otca s maloletými a o výživnom na základe návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia by bolo v tomto štádiu konania predčasné a nedôvodné, nakoľko o tejto otázke za daných

okolností je možné rozhodnúť v súlade s najlepším záujmom maloletých detí po vykonaní potrebného
dokazovania, sledujúc ako prvoradý záujem práve záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto konanie
a rozhodnutie bezprostredne dotýka.

16. Súd sa v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení má, vzhľadom na skrátenú formu

dokazovania, obmedziť na zistenie, či sú porušené alebo ohrozené práva účastníkov, t.j. či je tu
existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, pričom v posudzovanej veci
splnenie tohto základného predpokladu nebolo súdom zistené. Tunajší súd nevidí potrebu rýchlej úpravy
pomerov tak, ako žiada matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu
nie je hrozba ujmy na právach maloletých detí, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia

požadovaného neodkladného opatrenia. Súd záverom uvádza, že nakoľko nebola osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov, ako i s prihliadnutím na všetko vyššie uvedené, súd dospel k záveru
o nedôvodnosti tohto návrhu, a preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.17. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Súd pre úplnosť poznamenáva, že napriek návrhu otca
nevzhliadol dôvod na postup podľa § 55 C.m.p. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia totiž súd

môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd
v danom prípade nevzhliadol okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania otcovi s ohľadom na
okolnosti prípadu malo byť spravodlivým a zároveň otec si síce nárok na náhradu trov konania uplatnil,
avšak osobitne svoj návrh v tomto smere neodôvodnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti

ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.