Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522207713
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7522207713.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XX, zastúpená JUDr. Martinou Fábryovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., E. XX, zastúpený Advokátska kancelária VEREB,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 3, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K3-6C/267/2022 zo dňa 2. mája 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K3-6C/267/2022-309 zo dňa 2. mája 2025.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom určil,
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. D., obec
D., F. C. - F., evidovaných Okresným úradom Košice okolie, odbor katastra nehnuteľností, ako parcela
registra C č. 743/48 - trvalý trávny porast s výmerou 644 m2, parcela registra C č. 743/111 - zastavaná
plocha a nádvorie s výmerou 169 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným č. 255 na pozemku parcelné č.
743/111. Rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D. ako parc.
č. 743/48 s výmerou 644 m2 - trvalý trávny porast, parc. č. 743/111 s výmerou 169 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 743/111(ďalej aj dotknuté nehnuteľnosti),
v súčasnosti vedeného na žalovaného na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.1.2022, uzavretej s
pôvodne žalovaným v 1. rade (G. H. B., nar. XX.XX.XXXX; ďalej len pôvodne žalovaný), alternatívne
určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D. (ktorých je

spoluvlastníčkou v podiele 1, pričom ako spoluvlastník ďalšieho podielu 1 je vedený žalovaný).

3. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že pôvodne žalovaný (otec terajšieho žalovaného) nadobudol
spoluvlastnícky podiel 1 od žalobkyne darovacou zmluvou zo dňa 4.9.2019. Vyššie uvedenú darovaciu
zmluvu neuzavrela slobodne, vzhľadom na svoj vtedajší duševný stav a vtedajšie osobné a sociálne
pomery nevedela posúdiť následky svojho konania a darovacia zmluva bola v rozpore s dobrými
mravmi, pretože pôvodne žalovaný zneužil jej situáciu a prinútil ju uzavrieť darovaciu zmluvu, čím sa

na jej úkor obohatil, z ktorých dôvodov považuje darovaciu zmluvu za neplatnú. Z dôvodu neplatnosti
tejto darovacej zmluvy je následne neplatná aj darovacia zmluva uzavretá medzi pôvodne žalovaným
a (teraz) žalovaným, z ktorého dôvodu je vlastníčkou aj žiadaného spoluvlastníckeho podielu nadotknutých nehnuteľnostiach, ktorý je v súčasnosti vedený na LV XXXX, kat. úz. D. ako vlastníctvo
žalovaného.

4. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že žalobkyňa a pôvodne žalovaný boli od
10.6.2000 do 25.7.2017 manželmi. Z manželstva pochádzajú dve deti, Dávid, narodený XX.XX.XXXX -
žalovaný a I., narodený XX.X.XXXX. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené dňom 1.8.2001 z
dôvodu podnikania pôvodne žalovaného. Spoločne žili v rodinnom dome na E. J. K. XX B. D., ktorý bol
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v dôsledku zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

a to až do roku 2015, kedy po incidente v domácnosti podal pôvodne žalovaný na žalobkyňu trestné
oznámenie a táto bola vzatá do väzby. Po prepustení z väzby sa do spoločnej domácnosti nevrátila,
pričom trestné stíhanie voči nej bolo zastavené z dôvodu, že skutok nebol trestným činom a nebol ani
dôvod na postúpenie veci. K rozvodu manželstva došlo rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie
č.k. 9P/129/2015-247 zo dňa 25.9.2017, pričom na čas po rozvode boli vtedy maloletý žalovaný A.
B. a maloletý I. B. zverení do osobnej starostlivosti pôvodne žalovaného a žalobkyňa bola zaviazaná

prispievať na výživu detí a zároveň bol upravený jej styk s deťmi.
4.1. V roku 2015 podal pôvodne žalovaný voči žalobkyni žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX kat. úz. D., ktoré konanie sa skončilo zastavením z dôvodu
späťvzatia žaloby. Žalobkyňa a pôvodne žalovaný vo vyššie uvedenom konaní uzavreli mimosúdnu
dohodu o urovnaní dňa 1.6.2017, ktorou sa zaviazali k uzavretiu kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV XXXX, kat. úz. D., pričom kúpna cena za nehnuteľnosti v podiele 1/1 bola dohodnutá
sumou 101.045 €. Pôvodne žalovaný sa zároveň zaviazal za užívanie nehnuteľností uhrádzať obvyklé
nájomné s tým, že ak dôjde k naplneniu dohody o urovnaní, žalobkyňa si voči pôvodne žalovanému
nebude uplatňovať nájom. Pôvodne žalovaný si nezabezpečil úver na zaplatenie kúpnej ceny a k
uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Komunikácia ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy prebiehala až do

novembra 2018. Pôvodne žalovaný neplnil časť dohody o urovnaní, podľa ktorej sa zaviazal uhrádzať
žalobkyni obvyklé nájomné a nesplatil ani zostávajúcu časť úveru zo ŠFRB, tieto splátky začal splácať
až od marca 2022. Žalobkyňa splnila svoj záväzok z dohody o urovnaní zaplatiť 10.000,- € ako finančné
vysporiadanie dlhu.
4.2. Žalobkyni sa dňa 5.6.2018 narodil syn Tobias, ktorého otcovstvo nebolo určené. Z výpovede

žalobkyne súd zistil, že u nej v lete 2018 (po pôrode) prepukli príznaky depresie a žalobkyňa dňa
13.9.2019 navštívila Centrum Mokosha, n.o. Z potvrdenia o kontakte súd zistil, že psychický stav
žalobkyne bol v uvedený deň (13.9.2019) veľmi zlý a znemožňoval systematickú psychoterapiu, preto
jej psychologička (PhDr. Iveta Jonášová) odporučila psychiatrickú pomoc a poskytla kontakt na L. F.,
sídliacu v tej istej budove. Dňa 25.9.2019 jej bola diagnostikovaná L. F. depresia ťažkého stupňa,

konkrétne recidivujúca depresívna porucha, ťažká epizóda bez psychotických príznakov a bola jej
nasadená liečba.
4.3. Žalobkyňa v januári 2019, keď po odchode z domu (v roku 2015) bývala u svojich rodičov,
kontaktovala pôvodne žalovaného prostredníctvom sms správy, v ktorej uviedla: „Je mi to ľúto.“ Bola v
tom čase v zlej finančnej, aj osobnej situácii. Chcela, aby ju pôvodne žalovaný vyplatil, ako sa zaviazal

v dohode o urovnaní, aby mohla riešiť svoju bytovú i finančnú situáciu (samoživiteľka na materskej
dovolenke bez vlastného bývania). Po vzájomnej sms komunikácii sa stretli s pôvodne žalovaným za
účasti žalovaného v reštaurácii v Krompachoch (Plejsy) a dohodli sa, že sa do domu vráti aj so synom
M. s podmienkou, že prepíše na pôvodne žalovaného polovicu domu.
4.4. V marci 2019 sa žalobkyňa so synom M., nar. X.X.XXXX (ktorého otcom nebol pôvodne žalovaný),

vrátila do spoločnej domácnosti, ktorú viedli v rodinnom dome na E. J. K. XX v Sokoli. Dňa 4.9.2019
uzavreli žalobkyňa a pôvodne žalovaný darovaciu zmluvu k spoluvlastníckemu podielu 1/2 k dotknutým
nehnuteľnostiam, ktorú autorizoval JUDr. Peter Jonáš, advokát.
4.5. Z vyjadrenia L. I. I., psychiatra, zo dňa 13.3.2024 súd zistil, že u žalobkyne bola diagnostikovaná
L. F. dňa 25.9.2019 depresia ťažkého stupňa, kedy mala chorobne zmenenú - patickú depresívnu

náladu. Nevedel s určitosťou zodpovedať bez objektívnych informácii o zdravotnom stave žalobkyne z
uvedeného obdobia otázku, či trpela depresiou už v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 4.9.2019, avšak
uviedol, že existuje pravdepodobnosť, že mohla uvedenou depresiou trpieť už v čase podpisu zmluvy,
zvlášť ak existuje záznam N. H. o jej zlom psychickom stave dňa 13.9.2019. Potvrdil ďalej, že v čase
ťažkej depresívnej epizódy môže byť úsudok ovplyvnený chorobnými vplyvmi a všeobecne sa nikdy

neodporúča, aby človek v ťažkej depresii robil dôležité rozhodnutia a zmeny vo svojom živote. Ťažký
depresívnystavmánegatívnydopadnaúsudokpacienta.Užalobkynenavyševyslovilpodozrenie,žeby
mohlo ísť v jej prípade o bipolárnu poruchu. Uviedol ďalej, že pokiaľ žalobkyňa trpela už v čase podpisu
zmluvy chorobnou depresiou, tak depresívne ochorenie mohlo mať a pravdepodobne malo negatívnyvplyv na jej úsudkové schopnosti. Človek v ťažkej depresii nevie objektívne posúdiť svoje potreby a
svoje možnosti, môže sa ľahko stať obeťou manipulácie.
4.6. Z LV XXXX, kat. úz. D. vzal súd za preukázané, že v súčasnosti je na uvedenom liste vlastníctva

zapísaná ako vlastníčka dotknutých nehnuteľností v podiele 1/2 žalobkyňa a v podiele 1/2 ako vlastník
žalovaný.

5. Právne súd posudzoval vec podľa § 3, § 37 ods. 1, § 38, § 39, § 39a, § 628 ods. 1 a § 630 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) v spojení s ust. § 1a zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii.

6. Konštatoval, že žalobkyňa neuzavierala darovaciu zmluvu pod nedovoleným fyzickým či psychickým
nátlakom (bezprávna vyhrážka), preto nemožno hovoriť o nedostatku slobody vôle. Uviedol, že návrat
žalobkyne do domu bol dohodnutý v januári 2019, reálne sa žalobkyňa vrátila do domu v marci 2019 a
k uzavretiu zmluvy došlo až v septembri 2019, pričom pôvodne žalovaný ju počas polroka spoločného
spolužitia pred uzavretím darovacej zmluvy k jej uzavretiu nenútil, ani sa jej bezprávne nevyhrážal

napríklad tým spôsobom, že bude musieť opustiť dom.

7. K tvrdenej tiesni, v ktorej žalobkyňa mala uzavrieť túto darovaciu zmluvu súd uviedol, že aj v prípade
konania v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok je daná možnosť od zmluvy odstúpiť, tieto
skutočnosti však nezakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy.

8. K neplatnosti právneho úkonu podľa § 39a OZ súd uviedol, že § 39a OZ sa vzťahuje len na odplatné
úkony a netýka sa bezodplatných zmlúv, ku ktorým patrí aj zmluva darovacia.

9. K neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ (úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,

ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou) súd uviedol, že vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že
účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.
V súdnom konaní je treba zistiť existenciu duševnej poruchy a tiež či táto mala vplyv na schopnosť
konajúcej osoby posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoju vôľu. Zisťovanie týchto skutočností si
vyžaduje znalecké posúdenie. Záver o nespôsobilosti konajúcej osoby musí byť nepochybný. Súd musí

takýto záver oprieť o znalecký posudok, z ktorého musí vyplývať, že v danom prípade išlo u konajúceho
o prechodnú duševnú poruchu, a to takú, ktorá konajúcu osobu robí na daný právny úkon neschopnou z
dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho konania alebo ho ovládnuť. Dôkazné bremeno má strana,
ktorá sa neplatnosti právneho úkonu domáha. Konštatoval, že v čase uzavretia darovacej zmluvy mala
žalobkyňa plnú spôsobilosť na právne úkony, nebola jej v tom čase diagnostikovaná žiadna duševná

porucha a aj keď jej následne bola diagnostikovaná recidivujúca depresívna porucha, ťažká epizóda bez
psychotických príznakov, jej vnímanie bolo neporušené a jej myslenie bolo koherentné.

10. Nakoniec posudzoval, či pôvodne žalovaný (ne)konal pri uzavieraní darovacej zmluvy so žalobkyňou
v rozpore s dobrými mravmi, keď využil/zneužil jej zdravotné ťažkosti a existenčné problémy, aby ju

primäl k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorá bola nepochybne úkonom v jeho prospech a zároveň v
neprospech žalobkyne, ktorá tak prišla o možnosť získať protihodnotu za prevod (spolu)vlastníctva k
nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou.

11. Súd po vykonanom dokazovaní, rešpektujúc právny názor a závery odvolacieho súdu dospel k

záveru, že konanie pôvodne žalovaného, ktoré viedlo k uzavretiu darovacej zmluvy, nie je možné
považovať za poctivé a súladné s dobrými mravmi. Pôvodne žalovaný využil nesporne zlý psychický
stav žalobkyne, ktorá sa ocitla v tiesni, riešila existenčné problémy spojené s bývaním a starostlivosťou
o novonarodeného M., ako aj pridružené zdravotné problémy. Napriek uzavretiu dohody o urovnaní
neuzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu a nevyplatil jej dohodnutých 101.045,00 €, ale namiesto toho

žalobkyňu zmanipuloval k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorou dosiahol vlastníctvo 1 nehnuteľností bez
vyplatenia kúpnej ceny.

12. Konštatoval, že žalobkyňa nemala povinnosť poskytovať pôvodne žalovanému akékoľvek plnenie
za užívanie majetku v jej vlastníctve, na druhej strane obaja žalovaní užívali majetok vo vlastníctve

žalobkyne bez akejkoľvek odplaty. Tvrdenie pôvodne žalovaného, že bolo spravodlivé a slušné,
aby mu žalobkyňa darovala 1 nehnuteľností, podľa súdu v kontexte celkových skutkových okolností
neobstojí. Nebolo preukázané ani tvrdenie, že uzavretie darovacej zmluvy „nahrádzalo“ vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva (BSM), pretože BSM bolo zrušené krátko po uzavretí manželstva, prednadobudnutím nehnuteľností žalovanou. Hoci pôvodne žalovaný investoval svoje finančné prostriedky
do stavby nehnuteľností, bolo to v čase po zrušení BSM, vedel teda, že investuje do majetku žalobkyne.
Nehnuteľnosti nikdy nepatrili do BSM pôvodne žalovaného a žalobkyne. V tejto súvislosti súd dal

do pozornosti, že podľa judikatúry je darovacia zmluva uzavretá za účelom uspokojenia pohľadávky
obdarovaného voči darcovi neplatným právnym úkonom (R 20/2006). Nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobkyne tak pôvodne žalovaný spolu so synmi bezodplatne užíval (na rozdiel od žalobkyne). Pôvodne
žalovaný totiž neplnil ani časť dohody o urovnaní ohľadom uhrádzania obvyklého nájmu žalobkyni, čo
taktiež prispelo k jej zlej finančnej a sociálnej situácii. Navyše sama plácala úver poskytnutý ŠFRB,

hoci nehnuteľnosti od roku 2015, keď odišla z domu, až po jej návrat v roku 2019 žiadnym spôsobom
neužívala.

13. Konanie pôvodne žalovaného súd vyhodnotil ako nepoctivé, v rozpore s dobrými mravmi, keď
nesplnil svoju časť dohody o urovnaní a návrat žalobkyne do vlastných nehnuteľností podmieňoval
podpisom darovacej zmluvy. Využil nepriaznivú situáciu žalobkyne, ktorej rozhodovacie schopnosti boli

ovplyvnenénepriaznivousituáciou,vktorejsaocitla.Sohľadomnajejzdravotnýstavafinančnúsituáciu,
v kombinácii s nezvládaním starostlivosti o novonarodeného syna, nevidela iné východisko zo svojej
situácie,akoprijatieponukypôvodnežalovanéhovrátiťsadodomuspodmienkoudarovaniamupolovice
nehnuteľností.

14. Pôvodne žalovaný vedel o zdravotných problémoch žalobkyne, vypovedali o nich aj synovia
žalobkyne a svedok O. B., ktorí spomínali vozenie žalobkyne k rôznym lekárom a jej zlé nálady a
depresie. Napriek tomu, že žalobkyňa sa (aj prostredníctvom svojej zástupkyne) dožadovala naplnenia
dohody o urovnaní, k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo. V konaní nebolo preukázané, že pôvodne
žalovaný mal zabezpečený úver na zaplatenie kúpnej ceny. Nesporné bolo, že nikdy žalobkyňu

nekontaktoval za účelom uzavretia kúpnej zmluvy, práve naopak, návrat žalobkyne do ňou vlastnených
nehnuteľností podmienil darovaním, čo preukazuje aj výpoveď žalovaných v trestnom konaní. To všetko
navzájom predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi. Po návrate žalobkyne do domu v D.
mala psychické problémy, zdravotné problémy, navštevovala lekárov (kde ju vozievali aj žalovaní), bola
vychudnutá, unavená, o jej zlom psychickom stave neboli pochybnosti, hoci diagnostikovanú depresiu

mala až neskôr. Bolo nesporné, že zdravotne nebola v poriadku, čo vnímali aj žalovaní, s ktorými
žila v spoločnej domácnosti a vypovedali o tom sami v iných konaniach (trestné konanie a konanie
o výživnom). V zmysle vyjadrenia psychiatra L. I. bolo pravdepodobné, že v čase uzavretia darovacej
zmluvy mohla žalobkyňa trpieť depresiou, čo by malo negatívny vplyv na jej úsudok.

15. O zlom psychickom stave a nedostatku úsudku svedčí aj úvaha žalobkyne v čase podpisu darovacej
zmluvy o vzdaní sa syna M., čo s odstupom času hodnotila ako znak narušenej psychiky a bola rada,
že to neurobila.

16. Po posúdení všetkých okolností, ktoré predchádzali uzavretiu darovacej zmluvy dňa 4.9.2019, súd v

súlade s § 3 a § 39 OZ posúdil darovaciu zmluvu ako neplatný právny úkon, priečiaci sa dobrým mravom
a žalobe vyhovel.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP. Keďže v
konaní bola úspešná žalobkyňa, priznal jej voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd žalobu zamietne a prizná
munáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Nesúhlasilsposúdenímdarovacejzmluvymedzi
žalobkyňou a pôvodným žalovaným ako neplatným právnym úkonom, priečiacim sa dobrým mravom.

18.1. Namietal, že skutkový záver o zlom psychickom stave žalobkyne, resp. že žalobkyňa bola v tiesni,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ak žalobkyňa v žalobe sama priznala úspory vo výške 30.000
€, nemohla mať existenčné problémy. Vyjadrenie L. I. nie je použiteľné, pretože tento narába iba
s pravdepodobnosťou. Podľa jeho tvrdenia žalobkyňa si depresiu vymyslela v roku 2022 pri podávaní
žaloby, aby dosiahla neplatnosť napádanej darovacej zmluvy v zmysle § 37 OZ.

18.2. Kategoricky odmietol záver súdu o zmanipulovaní žalobkyne pôvodným žalovaným, ak v januári
2019 na stretnutí na Plejsoch, kde bol prítomný aj žalovaný, sa žalobkyňa s pôvodným žalovaným
dohodlinavrátenísažalobkynesosynomM.dorodinnéhodomuvSokoli,akoajnaprevodepolovičného
spoluvlastníckeho podielu na pôvodného žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa akovýlučný vlastník rodinného domu sa rozhodla slobodne, či bude žalovať o vypratanie predmetnej
nehnuteľnosti alebo sa vráti domov s tým, že na pôvodného žalovaného prevedie polovičný podiel
zodpovedajúci tomu, čo pôvodne žalovaný investoval do výstavby rodinného domu. Žalobkyňa už pred

návratom domov súhlasila s tým, že prevedie polovicu domu na pôvodného žalovaného, z ktorého
dôvodu sa nemôže jednať o žiadnu manipuláciu a rozpor s dobrými mravmi. S odkazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/137/2003 vytýkal súdu, že neposúdil súlad darovacej zmluvy
s dobrými mravmi so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu. Nezobral do úvahy ani
tú skutočnosť, že situáciu žalobkyne so synom Tobiasom riešil pôvodne žalovaný v rámci jeho rodiny

aktívne. Bola to rodina pôvodne žalovaného, ktorá poskytla žalobkyni pomoc. Od januára 2019 do
nástupu žalobkyne do práce v júni 2021 nedošlo v rodine k žiadnym dorozumeniam a k týmto začalo
dochádzať až následne.
18.3. Zopakoval, že fakticky stavebníkmi rodinného domu boli žalobkyňa a pôvodný žalovaný, iba
de iure sa žalobkyňa stala vlastníčkou jeho domu po dokončení. Žalobkyňa sama uznala v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod sp.zn. 16C/1136/2015 spolufinancovanie zo strany

pôvodného žalovaného a vo vyššie uvedenom konaní bolo aj preukázané, že pôvodne žalovaný sa
podieľal na spolufinancovaní výstavby rodinného domu nie v zanedbateľnej časti. Ak pôvodný žalovaný
investovalsvojefinančnéprostriedkydonehnuteľnostivovlastníctvežalobkyne,tátoinvestíciadocudzej
nehnuteľnosti mohla byť vykompenzovaná prevodom spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúceho
vynaloženej investícii.

18.4. Za absurdný považuje záver súdu, ak nenaplnenie dohody o urovnaní zo dňa 1.6.2017 v spojitosti
s darovacou zmluvou zo dňa 4.9.2019 súd hodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za
nesprávny považoval aj záver súdu, že pôvodne žalovaný nemal pripravený úver, a to s poukazom na
listinu ponúka úveru č. 492090 zo dňa 8.12.2016. Pôvodne žalovaný úver vybavoval ešte pred podpisom
dohody o urovnaní. Tvrdil, že dohoda o urovnaní nebola naplnené pre správanie žalobkyne, ktorá sa

rozhodla pre návrat domov, a až od roku 2022 začala vymýšľať dôvody neplatnosti napádanej darovacej
zmluvy. Žalobkyňa po správe, že úver je pripravený, telefonicky kontaktovala pôvodného žalovaného,
že sa chce stretnúť a dohodnúť. Toto jej konanie bolo racionálne premyslené, keďže si uvedomila, že
ak ju pôvodne žalovaný vyplatí, tak do domu sa už nevráti.
18.5. S poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu ČR, Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho

súdu SR zdôraznil, že platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa času jeho urobenia a je
neakceptovateľné, aby súd bral do úvahy skutočnosti, ktoré nastali takmer dva roky pred uzavretím
dohody. Vytýkal tiež súdu, že sa nevysporiadal so správaním sa žalobkyne po návrate domov od
júna 2021 a nezohľadnil ani závery znaleckých posudkov z roku 2022. V zmysle týchto záverov
u žalobkyne neboli zaznamenané symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, neboli zistené príznaky

po psychickom ani fyzickom týraní a nebol zistený syndróm týranej osoby. Žalobkyňa bola pritom
aktívnou príslušníčkou Slovenskej informačnej služby, čo vylučuje záver súdu o jej mimoriadne
nepriaznivom psychickom stave, pretože v opačnom prípade by musel byť ukončený jej služobný pomer,
čo sa nikdy nestalo.
18.6. Zotrval na obrane, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre aplikáciu § 39 Občianskeho

zákonníka, z ktorého dôvodu navrhol žalobu zamietnuť.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaným namietané odvolacie dôvody podľa jej
názoru naplnené nie sú. Žalovaný iba opakuje bez ďalšieho svoju argumentáciu na súde prvej inštancie

a nič právne relevantné neuvádza.
19.1. Zdôraznila, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodne žalovaný od prvej chvíle
súd prvej inštancie zavádzal a poukazoval na klamstvá, nepravdy a účelové tvrdenia, v snahe privodiť
lepšie postavenie v konaní a úspech žalovanej strany.
19.2. Pokiaľ pôvodne žalovaný tvrdil, že bola to žalobkyňa, ktorá sama a zo svojej vôle a slobodného

rozhodnutia rozhodla sa darovať mu polovicu rodinného domu napriek tomu, že pôvodne žalovaný
bol pripravený uzavrieť kúpnu zmluvu a mal aj úver, teda žalobkyňa mu sama ponúkla dar polovice
rodinného domu, toto jeho tvrdenie okrem iného vyvracia aj žalovaný. Žalobkyňa predložila zápisnicu
z pojednávania o zvýšenie výživného na žalovaného A. B., kde žalovaný súdu uviedol, že “ ... dohodli
sme sa, že sa vráti do rodinného domu, dohoda bola, že príde, a že (otec) nemusí nič vyplácať ...

podmienkou pre to, aby sa mohla vrátiť do rodinného domu bolo, že prepíše polovicu rodinného domu
na môjho otca ...“.
19.3 K tvrdeniu pôvodného žalovaného, že od prvej chvíle mal v úmysle dodržať dohodu o urovnaní
a vyplatiť žalobkyňu, pričom mal na tento účel zabezpečený úver žalobkyňa uviedla, že k tomutotvrdeniu nepredložil počas celého konania žiadne listinné dôkazy, resp. jediný ním súdu predložený
dôkaz preukazoval jednanie s bankovým ústavom pred uzavretím dohody o urovnaní, pričom žiadnym
iným dokladom nedisponoval. Žalobkyňa do konania predložila okrem iného aj emailovú komunikáciu

s právnym zástupcom pôvodného žalovaného, kde tento opakovane žiada žalobkyňu o strpenie, keďže
pôvodne žalovanému úver ani do júna roku 2018 stále poskytnutý nebol z dôvodu, že nenaplnil
podmienky banky pre jeho poskytnutie.
19.4. K tvrdeniu, že žalobkyňa nemala zdravotné problémy, ktoré by jej bránili slobodne sa rozhodnúť
a darovať polovicu rodinného domu pôvodne žalovanému a že pôvodne žalovaný a aj jeho synovia

boli plne nápomocní žalobkyni po všetkých stránkach, a to aj čo sa týka pomoci s maloletým Tobiasom
žalobkyňa uviedla, že z výsluchu syna I., z výsluchu žalovaného, z výsluchu svedka O. B. odznelo na
pojednávaní dňa 7.4.2025, že „mama bola, keď prišla, chorá, zmätená, nič nerobila, o nič sa nestarala ...
aj keď sa mala starať o domácnosť, nerobila to“, že sa „mama vrátila len kvôli pomste“ - toto totožné
slovné spojenie odznelo aj z výpovede žalovaného a aj z výpovede syna I., kde ani jeden nedokázal
následne vysvetliť, v čom mala uvedená pomsta spočívať. Z ich výpovedí tiež odznelo, že po príchode

do Sokoľa s maloletým Tobiasom žalobkyňa „bola nervózna, nesústredená, roztržitá, unavená a chcela
dať M. na adopciu ...“. Z uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva,
že „otec (pôvodne žalovaný) ani synovia Dávid a Lukáš nemajú záujem pomáhať matke s Tobiasom“
a z výsluchu syna I. na pojednávaní dňa 7.4.2025 na priamu otázku súdu, či sa hral s maloletým
Tobiasom, uviedol, že nie, prečo by to robil, on sa hral s bratom A. a nie s malým Tobiasom.

19.5. K ďalšiemu tvrdeniu pôvodne žalovaného, že mu patrí vlastníctvo k rodinnému domu, ktorý je
predmetom súdneho konania, pričom výlučné vlastníctvo žalobkyne začal pôvodný žalovaný namietať
až po 24 rokoch od zrušenia BSM a takmer po 10 rokoch od rozvodu manželstva žalobkyňa
uviedla, že pôvodne žalovaný až po uplynutí 8 rokov od späťvzatia žaloby, ktorou sa domáhal voči
žalobkyni určenia vlastníctva k rodinnému domu, začal tvrdiť, ako sa spolupodieľal a spolufinancoval

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Tieto jeho tvrdenia pritom neodzneli v súdnom
konaní na základe jeho žaloby o určenie vlastníckeho práva. Rovnako nevysvetlil, prečo toto súdne
konanie bolo ukončené v roku 2017 na základe späťvzatia žaloby a uzavretím dohody o urovnaní.
BSM žalobkyne a pôvodne žalovaného bolo zrušené ihneď po uzavretí ich manželstva pre finančné
problémy pôvodne žalovaného prameniace z jeho podnikania, kedy manželia ešte nič spoločne nestihli

nadobudnúť a ani nenadobudli a už vôbec nie rodinný dom, ktorý v roku 2001 ani neexistoval. Pôvodne
žalovaný tvrdil, že stavbu domu spolufinancoval a finančnými prostriedkami disponoval, pretože sa mu
darilo v podnikaní, avšak v pripojenom súdnom spise o určenie vlastníctva z roku 2015, kde pôvodne
žalovaný bol v pozícii žalobcu, je založená jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a z č.l.
37 uvedeného spisu je možné zistiť, že voči pôvodnému žalovanému bolo v tom čase vedených

8 exekučných konaní, a to od roku 2011. Rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý
bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, táto opustila ešte v roku 2015 a od tohto momentu rodinný
dom bezodplatne a nerušene užíval pôvodne žalovaný s deťmi A. a I., pričom všetky platby spojené
s vlastníctvom rodinného domu, vrátane hypotekárneho úveru uhrádzala žalobkyňa, a to až do februára
2022, kedy sa pričinením pôvodného žalovaného a terajšieho žalovaného ocitla s maloletým Tobiasom

bez akýchkoľvek finančných prostriedkov v azylovom dome v Košiciach.
19.6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uzavretie dohody o urovnaní navrhol pôvodný
žalovaný a jej text taktiež naformuloval on, čo okrem iného potvrdzuje uznanie vlastníctva žalobkyne
k nehnuteľnostiam pôvodne žalovaným. Ak vlastníctvo žalobkyne uznal pôvodne žalovaný v roku 2017
aj s následkom úhrady trov súdneho konania, je objektívne možné považovať znovuotváranie otázky

vlastníctva v roku 2024 za vysoko účelové.
19.7. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa nemohla byť v tiesni, ak sama priznala v žalobe, že mala
úspory vo výške 30.000 €, žalobkyňa uviedla, že nikdy nebol pred súdom prvej inštancie zo strany
žalovaného namietaný ani zisťovaný pôvod finančných prostriedkov, ktorými žalobkyňa postupne na
žiadosť pôvodne žalovaného prispela po príchode do rodinného domu na úhradu jeho dlhov, na kúpu

jeho motorového vozidla a na kúpu zariadenia rodinného domu. Zdôraznila, že oslovila pôvodne
žalovaného v čase, keď už nechcela bývať v predražených podnájmoch a kedy si to už ani nemohla
dovoliť, pretože z rodičovského príspevku, ktorý bol po skončení materského príspevku jej jediným
príjmom, nevedela pre seba a pre maloletého M. uhradiť ani len celú výšku vtedajšieho nájmu za
prenajatý byt. Napriek tomu, že vlastnila rodinný dom, snažila sa stále získať finančné prostriedky na

kúpu inej nehnuteľnosti vyplatením z rodinného domu, v ktorom bývali jej dve deti a ktoré nechcela
pripraviť o strechu nad hlavou. Finančné prostriedky, na ktoré poukazuje žalovaný, boli obstarané ako
doplatok kúpnej ceny (doplatok k finančným prostriedkom, ktoré jej mal uhradiť pôvodne žalovaný)
na vyhliadnutú nehnuteľnosť. Tieto finančné prostriedky v čase, keď jej bolo dovolené vrátiť sa do jejvlastného rodinného domu, postupne na návrh pôvodne žalovaného tomuto darovala alebo za ne svojim
deťom zakúpila na ich žiadosť zariadenie ich izieb. V dôsledku fyzických a psychických atakov na ňu tak
zo strany pôvodného žalobcu, ako aj jej synov, cez rôzne nezákonné exekúcie na jej osobu, cez žaloby

na zvýšenie výživného na jej osobu, sa nakoniec žalobkyňa s maloletým Tobiasom ocitla v azylovom
dome so zablokovaným účtom a nevedela si zakúpiť ani základné potraviny.
19.8. K „vymyslenej“ depresii za situácie, kedy celé okolie žalobkyne vrátane žalovanej strany a svedkov
popisuje zdravotný stav žalobkyne ako u nej viditeľný diskomfort vo fyzickej a psychickej rovine,
kedy evidentné znaky, že niečo nie je v poriadku, boli tak veľké, že dokonca právny zástupca

pôvodného žalovaného, ktorý autorizoval darovaciu zmluvu, poslal žalobkyňu za svojou dcérou,
klinickou psychologičkou, ktorá po prvom sedení odporučila žalobkyňu obratom vyhľadať psychiatra
a následne jej bola zistená ťažká neliečená epizóda depresie, je ťažké čokoľvek uvádzať.
19.9. K tvrdeniu žalovaného, že sa nemohlo jednať o manipuláciu, ak žalobkyňa už pred návratom
súhlasila s prevodom vlastníctva, žalobkyňa zopakovala, že prestala mať nástupom na rodičovskú
dovolenku dostatočný príjem - rodičovský príspevok nebol ani vo výške nájmu, ktorý mala uhrádzať

za prenajatý byt, nehovoriac o obstaraní stravy a ostatných základných potrieb pre seba a svoje
dieťa, nájom bytu musela ukončiť a musela riešiť bytovú otázku seba a svojho syna. Za tejto situácie
(existenčné problémy a v stave už aj zdravotných neliečených problémov, ktoré začali po narodení
maloletého M.) oslovila pôvodne žalovaného a tento jej ponúkol ako „skvelé“ riešenie všetkých jej
problémov možnosť návratu do jej vlastného rodinného domu, čím zanikne nutnosť z rodinného domu

ju vyplatiť, keďže ho môže aj sama užívať. Ako bonus jej ponúkol aj možnosť znovu byť so svojimi synmi
a ponúkol jej obnovu rodinného spolužitia s tým, že akceptuje aj jej syna, voči ktorému zaprel súdnou
cestou otcovstvo. Všetko bolo podmienené darom v jeho prospech. Aj keď žalobkyňa v súčasnosti stále
trpí depresiou, berie však pravidelne lieky a jej zdravotný stav sa upravil, stotožňuje sa s tvrdením
žalovaného v jeho odvolaní, že je v rozpore s elementárnou logikou, že si zvolila po tom všetkom,

čo prežila, návrat do rodinného domu a prevod vlastníctva formou daru pred požadovaným uzavretím
kúpnej zmluvy v intenciách dohody o urovnaní - práve tento rozpor ale v danom čase pre absenciu
zdravého úsudku (spôsobenú neliečenou depresiou) nevnímala, čo v kontexte všetkého, čo sa udialo,
využil a zneužil pôvodne žalovaný.
19.10. Okolnosti predchádzajúce uzavretiu darovacej zmluvy, ako ich opísala žalobkyňa a znovu zhrnula

(str. 7 a 8 odvolania - zhrnutie), nepochybne preukazujú, že konanie pôvodne žalovaného vedúce
k uzavretiu darovacej zmluvy, je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Pôvodne žalovaný využil
psychický, fyzický a hmotný diskomfort žalobkyne a zneužil ho vo svoj prospech. Konanie pôvodne
žalovaného musí súd považovať za nepoctivé, účelové a v rozpore s dobrými mravmi a nemôže
mu poskytnúť súdnu ochranu. Pôvodne žalovaný zneužijúc zdravotnú a faktickú situáciu, v ktorej

sa žalobkyňa nachádzala, presvedčil ju o výhodnosti nežiadať finančné prostriedky titulom uzavretia
kúpnej zmluvy, ale dotknuté nehnuteľnosti na neho previesť bezodplatne darom za to, že sa jej umožní
nasťahovať späť do jej vlastného rodinného domu.
19.11.Neexistenciazdravéhoúsudku,resp.využitiesituáciepôvodnežalovaným,kedyprezlýzdravotný
stav nebola žalobkyňa schopná zdravého úsudku, samo o sebe činí dotknutý úkon absolútne neplatným,

a to i bez posudzovania slobodnej vôle, vážnosti a duševnej spôsobilosti žalobkyne, ktoré skutočnosti
pri uzavieraní darovacej zmluvy na jej strane taktiež absentovali.
19.12. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

20. Žalovaný v odvolacej replike a žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvali na dôvodoch podaného

odvolania a vyjadrenia k odvolaniu.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.

§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nie je možné vyhovieť.

22. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. marca 2026 o 9.20
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 10. marca 2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.24. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, t.j. každý dôkaz jednotlivo,
ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie,
zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, riadiac sa pritom právnym názorom
vysloveným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/123/2024 zo dňa 20.
novembra 2024, rozsudok náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore, preto odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

27. Správne, veľmi podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sa aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu.

28. Žalovaný v odvolaní v podstatnej časti už len opakuje argumenty uvádzané v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu,
a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

a neumožňujú prijať iné závery.

29. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého darovacia zmluva zo dňa 4.9.2019, uzavretá medzi žalobkyňou a pôvodným
žalovaným G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, v dôsledku čoho

pôvodne žalovaný nemohol sa stať vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto darovacej
zmluvy a nemohol ich následne previesť darovacou zmluvou na žalovaného A. B. v súlade so zásadou,
že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má.

30. V dôsledku neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 4.9.2019 je následne neplatná aj darovacia zmluva

zo dňa 10.1.2022, čo má za následok, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, kat. úz. D., ako sú tieto špecifikované v petite napadnutého rozsudku, v celom rozsahu, ako o tom
vecne správne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

31. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedenému záveru, veľmi podrobne a vyčerpávajúco uviedol

v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné
ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanom spore, tieto úvahy sú vecné, správne, niet v nich žiadneho
logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.

32. Odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa vyvodenia nesprávnych skutkových zistení

z vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nedôvodné a ním uvádzané
skutkové tvrdenia v odvolaní, ktoré mali z vykonaného dokazovania vyplynúť, sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôsledné porovnanie tvrdení žalovaného
v odvolaní so skutočnosťami, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, vo vyjadrení žalobkyne
k odvolaniu a túto analýzu považuje za zodpovedajúcu zistenému skutkovému stavu.

33. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 6Co/123/2024 zo dňa 20. novembra
2024 na základe skutkového stavu zisteného ku dňu vydania zrušujúceho uznesenia konštatoval, že
existencia preukázanej nepriaznivej sociálnej situácie a nepriaznivého zdravotného (duševného) stavu
žalobkyne v spojení s okolnosťami, za ktorých bolo umožnené žalobkyni vrátiť sa do rodinného domu

v jej výlučnom vlastníctve (podmieňovanie návratu do rodinného domu uzavretím darovacej zmluvy
v prospech pôvodne žalovaného), indikovali možnosť záveru o rozpore uzavretej darovacej zmluvy
s dobrými mravmi.33.1. Tento záver sa potvrdil potom, čo súd na základe vykonaného dokazovania a doplneného po
vrátení veci posudzoval okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu darovacej zmluvy, zhodnotil správanie
žalobkyne, ako aj pôvodne žalovaného a terajšieho žalovaného pred uzavretím a v čase uzavretia

darovacej zmluvy a prihliadol pritom na všetko, čo uzavretiu darovacej zmluvy predchádzalo a čo vyšlo
v konaní najavo.

34. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania ohľadom okolností, ktoré tu boli v čase
uzavretia darovacej zmluvy a v čase pred uzavretím darovacej zmluvy nepochybne vyplýva, že pôvodne

žalovaný vedel o zdravotných problémoch žalobkyne, sám s ňou navštevoval lekárov, vedel o tom,
že má psychické problémy, vo svojej výpovedi uviedol, že navštevovala psychiatra a užívala z toho
dôvodu lieky, pre psychické problémy nezvládala ani výchovu maloletého dieťaťa, no napriek tomuto
jej nepriaznivému duševnému stavu, ktorého prejavy mal možnosť sledovať polroka pred uzavretím
darovacej zmluvy, inicioval a zabezpečil uzavretie darovacej zmluvy. V zmysle vyjadrenia L. I. I.,
psychiatra, pritom existovala pravdepodobnosť, že už v čase uzavretia darovacej zmluvy s pôvodne

žalovaným dňa 4.9.2019 žalobkyňa mohla trpieť depresiou a ak depresiou trpela, toto ochorenie
pravdepodobne malo negatívny vplyv na jej úsudkové schopnosti.

35. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa pravdepodobne už v čase uzavretia darovacej
zmluvy dňa 4.9.2019 trpela depresiou, ktorá bola diagnostikovaná dňa 25.9.2019 ako recidivujúca

depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov, pričom z bežne dostupných
odborných informácií o tej chorobe je zrejmé, že nevznikla zo dňa na deň a vykonaným dokazovaním
existencia vážnych psychických problémov bola u žalobkyne zistená už dňa 15.9.2019.

36. Vo svetle vyššie uvedených zistení tvrdenie žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa si depresiu

vymyslela pri podávaní žaloby v roku 2022, neobstojí.

37. Z výpovedí žalovaného a pôvodne žalovaného v trestnom konaní (8.2.2022 a 7.2.2022) a v
priestupkovom konaní (15.6.2022) vyplýva, že návrat žalobkyne do spoločnej domácnosti v rodinnom
dome v Sokoli v marci 2019 bol motivovaný jej nepriaznivou sociálnou situáciou (bytová a finančná

tieseň, starostlivosť o maloleté dieťa ako matky - samoživiteľky) a jej nepriaznivým zdravotným
stavom, ktorý pretrvával až do polovice roka 2021. Okrem iných zdravotných problémov, pre ktoré
žalobkyňa užívala lieky, mala aj psychické problémy, navštevovala psychiatričku a užívala lieky, pre
ktoré jej chodil pôvodne žalovaný. Žalobkyňa bola sama s maloletým dieťaťom, nemala kde bývať,
okrem rodičovského príspevku nemala iný príjem a pre svoje zdravotné problémy nedokázala sama

zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Žalovaný potvrdil, že žalobkyňa mala v čase návratu do
rodinného domu depresie a že aj v čase výsluchu žalovaného (15.6.2022) trpí depresiou. Obaja žalovaní
potvrdili, že jej museli pomáhať, starali sa o ňu a o jej dieťa, teda žalobkyňa bola v tomto odkázaná na
ich pomoc a tento stav trval až do júna 2021, kedy nastúpila do práce. O jej nepriaznivom zdravotnom
stave a neschopnosti samej zabezpečiť starostlivosť o dieťa po návrate do rodinného domu svedčí aj

tá skutočnosť, že maloletý M. bol umiestnený na 3 mesiace v roku 2019 v náhradnej rodine, o čom tiež
vypovedal pôvodne žalovaný v tomto súdnom konaní .
37.1. Aj žalobkyňa v priestupkovom konaní (15.6.2022) vypovedala, že v čase, keď sa presťahovala do
Sokoľa, mala zdravotné problémy vrátane psychických - na jeseň 2019 vyhľadala psychiatričku po tom,
keď rôznymi vyšetreniami boli vylúčené iné jej zdravotné problémy. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že

podmienkou jej návratu do rodinného domu bolo darovanie polovice domu pôvodne žalovanému.

38. V tejto ťaživej životnej situácii žalobkyňa uzavrela darovaciu zmluvu s pôvodne žalovaným, teda
bezodplatný právny úkon, hoci v zmysle dohody o urovnaní malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy a
získaniu tak kúpnej ceny za dotknuté nehnuteľnosti. Bývať v tomto rodinnom dome pritom žalobkyňa

mohla aj bez uzavretia darovacej zmluvy, keďže išlo o dom v jej výlučnom vlastníctve a realizovať
tak svoje vlastnícke právo bez akejkoľvek odplaty v prospech pôvodne žalovaného. Je preto ťažko
uveriteľné, že k darovaniu pôvodne žalovanému došlo z iniciatívy žalobkyne. Vo svetle týchto okolností
je možné uveriť práve žalobkyni, že pôvodne žalovaný podmieňoval jej návrat do spoločnej domácnosti
uzavretím darovacej zmluvy. O tejto podmienke nakoniec vypovedal žalovaný v konaní pred Okresným

súdom Košice - okolie sp.zn. 16Pc/48/2021 dňa 12.9.2022 (č.l. 93 spisu).

39. Ak pôvodne žalovaný podmieňoval možnosť užívania rodinného domu žalobkyňou (ktorá bola
výlučnou vlastníčkou rodinného domu) protiplnením v jeho prospech, hoci k rodinnému domu nemalžiadny samostatný právny titul užívania, iba odvodený od vlastníckeho práva žalobkyne, konkrétne
darovaním 1/2 nehnuteľností, a to v čase ťaživej sociálnej situácie žalobkyne a jej zdravotných
problémoch aj psychického charakteru, ktoré nepochybne ovplyvňovali jej konanie (tak jej ťaživá

sociálna situácia, ako aj jej zdravotné problémy), je potrebné posúdiť konanie žalovaného, ktorý za tejto
situácie trval na uzavretí darovacej zmluvy ako podmienke pre možnosť užívania vlastného rodinného
domu žalobkyňou, ako konanie rozporné s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať súdnu ochranu, a to
aj za situácie, že išlo o slobodné konanie žalobkyne.

40. Darovacia zmluva zo dňa 4.9.2019 bola nepochybne úkonom v prospech pôvodne žalovaného
a zároveň v neprospech žalobkyne, ktorá tak prišla o možnosť získať protihodnotu za prevod vlastníctva
k dotknutým nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou a tieto využiť na vyriešenie svojej bytovej otázky
a nepriaznivej finančnej situácie v tom čase. Toto konanie pôvodne žalovaného nemožno považovať za
poctivé a súladné s dobrými mravmi aj z toho dôvodu, že uzavretím darovacej zmluvy so žalobkyňou
sa vyhol splneniu povinnosti z dohody o urovnaní, teda povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, naviac

touto darovacou zmluvou podmieňoval návrat žalobkyne do spoločnej domácnosti, čo výslovne potvrdil
žalovaný v inom súdnom konaní (o zvýšenie výživného). Žalobkyňa pritom nemala povinnosť poskytovať
pôvodne žalovanému akékoľvek plnenie za užívanie majetku v jej vlastníctve, na druhej strane pôvodne
žalovaný i terajší žalovaný užívali majetok vo vlastníctve žalobkyne bez akejkoľvek odplaty.

41. Správne súd prihliadol na skutočnosti, ktoré predchádzali uzavretiu darovacej zmluvy a ktoré tu
boli v čase uzavretia zmluvy, t.j. rodinný dom bol dlhodobo a bezplatne užívaný pôvodne žalovaným
a žalobkyňa žila v podnájmoch, pôvodne žalovaný nesplnil dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej malo
dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobkyňou a k vyplateniu kúpnej ceny a v konaní nepreukázal, že si
za tým účelom vybavil úver, keďže ním predložený úverový prísľub je z obdobia pred uzavretím dohody

o urovnaní (ponuka na úver na č.l. 127 je z 8.12.2016, pričom k uzavretiu dohody o urovnaní došlo
dňa 1.6.2017) a nepreukázal ani tú časť dohody o urovnaní, v ktorej sa zaviazal až do uzavretia kúpnej
zmluvy uhrádzať žalobkyni obvyklé nájomné a splácať úver so ŠFRB.

42. Vo svetle všetkých vyššie uvedených skutkových zistení nedôvodné sú odvolacie námietky

žalovaného, že skutkový záver o zlom psychickom stave žalobkyne a o jej zmanipulovaní pri uzavretí
darovacej zmluvy sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a že sú výsledkom nesprávneho hodnotenia
dôkazov.

43. Nedôvodne tiež žalovaný namieta, že súd neposudzoval napádanú darovaciu zmluvu so zreteľom

na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu, keďže vykonaným dokazovaním dostatočne ozrejmil
podmienky na oboch stranách sporu, vrátane podmienok na strane pôvodne žalovaného.

44. K argumentácii žalovaného o kompenzácii pôvodne žalovaným vynaložených finančných
prostriedkov na výstavbu rodinného domu, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy tým spôsobom, že

malo dôjsť k darovaniu spoluvlastníckeho podielu pôvodne žalovanému odvolací súd v prvom rade
poukazuje na to, že v konaní o určenie vlastníckeho práva (sp.zn. 16C/1136/2015), ktoré inicioval
pôvodne žalovaný v postavení žalobcu, došlo k späťvzatiu žaloby, a to na základe dohody o urovnaní.
V tejto dohode o urovnaní sa žalobkyňa zaviazala previesť do vlastníctva pôvodne žalovaného
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy zo dňa 4.9.2019, za kúpnu cenu 101.045 €. Za

situácie, že sa pôvodne žalovaný cítil spoluvlastníkom uvedeného rodinného domu, je nepochopiteľné,
prečo by sa zaviazal uzavrieť takúto, pre neho v podstate nevýhodnú (odplatnú) kúpnu zmluvu. Zároveň
v návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola prílohou dohody o urovnaní, v jej článku I. žalobkyňa a pôvodne
žalovaný prehlásili, že žalobkyňa (predávajúca) je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX, kat. úz. D., čím jednoznačne uznal výlučné vlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnostiam, ktoré

boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 4.9.2019. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by sa
žalobkyňa a pôvodne žalovaný dohodli pred začatím výstavby rodinného domu, prípadne aj počas jeho
výstavby, že budú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a pokiaľ aj pôvodne žalovaný investoval
finančné prostriedky do jeho výstavby po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyňou, súd
správne uviedol, že musel si byť vedomý, že investuje do cudzej veci.

45. V konaní aj po doplnení dokazovania zostalo nepreukázané tvrdenie pôvodne žalovaného, že mal
vybavený úver za účelom uzavretia kúpnej zmluvy a že teda bol pripravený uzavrieť kúpnu zmluvu,
pretože ako vyplynulo z mailovej komunikácie medzi jeho právnym zástupcom a právnou zástupkyňoužalobkyne, žalobkyňa sa domáhala uzavretia kúpnej zmluvy a k jej uzavretiu nemohlo dôjsť z dôvodu,
že pôvodne žalovanému úver ani do júna roku 2018 poskytnutý nebol z dôvodu, že nesplnil podmienky
banky pre jej poskytnutie. Správanie žalobkyne teda žiadnym spôsobom neznemožnilo uzavretie kúpnej

zmluvy, ako to žalovaný tvrdí v odvolaní.

46. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu, že sa nevysporiadal so závermi obsiahnutými v uznesení OR PZ
Košice - okolie zo dňa 23.3.2022 ČVS: ORP-556/1-VYS-KS-2021, konkrétne s odsekom 3 na strane
4, kde sú opísané závery znaleckých posudkov odvolací súd uvádza, že zo záverov znaleckého

posudku opomenul žalovaný v odvolaní citovať, že u žalobkyne bola diagnostikovaná recidivujúca
depresívnaporucha,jeliečenáajambulantne,ktoráskutočnosťjelenpotvrdenímzáverov,ktorévyplynul
z iných lekárskych správ o tejto chorobe žalobkyne. Skutočnosť, že u žalobkyne neboli zaznamenané
symptómyposttraumatickejstresovejporuchy,nebolizistenépríznakypopsychickomanifyzickomtýraní
a nebol zistený syndróm týranej osoby (podstatné pre vyhodnotenie dôvodnosti ňou podaného trestného
oznámenia,) nevylučuje preukázanú chorobu u žalobkyne - depresiu

47. Preukázanú ťažkú depresiu žalobkyne zistenú bezprostredne po uzavretí darovacej zmluvy
lekárskymi nálezmi a odbornými vyjadreniami nie je možné spochybniť ani úvahou žalovaného
v odvolaní, že ak by takouto chorobou trpela, nespĺňala by predpoklady pre výkon práce príslušníka
Slovenskej informačnej služby.

48.Odvolacísúdsastotožňujesvyjadrenímžalobkynektejtoodvolacejnámietke,žeaktívnapríslušnosť
žalobkyne v SIS neznamená a nevylučuje, že nemôže trpieť neliečenou depresiou, či akýmkoľvek iným
neliečeným ochorením. Zároveň k prejavom tohto ochorenia došlo po pôrode maloletého M., kedy
žalobkyňa bola na materskej a následne rodičovskej dovolenke, a teda prieskum jej zdravotného stavu

periodickými prehliadkami nik nerealizoval. Žalobkyňa požiadala o výsluhový dôchodok práve z dôvodu,
že už nevedela a nemohla s ohľadom na svoj zdravotný stav a zdravotné problémy vykonávať ďalej
svoju prácu.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a odvolací

súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil, vrátane výroku o trovách
prvoinštančného konania.

50.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto nemá

nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej

pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).