Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125257036
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6125257036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej
veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin
036 01, IČO: 55 732 453, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 216,- Eur s príslušenstvom,
oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduMartinč.k.10C/47/2025-108zodňa09.07.2025,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvým výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 216,- Eur spolu s 8,65 % úrokom
z omeškania ročne z tejto sumy za obdobie od 16.10.2025 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom žalobcovi priznal proti žalovanej právo na náhradu trov

konania v plnom rozsahu a tretím výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne
súdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.

1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebol sporný priebeh škodovej udalosti,
ani skutočnosť, že škodovú udalosť na vozidle poškodeného A. spôsobil poistenec žalovanej pri
dopravnej nehode zo dňa 15.07.2024. Zo zákazkového listu, ktorý bol vystavený autoservisom SECO
AUTOTRANS, s.r.o., so sídlom v Martine, okresný súd potom zistil, že poškodený B. A. odovzdal svoje

motorové vozidlo do servisu na opravu dňa 02.09.2024 a predpokladaný termín ukončenia opravy bol
stanovený na 07.09.2024 s predpokladanou cenou opravy 2.613,- Eur. Z faktúry č. 244240304, ktorú
vystavil servis poškodenému A., okresný súd potom zistil, že služba opravy bola dodaná až 11.09.2024,
keď bola táto faktúra vystavená a deň splatnosti tejto faktúry bol určený na 11.09.2024. Samotná faktúra
znela na cenu opravy vo výške 2.580, Eur. Poisťovňa listom zo dňa 16.09.2024 oznámila poškodenému,
že dňa 16.09.2024 ukončila šetrenie jeho poistnej udalosti a poskytuje poistné plnenie 2.580,18 Eur,
teda poistné plnenie zodpovedajúce celej výške opravy poškodeného motorového vozidla. Táto faktúra

korešpondujeajzápisnicizošetreniakomisiepreposudzovaniepoistnýchudalostísplnenímnad2.500,-
Eur, ktoré zasadnutie komisie sa uskutočnilo 16.09.2024. Nesporné medzi stranami sporu bolo, že
poisťovňa zaslala krycí list servisu až 16.09.2024. Poškodený si Zmluvou o prenájme č. 493/2013 zo dňa
02.09.2024, teda odo dňa umiestnenia poškodeného motorového vozidla v servise až do 16.09.2024,prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Hyundai i 30CW, ev. č. C. za nájomné 60,- Eur denne vrátane
DPH od žalobcu. Žalobca následne cenu nájmu za 15 dní od 02.09.2024 do 16.09.2024 vyúčtoval
poškodenému faktúru č. 240526 v celkovej sume 810,- Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú

uzavrel poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka dňa 16.09.2024, postúpil poškodený svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanej poisťovni vo
výške810,-Eur ztitulunárokunanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovzanutnéužívanienáhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 15.07.2024 žalobcovi za odplatu vo výške 810,- Eur,
ktorá zodpovedá faktúre č. 240526 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi

náhradného motorového vozidla zn. Hyundai. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky, teda
nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na postupníka na úhradu nájomného za
náhradnémotorovévozidlo,sapodpisomzmluvyzapočítavajúažalobcabudepohľadávkupoškodeného
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom z 30.09.2024 poisťovňa oznámila žalobcovi, že
dňa 30.09.2024 ukončila šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi zasiela poistné plnenie v sume 594,- Eur
stým,žepriznávaprimeranúdobuzapožičanianáhradnéhovozidla11dníod02.09.2024do12.09.2024.

Poisťovňa teda krátila nárok žalobcu o sumu 216,- Eur, ktorá suma predstavovala v žalobe uvedenú
istinu. Medzi stranami ostala sporná otázka dĺžky potrebného nájmu náhradného motorového vozidla
poškodeným.

1.2. Okresný súd konštatoval, že sa nestotožnil s názorom poisťovne v tom smere, že poistený

mohol objektívne začať svoje motorové vozidlo po oprave užívať už 11.09.2024, teda odo dňa, keď
podľa faktúry servisu bola ukončená oprava poškodeného motorového vozidla. Okresný súd dal za
pravdu strane žalujúcej, že poškodený nie je povinný z vlastných prostriedkov v prípade povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenca
žalovanej, uhradiť opravu, a to aj v prípade, že by takýmito finančnými prostriedkami ku dňu 11.09.2024

disponoval. V tomto prípade aj z oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti, ktoré zaslala
poisťovňa poškodenému, vyplynulo, že poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti až 16.09.2024,
kedydoservisuzaslalakrycílist,tedasvojeprehlásenieotom,ženahradícenuopravyvovýške2.580,18
Eur. Podľa presvedčenia súdu poškodený až do tohto dňa, to znamená do 16.09.2024, mohol používať
náhradné motorové vozidlo, keďže svoje, síce už opravené, motorové vozidlo mal umiestnené v servise

a čakalo sa na reakciu poisťovne, pokiaľ ide o výšku plnenia za poskytnutú opravu. Navyše poisťovňa
neprodukovala ani nenavrhla žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že po obdržaní faktúry za opravu
motorového vozidla z dôvodov, ktoré vznikli buď na strane servisu, alebo na strane poškodeného, mohla
o výške poistného plnenia rozhodnúť až 16.09.2024 a nie skôr.

1.3. Okresný súd dospel k presvedčeniu, že poškodený dôvodne užíval náhradné motorové vozidlo do
16.09.2024 a nájom, ktorý musel zaplatiť za toto užívanie za dobu 15 dní od 02.09.2024 do 16.09.2024,
jeúčelnevynaloženýmnákladomnastranepoškodeného,ktorývznikolvpríčinnejsúvislostisdopravnou
nehodou zavinenou osobou povinne zmluvne poistenou u žalovanej. Podotkol, že ak nárok vo výške
810,-Eurpoškodenýplatnouzmluvouopostúpenípohľadávkypostúpilžalobcovi,tensavtomtorozsahu

stal vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie tohto nároku voči poisťovni. Poisťovňa žalobcovi
listom z 30.09.2024 oznámila, že k tomuto dňu ukončila šetrenie poistnej udalosti, pokiaľ ide o škodu,
ktorá vznikla vynaložením nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Poisťovňa mala 15
dní na poskytnutie poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu a ak plnila len v sume 594,- Eur,
tak dňom 16.10.2024 sa dostala s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi v rozsahu 216,- Eur do

omeškania.

1.4. Okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný,
podľa § 255 ods. 1 CSP mu priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie
vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej zmení tak, že žalobu zamietne a že žalovanému prizná voči
žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

2.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. aj vec nesprávne právne posúdil, keď dospel
k rozhodnutiu, že doba nájmu po dni 12.09.2024 bola účelná a v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou zo dňa 15.07.2024. S uvedeným záverom okresného súdu žalovaný nesúhlasil. Nájom zaďalšie dni po vykonaní opravy nemôže byť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Podotkol, že je
to hlavne právny predchodca žalobcu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s autoservisom, ktorého predmetom
je oprava motorového vozidla. Pokiaľ skutočne poškodený bol v situácii, že nevyhnutne potreboval svoje

motorové vozidlo, mohol si ho vyzdvihnúť už v deň ukončenia opravy, t. j. 11.09.2024.

2.2. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.06.2024
a na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/33/2023 zo dňa 18.01.2024. Mal za to,
že z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že nájom náhradného vozidla je účelným nákladom len do

okamihu skončenia opravy. Podotkol, že skutočnosť, že žalovaný hradí náklady za opravu priamo na
účet autoservisu je v záujme poškodených, ale takáto povinnosť žalovanému nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu. Krycí list všeobecne predstavuje iba záväzný prísľub poisťovne, že zaplatí poistné
plnenie vo vyhlásenej výške, nepredstavuje však úhradu záväzku, či zmenu v osobe dlžníka.

2.3. Žalovaný poukázal na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a na § 823 zákona č. 40/1964 Zb..

Uviedol, že z predmetných ustanovení vyplýva jeho povinnosť uhradiť škodu poškodenému a poškodený
je tento nárok povinný žalovanému preukázať. Žalovaný mal ďalej za to, že pokiaľ dôjde k využitiu
inštitútu krycieho listu, nemôže mať táto okolnosť vplyv na výšku škody, ktorú má žalovaný z titulu
povinného zmluvného poistenia zaplatiť za nájom náhradného vozidla. V závere odvolania uviedol, že
žalovanému nemožno ukladať povinnosti odkazom na obchodnú prax, ale len v súlade so zákonom.

Zároveň žalovaný v závere odvolania namietal, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že by
poškodený v čase ukončenia opravy nedisponoval finančnými prostriedkami za účelom zaplatenia
faktúry za opravu vozidla, a že si skutočne reálne opravené motorové vozidlo nemohol prevziať. Podľa
názoru žalovaného je dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti na žalobcovi, pokiaľ tento tvrdí, že
až do vystavenia krycieho listu je nájom náhradného vozidla účelný (pričom k rovnakému záveru dospel

aj súd). Čestné prehlásenie poškodeného s vopred pripraveným všeobecne formulovaným textom
od žalobcu (ktoré žalobca predkladá s rovnakým obsahom v obdobných konaniach) je účelovým a
nebolo podporené žiadnym ďalším dôkazom. Žalovaný tiež uviedol, že autoservis je povinný v rámci
svojho zmluvného vzťahu informovať poškodených o skončení opravy. Pokiaľ by došlo v tomto smere k
pochybeniu zo strany autoservisu, táto skutočnosť nemôže byť na úkor žalovaného.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súčasne podotkol, že naďalej zotrváva na všetkých
svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. S námietkami žalovaného sa však v žiadnom prípade
nestotožnil, nakoľko poškodený má v zmysle ustálenej judikatúry nárok na náhradné motorové vozidlo

počas celého obdobia, kedy pretrváva jeho faktické obmedzenie v užívaní svojho vlastného motorového
vozidla, pričom toto obmedzenie pominie až v momente, keď mu je vydané vozidlo zo servisu, čo bolo
v tomto konkrétnom prípade 16.09.2024, keď žalovaný doručil servisu krycí list.

3.1. Žalobca tvrdenie žalovaného, že ak poškodený bol v situácii, že nevyhnutne potreboval svoje

motorové vozidlo, mohol si ho vyzdvihnúť už v deň ukončenia opravy, t. j. 11.09.2024, považoval v
rozpore so zisteným skutkovým stavom. V prvom rade žalobca pripomenul, že servis vydáva opravené
vozidla až po tom, čo disponuje buď uhradenou faktúrou zo strany poškodeného alebo krycím listom
od poisťovne. V tomto konkrétnom prípade poškodený nemal dostatok finančných prostriedkov na to,
aby mohol vyplatiť faktúru za opravu, vozidlo mu zo servisu nevydali, a preto si svoje vozidlo zo servisu

jednoducho vyzdvihnúť nemohol, bol odkázaný na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Servis
vystavil faktúru dňa 11.09.2024, pričom táto bola splatná dňa 11.09.2024. Keďže poškodený nemal
dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie opravy za vozidlo, servis vozidlo zadržal do času kým mu
poisťovňou nebola uhradená splatná pohľadávka. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že poškodený
nepristúpil k oprave svojho vozidla dobrovoľne, ale k tomuto úkonu bol donútený v dôsledku škodovej

udalosti, ktorú zapríčinil klient žalovaného. Nemôže byť na ujmu poškodeného, že poisťovňa vinníka
pristúpila k zlikvidovaniu poistnej udalosti až dňa 16.09.2024, na základe čoho mu až v tento deň vydal
servis poškodené vozidlo. Žalobca opätovne uviedol, že vydanie opraveného vozidla zo servisu je v
priamej súvislosti
s promptnosťou poisťovne pri likvidovaní škodovej udalosti.

3.2. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa
15.11.2023, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/37/2022, nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
602/2022, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/119/2024 zo dňa 12.11.2024, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/105/2024, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/129/2024, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co/86/2024 zo dňa 13.02.2025. Žalobca mal ďalej za to, že obrana žalovaného, že objektívny
dôvod ukončenia nájmu náhradného vozidla nie je závislý na prevzatí opraveného vozidla, ale na

ukončení opravy, bez ohľadu na to, kedy vystavil oznámenie o poistnom plnení (za opravu vozidla
poškodeného poistnou udalosťou), nie je vzhľadom na skutkové zistenia správny, lebo prenáša na
poškodeného náklady, ktoré majú byť kryté poistným plnením. Náhrada za nájom vozidla patrí za dobu
od poistnej udalosti do prešetrenia poistnej udalosti a oznámenia o výške plnenia, pretože rovnaký záver
sa uplatní

v prípade, kedy poisťovňa plnení za nájom náhradného vozidla do času oznámenia/plnenia totálnej
škody, keď oprava nie je účelná (bez ohľadu na to, či si poškodený nechá vozidlo opraviť). Poisťovňa nie
je so svojím plnením poškodenému viazaná na vyčíslenie opravy zo strany autoservisu, pretože plnenie
poskytuje na základe vlastného vyčíslenia. Z toho dôvodu pre posúdenie účelnosti nájmu motorového
vozidla nie je rozhodný deň ukončenia opravy, ale deň oznámenia o poistnom plnení poškodenému.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa

06.08.2025. Žalobca sa ďalej plne stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý prezentoval v bode 30.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“),
po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359

CSP), t. j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd žalobnému návrhu v celom
rozsahu vyhovel, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, voči ktorému je prípustné
[§ 355 ods. 1 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli vo veci vznesené a východiskovo sa stotožnil
s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.

Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti
žaloby, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu rozhodnej otázky (t. j. otázky doby
účelnosti nájmu motorového vozidla zo strany poškodeného) je (vo vzťahu k rozsahu od súdu žalobou
požadovaného a v prejednávanej veci relevantného prieskumu) vecne správne, pričom

v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa
v odvolaní obmedzil na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2).
Z uvedeného vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal odvolateľ v
odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle § 365 CSP, prihliadať nemôže,
aj keby takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia
podmienok konania.

7. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné.

8. Odvolací súd v prvom rade východiskovo považuje za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.. Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej
ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu
ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu
škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, a jednak tým, že v rámci
združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa

odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové
vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí
poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou motorového
vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej, vychádzajúc z § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.,ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie
poškodeného spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá

mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby poškodenému
čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu.
V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového
vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto

vozidlo užívať.

9. Odvolací súd ďalej konštatuje, že vyššie vyslovené závery nachádzajú v určitej miere oporu
aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to v zádržnom práve, ako je prezumované
v § 151 Občianskeho zákonníka. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu
zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného

právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že
hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú
moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad pri zmluve o úschove,
zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie
uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z., čo sa
v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového
vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na
zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis
nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale

priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaný sa v sporoch
tohto typu snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností,
ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným
servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody
vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné

si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený
sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
škodcom(poisteným),a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností
s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001
Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom

základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým
obsahom.

10. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023,
ktorý konštatoval: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej

opravyaleboobstaranianáhrady.Dodobynájmutrebazapočítaťnapr.dobuvystaveniaposudkuoškode
a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu
na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové
obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá
prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po

výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“

11. Odvolací súd tiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025,
ktorý konštatoval: „Koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného
motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do

bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale
aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS
602/2022, III. ÚS 476/2024). Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný
súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda,

s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť
objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam.
Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla domomentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s

tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na
posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj

Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS
602/2022 a III. ÚS 476/2024).“ Ústavný súd SR v náleze jednoznačne konštatoval, že dôležitým kritériom
na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu
byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov,
keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou
plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.

12. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla
počas celého trvania nájmu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne

užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať
škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu
do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto
poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia,

oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

13. Zo zisteného skutkového stavu, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, vyplýva, že k škodovej
udalosti došlo dňa 15.07.2024 (č.l. 9 spisu), pričom z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového
vozidla vyplýva, že poškodené vozidlo bolo do autoservisu za účelom opravy prevzaté dňa 02.09.2024

(č. l. 9 rub spisu). Z potvrdenia ďalej vyplýva predpokladaný termín ukončenia dňa 07.09.2024.
V dôsledku dopravnej nehody si poškodený za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu
poškodenia jeho motorového vozidla zapožičal náhradné vozidlo u žalobcu, o čom svedčí Zmluva
o prenájme vozidla č. 493/213 zo dňa 02.09.2024 (č. l. 12 rub spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol
poškodenému vozidlo od 02.09.2024 do 16.09.2024 za denné nájomné 60,- Eur s DPH. Za nájom

vozidla žalobca fakturoval žalovanému sumu 810,- Eur s DPH faktúrou č. 240526 (č. l. 13 rub
spisu). Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovil Oznámenie o poistnom plnení zo dňa
30.09.2024 (č. l. 16 spisu) a uhradil žalobcovi sumu 594,- Eur (t. j. prenájom vozidla za 11 dní).
Autoservis následne vystavil faktúru dňa 11.09.2024 (č. l. 10 a nasl. spisu). Žalovaný listom zo dňa
16.09.2024 (č. l. 11 rub spisu) oznámil poškodenému, že ku dňu 16.09.2024 bolo ukončené šetrenie

poistnej udalosti a poistné plnenie bolo v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka poukázané na
účet autoservisu (spoločnosti SECO AUTOTRANS s.r.o.).

14. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že pokiaľ sa opravené motorové vozidlo
nenachádzalo v dispozičnej sfére poškodeného, nebolo objektívne možné, aby ho užíval. Počas

celého obdobia, v ktorom bolo poškodené vozidlo umiestnené v autoservise, tak pretrvával rovnaký
právny stav, spočívajúci v obmedzení poškodeného v možnosti užívať vlastné motorové vozidlo (t.j. od
02.09.2024 do 16.09.2024). Požiadavka, aby poškodený uhradil náklady na opravu vozidla z vlastných
finančných prostriedkov, by predstavovala ďalšie neprimerané zaťaženie jeho postavenia, do ktorého
sa dostal v dôsledku konania poistenca žalovaného. Ide pritom o stav objektívnej nemožnosti užívania

vlastného motorového vozidla, pričom obdobie od poskytnutia náhradného vozidla až do momentu
oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie poistnej udalosti a určení výšky poistného plnenia podľa §
11 ods. 6 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení, resp. do poukázania príslušných finančných
prostriedkov, je potrebné považovať za právne relevantné obdobie, počas ktorého kontinuálne pretrváva
potreba využívania náhradného motorového vozidla spolu s tým spojenými účelne vynaloženými

nákladmi.

15. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ žalovaný namietal neúčelnosť nájmu náhradného
motorového vozidla za obdobie od vykonania opravy do vystavenia krycieho listu, bolo jeho procesnoupovinnosťou tieto tvrdenia nielen uviesť, ale ich aj náležite preukázať. Samotné konštatovanie, že
vozidlo bolo opravené a poškodený si ho mohol v autoservise prevziať, však na splnenie tejto dôkaznej
povinnosti nepostačuje. Odvolací súd nad rámec uvádza, že skutočnosť kedy bola faktúra za opravu

č. 244240304 spoločnosťou SECO AUTOTRANS s.r.o. vystavená, nie je pre posúdenie danej veci
podstatná. Odvolací súd aj v tejto súvislosti podotýka, že podstatné pre posúdenie danej veci je, kedy
sa motorové vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodené a kedy má poškodený objektívnu možnosť
užívať motorové vozidlo. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby žalobcovi neboli priznané
náklady nájmu v plnej výške za obdobie od 02.09.2024 do 16.09.2024 a preto aj podľa odvolacieho

súdu žalobca má právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za dobu skutočného užívania
náhradného motorového vozidla, tak ako si uplatnil, t. j. od 02.09.2024 do 16.09.2024. S poukazom
na uvedené, odvolací súd tvrdenie žalované o tom, že pokiaľ dôjde k reálnej oprave poškodeného
vozidla, poškodený môže už opravené vozidlo v momente opravy prevziať a užívať, v zmysle faktického
vykonania práv, považuje za nedôvodné. Poškodený nemala reálnu možnosť iného postupu, než vyčkať
na vystavenie krycieho listu, predstavujúceho kvalifikovaný prísľub poisťovne (žalovaného) na úhradu

nákladov opravy vozidla v určenej výške.

16. Vychádzajúc vyššie uvedeného je potom existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou)
udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom
náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanie zo strany žalovaného, daná.

17. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že poškodený si poisťovňu participujúcu na likvidácii poistnej udalosti
sám nezvolil, ale vstúpil do právneho vzťahu s ňou v dôsledku škodovej udalosti, a to z titulu povinného
zmluvného poistenia dojednaného škodcom.

18. Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované
len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. Svojou povahou je bezpredmetným odkazovanie žalovaného na závery rozhodnutí okresných, a
krajských súdov v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193 CSP).
Žalovaným akcentované rozhodnutia (predovšetkým) nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné,

že odvolací súd dostatočne zdôvodnil svoj právny názor, t. j. argumentačne sa s riešením predmetnej
právnej otázky plnohodnotne vyrovnal. Nekonal preto v rozpore s princípom právnej istoty.

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§255ods.1CSPa§396ods.1a2CSPtak,žežalobcovivočižalovanémupriznalnároknanáhradutrov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný nemal v odvolacom konaní ani len čiastočný
úspech, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. V súlade s § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V Žiline dňa 26. februára 2026

JUDr. Roman Tichý
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík
člen senátu