Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoEk/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408214967
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4408214967.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu
JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C.. A. XXXX/
XX, D., o vymoženie sumy 1.618,54 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod
sp. zn. 15Er/1090/2008 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava pod

sp. zn. EX 4605/23 (pôvodne vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka
60, Bratislava pod sp. zn. EX 7333/08), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 15Er/1090/2008-25 zo dňa 10. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením
exekúciu vyhlásil za neprípustnú (výrok I.) a exekúciu zastavil (výrok II.).

2.Svojerozhodnutiesúdodôvodnilscitáciouaodkazomnaust.§41ods.1,2písm.d),§57ods.1.písm.
g), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, §
35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
§ 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a čl. 3
bod. 1, 2, 3, čl. 6, čl. 7 bod. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že oprávnený spísal do zápisnice dňa 06. 09.
2008 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade
exekučného titulu, rozsudku zo dňa 05. 06. 2008 sp. zn. SR 04698/08 vydaného Stálym rozhodcovským
súdom. Dňa 27. 10. 2008 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktoré
mu bolo doručené dňa 04. 11. 2008. Právnym základom vymáhaného nároku je Zmluva o úvere číslo
4023499 zo dňa 18. 12. 2007 uzatvorená medzi účastníkmi exekúcie, podľa ktorej oprávnený poskytol

povinnému úver v sume 663,88 eur zvýšený o príslušný poplatok v sume 634,67 eur, spolu 1.298,55 eur,
ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 108,21 eur, počnúc dňom 16. 01. 2008.
Súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (bod 17.).

4. Súd prvej inštancie žiadal súdneho exekútora o podanie správy, či je možná v predmetnej
exekúcii aplikácia zákona číslo 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý zákon

má postavenie špeciálnej právnej úpravy, a jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami
Exekučného poriadku. Exekútor na žiadosť súdu doručil odpoveď, v ktorej oznámil, že predmetnáexekúcia nebola zastavená s poukazom na § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. Exekútor uviedol
prijaté platby v prospech predmetnej exekúcie od roku 2009 do 10. 09. 2025. Následne si súd vyžiadal od
oprávneného zmluvu o úvere číslo 4023499 zo dňa 18. 12. 2007, spolu so všeobecnými podmienkami

poskytnutia úveru, ktoré oprávnený doručil súdu dňa 01. 10. 2025.

5. Následne súd poukázal na základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravenú v Občianskom
zákonníku, konkrétne v ustanovení § 52 a nasl. a dodal, že predložená Zmluva o úvere napĺňa
charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. V tomto smere poukázal na predmet podnikateľskej činnosti

oprávneného (výpis z obchodného registra) a preto podrobil súdnej kontrole aj rozhodcovskú
doložku, ktorá je inkorporovaná do bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a od
ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc. Povinný ako spotrebiteľ uzavretú rozhodcovskú
doložku nemal možnosť ovplyvniť a takto uzatvorená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Na základe uvedeného dochádza k výraznému narušeniu
smernicou deklarovanej rovnováhy strán. Uvedená rozhodcovská doložka je výrazne v neprospech

spotrebiteľa a podpisom zmluvy o úvere sa spotrebiteľ vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu.
Oprávnený si zvolil rozhodcovský súd, čím bol spotrebiteľovi sťažený prístup k právnej ochrane
vzhľadom na značnú vzdialenosť medzi miestom jeho trvalého pobytu a sídlom rozhodcovského súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd na základe vyššie citovanej
rozhodcovskej doložky nemal právomoc rozhodovať, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ

osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, ďalej odporuje
princípom ústavnosti deklarovaných v Ústave SR v článku 46 ods. 1, ktorý deklaruje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Zároveň neboli dodržané ani ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený tiež nepreukázal
žiadnym spôsobom, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne a že spotrebiteľ (povinný)
bol riadne poučený o tejto skutočnosti, a že bol oboznámený so zmluvou o úvere a to pred jej podpisom,

prípadne či mu bola daná možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a aj zmluvných podmienok. Exekučný
súd dospel k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je založená na inštitúte neprijateľnej zmluvnej
podmienky a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 OZ).

6. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn.
6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 09. 02. 2012 a uznesenie Ústavného
súdu SR č. k. I.ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011 a prezentoval názor, že ak rozhodcovská
doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu

fakticky nerovnovážneho. Obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Podľa názoru súdu
o neprijateľnú rozhodcovskú doložku ide aj vtedy, ak umožňuje riešenie sporov aj v súdnom konaní a
spotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a príslušným súdom SR, ale ak by
podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol

nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

7. Záverom súd vyhodnotil úrok dohodnutý zmluvnými stranami v zmluve o úvere vo výške 0,25 % denne
(čo predstavuje 91,25 % ročne) ako neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že
nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná

na dohode zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. Výška úrokov totiž nesmie byť v
rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého treba za neplatný považovať taký
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, tento obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý vadou uvedenou v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka
treba považovať za absolútne neplatný. Účastníkmi dohodnutý úrok vo výške 91,25 % ročne súd

považoval s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne v
rozpore s dobrými mravmi, a preto takého dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za
absolútne neplatné.8. O trovách konaniach si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po predložení
vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolaním
oprávnený, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku, teda
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Uviedol, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 18. 12. 2007 zmluvu o úvere
č. 4023886 podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) tohto zákona povahu absolútneho obchodu.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ), kde
priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne

výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy, vrátane týchto všeobecných
podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že
uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Ďalej oprávnený uviedol, že Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru boli teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska,
ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom

hárku papiera, resp. obojstranne, čím dlžník jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ.
Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú
povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi, a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy
o úvere.

11. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad
vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom
alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka účinnú
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ale táto

doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka
nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný
mal teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac

logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu
konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na
príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na
súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský
orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného

kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. § 19 zákona
o rozhodcovskom konaní má podanie žaloby rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na
súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred
iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej
veci a to aj v obrátenom procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na

všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv, alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom
konaní.

12. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská
doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy

o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného
bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

13. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP v platnom znení uznesenie súdu prvej

inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal
úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

14. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým

stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 10. októbra 2025 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako
vecne správne, pričom sa stotožnil i s jeho odôvodnením.

16. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 06. 09. 2008 bola pred pôvodným súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica, predmetom ktorej bol návrh povinného na
vykonanie exekúcie. Dňa 20. 10. 2008 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp. zn. SR 04698/08

zo dňa 05. 06. 2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 16. 06. 2008
a vykonateľnosť dňa 19. 06. 2008. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu
vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4023886 uzatvorenej
dňa 18. 12. 2007, na podklade ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 663,88 eur (20.000,-
SK), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť o zvýšený poplatok v sume 634,67 eur (19.120,- SK), teda celkovo

zaplatiť čiastku vo výške 1.298,55 eur (39.120,- SK) a to v 12 mesačných splátkach po 108,21 eur
(3.260,- SK), počnúc dňom 16. 01. 2008 a ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
do ktorej v bode 17 bola inkorporovaná rozhodcovská doložka. Súd poverením zo dňa 27. 10. 2008
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie.

17. Oznámením zo dňa 5. novembra 2009 subjekt označený ako Asociácia užívateľov služieb ochrana
spotrebiteľov oznámil súdu vstup do konania na strane povinného, súčasťou podania bol aj návrh na
zastavenie a odklad exekúcie.

18. Súd o vyššie doručenom podaní rozhodol uznesením č. k. 15Er/1090/2008-13 zo dňa 29. júna 2010

tak, že nepripustil vstup Asociácie užívateľov služieb do konania v postavení vedľajšieho účastníka na
strane povinného.

19. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie odvolaný a jeho
náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 81 101

Bratislava.

20. Dňa 11. 04. 2025 bolo na Krajský súd v Nitre doručené oznámenie spoločnosti Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 o ukončení právneho zastúpenia a poskytovania právnych
služieb pre oprávneného.

21. Súd listom zo dňa 25. 09. 2025 žiadal súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca o oznámenie,
či predmetná exekúcia spĺňa podmienky pre jej zastavenie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK.
V reakcii na uvedené doručil súdny exekútor dňa 26. 09. 2025 odpoveď na výzvu súdu, v zmysle ktorej
exekúcia nebola zastavená podľa ZoUNEK-u s tým, že v prospech exekúcie eviduje prijaté platby (v

rôznych výškach) a to za obdobie od 26. 02 2009 do 10. 09. 2025. Následne súd rozhodol napadnutým
uznesením.

22. Súd prvej inštancie dodatočne po tom, čo rozhodol odvolaním napadnutým uznesením rozhodol
uznesením č. k. 15Er/1090/2008-45 zo dňa 4. decembra 2025 o trovách exekúcie, na ktorých úhradu

zaviazal oprávneného.

23. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacíchopatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako

účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 01. 04. 2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného
poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

24. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), exekúciu
súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo
práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa

osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto
právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený

bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na
plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.

25. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

26. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

27. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym právnym posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,

v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

28. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 18. 12. 2007 v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej ako
„VPPÚ“). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré
boli súčasťou zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie

oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej doložky. V tomto prípade povinný dlh riadne nesplácal, a tak sa oprávnený
obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti
rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

29. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 53 ods. 1, 2,
3, 4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

30. Z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskejzmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je aj po štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (po vydaní poverenia na
vykonanieexekúcie)bezpochybyoprávnenýposúdiť,čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydaný

orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal
právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa
predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť
existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný

súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).

31. V prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou,
ktorá je súčasťou VPPÚ (bod 17.) a ktorá bola s povinným uzatvorená v rovnaký deň, ako samotná
zmluva o úvere na samostatnom liste papiera. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu rozhodcovskú
doložku a dospel k záverom, že ide o neprijateľnú a neindividuálne dojednanú zmluvnú podmienku,

ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka je súčasťou
VPPÚ, z ktorej je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol povinný ovplyvniť,
ale naopak, rozhodcovskou doložkou bol povinný podrobiť sa rozhodnutiu, vopred veriteľom vo
formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu, na základe čoho nemožno hovoriť
o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť dojednaní totižto nie je

závislá od fyzického oddelenia, prípadne odčlenenia časti dojednaní od iných, ale musí tu byť
preukázaná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorá mu je predkladaná
dodávateľom. V naznačenom smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, v zmysle ktorého, rozhodcovská zmluva uzatvorená so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Predpokladom
pre záver o neindividuálnom charaktere zmluvnej podmienky je stav, keď zmluvné podmienky
v rozhodcovskej doložke boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Zmluva o úvere
bola v danom prípade podpísaná povinným spoločne s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou

VPPÚ a to v ten istý deň, pričom zakotvenie rozhodcovskej doložky do VPPÚ sa skôr javí ako
zámer oprávneného smerujúci k obchádzaniu zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa, a nie ako
individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky. Povinný ako spotrebiteľ obsah rozhodcovskej doložky
(formulárového charakteru) nemohol nijako ovplyvniť a to i napriek tomu, že sa nachádzala na
samostatnom liste papiera vo forme zmluvného dojednania tvoriaceho súčasť úverovej zmluvy. Dôkazné

bremeno na preukázanie individuálneho charakteru zaťažuje toho, kto zmluvné dojednanie do zmluvy
vložil. Oprávnený však v tomto prípade nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak, teda že by
rozhodcovská doložka začlenená do VPPÚ bola individuálne dojednaná.

32. Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti o neindividuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky,

je táto absolútne neplatná, nevyvoláva žiadne právne účinky a možnosť spotrebiteľa (povinného) od
nej odstúpiť nesvedčí o jej individuálnom dojednaní s poukazom na jej absolútnu neplatnosť. Od
rozhodcovskej doložky možno odstúpiť iba v prípade, že je platná, absolútna neplatnosť v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (platnom v čase uzatvorenia zmluvy) spôsobuje jej neplatnosť od
počiatku (ex tunc) a teda nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Nad rámec

uvedeného odvolací súd poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom SR v jeho uznesení sp. zn. IV.
ÚS 371/2018 zo dňa 20. 06. 2018, v ktorom ústavný súd v obsahovo obdobnej veci uznal argumentáciu
exekučného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

33. Nad rámec uvedeného, čo sa týka odvolacej argumentácie oprávneného ohľadom postavenia

povinného ako „nespotrebiteľa“, odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno pri otázke posudzovania
postavenia povinného ako spotrebiteľa je na tej strane, ktorá uvedené namieta. Zmluvu o úvere uzatvoril
dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

(ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného dostatočne
nepreukázal. Za použitia interpretačného pravidla v § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri
pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné
dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkonpodnikateľskej (alebo inej obdobnej) činnosti úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku,
teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru odvolacieho súdu je označenie dlžníka

v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred
nevyhotovil a ide len o pokus oprávneného o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného
spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, (spoločne so
VPPÚ) uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 18. 12. 2007, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a

postavenie povinného.

34. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (výrok I.) a jej zastavení (výrok II.) v zmysle § 387 ods.
1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu, avšak keďže povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd
rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v

takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé,
že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).