Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324203218
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8324203218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa a členov senátu

JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a JUDr. Branislava Brezu v sporovej veci žalobcu: G. Y., L.. XX.XX.XXXX,
P. J. T. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpený: JUDr. Mgr. Radimom Komkom LL.M., advokátom, so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41343859, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený
názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, v
konaníourčenieneprijateľnostizmluvnýchpodmienok,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Humenné, č. k. 21Csp/80/2024-245 zo dňa 16.5.2025 v spojení s opravným uznesením č.k.

21Csp/80/2024-352 z 28.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku III. a súvisiacom výroku
VI. o trovách konania.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) dňa
22.11.2024 domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“,

reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX dňa 03.03.2014 (ďalej tiež len „Zmluva“). Dôvodil, že spotrebiteľská
zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter a
išlo o vopred pripravenú predtlač žalovanému, do ktorej žalovaný dopisoval len údaje žalobcu.
Zmluvná voľnosť žalobcu bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky
ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou
predstavovali diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah.

2. Súd prvej inštancie rozhodol takto:

„Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„ Flexipôžička“ Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 03.03.2014, a to v Článku I. Základné
podmienky, v bode 7. Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy v znení:
„Poplatok za I. upomienku: 10,00 EUR splatný ku dňu odoslania upomienky Poplatok za každú ďalšiu
upomienku: 40 EUR splatný ku dňu odoslania upomienky.“ sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„ Flexipôžička“ Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 03.03.2014 v čl. II., bod 2. v znení: „Dlžník
potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovaniespotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s
obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

Súd u r č u je, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 03.03.2014 v čl. II., bod 4. v znení: „ Podpisom
tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia

nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane
príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1
zákona o bankách.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„ Flexipôžička“ Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 03.03.2014 v čl. II., bod 5. v znení: „Dlžník
podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu

boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru

„ Flexipôžička“ Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 03.03.2014 v čl. II., bod 6. v znení: „Podpisom
tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených
termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy,
aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby
úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať

výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie
ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok
zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky z
úveru zabezpečovaná ručiteľom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Skutkový stav súd prvej inštancie ustálil na základe vykonaného dokazovania tak, že žalobca a
žalovaný nesporne uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, Reg. číslo:
XXXXXXXXXXXXXXX dňa 03.03.2014, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1300
eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 15,90 %, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť 36 splátkami
po 46,37 eur, pričom celková čiastka, ktorú mal uhradiť, bola vo výške 1631,41 eur. RPMN bola uvedená

vovýške46,30%.Prvásplátkaúverubolasplatnádňa17.03.2014.Podľaobsahuzmluvyavšeobecných
obchodnýchpodmienok,tietoobsahovalizmluvnépodmienkyvznení,takakoichpresnežalobcauviedol
v žalobe a ako ich následne uviedol aj súd prvej inštancie vo výroku rozsudku.

4. Zistený skutkový stav súd právne posúdil na základe aplikácie ustanovení § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, §

43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, § 46 ods. 1, 2, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 551 ods. 1, 2, 3
zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo len „OZ“), podľa § 4 ods. 1, 2 písm. e), p) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v
znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 2 písm. p), § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

5. Súd konštatoval, že predmetné konanie nie je konaním o určovacej žalobe podľa § 137 ods. 1
písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ale ide o osobitný
druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v § 53 a § 53a OZ a v § 3 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a preto v danej veci súd môže preskúmavať namietanú neprijateľnosť
zmluvných podmienok, dojednaných v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd preskúmal uvedené
zmluvné dojednania, pričom dospel k záveru, že tieto sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa, teda žalobcu (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019 sp. zn. 6Cdo/27/2018).
Dôvodom ich vyhlásenia za neprijateľné zmluvné podmienky je fakt, že zmluvné podmienky neboli
individuálne dojednané, boli zakomponované do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive,

pričom ich žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca ako spotrebiteľ mal na výber len
to, že zmluvu a podmienky by akceptoval alebo nie. Ako slabšia strana nemal žiadnu vyjednávaciu
pozíciu. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o umelo vykonštruovanom spore, súd konštatujúc
nedôvodnosť tejto námietky poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to
rozsudok sp. zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého vyplýva, že samotný zánik záväzku v prípade žaloby o

určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá
právny význam. Nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok
vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. Žalobca ako spotrebiteľ preto aj v
prípade, že nárok uplatnil po zániku záväzkového právneho vzťahu, je nositeľom hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda má v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v
podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách(ďalejlen„smernica“).“ObdobneSúdnydvorEÚvrozhodnutísp.zn.C-473/00Cofidispotvrdil,
žeaniuplynutiečasuvžiadnomprípadenemôžebyťskutočnosťou,ktorábymalaznížiťaleboznemožniť
ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady

93/13/EHS.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že napadnuté ustanovenia zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, preto pristúpil k preskúmaniu jednotlivých zmluvných dojednaní.

7. Pokiaľ ide o prvú zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve, a to v článku I. Základné podmienky, v
bode 7. Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy, súd konštatoval, že
táto zmluvná podmienka bola už opakovane posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná
a nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. Poplatok za poskytnutie úveru, upomienku,
ďalšiu upomienku a vedenie úverového účtu nemožno chápať ako poplatok za službu, plnenie, ktoré

je poskytované spotrebiteľovi, na čo poukázal už napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, ale tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn.
18Co/109/2011. Uplatňovanie uvedených poplatkov je možné zároveň považovať za priečiace sa
dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka (uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

8. Pokiaľ ide o druhú zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve v čl. II., bod 2., súd prvej inštancie uviedol,
že táto zmluvná podmienka bola už opakovane posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná
v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ, keďže týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností
snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia

úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa
neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych
orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od
prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom.

9. K tretej zmluvnej podmienke uvedenej v Zmluve v čl. II., bod 4. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník
vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti
tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to
dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“

súd uviedol, že aj táto zmluvná podmienka bola už opakovane posúdená zo strany všeobecných
súdov ako neprijateľná. Definícia osôb majúcich osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35 zák.
č. 483/2001 Z.z. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže
vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu,
účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním

takéhoto obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a
táto osoba je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých
údajov písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti
uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu,keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov. Súd prvej
inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania,
ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia nepravdivosti

údajov o existencii osobitného vzťahu k banke. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej
úprave§35ods.1zákonaobankách,vzmyslektoréhobanka,resp.pobočkazahraničnejbankynemôže
s takýmito osobami uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by
nevykonali s ostatnými klientami. Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia
existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého

úverového vzťahu, teda nie len toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje
akékoľvek vysvetlenie pojmu osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného
spotrebiteľa, čo uvedený pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie
zákona o bankách, ktoré uvedený pojem upravuje.

10. K štvrtej zmluvnej podmienke uvedenej v Zmluve v čl. II., bod 5. súd uviedol, že táto zmluvná

podmienka bola už opakovane posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná, keďže žalobca
ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má
byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

11.PokiaľideopiatuzmluvnúpodmienkuuvedenúvZmluvevčl.II.,bod6.prvoinštančnýsúduviedol,že
táto zmluvná podmienka bola už opakovane posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná z
dôvodu,žepísomnúdohoduozrážkachzomzdyakoprostriedoknazabezpečeniepeňažnejpohľadávky
uzatvára veriteľ s dlžníkom a pre túto dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch
v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa

mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne ustanovuje,
že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone
rozhodnutia (exekúcie). Dohoda, teda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať
aj označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Z predloženej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere však vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje iba označenie veriteľa,

dlžníka a pohľadávky, avšak neobsahuje ďalšiu podstatnú náležitosť zmluvy a to označenie platiteľa
mzdy a výšku dohodnutých zrážok. súd tiež konštatoval absenciu obligatórnej náležitosti takejto dohody,
a to označenie platiteľa mzdy a dohodnutej výšky zrážok zo mzdy. Uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ
nemal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytnutého úveru, keďže predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje formulárový typ zmluvy, ktorý v bode 8 čl. I. zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vnútil žalobcovi uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a to spôsobom, že prejav vôle žalobcu ako
zmluvnej strany k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy ako ďalšej zmluvy sa nevyžadoval.

12. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je
viazané zákonom iba na čas prípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/320/2016 zo dňa 24.11.2015).

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a keďže v
danom prípade nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu, o nároku na náhradu trov

konania rozhodol podľa pomeru úspechu v spore.

14. Proti výroku III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. b), d), f) a h) CSP.

15. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku síce poukázal na ust. § 35 zákona
o bankách, avšak iba na jeho časť a nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že sporná zmluvná
podmienka predstavuje zákonnú povinnosť banky podľa § 35 ods. 1 a § 35 ods. 4 zákona o bankách,
nakoľko povinné zosplatnenie úveru pri osobe s osobitným vzťahom k banke stanovuje priamo zákon
o bankách. Nejde o možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ako to nesprávne uvádza súd prvej

inštancie.

16. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že bez potvrdenia zo strany klienta banka nemá ako
overiť, či klient nemá osobný vzťah k banke, keďže nevedie žiadne evidencie o osobách zastávajúcichvedúce pozície v iných bankách. Povinnosť predchádzať konfliktu záujmov vyplýva z hrozby obrovských
škôd, ktoré by klientom banky mohli vzniknúť, ak by túto povinnosť zanedbala. Záver súdu, že odkaz
na § 35 ods. 4 zákona o bankách nepostačuje je absurdný, keďže už zo znenia zmluvnej podmienky

vyplýva, čo je obsahom tohto ustanovenia.

17. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok SD EÚ C-92/11, RWE Vertrieb, zo dňa 21.03.2013, v zmysle
ktorého ustanoveniam smernice 93/13 nepodliehajú zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné
zákonné alebo regulačné ustanovenia, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany

dohodli. (obdobne rozsudok C-34/13, Kušaniová v. SMART CAPITAL, a.s. zo dňa 10.09.2014)

18. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd predstavuje najmä právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, zákaz prekvapivých rozhodnutí ako aj zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, ako aj právo na

riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

19. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v časti vo
vzťahu k výroku III., resp. navrhol, aby ho odvolací súd v napadnutom rozsahu v zmysle ustanovenia §

389 CSP ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že napadnuté zmluvné dojednanie
je formulované rozsiahlo a vzťahuje sa na situáciu, ktorá sa vôbec netýka povinnosti splácať úver
riadne a včas. Napadnuté ustanovenie je neurčité, pretože spotrebiteľ ako práva neznalý subjekt

bez reálneho oboznámenia a poučenia zo strany dodávateľa nedokázal posúdiť a vyhodnotiť svoj
prípadný osobitný vzťah k banke, ako ani rozsah a výpočet subjektov, ktoré nimi sú, pričom hoci
aj nedbanlivé prehlásenie je späté so sankciou okamžitého zosplatnenia úveru. Súdny dvor EÚ vo
veci C-66/19 rozhodol, že ak smernica v oblasti ochrany spotrebiteľa stanovuje povinnosť predajcu
alebo dodávateľa oboznámiť spotrebiteľa s obsahom ponúknutého zmluvného záväzku, ktorého určité

informácie sú určené záväznými právnymi predpismi členského štátu, je nevyhnutné, aby tento predajca
alebo dodávateľ oboznámil uvedeného spotrebiteľa s obsahom predmetných ustanovení (viď rozsudok
z 26.apríla 2012, Invitel, C-472/10, EU:C2012:242, bod 29). Podľa citovanej zmluvnej podmienky by
spotrebiteľ mal „z hlavy“ ovládať zákon o bankách v časti upravujúcej osobitný vzťah k banke. Podstatné
a rozhodujúce pri danej zmluvnej podmienke je, že je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V

danej súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského sudu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/6/2025 zo
dňa 10.06.2025, sp. zn. 11CoCsp/27/2024 z 26.3.2025, sp. zn. 6CoCsp/16/2024 z 19.09.2024, sp. zn.
13CoCsp/17/2023 zo dňa 04.04.2024. Poukázal tiež na závery Komisie pre posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 24.01.2017. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne

správny. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

21. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch vyjadrených v odvolaní. Na doplnenie
poukázal na to, že sa žalobca domáha určenia neprijateľnosti podmienky po 11 rokoch. Poukázal tiež
na zásadu, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje, pričom zmluva obsahuje odkaz na § 35

ods. 4 a žalobca vyhlásil a potvrdil podpisom, že si Zmluvu prečítal a jej obsahu porozumel a súhlasí
ňou. Napokon poukázal na to, že žalobca si uplatňuje náhradu trov konania v rozpore s vyhláškou č.
655/2004 Z. z.

22. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich tvrdeniach a k argumentácii doplnil citácie z rozsudku

OkresnéhosúduPrešovsp.zn.8Csp/25/2024,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvPrešove
sp. zn. 11CoCsp/27/2024 z 26.03.2025, rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.18Csp/111/2022 z
23.01.2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoCsp/17/2023 zo
04.04.2024,arozsudkuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.17Csp/63/2023zo17.09.2024vydanéhopriamo
vo vzťahu k žalovanému.

23. Ďalšie vyjadrenia stranami sporu v odvolacom konaní podané neboli.24. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci a inej vady konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie na

zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).

26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že preskúmaním

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej
inštancievprejednávanomsporenezaťažilsvojekonanievytýkanouvadou;zodôvodnenianapadnutého
rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutej zmluvnej podmienke sú zrejmé skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie uvedené v bode 47. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere
dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP

nebol uplatnený dôvodne. Z obsahu tejto časti odôvodnenia je bezpochyby možné zistiť aké skutkové
okolnosti (obsah zmluvy) boli východiskom úvah súdu vo vzťahu k tejto časti žalobného petitu, aj to,
ako ich právne posúdil. S ohľadom na početnosť súdnych rozhodnutí zaoberajúcich sa totožnou alebo
obdobnou zmluvnou podmienkou, a to aj priamo v sporoch žalovaného, je možné aj relatívne stručné
odôvodnenie považovať z hľadiska jeho rozsah a obsahu za akceptovateľné. Skutočnosť, že sa žalobca

s odôvodnením uznesenia nestotožňuje, nezakladá dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP, nie je porušením jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010zo dňa 23.11.2010, kde sa
uvádza: „Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS/252/04). Právo na

spravodlivýsúdnyprocesneznamenáaniprávonato,abybolúčastníkkonaniapredvšeobecnýmsúdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS/50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS/97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II.ÚS/3/97,
II.ÚS/251/03)“.

27. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania
pred súdom prvej inštancie nebola odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani z obsahu odvolania nevyplynuli žiadne konkrétne tvrdenia
žalovaného ohľadne iných vád v postupe súdu prvej inštancie.

28. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že

dokazovanie je procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom
a ich následnom zhodnotení. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky. Z obsahu odvolania žalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne skutkové závery súdu, ktoré by
žalovaný spochybňoval, ani konkrétne označenie dôkazov, ktoré mal súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotiť a tak dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ani odvolací súd žiadne takéto pochybenia
súdu prvej inštancie nezistil, preto konštatuje, že ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.29. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej
otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo

neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.
uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.9Cdo/23/2021z29.09.2021).Nesprávnymprávnymposúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7Cdo/7/2010).

30. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou
je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa
spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na
všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne
stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových
zmlúv.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že za neprijateľné zmluvné podmienky je potrebné považovať také

zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Jedná sa o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné a hrubo poškodzujúce spotrebiteľa.
Od dodávateľa, ktorý je v spotrebiteľských vzťahoch v značne silnejšom postavení ako spotrebiteľ,
sa vyžaduje, aby k tvorbe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách pristupoval v súlade s
dobrými mravmi.

32. Čo sa týka odvolania žalovaného vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku v znení: Súd u r
č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“
Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 03.03.2014 v čl. II., bod 2. v znení: „Dlžník potvrdzuje, že
bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných

úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom
ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.“ odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanom prípade zistil skutkový
stav v potrebnom rozsahu a na základe vykonaného dokazovania dospel aj k správnym právnym
záverom.Svojerozhodnutiedostatočnezdôvodnilaodvolacísúdsaobsahomodôvodneniavplnejmiere

stotožňuje.

33. Len na doplnenie odvolací súd dodáva, že podľa ustálenej právnej praxe súdy členských štátov
môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C-237/02, Freiburger Kommunalbauten,
cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu

vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods.
1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu.

34. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.

neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo
je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od
pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10).35. Podstata neprijateľnosti odvolaním napadnutej zmluvnej podmienky nespočíva v tom, že by
spotrebiteľnebolpovinnýoznamovaťkonkrétnepodstatnéskutočnostibanke,alevtom,žeposudzovaná
spotrebiteľská zmluva v dotknutej časti tieto podstatné skutočnosti neozrejmuje, v dôsledku čoho je

spotrebiteľ v nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho vyhlásenia. Skutočnosť, že banka
má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke, a že v zmluve s
klientom má byť dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená
použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy, neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej
podmienky nemá obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez

ďalšieho známe (Pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024).

36. Zmluvná podmienka odporuje aj ustanoveniu § 35 ods. 1 Zákona o bankách, podľa ktorého banka
nemôže s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k banke uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na
svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Podstata neprijateľnosti namietanej
zmluvnej podmienky spočíva v danom prípade v spôsobe formulácie predmetnej zmluvnej podmienky,

ktorá nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná, pokiaľ ide o rozsah jej následkov. Z jej jazykového
znenia nevyplýva jednoznačne, že sankcia okamžitej splatnosti sa viaže výlučne na konkrétny úverový
vzťah založený predmetnou zmluvou, v rámci ktorého bolo vyhlásenie spotrebiteľa poskytnuté, a
ktorý je možné vnímať ako rizikový. Naopak, formulácia použitá dodávateľom objektívne pripúšťa
aj výklad, že dôsledkom nepravdivosti vyhlásenia môže byť zosplatnenie akéhokoľvek úverového

záväzku spotrebiteľa voči banke. Takto formulovaná zmluvná podmienka prekračuje rámec zákonného
oprávnenia banky a zároveň vystavuje spotrebiteľa právnej neistote ohľadom rozsahu jeho povinností
a možných následkov porušenia zmluvy. Uvedená neurčitosť a potenciálne rozšírenie nepriaznivých
následkovnadrámeczákonazakladajúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

37. Odvolací súd sa zároveň zaoberal námietkou žalovaného, podľa ktorej zmluvná podmienka spĺňa
požiadavku určitého a zrozumiteľného vymedzenia povinností spotrebiteľa už tým, že odkazuje na
ustanovenie § 35 ods. 4 zákona o bankách, pričom je potrebné zohľadniť aj zásadu, že neznalosť
zákona neospravedlňuje. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Samotný odkaz na zákonné

ustanoveniebezjehobližšiehoobsahovéhopriblíženianemožnovspotrebiteľskýchvzťahochpovažovať
za dostatočný prostriedok na zabezpečenie zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 35 ods.
4 zákona o bankách obsahuje komplexnú a pre priemerného spotrebiteľa nie zrejmú definíciu okruhu
osôb s osobitným vzťahom k banke, zahŕňajúcu viaceré kategórie subjektov, ich funkčné postavenie,
ako aj vzťahy prostredníctvom iných osôb. Takto formulovaná právna úprava si vyžaduje odborné

právne porozumenie a nemožno od spotrebiteľa spravodlivo očakávať, že jej obsah pozná. Ak zmluvná
podmienka ukladá spotrebiteľovi povinnosť deklarovať určitú skutočnosť, pričom s jej nepravdivosťou
spája závažný právny následok v podobe okamžitej splatnosti úveru, je nevyhnutné, aby obsah tejto
povinnosti bol v zmluve vyjadrený jasne, určito a zrozumiteľne, a to bez potreby vyhľadávania a
interpretácie právnych predpisov. V posudzovanom prípade zmluvná podmienka takúto požiadavku

nespĺňa, keďže spotrebiteľa odkazuje na zákonné ustanovenie bez toho, aby mu poskytla aspoň
základné vysvetlenie jeho obsahu a rozsahu. Tým je spotrebiteľ vystavený situácii právnej neistoty, v
ktorej nemôže s dostatočnou mierou istoty posúdiť, či jeho vyhlásenie zodpovedá skutočnosti a aké
dôsledky z toho pre neho vyplývajú.

38. Pokiaľ ide o uplatnenie zásady ignorantia iuris non excusat, táto vo všeobecnosti platná zásada bola
v prípade spotrebiteľských vzťahov v judikatúre modifikovaná. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení
sp. zn. 6Cdo/1/2017 uviedol, že „princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa“. V
rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo 16.01.2013 najvyšší súd uviedol, že kým rešpektovanie princípu

neznalosť zákona neospravedlňuje v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým
je princíp ochrany spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v

tejto oblasti, mu preto nemôže byť na ujmu. Na obidve citované rozhodnutia najvyššieho súdu odkazuje
vo svojej judikatúre aj ústavný súd (napr. uznesenie sp. zn. I.ÚS/68/2916; uznesenie sp. zn. I. ÚS
413/2015).39. Je potrebné tiež uviesť, že obdobná zmluvná podmienka, akú za neprijateľnú určil súd prvej
inštancie v bode III. výroku rozsudku, už bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a to napr.
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/25/2024 zo dňa 02.07.2024 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/27/2024 zo dňa 26.03.2025, rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 18Csp/69/2024 zo dňa 08.01.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 7CoCsp/6/2025 zo dňa 10.06.2025, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/184/2024
zo dňa 01.04.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp/14/2025 zo
dňa 23.09.2025, rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Csp/79/2024 zo dňa 17.03.2025 v

spojením s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/20/2025 zo dňa 14.10.2025.

40. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd v pripomína, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral
a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho
vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj

napr. IV.ÚS/252/2004, I.ÚS/50/2004, II.ÚS/3/1997, II.ÚS/251/2003).

41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III., ako aj v súvisiacom
výroku VI. o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. V odvolacom konaní bol úspešný
žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).