Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201518
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8219201518.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej JUDr. a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: T.. O. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom Mlynská 28,
040 01 Košice, proti žalovanej: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6,
IČO: 49 240 480, vykonávajúca podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom svojej

organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom
Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, právne zastúpený:
PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o náhradu
škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.
k. 5C/24/2019- 448 zo dňa 08.06.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku III. a IV. a vec vracia súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit. :

„I. Konanie v časti o zaplatenie náhrady škody z titulu bolestného vo výške 12.838,50 Eur s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.295,50 Eur od 27.11.2019, zo sumy 543,00 Eur
od 01.07.2019 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 41.520,60 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.937,60 Eur od 27.11.2019, zo sumy 20.115,00 Eur
od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 12.156,00 Eur od 07.12.2019 do zaplatenia, z titulu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 16.135,00 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody z titulu bolestného sumu
3.623,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.623,30 Eur od 01.07.2019 do
zaplatenia, z titulu sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 45.555,05 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 24.889,85 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 20.665,20 Eur
od 07.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 21.233,10 Eur od 01.07.2019 do 26.11.2019, z titulu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 8.173,89 Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,92 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca je poškodeným v
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX a zároveň, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
mu v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou má podľa § 420 Občianskeho zákonníka vodič

osobného motorového vozidla (na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 22.11.2018
sp. zn. 2T/3/2017 bol vodič M. T. V. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona) a podľa § 427 Občianskeho zákonníka prevádzkovateľ
motorového vozidla. Nebolo sporným medzi stranami, že prevádzkovateľ motorového vozidla mal v
čase dopravnej nehody uzavretú so žalovanou zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona o zmluvnom poistení. Podanou žalobou si žalobca
postupom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatnil nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi, t. j. žalovanej. Svoj nárok na náhradu škody z titulu bolestného odvodzoval
od lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaným M.. I. na XXXX bodov; z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia od lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaným M.. I. na XXXX bodov a od lekárskeho posudku o sťažení

spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaným M.. V. R. na XXXX bodov. Keďže
žalovaná v konaní rozporovala závery všetkých troch lekárskych posudkov, súd prvej inštancie na
jej návrh nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou L. Q. znalecká organizácia, s. r. o.
C., ktorá predložila znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V zmysle záverov tohto
posudku bolo žalobcovi stanovené bodové ohodnotenie bolestného v celkovej výške XXXX bodov

a sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške XXXX,X bodov. Po vypracovaní znaleckého
posudku znaleckou organizáciou, žalobca pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby, keďže v podanej
žalobe vychádzal z hodnoty bodu 19,08 eur (rok 2018), avšak pri položkách, kde došlo k ustáleniu
zdravotného stavu v roku 2016 bolo potrebné vychádzať z hodnoty bodu 17,66 eur. Zároveň žalobca
rozšíril žalobu o položky, ktoré neboli zohľadnené v lekárskom posudku M.. I., a to ohľadne položky

239 - 35 bodov, položky 239 - 35 bodov, pri ktorých došlo k ustáleniu zdravotného stavu v roku 2017
(hodnota bodu 18,24 eur), položka 198d - 180 bodov, položka 239 - 35 bodov, položka 238 - 10 bodov,
pri ktorých došlo k ustáleniu zdravotného stavu v roku 2019 (hodnota bodu 20,26 eur). Prvoinštančný
súd uvedené rozšírenie žaloby postupom podľa § 139 a nasl. CSP pripustil uznesením vyhláseným na
pojednávaní konanom dňa 09.05.2022. Po vypracovaní znaleckého posudku znaleckou organizáciou

žalobca zohľadňujúc jeho závery pristúpil tiež k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Po pripustení zmeny
žaloby a čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody titulom
bolestného v sume 6.432,50 eur s príslušenstvom, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume
55.171,40 eur s príslušenstvom a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 32.055
eur.

3. Keďže žalovaná v rámci procesnej obrany žiadala zohľadniť spoluzavinenie žalobcu, a to s
poukazom na skutočnosť, že žalobca jazdil rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku povolená a
zároveň nesprávne reagoval na vzniknutú situáciu, keď nereagoval brzdením ani len vyhýbaním sa,
súd na základe vykonaného dokazovania postupom podľa § 441 Občianskeho zákonníka zohľadnil

spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 15 %, a to za porušenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 16 ods. 4
zákona č. 8/2009 Z. z., t. j. že vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km za hodinu, pričom žalobca
v čase dopravnej nehody jazdil rýchlosťou vyššou ako bola povolená a za nesprávnu reakciu žlobcu
na vzniknutú situáciu. Pri určení rozsahu spoluzavinenia prvoinštančný súd vychádzal zo všetkých
skutkových okolností za akých došlo k dopravnej nehode a zároveň aký dopad nesprávna technika

jazdy žalobcu (jazda rýchlosťou vyššou ako bola dovolená a nesprávna reakcia na vzniknutú situáciu)
mohla mať následky na zdraví, ktoré žalobca utrpel následkom dopravnej nehody. Súd prvej inštancie
s poukazom na závery trestného rozsudku Krajského súdu v Prešove zdôraznil, že vodič V. porušil
svojím konaním povinnosť vyplývajúcu z § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, teda pri
vchádzaní z miesta mimo cesty, s vozidlom nedal prednosť v jazde motocyklu žalobcu prichádzajúceho

zľava po ceste, pričom vodičovi V. nič nebránilo, aby v čase začiatku jeho rozjazdu a bezprostredne pred
týmto rozjazdom prichádzajúci motocykel videl. Žalobca prekročil podľa prvoinštančného súdu dovolenú
rýchlosť o 12 km/h, čo nie je možné považovať za extrémne porušenie povinností vodiča a tiež, že toto
porušenie neznemožnilo splniť vodičovi V. si povinnosť dať prednosť v jazde motocyklu. Vzhľadom k
uvedenému súd prvej inštancie považoval spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 15 % za primerané.

4. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, celková
hodnota sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle záverov znaleckého dokazovania znaleckou
organizáciou predstavovala 64.109 eur (39.797 eur + 24.312 eur), pričom bolo potrebné zohľadniťčiastočné plnenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany žalovanej v sume 8.937,60 eur. Zo
žaloby vedenej pôvodne pod sp. zn. 5C/24/2019 bol dôvodný nárok žalobcu na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu 39.797 eur (somatické zdravotné ťažkosti 26.918 eur + psychické

zdravotné ťažkosti 12.879 eur), z ktorej sumy žalovaná v priebehu konania plnila 8.937,60 eur, t. j.
zostáva suma 30.859,40 eur a zo žaloby vedenej pôvodne pod sp. zn. 2C/30/2019 bol dôvodný nárok v
rozsahu 24.312 eur (sexuologické zdravotné ťažkosti). Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody z titulu bolestného 3.623,30 eur. Z celkovej
hodnoty bolestného podľa posudku znaleckej organizácie v sume 18.728 eur po 15 % zohľadnení

spoluzavinenia (2.809,20 eur) bolestné predstavovalo 15.918,80 eur. Žalovaná zo sumy 15.918,80 eur v
priebehukonaniaplnilasumu12.295,50eur(18.728-2.809,20-12.295,50),apretojejzostalapovinnosť
zaplatiť žalobcovi 3.623,30 eur. Náhrada škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia ohľadne
somatickýchapsychickýchzdravotnýchťažkostípredstavovala24.889,85eur.Keďžezcelkovejhodnoty
sťaženia spoločenského uplatnenia za tieto zdravotné ťažkosti podľa posudku znaleckej organizácie
v sume 39.797 eur po 15 % zohľadnení spoluzavinenia v sume 5.969,55 eur, bola žalovaná povinná

plniť sumu 33.827,45 eur, pričom z tejto sumy už plnila sumu 8.937,60 eur (39.797 - 5.969,55 -
8.937,60), preto bola povinná zaplatiť žalobcovi 24.889,85 eur. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti
náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia ohľadne sexuologických zdravotných ťažkostí
v sume 20.665,20 eur, keďže z celkovej hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia za tieto zdravotné
ťažkosti v sume 24.312 eur podľa znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou, po 15 %

zohľadneníspoluzavineniavsume3.646,80eurbolažalovanápovinnáplniťsumu20.665,20eur(24.312
- 3.646,80). Žalobu v prevyšujúcej časti bolestného (2.809,20 eur), sťaženia spoločenského uplatnenia
(5.969,55 eur + 3.646,80 eur) s požadovaným úrokom z omeškania súd prvej inštancie zamietol ako
nedôvodnú z dôvodu spoluzavinenia.

5. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z. z., žalobca si v konaní uplatňoval zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
o 50 %. Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú výšku zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
v rozsahu 15 %. Uviedol, že napriek poškodeniu zdravia žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou
sa nestotožnil s výškou požadovaného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na jej maximálnej

prípustnej hranici. Konštatoval, že zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % patrí
poškodeným, ktorí sú obmedzení po všetkých stránkach svojho života a sú v plnom rozsahu odkázaní
na pomoc tretej osoby. Pri posúdení nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. prihliadol na jednej strane na
spôsob života žalobcu pred poškodením zdravia, jeho dosiahnuté vzdelanie, pracovné zaradenie a na

strane druhej na rozsah následkov poškodenia zdravia. Žalobca nepreukázal vznik takého zásahu do
života, že jeho následky vo všetkých oblastiach ľudského prežívania sú mimoriadne rozsiahle a vážne,
t. j. neosvedčil úplne vylúčenie z bežného života neschopnosť vykonávať ani základné samoobslužné
úkony, obmedzenie pohybových schopností na minimum, nepretržitú odkázanosť na pomoc iných,
vylúčenie z prežívania citových a rodinných vzťahov, čo by odôvodňovalo priznanie zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia na maximálnej možnej hranici. Žalobca mal v čase dopravnej nehody 36
rokov a v dôsledku následkov dopravnej nehody bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Napriek uvedeným dôsledkom dopravnej nehody je žalobca
schopný samostatného pohybu, je samostatný v samoobslužných činnostiach (stravovanie, obliekanie,
osobná hygiena), je schopný vykonávať minimálne ľahšie domáce práce, naďalej vykonávať pracovno

- podnikateľskú činnosť, je v sociálnom kontakte s najbližším okolím, má zachované rodinné prostredie
s možnosťou autonómnej realizácie vzájomných rodinných väzieb, a preto nebola v jeho prípade
preukázaná taká strata životných príležitostí po celý zvyšok života, kedy by bol vyradený zo života
a jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií by boli bezmála alebo celkom zmarené. Žalobca v
dôsledku zdravotných ťažkostí je obmedzený zo športových aktivít, pričom ako vyplynulo z výsluchu

žalobcu, ako aj svedkov, tento bol pred dopravnou nehodou športovo veľmi aktívny (plávanie, lyžovanie,
bicyklovanie, motocykel, tenis, futbal, hokej) a po dopravnej nehode vykonáva iba plávanie a čiastočne
bicyklovanie. Od ostatných športových aktivít musel žalobca upustiť. Vzhľadom na zdravotné ťažkosti
žalobcu spôsobené dopravnou nehodou, tieto mali vplyv aj na manželský intímny život. S poukazom
na celkovú hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia 64.109 eur (v zmysle záverov znaleckého

dokazovania znaleckou organizáciou L. s. r. o.) po zohľadnení 15 % spoluzavinenia vo výške 9.616,35
eur predstavuje 15 % navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 8.173,89 eur. Prvoinštančný
súd preto v tejto časti žalobe žalobcu o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia čiastočne vyhovel
a v prevyšujúcej časti ju zamietol ako nedôvodnú.6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobca i žalovaná.

7. Žalobca odvolaním napadol výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
a výrok o trovách konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd na základe vykonaného dokazovania postupom podľa
§ 441 Občianskeho zákonníka zohľadnil spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 15 %, a to za porušenie

zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., t. j. že vodič smie v obci jazdiť
rýchlosťou najviac 50 km/h a zároveň za nesprávnu reakciu žalobcu na vzniknutú situáciu. Súd pre
určenie výšky spoluzavinenia žalobcu vychádzal len z vykonaného dokazovania v trestnom konaní
zo znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ale
nevychádzalplnezoskutočnostímajúcichvplyvnasprávneprávneposúdenieexistenciespoluzavinenia
na strane žalobcu, a to že rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 10To/6/2019 zo dňa 04.09.2019

vodič motorového vozidla V. bol uznaný vinným, že dňa XX.XX.XXXX z dôvodu nedania prednosti
v jazde vošiel do jazdnej dráhy motocykla, ktoré v tom čase po hlavnej ceste v pravom jazdnom
pruhu viedol žalobca, ktorý v dôsledku zrážky utrpel ťažké zranenia. Listinný dôkaz vydaný Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru v K. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo preukázané, že na ceste II/XXX
K. časť K. J. dopravným značením č. B XXa bola stanovená najvyššia dovolená rýchlosť 60 km/h a

uvedená rýchlosť bola povolená aj v čase, kedy k dopravnej nehode došlo, ostal v predmetnom konaní
nevyhodnotený. V trestnom konaní je uvedené, že ani z jednej fotodokumentácie z miesta dopravnej
nehody sa nenachádza záber, na ktorom by bolo znázornené miesto dopravnej nehody zo smeru jazdy
od O. do K., pričom z takého záberu by bolo možné jednoznačne zistiť a v čase dopravnej nehody
bola pri vjazde do K. dovolená rýchlosť upravená dopravným značením. Žalobca za tým účelom súdu

predložil listinný dôkaz vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v K. zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorý dôkaz preukazuje, že žalobca neporušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 16 ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z. z., ale súd tento dôkaz nijako nevyhodnotil. Pri určení rozsahu spoluzavinenia súd prvej
inštancie vychádzal z údaju v trestnom konaní: „Bezprostredne za vjazdom do K. smerom od O. sa
nachádza križovatka cesty II/XXX a účelová komunikácia, ktorá slúži k napojeniu rodinných domov na

cestu II/XXX. Zo smeru jazdy od O. na K. sa až za touto križovatkou nachádza autobusová zastávka a
následne križovatka, na ktorej došlo k predmetnej dopravnej nehode. Z uvedeného vyplýva, že ak sa aj
pri vjazde do K. nachádzala v čase dopravnej nehody dopravná značka upravujúca najvyššiu dovolenú
rýchlosť 60 km/h, potom táto prvá križovatka po vjazde do K. uvedenú dovolenú rýchlosť rušila a za touto
križovatkou bola už dovolená rýchlosť ako v obci, t. j. 50 km/h.“ V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že

pred miestom dopravnej nehody o žiadnu križovatku nejde, ide len o odbočku na účelovú komunikáciu
za účelom vjazdu do rodinného domu. Pred účelovou komunikáciou (výjazd k rodinnému domu) ani
neboladopravnáznačkaoznačujúcakrižovatku,ktorárušívšetkypredchádzajúcepríkazyazákazy.Túto
podstatnúskutočnosťsúdnevyhodnotil,anisastoutootázkounezaoberal,nevyhodnotilčitaktouvedená
skutočnosť v znaleckom posudku môže byť správna (viď fotodokumentácia). Ostáva preto otázkou,

či každá odbočka na účelovú komunikáciu z hlavnej cesty za účelom vjazdu k rodinným domom by
mala mať charakter križovatky. V trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že príčinou dopravnej
nehody nebolo porušenie povinnosti žalobcu jazdiť pri pravom okraji vozovky. Skutočnosť, že žalobca
šiel viac v strede svojho jazdného pruhu mohlo naopak zlepšiť jeho viditeľnosť a rozpoznateľnosť pre
vodiča, ktorý dopravnú nehodu spôsobil. Súd prvej inštancie pochybil, keď rozhodnutie o spoluzavinení

žalobcu založil na tvrdení, že žalobca prekročil povolenú rýchlosť, že mal zlú techniku jazdy a že
nesprávne reagoval na vzniknutú situáciu. Podľa žalobcu porušenie povinností vodičom motorového
vozidla dať prednosť v jazde, bolo príčinou stretu motocykla, ktoré riadil žalobca, pri ktorom utrpel ťažké
ublíženie na zdraví. Súd nesprávne vyhodnotil zásadnú skutočnosť, že samotné porušenie právnej
povinnosti spočívajúce v nedaní prednosti v jazde je aj súdmi považované za mimoriadne závažné

porušenie povinnosti, čo bolo príčinou, že poškodený žalobca následkom uvedeného utrpel ťažké
ublíženie na zdraví, a preto nie je možné na žalobcu aplikovať ust. § 441 Občianskeho zákonníka.

8. Žalobca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že v predmetnom konaní si uplatnil aj právo na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. vo výške 18.234 eur,

keďže v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a vo veku XX . rokov i na strane žalobcu nastali dôvody
hodné osobitného zreteľa. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou na základe rozhodnutia Sociálnej
poisťovne sa žalobca stal invalidným s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 85 %, zároveň bol
uznaný za osobu zdravotne ťažko postihnutú s mierou funkčnej poruchy vo výške 60 %. V príčinnejsúvislosti s následkami dopravnej nehody sa podrobil už desiatim operáciám a ich počet nie je konečný.
Trpí neustálymi bolesťami, ktoré zmierňuje použitím liekov od bolesti. Následkom zranení v príčinnej
súvislostisdopravnounehodoumákratšiudolnúkončatinu.Skráteniedolnejkončatinymáneblahývplyv

na chôdzu a vyvoláva mu tlak na bedrový kĺb a krížovú oblasť. Ako mladý človek stratil ciele, túžby,
radosť zo života, potrebuje pomoc inej osoby v tzv. mužských prácach, pri cvičení a pod. Stratil možnosť
žiť plnohodnotným životom, stal sa sociálne izolovaným, je hendikepovaný vo všetkých oblastiach
života. Pred úrazom žalobca bol veľmi aktívny v spektre športov, ktoré vykonával a v dôsledku trvalých
následkov je hendikepovaný v možnosti športovania. Je hendikepovaný aj v možnosti kultúrneho života,

v rodinnom živote, v manželskom i intímnom živote. Má pokles libida, čo má neblahý vplyv na intímny
život a psychiku v manželskom živote. Nenaplnil sa mu sen mať ďalšie dieťa, zmenila sa mu povaha,
je depresívny, nešťastný, náladový, rozladený, popudivý a po dopravnej nehode bol nútený požiadať o
liečbu u psychiatra. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej zamietavej časti rozsudok zmenil, žalobe
žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi trovy prvoinštančného i odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

9. Proti výrokom II. a IV. tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
namietal porušenie práva na spravodlivý proces, inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s viacerými jeho argumentami. Namietal, že súd bližšie neodôvodnil,

prečo spoluzodpovednosť žalobcu je iba v rozsahu 15 %, pričom uviedol len všeobecné formulácie.
Žiadnym spôsobom neuviedol, aký dopad mohla mať nesprávna technika jazdy žalobcu na vznik škody
na zdraví. Cesta, z ktorej vychádzal vodič vozidla, nie je označená zvislým dopravným značením.
Záver o vedľajšej ceste bol prijatý na základe významu ciest, pričom tento z dopravného značenia
nevyplýval. Rovnako sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca išiel motocyklom v strede, resp.

bližšie pri ľavom okraji svojho jazdného pruhu. Ak by žalobca išiel pri pravom okraji svojho jazdného
pruhu, zabránil by dopravnej nehode. Žalobca by rovnako intenzívnym brzdením zastavil pred vozidlom.
Nárazová rýchlosť motocykla bola 55 km/hod. a vozidla 14 km/hod. Konanie vodiča tak nevyvolalo náhlu
prekážku a žalobca mohol na vzniknutú situáciu reagovať a dopravnej nehode zabrániť. Žalobca jazdil
o 12 km/hod. vyššou rýchlosťou ako bola maximálna povolená rýchlosť v danom úseku, vôbec nebrzdil

a nesprávna reakcia žalobcu mohla byť zapríčinená rýchlosťou vyššou ako bola dovolená rýchlosť v
danom úseku. Žalobca porušil § 9 ods. 1 zákona o cestnej premávke, keď sa pohyboval bližšie pri
ľavom okraji svojho jazdného pruhu a nie pri pravom okraji svojho jazdného pruhu, a keďže žalobca
nebrzdil, narazil do vozidla vo vysokej rýchlosti, čo malo zásadný vplyv na rozsah zranení žalobcu a
teda výšku škody na zdraví. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/38/2007 zo

dňa 28.02.2008 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/150/2019 zo dňa 16.01.2020, na základe
ktorých považuje záver súdu prvej inštancie o spoluzavinení v rozsahu 15 % za nesprávny. K nároku na
náhradu za bolesť uviedol, že súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby na pojednávaní, na ktorom bolo
dokazovanieskončené.Žalobcasižalobouuplatnilnárokvrozsahupodľalekárskehoposudkuvrozsahu
X.XXXbodov.VzmysleznaleckéhoposudkuL.patrínároknanáhraduzabolesťvrozsahuuplatnenomv

rozsahu800bodov,čopredstavujevýšku14.168,60eur.Žalobcovibyprivýškespoluzavineniavrozsahu
15 % patril žalobcovi nárok na náhradu za bolesť vo výške 12.043,31 eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi
12.295,50 eur z titulu náhrady za bolesť, preto zaplatil viac ako mal. M.. C. vykonal hodnotenie náhrady
za bolesť ku dňu XX.XX.XXXX. Od tohto momentu žalobcovi začala plynúť subjektívna dvojročná
premlčacia doba, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. Nárok žalobcu na náhradu za bolesť bol v čase

podania žaloby premlčaný. Žalobca neurobil taký návrh, ktorým by rozšíril žalobu o nárok na náhradu
za bolesť v súvislosti s hospitalizáciami v roku 2019, konkrétne od XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX. Ak
by si aj tento nárok žalobca na pojednávaní dňa 09.05.2022 uplatnil, tento bol už premlčaný. Podaním
pôvodnej žaloby nezačne spočívať premlčacia doba paušálne aj pre všetky potenciálne ďalšie nároky
neskôr uplatnené v konaní. Súd tak nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Žalobca

bolesť v súvislosti s hospitalizáciou od XX.XX. do XX.XX.XXXX vytrpel v období po podaní žaloby, t.j.
škoda na zdraví vznikla až po podaní žaloby. Žalovaný rozporoval závery znaleckého posudku L. v
časti položky č. 430a. V tejto časti považuje znalecký posudok za nepreskúmateľný a v rozpore so
záverom M.. I., ktorý vôbec nehodnotil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s
tvrdeným poškodením nervu tiabilis. V konaní nebolo dostatočne preukázané poškodenie nervu tiabilis

z dôvodu, že vykonané dôkazy tento záver vyvracajú. Vo vzťahu k psychickým následkom uviedol,
že z výsluchu svedka E. vyplynulo, že v období, kedy došlo k dopravnej nehode, žalobcu poznačila
smrť sestry. Žalobca tak nepreukázal súvislosť medzi tvrdenou psychickou poruchou - dystýmiou a
škodovou udalosťou. V žiadnej správe M.. R. sa neuvádza ani len zmienka o prípadných sexuálnychproblémoch žalobcu. Navyše žalobca mal uviesť, že manželka ochorela na onkologické ochorenie,
čo v roku 2019 zapríčinilo nedostatok sexuálnej aktivity. Žalobca nebol v oblasti panvy zranený, je
naďalejsexuálneaktívny.Vtomtokonkrétnomprípadeneboldôvodpremimoriadnezvýšenienáhradyza

sťaženiespoločenskéhouplatnenia.Doživotnépoškodeniezdraviažalobcuajehoobmedzenosťuplatniť
sa v spoločenskom, kultúrnom a pracovnom živote vyplýva zo samotnej podstaty náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Vek poškodeného sa zohľadňuje už pri vypracovávaní lekárskeho alebo
znaleckého posudku. Mimoriadne zvýšenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v rozsahu 15 % považuje za príliš vysoké. Žalobca aj naďalej v obmedzenej miere športuje, venuje

sa plávaniu a bicykluje. V roku 2019 bol so svojou rodinou na dovolenke v Z.. Podniká - prevádzkuje
kaviareň, predajňu vína. V čase choroby svojej manželky sa staral o domácnosť. Žalovaný žiadal,
aby súd konal o sume, ktorú naviac zaplatil z titulu náhrady za bolesť ako o kompenzačnej námietke.
Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu, podľa ktorého možno žalobcovi priznať úrok z omeškania. Zákon
o povinnom zmluvnom poistení upravuje možnosť výplaty poistného plnenia až po doručení rozhodnutia
súdu. Preto poisťovňa nemôže byť v omeškaní. Čo sa týka úroku z omeškania pri náhrade za bolesť,

žalovaný zaplatil viac ako mal, preto žalovanému nie je zrejmé, prečo ho súd zaviazal na náhradu
úroku z omeškania. K úroku z omeškania pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol,
že lekársky posudok vypracovala M.. R., ktorá nebola ošetrujúcou lekárkou žalobcu, preto nebola
oprávnená vypracovať znalecký posudok. Žalobca si nárok uplatnil na základe nezákonného lekárskeho
posudku, preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. Súd prvej inštancie navyše priznal náhradu

zasťaženiespoločenskéhouplatneniavrozsahupsychickýchnásledkovnazákladeúplneinýchpoložiek
ako tých, ktoré hodnotila M. R.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsudku zmenil tak, že žalobu zamietne.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na rozsudok Krajského súdu v

Prešove zo dňa 04.09.2018 sp. zn. 10To/6/2019, v ktorom súd uviedol, že za stret zodpovedá vodič
vozidla prichádzajúceho z miesta mimo cesty, resp. vedľajšej cesty. Príčinou dopravnej nehody nebolo
namietané porušenie povinnosti poškodeného jazdiť pri pravom okraji vozovky, a táto skutočnosť
naopak mohla zlepšiť viditeľnosť a rozpoznateľnosť pre obžalovaného. Zavinenie žalobcu nebolo v
konaní preukázané, pretože pred miestom nehody o žiadnu križovatku nešlo. Vo vzťahu k vznesenej

námietke premlčania uviedol, že táto nemá oporu v ust. § 106 a § 112 Občianskeho zákonníka. Pri
práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví objektívna premlčacia doba vôbec neplynie, plynie iba
subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť dňom, kedy sa poškodený o škode skutočne
dozvedel, nie iba predpokladane dozvedel. Právo na náhradu škody z titulu bolestného, ktoré súvisí
s operáciami uskutočnenými v roku 2019 nie je premlčané. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že

podanie žalobcu zo dňa 07.10.2021 len reagovalo na závery znaleckého posudku a neuplatnil si žiaden
nový nárok. Tvrdenie v odvolaní (kompenzačná námietka) je v rozpore s ust. § 451 Občianskeho
zákonníka. Žalobca majetkový prospech nezískal bez právneho dôvodu ani protiprávnym konaním a
náhradu škody žalobca opiera o znalecký posudok, o ust. zákona č. 437/2004 Z.z. K zvýšeniu sťaženia
spoločenského uplatnenia uviedol, že tvrdenie, podľa ktorého neboli vôbec dané dôvody pre mimoriadne

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, považuje za vedomé znevažovanie dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Žalovaný poskytol plnenie z titulu bolestného, sťaženia spoločenského
uplatnenia po odpočítaní spoluviny, pričom právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému
zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie
poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia. Na dôsledky

omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody je
potrebnéaplikovaťvšeobecnýpredpis,ktorýmjeust.§517ods.2Občianskehozákonníka.Priomeškaní
s plnením sa jedná o objektívnu zodpovednosť a nevyžaduje sa zavinenie.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca k odvolaniu pripojil dve

fotografie, ktoré však neboli predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, ide o novotu v odvolacom
konaní, ktorá nie je prípustná. V zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody je uvedená najvyššia
dovolaná rýchlosť v mieste jej vzniku 50 km/hod, tiež z vykonanej doobhliadky miesta dopravnej
nehody sa žiadne dopravné značenie, ktoré by najvyššiu dovolenú rýchlosť na 60km/hod. upravovalo,
nenachádzalo. Takéto dopravné značenie sa nachádza až niekoľko desiatok metrov za miestom

dopravnej nehody, t.j. v mieste, kde sú popri ceste inštalované zvodidlá a nie sú v jej blízkosti rodinné
domy. Medzi vjazdom do K. a miestom nehody sa nachádza križovatka, ktorá by aj prípadnú najvyššiu
dovolenú rýchlosť rušila. Vzhľadom na uvedené trvá na tom, že spoluzavinenie žalobcu je minimálne
v rozsahu 50 %. K mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že žalobcovinevznikol tento nárok, nakoľko sa integroval späť do spoločenského, kultúrneho, pracovného, citového
života. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že argumentácia žalobcu by mohla byť relevantná pri
konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy, nie však pri nárokoch na náhradu škody na zdraví. Civilný

sporový poriadok neumožňuje priznať plnú náhradu trov konania tej strane, ktorá mala čiastočný úspech
vo veci, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Ohľadom
úroku z omeškania poukázal na argumentáciu uvedenú vo svojom odvolaní. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. ako vecne správny potvrdil.

12. Žalovaný vo svojej replike uviedol, že cesta, z ktorej vychádzal vodič vozidla, nie je označená
zvislým dopravným značením, nenachádza sa tam dopravné značenie „daj prednosť v jazde“. Uvedené
je relevantnou okolnosťou pri posúdení zavinenia vodiča. Nárazová rýchlosť vyššia ako bola maximálna
dovolená rýchlosť v mieste zrážky bola hlavným a bezprostredným dôvodom, prečo žalobca utrpel
zranenia v takom rozsahu, v akom ich utrpel. V ďalšom zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa
náhrady za bolesť požadovanú pôvodnou žalobou a neexistencie návrhu na rozšírenie žaloby. Rovnako

trval na svojom tvrdení o premlčaní nároku na náhradu za bolesť, ktorá bola uplatnená žalobou. K
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia trval na svojej argumentácii a vo vzťahu k
mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia trval na tom, že následky u žalobcu boli
v dostatočnej miere odškodnené v rámci základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
a žalobcovi nevznikol nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa § 5 ods. 5 zákona o náhradách. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch II. a IV. zmenil tak, že žalobu zamieta, resp. rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalobca vo svojej replike uviedol, že tvrdenie žalovaného, že poškodený porušil povinnosť jazdiť

pri pravom okraji vozovky, je v rozpore s tvrdením vyplývajúcim z trestného rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 10To/6/2019. Právo na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 nemožno subsumovať pod § 10 ods. 4. Ide o dva samostatné nároky. O
zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia rozhoduje posudzujúci lekár bez vykonaného dokazovania.
O náhrade za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 rozhoduje súd na základe

vykonaného dokazovania. Pri uplatnení práva v zmysle ust. § 5 ods. 5 je potrebné brať aj satisfakčnú
funkciu. K úrokom z omeškania uviedol, že ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. stanovuje aplikáciu
osobitných predpisov s priamym odkazom na Občiansky zákonník za podmienky, že samotný zákon č.
381/2001 Z.z. nestanoví inak. Na predmetný právny vzťah sa tak bude vzťahovať občiansky zákonník
ako základný súkromnoprávny predpis v podmienkach SR. Zákon č. 381/2001 Z.z. aplikáciu § 517

Občianskeho zákonníka nevylučuje. Vo vzťahu k trovám konania trval na svojej argumentácii.

14. Žalobca v duplike uviedol, že nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví preukázal
zákonným spôsobom v zmysle ust. § 3 ods. 2, § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., preukázal ho
znaleckými posudkami. Uvedený zákon neupravuje iný zákonný spôsob preukázania rozsahu práva na

náhradu škody z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, ako to vyplýva z ust. § 7 ods.
6., teda z lekárskeho posudku. Rozšírenie žaloby v priebehu konania v súlade so závermi znaleckého
posudku nie je novým nárokom, jedná sa o náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví. Námietka
premlčania nemá oporu v § 106, ani § 112 Občianskeho zákonníka. Pri práve na náhradu škody
spôsobenej na zdraví objektívna premlčacia doba vôbec neplynie. Plynie iba subjektívna dvojročná

premlčacia doby v zmyslu ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom pre začatie jej plynutia je
významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa poškodený dozvie o škode a
kto za škodu zodpovedá. Pre začiatok plynutia sa vyžaduje preukázaná vedomosť o vzniknutej škode
určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol žalobca svoj nárok uplatniť (vyčísliť v žalobnom
návrhu na súde). Nestačí však len predpokladaná vedomosť o škode (R 38/1975). K bezdôvodnému

obohateniu tvrdenému žalovaným uviedol, že jeho tvrdenie je v rozpore s ust. § 451 Občianskeho
zákonníka. V zmysle ust. § 207 CSP bolo nariadené znalecké dokazovanie, o ktoré požiadal žalovaný,
čím je hodnotenie bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku určujúce pre
rozsah náhrady škody. Čo sa týka zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, uviedol, že toto právo
nemožno subsumovať pod § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko ide o dva samostatné nároky.

Ustanovením § 10 ods. 4 nie je krytá napríklad invalidita a ani satisfakčná funkcia. Vo vzťahu k úrokom
z omeškania uviedol, že k tomuto sa podrobne vyjadril v predchádzajúcom podaní, na obsahu ktorého
trvá. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. stanovuje aplikáciu osobitných predpisov s
priamymodkazomnaObčianskyzákonník.NapredmetnýnároksatakvzťahujeObčianskyzákonníkakozákladný súkromnoprávny predpis v podmienkach Slovenskej republiky. Teda zákona č. 381/2001Z.z.
aplikáciu ust. § 517 Občianskeho zákonníka nevylučuje. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
(3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017), ako aj nález Ústavného súdu SR (III. ÚS 214/2020-29) a uznesenie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/1/2022 zo dňa 21.06.2022, ktoré vychádza zo stanoviska
Ústavného súdu SR.

15. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že v celom rozsahu trvá na argumentácii uvedenej v
predchádzajúcom podaní. Podľa žalovaného je zavinenie vodiča maximálne v rozsahu 50 %. Žalobca

prispel k zväčšeniu rozsahu škody tým, že nedodržal maximálnu dovolenú rýchlosť v danom úseku,
nebrzdil a do vozidla narazil vo vysokej rýchlosti. Vzhľadom na uvedené považuje posúdenie
spoluzodpovednosti v rozsahu 15 % za nesprávne a neprimerané. K mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia
spoločenského uplatnenia uviedol, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia už v základnej
výmere predstavuje náhradu za preukázané nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo naplnenie jeho spoločenských úloh.

Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predpokladá existenciu ďalších skutočností, z
ktorých vyplýva, že obmedzenie poškodeného nie je dostatočne pokryté základným odškodnením. Trvá
na tom, že v danom prípade neboli splnené podmienky vzniku nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom následky u žalobcu boli dostatočne odškodnené v rámci
základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu k úrokom z omeškania trvá na

svojej argumentácii uvedenej v predchádzajúcich podaniach. K trovám konania uviedol, že v prípade
korekcie výroku o nároku na náhradu trov konania by sa súd nemal odkloniť od zásady úspechu.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie žalobcu a žalovaného rozhodol rozsudkom
zo dňa 26.07.2023 č. k. 3Co/49/2022 - 564. Prvým výrokom odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie vo vyhovujúcom výroku II. a vo výroku III., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
Druhým výrokom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania IV. tak, že žalobcovi
priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tretím výrokom priznal žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku
odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Keďže žalovaný dovolanie nepodal, rozsudok súdu prvej

inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť vo vyhovujúcom výroku (II.).

17. Na dovolanie žalobcu proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu, v zamietavej časti
týkajúcej sa spoluzodpovednosti žalobcu na dopravnej nehode v rozsahu 15 %, Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd dovolací, uznesením zo dňa 05.11.2025 sp. zn. 8Cdo/180/2024 rozsudok Krajského

súdu v Prešove z 26.07.2023 sp. zn. 3Co/49/2022 v prvom výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného
súdu Bardejov z 08.06.2022 č. k. 5C/24/2019 - 448 v zamietavom výroku III., ako aj v súvisiacom výroku
o trovách konania zrušil a vec mu v uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň dovolací
súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 18.10.2023 č. k. 5C/24/2019 - 606 a uznesenie
Okresného súdu Bardejov zo dňa 28. 10.2024 č. k. 5C/24/2019 - 632.

18. Po rozhodnutí dovolacieho súdu, predmetom odvolacieho konania zostalo vyriešenie otázky
zodpovednostižalobcuzajemuvzniknutúškodu, t.j.mieraspoluzavineniažalobcuakopoškodenéhona
dopravnej nehode. Žalobca v priebehu konania opakovane namietal záver o porušení svojej povinnosti
dodržať maximálne povolenú rýchlosť. V tejto súvislosti poukazoval na dôkaz, že podľa potvrdenia

vydaného OR PZ v K. zo dňa XX.XX.XXXX, v mieste dopravnej nehody na ceste II/XXX K. časť K.
J. bola v čase dopravnej nehody dopravným značením číslo B XXa stanovená najvyššia dovolená
rýchlosť 60 km/h. Toto dopravné značenie nebolo zrušené pred miestom dopravnej nehody žiadnou
križovatkou, a preto podľa odvolateľa v tomto smere je chybný záver znaleckého posudku vyhotoveného
Ústavom súdneho inžinierstva v J. v trestnom konaní, podľa ktorého sa bezprostredne za vjazdom

do K. smerom od O. mala nachádzať križovatka cesty II/XXX a účelové komunikácie, ktorá slúži k
napojeniu rodinných domov na cestu II/XXX. O žiadnu križovatku sa podľa odvolateľa nejednalo a vodič
motorového vozidla vstupoval na cestu z miesta mimo cesty. Preto sa na vodiča vzťahovala povinnosť
podľa § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého je pri vchádzaní na cestu
z miesta mimo cesty vodič povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. Žalobca v odvolaní

vytkol, že súd prvej inštancie nereagoval na podľa neho zásadnú námietku, a síce, že je chybný záver
znaleckého posudku vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva v J. v trestnom konaní, podľa ktorého
v mieste nehody bola maximálne povolená rýchlosť 50 km/h, argumentujúc poukazom na potvrdenie
vydané OR PZ v K. zo dňa XX.XX.XXXX. Vyriešenie otázky, či v mieste dopravnej nehody bola platnámaximálna dovolená rýchlosť 50 km/h alebo 60 km/h má podľa odvolateľa podstatný vplyv na mieru
spoluzavinenia žalobcu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že aj keď súd prvej inštancie poukázal ešte
aj na nesprávnu reakciu žalobcu na kolíznu situáciu, keď nebrzdil s maximálnym brzdným účinkom, ale

sa len vyhýbal motorovému vozidlu, táto skutočnosť má k eventuálnemu prekročeniu rýchlosti zo strany
žalobcu podružný význam. Podľa žalobcu nemohol v danom momente ani predvídať reakciu vodiča
motorového vozidla, a preto nemohol ani vedieť aká jeho reakcia by v konečnom dôsledku mohla viesť
k zabráneniu dopravnej nehody. Za týchto okolností by bolo možné uznať spoluzavinenie na strane
žalobcu jedine z dôvodu prekročenia maximálne dovolenej rýchlosti, čo je v danom prípade vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti pochybné.

19. Po zrušení ostatného rozsudku dovolacím súdom v zamietavej časti, odvolací súd v zmysle zásad
ust. § 379, § 380 a § 381 CSP opätovne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania a zistil, že nie sú splnené podmienky ani pre zmenu ani pre potvrdenie

rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Žalobca v odvolaní namietal súdom prvej inštancie nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne
posúdenie veci. Odvolacou námietkou je nesúhlas žalobcu so zohľadnením jeho spoluviny na vzniku
škody v miere 15 %.

21. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca si uplatňoval v konaní náhradu škody z ublíženia na
zdraví, ku ktorej došlo dôsledkom dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX. Na základe trestného rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/6/2019 bol vodič a prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý pri
otáčaní vyšiel s vozidlom na miesto ležiace mimo cesty a pri vchádzaní na cestu nedal prednosť v jazde

a vošiel do jazdnej dráhy motocykla, ktorý viedol žalobca uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví.
Spornou otázkou v konaní zostala výška náhrady škody v dôsledku aplikácie ust. § 441 Občianskeho
zákonníka, teda v dôsledku prihliadnutia na spoluzavinenie poškodeného žalobcu. Žalobca v odvolacom
konaní namietal záver súdu prvej inštancie o porušení svojej povinnosti dodržať maximálne povolenú
rýchlosť v danom mieste v čase dopravnej nehody. Zdôraznil, že v konaní preukázal potvrdením

vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v K. zo dňa XX.XX.XXXX, že v mieste dopravnej
nehody na ceste II/XXX K., časť K. J., bola v čase dopravnej nehody dopravným značením číslo K
stanovená najvyššia dovolená rýchlosť 60 km/h. Podľa žalobcu toto dopravné značenie nebolo zrušené,
pred miestom dopravnej nehody o žiadnu križovatku sa nejednalo, a preto v tom smere je chybný záver
znaleckého posudku vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva v J. v trestnom konaní. Podľa žalobcu

vodič motorového vozidla vstupoval na cestu z miesta mimo cesty, a preto sa na neho vzťahovala
povinnosť podľa § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktoré je pri vchádzaní
na cestu z miesta mimo cesty vodič povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. Žalobca
preto namietal, že súd prvej inštancie nevyhodnotil a neurobil právny záver či v konečnom dôsledku
bola v mieste dopravnej nehody platná maximálna dovolená rýchlosť 50 km/h alebo 60 km/h, nakoľko

posúdenie týchto skutočností má podstatný vplyv na posúdenie miery spoluzavinenia žalobcu, ako aj
na to či v danom prípade možno ust. § 441 Občianskeho zákonníka vôbec aplikovať.

22. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že k predmetným skutočnostiam sa síce súd
prvej inštancie vyjadril v bodoch 21 a 22 svojho rozsudku, a to opísaním zistení, ktoré vyplývajú

z potvrdenia vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v K. zo dňa XX.XX.XXXX a zo
znaleckého posudku číslo XXX/XXXX vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva J. univerzity v
J. zo dňa XX.XX.XXXX a vzhľadom na závery znaleckého posudku sa súd prvej inštancie priklonil
k záveruvyplývajúceho zo znaleckého posudku o dovolenej rýchlosti 50 km/h a dôkaz - potvrdenie
vydané OR PZ v K. zo dňa XX.XX.XXXX nijako nevyhodnotil. Zároveň nijako nevyhodnotil rozpor

vyplývajúci z predložených dôkazov a nedal žalobcovi žiadnu odpoveď prečo na dôkaz - potvrdenie
vydané OR PZ v K. zo dňa XX.XX.XXXX neprihliadol. Súd prvej inštancie len konštatoval, že súd
v civilnom sporovom konaní je viazaný len výrokom rozsudku, nie je jeho odôvodnením (R22/1979),
zároveň konštatoval, že vo výrokovej časti trestného rozsudku skutková otázka dovolenej rýchlosti na
mieste a v čase dopravnej nehody nebola konštatovaná, a preto keď z technického hľadiska nebolo

možné na základe podkladov v spisovom materiály ustáliť aká bola v čase dopravnej nehody dopravným
značením dovolená rýchlosť jazdy po vjazde do mesta K., znaleckým posudkom ustálená rýchlosť
50 km/h je dôvodom pri rozhodovaní o spoluzavinení žalobcu. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o
spoluzavinení žalobcu zároveň zohľadnil aj ďalší záver znaleckého dokazovania, a síce že technickoupríčinou dopravnej nehody bola nielen nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla (škodcu),
ale aj nesprávna technika jazdy žalobcu (okrem jazdy rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku
dovolená), spočívajúca aj v nesprávnej reakcii na vzniknutú situáciu, na ktorú žalobca nereagoval

intenzívnym brzdením, ale len vyhýbacím manévrom, pričom nesprávna technika jazdy mu znemožnila
zabrániť dopravnej nehode (bod 81 rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie uzavrel, že jazda
rýchlosťouvyššouakoboladovolenáanesprávnareakcianavzniknutúsituáciusúskutočnosti,ktorésúd
prvej inštancie viedli k záveru o spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 15 %. Podľa názoru odvolacieho súdu
námietky vznesené v priebehu konania žalobcom, že „viedol motocykel dovolenou rýchlosťou, resp.,

že ju prekročil len minimálne“ podporené predloženým potvrdením vydaného Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru v K. zo dňa XX.XX.XXXX, si vyžadovali zo strany súdu prvej inštancie presvedčivú
odpoveď, a to aj preto, lebo súd prvej inštancie svoje závery o spoluzavinení žalobcu založil na dvoch
skutočnostiach: a) prekročenie povolenej rýchlosti, b) nesprávna technika jazdy žalobcu.

23. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúceho sa miery spoluzavinenia žalobcu nie

je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé vyhodnotenie rozporov v predložených dôkazoch, potvrdenie
vydané OR PZ v K. zo dňa XX.XX.XXXX a zo znaleckého posudku číslo XXX/XXXX, vypracovaného
Ústavom súdneho inžinierstva J. univerzity v J. zo dňa prvého XX.XX.XXXX. Námietka žalobcu, že
„viedol motocykel dovolenou rýchlosťou, resp., že ju prekročil len minimálne“ podporená predloženým
potvrdením si vyžadovala zo strany súdu prvej inštancie presvedčivú odpoveď, nakoľko záver či v

mieste dopravnej nehody bola platná maximálna povolená rýchlosť 50 km/h alebo 60 km/h, posúdenie
tejto otázky má podstatný vplyv na posúdenie tejto otázky má podstatný vplyv na posúdenie miery
spoluzodpovednosti žalobcu, ako aj na to, či v danom prípade je možné ust. § 441 Občianskeho
zákonníka vôbec aplikovať.

24. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý
proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie
vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné
dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. Je potrebné
uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné
právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj
právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný
súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.
ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho zamietavej časti nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto

je nepreskúmateľný.

25. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené strane sporu, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní

pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok v napadnutej
zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).26. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa so špecifickou a podstatnou
námietkou žalobcu týkajúcou sa maximálnej povolenej rýchlosti na mieste a v čase nehody, nakoľko súd
prvej inštancie v konaní nevyhodnotil a neurobil právny záver či v konečnom dôsledku bola v mieste

dopravnej nehody platná maximálna dovolená rýchlosť 50 km/h alebo 60 km/h. Vyriešenie tejto otázky
má podľa myšlienkovej konštrukcie podstatný vplyv na mieru spoluzavinenia žalobcu, ako aj na to či v
danom prípade možno vôbec ust. § 441 Občianskeho zákonníka aplikovať. Zároveň súd prvej inštancie
v ďalšom konaní rozhodne s poukazom na celkovú hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu
aj o novom navýšení sťaženia spoločenského uplatnenia.

27. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou žaloby a
následne vo veci rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované
ust. § 220 ods. 2 CSP.

28. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom

rozhodnutí vo veci samej rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP.
Ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie je povinný dôsledne rešpektovať inštruktívnu časť odôvodnenia odvolacieho súdu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2
CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).