Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Panáková
Legislation area – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/123/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123466792
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123466792.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: Construction
s.r.o., so sídlom 64, 956 32 Nadlice, IČO: 31 106 064, zast.: JUDr. Matej Valjent, advokát, so sídlom
Jesenského 232, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: Obec Kunerad, Hlavná ulica 37, 013 13
Kunerad, IČO: 00 648 892, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul.
17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 5 000,00 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe podanej žaloby doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.12.2023 žalobca sa
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000,- eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že
so žalovaným uzatvoril dňa 11.06.2016 Zmluvu o dielo č. XX/XXXX, na základe ktorej sa žalobca ako
zhotoviteľ diela zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve zrealizovať stavebné práce na diele „A.
B. C. D. E.“ za dohodnutú cenu 111.161,81 eur vrátane DPH. Žalobca dielo realizoval riadne a včas,
pričom vykonal aj ďalšie práce, ktoré sú predmetom osobitných zmlúv o dielo. Dielo bolo riadne a včas
odovzdané a prevzaté, pričom drobné závady uvedené v Protokole o odovzdaní diela boli riadne a včas
žalobcom odstránené. Na základe pôvodnej zmluvy o dielo bol termín realizácie diela dohodnutý na
31.08.2014, avšak na základe požiadaviek žalovaného boli podpisované ďalšie zmluvy o dielo, pričom
podľa poslednej zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 30.10.2014 bol termín odovzdania diela dohodnutý na
deň 30.11.2014, pričom dielo bolo skutočne odovzdané 05.12.2014. Po odstránení niektorých drobných
vád diela bolo dielo bez vád odovzdané žalobcovi dňa 10.12.2014. Žalobca si splnil všetky povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o dielo, pričom uskutočnil aj odstránenie chýb a nedorobkov, a preto vznikla
žalovanému povinnosť uvoľniť žalobcovi zádržné v sume 5.000,- eur v zmysle čl. X, bod 10.11 zmluvy
o dielo.
2. V rámci upomínacieho konania bol vydaný dňa 25.03.2024 platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný
odpor, v ktorom žalovaný namietal prekážku res iudicata a vzniesol námietku premlčania. Prekážku res
iudicata odôvodnil tým, že nárok si žalobca uplatňuje v právoplatne skončenej veci a z toho dôvodu
bola podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu prekážka res iudicata neodstrániteľná procesná
prekážka, podľa ktorého ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať a rozhodovať znova.
Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Partizánske sp.zn. 3Cb/32/2017 zo dňa 24.09.2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Cob/60/2021-445 zo dňa 27.07.2022. Následne
bolo vydané uznesenie Okresného súdu Prievidza sp.zn. Pe-3Cb/32/2017-460 zo dňa 15.06.2023,
právoplatné dňa 20.07.2023, na podklade ktorého súd rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradutrov konania nepriznáva. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, kedy po vrátení veci zo strany
odvolacieho súdu nebolo zo strany okresného súdu rozhodnuté. Z rozhodnutia vyplýva, že súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Po rozšírení žaloby zo strany žalobcu došlo
k navýšeniu žalovanej sumy, ktorá prevyšuje nárok uplatnený žalovaným. Z toho dôvodu sa uplatnený
nárokzostranyžalovanéhobudeposudzovaťibaakoprostriedokprocesnejobrany,pretoniejepotrebné
o tomto nároku samostatne rozhodovať a súd o ňom rozhodovať nebude. Konanie bolo zastavené
ex lege, teda zo zákona z dôvodu zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie žalovaného
v obchodnom vestníku. O nárokoch uplatnených v predmetnom konaní sa tak rozhodovať nebude a súd
teraz musí už iba rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Zároveň vzniesol námietku premlčania
žalobcom uplatneného nároku, nakoľko podľa bodu 10.11 zmluvy o dielo objednávateľ zadrží 5%
z objemu zazmluvnenej ceny zhotoviteľovi a uhradí ju po odstránení kolaudačných chýb a nedorobkov.
Dielo bolo odovzdané 10.12.2014. V tomto smere vzniesol námietku premlčania, pretože žalobca si
uplatňoval svoj nárok po takmer 10 rokoch. Zároveň poukázal na to, že v rámci prvého súdneho konania
zo strany žalobcu v uvedenom konaní v procesnom postavení žalovaný došlo k vzneseniu procesného
návrhu, a to vzájomnej žaloby vo výške 5.000,- eur. V rámci tohto súdneho konania zo strany žalobcu
boli naplnené predpoklady pre uplatnenie hmotno-právnej námietky, a to z dôvodu, že voči žalobcovi mal
pohľadávku,ktorásavzájomnekryla.Podľa§147os.2CSPvzájomnoužaloboujeajprejavžalovaného,
ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, ak bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany
žalovaného. Z dôvodu, že v prvom súdnom konaní žalobca vzniesol svoj nárok voči žalovanej sume
5.000,-eur,ktorýbolnižšíakožalovanásuma,vtomtosmerenešloovzájomnúžalobu,alenárokžalobcu
bol posúdený ako hmotno-právna námietka započítania a návrh v tomto smere zanikol započítaním, čo
je zákonom predvídaný spôsob zániku pohľadávky.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení v rámci repliky, dupliky trval na tom, že premlčacia doba neplynula
z dôvodu, že žalobca si riadne uplatňoval svoj nárok v období od 02.05.2017 (kedy podal vzájomnú
žalobu) do 27.07.2022, kedy došlo k zastaveniu konania Krajským súdom v Trenčíne, aj keď v tejto
súvislosti pôjde ešte o neskorší deň, ktorým je deň nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozsudku,
avšak so zreteľom na nižšie uvedené skutočnosti možno počítať aj s dátumom 27.07.2022 a od
13.12.2023, t.j. deň podania návrhu v upomínacom konaní doteraz. Z uvedeného teda vyplýva, že
premlčacia doba plynula v období od 11.12.2014 do 02.05.2017, t.j. plynula celkom 2 roky, 4 mesiace,
21 dní a od 28.07.2022 do 13.12.2023, kedy plynula celkom 1 rok, 4 mesiace a 5 dní. Z uvedeného
teda podľa názoru žalobcu vyplýva, že premlčacia doba plynula celkom 3 roky, 9 mesiacov a 5 dní,
a teda je nesporné, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko bol podaný v lehote 4 rokov a teda
premlčaciadoba4rokyzjavnenemohlauplynúť.Zároveňpoukázalnato,žeokremprekážkyresiudicata
a vznesenej námietky premlčania žalovaný neuvádza žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mal byť
nárok žalobcu nedôvodný.
4.Povykonanívšetkýchprocesnýchúkonovsúdnariadilpojednávaniena22.11.2024,naktorépredvolal
všetkých riadne a včas. Právny zástupca žalobcu a žalobca ospravedlnili svoju neprítomnosť podaním
doručeným súdu 21.11.2024 spolu s vyjadrením a žiadali žalobe vyhovieť.
5. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 11.06.2024 uzatvorili spolu Zmluvu o dielo č. XX/XXXX, na
základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ diela zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve zrealizovať
stavebné práce na diele „A. B. C. D. E.“ za dohodnutú cenu 111.161,80 eur vrátane DPH.
6. Podľa § 536 Obchodného zákonníka
(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
za jeho vykonanie.
(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
7. Podľa § 261 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka
(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.(2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti.
8. Súd skonštatoval, že medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, v dôsledku čoho
vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom.
9. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal prekážku res iudicata a zároveň námietku
premlčania.
10. Súd mal zistené, že na Okresnom súde Partizánske sa viedlo konanie pod sp.zn. 3Cb/32/2017 medzi
označeným žalobcom F. E. a G. H. I. o zaplatenie 5.613,67 eur s príslušenstvom.
- Okresný súd Partizánske rozsudkom zo dňa 24.09.2020 žalobu po rozšírení o zaplatenie 12.136,25 eur
zamietol a zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť titulom vzájomnej žaloby 5.000,- eur. Vo zvyšku vzájomnú
žalobu zamietol. (l.č. 12 obsahu spisu) Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatňoval
žalobný nárok z dôvodu, že medzi stranami bola dňa 11.06.2016 uzatvorená zmluva o dielo č. XX/
XXXX, v zmysle ktorej bolo dohodnuté, že zhotoviteľ nie je v omeškaní s termínom ukončenia diela
po dobu, po ktorú nemohol realizovať dielo následkom okolností, ktoré vznikli na strane objednávateľa
a z vyššej moci. V tomto prípade má zhotoviteľ právo na predĺženie lehoty výstavby. O uvedenej
skutočnosti sa má uzatvoriť dodatok k zmluve. K takýmto okolnostiam nedošlo a žalovaný neinicioval
uzavretie dodatku k zmluve. Dielo bolo žalobcovi odovzdané až 10.12.2024 a o odovzdaní bol spísaný
protokol dňa 10.12.2014. Žalovaný v protokole neodôvodnil omeškanie odovzdania diela a podľa čl. VIII
ods. 8.1.1 zmluvy zhotoviteľ zaplatí za každý deň omeškania dohodnutého ukončenia a odovzdania
diela zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela. Žalovaný bol v omeškaní s odovzdaním diela
101 dní. Z daného rozsudku taktiež vyplýva, že dňa 29.05.2018 žalovaný doručil prostredníctvom
svojho právneho zástupcu podanie označené ako rozšírenie vzájomnej žaloby žalovaného, ktorý podal
vzájomnú žalobu o zaplatenie 5.666,10 eur a už skôr uplatneného nároku na vyplatenie zádržného vo
výške 5.000,- eur. Následne bola pripustená zmena žaloby a zároveň aj rozšírenie vzájomnej žaloby.
Súd na pojednávaní dňa 24.09.2020 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil rozšírenie žaloby na sumu
12.136,25 eur.
- Následne dané rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Trenčíne
v konaní 8Cob/60/2021 a rozsudkom rozhodol, že konanie o nároku žalobcu voči žalovanému je
výrokom I zastavené zverejnením uznesenia Okresného súdu Trenčín o skončení reštrukturalizácie
žalovaného. Zároveň odvolací súd rozsudok v napadnutej časti vo výroku IV. potvrdil a v časti výroku II.,
III. a V. zrušil, pričom III. výrokom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému istinu titulom vzájomnej
žaloby. V zmysle bodu 10.3 daného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že po preskúmaní
obsahuspisuodvolacísúduzavrel,žesúdprvejinštanciesavkonanípredsúdomprvejinštanciedopustil
procesného pochybenia, keď po pripustení a rozšírení žaloby žalobcom na sumu 12.126,25 eur nárok
žalovanéhoďalejprejednávalakonávrhzovzájomnejžalobyanieakonámietkuzapočítaniažalovaného
voči žalobcovmu nároku. Uvedené bolo pripustené dňa 24.09.2020. Pripustením tejto zmeny sa suma
v konaní uplatňovaná žalovaným voči žalobcovi stala nižšou, než bol uplatnený nárok žalobcu, teda
v zmysle ust. § 147 ods. 2 CSP bolo tento nárok potrebné považovať len ako prostriedok procesnej
obrany žalovaného. Z uvedeného dôvodu musel odvolací súd zrušiť výrok III napadnutého rozsudku.
Zároveň dal do pozornosti, že aj vzájomná žaloba musí spĺňať všetky náležitosti podania vo veci samej
a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému bola bývala uložená poplatková povinnosť za podanie
vzájomnej žaloby a jej rozšírenia. (l.č. 19 obsahu spisu)
Námietka RES IUDICATA:
11. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
12. Čo sa týka námietky res iudicata, s poukazom na uvedené a vzhľadom na vyššie uvedené
rozhodnutie Okresného súdu Partizánske a Krajského súdu v Trenčíne, nakoľko nedošlo k meritórnemu
rozhodnutiu, súd skonštatoval, že nejde o prekážku res iudicata. K zastaveniu konania totiž došlo
zo zákona, nebolo skončené meritórnym rozhodnutím. Došlo k zastaveniu ex lege, preto nie je daná
prekážka res iudicata.
Námietka premlčania:
13. Podľa § 387 Obchodného zákonníka(1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
(2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú.
14. Podľa § 388 ods.1 Obchodného zákonníka
(1) Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať
súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
15. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
16. Podľa § 147 ods. 1 a 2 CSP
(1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
(2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
17. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
18. Podľa § 404 Obchodného zákonníka
(1)Akboloprávo,ktorépodliehapremlčaniu,uplatnenévsúdnomaleborozhodcovskomkonanívoforme
protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské
konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú
na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých
súvisiacich rokovaní.
(2) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, považuje sa protinárok za uplatnený v deň, keď bol v
súdnom alebo rozhodcovskom konaní podaný návrh na jeho prejednanie.
19. Podľa § 405 Obchodného zákonníka
(1) Ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo
veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.
(2) Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia
doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak,
že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.
20. Súd zdôrazňuje, že ak sa právo pred premlčaním uplatnilo na súde alebo v rozhodcovskom konaní
alebo vo forme protinároku, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, t.j. nebolo rozhodnuté
o uplatnenom práve, premlčacia lehota neprestala plynúť. To znamená, že na jej plynutie sa hľadí,
ako keby nenastali skutočnosti spôsobujúce spočívanie premlčania. Do premlčacej doby sa započíta
doba, ktorá uplynula pred začatím konania (súdneho, rozhodcovského), doba konania, ako aj doba,
ktorá plynula po konaní. Vychádza sa z toho, že pokiaľ sa nerozhodlo vo veci samej, t.j. nerozhodlo sa
o uplatnenom práve, premlčacia doba neprestala plynúť, lebo chýba dôvod jej prerušenia.
21. V súlade s ust. § 147 CSP je možné uplatniť si svoje práva vzájomným návrhom, na ktorý sa
aplikujúustanoveniaonávrhunazačatiekonania.Obchodnýzákonníkupravujevsúvislostisuplatnením
protinároku špecifický postup pre spočívanie premlčacej doby, pričom je rozhodujúce, či sa protinárok
vzťahuje na nárok vyplývajúci z tej istej zmluvy, resp. zmlúv uzavretých v rámci súvisiacich rokovaní
alebo sa protinárok vzťahuje na nárok odlišný. V prípade závislých zmlúv dochádza akoby k spätnému
plynutiu premlčacej doby, keďže aj pre protinárok platí, že premlčanie práva, na ktorý sa vzťahuje, začal
spočívať dňom uplatnenia nároku druhou stranou (B. J., § 404 protinárok, K. B. a kolektív a Obchodný
zákonník1,vydanieBratislava:C.H.Beck,2022,S1401).Vzhľadomnavyššieuvedenéjenutnézaformu
protinároku, ktorého forme možno právo uplatňovať v súdnom konaní, považovať výlučne vzájomnú
žalobu v zmysle § 147 CSP, nie kompenzačnú námietku, ktorá predstavuje prostriedok procesnej obrany
ako obrana proti uplatnenému návrhu.22. Je nesporné, že žalobca tohto konania v konaní pred Okresným súdom Partizánske vedenom
pod sp.zn. 3Cb/32/2017 vzniesol kompenzačnú námietku, teda nejde o riadne uplatnený nárok pred
súdom. Je irelevantné, že dochádzalo k navyšovaniu sumy zo strany žalovaného v konaní vedenom na
Okresnom súde Partizánske, keďže pôvodne žalovaný si uplatnil nižšiu sumu než žalobca a následne
síce zvýšil ju, ale aj žalobca rozšíril žalobu a následne bola pripustená zmena aj žaloby, aj podania
žalovaného označené ako vzájomná žaloba, aj keď nešlo o vzájomnú žalobu. Kompenzačná námietka
nie je protinárok, ale iba námietka na započítanie. Zo strany žalobcu tohto konania teda pred Okresným
súdom Partizánske nebol uplatnený protinárok vo forme vzájomnej žaloby, išlo len o kompenzačnú
námietku, nešlo teda o riadne uplatnený nárok, išlo len o procesnú obranu, o hmotno-právnu námietku,
a to bez ohľadu na prvotné posúdenie Okresným súdom Partizánske.
- Uvedené vyplýva aj zo záverov Krajského súdu v Trenčíne.
- Daný nárok uplatnený Žalobcom je nutné posudzovať ako kompenzačná námietka a to bez ohľadu
na prvotné posúdenie Okresným súdom Partizánske a vyslovený jeho záver v rozsudku, ktorý však bol
odvolacím súdom v tej časti zrušený s vysloveným záverom, že Okresný súd Partizánske sa dopustil
procesného pochybenia, keď uplatnený nárok považoval za vzájomnú žalobu, hoci išlo o kompenzačnú
námietku.
- Súd zdôrazňuje, že je irelevantné posúdenie podania ako vzájomná žaloba Okresným súdom
Partizánske, a to vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu. Podstatné je, akým spôsobom bol nárok
žalobcu uplatnený a to - ako kompenzačná námietka.
23. Medzi stranami bolo nesporné, že premlčacia lehota začala plynúť 11.12.2014, pričom v konaní
pred Okresným súdom Partizánske bolo podané zo strany žalovaného podanie označené ako vzájomná
žaloba dňa 02.05.2017, avšak je nesporné, že nešlo o vzájomnú žalobu. Uvedené vyplýva aj
z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.07.2022.
24.Nazákladeuvedenéhosúdskonštatoval,ženároksapremlčalvzákladnej4-ročnejpremlčacejdobe,
t.j. k premlčaniu žalobou uplatneného práva došlo dňa 11.12.2018. K prerušeniu plynutia premlčacej
doby v zmysle argumentácie žalobcu nemohlo dôjsť, a to s poukazom na skutočnosť, že v zmysle
záverov odvolacieho, ako aj prvoinštančného súdu v tom konaní vedenom pred Okresným súdom
Partizánske pod sp.zn. 3Cb/32/2017, žalovaný v tejto prejednávacej veci (na OS Žilina) v postavení
žalobcu v konečnom dôsledku nepodal vzájomnú žalobu, ale len kompenzačnú námietku, vzhľadom na
ktorú skutočnosť nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 404 Obchodného zákonníka.
- Napriek vyššie uvedenému aj v prípade pripustenia argumentácie žalobcu žalobou uplatnený
nárok žalobcu bol v konaní sp.zn. 3Cb/32/2017 na Okresnom súde Partizánske uplatnený vo forme
protinároku. Tento nárok sa vzťahuje na tú istú zmluvu, od ktorej odvodzoval svoj nárok žalobcu,
vzhľadom na ktorú skutočnosť počas riadne uplatneného nároku premlčacia doba neplynula, je
uplatnený nárok premlčaný.
25. K zastaveniu konania sp.zn. 3Cb/32/2017 na Okresnom súde Partizánske došlo ex lege –
zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie žalovaného (v prejednávanej veci v postavení
žalobcu) v Obchodnom vestníku. Nebolo v ňom meritórne rozhodnuté, a teda v zmysle § 405
Obchodného zákonníka platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Vzhľadom na skutočnosť, že
konanie o zaplatenie 12.136,25 eur (pričom za pripustenie argumentácie žalobcu sa v zmysle ods.
10.1 až 10.3 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne týmto rozhodnutím skončilo aj pôvodné
konanie o vzájomnej žalobe o zaplatenie 5.000,- eur) skončilo právoplatným rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne dňa 27.07.2022, predĺžila sa premlčacia doba o 1 rok od skončenia uvedeného konania, t.j.
k premlčaciu uplatneného práva došlo 28.07.2023. (Súd vychádzal z tvrdení strán sporu, čo sa týka
právoplatnosti rozsudku dňa 28.07.2023)
-Pokiaľbyboldanýdeňneskorší,nemalbyvplyvnainéposúdenieohľadompremlčania,keďžeposledný
daný deň by bol posunutý len o dĺžku doručenia, pričom ani jedna strana neuviedla iný dátum a je
nesporné, že rozhodnutie KS v Trenčíne bolo riadne doručené. (maximálne by bol posunutý o 18 dní
od doručovania).
26. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol, nakoľko posúdil, že nárok žalobcu je
premlčaný a námietka premlčania zo strany žalovaného je v danom prípade opodstatnená.
27. Pokiaľ žalobca navrhol dôkazy, tak predovšetkým navrhol výsluch konateľa v podaní zo dňa
23.04.2024, avšak následne v podaní zo dňa 19.11.2024 už na tomto dôkaze nezotrval, ani honeuvádzal, uvádzal iba dôkazy - oboznámenie sa so spisom a zároveň oboznámením sa aj so spisom
Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske, vedený pod sp.zn. 3Cb/32/2017, a to konkrétne
znalecký posudok, rozhodnutia Okresného súdu a Krajského súdu v Trenčíne, pričom tieto listiny boli
predložené aj v tomto konaní a sú súčasťou predmetného spisu. Súd hoci žiadal spis 3Cb/32/2017
z Okresného súdu Prievidza, do začatia pojednávania tento spis nebol zaslaný z daného súdu, avšak
súd od vykonania tohto dôkazu upustil, nakoľko všetky listiny, ktoré žiadal oboznámiť z predmetných
spisov žalobca, sú súčasťou aj spisu tohto konania, a preto nebolo potrebné tieto listiny požadovať
duplicitne. Dokonca nebolo ho potrebné zabezpečiť ani pre posúdenie námietky premlčania, keďže
premlčacia doba nespočívala a v čase vydania rozhodnutia KS v Trenčíne premlčacia doba už bola
uplynutá, keďže k premlčaniu došlo už 11.12.2018. Aj keby sa premlčacie posudzovalo v zmysle bodu 25
tohto odôvodnenia, aj tak uplynula pred podaním tejto žaloby vzhľadom na vydanie rozsudku Krajským
súdom v Trenčíne a jeho následné doručovanie v priebehu mesiaca 07/-08/2022. Teda aj pripustením
neskoršieho dátumu pre doručenie, nemalo by to vplyv na iné posúdenie námietky premlčania. Preto
súd zamietol vykonanie týchto dôkazov, avšak aj z toho dôvodu, že súd v prvom rade pred vykonávaním
dokazovania musí skúmať vznesené námietky, a to bola aj námietka premlčania, ktorú posúdil súd ako
opodstatnenú, a preto nebolo potrebné vykonať tieto dôkazy a tak súd návrhy žalobcu na vykonanie
dokazovania zamietol. Žalovaný netrval na žiadnom dokazovaní.
28. Podľa § 150 CSP
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.
29. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
30. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
31. Súd hodnotil dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na
základe vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že nárok je premlčaný, nebolo možné aplikovať
§ 404-§ 405 Obchodného zákonníka z dôvodov vyššie uvedených, nakoľko zo strany žalobcu nebol
na Okresnom súde Partizánske uplatnený riadne protinárok vo forme vzájomnej žaloby, ale iba ako
kompenzačná námietka, čo vylučuje spočívanie premlčacej doby.
32. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako bolo uvedené a žalobu zamietol.
33. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Vzhľadom na to, že žalovaný bol úspešný v tomto konaní z dôvodu zamietnutia žaloby, súd mu
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude
rozhodovať súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia
z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších
predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.