Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211805
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124211805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobkyne: A. B., C.

D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/X, G., štátny občan SR, právne zast. H. I. B., advokát so sídlom
Sládkovičova 9/9, Žilina, proti žalovanej: A. D., C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., štátny občan SR,
právne zast. Advokátska kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom FraňaKráľa 2080, Čadca,
IČO: 47246863, o určenie neexistencie práva žalovanej na vykonanie jednostranného právneho úkonu
na odstúpenie od kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že právo žalovanej na vykonanie jednostranného právneho úkonu žalovanej zo dňa
09.04.2019 na odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.03.2019,

predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí
vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X
o výmere 332 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom
pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X vo veľkosti 278/13877, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie
G., tu nie je.

II. Súd u r č u j e, že právo žalovanej na vykonanie jednostranného právneho úkonu žalovanej zo dňa
23.05.2019 na odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.03.2019,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 31, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo
vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X o
výmere 332 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom
pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X vo veľkosti 278/13877, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie
G., tu nie je.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

IV. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.08.2019 domáhala určenia, že
jednostranný právny úkon žalovanej zo dňa 09.04.2019 – odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej

medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.03.2019, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX,
postavenom na pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere 332 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločnýchzariadeniach obytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom pozemku registra C parc. č. XXX/X vo
veľkosti 278/13877-ín, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie G., je neplatný. Zároveň sa domáhala
určenia, že jednostranný právny úkon žalovanej zo dňa 23.05.2019 – odstúpenie od kúpnej zmluvy,

uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.03.2019, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX,
postavenom na pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere 332 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom pozemku registra C parc. č. XXX/X vo

veľkosti 278/13877-ín, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie G., je neplatný.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 ako kupujúca kúpila
od žalovanej ako predávajúcej byt. č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového
domu súp. č. XXXX, postavenom na C-KN parcele č. XXX/X o výmere 332 m2, v podiele 1/1, ako
aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 278/13877 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu

súp. č. XXXX a na zastavanom pozemku - C-KN parcele č. XXX/X, nachádzajúce sa v okrese Žilina,
obci Žilina, katastrálnom území G., zapísané na LV č. XXXX. Žalovaná ako predávajúca kúpnu zmluvu
podpísala dňa 20.03.2019, kedy aj úradne overila svoj podpis a žalobkyňa ako kupujúca ju podpísala
nasledujúci deň, t. j. 21.03.2019, čím došlo k uzavretiu zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu.
Žalobkyňa v súlade s článkom VI. bod 2 kúpnej zmluvy uhradila v celom rozsahu kúpnu cenu vo výške

40.000,-Eur podľa platobných podmienok dojednaných v uzavretej kúpnej zmluve, a to najneskôr ku
dňu 02.04.2019 (dňa 01.04.2019 uhradila poslednú 5. časť kúpnej ceny vo výške 12.450,08 Eur zo
svojho bankového účtu v K. K., a. s. na označený bankový účet predávajúcej vo L., A.). Túto 5. časť
kúpnej ceny dokonca kupujúca uhradila predčasne oproti platobným podmienkam v kúpnej zmluve,
pretože táto posledná časť mala byť zaplatená do 5 pracovných dní odo dňa „predloženia povolenia

vkladu z katastra nehnuteľností v prospech kupujúcej“, k čomu však nedošlo. Úhradu celej dojednanej
kúpnej ceny vo výške 40.000,-Eur žalobkyňa preukázala piatimi platobnými príkazmi z bankového účtu
žalobkyne/kupujúcej z obdobia od 12.03.2019 do 01.04.2019 spolu s Rezervačnou zmluvou uzavretou
kupujúcou s realitnou kanceláriou MAXA REALITY s.r.o. zo dňa 11.03.2019. Prvá platba dňa 12.03.2019
ako rezervačná záloha na účet realitnej kancelárie, ktorá bola v zmysle rezervačnej zmluvy i kúpnej

zmluvy zo dňa 21.03.2019 započítaná na celkovú kúpnu cenu vo výške 40.000,- Eur. Sama žalovaná
vystavila dňa 02.04.2019 Čestné prehlásenie so svojím úradne osvedčeným podpisom, kde prehlásila,
že jej bola uhradená celá kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy a že sa preto zaväzuje odovzdať
nehnuteľnosť (byt č. XX) v zmysle článku VII. tejto zmluvy žalobkyni. V zmysle článku VII. bod 1 kúpnej
zmluvy sa žalovaná ako predávajúca zaviazala, že predmet kúpy – byt. č. XX, odovzdá do užívania

žalobkyne ako kupujúcej najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa uhradenia celej kúpnej ceny v súlade
s článkom VI. bod 2 kúpnej zmluvy, a to bez ohľadu na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetu prevodu kupujúcou. Súčasne sa žalovaná zaviazala spolu s predmetom kúpy odovzdať v
rovnakej lehote žalobkyni aj všetky kľúče a doklady súvisiace s predmetom prevodu a v lehote do
30 dní odo dňa uhradenia celej kúpnej ceny (článok VII. bod 4 kúpnej zmluvy) odhlásiť všetky osoby

(vrátane seba) prihlásené na trvalý pobyt v predmete kúpy. Nakoľko žalovaná po úhrade celej kúpnej
ceny neodovzdala dobrovoľne žalobkyni byt č. 31 do užívania v súlade s kúpnou zmluvou najneskôr
do utorka 09.04.2019, čo bol piaty, t. j. posledný pracovný deň po úhrade celej kúpnej ceny, vyzvala ju
žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo dňa 30.04.2019 na odovzdanie bytu
a jeho vypratanie a na odhlásenie sa z trvalého pobytu. Predmetnú výzvu žalovaná osobne prevzala

dňa 02.05.2019. Na výzvu žalobkyne žalovaná reagovala listom zo dňa 07.05.2019 označeným ako
Odpoveď na výzvu, v ktorom uviedla, že túto výzvu považuje za „neaktuálnu“, nakoľko podľa jej bola
ku dňu 07.05.2019 uhradená len časť kúpnej ceny vo výške 32.000,-Eur (1. časť kúpnej ceny 2.500,-
Eur ako odmena pre sprostredkovateľa predaja bytu, 2. časť kúpnej ceny 5.049,92 Eur ako vyplatenie
nedoplatkov na úhradách spojených s užívaním bytu, 4. časť kúpnej ceny 12.000,-Eur pripísaná na účet

žalovanej a 5. časť kúpnej ceny 12.450,08 Eur pripísaná na účet žalovanej), pričom výslovne uviedla, že
zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 8.000,-Eur (3. časť) jej do dňa 07.05.2019 (deň spísania odpovede
pre žalobkyňu) uhradená nebola. Z dôvodu, že nebola uhradená celá kúpna cena, nie je podľa jej názoru
povinná odovzdať byt k užívaniu žalobkyni. Žalobkyňa poukázala na článok VI. bod 2 písm. c) kúpnej
zmluvy, podľa ktorého bola žalobkyňa ako kupujúca povinná uhradiť tretiu časť kúpnej ceny vo výške

8.000,- Eur na bankový účet č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v K. K., A.. Z príkazu na
úhradu zo dňa 21.03.2019 je zrejmé, že žalobkyňa zo svojho bankového účtu uhradila túto tretiu časť
kúpnej ceny vo výške 8.000,-Eur na označený bankový účet, pričom je absolútne irelevantné koho tento
účet bol, podstatné je len to, že to bolo miesto platenia časti kúpnej ceny dojednané v kúpnej zmluve, sktorým účtom/miestom predávajúca/žalovaná výslovne súhlasila. Je úplne bežné, že časť kúpnej ceny
je kupujúcim priamo poukazovaná na účet tretej osoby, spravidla veriteľa predávajúceho. Navyše dňa
20.03.2019, teda v deň podpisu kúpnej zmluvy predávajúcou, vystavila predávajúca Čestné prehlásenie

so svojím úradne overeným podpisom, kde výslovne uviedla, že súhlasí s tým, aby jej dlh titulom Zmluvy
o pôžičke zo dňa 20.03.2018 voči jej veriteľovi p. J. bol vyplatený priamo veriteľovi z kúpnej ceny za
predaj jej nehnuteľnosti (byt č. XX) a že na základe toho vedome a dobrovoľne uviedla do kúpnej
zmluvy číslo účtu a dlžnú sumu. Ešte pred odpoveďou zo dňa 07.05.2019 však žalovaná urobila iný
účelový krok vo vzťahu k nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu na strane

žalobkyne, a síce dňa 09.04.2019 doručila na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, ktorý rozhoduje
o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy v prospech navrhovateľky v rámci
vkladového konania č. V-2600/2019, podanie zo dňa 09.04.2019 označené ako Odstúpenie od zmluvy.
O tomto odstúpení od zmluvy sa žalobkyňa dozvedela len osobne od pracovníčky katastrálneho odboru,
keď sa dostavila na kataster za účelom prevzatia rozhodnutia o povolení vkladu a listu vlastníctva (na
konci 30-dňovej lehoty po podaní návrhu na vklad č. V-2600/2019). Odstúpenie žalovanej/predávajúcej

od zmluvy zo dňa 09.04.2019 nebolo doručené ani doručované žalobkyni/kupujúcej a naviac, dôvod
uvedený v odstúpení od zmluvy ako „podanie trestného oznámenia na sprostredkovateľa kúpy“, sa
žalobkyne ako kupujúcej, ktorá v celom rozsahu uhradila kúpnu cenu najneskôr ku dňu 02.04.2019, v
žiadnom smere netýka. Takýto dôvod na odstúpenie od zmluvy ani nebol medzi zmluvnými stranami
dojednaný v Kúpnej zmluve a ani nevyplýva zo žiadneho ustanovenia žiadneho zákona. Okresný úrad

Žilina, katastrálny odbor na odstúpenie od zmluvy zo dňa 09.04.2019 reagoval tak, že vkladové konanie
č. V-2600/2019 prerušil, a to rozhodnutím č. V-2600/2019 zo dňa 25.04.2019 a účastníkom konania určil
lehotu 30 dní na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh. Napriek tomu, že predávajúca
odstúpenie od zmluvy ani len nedoručovala kupujúcej (len katastru) a že toto odstúpenie od zmluvy
uvádza dôvod, ktorý medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý a nevyplýva ani zo zákona, katastrálny

odbor v rozhodnutí o prerušení konania inštruoval účastníkov konania, najmä žalovanú/predávajúcu,
že do písomného prejavu o odstúpení od zmluvy má doplniť taký dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorý
pripúšťa zákon alebo ktorý je dohodnutý v kúpnej zmluve a že má preukázať doručenie prejavu vôle
o odstúpení od kúpnej zmluvy kupujúcej. Na prerušenie konania bola žalobkyňa nútená reagovať
vyjadrením zo dňa 29.04.2019, kde okrem iného uviedla, že odstúpenie od zmluvy jej nebolo nikdy

doručené,žedôvododstúpeniaodzmluvysajejnijakonedotýkaažeuhradilažalovanejcelúkúpnucenu
najneskôr dňom 02.04.2019. Dňa 27.05.2019 bolo žalobkyni doručené ďalšie Odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo dňa 23.05.2019, v ktorom už žalovaná uvádza, že sa stala obeťou podvodného konania a
že jej nebola zaplatená celá kúpna cena na jej účet a preto v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka
a článku VI. bod 4 kúpnej zmluvy odstupuje od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala

na to, že žalovaná podala trestné oznámenie na sprostredkovateľa kúpy bytu p. J., o ktorom bolo na
ORPZ Žilina vedené trestné konanie pod ČVS: ORP-449/3-VYS-2019. Toto trestné konanie už bolo
právoplatne ukončené, a to odmietnutím veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, nakoľko
vyšetrovateľ i prokurátor (žalovaná podala aj sťažnosť voči uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci)
dospeli k záveru, že skutok nie je trestným činom. Následne kataster rozhodnutím č. V-2600/2019-2

zo dňa 01.08.2019 vyzval žalobkyňu ako účastníka vkladového konania, ktorý platnosť odstúpenia
od zmluvy namieta (spochybňuje), na podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy a zároveň,
aby túto skutočnosť (podanie žaloby) oznámila a riadne preukázala katastrálnemu odboru v lehote
do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie katastrálneho odboru zo dňa
01.08.2019 bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené elektronicky dňa 05.08.2019, teda lehota na

podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy a na preukázanie katastrálnemu odboru podanie
takejto žaloby uplynutie dňa 04.09.2019. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že je jedinou poškodenou
v danej veci, riadne uhradila celú kúpnu cenu vo výške 40.000,- Eur ešte pred povolením vkladu do
katastra nehnuteľností, avšak v súčasnosti nemá ani peniaze ani vlastnícke právo k bytu a žalovaná/
predávajúca jej naviac ani neodovzdala byt a neumožnila jeho užívanie. Žalobkyňa mala za to, že

odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy je nedôvodné, pretože žalobkyňa uhradila celú kúpnu cenu bytu
riadne a včas a takéto nedôvodné a teda neplatné odstúpenie od zmluvy nemá za následok zrušenie
kúpnejzmluvyodpočiatku.Žalovanájestáleviazanázáväzkovoprávnymi(obligačnými)účinkamikúpnej
zmluvy zo dňa 21.03.2019 a žalobkyňa má právo na to, aby bol povolený vklad do katastra a nastúpili
tak i vecnoprávne účinky predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobkyňa k prípustnosti žaloby uviedla, že sa

domáha určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2019 a zo dňa 23.05.2019,
pričom jej právne postavenie je v súčasnosti neisté a z krokov žalovanej je zrejmé, že považuje
odstúpenie od zmluvy za platné a riadne vykonané. Týmto určením sa odstráni právna neistota na
strane žalobkyne, keď bude jednoznačne konštatované, že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy jeneplatné (teda, že k zrušeniu kúpnej zmluvy v dôsledku nedôvodného a neplatného odstúpenia od
zmluvy nedošlo) a následne bude môcť byt povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne
v rámci prerušeného katastrálneho konania č. V-2600/2019. Žalobkyňa je nútená domáhať sa určenia

neplatnosti oboch odstúpení od zmluvy, t. j. zo dňa 09.04.2019 aj 23.05.2019, pretože do vkladového
konania č. V-2600/2019 žalovaná doručila obe odstúpenia od zmluvy a tieto odstúpenia ako nedostatok
pre povolenie vkladu aj katastrálny odbor uvádza v odôvodnení rozhodnutia č. V-2600/2019-2 zo dňa
01.08.2019. Ak by sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti len napr. odstúpenia od zmluvy zo dňa
23.05.2019, ktoré jej aj bolo žalovanou doručené, mohol by opäť nastať stav právnej neistoty v tom

smere, že žalovaná by poukazovala po rozhodnutí súdu na platnosť prvého odstúpenia od zmluvy zo
dňa 09.04.2019, pričom kataster by určenie neplatnosti tohto prvého odstúpenia nemal rozsudkom súdu
za preukázaný a teda mohol by opäť vklad do katastra nepovoliť, resp. ponechať naďalej prerušený a
požadovať predloženie rozsudku o neplatnosti prvého odstúpenia. Podľa názoru žalobkyne v danom
konkrétnom prípade je na mieste určovacou žalobou požadovať vyslovenie neplatnosti právneho úkonu
– odstúpenia od zmluvy, pretože toto určenie nepochybne najlepšie odstráni právnu istotu na strane

žalobkyne a skutočne bude slúžiť praktickým potrebám na ochranu ohrozeného (vlastníckeho) práva
žalobkyne k predmetnému bytu. Žalobkyňa nemôže požadovať určenie vlastníckeho práva k bytu,
pretože vklad do katastra ešte nebol povolený a teda sa v zmysle platnej právnej úpravy dosiaľ
vlastníčkou nehnuteľnosti nestala. Rovnako tak nie je dôvodné len z rýdzo formálnych dôvodov od
žalobkyne požadovať, aby žalovala o určenie napr., že právo žalovanej na odstúpenie od zmluvy nebolo

dané, resp., že tu nie je a pod. Výpočet možných žalôb v zmysle § 137 CSP je len demonštratívny a
preto je potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať osobitosti danej veci tak, aby bola zo strany
súdu poskytnutá spravodlivá a účinná ochrana ohrozených či porušených práv strán sporu. Požadované
určenie v zmysle petitu tejto žaloby bude zároveň v súlade s výzvou katastrálneho odboru v rozhodnutí
č. V-2600/2019-2 zo dňa 01.08.2019 a tiež odôvodnením Okresného súdu v Žiline v uznesení č.

k. 42C/43/2019-37 zo dňa 12.06.2019 o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobkyňa poukázala v tomto smere aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/8/2017 zo dňa 28.02.2018, ktorý riešil obdobnú skutkovú situáciu (odstúpenie od kúpnej zmluvy
o prevode nehnuteľností ešte pred povolením vkladu) už za účinnosti CSP a dospel k záveru, že v
takomto prípade má žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy. V

tejto situácii totiž aj žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia smeruje k zodpovedaniu otázky, či tu právo
je alebo nie je.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.12.2019 uviedla, že s podanou žalobou
nesúhlasí. S poukazom na ust. § 137 CSP konštatovala, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha

určenia neplatnosti jednostranného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy. Právne úkony sú v zmysle
právnej teórie a rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba ohľadne
právnych skutočností je v zmysle Civilného právneho poriadku prípustná len vtedy, ak to ustanovuje
osobitný predpis (t. j. osobitný zákon musí určiť, že takéto konanie je dovolené resp. prípustné, napr.
konanie o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde

príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej žaloby predpokladajú). Poukázala aj na dôvodovú
správu týkajúcej sa typov žalôb (dnešný § 137 CSP). Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137
písm. c) CSP, nakoľko sa žalobkyňa nedomáha určenia či tu právo je alebo nie je a je neprípustná
aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia, nakoľko žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby
nepripúšťa. Súhlasila s tvrdením žalobkyne, že dňa 20.03.2019 bola medzi žalovanou ako predávajúcou

a žalobkyňou ako kupujúcou spísaná kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod predmetných
nehnuteľností. Predaj sa realizoval prostredníctvom realitnej kancelárie MAXA REALITY s.r.o., za ktorú
konal maklér pán I. J.. Pána J. žalovanej odporučila bývala suseda E. M., ktorej pán J. pomohol predať
byt v tom istom vchode. Predmetný byt chcela predať, pretože mala dlžoby za nájom, pričom pán J. jej
prisľúbil zohnať niečo lacnejšie. Celú dokumentáciu vypracoval pán J., ktorý ju dal žalovanej podpísať.

Žalovaná ani nečítala čo podpisuje, nakoľko je jednoduchá žena a týmto veciam vôbec nerozumie,
pričom pánovi J. v tom čase ešte dôverovala. Z predaja bytu jej však neprišli všetky peniaze, konkrétne
jej vôbec neprišla suma 8.000,-Eur, pričom následne zistila, že táto suma bola poslaná na jej neznámy
účet. Nesúhlasila s tým, že mala pánovi J. dlhovať nejaké peniaze, pretože si od neho požičala len
sumu 350,-Eur, ktorú mu celú vrátila. Už tým, že v zmluve bolo predpripravené iné ako jej číslo účtu išlo

o podvod v snahe obohatiť sa o sumu 8.000,-Eur. Počas realizácie predaja žalovanej pán J. prisľúbil,
že jej pomôže zohnať nový byt. Najskôr ju vodil po novostavbách na Vlčincoch, no tam sa dalo bývať
až od septembra 2019, avšak neskôr jej navrhol, že by kúpili spoločne byt s tým, že ona dá menšiu
sumu a on väčšiu sumu a ona tam bude bývať za nájom, s čím žalovaná nesúhlasila. Následne jej pánJ. volal, že jej zohnal byt a že potrebuje, aby mu dala peniaze, na čo s ním išla do pobočky L., A. kde
dňa 22.03.2019 vybrala sumu 9.200,-Eur a v jeho aute mu všetky peniaze v obálke odovzdala. Toto sa
zopakovalo aj dňa 25.03.2019, kedy ju opäť zaviezol do pobočky L., A., pričom vybrala sumu 2.000,-Eur,

ktorú mu následne v aute odovzdala. Dňa 02.04.2019 ju opäť zaviezol do pobočky L., A., kde vybrala
sumu 6.350 Eur, ktorú mu následne v aute odovzdala. Celkovo pánovi J. bez potvrdenia postupne dala
až sumu 17.550,-Eur, pričom tieto peniaze mali byť použité na kúpu nového bytu. Následne pán J. poprel
prevzatie tejto sumy peňazí, čo žalovanú utvrdilo v tom, že došlo na jej úkor k podvodnému konaniu.
Žalovaná mala za to, že obeťou celého konania je ona, nakoľko s peniazmi, ktoré žalobkyňa zaplatila

nedisponuje a v tomto prípade ide o jej jediné obydlie, ktoré poníma ústavnú ochranu (čl. 21 Ústavy
SR) a aj ochranu v kontexte medzinárodných záväzkov SR (čl. H ods. I Dohovoru o ochrane základných
práv u slobôd). Keďže pri predaji predmetného bytu sa stala obeťou podvodného konania a celá kúpna
cena nebola zaplatená na jej účet, listom zo dňa 23.05.2019 v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka v
spojení s bodom 4 čl. VI predmetnej zmluvy od kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2019 odstúpila platne, na
základe čoho sa táto od počiatku zrušila.

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 23.01.2020 vo vzťahu k námietke, že žaloba o
určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je v tomto konkrétnom prípade neprípustná, poukázala na
argumentáciu obsiahnutú na strane 7 a 8 žaloby s tým, že každý jeden prípad je potrebné posudzovať
jednotlivo tak, aby v konkrétnej veci bola zo strany súdu poskytnutá účinná a spravodlivá ochrana

porušených či ohrozených subjektívnych práv strán sporu. V danom prípade je na mieste určovacou
žalobou požadovať vyslovenie neplatnosti právneho úkonu – odstúpenia od zmluvy, pretože toto
určenie nepochybne najlepšie odstráni právnu istotu na strane žalobkyne a skutočne bude slúžiť
praktickým potrebám na ochranu ohrozeného (vlastníckeho) práva žalobkyne k predmetnému bytu.
Žalobkyňa nemôže požadovať určenie vlastníckeho práva k bytu, pretože vklad do katastra ešte nebol

povolený (nenastúpili ešte vecnoprávne účinky zmluvy) a teda sa v zmysle platnej právnej úpravy dosiaľ
vlastníčkou nehnuteľnosti nestala. Výpočet možných žalôb v zmysle § 137 CSP je len demonštratívny
(použité slovo „najmä“), pričom je potrebné prihliadať aj na základné princípy civilného procesu
obsiahnutévúvodnýchčlánkochCSP,najmänačlánok2,3a5CSP.Požadovanéurčenievzmyslepetitu
tejto žaloby bude zároveň v súlade s výzvou katastrálneho odboru v rozhodnutí č. V-2600/2019-2 zo dňa

01.08.2019, ktorý žalobkyni výslovne uložil povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy a tiež s odôvodnením Okresného súdu v Žiline v uznesení č. k. 42C/43/2019-37 zo dňa
12.06.2019 o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o námietky
žalovanejvtomsmere,žesastalaobeťoupodvoduzostranytretíchosôb,konkrétnezostranyrealitného
makléra p. J., žalobkyňa k tomu doplnila, že žalovaná podala trestné oznámenie na sprostredkovateľa

kúpy bytu p. J., o ktorom bolo na ORPZ Žilina, OKP vedené trestné konanie pod ČVS: ORP-449/3-
VYS-2019. Toto trestné konanie už bolo právoplatne ukončené, a to odmietnutím veci podľa § 197 ods.
1 písm. d) Trestného poriadku, nakoľko vyšetrovateľ i prokurátor (žalovaná podala aj sťažnosť voči
uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci) dospeli k záveru, že skutok nie je trestným činom. Žalobkyňa
navrhla ako dôkaz vyžiadať si tento spis od ORPZ v Žiline a pripojiť k prejednávanej veci. Obrana

žalovanej spočívajúca v tom, že „ja som ani nečítala čo podpisujem, nakoľko som jednoduchá žena a
týmto veciam vôbec nerozumiem“, nemôže v žiadnom prípade obstáť. Neznalosť zákona či právnych
povinností totiž nikoho neospravedlňuje. To, aké dohody a vzťahy mala žalovaná so sprostredkovateľom
kúpy p. J., nie je predmetom tohto sporu a v žiadnom smere sa to netýka žalobkyne. Ak sa cítila žalovaná
podvedená p. J., na to slúžilo jej trestné oznámenie, ktoré však bolo odmietnuté. Teda aj tvrdenie

žalovanej o akomsi podvode sa javí ako nedôvodné a ničím nepreukázané.

5. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 27.02.2020 zotrvala na námietke neprípustnosti podanej
žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti právnych úkonoch zo dňa 09.04.2019 a zo
dňa 23.05.2019 - odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi. K vyjadreniu žalobkyne, že

Civilný sporový poriadok v ust. § 137 uvádza len demonštratívny výpočet druhov žalôb, uviedla, že iná
súkromno-právna žaloba (v § 137 CSP neuvedená), je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit
vyplýva z hmotného práva. V predmetnej veci ide o žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy. Právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP) možno podať iba v

prípade, ak to priamo vyplýva z osobitného predpisu. Zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva
možnosť/prípustnosť určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Súdna prax za účinnosti
predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok v platnosti do 30.06.2016) pripúšťala
v niektorých prípadoch žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, u ktorých videla i existenciunaliehavého právneho záujmu na takomto určení v zmysle § 80 písm. c/ OSP, avšak podľa súčasne
právnej úpravy žaloby o určenie právnej skutočnosti (s výnimkou, ak takáto žaloba vyplýva z osobitného
právneho predpisu) sa nepripúšťajú. Uvedené závery platia aj vo vzťahu k žalobkyňou označenému

rozhodnutiu katastrálneho odboru, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje len procesný postup
okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.10.2020 zopakovala svoju doterajšiu argumentáciu
a doplnila, že v danom konkrétnom prípade je na mieste určovacou žalobou požadovať vyslovenie

neplatnosti právneho úkonu – odstúpenia od zmluvy, pretože toto určenie nepochybne najlepšie
odstráni právnu istotu na strane žalobkyne a skutočne bude slúžiť praktickým potrebám na ochranu
ohrozeného(vlastníckeho)právažalobkynekpredmetnémubytu.Žalobkyňanemôžepožadovaťurčenie
vlastníckeho práva k bytu, pretože vklad do katastra ešte nebol povolený (nenastúpili ešte vecnoprávne
účinky zmluvy) a teda sa v zmysle platnej právnej úpravy dosiaľ vlastníčkou nehnuteľnosti nestala.
Výpočet možných žalôb v zmysle § 137 CSP je len demonštratívny (použité slovo „najmä“), pričom je

potrebné prihliadať aj na základné princípy civilného procesu obsiahnuté v úvodných článkoch CSP,
najmä na článok 2, 3 a 5 CSP. Požadované určenie v zmysle petitu tejto žaloby bude zároveň v
súlade s výzvou katastrálneho odboru a tiež s odôvodnením Okresného súdu v Žiline v uznesení
č.k. 42C/43/2019-37 zo dňa 12.06.2019 o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia. S poukazom na priložené listinné dôkazy k žalobe mala za to, že odstúpenie žalovanej

od kúpnej zmluvy je nedôvodné, pretože žalobkyňa uhradila celú kúpnu cenu bytu riadne a včas.
Takéto nedôvodné a teda neplatné odstúpenie od zmluvy nemá za následok zrušenie kúpnej zmluvy
od počiatku. Žalovaná je stále viazaná záväzkovoprávnymi (obligačnými) účinkami kúpnej zmluvy a
žalobkyňa má právo na to, aby bol povolený vklad do katastra a nastúpili tak i vecnoprávne účinky
predmetnej kúpnej zmluvy.

7. Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 06.05.2021 a dňa 19.08.2021, na ktorom vo veci rozhodol.

8. Na pojednávaní dňa 06.05.2021 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa uzavrela 11.03.
rezervačnú zmluvu so spoločnosťou MAXA REALITY, na základe ktorej zložila rezervačnú zálohu vo

výške 2.500,-Eur na tam uvedený účet. Následne na to 21.03. uzavrela so žalovanou kúpnu zmluvu
na predaj sporného bytu. V rovnaký deň 3 platbami uhradila podľa údajov, teda označenia čísla účtu
v zmluve druhú, tretiu a štvrtú časť kúpnej ceny a následne poslednú časť predčasne, a to 01.04.2019.
Poukázal aj na dátum podpisu zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala 21.3. Dostala ju na podpis od pána
J. a v tom čase už bola podpísaná žalovanou a vychádzala z toho, že platobné údaje na zmluve sú

odobrené žalovanou, ňou podpísané, bol overený podpis, teda nemala dôvod skúmať, koho sú to účty,
či sú to účty jej dcéry, syna, záložného veriteľa, veriteľa banky, alebo niekoho iného. Čiže už podpísanú
zmluvu žalobkyňa podpísala a presne tak ako je spôsob, miesto a čas platenia v článku VI. celú kúpnu
cenu uhradila. Napriek tomu, že v súlade s dojednaním so žalovanou o mieste, čase a spôsobe splnenia
úhrady kúpnej ceny, celú kúpnu cenu uhradila, nedostala sa ku vlastníckemu právu k bytu, nakoľko

žalovaná nedôvodne a účelovo odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy, čo kataster ako evidenčný
orgán nemohol vyriešiť inak, ako vyzvať žalobkyňu na podanie žaloby o neplatnosť, alebo na vyslovenie
súhlasu s odstúpením od zmluvy. K otázke prípustnosti žaloby a naliehavého právneho záujmu poukázal
v podrobnostiach na písomné podania. Uviedol, že nové CSP od 01.07.2016 explicitne nezakázalo
žalovať o určenie neplatnosti právnych úkonov, ako to argumentuje strana žalovaná, ale sú prípustné

tieto žaloby aj naďalej v prípade, že teda najlepšie odstránia právnu neistotu a sú najpriliehavejšie
danému skutkovému stavu. Poukázal aj na rozhodovaciu prax jednak Krajského súdu v Trenčíne, ale aj
Okresného súdu Žilina a Najvyššieho súdu. V konkrétnej veci treba vyhodnotiť, čo je potrebné, alebo čo
je dôležité za účelom dosiahnutia spravodlivosti, nakoľko nedošlo k vkladu, žalobkyňa nemôže žalovať
o určenie vlastníckeho práva, ani nie je potrebné vymýšľať, alebo konštruovať nejaké výroky, že právo tu

nebolo dané, alebo že kúpna zmluva trvá. V tejto veci je najpriliehavejšie žalovať o určenie neplatnosti
odstúpenia, aj v súlade s tým ako to vyzval kataster a to odstúpenie je neplatné pre rozpor s § 48 a násl.
a s § 39 Občianskeho zákonníka. Poškodená v celej veci je jedine žalobkyňa, ktorá uhradila, kúpnu
cenu, musela si na ňu požičať, nemá byt, po ďalšie už dva roky si musí platiť nájom, čiže vznikla jej
škoda, ktorá je zrejme nevymožiteľná a ešte vznikol jej nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20,- Eur denne

za neodovzdanie bytu, čo sa jej tiež nárok dosahujúci spolu s náhradou škody okolo 20.000,-Eur, ktoré
bude musieť žalobkyňa znášať, lebo predpokladá, že sú nevymožiteľné.9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na písomných podaniach. Uviedol, že podľa
platného stavu takáto žaloba je neprípustná. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z CSP a z dôvodovej
správy k CSP jednoznačne vyplýva úmysel zákonodarcu. Žalobkyňou predložené rozhodnutie zo

žilinského súdu, z trnavského súdu nie je ustálenou judikatúrou, nie je právne záväzným judikátom pre
súd. Tieto rozhodnutia boli síce vykonané po účinnosti novely CSP, avšak žaloby tam boli podané za
účinnosti starého zákona. V zmysle článku II. ods. 2 CSP súd má pri rozhodnutí zabezpečiť právnu istotu
pre strany konania a z tohto dôvodu má rozhodovať v súlade so zákonom, pričom podľa článku III. ods.
2 CSP, výklad zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách jasné a nepochybné. Takáto žaloba

nie je prípustná. Tak ako žalobkyňa tvrdí, že je poškodená, tak je poškodená aj žalovaná. Pred súdom
mal stáť úplne niekto iný. Žalovanej nebola vyplatená kúpna cena, preto podané odstúpenie od kúpnej
zmluvy je platné a takto by to mal súd aj posúdiť. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaná neoboznámila
pred podpísaním zmluvy s náležitosťami, toto odstúpenie je potrebné považovať za platné.

10. Súd na pojednávaní dňa 06.05.2021 vykonal aj výsluch strán sporu - žalobkyne a žalovanej.

Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že vo februári 2019 si vzala hypotekárny úver a rozhodla
sa kúpiť byt. Následne našla inzerát realitnej kancelárie MAXA a skontaktovala sa s maklérom pánom
J., ktorý mal v ponuke byt žalovanej. Na to išli vykonať obhliadku do bytu. V byte bola pani žalovaná,
dohodlisanakúpebytu,nakúpnejceneažalobkyňazaplatilasumu2.500,-Eurakorezervačnýpoplatok.
Následne na to došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobkyňa išla po podpise kúpnej zmluvy s pánom J.

do K. K. a previedla peniaze na účty, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve, pričom nemala dôvod skúmať,
na koho sú tieto účty vedené. Kúpnu cenu zaplatila podľa kúpnej zmluvy a prípadný spor, alebo problém,
ktorý mala žalovaná s pánom J. sa jej nedotýkal. Sumu 5.050,- Eur žalobkyňa vyplatila, pretože jej
bolo povedané, že žalovaná má dlžobu, takže táto suma bola určená na vyplatenie dlžoby a ostatné
sumy podľa kúpnej zmluvy. Pri vyhotovovaní zmluvy nebola, zmluva sa jej len priniesla na podpis. Účty,

alebo platobné miesta, na ktoré mali byť peniaze poslané nezisťovala, verila realitnej kancelárii, pánovi
J., nemala som dôvod zisťovať čísla účtu. S maklérom, pánom J., pred uzatvorením zmluvy a pred
komunikáciou o byte sa nepoznala.

11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že po porade so susedou, keďže potrebovala predať byť, oslovila

pána J., s ktorým sa skontaktovala. Uviedla mu, že má záujem predať byt. Pred predajom bytu p. J.
nepoznala. Pán J. potom prišiel s pani žalobkyňou. S pánom J. išla do banky, kde mu vybrala peniaze.
Následne vykonali obhliadky bytov, ale následne zistila, že na účte má 32.000,-Eur. Všetky peniaze od
žalobkyne tak, ako mali byť podľa zmluvy, nemala, pretože 8.000,- Eur chýbalo. Nemá žiadne doklady,
lebo všetky doklady jej zobral pán J.. Keďže nemala ani peniaze, ani byt, ktorý jej mal pomôcť kúpiť pán

J., tak išla na políciu. Následne na ďalší krát, keď bola s pánom J. v aute, tak pozrela a bola tam pokrčená
obálka. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či dostala nejakú kúpnu zmluvu, či nejakú kúpnu
zmluvučítalauviedla,ženemážiadnedoklady,zmluvunečítala,lenpodpisovala,pretožemudôverovala.
Na otázku koľko peňazí obdŕžala a či jej bola kúpna cena vyplatená uviedla, že v banke bolo 32.000,-
Eur, peniaze vybrala a dala ich pánovi J.. Na otázku či uzatvorila s pánom J. nejakú zmluvu predtým,

než predala svoj byt odpovedala, že pán J. vypisoval kúpnu cenu, mal hŕbu dokladov, ona len podpísala,
žiaden doklad nedostala. Ďalej uviedla, že kúpnu zmluvu podpisovala na notárskom úrade, pán J. jej dal
papiere, ktoré len podpisovala, stále len podpisovala. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne prečo sa
neoboznámila s tým, čo podpisuje žalovaná uviedla, že mu verila, keby mu neverila, tak by čítala, alebo
by bol niekto s ňou. Keďže mu verila, nežiadala ani podpísané dokumenty pre seba. Nevedela uviesť,

čo okrem kúpnej zmluvy podpisovala. Ďalej uviedla, že 3-krát bola s pánom J. vyberať peniaze, potom
mu povedala, že nemá peniaze, ani byt, volala mu. Na to pán J. uviedol, že žiadne peniaze nezobral.
Následne išla na políciu, kde ju vypočúvali a nakoniec to zamietli. Nevie z akého dôvodu. Výbery robila
po zmluve, vybrala 2.600,-Eur, dohromady 17.350,-Eur, pričom peniaze dala p. J. na kúpu náhradného
bytu. Na otázku sudkyne, či ju nútil niekto k podpísaniu čestných prehlásení, alebo zmlúv uviedla, že

ju nútil pán J., nenútil ju fyzicky.

12. Na pojednávaní konanom dňa 19.08.2021 súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov
navrhnutých žalovanou a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol.

13. Svedkyňa I. N. na pojednávaní v rámci výsluchu uviedla, že žalovaná je zaostalá, nevyzná sa
v eurách, nemá peniaze, bola zneužitá jej zaostalosť a boli jej predložené listiny na podpis, napr.
listinami bola pôžička, o ktorej žalovaná nevedela, ktorú jej dal podpísať pán J., dal jej podpisovať aj
viac listín. Potom jedného dňa zaklopala u svedkyne, a ukázala jej listiny, ktoré podpisovala a svedkyňajej povedala, že podpísala, alebo teda mala nejakú pôžičku. Svedkyňa uviedla, že ešte na začiatku
telefonovala s pánom J. a prosila ho, aby pani žalovanú neoklamal. Pri rokovaniach žalovanej s pánom
J. svedkyňa nebola. Pred uzatvorením zmluvy žalovanej pán J. predložil predkúpnu zmluvu, ktorú

svedkyni ukázala, potom som s ním svedkyňa telefonovala a žiadala ho, aby žalovanú neoklamal
a sľuboval, že to je všetko v poriadku. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či bol žalovanej
predložený písomný návrh kúpnej zmluvy nikým nepodpísaný, svedkyňa uviedla, že nevie, nevedela
uviesť, či bola podpísaná, alebo nie. Vedela, že tam bola upravená suma a takisto aj údaje o dlhoch. Na
otázku právneho zástupcu žalobkyne, či vie uviesť, či boli v číslach účtu nejaké nezrovnalosti, svedkyňa

odpovedala, že pozrela listiny a zistila, že je tam chyba 20.000,-Eur. Boli tam uvedená suma 5.000,-Eur,
6.000,-Eur, bola tam uvedená aj kúpna cena, 43.000,-Eur -40.000,-Eur a boli tam odrátané nejaké sumy
a zistila, že tam chýba 20.000 Eur, čo volala aj pani policajtke. Sumu presne nevedela uviesť, mohla to
byť aj suma 17.000/18.000,-Eur. Najskôr jej svedkyňa ukázala predkúpnu zmluvu a potom listiny, výpis
z banky a tam zistili, že ta suma chýba. K uvádzaným nezrovnalostiam v predkúpnej zmluve aj v ďalšej
listine, uviedla, že nemá vedomosť, či bola opravená, alebo či ju takto podpísala. Vedela len, že boli

nezrovnalosti v sumách. Ďalej jej žalovaná spomínala, že p. J. ju vozil každý deň autom po rôznych
novostavbách. Žalovaná dlh mala za byt 5.000,-Eur a pani kupujúca tento dlh vyplatila. Ďalej svedkyni
žalovaná povedala, že si od pána J. požičala peniaze v sume 200,-Eur. Žalovaná jej nespomínala, že
by si od pána J. požičala vyššiu sumu, išlo iba o peniaze, ktoré jej požičiaval pán J. na stravu. O tom, že
žalovaná uzatvorila nejakú zmluvu o pôžičke sa svedkyňa dozvedela telefonicky od policajtky, ktorá vec

vyšetrovala a ktorá sa ozvala svedkyni, keďže sa s pani žalovanou nedalo komunikovať. Ona zabúdala.
Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či má svedkyňa vedomosť o tom, že by žalovaná dávala pánovi
J. v hotovosti nejaké peniaze, uviedla svedkyňa, že vždy keď pani žalovaná vybrala peniaze, dávala ich
v obálke pánovi J. a ten jej tvrdil, že to bude teda na ten byt, ktorý si mali spolu kúpiť, spomínala jej sumy
2.000,-Eur aj 5.000,-Eur. O vzniknutej situácii sa dozvedela od žalovanej, ktorej poradila na koho sa má

obrátiť s tými listinami. Žalovanú pozná 4 roky, občas jej varila. Z bytového domu sa odsťahovala v lete
pred dvoma rokmi. Doplnila, že telefonovala so žalobkyňou a opýtala sa jej, či vie, že pán J. je podvodník.
Žalobkyňa jej povedala, že ho nepozná, a že zaplatila všetko tak, ako jej kázal. Ona nepoznala ani pani
D., chcela si to dať do poriadku.

14. Svedkyňa E. M. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu pozná z videnia a žalovanú
pozná, pretože bývala v bytovom dome, v ktorom má byt. Uviedla, že predávala otcov byt cez pána J.,
nemala som s ním žiaden problém pri predaji bytu. Kontakt naňho dostala od inej osoby, ktorá predávala
cez neho byt. Potom sa na ňu obrátila žalovaná, ktorá tiež chcela predať byt, dala jej kontakt na pána
J., ďalej nevie. Po 1 alebo 2 mesiacoch jej volala žalovaná, ktorá jej povedala, že má problém s pánom

J.. Svedkyňa uviedla, že pri tom nebola, nevie o tom. Žalovaná jej uviedla, že si od neho požičala časť
peňazí,tiepeniaze,niečozaňuvyplácal.Žalovanájejpovedala,žejup.J.oklamal.Onamudalapeniaze
a on ich nedal tej druhej pani, tej kupujúcej. Doplnila, že má aj informácie o pánovi J. z druhej strany,
kde ma majiteľka inej realitnej kancelárie varovala, nech si naňho dáva pozor, že s ním nie sú dobré
skúsenosti.

15. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že z výsluchu druhej svedkyne vyplynulo,
že tu boli nejaké pôžičky, vyrovnávanie dlhov a nejaké vzťahy medzi žalovanou a pánom J.,
sprostredkovateľom kúpy, čiže ani teda nebolo možné by od nej požadovať, aké konkrétne vzťahy tu boli
a nie je to ani predmetom sporu, čo konkrétne sa medzi nimi udialo. Nepreukázali sa tvrdenia žalovanej

o nejakom podvode, alebo o nejakých skutočnostiach, ktoré by mali mať za následok zamietnutie žaloby.
Kúpna cena zo strany žalobkyne bola uhradená na jednotlivé čísla účtov, alebo na jednotlivé miesta
uvedené v kúpnej zmluve, ktorá bola riadne podpísaná žalobkyňou, aj žalovanou. Existujú k tomu aj
rôzne čestné prehlásenia a nie je predmetom sporu skúmať, aké boli vzťahy medzi pani D. a medzi
pánom J.. Sú to len tvrdenia pani D., ktoré sú vyvrátené konkrétnymi listinnými dôkazmi a v konaní

nebolo tvrdené, že by nemala byť spôsobilá na právne úkony, alebo že by mali byť iné vady právneho
úkonu, alebo na strane jej osoby, ktoré by mali mať za následok neplatnosť, či už podpísaných listín,
alebo aj neplatnosť samotnej kúpnej zmluvy. Aj toto skutkové tvrdenie, ako prostriedok procesnej obrany
teda by mal spadať pod koncentráciu konania. Treba potom vychádzať z domnienky, že všetky listiny
sú platné a nič neospravedlňuje pani D.. Tvrdiť, že zmluvu nečítala, že nerozumie, nevie, čo je Euro, to

nemá na žalobkyňu žiaden právny vplyv. Právny zástupca žalovanej poukázal, že v rámci rekodifikácie
civilného procesu bol pôvodný § 80 písm. c) OSP rozdelený na dve samostatné písmená, a to podľa
§ 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o určení, či tu právo je, alebo nie, ak je
na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplývaz osobitného predpisu. Podľa písmena d) § 137 sa možno domáhať rozhodnutia o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa dôvodovej správy bolo záujmom zákonodarcu
pri tomto rozdelení vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určení neplatnosti, resp. platnosti

právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory, resp. sa míňajú účelu
žaloby, určujú viacej. Zámerom zákonodarcu bolo podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie práva,
teda napríklad vlastníckeho práva k veci, nie však právne skutočnosti, teda napríklad neplatnosti
odstúpenia od zmluvy. Žaloby o určenie právnych skutočností sú teda prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa
osobitný predpis, napríklad určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce,

výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka a pod. V iných prípadoch sú teda žaloby o určenie
platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov neprípustné. Tento výklad potvrdzuje aj judikatúra najvyššej
súdnej autority Najvyššieho súdu SR, a to napríklad v najnovšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.
9Cdo/7/2021 zo dňa 14.4.2021, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „Podľa novej právnej úpravy nie je
možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.“ Alebo v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/17/2019 zo dňa 29. januára 2020, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol:

„Právnu otázku nastolenú dovolateľom, žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba
určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu,
a preto jej nie je možné od účinnosti CSP vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú uzneseniami NS
SR pod sp. zn. 6Cdo/15/2017, pod sp. zn. 6Cdo/30/2018 a 5Obo/12/2018.“ Z týchto dôvodov je teda
jednoznačné, že v danom prípade, keď Najvyšší súd aj za účinnosti CSP pripustil žalobu o určenie

neplatnosti, učinil to len v prípade, ak žaloba bola podaná za účinnosti zrušené Občianskeho súdneho
poriadku, nakoľko prípustné žaloby treba posudzovať podľa ustanovení účinných v tom čase. V tomto
prípade žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy za účinnosti CSP, a preto
treba prípustnosť tejto žaloby posudzovať výlučne podľa právnej úpravy CSP, ktorý však takúto žalobu
o určenie právnych skutočností nepripúšťa. Z týchto je táto žaloba neprípustná. Bez ohľadu na uvedené,

aj vzhľadom na výpoveď svedkýň, poukázal aj na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a na § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Poukázal, že žalovanú v tomto prípade čaká bezdomovectvo a v súvislosti
s tým aj celkový rozklad rodiny, a teda predstavuje v tomto prípade zásah do práv, či už medzinárodného
dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. V tomto prípade tu proti sebe narážajú právo žalovanej
na ochranu obydlia a majetkové právo žalobkyne. O ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venoval aj

súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a majetok je zrejmá.

16. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19. augusta 2021 č. k. 4C/60/2019 – 188 tak, že
žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline rozsudkom
sp. zn. 10Co/42/2022 zo dňa 25.08.2022 rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobkyni priznal proti

žalovanejplnýnároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Odvolacísúdkonštatoval,žesvojoupovahou
tendenčná a formalistická argumentácia (popierajúca fakt, že nenastali vecno-právne účinky kúpnej
zmluvy) žalovanej vo vzťahu k demonštratívnemu výpočtu “druhov“ žalôb (§ 137 CSP) totiž jednak
popiera praktický dopad/účinok zvolenej žaloby na právne postavenie žalobkyne, keď umožnenie
zavkladovania prevodu vlastníckeho práva (ako následok vyhovenia takejto žalobe) reálne odstraňuje

stav právnej neistoty (čo práve je naplnením požiadavky prípustnosti žaloby vo všeobecnosti) a súčasne
nereflektuje ani relevantné doktrinálne úvahy – viď napr. autorský komentár/výklad: Števček, M. a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. C.H.Beck, 2016, str. 500 - v zmysle ktorých princíp preventívneho
charakteru určovacej žaloby nie je možné absolutizovať, za špecifických okolností, osobitne v prípade
určovacích žalôb, kde cieľom je dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri (ako je tomu v konečnom

dôsledku i v súdenej veci, kde predostretá žaloba smeruje k umožneniu zavkladovania vlastníckeho
práva žalobkyne) sa predmetný princíp nemusí vždy uplatniť. Konštatované závery nachádzajú oporu
aj v skutočnosti, že žalobkyňou zvolený/navrhnutý petit doslovne kopíruje odôvodnenie/poučenie
obsiahnuté v uznesení Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor č.k. V-2600/2019-2 zo dňa 1.8.2019,
ktorým označený úrad žalobkyňu vyzval (práve) na podanie žaloby (na súd) o neplatnosť odstúpenia

od zmluvy. Následne, pokiaľ ide o súdom prvej inštancie vykonaný podrobný rozbor jednotlivých
možných dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. jednostranného odstúpenia od nej, predostreté
odvolanie ho nie je spôsobilé kvalifikovane spochybniť. Žalovaná (totiž) ani osobitne neargumentuje
voči všetkým alternatívam (možnej neplatnosti), ktoré okresný súd kazuistickým spôsobom vyhodnotil,
fakticky (žalovaná) ostáva „len“ na stanovisku, že pri predaji predmetného bytu sa stala obeťou

podvodného konania a celá kúpna cena nebola zaplatená na jej účet. Odvolací súd ďalej poukázal,
že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá. Ak by teda žalovaná považovala kúpnu
zmluvu za neplatnú z niektorého zo zákonných dôvodov (napr. pre deficit vôľovej zložky), bola by to
práve ona, ktorá pristúpila k použitiu procesne nevhodného prostriedku právnej ochrany – odstúpeniuod zmluvy. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že dôvodom odstúpenia od zmluvy má byť nevyplatenie celej
dohodnutej kúpnej ceny v zmysle dojednania (čl. VI. ods. 4 kúpnej zmluvy) o tom, že „ak cena alebo
jej časť nebude kupujúcim zaplatená riadne a včas podľa predchádzajúcich odsekov kúpnej zmluvy“,

v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa celú sumu uhradila striktne v zmysle zmluvnými
stranami dojednaného písomného konsenzu (t.j. v lehotách a na účty uvádzané ako platobné miesta v
kúpnej zmluve). Využitie tohto (zmluvou umožneného) dôvodu odstúpenia od zmluvy je preto vylúčené.
Pokiaľ by mal byť naplnený zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy, t.j. jej uzavretie v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok (§ 49 OZ), určujúcim je záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo zistené

žiadne okolnosti objektivizujúce takýto záver. Žalovaná sama iniciovala predaj bytu, oslovila realitnú
kanceláriu na odporúčanie svojej známej, kúpna cena nebola neprimeraná, zmluva neobsahuje žiadne
„neštandardné“ dojednanie zakladajúce/spôsobujúce nevýhodnosť a úhrada časti kúpnej ceny (8.000
eur z celkových 40.000 eur) na iný účet sa týka výlučne jej vzťahu s p. J., vo vzťahu ku ktorému navyše
z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že (podľa vyšetrovacieho spisu) medzi žalovanou a majiteľom
realitnej kancelárie došlo k pôžičke sumy 8.000 eur a žalovaná podpísala čestné prehlásenie, že časť

kúpnej ceny bude vyplatená p. J., voči ktorému má dlh. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec doplnil,
že skutočným právnym základom nároku žalovanej (na vyplatenie sumy 8.000 eur) sa javí (nie kúpna
zmluva uzavretá so žalobkyňou, ale) naznačený (právny) vzťah žalovanej s p. J. - vo vzťahu ku ktorému
žalovaná pripustila, že si požičala finančné prostriedky, avšak len 350 eur -, ktorý však nie je predmetom
tohto súdneho konania. Za komplexné a presvedčivé je napokon potrebné považovať aj odôvodnenie

súduprvejinštancie,týkajúcesanevykonaniažalovanounavrhovanéhodokazovania(body25a26tohto
odôvodnenia), ktoré (odôvodnenie) logickou argumentáciou jednoznačným spôsobom vyvrátilo (vrátane
opodstatnenej aplikácie sudcovskej koncentrácie) stanovisko žalovanej o nedôvodnosti nevykonania
ďalšieho dokazovania. V kontexte skutkovej a právnej situácie aktuálne/stále panujúcej v posudzovanej
veci, a to, že žalobkyňa na rozdiel od žalovanej nevlastní ani nehnuteľnosť a súčasne nemá ani

peniaze, ktoré za jej kúpu uhradila, až absurdne vyznieva „argument“ žalovanej upínajúci sa k
princípom humánnosti a (bližšie nešpecifikovaným) vyšším hodnotám. Odhliadnuc od argumentačnej
nezlučiteľnosti uvedenej kreatívnej interpretácie (postrádajúcej náležitý stupeň objektivity) katalógu
základných práv a slobôd s konkrétnosťami súdenej veci platí, že súd prvej inštancie sa v rámci
meritórneho posúdenia veci náležite vysporiadal aj s vyhodnotením prípadnej ne/existencie rozporu

s dobrými mravmi, resp. s tvrdením o údajnom zásahu do práva na obydlie žalovanej (ktorá pritom
paradoxne predaj bytu sama podnietila).

17. Na dovolanie žalovanej Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.09.2024 sp. zn. 7Cdo/20/2023
rozhodnutia odvolacieho aj okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Konštatoval, že z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/7/2021 a sp. zn. 4Cdo/17/2019 je možné
vyvodiť, že za účinnosti Civilného sporového poriadku nie je možné žalovať neplatnosť právnych
úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu, pričom žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od
zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Predmetné rozhodnutia zároveň odkázali na to,
že iná situácia nastáva v prípade, ak žaloba bola podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku, v takom prípade by súdy posudzovali v zmysle § 470 CSP účinky OSP. V prejednávanom
spore však žaloba bola doručená na súd prvej inštancie dňa 08. 08. 2019 (už za účinnosti Civilného
sporového poriadku, ktorý takéto žaloby nepripúšťa). Postup súdu prvej inštancie, ktorý v konaní o
určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vyhovel tejto žalobe, nemožno na základe vyššie uvedeného
považovať za súladný so základnými princípmi Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na to, že tento

nedostatok nebol napravený ani v odvolacom konaní, rovnakou vadou trpí aj toto odvolacie konanie.
Prípustnosť podanej žaloby nemožno podľa dovolacieho súdu vyvodiť ani zo skutočnosti, že na podanie
žaloby žalobkyňu odkázal okresný úrad, katastrálny odbor. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je
účastník katastrálneho konania a ani súd ( § 193 CSP) viazaný prípadnou formuláciou obsahu do úvahy
prichádzajúcej žaloby zo strany okresného úradu po prerušení konania; výber konkrétnej žaloby ( § 137

CSP) bol preto aj v tomto prípade na žalobkyni. Pokiaľ súdy nižšej inštancie skúmali naliehavý právny
záujem žalobkyne na požadovanom určení považuje dovolací súd za potrebné vo všeobecnosti uviesť,
že súdna prax prijatá k právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06.
2016 vo všeobecnosti pripúšťala podanie návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu (ako právnej
skutočnosti) za podmienky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení

(a to napriek tomu, že ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30. 06. 2016 výslovne pripúšťalo len návrh „na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je“, nepočítalo však s určením právnej skutočnosti); Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016
žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) sícevýslovne pripúšťa, avšak výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu ( § 137 písm. d) CSP);
súdna prax po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu síce pripustila skúmanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení v prípade skôr začatých konaní o určení neplatnosti právneho

úkonu, v prípade žalôb na určenie neplatnosti právneho úkonu podaných po 01. 07. 2016 je však v tomto
smere prípustný len postup podľa Civilného sporového poriadku. Aj keď v nadväznosti na ustanovenie
§ 137 CSP ponechal zákonodarca „najmä“ ako vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v
civilnom sporovom konaní, podľa dovolacieho súdu nie je dôvod pripustiť inú žalobu než uvedenú v
ustanovení § 137 CSP, pokiaľ ide o nárok, ktorý možno pred súdom uplatniť žalobou výslovne uvedenou

v predmetnom ustanovení (z hľadiska prejednávaného sporu mohla žalobkyňa svoj nárok uplatniť
žalobounaurčenie(ne)existencieprávažalovanejnaodstúpenieodzmluvypodľa§137písm.c)CSPza
predpokladu preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, prípadne
do úvahy prichádzala aj žaloba na splnenie povinnosti žalovanej previesť vlastnícke právo k bytu v
zmysle kúpnej zmluvy podľa § 137 písm. a) CSP, ktorú obligačnú povinnosť žalovaná spochybnila práve
vykonaním odstúpenia od zmluvy, pričom v obidvoch prípadoch by súd ako prejudiciálnu otázku skúmal

platnosť sporných odstúpení od zmluvy). Len pre úplnosť dovolací súd udáva, že do úvahy neprichádza
žaloba o určenie vlastníckeho práva k bytu podľa § 137 písm. c) CSP, pretože aj v prípade existencie
platnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva (kúpnej zmluvy) ako titulu pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, nemôže súdne rozhodnutie nahradiť zákonný spôsob (modus) nadobudnutia
vlastníckeho práva podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je len rozhodnutie okresného

úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( § 28 ods. 1, 2 a 3 v spojení s § 29
zákona č. 162/1995 Z. z.). V zmysle vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru,
že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

18. Po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie, doručila žalobkyňa dňa 11.11.2024 súdu návrh
na zmenu žaloby, pričom uviedla, že je nútená v záujme úspechu v spore zmeniť slovnú formuláciu
petitu žaloby v zmysle doslovného výkladu ust. § 137 písm. c) CSP a podľa názoru NS SR (najmä bod
14 zrušujúceho uznesenia zo dňa 30.09.2024) a teda z opatrnosti v súlade s § 139 CSP mení žalobu

- petit žalobného návrhu nasledovne : „Súd určuje, že právo žalovanej na vykonanie jednostranného
právneho úkonu žalovanej zo dňa 09.04.2019, t.j. právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.03.2019, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu
č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, postavenom
na pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere 332 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
obytného domu súp. č. 2959 a na zastavanom pozemku registra C parc. č. XXX/X vo veľkosti 278/13877-
ín, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie G., tu n i e j e (neexistuje). Súd určuje, že právo
žalovanej na vykonanie jednostranného právneho úkonu žalovanej zo dňa 23.05.2019, t.j. právo na
odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.03.2019, predmetom

ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č.
X obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere 332
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom
pozemku registra C parc. č. XXX/X vo veľkosti 278/13877-ín, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie

G.,tunieje(neexistuje).Žalobkyňamávočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.“
K dôvodom návrhu na zmenu žaloby uviedla, že sa od počiatku konania domáha v predmetnej veci toho
istého nároku a už v žalobe a aj v neskorších jej podaniach výslovne uvádzala, že „nie je dôvodné len
z rýdzo formálnych dôvodov od žalobkyne požadovať, aby žalovala o určenie napr., že právo žalovanej
na odstúpenie od zmluvy nebolo dané, resp., že tu nie je a pod.“. Rovnako tak z opatrnosti uvádzala,

že z obsahu jej žaloby a následných procesných úkonov v tejto veci je nepochybné, čoho sa domáha a
čo svojou žalobou sleduje. V zmysle záverov odbornej literatúry a rozhodovacej praxe súdov SR, súd
napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho
sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný petitom po obsahovej stránke, t.j. obsahom žalobného petitu,
nie jeho formuláciou (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, 496 s. a 505 s.). Od počiatku
konania žalobkyňa tvrdí a preukazuje, že uhradila v celosti a včas celú kúpnu cenu bytu a že odstúpenie/
odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy je/sú nedôvodné a účelové. Súd je viazaný obsahom žalobného
petitu a nie je doslovnou formuláciou. Nejde preto o takú zmenu žaloby, žeby sa žalobkyňa odterazdomáhala nejakého iného nároku, len z opatrnosti preformulovala petit žaloby podľa vôle a názoru NS
SR, pričom od počiatku konania sa domáha vo svojej podstate toho istého. Niet preto s poukazom na
§ 143 ods. 1 a 2 CSP žiadneho dôvodu na nepripustenie zmeny žaloby na najbližšom pojednávaní (§

142 ods. 1 CSP).

19. Na pojednávaní konanom dňa 16.01.2025 súd v prítomnosti strán sporu a ich právnych
zástupcov pripustil zmenu žaloby v nasledujúcom znení: „Súd určuje, že právo žalovanej na vykonanie
jednostrannéhoprávnehoúkonužalovanejzodňa09.04.2019,t.j.právonaodstúpenieodkúpnejzmluvy,

určuje, že právo žalovanej na vykonanie jednostranného právneho úkonu žalovanej zo dňa 23.05.2019,
t.j. právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.03.2019,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo
vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere
332m2,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorieakbytuprislúchajúcemuspoluvlastníckemupodielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom
pozemku registra C parc. č. XXX/X vo veľkosti 278/13877-ín, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie
G., tu nie je (neexistuje). Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.“ Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o zmenu žaloby, ide o dispozičný procesný úkon, nejde
o úkon procesného útoku alebo prostriedok procesnej obrany. Zmena žaloby je dispozičným právom

žalobcu vo vzťahu k predmetu konania a zákon upravuje v § 143 CSP dve situácie, kedy súd zmenu
žaloby nesmie pripustiť, a to ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe alebo ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný
súd. Súd dospel k záveru, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom o zmenenej žalobe
v tejto časti a súd preto zmenu žaloby pripustil.

20. Po pripustení zmeny žaloby súd vec prejednal a rozhodol. Právny zástupca žalobkyne na
pojednávaní uviedol, že po piatich rokoch sporu, keď už došlo k zmene v zápisu evidencii v katastri
nehnuteľností, kedy v súčasnosti vlastnícke právo svedčí žalobkyni, zrušil najvyšší súd rozsudky súdov
obidvoch inštancií. Tým, že žalobkyňa je zapísaná v katastri nehnuteľností, ako keby nemala už

naliehavý právny záujem, žalobu treba zobrať späť alebo bude zamietnutá a všetko bude v poriadku,
lebo už je zapísaná v katastri. Poukázal na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/136/2021
a 6Cdo/542/2015, kde vyslovený právny názor je, že naliehavý právny záujem je daný potrebou
odstránenia spornosti medzi stranami sporu. V obidvoch prípadoch sa jednalo o obdobný prípad,
kedy ten zápis v katastri svedčal tomu, ktorý chcel, žalobou uplatňoval svoje práva určovacie a ktoré

preukazoval naliehavý právny záujem. Tá spornosť je tu evidentná, už teraz existujúca, ale hrozila by
aj v budúcnosti. Keby teda malo platiť, že žalobkyňa stratila naliehavý právny záujem, žaloba by bola
zamietnutá alebo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia, v budúcnosti by tu vznikala existencia,
reálna hrozba toho, že žalovaná by posudzovala odstúpenie od zmluvy za platné, nakoľko nebolo
nikde určené, že by nemalo byť platné a teda považovala by kúpnu zmluvu za zrušenú v dôsledku

jej odstúpenia od počiatku a teda mohla by sa domáhať, či už v katastrálnom konaní alebo súdnom
konaní určenia svojho vlastníckeho práva. Zmyslom týchto určovacích žalôb je preventívny charakter.
Predchádzať v budúcnosti takýmto nedoriešeným spornostiam. Zároveň predložil Návrh na vykonanie
záznamu do katastra nehnuteľností, ktorý podala 20.11.2024 po doručení dovolacieho rozhodnutia
žalovaná a v ktorom argumentuje, že jej odstúpenie od zmluvy je platné, spôsobuj s účinkami ex tunc

zánik kúpnej zmluvy a navrhuje, aby bola opätovne zapísaná v katastri ako vlastník. Na preukázanie
tohto, že tá spornosť tu nie je len domnelá, ale že tá spornosť je tu skutočná a už žalovaná robí úkony,
vyvodzujúc od toho, že odstúpenie od zmluvy je riadne, nebolo nikde ani predbežne, ani vo výroku
iného rozhodnutia určené, že by malo byť neplatné a ona sa chce späť domôcť vlastníctva k tomu
bytu. Čiže už len z toho dôvodu je daný naliehavý právny záujem rozsúdiť túto vec aj po zmene petitu

a aj za situácie, že v čase vyhlásenia rozsudku je žalobkyňa v katastri zapísaná, ale s prebiehajúcou
plombou Z o domáhaní sa výmazu a zápisu žalovanej. Poukázal, že v konaní o vyprataní súd vychádzal
z právoplatného rozhodnutia o určení neplatnosti odstúpenia, po novom teda by vychádzal o určení, že
právo na odstúpenie tu nebolo. Čo sa týka toho, či dôjde, nedôjde k zápisu, nemôžu sa vystavovaťtakýmto rizikám, že kto a ako to posúdi, či dôjde, jednoznačne žalovaná žiada, aby bola zapísaná ako
vlastník. Či bude kataster postupovať ako v iných prípadoch, pri odstúpení pred povolením vkladu, či
po povolení vkladu, ináč to ich nemôže zaujímať. Podstatné, že tá spornosť tu stále je a podstatné je

aj to, že existuje prípadný opravný prostriedok, ktorým by sa dalo dosiahnuť v lehote 3 rokov zrušenie
vkladu, lebo to vkladové konanie bolo pôvodné aj prvý aj druhýkrát prerušené do rozhodnutia súdu
o určení, či už neplatnosti odstúpenia alebo určenia, že právo na odstúpenie tu nebolo. Čiže, ak by toto
tu neexistovalo a domáhala by sa žalovaná tam, kde treba, s týmto argumentom, že vklad treba zrušiť,
tak ten vklad by zrejme bol zrušený a následne by už aj nebol prerušený, lebo konanie neprebieha, ale

by zapísali späť žalovanú, čiže tu takéto konštrukcie pri takejto veci nemôžu mať priestor. Podstatné je,
že žalovaná skutočne na odstránenie spornosti potrebuje mať určené, že odstúpenia sú nespôsobilé
na vznik ďalších pre ňu negatívnych právnych následkov. V rámci záverečného prednesu uviedol, že
čo sa týka samotnej veci, podstaty, poukázal na skutočnosti uvádzané v pôvodnom konaní a pokiaľ ide
o formálne záležitosti, ktoré tu majú nejaké nové svetlo do toho vnášať, vyjadrili sa k tomu jednak pri
podaní označenom ako zmena žaloby a na pojednávaní. Naliehavý právny záujem treba posudzovať

vzhľadom k špecifikám danej veci a nie ako je zaužívané teda všeobecné ponímanie naliehavého
právneho záujmu pri určovacích žalobách, kde sa jedna strana domáha určenia vecného práva, ktoré
má byť následne zapísané do katastra.

21. Žalobkyňa v rámci záverečnej reči uviedla, že sa spor ťahá strašne dlho, musí mať tri roboty, aby

všetko utiahla, aj nájom, v ktorom býva v náhradnom bývaní. Ten byt jej právom patrí, nakoľko si ho
kúpila, zaplatila, žalovaná peniaze vzala a ona byt stále nemá, je to už 6 rokov.

22. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že predmetná žaloba bola neprípustná tak,
ako bola koncipovaná, čo aj najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 14 konštatoval a

aj uviedol, v akom prípade mala byť táto žaloba podaná. Čo sa týka žaloby pripustenej na dnešnom
pojednávaní, teda v znení pripustenom na dnešnom pojednávaní, mal za to, že v tomto prípade musí
súd skúmať naliehavý právny záujem na takomto určení. Tento naliehavý právny záujem nie je daný a
to jednak žalobkyňa je už vedená na liste vlastníctva ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, zápis
žalobkyne bol zapísaný vo vkladovom konaní, voči rozhodnutiu o povolení vkladu nie je prípustný žiadny

opravný prostriedok, ani mimoriadny. Druhým dôvodom je skutočnosť, že na tunajšom súde prebieha
konanie o vypratanie nehnuteľnosti, kde bolo už tunajším súdom rozhodnuté, že žalovaná má vypratať
predmetnú nehnuteľnosť. Síce neprávoplatne, ale bolo rozhodnuté. Táto žaloba v znení a vlastne tak,
ako je podaná, nevyrieši žiadnu spornosť. Je to len žaloba pre žalobu, nakoľko v súčasnej dobe už
žalobkyňavlastnejevlastníčka.Čosatýkaajpredloženýchdôkazov,žalovanávsúčasnostinemážiadnu

vedomosť, ani odpoveď zo strany katastra na podaný návrh. V zmysle judikatúry najvyššieho súdu v
tomto prípade kataster musí postupovať tak, že preruší predmetné konanie a vyzývať vlastne v tomto
prípade už žalovanú na preukázanie tvrdených skutočností, čiže nie je pravdou to, čo tvrdí žalobkyňa,
že by došlo k nejakej zmene zápisu. K tejto zmene zápisu zrejme nedôjde. Čiže táto žaloba je už v
súčasnom štádiu bezdôvodná a preto v žiadnom prípade nie je nejaký naliehavý právny záujem na

podanej žalobe a preto ju žiadal zamietnuť.

23. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, ako aj listinnými
dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil
tento skutkový stav:

24. Dňa 11.03.2019 žalobkyňa ako záujemca uzavrela s realitnou kanceláriou MAXA REALITY s.r.o.
ako sprostredkovateľom Zmluvu o rezervácii nehnuteľností a s tým spojených služieb súvisiacich s
kúpou nehnuteľnosti, na základe ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať podľa pokynov záujemcu
po dobu trvania zmluvy (do 26.4.2019) činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť

s vlastníkom nehnuteľnosti sprostredkúvanú zmluvu a to najmä s tým, že po dobu rezervácie neuzavrie
sprostredkúvanú či rezervačnú zmluvu s treťou osobou a oboznámi vlastníka so záujmom záujemcu
o kúpu nehnuteľnosti. Predmetom zmluvy podľa čl. 2 rezervačnej zmluvy bola nehnuteľnosť vedená na
LV č. XXXX, k. ú. G., na adrese E. F. XXXX/X, G., konkrétne byt č. XX nachádzajúci sa v dome s. č. XXXX
na X. poschodí. Podľa čl. 3 celková kúpna cena nehnuteľnosti bola 40.000,-Eur a podľa čl. 4 rezervačná

záloha predstavovala sumu 2.500,-Eur. Podľa čl. 7.3.1 posledná veta rezervačnej zmluvy, rezervačná
záloha v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy bude započítaná do kúpnej ceny (č. l. 13-14 spisu).25. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.03.2019 (č. l. 6 až 9
spisu) sa zmluvné strany dohodli podľa čl. II. zmluvy na prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
a to k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX,

postavenom na C-KN parcele č. XXX/X o výmere 332 m2, v podiele 1/1, ako aj k spoluvlastníckemu
podielu vo veľkosti 278/13877 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a
na pozemku parc. č. C-KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 332m2. Predmet prevodu
sa nachádza v okrese G., obci G., katastrálnom území G., zapísaným na LV č. XXXX. Žalovaná ako
predávajúca kúpnu zmluvu podpísala dňa 20.03.2019, pričom podpis žalovanej bol overený úradne na

notárskom úrade. Žalobkyňa ako kupujúca kúpnu zmluvu podpísala 21.03.2019. Podľa čl. VI. Kúpnej
zmluvy bola dohodnutá kúpna cena za predmet kúpy vo výške 40.000,-Eur. Žalobkyňa ako kupujúca
mala zaplatiť kúpnu cenu v piatich častiach, a to podľa čl. VI. bod 2 písm. a/ kúpnej zmluvy 1. časť
kúpnej ceny vo výške 2.500,-Eur pred podpisom kúpnej zmluvy na bankový účet sprostredkovateľa –
realitnej kancelárie, pričom uvedená suma predstavuje odmenu sprostredkovateľa za sprostredkovanie
predmetu kúpy a obe zmluvné strany súhlasili so započítaním uvedenej sumy sprostredkovateľom,

a to jeho pohľadávky vo výške odmeny za sprostredkovanie voči záväzku predávajúcich. Podpis
predávajúcich na zmluve je potvrdením o úhrade sumy vo výške 2.500,-Eur. Podľa čl. VI. 2 písm. b/
kúpnej zmluvy druhú časť kúpnej ceny vo výške 5.049,92 Eur mala žalobkyňa zaplatiť na účet správcu
bytového domu ako nedoplatok predávajúceho za nájomné a platby do fondu opráv najneskôr do 3
kalendárnych dní. Podľa čl. VI. 2 písm. c/ kúpnej zmluvy tretiu časť kúpnej ceny vo výške 8.000,-Eur

mala žalobkyňa ako kupujúca zaplatiť na bankový účet č. K. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX najneskôr
do 3 kalendárnych dní. Štvrtú časť kúpnej ceny podľa čl. VI. bod 2. písm. d/ vo výške 12.000,-Eur
mala zaplatiť žalobkyňa predávajúcej - žalovanej najneskôr do 3 kalendárnych dní na bankový účet
predávajúcej. Piatu časť kúpnej ceny vo výške 12.450,08 Eur mala podľa čl. VI. 2 písm. e/ zaplatiť
žalobkyňa predávajúcej najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa predloženia povolenia vkladu z katastra

nehnuteľností v prospech kupujúcej, a to na bankový účet predávajúcej. V zmysle článku VII. bod 1
kúpnej zmluvy sa žalovaná ako predávajúca zaviazala, odovzdať predmet kúpy k užívaniu najneskôr do
5 pracovných dní odo dňa uhradenia celej kúpnej ceny v súlade s článkom VI. ods. 2 kúpnej zmluvy,
a to bez ohľadu na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu prevodu kupujúcou. Súčasne
sa žalovaná zaviazala spolu s predmetom kúpy odovzdať v rovnakej lehote žalobkyni aj všetky kľúče

a doklady súvisiace s predmetom prevodu a v lehote do 30 dní odo dňa uhradenia celej kúpnej ceny
(článok VII. bod 4 kúpnej zmluvy) odhlásiť všetky osoby (vrátane seba) prihlásené na trvalý pobyt v
predmete kúpy.

26. Z platobného príkazu na úhradu zo dňa 12.03.2019 bolo preukázané, že z účtu žalobkyne bola

uhradená suma 2.500,-Eur na účet sprostredkovateľa, v zmysle č. VI. bod 2 písm. a/ kúpnej zmluvy (č.
l. 10 spisu).

27. Podľa platobného príkazu na úhradu zo dňa 21.03.2019 (č. l. 10 rub spisu) bola z účtu žalobkyne
prevedená suma 5.049,92 Eur na účet podľa čl. VI. bod 2 písm. b/ kúpnej zmluvy a podľa platobného

príkazu z toho istého dňa (t. j. 21.03.2019) bola z účtu žalobkyne prevedená suma 8.000,-Eur na účet
podľa čl. VI. bod 2 písm. c/ kúpnej zmluvy (č. l. 11 spisu).

28. Z platobného príkazu zo dňa 21.03.2019 ( č. l. 11 rub spisu) mal súd zistené, že žalobkyňa zo
svojho účtu previedla na účet žalovanej podľa čl. VI. bod 2 písm. d/ sumu 12.000,-Eur a rovnako na účet

žalovanej previedla sumu 12.450,-Eur podľa platobného príkazu zo dňa 01.04.2019 v zmysle čl. VI. bod
2 písm. e/ kúpnej zmluvy (č. l. 12 spisu).

29.Včestnomprehlásenízodňa02.04.2019,ktorýjeopatrenýúradneosvedčenýmpodpisomžalovanej,
žalovaná prehlásila, že jej bola uhradená celá kúpna za predaj jej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom

kúpnej zmluvy. Na základe toho, že došlo k vyplateniu celej kúpnej ceny sa zaviazala odovzdať
nehnuteľnosť podľa Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.03.2019 článku VII. Odovzdanie a prevzatie
predmetu kúpy (č. l. 15 spisu).

30. Žalovaná v čestnom prehlásení zo dňa 20.03.2019 (č. l. 18 spisu) prehlásila, že plne súhlasí

s úhradou Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 20.03.2019 medzi ňou ako dlžníkom a p. I. J. ako
veriteľom z kúpnej ceny za jej nehnuteľnosť – predmetný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom pozemku, ktorý je spojený s vlastníctvom
bytu. Vzhľadom k tomu, že I. J. jej požičal finančné prostriedky na vyplatenie dlhov sa rozhodla, ze svojdlh voči nemu vyplatí z kúpnej ceny za svoju nehnuteľnosť, ktorú predáva. Na základe toho dobrovoľne
a vedome uviedla číslo účtu aj dlžnú sumu do Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.03.2019. Podpis
žalovanej na čestnom prehlásení je úradne osvedčený (č .l. 19 spisu).

31. Žalovaná dňa 09.04.2019 podaním doručeným Okresnému úradu Žilina, katastrálny odbor,
označeným ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“, odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy. Dôvodom
odstúpenia od zmluvy je podanie trestného oznámenia na sprostredkovateľa kúpy p. I. J.- z firmy MAXA
REALITY s.r.o., ktorý vymohol od nej v troch platbách peniaze bez svedka v aute v hodnote 17.550,-

Eur pod zámienkou potreby kúpy nového bytu, čo je už v policajnom riešení – ČVS:ORP-449/3-VYS-
ZA-2019 (č. l. 20 spisu).

32. Ďalším podaním zo dňa 23.05.2019 označeným ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“ adresovaným
a doručeným žalobkyni, žalovaná uviedla, že v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka v spojení s bodom 4
čl. VI predmetnej zmluvy odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2019, keďže pri predaji predmetného

bytu sa stala obeťou podvodného konania a celá kúpna cena nebola zaplatená na jej účet (č. l. 25 spisu).

33. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 01.08.2019 prerušil katastrálne konanie
sp. zn. V-2600/2019 podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona a účastníkom konania určil lehotu 30 dní
ododňadoručeniarozhodnutianaodstránenienedostatkovnávrhunavkladajehopríloh.Žalobkyňaako

účastník katastrálneho konania, ktorý namietal platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy bola vyzvaná, aby
podala na súd žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpenej zmluvy a túto skutočnosť oznámila
katastrálnemu odboru do 30 dní od doručenia rozhodnutia (č. l. 26-27 spisu).

34.ZpripojenéhovyšetrovaciehospisuORPZvŽilinesp.zn.ČVS:ORP-449/3-VYS-ZA-2019,konkrétne

z uznesenia zo dňa 20.06.2019, ktorého podstatný obsah súd oboznámil na pojednávaní, vyplynulo, že
trestné oznámenie pani A. D. bolo odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo
na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Vyšetrovateľka dospela k záveru, že s poukazom na
uvedené skutočnosti a listinné dôkazy má za to, že A. B. preukázateľne zaplatila kúpnu cenu za byt tak,
ako to bolo zmluvne dohodnuté, oprávnene si uplatňuje nárok na byt odkúpený od A. D.. Zároveň bolo

preukázané, že A. D. dňa 20.3.2019 podpísala zmluvu o pôžičke 8.000,-Eur od I. J. a k tomu prislúchajúci
príjmový pokladničný doklad. I. J. si teda ako veriteľ opodstatnene uplatnil nárok na vrátenie dlhu, čo
urobil prostredníctvom kúpnej zmluvy na byt, ktorého predaj sprostredkoval. A. D. v súvislosti s vrátením
svojho dlhu z titulu zmluvy o pôžičke dňa 20.3.2019 u notára podpísala čestné prehlásenie, v texte
ktorého súhlasila so splatením dlhu z kúpnej ceny za byt. Následne dňa 22.3.2019 u notára podpísala

čestné prehlásenie, ktorým potvrdila prevzatie potvrdenia od I. J. o zaplatení svojho dlhu voči nemu. I. J.
pri svojom výsluchu predložil na vyhotovenie fotokópie originály vyššie uvedených čestných prehlásení,
notársky overenými podpismi A. D., na základe ktorých si opodstatnene uplatnil nárok na vrátenie sumy
8.000,-Eur. Naproti tomu A. D. svoje tvrdenie o tom, že finančné prostriedky, ktoré dňa 22.03.2019,
25.03.2019 a 02.04.2019 vybrala zo svojho účtu za prítomnosti I. J. v celosti následne odovzdala práve

I. J. mimo priestorov banky, odôvodnila iba tým, že mu dôverovala a že to mali byť peniaze na jej nový
byt. I. J. prevzatie uvedenej finančnej hotovosti popiera. A. D. nemá žiadny doklad, ani svedka, ktorý
by potvrdil ňou uvádzané skutočnosti. Nakoľko zistené skutkové okolnosti spolu s ust. § 197 ods. 1
písm. d) Trestného poriadku odôvodňujú takýto postup, vyšetrovateľka rozhodla tak, že odmietla trestné
oznámenie A. D.. Sťažnosť oznamovateľky A. D. bola uznesením Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa

19.07.2019 sp. zn. 1Pn 703/19/5511-4 zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. Por. ako nedôvodná.

35. Z obsahu zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 05.04.2019, ktoré je súčasťou spisu sp. zn.
ORP-449/3-VYS-ZA-2019, ktorej podstatný obsah súd oboznámil na pojednávaní, mal súd zistené, že
ho podala pani A. D.. Uviedla v ňom, že býva v G., na ulici E. F. XXXX/X v garsónke na X. poschodí.

Má však už tento byt predaný, má ho nová majiteľka. Uvedený byt predala prostredníctvom realitnej
kancelárie MAXA REALITY a to prostredníctvom realitného makléra I. J., ktorý je zo Žiliny, býva na ulici
Fatranskej. On predaj sprostredkoval za sumu 40.000,- Eur. Nová majiteľka pani A. B. zaplatila na jej
účet dohodnutú sumu postupne na viaceré splátky. Či platila aj províziu makléra, nevedela. Pán J. jej
ešte počas jednania sľúbil, že jej zoženie spoločný byt a teda, že on dá za byt nejakú vyššiu sumu,

ona nižšiu, ale že v ňom bude bývať za nájom. Bol milý, žartoval, vyzeral seriózne, lebo aj ďalším dvom
susedom v bytovke predával byt, verila mu. Bol ochotný jej požičať aj peniaze. Ona však nechcela, aby
mali spoločný byt. On vyberal drahé byty v novostavbách, tlačil na ňu, že to tak má byť, lebo on by
potom starší byt nepredal. Bola s ním pozrieť dva- trikrát nejaké byty na Vlčincoch. Hovoril, že potrebujepeniaze na ten byt, tlačil na ňu, pričom jej zavolal na telefón, že sa stretnú o určitej hodine pri mieste
bydliska, kde sadla do auta, zaviedol ju do VÚB banky v Auparku, kde vybrala zo svojho účtu dňa
22.03.2019 sumu 9.200,- Eur. On bol v banke s ňou a ešte jej radil, koľko má vybrať. Z banky išli do

jeho auta, kde mu peniaze v obálke podala len tak bez potvrdenia, verila mu, že je to na ten jej byt. To
sa zopakovalo aj 25.03.2019, kedy ju zaviedol do VÚB banky v Auparku a zase vybrala sumu 2000,-
Eur dňa 02.04.2019, ktorú mu odovzdala v obálke v jeho aute. Pýtala sa, na čo budú tie peniaze. On
uviedol, že za to bude kupovať byt. Na správcovskej firme mala nedoplatky v sume 5.049,92 Eur, ktoré
vyplatila zo svojho účtu, teda tam nie je dlžná, riešil to pán O.. Potom mala telefonát s pánom O., ktorý mi

povedal, že sa rozprával s pánom J. a ten mu mal uviesť, že odo nej žiadne peniaze neprebral, že mu nič
nedala. Dňa 04.04. zase volal pán J., že idú na ďalšiu obhliadku, ona s ním nešla. Potom jej už nedvíhal
telefón, asi okolo 16:30 mu volala z iného čísla, ten zdvihol a opýtala sa pána J., kde sú peniaze, ktoré
mu dala v obálke, na čo uviedol, že o žiadnych peniazoch nevie, žiadne peniaze neprevzal. Keď mu
povedala, že pôjde na políciu, tak jej na mobil napísal, že sa stretnú o týždeň vo štvrtok a tiež písal, že
s ňou nemá chuť telefonovať po tom, čo rozpráva, vymýšľa na jeho adresu, že on jej požičal peniaze,

keď potrebovala. Je pravda, že jej požičal sumu 350,- Eur, ktorú mu vrátila 02.04.2019 a predkladala
o tom čestné prehlásenie. Keď mu dala peniaze v aute, žiadne také prehlásenie o prevzatie sumy so
ňou nepodpisoval.

36. Z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. G., obec G., okres G. podľa stavu k 03.01.2025 súd zistil, že pod

B 119 je vedená ako vlastník bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu s. č. XXXX
žalobkyňa v podiele 1/1 a v podiele 278/10898 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na pozemku, a to na základe V 2600/2019 Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bolo povolený dňa 18.10.2022.
Zároveň je vyznačená plomba na základe Z – 7169/2024 (iná listina).

37. Z listiny označenej ako „Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností“ doručeného
dňa 20.11.2024 a vedeného pod Z – 7169/2024 na OÚ Žilina, katastrálny odbor, súd zistil, že žalovaná
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/20/2023 zo dňa 30.09.2024, ako aj na list
z 23.5.2019, ktorým odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a žalobkyňou, žiadala, aby zápis
v katastri nehnuteľností bol Okresným úradom, katastrálnym odborom, formou záznamu uvedený do

pôvodného stavu vlastníctva pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2019 v prospech žalovanej
a to vykonaním záznamu do katastra nehnuteľností. Uviedla, že o neplatnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté (č. l. 332-334 spisu).

38. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných

zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ods. 1).
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (ods. 2). Právny úkon nie je neplatný

pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný ods. 3).

Podľa ust. § 38 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony (ods. 1). Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou (ods. 2).

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a OZ neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto

zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmúkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný

iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka

odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo
od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 137 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať
dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú,
že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento
zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

39. Predmetom sporu je (v znení pripustenej zmeny žaloby) určenie, že právo žalovanej na vykonanie
jednostranného právneho úkonu - odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 21.03.2019
žalobkyňa v postavení kupujúcej a žalovaná v postavení predávajúcej, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckehoprávakbytuč.XX,akoajspoluvlastníckemupodielunaspoločnýchčastiachazariadeniach

a podielu na pozemku zastavenému bytovým domom na žalobkyňu, tu nie je.
40. Vzhľadom k tomu, že predmetná žaloba je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem, žalobkyňa mala povinnosť preukázať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, keďže naliehavý právny záujem v tomto prípade nevyplýva z osobitného predpisu.

41. Naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby
a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Zmyslom súdneho konania
je totiž vyriešiť existujúci spor a predísť súčasne vzniku ďalších súdnych sporov. Určovacia žaloba
má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty vprávnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho
vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou

odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Procesná povinnosť preukázať, že v
čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje
toho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobcaosvedčiťsvojnaliehavýprávnyzáujem,

musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo
vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí
zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,
pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (napr.

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/264/2007, 5Cdo/31/2011, 4Cdo/111/2008).

42. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na podaní takejto
žaloby. Hoci po právoplatnom skončení konania vedeného pod pôvodnou sp. zn. 4C/60/2019 bola
ako vlastníčka bytu na LV č. XXXX zapísaná žalobkyňa, v dôsledku zrušenia rozsudkov tunajšieho

súdu sp. zn. 4C/60/2019 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/42/2022 uznesením Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/20/2023, žalovaná doručila na OÚ Žilina, katastrálny odbor dňa 20.11.2024 listinu
označenú ako „Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností“ vedenú pod Z -7169/2024.
V návrhu žalovaná poukazuje na skutočnosť, že listom zo dňa 23.5.2019 odstúpila od kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi ňou a žalobkyňou. Zároveň s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 7Cdo/20/2023 zo dňa 30.09.2024 argumentovala tým, že o neplatnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Žiadala preto, aby zápis v katastri nehnuteľností bol
Okresným úradom, katastrálnym odborom, formou záznamu uvedený do pôvodného stavu vlastníctva
pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2019 v prospech žalovanej a to vykonaním záznamu do
katastra nehnuteľností.

43. Podľa názoru súdu za takejto skutkovej situácie, kedy je žalobkyňa je síce vedená ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, jej právne postavenie je neisté, nakoľko žalovaná
požiadala o uvedenie zápisu v katastri do stavu pred uzatvorením kúpnej zmluvy. V dôsledku
skutočnosti, že žalovaná trvá na platnosti svojho odstúpenia od kúpnej zmluvy existuje spornosť práva

žalobkyne, pričom podaná žaloba predstavuje účinný procesný nástroj ochrany práva žalobkyne. Touto
žalobou možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne a nevyvoláva ďalšie konanie, nakoľko
v predmetnom konaní súd bude posudzovať prejudiciálne aj otázku platnosti predmetných odstúpení od
kúpnej zmluvy vykonaných žalovanou. Žalobkyňa sa totiž domáha ochrany svojho vlastníckeho práva,
ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorá v dôsledku napadnutého odstúpenia od zmluvy mala

byť od počiatku zrušená. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám
praktickéhoživota,alelenkzbytočnémurozmnožovaniusporov,akvšakurčovaciažalobavytvárapevný
právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná.

44. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj osoba zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník

nehnuteľnosti môže mať naliehavý právny záujem na určení, že právo na odstúpenie od kúpnej
zmluvy nevzniklo resp. tu nie je, a to v prípade odstúpenia predchádzajúceho vlastníka od zmluvy o
prevode vlastníctva danej nehnuteľnosti, pretože síce je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľnosti, ale okresnému úradu, katastrálnemu odboru bola predložená listina o právnom úkone,
ktorý pokiaľ je platný, má za následok, že sa „obnovuje“ vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka.

Pokiaľ by osoba zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností chcela nakladať s touto
nehnuteľnosťou, ktorá je dotknutá odstúpením od zmluvy, jej právo nakladať s danou nehnuteľnosťou
by bolo spochybnené odstúpením predchádzajúceho vlastníka od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na
základe ktorej bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech osoby, ktorá je
momentálne vedená v katastri nehnuteľností ako vlastník. Súd preto musí dôsledne skúmať dôvody, pre

ktoré sa žalobkyňa dožaduje práve určenia práva a na čo jej bude určovací rozsudok slúžiť, teda skúmať
či žalobkyňa skutočne čelí právnej neistote a či je rozsudok súdu spôsobilý túto neistotu odstrániť.45. Súd poukazuje aj na judikát č. R 81/2014, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že
nakoľko„správakatastraniejeoprávnenáposudzovaťplatnosťodstúpeniaodzmluvyaniakopredbežnú
otázku (§ 40 správneho poriadku), musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe v záznamovom

konaní pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra nehnuteľností
ako i vo vkladovom konaní v prípade zmluvy doloženej k návrhu na vklad, o ktorom ešte nebolo
rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia od zmluvy nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí správa katastra
obligatórne skúmať, a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne
účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho

stavu. Túto skutočnosť možno preukázať výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej
strany. Písomné prehlásenie tejto druhej strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od zmluvy
alebo si ho vyžiada samotná správa katastra. Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje
platnosť uskutočneného odstúpenia od zmluvy, správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri
nehnuteľností, pričom nie je oprávnená skúmať, či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie
od zmluvy. Ak však druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa

katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu (§ 80 písm. c/ Občianskeho
súdneho poriadku) s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako "akceptácia" platnosti
vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná žaloba bude podaná, správa katastra nebude
môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom
záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania), prípadne na strana 32 Katastrálny bulletin

č. 1/2019 návrh vyznačí na ňom aj informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle § 44a
Občianskeho súdneho poriadku.“

46. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, pretože predmetná určovacia žaloba je spôsobilá odstrániť stav právnej

neistoty vzťahu účastníkov konania a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Záznam o vrátení
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalovanej je možné urobiť len na podklade listiny spôsobilej
nazápispodľakatastrálnehozákonaatoujezdôvodusporumedzistranamioplatnostialeboneplatnosti
úkonu žalobkyne, ktorým sa domáhala vrátenia daru, jedine rozhodnutie súdu. Žaloba je teda účinným
prostriedkom úpravy právnych vzťahov medzi stranami a je procesne prípustnou v súlade s § 137 písm.

c) CSP.

47. Súd sa následne v konaní prejudiciálne zaoberal posúdením platnosti odstúpenia žalovanej od
kúpnej zmluvy. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 48 upravuje, v ktorých prípadoch môže
účastník od zmluvy odstúpiť, a zároveň stanovuje okamih zániku takejto zmluvy pre prípad, že v

tomto smere nejestvuje osobitná právna úprava a ani dohoda účastníkov. Predpokladom (podmienkou)
platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie
zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie
od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že „v konaní o

určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože
odstúpiť možno len od platnej zmluvy“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo
48/2010 zo dňa 29.02.2012). Súd preto prejudiciálne skúmal aj platnosť predmetnej kúpnej zmluvy,
avšak nezistil žiadny dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd v prejednávanom prípade konštatuje, že
v konaní neboli tvrdené a ani nevyšli najavo žiadne skutočnosti resp. dôvody, ktoré by mali za následok

absolútnuneplatnosťprávnehoúkonu-kúpnejzmluvyvzmysleust.§37anasl.Občianskehozákonníka.
Nevzhliadol dôvody na vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
(je bez právneho významu, čo bolo dôvodom uzatvorenia zmluvy, či dlhy žalovanej alebo iné). Platný
právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne s možným predmetom plnenia, ktoré predpoklady daný právny úkon podľa názoru

súdu spĺňa. Zároveň ani jedna zo strán netvrdila opak. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná bola
k predaji bytu donútená pod tlakom násilia alebo bezprávnej vyhrážky ani žalobkyňou ani treťou osobou.
Navyše pri tretej osobe by bol právny úkon neplatný len ak by druhý účastník o existencii psychického
nátlaku vedel a využil ho, čo sa však v tomto prípade nebolo preukázané vykonaným dokazovaním.
Žalovaná síce pri výsluchu uviedla, že ju nútil p. J. uzavrieť zmluvu, ale tvrdené skutočnosti bližšie

nešpecifikovala a už vôbec netvrdila, že by žalobkyňa o akomkoľvek nátlaku vedela. Naopak bolo
preukázané, že žalobkyňa p. J. pred kúpou bytu nepoznala. Pokiaľ ide o vážnosť prejavu vôle, z
konania žalovanej, ktorá oslovila realitnú kanceláriu a prejavila záujem predať svoj byt a následne
zmluvu pred notárom podpísala, nemožno usudzovať že vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu iba predstierala,teda že nebola vážna. Kúpna zmluva je podľa názoru súdu dostatočne určitá a zrozumiteľná, právny
úkon bol zrozumiteľne pomenovaný, zmluvné strany dostatočne určené a rovnako aj predmet právneho
úkonu.Pokiaľžalovanátvrdí,ženerozumelatomu,čopodpisovala,nevedela,čopodpisuje,keďžekúpnu

zmluvu napísal zástupca realitnej kancelárie a dal jej ju podpísať, súd poukazuje, že svojim podpisom
na zmluve žalovaná potvrdila, že podľa čl. XII ods. 5 kúpnej zmluvy si zmluvu pred podpisom riadne
prečítala, jej obsahu porozumela a na znak toho, že obsah zodpovedá jej skutočnej a slobodnej vôli,
kúpnu zmluvu podpísala. Opak žalovaná nepreukázala.

48. Okrem týchto predpokladov platnosti musí právny úkon spĺňať ďalšie predpoklady, ktoré sa týkajú
konajúcej osoby (§ 38 Občianskeho zákonníka), dovolenosti právneho úkonu (§ 39 Občianskeho
zákonníka ) a jeho právnej formy (§ 40 Občianskeho zákonníka). V konaní nevyšlo najavo, ani nebolo
preukázané, že by žalovaná nebola spôsobilá na právne úkony alebo trpela duševnou poruchou, ktorá
by ju robila pre tento úkon nespôsobilou. V konaní nebolo preukázané, neboli ani navrhnuté dôkazy na
preukázanie,žežalovanánebola,resp.niejeschopnározpoznaťnásledkysvojichúkonovaichprípadnú

závažnosť, či nie je schopná rozpoznať závažnosť a dôsledok svojich podpisov na dokumentoch.
Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno, že by predmetný právny úkon, by mal byť neplatný, preto že
ona ako konajúca osoba, resp. osoba predávajúca danú nehnuteľnosť konala bez spôsobilosti alebo v
duševnej poruche, ktorú ju robí na tento právny úkon neschopnú tak ako predpokladá § 38 ods. 2 OZ.
Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nerozumela tomu, čo podpisuje, že je zaostalá, čo vyplynulo aj z výpovede

svedkyne I. N., súd poukazuje, že len vychádzajúc z tvrdenia o zaostalosti žalovanej nemožno bez
ďalšieho konštatovať naplnenie predpokladov § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho dôkazu
nevyplynula a nebola preukázaná nespôsobilosť žalovanej na právne úkony ani duševná porucha, preto
súd uvedené tvrdenia o zaostalosti žalovanej nepovažoval za opodstatnené, ba naopak považoval ich
za účelové, ničím nepodložené tvrdenia.

49. Rovnako nebolo možné vysloviť neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy v zmysle § 40
Občianskeho zákonníka, ani neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom, pre obchádzanie
zákona alebo pre priečenie sa právneho úkonu dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak: a) obsah alebo účel právneho úkonu
odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči
dobrým mravom. V rozpore so zákonom musia byť podstatné zložky právneho úkonu. Účelom právneho
úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným
zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá

zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti,
ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. V podmienkach prejednávanej veci súd nezistil, že by
kúpna zmluva bola v rozpore so zákonom, ani to, že by sa ňou sledovalo dosiahnutie účelu, o ktorom
by druhá strana vedela. Uvedené skutočnosti netvrdila žiadna zo strán a v konaní ani nevyšli najavo.
Rovnako pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi, ako so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami

konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov), súd nezistil, že by kúpna zmluva bola
v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý
je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Žalovaná v konaní netvrdila a ani výsledky vykonaného dokazovania

nepreukázali, že by účelom kúpnej zmluvy bolo poškodiť ju na jej právach alebo, že by tu boli nejaké iné
dôvody pre ktoré mala byť kúpna zmluva v rozpore s dobrými mravmi.

50. Keďže účinná hmotnoprávna úprava neumožňuje odstúpenie od zmluvy pre vadu vôle v prípade
omylu, žalovaná inštitút jednostranného odstúpenia od zmluvy z tvrdených dôvodov využiť nemohla.

V prípade konania v omyle ( pre vadu vôle ) právnym prostriedkom ochrany žalovanej mohlo byť
iba dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaná sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu podaním žaloby na súde nedomáhala. Súd len na doplnenie dodáva, že podľa ust. § 49a
Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený,

tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, prípadne ho vyvolala úmyselne. Takúto skutočnosť
žiadna zo strán netvrdila. Žalovaná poukazovala na to, že bola obeťou podvodu p. J. z realitnej
kancelárie, ktorý od nej vylákal peniaze. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva je povinná si sama podľa
okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje zarozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Tak ako upravuje ustanovenie § 49a OZ,
toto ustanovenie zákona obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený
v omyle ako v nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci

mal nesprávne, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu Právne významný omyl je
vtedy, ak tento omyl je skrytý a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. Omyl je podstatný,
ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, podstatná a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo. Ustanovenie § 49a OZ nemožno
vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva zbavená povinnosti si sama podľa

okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto
osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Žalovaná mala záujem byt
predať, v zmluve boli jasne uvedené podmienky splatnosti kúpnej ceny a navyše žalovaná podpísala
čestné prehlásenie, že celá kúpna cena jej bola žalobkyňou vyplatená a podpis bol overený pred
notárom. Žalovaná si zmluvu prečítala, ustanovenia o kúpnej cene nie sú formulované nezrozumiteľne,
nie sú písané malým ťažko čitateľným písmom, práve naopak sú formulované určito, sú v nich presne

uvedené čísla účtov na ktoré má žalovaná kúpnu cenu zaplatiť. Aj napriek tvrdeniu žalovanej , že
ona zmluvu nečítala, takýmto veciam ani nerozumie, je ťažko uveriteľné, že žalovaná nepozná číslo
svojho účtu a nevšimla si, či aké čísla účtov sú uvedené ako platobné miesta v kúpnej zmluve. Navyše
dojednanie o kúpnej cene a podmienkach jej vyplatenia je pre kupujúceho základná podmienka. Zároveň
z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že medzi žalovanou a majiteľom realitnej kancelárie došlo k pôžičke

sumy 8.000,-Eur a žalovaná navyše podpísala čestné prehlásenie, že časť kúpnej ceny bude vyplatená
p. J. voči ktorému má dlh. Omyl môže vyvolať právne následky len za podmienky, že sa na omyle
podieľaldruhýúčastníkprávneúkonu–ktorýhobuď vyvolalaleboaspoňoňommuselvedieť.Podvodné
konanie však musí byť vyvolané jedným z účastníkov zmluvy, čo však žalovaná netvrdila, keďže tvrdí,
že podvodu sa dopustil p. J. ako majiteľ realitnej kancelárie.

51. V podmienkach prejednávanej veci preto súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je platný právny
úkon.

52. Vzhľadom na konštatovanie platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami, súd

pristúpil k posúdeniu platnosti samotného odstúpenia od zmluvy, ktoré urobila žalovaná podaniami zo
dňa 09.04.2019 a z 23.05.2019. Prvé odstúpenie od zmluvy bolo adresované Okresnému úradu Žilina,
katastrálnemu odboru, pričom ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedla podanie trestného oznámenia
na sprostredkovateľa kúpy p. I. J., ktorý od nej v troch platbách vymohol peniaze bez svedka v aute
v hodnote 17.550,-Eur pod zámienkou kúpy nového bytu. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.05.2019

adresované žalobkyni ako predávajúcej opierala žalovaná o skutočnosť, že sa stala obeťou podvodného
konania a celá kúpna cena nebola zaplatená na jej účet poukazujúc na ust. § 48 Občianskeho zákonníka
a čl. VI. ods. 4 kúpnej zmluvy. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiodzačiatkuzrušuje,akniejeprávnympredpisomustanovenéaleboúčastníkmidohodnuté
inak. Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k

nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po jej zrušení z hľadiska obligačných a vecno-právnych
účinkov taký právny stav, ako keby k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.

53. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže odstúpiť účastník len ak je to v zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V tomto prípade odstúpenie od zmluvy bolo dohodnuté v čl. VI.

ods. 4 Kúpnej zmluvy a to v prospech predávajúceho – čiže žalovanej pre prípad, že kúpna cena alebo
jej časť nebude kupujúcim zaplatená riadne a včas podľa predchádzajúcich odsekov kúpnej zmluvy.
Žalovaná v tomto zmysle aj formulovala svoj dôvod pre odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.05.2019.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že tento dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy nie je
daný. Žalovaná tvrdí, že celú kúpnu cenu jej žalobkyňa nevyplatila. Z dokladov o realizovaní platieb

žalobkyňou však bolo preukázané, že žalobkyňa kúpnu cenu vyplatila presne v lehotách a na účty
uvádzané ako platobné miesta v kúpnej zmluve. O uvedenej skutočnosti žalovaná vydala Čestné
prehlásenie zo dňa 02.04.2019, a to po uhradení poslednej časti kúpnej ceny a prehlásila v ňom, že
celá kúpna cena za predaj bytu jej bola uhradená a na základe toho sa zaväzuje odovzdať nehnuteľnosť
podľa čl. VII kúpnej zmluvy, pričom podpis žalovanej na čestnom prehlásení je úradne osvedčený.

Navyše dňa 20.3.2019 žalovaná podpísala čestné prehlásenie, že plne súhlasí s úhradou Zmluvy o
pôžičke uzatvorenej dňa 20.3.2019 medzi ňou a p. J. ako veriteľom z kúpnej ceny za jej nehnuteľnosť.
Na základe toho dobrovoľne a vedome uviedla číslo účtu aj dlžnú sumu do kúpnej zmluvy uzatvorenej
dňa 20.3.2019. V konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, že by žalovaná bola k vydaniu čestnéhoprehlásenia donútená. Zároveň z vyšetrovacieho spisu ORPZ Žilina ČVS: ORP-449/3-VYS-ZA-2019
mal súd preukázané, že naozaj došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 20.03.2019 medzi žalovanou
a p. J., pričom predmetom pôžičky bola suma 8.000,-Eur. Žalovaná teda nepreukázala existenciu ňou

tvrdeného dôvodu pre odstúpenie od kúpnej zmluvy. Zároveň súd opätovne poukazuje na skutočnosť,
že tvrdenie, že žalovaná nečítala, ani nevedela čo podpisuje, pretože p. J. verila, neobstojí, je ťažko
uveriteľné, že žalovaná nepozná číslo svojho účtu a nevšimla si, či aké čísla účtov sú uvedené ako
platobné miesta v kúpnej zmluve. Navyše dojednanie o kúpnej cene a podmienkach jej vyplatenia je
pre kupujúceho základná podmienka. Vzájomné vzťahy žalovanej a p. J. nemôžu mať vplyv na právne

postavenie žalobkyne, ktorá v dobrej viere a podľa dojednaných ustanovení kúpnej zmluvy o kúpnej
cene túto zaplatila na účty uvedené v kúpnej zmluve, ktorá bola oboma zmluvnými stranami (v prípade
žalovanej ako predávajúcej aj úradne osvedčeným podpisom) podpísaná.

54. Od zmluvy možno odstúpiť aj v prípade stanovenom zákonom. Za zákonný dôvod odstúpenia od
zmluvy možno považovať podľa § 49 Občianskeho zákonníka uzatvorenie zmluvy v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok. Žalovaná v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. O tiesni možno hovoriť,
keď situácia prinúti osobu urobiť právny úkon, konajúci neprejavuje slobodne svoju vôľu (nekoná však
pod vplyvom fyzického donútenia ako to predpokladá ust. § 37 Občianskeho zákonníka, to zakladá
právo dovolať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu), avšak tieseň na strane konajúceho sama
o sebe nestačí, keďže zákon súčasne vyžaduje, aby k takémuto právnemu úkonu došlo zo strany

osoby dovolávajúcej sa odstúpenia od zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, i keď za iných
okolností by takýto úkon neurobil. Hoci žalovaná mala dlhy a finančné problémy, ani uvedené okolnosti
ju nemohli obmedziť natoľko že by nebola schopná reálne uvažovať či kúpnu zmluvu uzatvoriť alebo nie
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo/1658/2006). Navyše iniciatíva predať
byt vzišla z jej strany, žalobkyňa iba reagovala na ponuku realitnej kancelárie, ktorá nehnuteľnosť

predávala.Rovnakozozmluvynevyplynulo,žebybolauzatvorenázanápadnenevýhodnýchpodmienok
– nešlo o evidentný nepomer pri dojednaní vzájomných plnení, neobsahuje žiadne iné značne
nevýhodné podmienky alebo ďalšie podmienky v neprospech žalovanej. Cena dohodnutá za byt nebola
neprimeraná, nešlo o cenu neprimerane nízku.

55. V tejto súvislosti súd konštatuje, že sa nemožno stotožniť ani s argumentáciou žalovanej strany, že
v tomto prípade by malo mať prednosť právo žalovanej na obydlie pred majetkovým právom žalobkyne.
Žalobkyňanemôžebyťznečestnéhokonaniainejosobypostihnutáujmounasvojichprávach.Žalobkyňa
riadne vyplatila kúpnu cenu za byt, ktorý doposiaľ nenadobudla do svojho vlastníctva a sama musí riešiť
náhradné bývanie a vynakladať ďalšie prostriedky na nájomné. Tak ako žalobkyňa, aj žalovaná si môže

riešiť bývanie formou nájmu, a rovnako nemôže mať vplyv na postavenie žalobkyne skutočnosť, že
nejaká tretia osoba údajne žalovanú podviedla a údajným konaním od nej vylákala peniaze, ktoré jej
vyplatila žalobkyňa.

56. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel

k záveru, že žalovaná neodstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.03.2019 so žalobkyňou,
oprávnené – za podmienok ustanovených právnym predpisom alebo dohodnutým medzi účastníkmi
zmluvy. Súd preto určil, že Odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2019 a zo dňa
23.05.2019 je neplatné.

57. Pre úplnosť súd dopĺňa, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý sa stáva právne
perfektným až vtedy, keď dôjde do dispozície adresáta. V danom prípade prvé odstúpenie od zmluvy
zo dňa 09.04.2019 síce žalovaná nedoručovala žalobkyni a doručovala ho iba katastrálnemu odboru,
napriek tomu sa dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne a mohla sa tak oboznámiť s jeho obsahom.
Z toho dôvodu súd v spore posudzoval platnosť oboch uvedených právnych úkonov a vyhodnotil obe

odstúpenia od zmluvy ako neplatné.

58. Na doplnenie súd uvádza, že zamietol návrh žalovanej na výsluch svedka p. J., ktorý návrh
odôvodnila poukazom na obsah výpovede obidvoch svedkýň, z ktorých vyplynulo, že boli nejaké
nezrovnalosti, resp. problémy s pánom J. a rovnako táto výpoveď má preukázať, či žalovaná obdŕžala

kúpnu cenu, a či vôbec došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy vzhľadom na jej stav. Súd prioritne
poukazuje na ust. § 153 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom narýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

59. Vzhľadom na to, že tento návrh vzniesla žalovaná až na druhom pojednávaní, súd majúc za to,
že návrh na vykonanie dokazovania nebol podaný včas a postupujúc podľa § 153 CSP neprihliadol na
takýto návrh na vykonanie dôkazu. Žalovaná už od podania prvého vyjadrenia vo veci poukazovala na

konanie p. J., preto návrh na jeho výsluch mohla urobiť už na prvom pojednávaní. Pokiaľ odôvodnila
tento návrh poukazom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkýň na druhom pojednávaní,
súd konštatuje, že z ich výsluchu nevyplynuli žiadne podstatné a už vôbec nie nové rozhodujúce
skutočnosti vo veci, ktoré by dovtedy neboli známe. Svedkyne neboli prítomné pri jednaniach či iných
stretnutiach žalovanej s osobou p. J.. Vo svojich výpovediach v podstate reprodukovali len to, čo sa
od žalovanej dozvedeli. Súd na uvedený procesný úkon žalovanej strany sporu neprihliadol tiež z

dôvodu, že vykonanie výsluchu svedka by vyžadovalo by to nariadenie ďalšieho pojednávania. Zároveň
žalovaná strana pred súdom neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré nebolo možné navrhnúť
prostriedky procesného útoku včas. Súd zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok ako zákonný procesný
predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch
rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť

skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy.

Sporové konanie sa riadi zásadou koncentrácie konania. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii
konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky a súd na procesný úkon strany
neprihliada. Medzi takéto procesné úkony strán sporu patria prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je
prispieť k rýchlosti konania, pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Súd počas

konania viackrát vyzýval strany sporu a ich zástupcov, aby súdu oznámili aké navrhujú vykonať dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu súd uplatnil sankciu predpokladanú v § 153 CSP,
a na navrhnuté prostriedky procesného úkonu – výsluch svedka p. J. neprihliadol. Zároveň súdu nie
je zrejmé, ako by vykonanie výsluchu navrhovaného svedka bolo spôsobilé preukázať, či žalovaná
obdŕžala celú kúpnu cenu, keď navyše v konaní bolo preukázané, že žalovaná obdŕžala kúpnu cenu

v súlade s dojednaniami v kúpnej zmluve. Rovnako ani nie je zrejmé, ako by svedok, ktorý nie je znalcom
z príslušného odvetvia svojou výpoveďou mohol posúdiť „stav žalovanej“ a neplatnosť kúpnej zmluvy
z dôvodu jej stavu. Výsluch navrhovaného svedka by tak bol aj nadbytočný, pričom žalovaná mohla na
posúdenie jej zdravotného stavu navrhnúť relevantné dôkazné prostriedky.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

63. Podľa § 453 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

64. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

65. Súd rozhodol o trovách prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania podľa vyššie
citovaných ustanovení vychádzajúc z toho, že základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania
vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých
fázach konania, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262ods. 1 CSP) samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR zo
17.06.2020, sp. zn. I. ÚS 296/2020).

66. Čo sa týka trov prvoinštančného a odvolacieho konania, žalobe žalobkyne sa vyhovelo. Keďže
procesne úspešná bola žalobkyňa, súd jej podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanej nárok na
náhradu všetkých trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (výrok III).

67. Pokiaľ ide o trovy dovolacieho konania, dovolacie konanie predstavuje samostatnú, od ostatného
konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu
rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom
konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (obdobne už citované uznesenie ústavného súdu).
O trovách dovolacieho konania preto súd rozhodol vychádzajúc z toho, že toto sa začalo na základe
dovolania žalovanej a skončilo sa tým, že dovolací súd jej dovolaniu vyhovel. V dovolacom konaní bola

procesne úspešná žalovaná, preto jej súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalobkyni nárok na
náhradu všetkých trov dovolacieho konania (výrok IV. ).

68. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 11, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025