Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118207169
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4118207169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: X. Š.G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária Humenská & Panasiuková, Damborského 3, Nitra, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátkouJUDr.KatarínouHegedüšovou,sosídlomMajerníkova3/A,Bratislava,ozaplatenie2.661,67
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.
marca 2025, č.k. B1-21C/59/2018-152, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
2.661,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.661,67 eura odo
dňa 13.06.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal proti
žalovanému aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že na účte žalobkyne vedenom v

Poštovej banke a. s. bol dňa 31.07.2014 realizovaný príkaz na úhradu v prospech účtu žalovaného
ako príjemcu IBAN: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.886,49 eur, B.. Z oznámenia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, II. oddelenie odboru kriminálnej polície, Žiar nad Hronom, o
podozrení zo spáchania trestného činu - upovedomenie zo dňa 05.02.2015, vyplýva, že dňa 06.02.2015
žalobkyňa podala trestné oznámenie o podozrení zo spáchania prečinu úverového podvodu, pretože
dňa 27.05.2002 v Novej Bani uzavrel páchateľ zmluvu o úvere č. XXXXXXX so žalovaným na sumu
12.000,- Sk/398,32 eur, ktorú sa zaviazal splatiť v 13. dvojtýždňových splátkach po 1.430,- Sk/47,46

eur, čiže zaplatiť celkovú dlžnú sumu 18.590,- Sk/617,07 eur, pričom v žiadosti o úver, ako aj v
zmluve o úvere použil bez vedomia žalobkyne jej osobné údaje, k žiadosti o úver priložil falošné
potvrdenie o výške príjmov, ako aj podpísal v mene žalobkyne žiadosť o úver, zmluvu o úvere, ako
aj prevzatie finančnej hotovosti z úveru, požičané finančné prostriedky doposiaľ nevrátil, pričom od
začiatku konal v úmysle tieto prostriedky nevrátil, čím žalovaného uviedol do omylu a spôsobil mu
priamu škodu vo výške 398,32 eur. Označené ORPZ informovalo žalobkyňu, že v tejto istej veci už
bolo orgánmi činnými v trestnom konaní začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie H.

Q. a Y. Z.. Proti obžalovanému Y. Z. bol vydaný rozsudok zo dňa 22.10.2014, č. k. 3To/156/2011 -
1109, právoplatný dňa 23.10.2014. Zároveň o týchto skutočnostiach mal byť informovaný exekútor
JUDr. Krutý z Bratislavy. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 13.01.2018 vyplýva, že na
základe príkazu vydaného Exekútorským úradom Bratislava, JUDr. Rudolfom Krutým, dňa 17. apríla2014 pod číslom EX 1260/12 v prospech oprávneného (žalovaný) na úhradu neprednostnej pohľadávky
v sume 617,07 eura s príslušenstvom sa vykonali zrážky z dôchodku žalobkyne na úhradu pohľadávky s
príslušenstvom za obdobie od 12.06.2014 do 11.11.2017 boli vykonané zrážky z dôchodku a poukázané

na účet súdneho exekútora vo výške 775,18 eur. Od 12.11.2017 na základe príkazu na zrušenie
exekúcie zo dňa 25.10.2017 sa prestali vykonávať zrážky z dôchodku žalobkyne. Žalobkyňa listom zo
dňa 13.05.2015, adresovaný Okresnému súdu Žiar nad Hronom, navrhla zastaviť exekúciu EX 1628/02.
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 02.06.2017, č. k. 11Er/1731/2002 - 71, exekúciu
vedenú pod sp. zn. EX 1628/02, súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad

so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a odložil do nadobudnutia
právoplatnosti označeného uznesenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že oprávnený (žalovaný)
sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnej (žalobkyňa) na podklade exekučného titulu, ktorým je
platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.08.2002, sp. zn. 12Rob/416/2002, ktorý
zaväzoval povinnú k zaplateniu 18.590,- Sk spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy
18.590,- Sk od 29.06.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 925,- Sk. Okresný súd

Žiar nad Hronom poverením č. 5613 014456 zo dňa 25.11.2002 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Okresný súd návrh povinnej na zastavenie a odklad exekúcie zaslal
oprávnenému, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol: "Oprávnený predmetnými informáciami Policajného
zboru disponuje, ale vzhľadom na to, že trestné stíhanie proti H. Q. nebolo ešte ukončené a bolo
prerušené z dôvodu neprítomnosti svedka, obvinená H. Q. nebola ešte obžalovaná, nebudeme v

tomto prípade robiť žiadne úkony, ktoré by viedli k zastaveniu exekučného konania proti povinnej. V
prípade, ak bude trestné stíhanie ukončené a bude vydaný právoplatný rozsudok, podnikneme potrebné
právne kroky." Okresný súd z predložených písomností Okresného riaditeľstva Policajného zboru zistil,
že zmluvu o úvere č. XXXXXXX vydanú na meno povinnej uzavrel Y. Z. a H. Q., pričom Y. Z. bol
už právoplatne odsúdený a trestné stíhanie H. Q. bolo dňa 02.03.2011 prerušené pre neprítomnosť

svedka. Okresný súd konštatoval, že zmluva o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul -
platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12Rob/416/2002 zo dňa 15.08.2002, nebola
uzatvorená povinnou, súd preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil. Súd povolil odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného
poriadku, keďže existoval predpoklad, že na základe zákonom stanovených skutočností dôjde k

právoplatnému zastaveniu exekúcie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2017. Z
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.10.2024, č. k. 3T/156/2011 - 1109, v trestnej veci
obžalovaného Y. Z., mal súd za preukázané, že obžalovaný bol uznaný vinným, že po vzájomnej dohode
s H. Q. v Ž. v období od 11.01.2002 do 27.05.2002 uviedli spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava IČO: 35 807 598, do omylu tým, že H. Q. ako mandatár spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o. vybavila a odovzdala obžalovanému finančné prostriedky získané z uzavretých zmlúv tak, .......
že sčasti dal obžalovaný klientom podpísať čisté tlačivá zmluvy o úvere, ku ktorým potom doložili
nepravdivé údaje o výške mesačného príjmu a sčasti za klientov podpisovali zmluvy o úvere, pričom
finančné prostriedky takto získané neboli odovzdané klientom, ale H. Q. ich poskytla obžalovanému,
čímspôsobilaspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.škodu.Uvedenýmkonanímobžalovanýspáchaltrestný

čin podvodu spolupáchateľstvom, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Súd
poškodenú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2014. Zo zápisníc o výsluchu obvineného
vo vyššie označenej trestnej veci okrem iného vyplynulo, že v prípade žalobkyne obvinený postupoval
tak, že žalobkyni predložil čistú zmluvu o úvere, požiadal ju, aby na nej overila podpis u notára, žiadne

potvrdenie o výške príjmov k tejto zmluve nebolo. Zmluvu odovzdal priamo pani Q., pričom obvinený
nevedel uviesť, akým spôsobom pani Q. úver žalobkyni vyplatila, jemu žiadne peniaze nedala. Zo
zápisnice z výsluchu obvinenej H. Q. okrem iného vyplynulo, že obvinená v niektorých prípadoch klienta
požiadala podpísať úverovú zmluvu s overením podpisu u notára a po uzatvorení zmluvy o úvere
obvinená menila údaje o výške žiadaného úveru. V niektorých prípadoch s klientmi uzatvorila zmluvu o

úvere, avšak peniaze týmto klientom neodovzdala, ale ich odovzdala obvinenému Y. Z.. K predmetnej
úverovej zmluve uzatvorenej so žalobkyňou obvinená uviedla, že zmluvu, aj so žiadosťou o úver, aj s
potvrdením o príjme, aj s overenými podpismi jej priniesol Y.K. Z., ona mu na túto osobu vybavila úver a
peniaze mu osobne odovzdala. Vedela, že úver vybavuje pre Y. Z. na túto osobu, lebo Y. Z. potreboval
peniaze.

3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil najmä podľa § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že žalobkyňa sa v
predmetnej veci proti žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia bezprávneho dôvodu. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný v rozhodnom
čase disponoval zmluvou o úvere uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom (prostredníctvom
mandatára H. Q.) a žalobkyňou ako dlžníkom, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť

žalobkyni úver vo výške 398,33 eur. Nakoľko dlžník poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, podal
veriteľ návrh na Okresný súd Žiar nad Hronom na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
spolu s príslušenstvom. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol vo veci platobným rozkazom zo dňa
15.08.2002, sp. zn. 12Rob/416/2002. Dlžník si svoju povinnosť nesplnil ani na základe právoplatného
platobného rozkazu, preto veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Žiar nad Hronom,

ktorý poverením č. 5613 014456 zo dňa 25.11.2002 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Jozefa Ďuricu. Súdny exekútor pristúpil k výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke
žalobkyne a dňa 31.07.2014 vykonal zrážku vo výške 1.886,49 eur a následne k exekúcii zrážkami
zo mzdy a iných príjmov - dôchodku žalobkyne, a to vo výške 775,18 eur. Tieto skutočnosti zároveň
neboli medzi stranami sporné. Žalobkyňa sa o tom, že mala byť dlžníčkou žalovaného dozvedela až
po zistení skutočnosti o vykonaní zrážky z jej bankového účtu a bezodkladne začala vo veci konať.

Podala návrh na Okresný súd Žiar nad Hronom o zastavenie exekúcie, ktorý zdôvodnila skutočnosťami,
o ktorých získala vedomosť od príslušného oddelenia Policajného zboru, po tom ako podala trestné
oznámenie vo veci prečinu úverového podvodu spáchaného voči jej osobe. Označený okresný súd si
vyžiadal potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci, predovšetkým podklady týkajúce sa trestnej veci
vedenej voči Y. Z. a H. Q., a po ich preskúmaní dospel k záveru, že existujú dôvody na zastavenie

exekúcie z dôvodu, že táto je neprípustná. Uznesením zo dňa uznesením zo dňa 02.06.2017, č. k.
11Er/1731/2002 - 71, exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 1628/02, súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, vyhlásil súd za neprípustnú, zastavil
ju a odložil do nadobudnutia právoplatnosti označeného uznesenia (právoplatné dňa 06.10.2017).
Žalovaný ako jedinú procesnú obranu v tomto konaní vo svojom odpore uviedol, že podľa jeho

názoru v prejednávanom spore existuje prekážka rozhodnutej veci, keď Okresný súd Žiar nad Hronom
právoplatným rozhodnutím zo dňa 15.08.2002, sp. zn. 12Rob/416/2002, zaviazal žalobkyňu zaplatiť
žalovanému istinu vo výške 18.590,- Sk spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 18.590,-
Sk od 29.06.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 925,- Sk. Žalobkyňa na základe
právoplatného rozhodnutia súdu plnila, nemohol byť tak naplnený žiadny z dôvodov bezdôvodného

obohatenia. Vo vzťahu k tejto obrane žalovaného prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný ku
svojmu tvrdeniu neprodukoval žiadne prostriedky procesnej obrany, ani nenavrhol doplniť v tomto smere
dokazovanie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, známa aj ako res judicata alebo rei iudicatae,
je právny princíp, ktorý zabraňuje opätovnému prejednaniu a rozhodovaniu o tej istej veci medzi tými
istými stranami, ak už o nej bolo právoplatne rozhodnuté súdom. Medzi základné aspekty prekážky

rozhodnutej veci patrí identita strán (prekážka platí len vtedy, ak sú strany sporu v novom konaní totožné
so stranami v pôvodnom konaní) a identita predmetu sporu (predmet sporu v novom konaní musí byť
totožný s predmetom sporu v pôvodnom konaní. To znamená, že sa musí jednať o rovnaký nárok
alebo právnu otázku). V danom prípade možno hovoriť o identite sporových strán, i keď v opačnom
procesnom postavení, avšak nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že zároveň ide o totožný predmet

sporu. Pôvodné konanie vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom bolo zo strany žalovaného (v
procesnom postavenie žalobcu) iniciované z dôvodu, že žalobkyňa (v procesnom postavení žalovanej)
neplnila svoju povinnosť z úverovej zmluvy, a to zaplatiť úver spolu s príslušenstvom v stanovenej
lehote. V prejednávanom spore sa však žalobkyňa voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré žalovaný prijal titulom neprípustnej exekúcie. Súd však na návrh povinnej následne

zistil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX, vydaná na meno žalobkyne, nebola žalobkyňou uzatvorená,
konštatoval existenciu iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nie je možné vykonať a z uvedených dôvodov
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Keďže súdny exekútor v prospech žalovaného vymohol od
žalobkyne peňažné prostriedky na základe neprípustnej exekúcie, je nepochybné, že tieto od žalobkyne
vymožené byť nemali a to práve s poukazom na to, že žalobkyňa so žalovaným neuzatvorila úverovú

zmluvu, na základe ktorej žalovaný žalobkyni neposkytol k jej rukám peňažné prostriedky titulom úveru,
v danom prípade bol spáchaný trestný čin úverového podvodu na žalovaného ako poškodeného, tento
bol s nárokom na náhradu škody v rámci trestného konania vedeného voči odsúdenému Y. Z. odkázaný
na civilné súdne konanie, nadobudol teda vedomosť o tom, že získal od žalobkyne peňažné prostriedky,
na ktoré nemal nárok. Preto na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný žalobkyni

dobrovoľne nevrátil peňažné prostriedky, ktoré od nej takýmto spôsobom získal, a preto bola žalobkyňa
nútená obrátiť sa so svojím nárokom na súd. Konštatoval preto, že nie je možné stotožniť predmet sporu
vedený pôvodne pred Okresným súdom Žiar nad Hronom s týmto konaním, a preto nie je možné konanie
zastaviť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Ďalej poukázal na to, že bezdôvodné obohatenieje právny inštitút, ktorý definuje situáciu, keď niekto získa majetkový prospech bez právneho dôvodu
na úkor inej osoby. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že zamestnanec žalovaného, resp. mandatár
spoločnosti p. H. Q., bol obvinený z trestného činu podvodu spáchaného spolupáchateľstvom, pričom

jeden z páchateľov (p. Y. Z.) bol právoplatne odsúdený. K podvodnému konaniu došlo tak, že obžalovaní
uzatvárali úverové zmluvy s inými osobami, pričom peňažné prostriedky im (dlžníkom) boli poskytnuté
buď v nižšej sume alebo vôbec. Vo vzťahu k žalobkyni v rámci dokazovania v trestnom konaní vyplynulo,
že žalobkyňa bola požiadaná overiť svoj podpis na úverovej zmluve u notára, pričom žiadosť o úver
žalobkyňou podpísaná nebola, prílohu k žiadosti malo tvoriť potvrdenie o príjme u zamestnávateľa, u

ktorého žalobkyňa nikdy nepracovala, čiže išlo o podvodné listiny a následne peňažné prostriedky neboli
žalobkyni odovzdané mandatárom spoločnosti. Relevanciu k predmetu sporu nemá tá skutočnosť, že
výpovede obžalovaných sa rozchádzajú v tvrdení, ktorý zo spolupáchateľov peňažné prostriedky vo
svoj prospech zadržal. Žalovaný, ktorý podľa všetkého nemal vedomosť o podvodnom konaní jeho
mandatára, sa domáhal splatenia úveru spolu s príslušenstvom súdnou cestou, Okresný súd Žiar
nad Hronom vydal platobný rozkaz a keďže žalobkyňa neplnila ani na základe tohto právoplatného

titulu, podal návrh na vykonanie exekúcie. V rámci exekúcie od žalobkyne žalovaný vymohol peňažné
prostriedky vo výške istiny uplatnenej v tomto konaní. Táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami
sporná. Nakoľko v konečnom dôsledku na návrh žalobkyne, ako povinnej v exekučnom konaní, bola
exekúcia zastavená a vyhlásená za neprípustnú, dospel súd prvej inštancie k záveru, že sa žalovaný
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, a to z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu. Podanej žalobe

preto vyhovel a zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej istiny,
a to spolu s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., keď žalovaný ako poškodený v rámci trestného konania nadobudol vedomosť o tom, že predmetom
trestného konania bola okrem iného aj úverová zmluva, ktorá mala byť uzatvorená so žalobkyňou,
mal vedomosť o tom, že Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju,

napriek tomu žalobkyni neoprávnene vymožené peňažné prostriedky nevrátil, a to ani po podaní žaloby
v prejednávanom spore a uplatnené príslušenstvo v tomto konaní nerozporoval. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala spore plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že v
danom spore neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že dňa 27.05.2002 uzavrel so žalobkyňou zmluvu o úvere č. XXXXXXX,

na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver. S poukazom na uvedené je žalovaný toho názoru, že
nakoľko bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalovanej plniť, výrok takéhoto rozhodnutia tvorí pre
totokonanieprekážkuprávoplatnerozhodnutejveciapretomalsúdkonaniezastaviťpreneodstrániteľný
nedostatok konania. Zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 25.11.2002 vydal Okresný súd Žiar nad
Hronom poverenie č. 5613*014456 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Platobného

rozkazu sp. zn. 12Rob416/02 ktorý vydal Okresný súd Žiar nad Hronom a v priebehu Exekučného
konania boli vymožené peňažné prostriedky, ktoré boli žalovanému poukázané od súdneho exekútora
v celkovej výške 1886,16 eura. Tá pozostáva z nasledovných úhrad v eurách: 1. 30.6.2014 11,96
11,96; 2. 31.7.2014 11,96 23,92; 3. 31.7.2014 1 343,18 1 367,10; 4. 28.8.2014 11,96 1 379,06; 5.
30.9.2014 11,96 1 391,02; 6. 31.10.2014 11,96 1 402,98; 7. 28.11.2014 11,96 1 414,94; 8. 30.12.2014

11,96 1 426,90; 9. 30.1.2015 13,05 1 439,95;10. 27.2.2015 13,05 1 453,00; 11. 31.3.2015 13,05 1
466,05; 12. 30.4.2015 13,05 1 479,10; 13. 29.5.2015 13,05 1 492,15; 14. 30.6.2015 13,05 1 505,20;
15. 31.7.2015 13,05 1 518,25; 16. 31.8.2015 13,05 1 531,30; 17. 30.9.2015 13,05 1 544,35; 18.
30.10.2015 13,05 1 557,40; 19. 30.11.2015 13,05 1 570,45; 20. 29.12.2015 13,05 1 583,50; 21.
29.1.2016 13,46 1 596,96; 22. 29.2.2016 13,46 1 610,42; 23. 31.3.2016 13,46 1 623,88; 24. 29.4.2016

13,46 1 637,34; 25. 31.5.2016 13,46 1 650,80; 26. 30.6.2016 13,46 1 664,26; 27. 29.7.2016 13,46 1
677,72; 28. 31.8.2016 13,46 1 691,18; 29. 30.9.2016 13,46 1 704,64; 30. 31.10.2016 13,46 1 718,10;
31. 30.11.2016 13,46 1 731,56; 32. 30.12.2016 13,46 1 745,02; 33. 31.1.2017 15,14 1 760,16; 34.
28.2.2017 15,14 1 775,30; 35. 31.3.2017 15,73 1 791,03; 36. 28.4.2017 16,17 1 807,20; 37. 31.5.2017
16,17 1 823,37; 38. 30.6.2017 16,17 1 839,54; 39. 31.7.2017 15,81 1 855,35; 40. 31.8.2017 15,81 1

871,16; 41. 20.12.2019 15 1 886,16. Skutočnosť, že žalobca mu zaplatila vyššie uvedené peňažné
prostriedky a on toto plnenie prijal nie je možné za žiadnych okolností kvalifikovať ako bezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o úvere nie je neplatným
právnym úkonom. Žalobkyňa plnila za existencie právneho dôvodu, ktorý neodpadol a neplnila za iného,avšak za účelom úhrady dlhu vyplývajúceho z exekučného titulu v rámci prebiehajúceho exekučného
konania. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.12.2011, č.k.
1Co/79/2011-93, podľa ktorého pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, dobrovoľné plnenie žalobcu, na čo

bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom nie je bezdôvodným obohatením žalovaného,
nakoľko nešlo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Nakoľko žalobkyňa
požadovanú sumu bezdôvodného obohatenia vyčíslila na podklade súm zrazených mu v exekučnom
konaní, poukázal na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého
stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Nešlo pritom podľa žalovaného o plnenie bez právneho dôvodu,

plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ani o majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na jeho strane teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu v
zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, a preto nie sú naplnené obligatórne podmienky bezdôvodného
obohatenia, pretože sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie také plnenie, ktoré bolo vymožené
prostredníctvom exekúcie. V odvolaní namietol tiež výšku uplatneného nároku v sume 2.661,67 eura,
nakoľko vykonané zrážky z dôchodku a poukázané na účet súdneho exekútora predstavovali sumu

775,18 eur, avšak on popiera, že tieto platby prijal od súdneho exekútora. Žalobkyňa plnila na základe
platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak
právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy,
zrušeniu zmluvy a pod.) a tento majetkový prospech získal z poctivých zdrojov. Žalobkyňa svoj nárok
jednoznačne nepreukázala. Žiadal preto podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., preskúmal prvoinštančný rozsudok v rozsahu
podaného odvolania, viazaný odvolacími dôvodmi obsiahnutými v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nie je možné vyhovieť.

6. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie pre
účely posúdenia dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.661,67 eura s príslušenstvom, ktoré podľa jej tvrdení na strane žalovaného
vzniklo plnením bez právneho dôvodu na základe platobného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom

zo dňa 15.08.2002, sp. zn. 12Rob/416/2002, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému
sumu 18.590,- Sk spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 18.590,- Sk od 29.06.2002
do zaplatenia, ktorý však podľa jej tvrdenia nikdy neprevzala, v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn.
EX 1628/02 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., správne na základe vykonaného
dokazovania ustálil, že žalobkyňa sa o prebiehajúcom exekučnom konaní, v rámci ktorého jej bola

vymáhaná suma zexekvovaná v prospech žalovaného, dozvedela až v jeho priebehu, pričom následne
bolanazákladejejnávrhuexekúcianauznesenímOkresnéhosúduŽiarnadHronomzodňa02.06.2017,
č. k. 11Er/1731/2002 - 71, právoplatne vyhlásená za neprípustnú a zastavená, pretože vymáhaná
pohľadávka žalovaného nikdy nevznikla, nakoľko podľa rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo
dňa 22.10.2014, č. k. 3To/156/2011 - 1109, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2014, obžalovaný

Y. Z. po vzájomnej dohode s Ivetou Matejovou v Žarnovici uviedli žalovaného do omylu tým, že H. Q. ako
mandatár spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nechala klientom podpisovať nevyplnené zmluvy o úvere
ktoré následne vyplnila a finančné prostriedky získané z fiktívne uzavretých zmlúv namiesto klientov
odovzdala obžalovanému Y. Z., čím došlo k spáchaniu trestného činu podvodu spolupáchateľstvom.

7. Prvoinštančný súd vo vzťahu k otázke vzniku bezdôvodného obohatenia vychádzal zo zistenia, že
majetok žalovaného sa na úkor žalobkyne nútenou úhradou v rámci exekučného konania rozmnožil o
žalovanú sumu vo výške 2.661,67 eura. Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobkyne nikdy v priebehu
prvoinštančného konania nepoprel a výšku uplatneného nároku v žiadnom smere nenamietol, hoci mal v
tomto smere k dispozícii široký priestor na uplatnenie jeho obrany, vrátane priestoru na popretie tvrdení

žalobkyne v súlade s ust. § 151 C.s.p. Preto treba v danej veci vychádzať z toho, že úhrada sumy
2.661,67 eura žalovanému sa považuje za nespornú skutočnosť (§ 151 ods. 1 C.s.p.), pričom pokiaľ (až)
v odvolaní žalovaný výšku nároku namieta, na túto jeho námietku už nemožno prihliadať, pretože ide o
tzv. neprípustnú novotu, ktorej zohľadnenie je vylúčené so zreteľom na ust. § 366 C.s.p. Žalovanému
totiž nič nebránilo, aby tvrdenia žalobkyne o úhrade sumy 2.661,67 eura poprel v priebehu konania na

súde prvej inštancie. Táto odvolacia námietka žalovaného je preto neprípustná a tak aj neopodstatnená.

8. Ďalej odvolací súd uvádza, že na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci sa
súd prvej inštancie správne zaoberal v prvom rade tým, či prejednaniu a rozhodnutie danej veci nebrániprekážka rozhodnutej veci, ako to namietal v rámci svojej obrany žalovaný. Odvolací súd sa pritom
stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že táto prekážka v preskúmavanej veci nie je daná a boli
tak splnené všetky podmienky konania na meritórne prejednanie a rozhodnutie tohto sporu. Ako na to

správne poukázal aj súd prvej inštancie totiž konanie o vydanie platobného rozkazu a toto konanie nie sú
obsahovo totožné vzhľadom na rozdielny predmet sporu, a to okrem výšky plnenia predovšetkým pokiaľ
ide o právny dôvod plnenia (nárok na splatenie úveru a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia);
a preto ani tieto námietky žalovaného v odvolaní nie sú dôvodné.

9. Ďalej odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa v konaní opakovane zdôrazňovala,
že o uplatnení domnelého nároku žalovaného na plnenie z úverovej zmluvy sa dozvedela až počas
exekučného konania, pričom platobný rozkaz, na ktorého základe exekučné konanie prebiehalo nikdy
neprevzala. Ani toto tvrdenie žalobkyne žalovaný nikdy účinne nepoprel, keď netvrdil opak (s uvedeným
nemožno stotožňovať vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze, ktoré nemusí
zodpovedať skutočnosti; súd takouto doložkou nie je viazaný a je oprávnený ju skúmať, porov. napr.

uznesenie Najvyššieho súdu zo 7. októbra 2020, sp. zn. 1VCdo/6/2019). Preto i tvrdenie žalobkyne, že
predmetný platobný rozkaz jej nikdy nebol riadne doručený treba považovať za nesporné.

10. Dostatočne a správne ustálený skutkový stav veci súd prvej inštancie správne posúdil i po právnej
stránke, keď s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor

žalobkyne v tvrdenom rozsahu bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný jej vydať.
Je totiž nepochybné, že nakoľko žalovaný žalobkyni úver neposkytol a žalobkyňa nikdy neprejavila vôľu
uzavrieť úverovú zmluvu predstavujúcu hmotnoprávny základ plnenia nútene vymoženého v prospech
žalovaného, proti žalobkyni nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru s príslušenstvom nevznikol. Za právny
dôvod vynúteného plnenia žalobkyne žalovanému nemožno považovať ani platobný rozkaz Okresného

súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.08.2002, sp. zn. 12Rob/416/2002, pretože (ako už bolo uvedené) daný
platobný rozkaz žalobkyňa nikdy neprevzala, nemohol tak nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť,
a preto jeho vydanie nemôže predstavovať ani skutočnosť, ktorá by vylučovala vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobkyne.

11. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za nedôvodné odvolacie námietky žalovaného, ktorý
opakovane zdôrazňuje, že nejde o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu,
ak ide o dobrovoľné plnenie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku, čo platí aj prípade
plnenia vymoženého v exekúcii. Okrem toho, že zo strany žalobkyne nešlo o dobrovoľné plnenie,
platobný rozkaz, na základe ktorého bola proti žalobkyni vedená exekúcia, žalobkyňa nikdy neprevzala

a preto nemožno vychádzať z toho, že išlo o právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý by mohol
predstavovať právny dôvod plnenia.

12. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že z jeho strany nešlo ani o majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že získanie bezdôvodného

obohatenia na jeho strane bolo iba dôsledkom trestnej činnosti osôb, ktoré sa opierali o žalovaným
riadne poskytnutý mandát na uzatváranie úverových zmlúv, pričom nie je sporné, že žalobkyňa nielen,
že úverovú zmluvu so žalovaným nikdy neuzavrela, avšak žalovaný jej dané prostriedky titulom úveru
nikdy nevyplatil. Ani táto námietka žalovaného v odvolaní preto nemôže obstáť.

13. Rovnako žalovaný v odvolaní neopodstatnene argumentuje tým, že podľa § 61 Exekučného poriadku
je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené. Predmetom tohto konania totiž nie je
navrátenie do predošlého stavu, ale vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal na úkor
žalobkyne.

14. Napokon odvolací súd iba na doplnenie dôvodov považuje za vhodné poukázať na to, že vzhľadom
na mimoriadne špecifické a extrémne okolnosti danej veci by ani v prípade, ak by žalobkyňa bola riadne
prevzalaplatobnýrozkazOkresnéhosúduŽiarnadHronomzodňa15.08.2002,sp.zn.12Rob/416/2002,
nebolo možné tento považovať v súčasnosti za spôsobilý právny titul jej plnenia v prospech žalovaného.
Je pravdou, že právoplatné rozhodnutie súdu zásadne predstavuje samé o sebe právny dôvod plnenia,

ktorý zaniká iba ak je takéto rozhodnutie neskôr zrušené. V tomto prípade však zrušenie predmetného
platobného rozkazu už objektívne nie je možné (naviac aj spis v danej veci bol v zákonnej lehote
skartovaný), pričom vzhľadom na výsledky právoplatne skončeného trestného konania vedeného na
Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 3To/156/2011 i exekučného konania vedeného protižalobkynijebeznajmenšíchpochybnostízrejmé,žepovinnosť,ktorejsplnenieboloplatobnýmrozkazom
(ktorý má naviac povahu deklaratórneho rozhodnutia) uložené a následne vymáhané v exekučnom
konaní, žalobkyni nikdy nevznikla, čo bolo predmetom skúmania aj v konaní vedenom na Okresnom

súdeŽiarnadHronompodsp.zn.11Er/1731/2002,vktoromsúdvyhlásilexekúciuvedenúprotižalobkyni
za neprípustnú a exekučné konanie bolo zastavené. Rovnako je nepochybné, že plnenie žalobkyne
v prospech žalovaného bolo vynútené iba ako následok trestnej činnosti osôb, ktoré sa opierali o
žalovaným riadne poskytnutý mandát na uzatváranie úverových zmlúv. Za takéhoto stavu potom podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno platobnému rozkazu, ktorý sa stal nevykonateľný a ktorý bol vydaný

iba ako následok spáchania trestného činu, priznať pre účely posúdenia otázky existencie právneho
dôvodu plnenia rovnakú právnu silu, ako rozsudku na plnenie vydanému v riadnom konaní na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, po tom, ako strany sporu, vrátane žalovaného, mali zabezpečený
náležitý priestor na uplatnenie všetkých procesných práv, ktoré sú obsahom práva na spravodlivý
súdny proces. Námietky v odvolaní, v rámci ktorých žalovaný opakovane akcentuje, že plnenie na
úkor žalobkyne bolo iba vymožené v exekučnom konaní na základe platobného rozkazu, preto podľa

odvolacieho súdu nemožno považovať za opodstatnené aj z uvedených dôvodov.

15. Odvolací súd preto, keď súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne a správne ustálil
skutkový stav, ktorý správne posúdil aj po právnej stránke, keď konštatoval, že žalobca sa plnením bez
právneho dôvodu v tvrdenom rozsahu na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a toto obohatenie, teda

žalobou uplatnenú peňažnú sumu, spoločne s príslušenstvom tvoreným úrokmi z omeškania v zákonnej
výške (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je povinný jej uhradiť, rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).