Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/137/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425207473
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425207473.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov
JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore navrhovateľky: X. P., J.. X.XX.XXXX, N.
XXXXX/XX, G., zastúpenej: Advokátska kancelária Martin Pohovej, s.r.o., Záhradnícka 37, Bratislava,
IČO: 53 796 802, proti odporcovi: Z. V., J.. XX.XX.XXXX, N. XXXXX/XX, G., zastúpenému: Cíbik Legal
s.r.o., Seberíniho 6C, Bratislava, IČO: 54 256 160, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

na odvolanie odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 35C/58/2025-219, zo dňa
3.9.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacich
výrokoch o trovách konania a o poučení odporcu p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie odporcu proti napadnutému výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil navrhovateľke

povinnosť zaplatiť súdny poplatok, o d m i e t a.

III. Navrhovateľke priznáva proti odporcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích

úkonov v trestnom konaní (výrok I.), navrhovateľke priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II.), navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava
IV súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 25 eur (výrok III.)
a poučil odporcu, že podľa § 337 ods. 2 C. s. p. môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej,
týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods. 1 C. s. p. jej podaním

sú povinní znášať právne následky vyplývajúce z C. s. p. (výrok IV.).

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej
inštancie dňa 5.8.2025, vedeným pod sp. zn. 0C/27/2025, sa navrhovateľka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze odporcovi priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako
10 metrov a vstupovať do bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXXX, postaveného

na pozemku parcela č. XXXX/X, vchod N. XX, popis stavby: Q. N. K.S. - H., nachádzajúceho sa v
katastrálnom území I., obec: G. - J. S., okres: G. F., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Uznesením č.
k.0C/27/2025-81,zodňa6.8.2025vylúčilnávrhnavrhovateľkyvčastiuloženiazákazuodporcovipriblížiť
sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov na samostatné konanie, ktoré je vedené pod
sp. zn. 35C/58/2025.

3. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporca bol pôvodne
jej zamestnancom, avšak časom sa zblížili, kúpili si spoločný byt a začali spolu žiť; v partnerskom vzťahuspolu žili približne 9 rokov. Predmetný byt majú s odporcom v podielovom spoluvlastníctve, každý v
podiele 1/2 a obaja sú zároveň spoločníkmi a konateľmi v obchodnej spoločnosti WOODPROCESSING
s.r.o., Mýtna 1210, Trhová Hradská, IČO 50 093 339 (od 21.11.2025 pod obchodným menom Fischback

s. r. o. - pozn. odvolacieho súdu). V roku 2023 sa rozišli a hoci sa následne ešte občas stýkali, od
roku 2024 to bolo výlučne pracovne. V tom období sa odporca začal správať zvláštne, mával často
zmeny nálad, bol agresívny, nepríjemný, nadával jej a neskôr sa jej za to ospravedlňoval. Jeho správanie
vyvrcholilo dňa 4.4.2025, kedy ju kontaktoval telefonicky za účelom jej vylákania na stretnutie v areáli
spoločnosti WOODPROCESSING s.r.o., s čím súhlasila a v čase okolo 18:00 hod. sa tam dostavila. Keď

ju odporca zbadal, pristúpil k jej vozidlu a vyzval ju, aby nastúpila do jeho vozidla, čo dobrovoľne urobila,
avšak vzápätí sa jeho správanie zmenilo, na vozidle zaradil spiatočku a chytil ju za ruku, aby jej zabránil
vo vystúpení z vozidla a v pripútaní sa bezpečnostným pásom. Rozbehol sa s vozidlom s vyhrážkami,
že ju zabije nárazom do betónového stĺpu v areáli firmy a vulgárne jej pritom nadával. S vozidlom vyšiel
z areálu spoločnosti na hlavnú cestu, zaradil sa za vozidlo zn. Ford, do ktorého zadnej časti narazil a
následne pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou; počas celej doby ju držal za vlasatú časť hlavy, ktorú

jej tlačil na palubnú dosku a bil ju päsťami do tváre a kričal, že ju zabije.

4. Ďalej uviedla, že keď sa presunuli do obce Dolný Chotár, odporca upútaval na seba pozornosť
trúbením a vykrikovaním cez stiahnuté okno na ľudí, že je nakoksovaný, volá sa Z. V. a nech niekto
zavolá políciu. Následne nasmeroval auto na rodinu s tromi deťmi na bicykloch so slovami, že teraz

ich zabije; otec rodiny reakciou v poslednej chvíli zabránil nárazu. Odporca potom pokračoval v jazde,
zastavil pri Y. I., kričal naňho a keď tento nereagoval, prednou časťou vozidla ho zrazil, následkom čoho
spadol na kapotu auta a na zem; jeho zranenia si nevyžiadali lekárske ošetrenie. Odporca viedol vozidlo
ďalej a na neustálenom mieste zastavil, chytil ju za ľavý prsník, vulgárne jej nadával, povedal jej, aby
sa vyzliekla a vyhrážal sa jej sexuálnym násilím a následným zabitím tak, aby to všetci videli, pričom

vedome čakal na prichádzajúce vozidlá. Keď ho predbehlo vozidlo zn. VW Golf, odporca akceleroval za
ním a v nezistenej rýchlosti narazil do zadnej časti tohto vozidla, následne ho obišiel a zastavil približne
20 metrov pred ním. Pristavil sa ďalší vodič, M. E., na vozidle VW Touran a ďalší vodič, S. N., na vozidle
Opel. Odporca začal úmyselne prudko cúvať, pričom zadnou časťou vozidla narazil do prednej časti
vozidla VW Touran, ktoré v dôsledku sily zrážky narazilo do za ním stojaceho vozidla Opel; z tohto

vystúpil muž, žena a dve deti a premiestnili sa za krajnicu do bezpečia, čo však odporca spozoroval a so
slovami, že teraz ich zabije, nasmeroval pri cúvaní vozidlo na nich; reakcia účastníčky zabránila zrazeniu
dieťaťa odporcom. Vozidlo odporcu po tomto manévri cúvajúc zišlo z cesty medzi stromoradie, kde sa
zakliesnilo. Odporca z vozidla vystúpil, jednal nekoordinovane, behal naokolo a kričal, aby niekto zavolal
políciu. Po príchode polície reagoval na hliadku agresívne, vyskočil na kapotu služobného vozidla zn.

Toyota, odlomil mu stierače a päsťou rozbil čelné sklo; konanie odporcu bolo prekonané až použitím
donucovacích prostriedkov zo strany hliadky polície.

5. Ozrejmila, že odporca jej svojím konaním spôsobil zranenia podľa lekárskej správy zo dňa 5.4.2025,
a to pomliaždenie vlasatej časti hlavy, pomliaždenie iných častí zápästia, edém a podkožný hematóm

ruky, odreninu v oblasti obočia vpravo, pomliaždenie v hornej časti ľavého prsníka, ktoré zranenia si
vyžiadali dobu liečenia od 7 do 14 dní. U nej (ako aj u ostatných poškodených) pritom vzbudil dôvodnú
obavu o život a zdravie a tiež, že svoje vyhrážky naplní, pričom svojou bezohľadnou, nebezpečnou a
agresívnou jazdou, pôsobením násilia na nej a úmyselným smerovaním voči ostatným poškodeným
mohlo bezprostredne dôjsť aj k závažnejšiemu následku na zdraví a živote poškodených. Na uvedenom

skutkovom základe bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante,
odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-130/1-VYS-GA-2025, zo dňa 6.4.2025, začaté trestné stíhanie a
súčasne i vznesené obvinenie odporcovi podľa § 199 ods. 1, § 206 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku,
za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, zločin

obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona, prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a tiež prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona. Odporca bol bezprostredne po spáchaní skutku vzatý do väzby, pričom z vykonaného testu na

prítomnosť návykových látok bol u odporcu preukázaný pozitívny výsledok na kokaín a benzodiazepíny.
V predmetnom trestnom konaní bolo zabezpečených viacero znaleckých posudkov, okrem iného aj
znalecký posudok č. 69/2025, vypracovaný S.. S. W., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria. V nadväznosti na výsledky znaleckého skúmania Okresná prokuratúra Galantauznesením 3Pv/135/25/2202-38, zo dňa 16.7.2025, podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
zastavila trestné stíhanie z dôvodu, že odporca nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Odporca bol bezodkladne po zastavení trestného stíhania prepustený z väzby a v súčasnosti je podľa

informácií navrhovateľky na slobode. Uviedla, že z uznesenia o zastavení trestného stíhania ako aj z
uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že hoci sa u odporcu jednalo o prechodnú duševnú poruchu,
riziko opakovania sa stavu nie je možné úplne vylúčiť; znalec odporučil odporcovi psychiatrické liečenie
(sledovanie) ambulantnou formou v trvaní aspoň jedného roka.

6. Dodala, že prokurátorka v zmienenom uznesení konštatovala, že aj napriek záveru znalca, že pobyt
odporcu na slobode sa aktuálne nejaví ako nebezpečný, s poukazom na jeho odporučenie realizácie
ochranného psychiatrického liečenia, po zvážení všetkých okolností, ktoré predchádzali skutku ako
aj okolností po spáchaní skutku, považovala pobyt obvineného na slobode za nebezpečný, nakoľko
išlo o závažné protiprávne konanie, spočívajúce vo vysoko agresívnom správaní, kedy navrhovateľku
obmedzil na slobode, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím a fyzicky ju atakoval, pričom mala

dôvodný strach, že svoje vyhrážky naplní. Aj keď teda znalec uviedol, že odporca aktuálne nie je
nebezpečný, toto nevylučuje jeho nebezpečnosť do budúcna; aj znalec uviedol, že riziko opakovania
sa stavu nie je možné úplne vylúčiť. Prokurátorka konštatovala dôvodnosť podania návrhu na súd, aby
odporcovi uložil ochranné opatrenie vo forme psychiatrického liečenia ústavnou formou a tiež návrhu na
vydanie predbežného príkazu na jeho umiestnenie do psychiatrickej liečebne. Navrhovateľka uviedla,

že nemá vedomosť, či takéto návrhy boli prokuratúrou podané. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a
s poukazom na pravdepodobne nie ojedinelú konzumáciu drog, na potrebu ústavného psychiatrického
liečenia a najmä vzhľadom k naďalej trvajúcej nebezpečnosti pre spoločnosť argumentovala, že má
dôvodné obavy, že môže byť konaním odporcu ohrozená jej telesná aj duševná integrita; zároveň v
konaní bolo preukázané spáchanie násilia na jej osobe. Z tohto dôvodu navrhovala, aby bolo vydané

neodkladné opatrenie, ktorým bude uložené odporcovi, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov k
navrhovateľke nepribližoval. Doplnila, že aj keď odporca v predmetnom byte už viac ako 12 mesiacov
nebýva, stále je jeho spoluvlastník, má od neho naďalej kľúče a nič mu nebráni do bytu vstúpiť. V byte
býva so svojím synom a s ohľadom na správanie odporcu a jeho psychický stav má obavu o život a
zdravie svoje i svojho syna. Deklarovala záujem zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k bytu

tak, že sa stane jeho výlučnou vlastníčkou a odporcu vyplatí, čo má záujem vyriešiť primárne dohodou,
pričom mala za to, že toto je možné vykonať v lehote 6 mesiacov, počas ktorej doby by však mala rada
zabezpečenú ochranu svojho života a zdravia a tiež jej syna na čo najvyššej úrovni. So zreteľom na
uvedené mala za to, že je dôvodné nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

7. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že neodkladné
opatrenie môže súd na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení.
Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je, že úprava musí byť naliehavá, potrebná a
musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Okrem toho musia byť splnené základné

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi,
existencia nároku, ako aj ich osvedčenie a nariadené neodkladné opatrenie musí byť primerané
právu, ktorého budúci súdny výkon môže byť ohrozený. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je
rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp
efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným

spôsobom a nad nevyhnutý rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej
oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). Podmienkou pre nariadenie
takéhoto opatrenia je len také osvedčenie, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo účastníkov
ohrozené; nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne. Pre rozhodnutie súdu o
neodkladnom opatrení je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, je teda viazaný

skutkovým a právnym stavom v čase vydania rozhodnutia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. f,) g), a h) C. s. p. je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že osoba, proti ktorej
návrh smeruje, ohrozuje navrhovateľovu telesnú a duševnú integritu.

8. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Návrh odôvodnila obavami z konania odporcu, ktoré u nej
vyvoláva pocit ohrozenia a stresu, keďže bol v minulosti voči nej agresívny a incidenty viedli až k jeho
trestnému stíhaniu a väzbe. Tvrdila, že má obavy z jeho správania po prepustení na slobodu a považujeza potrebné, aby jej bola poskytnutá súdna ochrana, pričom odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo
dňa 12.8.2025, v ktorom žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že trestné stíhanie bolo zastavené a znalecké
posudky konštatovali, že jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Tvrdil, že od prepustenia sa s

navrhovateľkoustretollenraz,atodňa22.7.2025,vpriestorochspoločnostiWOODPROCESSINGs.r.o.,
pričom podľa neho žiaden incident nenastal. Namietal, že návrh má len účelovo obmedziť výkon jeho
práva spoločníka a konateľa v spoločnostiach, kde sú obaja účastníci spoločníkmi.

9. Po preskúmaní návrhu navrhovateľky, vyjadrenia odporcu a pripojených listín súd prvej inštancie

dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila dôvodnosť návrhu. Dôvodil, že zo spisového materiálu
vyplynulo, že medzi účastníkmi došlo k vážnemu incidentu, ktorý bol predmetom trestného konania,
pričom odporca bol vo väzbe a bol psychiatricky posudzovaný. Aj keď bolo trestné stíhanie zastavené
a znalci neskonštatovali jeho nebezpečnosť vo všeobecnosti, táto skutočnosť sama osebe nevylučuje
existenciu obáv navrhovateľky a potrebu súdnej ochrany. Prihliadol na intenzitu a charakter konfliktu
medzi účastníkmi, ako aj na ich osobné a pracovné väzby, ktoré vedú k častým kontaktom, pričom mal za

osvedčené, že navrhovateľka v dôsledku predchádzajúceho správania odporcu pociťuje reálnu obavu
z ďalšieho stretu a je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov tak, aby sa predchádzalo
možným konfliktom a eskalácii situácie, pričom uložený zákaz priblíženia na menej ako 10 metrov
považoval za primeraný, zodpovedajúci účelu ochrany navrhovateľky a neznemožňujúci odporcovi
výkon jeho práv nad nevyhnutnú mieru.

10. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.
d), písm. h), § 328, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, ods. 3 C. s. p. podanému návrhu vyhovel.
Dodal, že navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože bol toho názoru, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pričom v prípade

ak odpadnú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd toto môže na návrh zrušiť. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C. s. p. a keďže návrhu v celom rozsahu vyhovel, teda navrhovateľka mala v konaní
úspech, priznal jej voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže navrhovateľka
s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaplatila súdny poplatok za návrh, uložil

jej povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV v zmysle položky 1 písm. c) Sadzobníka, v
spojení s § 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súdny poplatok vo výške 25 eur.

11.Protiuzneseniupodalodvolanieodporcaažiadalnapadnutéuzneseniezmeniťanávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov

jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

12. Namietal, že už v písomnom vyjadrení sa k návrhu poukazoval na povinnosť súdu zaoberať sa vo
zvýšenej miere proporcionalitou navrhovaného neodkladného opatrenia a tým, či toto upraví pomery
jeho účastníkov tak, aby trvalé riešenie vzájomnej konfliktnej situácie bolo logické a aby neadekvátne
nezvýhodňovalo jedného z týchto účastníkov na úkor druhého, pričom s touto námietkou sa súd prvej

inštancie vysporiadal len konštatovaním, že uložený zákaz neznemožňuje odporcovi výkon jeho práv
nad nevyhnutnú mieru. Poukázal na funkcie inštitútu neodkladného opatrenia v zmysle uznesenia
Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4Co/65/2023 zo dňa 31.5.2023 a upriamil pozornosť na skutočnosť, že dané navrhované
neodkladné opatrenie nemá byť dočasným a provizórnym riešením pomerov účastníkov, ale má sa

ním dosiahnuť trvalá úprava pomerov jeho účastníkov, preto jej mal v tomto smere súd prvej inštancie
venovať o to vyššiu pozornosť. Zdôraznil, že obaja účastníci sú konateľmi a spoločníkmi vo viacerých
tých istých obchodných spoločnostiach, pričom nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom
znení by znemožnilo nielen výkon funkcie konateľov spoločnosti, ale aj výkon práv spoločníkov týchto
spoločností, keďže spoločníci realizujú svoje práva najmä na valných zhromaždeniach spoločnosti,

z čoho by bol vylúčený, a teda by bol neadekvátne znevýhodnený na úkor navrhovateľky, na čom
nič nemení ani výrok I. uznesenia, kde súd prvej inštancie ustanovil výnimky zo zákazu priblíženia,
keďže žiadnym spôsobom neupravuje fungovanie oboch účastníkov v ich obchodných spoločnostiach,
ale ani výkon zamestnania odporcu v spoločnosti WOODPROCESSING s.r.o.. Dodal, že je zároveňjediným spoločníkom spoločnosti BVJK s.r.o., IČO: 55 346 715, s rovnakým sídlom ako spoločnosť
WOODPROCESSING s.r.o., ktorá je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, kde majú obe spoločností
sídlo, čím by sa mu de facto zabránilo jednak v užívaní majetku tejto spoločnosti, kde je jediným

konečným užívateľom výhod, ako aj v riadení spoločnosti (ide o rovnakú budovu, rovnaké kancelárie
v rámci výrobnej haly).

13. V nadväznosti na uvedené súdu prvej inštancie vytkol, že miera obmedzenia jeho práv je vo
vzťahukprávamnavrhovateľkyúplneneprimeranáanariadenieneodkladnéhoopatrenianiejevhodným

a účinným prostriedkom na trvalé riešenie vzájomných konfliktných pomerov jeho účastníkov. Dal
do pozornosti, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až po tom,
čo ju vyzval (ako väčšinový spoločník spoločnosti WOODPROCESSING s.r.o.) na vysvetlenie jej
konania súvisiacom s vedením tejto spoločnosti ako konateľky a predloženie kompletnej agendy
spoločnosti (vrátane účtovnej), keďže doposiaľ k nej nemá prístup. S navrhovateľkou sa stretli dňa
22.7.2025 a ani po tomto stretnutí nevznikla potreba úpravy vzťahov medzi účastníkmi, preto namietal,

že nie je daná podmienka okamžitej potreby (nevyhnutnosti) dočasnej úpravy pomeru účastníkov.
Uviedol tiež, že nakoľko je súčasne aj zamestnancom spoločnosti WOODPROCESSING s.r.o., kde je
navrhovateľka konateľkou a spoločníčkou, neodkladné opatrenie by mu bránilo nielen vo výkone funkcie
konateľa, spoločníka, ale aj vo výkone zamestnania. Poznamenal, že pracovnú zmluvu nemá možnosť
predložiť, nakoľko všetky dokumenty z jeho kancelárie boli odcudzené a navrhovateľka mu ich dosiaľ

nesprístupnila, preto uvedené dokladá len výpisom z účtu za mesiac marec, na ktorý mu bola uhradená
mzda.

14. Dodal, že navrhovateľka mu odmieta sprístupniť kompletné účtovníctvo, mzdovú či právnu
agendu, stav skladových zásob, pracovné výkazy zamestnancov a pod., ktoré sú nevyhnutné pre

fungovanie spoločnosti. Taktiež prepísala leasing na výrobné stroje, nevyhnutné pre zachovanie výroby
v spoločnosti WOODPROCESSING s.r.o. na spoločnosť wood.concept s.r.o., prijímala nové zákazky
na spoločnosť wood.concept s.r.o. (ktorú ovláda navrhovateľka), prijímala zálohy na túto spoločnosť,
pričom zákazky vyhotovovali zamestnanci spoločnosti WOODPROCESSING s.r.o., avšak na účet tejto
spoločnosti neboli z uvedených zákaziek poukazované žiadne finančné prostriedky, o čom predložil

doklady už v rámci písomného vyjadrenia. Na stretnutí dňa 22.7.2025 sa dozvedel priamo v sídle
spoločnosti, že jeho kancelária bola doslova „vybielená“ a zmizli všetky doklady, pričom škodu na
majetku WOODPROCESSING s.r.o. za obdobie 04/2025 až 07/2025 odhadol na cca 350.000 až
400.000 eur. Doplnil, že navrhovateľka dosiaľ uvedené dokumenty neposkytla a neobjasnila jej kroky
ako konateľky, a to napriek tomu, že k ju k tomu zaviazalo valné zhromaždenie WOODPROCESSING

s.r.o. uznesením valného zhromaždenia zo dňa 18.8.2025, čo jej bolo oznámené aj mailom zo dňa
20.8.2025, nakoľko sa tohto valného zhromaždenia nezúčastnila. Uvedené skutočnosti podľa odporcu
preukazujú účelovosť konania navrhovateľky, keď podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
až dňa 5.8.2025, keď sa vyjadril, že bude nútený pristúpiť k podaniu žalôb a trestných oznámení,
hoci od zastavenia jeho trestného stíhania a najmä prepustenia z väzby (dňa 18.7.2025), a to vrátane

spoločného stretnutia dňa 22.7.2025, sa k nej nesprával žiadnym spôsobom, ktorý by si vyžadoval
neodkladný zásah zo strany súdu. Poznamenal, že od prepustenia z väzby nikdy navrhovateľku účelovo
nevyhľadával a stretnutie dňa 22.7.2025 prebehlo bez akéhokoľvek incidentu a aj z tohto dôvodu
dôvodil, že nie je preukázané osvedčenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia.

15. Poukázal aj na výpoveď navrhovateľky v rámci trestného konania zo dňa 7.4.2025, kde uviedla,
že nie je agresívny, nikdy sa ku nej nesprával ani vulgárne, pričom mali spolu dobrý vzťah aj po ich
rozchode ako partnerov. Zdôraznil, že nepopiera, že by sa skutok stal, už dňa 8.4.2025 pred sudkyňou
pre prípravné konanie uviedol, že ho celé konanie mrzí, úprimne ho ľutuje, ale v tom čase si nevedel

vysvetliť čo sa stalo, pričom v minulosti nikdy nebol agresívny ani nebol trestne stíhaný, viedol riadny
život a živil sa podnikaním. Počas výkonu väzby napísal navrhovateľke ospravedlňujúci list, na ktorý
nereagovala. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že všetky tri znalecké posudky, ktoré boli vyhotovené
v trestnom konaní potvrdili, že nie je nebezpečný a v súčasnosti netrpí žiadnou duševnou poruchou,
pričom najpravdepodobnejšou príčinou daného excesu bola prepracovanosť v čase pred skutkami a

nespavosť v rozsahu minimálne tri celé dni, čo viedlo k akútnej psychotickej reakcii, nešlo teda o
drogy, ako sa to snažila podsunúť navrhovateľka. Doplnil, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie
neodkladnéhoopatreniadomáhalaajzákazuvstupuodporcudoichspoločnéhobytu,kdevšakdlhodobo
nežil (viac ako rok), s odôvodnením, že tam žije (navrhovateľka) a v rámci vysporiadania podielovéhospoluvlastníctva tam chce žiť naďalej. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 0C/27/2025, zo
dňa 6.8.2025, bolo nariadené neodkladné opatrenie, proti ktorému nepodal odvolanie, avšak po tom, čo
uplynula lehota na podanie odvolania navrhovateľka uviedla, že chce byt predať.

16. S poukazom uvedené namietal, že sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s
podstatnými námietkami odporcu a nevenoval ani náležitú pozornosť proporcionalite navrhovaného
neodkladného opatrenia, v súvislosti s čím poukázal na právne závery obsiahnuté v nálezoch Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn. IV. ÚS 14/07, ako aj na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozhodnutie Ruiz Torija c/a Španielsko zo dňa 9.12.1994,
séria A č. 303 - A). V danej súvislosti bol preto názoru, že absencia vysporiadania sa súdu prvej
inštanciestakýmitvrdeniamiodporcu,ktorébezďalšiehonejdeoznačiťzanepodstatné,jetakzávažným
nedostatkom rozhodnutia (a zásahom do procesných práv strany sporu), ktorého intenzita zakladá (až)
porušenie práva na spravodlivý súdny proces. K odvolaniu pripojil list vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie Y. E., potvrdenie o príjme sumy 663,50 eura dňa 10.3.2025 na účet odporcu, zápisnicu z

valného zhromaždenia WOODPROCESSING s.r.o. zo dňa 18.8.2025, e-mail s výzvou adresovanú
navrhovateľke dňa 20.8.2025, uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 0C/27/2025, zo dňa
6.8.2025 a e-mail právneho zástupcu navrhovateľke zo dňa 1.9.2025.

17. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za správne a navrhla ho v plnom rozsahu potvrdiť.

18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu

prvej inštancie je vo vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a o poučení
odporcu (výroky I., II. a IV.) vecne správne (§ 387 ods. 1
C. s. p.) a odvolanie proti výroku o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok (výrok III.) je potrebné
odmietnuť podľa § 386 písm. c) C. s. p..

19. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

22. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že účelom neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. je ochrana osoby v situácii, kedy existujú závažné dôvody domnievať

sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Citovaná právna
úprava reflektuje na znenie Čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013, zo
dňa 12.6.2013, o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, vzťahujúcim sa na

ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať
sa,žejeohrozenýjejživot,telesnáaleboduševnáintegrita,osobnásloboda,bezpečnosťalebosexuálna
integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku.

24. Uloženie zákazu priblíženia sa v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. je jedným z prostriedkov
preventívneho riešenia problematiky násilia, ktoré možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné
použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine či spoločenstvu, ktoré má zanásledok poranenie, psychickú škodu a podobne, resp. vysokú pravdepodobnosť takéhoto následku.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom
človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch,

vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku
1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej
alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo

svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote (viď napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012).

25. V súvislosti s odvolacou argumentáciou odporcu, ktorý namietal neexistenciu naliehavosti potreby
úpravy vzťahov medzi účastníkmi odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní osvedčila, že
medzi účastníkmi došlo dňa 4.4.2025 k vážnemu incidentu, ktorý bol predmetom trestného konania,

v dôsledku ktorého bol odporca aj väzobne stíhaný a psychiatricky posudzovaný, pričom uvedené
skutočnosti nerozporoval ani sám odporca. Napriek skutočnosti, že trestné stíhanie bolo zastavené a v
zmysle záverov znalcov išlo u odporcu o prechodnú duševnú poruchu, nespôsobenú omamnými alebo
psychotropnými látkami, ale psychogénnymi faktormi (vyvolanú teda duševnou reakciou, emóciami,
stresom, ...), s ohľadom na okolnosti a závažnosť daného incidentu odvolací súd dospel k záveru, že

nemožno vylúčiť existenciu obáv navrhovateľky o telesnú integritu, pričom podmienka okamžitej úpravy
pomerov medzi účastníkmi je daná vzhľadom na intenzitu a spôsob zásahu.

26. Aj s ohľadom na väzbu medzi účastníkmi v osobnej oblasti (ako bývalých partnerov), majetkové
a pracovné záväzky účastníkov ako spoločníkov a konateľov spoločnosti Fischback s. r. o.

(pôvodnýmobchodnýmmenomWOODPROCESSINGs.r.o.) vedúceknevyhnutnýmkontaktom,možno
konštatovať, že zásah do práv odporcu spočívajúci v uložení zákazu priblíženia k navrhovateľke na
vzdialenosť 10 metrov s výnimkou stanovených konaní je opodstatnený, umožňujúci predchádzať
prípadnému zopakovaniu predmetného konania odporcu, resp. eskalácii situácie pri incidentom
zasiahnutom vzťahu účastníkov. S poukazom na uvedené ani tvrdenie odporcu, že od predmetného

incidentu a prepustenia z väzby navrhovateľku nevyhľadával a jediné ich stretnutie dňa 22.7.2025
prebehlo bez akéhokoľvek problému, samo o sebe nepostačuje na záver o neosvedčení obavy
navrhovateľky o život a zdravie.

27. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odporcu o neproporcionálnosti zásahu uloženým

neodkladným opatrením, z dôvodu znemožnenia výkonu práv odporcu ako spoločníka a konateľa v
spoločnosti Fischback s. r. o. (pôvodne WOODPROCESSING s.r.o.) aj ako spoločníka a konateľa
spoločnosti BVJK s.r.o. sídliacich v danom čase v rovnakých priestoroch. Je nutné dať do pozornosti, že
v okolnostiach prejednávanej veci a s ohľadom na argumentáciu odporcu predstavuje proporcionalita
posúdenie primeranosti záujmu na zachovaní fyzickej a psychickej integrity navrhovateľky na jednej

strane a záujmu odporcu na slobode podnikania na strane druhej.

28. Aj keď spoločné podnikanie v jednej obchodnej spoločnosti, resp. umiestnenie spolu s ďalšou
spoločnosťou odporcu v rovnakých priestoroch nepochybne vedie k potrebe spolupráce medzi
účastníkmi ako spoločníkmi a konateľmi, odvolací súd je názoru, že zákaz priblíženia na vzdialenosť

10 metrov vyžaduje síce modifikáciu vzájomného fungovania, ale aj s prihliadnutím na možné
využitie elektronických prostriedkov komunikácie, resp. úpravu priestorov pracoviska takúto spoluprácu
nevylučuje. Uložené neodkladné opatrenie chráni záujem navrhovateľky na zabezpečení fyzickej a
psychickej integrity, pričom proporcionalitu uloženého zákazu odvolací súd nepovažuje za neadekvátnu
okolnostiam incidentu sprítomneným návrhom, ktoré odporca nerozporoval.

29. Odvolací súd dodáva, že hoci súd prvej inštancie uviedol, že predmetným neodkladným opatrením
je možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, správne poukázal aj na skutočnosť (ods. 11 napadnutého
uznesenia), že možno navrhnúť jeho zrušenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334
C. s. p.), čím je zabezpečené, aby nariadená forma úpravy vzťahov netrvala aj v prípade zmeny

rozhodných skutočností. Vzájomné nezhody medzi účastníkmi v rámci výkonu povinností a práv
spoločníka a konateľa, na ktoré poukazoval odporca (odmietnutie sprístupnenia účtovníctva a inej
agendy zo strany navrhovateľky) majú pritom účastníci možnosť riešiť si zákonnými prostriedkami (napr.
v zmysle Obchodného zákonníka, resp. Trestného zákona).30. Nemožno prisvedčiť ani námietke odporcu o účelovosti konania navrhovateľky a to z dôvodu, že ak
aj navrhovateľka pristúpila k podaniu návrhu v časovej následnosti po vyjadrení sa odporcu, že bude

nútený pristúpiť k podaniu žalôb a trestných oznámení z dôvodu odmietania sprístupnenia firemnej
dokumentácie, navrhované neodkladné opatrenie nijako takéto podanie zo strany odporcu nevylučuje.

31. Na uvedenom základe odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka osvedčila dôvodnosť návrhu na
uloženie zákazu priblíženia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. Hodno dodať, že výrok o poučení

odporcu je súvisiacim a neoddeliteľným výrokom k výroku, ktorým súd nariadi neodkladné opatrenie (§
337 ods. 1 C. s. p.) a odvolanie proti výroku o neodkladnom opatrení sa vzťahuje aj na poučenie odporcu,
pretoajnaprieknesprávnemupoučeniusúduprvejinštancie,žeprotivýrokuopoučeníodporcu(výrokIV.
napadnutého rozhodnutia) nemožno podať odvolanie, keďže odvolanie bolo podané v zákonnej lehote,
odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie aj v tomto výroku, ku ktorému však odporca neprodukoval
nijakú argumentáciu.

32. Keďže odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uznesenie v napadnutom vyhovujúcom výroku
a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a o poučení odporcu ako vo výroku vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1 C. s. p.).

33. Odporca odvolaním napadol aj výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť
zaplatiť súdny poplatok (výrok III. napadnutého rozhodnutia).

34. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. účinného v čase podania návrhu, ak tento zákon

neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku okrem § 357 písm. a).

35. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. Civilný sporový poriadok v § 357 pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335

ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,
p) postúpení právomoci do cudziny.

36. Podľa § 386 písm. c) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

37. Civilný sporový poriadok proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých
prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 357. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že odvolanie
proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej povinnosti navrhovateľky (výrok III.

napadnutého rozhodnutia) zákon nepripúšťa, na čo poukázal aj súd prvej inštancie v poučení k
napadnutému rozhodnutiu. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie odporcu proti predmetnému
výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok, podľa § 386
písm. c) C. s. p. odmietol.38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že aj odmietnutie odvolania odporcu

proti výroku III. napadnutého rozhodnutia predstavuje po procesnej stránke jeho neúspech v konaní a
teda navrhovateľke, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti odporcovi plný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).