Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Patrícia Železníková
Legislation area – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoE/11/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202446
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224202446.3
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní o výkon rozhodnutia vo
veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - otca/
oprávneného: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, XXX XX E., a matky/povinnej: F. F.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. XXX/XX, XXX XX G., zastúpená: AK Petrovič s.r.o. so sídlom
Kollárová 566/32, 917 01 Trnava, IČO: 54980682, o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu súdneho
rozhodnutia,naodvolanieoprávnenéhoprotiuzneseniuMestskéhosúduBratislavaIIzodňa11.06.2025,
č.k. 9Em/4/2024-219 v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.07.2025, č. k. 9Em/4/2024-251, takto
r o z h o d o l :
OdvolacísúduznesenieMestskéhosúduBratislavaIIzodňa11.06.2025č.k.9Em/4/2024-219 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 03.07.2025 č.k. 9Em/4/2024-251 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie
zastavil (výrok I.) a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine ďalej aj len „Zákon
o rodine“), § 390 ods. 1 písm. c), § 391 zákona č. 161/2015 Zb. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
aj len „CMP“). Exekučným titulom je uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.04.2024 č.k.
13CoPno/4/2024-804, ktorým bol upravený styk otca s maloletou na čas do právoplatnosti meritórneho
rozhodnutia súdu o úprave styku sp.zn. 11P/176/2022. Za nesporné mal, že komunikácia medzi rodičmi
je dlhodobo problematická, vzájomný vzťah rodičov je konfliktný a styk otca s maloletým dieťaťom
sa nerealizoval v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu, preto boli rodine v súvisiacich konaniach
poskytnuté odborné psychologické poradenstvá, s rodičmi pracovali viacerí odborní pracovníci, avšak
bezúspešne. V konaní o výkon rozhodnutia rodičom a maloletému dieťaťu uložil výchovné opatrenie,
a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu 5 hodín pre každého
z rodičov a 5 hodín spoločne obidvom rodičom s cieľom zlepšenia ich komunikácie a akceptácie role
druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa, a maloletému dieťaťu v rozsahu 10 hodín poskytovaného
poradenstva, ktoré sa bude realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referáte
poradensko-psychologických služieb. Uložené výchovné opatrenie však pre nespoluprácu rodičov
nesplnilo svoj účel. Dôvodil, že v danom prípade sa pokúsil vytvoriť a zabezpečiť predpoklady na
realizáciu súdneho rozhodnutia, prijal tomu zodpovedajúce vhodné opatrenia, ktoré ale neviedli k
náprave narušených vzťahov a obnove styku otca s maloletým dieťaťom. Z podanej správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava je zrejmé, že otec maloletej sa odmietol zúčastňovať poradenských
stretnutí a komunikovať s matkou. Matka sa prostredníctvom e-mailu zo dňa 04.04.2025 vyjadrila, že
ďalších stretnutí sa zúčastňovať nebude, keďže otec opakovane neprejavil záujem o uložené výchovné
opatrenie, v prípade zmeny jeho postoja je ochotná svoje rozhodnutie prehodnotiť. Súd prvej inštanciekonštatoval, že za daných podmienok nie je možné plniť účel nariadeného výchovného opatrenia.
Uviedol, že nariadenie výkonu rozhodnutia nie je určené na to, aby sa stalo nástrojom násilnej zmeny
prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami,
čo v tomto prípade preukázané nebolo. V predmetnej veci považoval použitie donucovacích opatrení
za kontraproduktívne, nakoľko ich použitie by mohlo viesť k ešte väčšej degradácii vzťahov medzi
maloletým dieťaťom a otcom. Mal za to, že k vyriešeniu tejto neželanej situácie v rodine môže dôjsť
len zmenou postoja maloletého dieťaťa, ako aj zmenou postoja rodičov, avšak túto zmenu nie je možné
dosiahnuť použitím donucovacích prostriedkov zo strany súdu. Zastával názor, že nie je v záujme
maloletého dieťaťa, aby sa pokračovalo vo vykonávacom konaní, preto v zmysle ustanovenia § 390
ods. 1 písm. c) CMP výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, navrhujúc
nariadiť výkon rozhodnutia Okresného súdu Piešťany zo dňa 24.11.2020, sp. zn. 9P/121/2018 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.03.2025, sp. zn. 13CoE/2/2025 a povinnej uložiť
pokutu 1.000 eur. Krajský súd v Trnave v uznesení pod sp. zn. 13CoE/2/2025, v bode 17. odôvodnenia
poukázal na čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti
týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa. Tvrdil, že od dňa 12.05.2024 podáva trestné oznámenia
na povinnú, nakoľko nerešpektuje súdne rozhodnutia a neumožňuje mu styk. Dal do pozornosti aj SMS
komunikáciu s povinnou, ktorá nereaguje na jeho správy a nekomunikuje s ním. Namietal vyjadrenia
povinnej o odmietaní styku maloletou, nakoľko to od maloletej predtým nikdy nepočul, ani žeby ho
nemala rada alebo sa s ním nechcela stretávať. Mal za to, že povinná negatívne a účelovo psychicky
vplýva na maloletú, ohovára jeho osobu a buduje odpor maloletej k jeho osobe. Má záujem si riadne
plniť svoje rodičovské povinnosti v rozsahu, v akom mu to bolo umožnené súdnym rozhodnutím, je
schopný sa o maloletú postarať, pričom jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, aby na
maloletú negatívne vplýval. Má maloletú rád, chce prispievať k jej výchove a budovať si citový vzťah.
Poukázal na uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 07.01.2019, sp. zn. 9Em/4/2018, ktorým súd
už uložil matke poriadkovú pokutu, nakoľko nerešpektovala súdne rozhodnutie bez ospravedlniteľných
dôvodov. Poukázal na § 370 ods. 1, § 371 ods. 4, § 372, § 376 ods. 1, § 382 ods. 1, 2, § 388 ods.
3 písm. a) CMP, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 19 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. ÚS 5/2000, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. I. ÚS 618/05, Uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 599/10, III. ÚS 439/05 a II. ÚS
295/06. Súd opomenul uviesť, že maloletá nie je traumatizovaná vďaka jeho osobe ale matkou, ktorá
nerešpektuje súdne rozhodnutia. Zdôraznil, že došlo k rozšíreniu styku. Uviedol, že aj napriek všetkému
už 14. mesiac nemá žiadne rodičovské práva. S povinnou je ochotný sa dohodnúť a absolvovať
nariadené psychologické poradenstvo, pričom sa už zúčastnil 3 sedení, avšak matka nespolupracuje,
nekomunikuje a nerešpektuje ani toto súdne rozhodnutie.
4. Oprávnený emailom zo dňa 07.07.2025 oznámil, že povinná si zablokovala jeho telefónne číslo
a nekomunikuje s ním, zo dňa 21.07.2025, že podal trestné oznámenie a povinná nereagovala
na telefónne výzvy polície. Emailom zo dňa 22.12.2025 dal do pozornosti komunikáciu s kolíznou
opatrovníčkou ohľadom psychologického poradenstva a dôvody jeho neukončenia. Poukázal na ďalší
nevykonaný styk. Taktiež doručil súdu emaily dňa 14.07.2025, 28.07.2025, 30.07.2025, 03.08.2025,
19.08.2025, 16.09.2025, 28.09.2025, 13.10.2025, 24.10.2025, 28.10.2025, 10.11.2025, 24.11.2025,
26.11.2025, 19.12.2025 a dňa 29.12.2025, ktorými oznamoval neuskutočnený styk s maloletou.
5. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Odvolanie považovala za
nedôvodné a nezrozumiteľné, ktorému nemožno vyhovieť, pretože sa ním oprávnený domáha vydania
nereálneho (neprípustného) rozhodnutia. Súd nariadil výkon súdneho rozhodnutia už uznesením zo
dňa 29.10.2024 č.k. 9Em/4/2024, teda nie je možné o ňom duplicitne rozhodnúť. Ak sa oprávnený
domáha nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24.11.2020 č.k. 9P/121/2018
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.03.2025 č.k. 13CoE/2/2025, tieto 2 súdne
rozhodnutia nie sú vo vzájomnom spojení. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.03.2025
č.k. 13CoE/2/2025 bolo potvrdené uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, čiže nejedná sa o
rozhodnutie, ktoré by bolo exekučným titulom. Exekučným titulom je uznesenie Krajského súdu v
Trnave č.k. 13CoPno/4/2024-804 zo dňa 10.04.2024. Oprávnený vo svojom odvolaní uvádza rôzne,
nesúvisiace rozhodnutia, poukazuje na konanie o výkon rozhodnutia a uloženú pokutu v roku 2019 (sp.
zn. 9Em/4/2018), jeho konštatácie sú akoby odtrhnuté od skutkových okolností, pre ktoré súd výkonrozhodnutia v aktívnom (neprávoplatne zastavenom) konaní odložil. Relevantné vo vzťahu k odvolaním
napadnutému uzneseniu je to, či bolo dôvodné vyhlásiť výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie
zastaviť alebo nie. Oprávnený sa tejto otázke v odvolaní nevenuje. Poprela, že by mala snahu brániť
oprávnenému v styku s maloletou, avšak nastali udalosti zapríčinené oprávneným, ktoré mali dopad na
prežívanie maloletej a zapríčinili jej oprávnený strach. Maloletá bola svedkom toho, že oprávnený sa
vyhrážal s puškou, že vystrieľa jej rodinu. Ťažiskom pre vydanie rozhodnutia, ktorým súd vyhlásil výkon
rozhodnutia za neprípustný a konanie zastavil, bolo konštatovanie v bodoch 15, 16 uznesenia, ktoré
považovala za správne. Poukázala na to, že súd teda nemal (a to po tom, ako si vypočul názor maloletej
v konaní č.k. 11P/176/2022) za to, že by názor maloletej bol ovplyvnený ňou alebo tretími osobami.
Oprávnený nemôže očakávať, že súd bude vyčkávať, kým si prehodnotí svoje postoje. V bode 35 svojho
odvolania oprávnený znovu razí svoj trend „vzdania sa práv otca“, keď vyzýva súd prvej inštancie, aby
mu zrušil všetky povinnosti, teda ho zbavil povinnosti platenia výživného. Oprávnený tvrdí, že nemá
žiadne práva, avšak keď súd nariadil výchovné opatrenie, odmietal sa ho zúčastňovať. Oprávnený si
vynucuje styk, nerieši výchovné opatrenie a ak tvrdí, že sa zúčastnil troch sedení, je otázne kedy a či
priniesli zmenu v jeho uvažovaní.
6. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu povinnej jej argumentáciu označil za účelovú a klamlivú. Povinná
si začala vymýšľať, že nosí v aute pušku, o čom vedome klamala, čo preukazuje rozhodnutie Okresného
úradu Piešťany, zo dňa 07.04.2025, č. sp. OU-PN-OVVS-2025/000522-007, tiež nijako nereagovala na
kontaktovanie kolíznej opatrovníčky, po tom, čo úrad informoval o neuskutočnenom styku.
7. Odvolací preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj len „CSP“) a dospel k nasledujúcim záverom.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
11. Podľa § 390 ods. 1 písm. c/ CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví,
ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie
nemožno vykonať.
12. Podľa § 390 ods. 2 CMP súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia do času, kým exekučný titul
nebol právoplatne zrušený alebo právoplatne zmenený. Ak bol exekučný titul právoplatne zmenený,
súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia, ak je to možné s ohľadom na povahu zmeny a ak s tým
oprávnený súhlasí.
13. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
14. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.
15. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
16. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.
17. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.18. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, (ďalej aj len „Vyhláška, ktorou sa
ustanovujúpodrobnostivýkonurozhodnutiavoveciachmaloletých“)súdpopodanínávrhunanariadenie
výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376
ods.2zákona),predvydanímuzneseniaonariadenívýkonurozhodnutiazisťuje,čisapovinnýpodrobuje
rozhodnutiu.
19. Podľa § 3 ods. 2 Vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach
maloletých, ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve,
psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu
možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie nariadiť po predchádzajúcom posúdení
vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo
vykonať.
20. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie o výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou súdnej moci.
Predstavuje prirodzenú právnu základňu, umožňujúcu realizáciu práva účastníka súdneho konania na
vymoženie priznaného mu práva alebo plnenia. Esenciálnou a neopomenuteľnou podmienkou konania
o výkon rozhodnutia je dispozícia vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený disponujúci exekučným
titulomočakávaposkytnutiesúdnejochranysmerujúcejknaplneniuúčeluexekučnéhotituluvprípadoch,
kedy povinný uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne. Odopretie vykonania exekučného titulu preto
musí byť založené na závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach, odôvodňujúcich záver súdu
o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Existenciu týchto okolností musí súd vždy
dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo
odôvodniť.
21. Styk otca s maloletým dieťaťom je predmetom úpravy vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré
predstavuje riadny exekučný titul, teda súdom určený vzorec správania sa rodičov maloletého dieťaťa
k dieťaťu a k sebe navzájom. V tomto štádiu stavu veci niet priestoru pre úvahy o vhodnosti, či
nevhodnostirealizáciestyku,tosúúvahy,ktorýmisariadilsúdpriurčenírozsahustykurodičasdieťaťom,
teda v základnom konaní. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho
a vykonateľného rozhodnutia súdu je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom
nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t.j. práva už judikovaného.
Pokiaľnedošlokzmenealebozánikurozhodnutia,súúčastnícikonaniapovinnísarozhodnutiupodriadiť.
22. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Predmetné konanie o výkon rozhodnutia začalo dňa 29.07.2024 podaním návrhom oprávneného
do zápisnice o pojednávaní v konaní vedenom 9Em/2/2024 na výkon rozhodnutia vo veci maloletej
a to na podklade uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.04.2024, č.k. 13CoPno/4/2024-804,
ktorým odvolací súd v odvolacom konaní nariadil neodkladné opatrenie ktorým oprávnil otca stretávať
sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele do 16.00 hod., matke
uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v určenom čase a na
určenom mieste, otcovi uložil povinnosť v určenú hodinu a deň matke vrátiť v mieste svojho bydliska,
obom rodičom uložil povinnosť v prípade nemožnosti realizovať styk, oznámiť to druhému rodičovi
bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. Trvanie neodkladného opatrenia určil
do právoplatného skončenia konania o úprave styku otca s maloletou vedenom na Mestskom súde
Bratislava II sp.zn. 11P/176/2022.
24. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 18.03.2025 č.k. 11P/176/2022-1043 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.11.2025 sp. zn. 13CoP/113/2025 bola rozšírený rozsah
styku otca s maloletou, pôvodne upravený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 24.11.2020č.k. 9P/121/2018-1096 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.10.2021 č.k.
11CoP/40/2021-1416.
25. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, napadnutým
rozhodnutím, odvolaním oprávneného, vyjadrením povinnej k odvolaniu a s následnými písomnými
podaniami, vo veci, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie sa v prejednávanej veci vyššie citovanou právnou úpravou a vyššie uvedenými
skutočnosťami dôsledne neriadil, keďže svoje rozhodnutie vydal bez náležitého zistenia podstatných
skutočností nevyhnutých pre objektívne a dôsledné posúdenie návrhu oprávneného na nariadenie
výkonurozhodnutia.Zobsahuspisusúzrejmédiametrálneodlišnépostojeúčastníkovkonaniavovzťahu
k nariadenému neodkladnému opatreniu, ktorým súd dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom,
a súčasne je zo spisu jednoznačne zrejmá aj neschopnosť rodičov konštruktívne v tejto otázke spolu
komunikovať a dospieť k riešeniam, ktoré budú na prospech všetkých zúčastnených strán, vrátane
maloletého dieťaťa. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v danom prípade
bolo exekučným titulom vykonateľné uznesenie súdu o úprave styku oprávneného otca s maloletou,
pričom medzi účastníkmi konania nie je sporná skutočnosť, že styk otca s maloletou sa nerealizuje v
rozsahu určenom vykonateľným rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie ako vykonávací súd nemôže
rezignovať na výkon rozhodnutia vyhlásením výkonu rozhodnutia za neprípustný a konanie zastaviť len
na základe konštatácie, že rodičia sa nezúčastňovali nariadeného výchovného opatrenia (povinnosť
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu) a uložené výchovné opatrenie pre nespoluprácu
rodičov nesplnilo svoj účel. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že styk sa nerealizuje z dôvodov na
strane oboch rodičov, oprávnený odmietal komunikáciu s povinnou a účasť na odbornom poradenstve
a povinná sa nezúčastňovala poradenstva z dôvodu neochoty oprávneného spolupracovať. Maloleté
dieťa, ktoré je v osobnej starostlivosti povinnej, sa podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava odborného poradenstva nezúčastnilo vôbec. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil
iba na tejto konštatácií bez náležitého zisťovania dôvodov nerealizácie styku oprávneného a zisťovania
názoru maloletej. Navyše súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď konanie o výkon
rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil. V danej veci z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že ani náležitým spôsobom nezdôvodnil, z akého dôvodu vyhodnotil povinnou
uvádzané dôvody nerealizovania styku ako objektívne dôvody na nerealizáciu styku, ako sa vysporiadal
s podstatnými rozdielmi v argumentácii oprávneného a povinnej. Zo spisu je zrejmé, že súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z tvrdení účastníkov konania vykazujúcich výrazný
rozdiel v ponímaní situácie a jej príčin, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie s
poukazom na ustanovenia § 35 a § 36 CMP, § 3 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, minimálne predčasné, keďže bolo vydané bez znalosti
stanoviska kolízneho opatrovníka vo vzťahu k realizácii styku s maloletou v zmysle exekučného titulu,
ako aj bez uskutočnenia vhodnou formou vykonaného pohovoru s maloletou súdom prvej inštancie,
za účelom zistenia jej postojov a vnímania súčasnej situácie, keď podľa tvrdenia oprávneného sa
styk nerealizuje už 20 mesiacov. V prípade maloletej ide o dieťa, ktoré má v súčasnosti 8 rokov v
nadväznosti na čo je odôvodnené predpokladať, že maloletá je schopná svoj názor samostatne vyjadriť.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je nielen v záujme oprávneného, ale predovšetkým aj v
záujme maloletého dieťaťa, aby bola zabezpečená realizácia styku s maloletým dieťaťom v pravidelných
intervaloch tak, aby nedošlo k narušeniu vzájomných vzťahov rodiča s maloletým dieťaťom takého
charakteru a intenzity, ktoré by v budúcnosti mohlo viesť k ťažko napraviteľným škodám vo vzájomných
vzťahoch. Uvedené skutočnosti zohľadňoval pri svojom rozhodnutí súd, ktorý exekučný titul vydal.
Vykonávacie konanie je limitované obsahom a rozsahom exekučného titulu a nie je v rámci neho daný
priestor na akúkoľvek úpravu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Súd rozhodujúci
o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých musí vo vzťahu k posudzovaniu
existencie dôvodov nerealizácie styku zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností
a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ale aj správanie sa a názor
maloletého dieťaťa spolu s dôvodmi odmietania styku s oprávneným zo strany maloletého dieťaťa,
nakoľko exekučný titul v sebe zahŕňa tiež povinnosť povinnej maloleté dieťa na styk otcom riadne
pripraviť, čo predstavuje nielen fyzickú prípravu v zmysle, aby dieťa malo pripravené osobné veci a
bolo v čase prevzatia určeného súdnym rozhodnutím fyzicky prítomné v mieste určenom súdom, ale
predovšetkým psychickú prípravu dieťaťa, na ktorej je potrebné zo strany preferenčného rodiča pracovať
kontinuálne s potrebou uvedomenia si toho, že dieťa vníma nielen verbálne prejavy rodiča, ale aj jeho
neverbálne prejavy, pričom maloleté dieťa vo väčšine prípadov prirodzene zdieľa postoje preferenčného
rodiča, s ktorým žije v jednej domácnosti a je na ňom primárne závislé pri uspokojovaní svojich potrieba pri vnímaní pohody v domácnosti. Z obsahu spisu k času rozhodovania odvolacím súdom nevyplývajú
žiadne také skutočnosti, ktoré by objektívne vylučovali oprávneného ako otca maloletého dieťaťa z
výkonu rodičovských práv a povinností, ktorých súčasťou je aj právo otca a maloletého dieťaťa na
pravidelný kontakt vo forme styku, v rozsahu stanovenom súdom v zmysle vykonateľného rozhodnutia.
26. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
27. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP, v spojení s § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude za účelom odstránenia rozporov v tvrdeniach
účastníkov konania vo vzťahu k realizácii styku doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a
to v záujme riadneho a dôsledného posúdenia návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia.
V novom rozhodnutí bude súd prvej inštancie povinný náležitým spôsobom vyhodnotiť tvrdenia
oprávneného a povinnej v nadväznosti na vykonané dokazovanie a svoje rozhodnutie presvedčivým
spôsobom odôvodniť.
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 2
ods. 1 CMP, § 262 ods. 1 CSP).
29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 veta
druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.