Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011371
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011371.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Michala
Antalu a JUDr. Milana Straku v trestnej veci vedenej proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C. (Sýrska arabská republika), prechodne bytom D., D. E. XX (F.), t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o sťažnosti odsúdeného a navrhovateľa občianskeho združenia
DUMISK, o. z., proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2PP/98/2025 zo dňa

16.októbra2025,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa21.januára2026vTrenčínejednohlasnetakto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosti odsúdeného A. B. a navrhovateľa občianskeho
združenia DUMISK, o. z. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2025 po vypočutí odsúdeného
rozhodol uznesením sp. zn. 2PP/98/2025 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2

Tr. zákona a § 67 odsek 1 Tr. zákona v spojení s § 415 odsek 1 Tr. poriadku návrh občianskeho združenia
DUMISK, o. z. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Okresný súd
odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že u odsúdeného nie sú dôsledne a kumulatívne splnené všetky tri
zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil ihneď na verejnom zasadnutí po

vyhlásení napadnutého uznesenia a dodatočne ju písomne odôvodnil. V písomnom odôvodnení
sťažnosti odsúdený uviedol, že okresný súd nedostatočne posúdil všetky okolnosti týkajúce sa
podmienečného prepustenia, pričom pri posúdení materiálnych podmienok nezohľadnil pomery
odsúdeného a jeho rodinné zázemie, jeho celkové správanie vo výkone trestu a možnosť zaradenia
sa do spoločnosti. Čo sa týka spávania odsúdeného vo výkone trestu, odsúdený vo svojej sťažnosti
deklaroval, že jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, snaží sa zúčastňovať sa

všetkých aktivít a je pripravený žiť na slobode slušne. Nemá už žiadne negatívne záznamy, naopak
získal disciplinárne odmeny, pričom svoje minulé disciplinárne potrestania už má zahladené, a preto na
ne súd nemôže v tomto konaní prihliadať. Opätovne uvádza, že svoje skutky úprimne ľutuje a sľubuje,
že v budúcnosti už bude viesť iba riadny život. Odsúdený záverom uviedol, že rodinu má v Nemecku
a Sýrii, a preto určite nebude pôsobiť na Slovensku, chce sa vrátiť za rodinou. Preto navrhol, aby krajský
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody,

s určením primeranej skúšobnej doby, s nariadením probačného dohľadu nad ním v primeranej dobe
a s uložením primeraných obmedzení a povinností.

Súčasne proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť ako navrhovateľ v uvedenom konaní aj občianske
združenie DUMISK, o. z., ktorú zahlásil ihneď na verejnom zasadnutí po vyhlásení napadnutého
uzneseniaadodatočnejupísomneodôvodnil.Podstatousťažnostijepoukaznato,žesúdprvéhostupňa

sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so zákonnými alternatívami k zamietnutiu návrhu
a predloženú záruku občianskeho združenia posúdil prevažne formálne, bez vecného vyhodnoteniajej konkrétneho obsahu a potenciálu eliminovať identifikované riziká. Síce sa súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia výslovne vyjadril k záruke poskytnutej občianskym združením
DUMISK, o. z., avšak jej posúdenie obmedzil na všeobecný hodnotový záver o jej nedostatočnosti bez

toho, aby sa vecne zaoberal jej konkrétnym obsahom a jednotlivými navrhovanými nástrojmi. Záruka
občianskeho združenia je tak v rozhodnutí redukovaná na formálnu deklaráciu bez vysvetlenia, prečo
ani jej konkrétny obsah nemôže v kombinácii s ďalšími zákonnými prostriedkami prispieť k naplneniu
materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Osobitne problematické je aj hodnotenie rizika
recidívy. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd pracoval so záverom o strednom riziku recidívy,

avšak s týmto hodnotením narábal ako s diskvalifikujúcim kritériom. Takýto prístup je právne sporný,
keďže samotná existencia stredného rizika recidívy nemôže byť bez ďalšieho považovaná za prekážku
podmienečného prepustenia. V opačnom prípade by inštitút podmienečného prepustenia stratil svoj
resocializačný význam, keďže práve prípady, v ktorých existuje určitá miera rizika, sú typickým
priestorompreuplatneniedohľadu,primeranýchobmedzeníakontrolnýchmechanizmov.Zodôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, že by súd skúmal, či identifikované riziko možno primerane riadiť a zmierniť

prostredníctvomzákonompredpokladanýchopatrení.Napokonnavrhovateľpoukazujeajnaskutočnosť,
že do skončenia výkonu trestu odsúdenému zostáva už len relatívne krátky časový úsek, približne osem
mesiacov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však nevyplýva, prečo má ďalší výkon trestu v takto
krátkom časovom horizonte vyšší resocializačný potenciál než kontrolované podmienečné prepustenie
spojené s dohľadom, jasne definovanými povinnosťami

a kontrolnými mechanizmami. Rovnako súd paušálne spochybňuje návrat odsúdeného do Spolkovej
republiky Nemecko bez toho, aby sa vecne zaoberal konkrétnymi možnosťami kontroly a dohľadu
v zahraničí. Takýto prístup vedie k paušálnemu odmietnutiu zahraničného prvku bez individuálneho
posúdenia jeho realizovateľnosti.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažností odsúdeného a navrhovateľa
občianskeho združenia DUMISK, o. z., ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 15. januára
2026, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 21. januára 2026 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k
záveru, že sťažnosti odsúdeného a navrhovateľa, hoci sú prípustné, podané oprávnenou osobou, včas

i na správnom mieste, nie sú dôvodné.

Krajský súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
občianskeho združenia DUMISK, o. z., o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na vykonanie ktorého boli splnené všetky zákonné

podmienky. Odsúdený mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené

nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej
podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi
podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone
trestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového
stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu

trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne
nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho
účinku.

V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého
trestu dňa 13. februára 2025 ( t. j. 2/3 z výmery trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného
súdu Komárno sp. zn. 3T/17/2023) a zároveň rovnako dôvodne vyhodnotil, že ďalšie dve materiálne
podmienky, ktoré sú rovnako ako formálna podmienka nevyhnutným predpokladom na zákonné
rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu s určením primeranej skúšobnej

doby, dôsledne u odsúdeného splnené nie sú.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je skutočne mimoriadny procesný inštitút,
ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých trochzákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že
u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu
odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode, za istých zákonných a súdom

určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej
trestnej činnosti.

Aj podľa názoru krajského súdu možno u odsúdeného splnenie oboch materiálnych podmienok
konštatovať nanajvýš iba v čiastočnej forme. Ako vyplýva z obsahu predloženého písomného

hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, aktuálne možno konštatovať, že program
zaobchádzania odsúdený neplní v celom požadovanom rozsahu, a to najmä z dôvodu opakujúcich sa
porušení svojich povinností, a taktiež čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti. Počas výkonu
trestu došlo u odsúdeného k viacerým porušeniam dodržiavania ústavného poriadku, pričom možno
konštatovať,ževiacerotýchtoprevinenímápôvodskôrvimpulzívnejpovaheodsúdeného,čosaviackrát
prejavilovjehonevhodnomsprávanísanajmävočiinýmspoluodsúdeným,atoajfyzickýmkonfliktom,čo

je naozaj závažným porušením. V tomto kontexte sa tak nemožno odvolávať na jazykovú bariéru, ale ide
o primárne základy slušného správania sa, pričom tieto treba dodržiavať bez ohľadu na písaný ústavný
poriadok. Odsúdený v súčasnosti už síce nevykazuje žiadne disciplinárne potrestania a bola mu udelená
jedna disciplinárna odmena, avšak celkový počet negatívnych poznatkov v správaní a vystupovaní
odsúdeného považuje krajský súd za vysoký, a teda nie je možné konštatovať polepšenie odsúdeného

v prostredí výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodnou skutočnosťou je však aj to, že odsúdený je
čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, pričom formálne svoje konanie ľutuje, priznáva sa k
trestnej činnosti (konkrétne k trestnému činu prevádzačstva) a proklamuje záujem o riadny spôsob
života, avšak na druhej strane zľahčuje drogovú trestnú činnosť a ako sám uviedol, nechápe dostatočne
dôvody, prečo je to v tejto krajine trestné. Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto „jeho postoj“ nemôže

byť prejavom polepšenia, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti
trestu odňatia slobody dostatočne nepripúšťa. Krajský súd ma za to, že kritický postoj
k spáchaniu trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných predpokladov, na základe
čoho možno dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest, ktorý doposiaľ vykonal, má naňho
prevýchovný vplyv. Odsúdený síce navonok prezentuje „kritický“ postoj, svoju trestnú činnosť do istej

miery neospravedlňuje, avšak tento jeho postoj považuje krajský súd za účelový a nie celkom úprimný,
ktorého cieľom má byť len navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Krajský
súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že síce má odsúdený dostatočné sociálne zázemie (rodinu
– manželku a syna), tak tieto skutočnosti nepovažuje krajský súd za dostatočné pre rozhodnutie o
podmienečnom prepustení, pretože aj pred súčasným výkonom trestu mal odsúdený rodinu, ale napriek

tomu sa dopustil trestnej činnosti, pre ktorú je aktuálne vo výkone trestu. Ďalej je nutné poukázať na
to, že aj resocializačná prognóza odsúdeného bola ústavom na výkon trestu vyhodnotená ako menej
priaznivá, a to na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Požadovaná náprava odsúdeného
tak doposiaľ dovŕšená nie je a je nevyhnutné v nej pokračovať v podmienkach ústavu na výkon trestu
odňatia slobody.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na
ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa odkazuje, keďže sa
s nimi bezvýhradne stotožňuje.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodné sťažnosti odsúdeného A. B.
a navrhovateľa - občianskeho združenia DUMISK, o. z., zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.