Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200230
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:7019200230.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského - v právnej veci žalobcu: Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v Sečovciach,
n.o., so sídlom Obchodná 25/57, Sečovce, IČO: 45 732 302, právne zastúpený JUDr. Ingrid Repková,
advokátka, so sídlom Ružová 33, 040 11 Košice, IČO: 31 309 861, proti žalovanému (sťažovateľ):
Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice, IČO: 35 541 016, právne
zastúpený:doc.JUDr.JozefTekeli,PhD.,advokát,sosídlomHlavná25,04001Košice,IČO:52651258,
o preskúmanie zákonnosti opatrenia č 2580/2019/OSK-4511 zo dňa 31.01.2019 - v konaní o kasačnej

sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE- 10Sa/7/2019 - 177 zo dňa
31. júla 2025 - takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.
II. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva úplná náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred Správnym súdom v Košiciach,
vybrané závery z administratívneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-10Sa/7/2019 - 177 zo
dňa 31. júla 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil opatrenie žalovaného - č. 2580/2019/
OSK-4511 zo dňa 31.01.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej aj ako „napadnuté opatrenie“ alebo
„opatrenie“). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
2. Napadnutým opatrením žalovaný žalobcovi oznámil, že mu pozastavuje vyplácanie požadovaných
finančných prostriedkov podľa osobitného zákona (ďalej aj ako „finančné prostriedky“, „finančný

príspevok“ alebo „dotácia“) - k tomu pozri aj bod 4 tohto rozsudku) - a to do doby právoplatnosti
rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vyradení Súkromného
centra špeciálno-pedagogického poradenstva, Námestie sv. Cyrila a Metoda 161, Sečovce zo siete škôl
a školských zariadení.
3. Predmetné opatrenie odôvodnil v merite a) kontrolnými zisteniami inšpekcie Štátnej školskej
inšpekcie, resp. tým, že hlavná školská inšpektorka podala návrh na vyradenie žalobcu zo siete škôl a
školských zariadení, ďalej b) existenciou zistení o závažných nedostatkov v školskom zariadení žalobcu

podľa § 13 ods. 16 písm. d) a e) zákona č. 593/2003 Z. z., a to nevykonávanie činnosti školského
zariadenia výchovného poradenstva a prevencie v záujme výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a c)
závažným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania.4.Príslušnéopatreniežalovanývydalvnadväznostinapodaniažalobcuzodňa20.09.2018a27.09.2018
(„Žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2019“), ktorými tento žiadal o poskytnutie
finančných prostriedkov na rok 2019 - v zmysle § 9 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej

správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon
č. 596/2003 Z. z.“) a § 3 ods. 1 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia Košického samosprávneho
kraja - č. 18/2012 o poskytnutí finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku základným umeleckým
školám, jazykovým školám a školským zariadeniam v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „VZN“
alebo „všeobecne záväzné nariadenie č. 18/2012“).

5. Podľa žalobcu boli podmienky na vyplatenie finančného príspevku splnené, resp. neexistovali
prekážky toho, aby žalovaný finančný príspevok žalobcovi za rok 2019 vyplatil.
6. Podľa názoru žalovaného však podmienky pre takýto postup splnené neboli. Tento v rámci súdneho
konania poukazoval najmä na to, že žalobca porušil všeobecne záväzné právne predpisy na úseku
nakladania s verejnými financiami a upriamil tiež pozornosť správneho súdu na trestné obvinenie
súvisiace s vecou, resp. s činnosťou žalobcu. Poukazoval tiež na závery štátnej školskej inšpekcie a na

to, že prebieha osobitné konanie pred príslušným správnym orgánom o vyradení žalobcu zo siete škôl
a školských zariadení. Z procesného hľadiska žalovaný namietal, že samotná žiadosť, resp. podklady,
ktoré boli vo veci potrebné, neboli zo strany žalobcu žalovanému poskytnuté (konkrétne sa malo jednať
o dodatok k zriaďovacej listine žalobcu, na základe ktorého tento vykonával činnosť aj pre žiakov nad
15 rokov). Podľa názoru žalovaného vo veci nie je daná právomoc správnych súdov.

7. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného, správny súd najskôr skúmal práve to, či
je vyplácanie predmetného finančného príspevku výkonom verejnej správy, a teda či je vo veci daná
právomoc správnych súdov, keď ustálil, že tomu tak je. Uviedol, že činnosť žalovaného na tomto úseku
upravuje zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý odkazuje na ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z.

Podľa správneho súdu je potom výkon tejto činnosť žalovaným výkonom verejnej správy, kde žalovaný
je orgánom verejnej správy v oblasti, ktorá je zo štátu na neho prenesená. Poskytovanie finančných
prostriedkov na činnosť žalobcu vyplýva z § 9 zákona č. 596/2003 Z. z., keď správny súd skonštatoval,
že sa jedná o prenesený výkon štátnej správy a samosprávny kraj (žalovaný) na tomto úseku vydáva
všeobecne záväzné nariadenia.

8. Správny súd neprijal ani ďalšiu argumentáciu žalovaného, ktorá sa týkala toho, že by žiadosť žalobcu
na vyplatenie finančného príspevku nebola úplná, keď tento tvrdil, že mu žalobca v súvislosti s podanou
žiadosťou nepredložil všetky relevantné listiny (dodatok č. 1 k zriaďovacej listine). Správny súd ustálil, že
žiadosť žalobcu spĺňala všetky zákonné náležitosti, ako aj podmienky stanovené všeobecne záväzným
nariadením č. 18/2012 (bod 32 napadnutého rozsudku).

9. Podľa správneho súdu neboli relevantné ani tie argumenty žalovaného (pre nevyplatenie finančného
príspevku), ktoré sa týkali výsledkov finančnej kontroly, resp. vzneseného trestného obvinenia. Uviedol,
že pokiaľ ide o činnosti spojené s vykonaním finančnej kontroly, predmetné závery žalovaného (z tejto
kontroly) môžu slúžiť na vyvodenie záverov o právnej zodpovednosti voči zodpovedným osobám, nie
inštitúcii. Doplnil, že to isté platí aj v súvislosti s argumentáciou žalovaného v kontexte neskončeného

trestného konania, ktoré tiež malo byť dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku.
10. Z materiálneho hľadiska správny súd ustálil, že rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy zo
dňa 15.10.2010 bol žalobca zaradený do siete škôl a školských zriadení, a to od 01.09.2011.
11. Tiež zistil, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„ministerstvo“) rozhodnutím zo dňa 16.03.2021 zastavilo konanie vo veci vyradenia žalobcu zo siete

škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet
správneho orgánu, keď práve toto konanie malo byť dôvodom pre pozastavenie finančného príspevku
žalobcovi za rok 2019.
12. Správny súd poukázal v rámci právneho posúdenia veci na to, že zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva možnosť, resp. povinnosť pozastaviť financovanie školského zariadenia na základe

skutočnosti, že prebieha konanie o vyradenie školského zariadenia zo siete škôl a školských zariadení.
Toto oprávnenie žalovaný nemá ani v prípade trestného stíhania. Žalobca bol v čase vydania
predmetného opatrenia zaradený do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (k tomu pozri
bod 10 vyššie) a žalovaný bol preto povinný zabezpečiť jeho financovanie.
13. V tejto súvislosti poukázal správny súd naviac aj na to, že konanie o vyradenie žalobcu zo siete škôl

a školských zariadení začalo už dňa 11.07.2017, pričom žalovaný na základe žiadosti žalobcu tomuto
riadne poskytol finančný príspevok na jeho činnosť (na rok 2018), a to napriek tomu, že správne konanie
o jeho vyradení už bolo v danom čase začaté.14. Napokon správny súd uviedol, že zistenie inšpekcie, že žalobca nenakladá s poskytnutými
finančnými prostriedkami podľa zákona, ale v rozpore s ním, nebolo potvrdené - a to s odkazom na
skutočnosť, že žalobca nebol vyradený zo siete poskytovateľov v oblasti svojej činnosti.

15. Z týchto dôvodov správny súd podanú žalobu žalobcu vyhodnotil v súhrne ako dôvodnú, keď zároveň
v bode 34 napadnutého rozsudku uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného oznámiť a
vyplatiť žalobcovi výšku finančných prostriedkov na rok 2019.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu k nej
16. Rozsudok správneho súdu (bod 1 tohto rozsudku) včas podanou kasačnou sťažnosťou napadol
žalovaný(ďalejajako„sťažovateľ“).Formálnejuodôvodnilustanovením§440ods.1písm.f)ag)zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), t. j. tým, že nesprávnym procesným
postupom správneho súdu došlo k znemožneniu žalovanému uplatniť jemu patriace procesné práva v

takej miere, že tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a zároveň tým, že správny súd
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Podľa sťažovateľa, správny súd neposúdil rozhodujúce skutočnosti a bez dôkazov konštatoval, že
žiadosť spĺňala všetky zákonné náležitosti. Poukazoval na to, že podľa § 9 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z.
z.možnodotáciuposkytnúťibaškolskémuzariadeniu,ktoréjeriadnezaradenédosieteamáoprávnenie

vykonávať činnosť aj pre žiakov nad 15 rokov, pričom namietal, že žalobca mu nikdy nepredložil dodatok
č. 1 k zriaďovacej listine, ktorý bol nevyhnutný na preukázanie rozšírenia činnosti o túto vekovú skupinu.
18. Akcentoval, že skutočnosť, či súkromné školské zariadenie poskytuje svoju činnosť aj pre žiakov
nad 15 rokov veku, je pre poskytnutie prostriedkov zo strany žalovaného podstatná, ako aj to, že
túto skutočnosť bol žalobca povinný preukázať žalovanému dodatkom k zriaďovacej listine. Vzhľadom

na uvedené potom žalovaný považuje za nesporné, že žalobca nesplnil podmienky na poskytnutie
finančných prostriedkov, keďže nepredložil žalovanému kópiu dokladu o zriadení súkromného školského
zariadenia, z ktorej by vyplývalo, že žalovaný poskytuje svoju činnosť aj pre žiakov nad 15 rokov veku,
keďže len vo vzťahu k tejto činnosti, má právo žiadať od žalovaného dotácie na mzdy a prevádzku podľa
ustanovenia § 9 ods. 12 písm. b) a písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z.

19. V ďalšom sťažovateľ poukazoval na ustanovenie § 9 ods. 17 zákona č. 596/2003 Z. z., keď uviedol,
že samosprávny kraj vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami
pridelenými podľa ods. 12 uvedeného zákona a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia. Žalovaný
(v súlade so zákonom) vykonal u žalobcu finančnú kontrolu na mieste, pričom kontrolovaným obdobím
bolo obdobie 01.09.2014 - 31.12.2017. Ako to vyplýva zo správy z finančnej kontroly na mieste, sp. zn.

620/2019/OF-9751 zo dňa 13.03.2019, výsledkom tejto kontroly bolo - okrem iného - kontrolné zistenie,
podľaktoréhožalobcaakoprijímateľdotáciezvýnosudanezpríjmovúzemnejsamosprávyneoprávnene
vyúčtoval finančné prostriedky vo výške 34 150,94 €, finančné prostriedky použil na iný účel, ako bol
stanovený, pričom porušil § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 6 písm. a), b), d), e), f) a § 7 ods. 3 VZN žalovaného č.
18/2012 a zároveň tým porušil finančnú disciplínu spôsobom uvedeným v § 31 ods. 1 písm. n) zákona

č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj ako „zákon č. 523/2004 Z. z.“).
20. Sťažovateľ potom tvrdí, že ak neposkytol, resp. neposkytol v roku 2019 (doposiaľ) žalobcovi finančné
prostriedky podľa § 9 ods. 12 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., postupoval v súlade s § 19 ods. 1 vety
prvej zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého: „Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú

v súlade s osobitnými predpismi“ a zároveň v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa
ktorého: „Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za
hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich
použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov
8 až 10.“

21. Podľa sťažovateľa totiž nie je možné považovať za zákonný a súladný s požiadavkou nakladania
s rozpočtovými prostriedkami, v súlade s ich účelom a hospodárne to, aby žalobcovi boli naďalej
poskytované finančné prostriedky. Takýto postup by totiž podľa sťažovateľa odporoval povinnosti
žalovaného vyplývajúcej mu z citovaných ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z.
22. V uvedenom kontexte sťažovateľ poukázal v kasačnej sťažnosti aj na kontrolné zistenia Štátnej

školskej inšpekcie, Školského inšpekčného centra Košice (správa č. 88001/2016 zo dňa 15.11.2015),
z ktorých vyplynuli také závažné nedostatky v činnosti žalobcu, akými sú nevykonávanie činností
školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie v záujme výchovno-vzdelávacích potrieb
žiakov a závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania,ktoré viedli k podaniu návrhu hlavnej školskej inšpektorky na vyradenie školského zariadenia zo siete
škôl a školských zariadení.
23. Pozornosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky upriamil sťažovateľ aj na rozhodnutie

ministerstva č. 2017/10381:8-10H0 zo dňa 27.09.2017 o prerušení konania o vyradení žalobcu zo siete
škôl a školských zariadení SR, z ktorého vyplýva, že vo vyjadrení žalobcu zo dňa 16.08.2017, ktorý
predložil v predmetnom konaní, tento uviedol, že „prípadné nedostatky sa týkali iba činnosti SCŠPP so
žiakmi nad 15 rokov veku“. Samotný žalobca teda v predmetnom vyjadrení poukázal na to, že ak v jeho
činnosti dochádzalo k nedostatkom, tieto sa týkali jeho činnosti vo vzťahu k žiakom nad 15 rokov, teda

práve tej činnosti, na ktorú žiada od žalovaného poskytnutie dotácie.
24. Poukázal ďalej na to, že mu dňa 06.06.2019 bolo doručené upovedomenie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trebišove (sp. zn. ČVS:ORP-237/2-VYS-TV-2019 zo dňa 30.05.2019), z ktorého
vyplýva, že dňa 22.05.2019 bolo začaté trestné stíhanie vo veci subvenčného podvodu, pričom
predmetný skutok sa týka žalobcu a jeho činnosti. Má za to, že v danej trestnej veci bola na príslušný
súd podaná obžaloba.

25. V rámci svojej kasačnej argumentácie doplnil, že je povinný pri nakladaní s rozpočtovými
prostriedkami - vrátane prostriedkov z výnosu z dani z príjmov - postupovať v súlade s ustanoveniami
všetkých na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a predovšetkým postupovať v súlade s verejným
záujmom na efektívnom a hospodárnom nakladaní s rozpočtovými prostriedkami. Vydané opatrenie
preto sťažovateľ považuje za zákonný postup v záujme ochrany verejných financií, pričom namieta, že

správny súd v napadnutom rozsudku napriek tomu skonštatoval, že tento nemal právomoc pozastaviť
príslušné financovanie, keďže takáto možnosť nie je výslovne upravená zákonom.
26. Tento výklad je - podľa sťažovateľa - v rozpore so systematikou právnych predpisov:
a) Podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z., je porušením finančnej disciplíny poskytnutie
dotácie v rozpore so zákonom.

b) Žalovaný bol povinný preveriť, či žiadateľ spĺňa zákonné podmienky. Ak existovali pochybnosti
(prebiehajúce konanie o vyradení zo siete, závažné zistenia školskej inšpekcie, podozrenie zo
subvenčného podvodu), žalovaný sa musel zdržať vyplatenia prostriedkov, inak by sám porušil zákon.
27. V zmysle vyššie uvedeného potom namietal, že sa správny súd v bodoch 30 a 31 napadnutého
rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že žalobca bol v čase vydania opatrenia zaradený v sieti

škôl a že zistenia inšpekcie neboli potvrdené. Súd sa nijako nevysporiadal s otázkou, že žalobca
preukázateľne porušil finančnú disciplínu, čo má priamy dosah na zákonnosť poskytnutia ďalších
verejných prostriedkov. Takýto postup súdu je arbitrárny a v rozpore s požiadavkou preskúmateľného a
riadne odôvodneného rozhodnutia. Poukázal pritom na súvisiacu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva.

28. Sťažovateľ tiež formuloval návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Uviedol,
že napadnutý rozsudok správneho súdu ukladá sťažovateľovi povinnosť oznámiť a vyplatiť žalobcovi
finančnéprostriedkynarok2019.Tvrdí,ževykonateľnosťtohtorozsudkubyvkonečnomdôsledkuviedla
k reálnemu a okamžitému nezákonnému poskytnutiu verejných prostriedkov zo strany sťažovateľa v
prospech žalobcu, a to aj napriek tomu, že existujú vážne pochybnosti o zákonnosti takéhoto plnenia.

Ak by sťažovateľ bol nútený vyplatiť žalobcovi finančné prostriedky ešte pred rozhodnutím kasačného
súdu, hrozila by tým závažná ujma spočívajúca nielen v nenávratnej strate verejných prostriedkov, ale
aj v ohrození plnenia zákonných povinností sťažovateľa pri efektívnom a hospodárnom nakladaní s
rozpočtovými zdrojmi.
29. Takýto stav by bol nezvratný, keďže v prípade neskoršieho vyhovenia kasačnej sťažnosti by bolo

reálne vymoženie takto poskytnutých finančných prostriedkov od žalobcu prinajmenšom veľmi sporné,
ak nie úplne nemožné, a rozhodnutie kasačného súdu by sa tým stalo len formálnym, neschopným
zmeniť vzniknutý skutkový a právny stav. Priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zároveň -
podľa sťažovateľa - nie je v rozpore s verejným záujmom.
30. Vo veci samej navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal
sťažovateľovi voči žalobcovi náhradu trov konania pred správnym súdom a náhradu trov konania pred
kasačným súdom.
31. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 03.10.2025 vyjadril žalobca.
32. Ten uviedol, že podľa § 4 ods. 2 VZN sťažovateľa - č. 18/2012, v prípade prvej žiadosti (o finančný

príspevok) je žiadateľ povinný poskytnúť kópiu dokladu o zriadení súkromného školského zariadenia
(zriaďovaciu listinu) a v prípade zmeny bezodkladne predložiť príslušné - nové doklady. Podľa § 4 ods. 3
uvedenéhovšeobecnezáväznéhonariadenia,prižiadostioposkytnutiefinančnýchprostriedkovnaďalšíkalendárny rok, je žiadateľ povinný predložiť len údaje o počte žiakov a zoznam vydaných rozhodnutí o
prijatí žiakov v zmysle § 4 ods. 2 písm. f) a g) predmetného VZN.
33. Má za to, že sťažovateľ z doručeného oznámenia ministerstva zo dňa 30.4.2014 mal vedomosť

o povinnosti žalobcu predložiť mu dodatok zakladateľskej listiny, keď má za to, že bez splnenia tejto
povinnosti zo strany žalobcu by sťažovateľ nepristúpil k jeho financovaniu už za roky predchádzajúce
spornému roku 2019. Z predložených dôkazov je totiž zrejmé, že sťažovateľ žalobcovi poskytoval
finančné prostriedky na žiakov starších ako 15 (za rok 2018), a to na základe oznámenia o výške
finančných prostriedkov zo dňa 23.1.2018 a 28.5.2018.

34. Podľa žalobcu, sťažovateľ (žalovaný) prekvapujúco na tento nedostatok poukázal až v súdnom
spore, pričom táto skutočnosť nebola žalobcovi nikdy v predchádzajúcom období vytýkaná a na túto
sťažovateľ nepoukázal v žiadnej zo svojich písomností pri oznámení výšky finančných prostriedkov za
predchádzajúce obdobia.
35. Dôkazom toho, že sťažovateľ mal k dispozícii dodatok č.1 k zriaďovacej listine žalobcu je - podľa
žalobcu - aj potvrdenie vystavené sťažovateľom dňa 23.04.2018 - číslo: 2984/2018/OVOKIA-12668,

kedy tento odobral žalobcovi doklady za účelom kontroly, pričom ich súčasťou bola aj zriaďovacia listina
žalobcu a dodatok č. 1 k nej. Tieto doklady následne sťažovateľ dňa 09.09.2019 odovzdal KR PZ v
Košiciach - odboru kriminálnej polície a boli zaistené uznesením KR PZ v Košiciach, ČVS:KRP-160/2-
VYS-KE-2018 zo dňa 9.9.2019. Už len z tohto je - podľa žalobcu - zrejmé, že ak žalobca dňa 19.9.2018
podal žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2019, ktorá bola sťažovateľovi doručená

dňa 20.09.2018, pričom finančná kontrola odobrala žalobcovi doklady - vrátane zriaďovacej listiny a jej
dodatku - dňa 23.04.2018, potom sťažovateľ musel mať - v čase, keď vydal napadnuté opatrenie - k
dispozícii dodatok č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu.
36. Žalobca ďalej poukázal na to, že sťažovateľ má podľa § 9 zák. č. 596/2003 Z. z. právo vykonávať
finančnú kontrolu na mieste na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami. Žiadnym zákonom, ako

ani samotným VZN však nie je žalovanému dané oprávnenie zadržať finančné prostriedky, ktoré mal
žalobcovi vyplatiť. Uviedol, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavného zákona 460/1992 Zb. „Štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
37. Žalobca sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením správneho súdu uvedeným v bode 30
napadnutého rozsudku, v ktorom tento uviedol, že „Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu

nevyplýva možnosť, resp. povinnosť pozastaviť financovanie školského zariadenia na základe
skutočností, že prebieha konanie o vyradenie školského zariadenia zo siete škôl a školských zariadení.
Toto oprávnenie žalovaný nemá ani v prípade vedenia trestného stíhania.“
38. Žalobca navrhol, a to aj vzhľadom na to, že na úhradu predmetných peňažných prostriedkov čaká od
roku 2019, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalovaného na priznanie odkladného

účinku kasačnej sťažnosti zamietol a aby vo veci samej kasačnú sťažnosť tiež zamietol. O trovách
konania navrhol rozhodnúť tak, aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

III. Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný
súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a
príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.
40. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a

rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
41. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
42. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. Vybrané súvisiace zákonné ustanovenia
43. Podľa § 9 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z., samosprávny kraj poskytuje na základe
žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu dotácie na

mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej
školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej
školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia;
zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľcirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ
súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území
samosprávneho kraja, môžu požiadať samosprávny kraj o dotáciu na žiaka, poslucháča alebo dieťa nad

15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských
zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj alebo okresný úrad v sídle kraja, a
na dieťa, poslucháča alebo žiaka do dovŕšenia 15 rokov veku takého školského zariadenia, ktorého
zriaďovateľom nemôže byť obec a nemôže byť okresný úrad v sídle kraja.
44. Podľa § 9 ods. 12 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., samosprávny kraj poskytne na žiaka cirkevnej

základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej
školy,poslucháčasúkromnejjazykovejškoly,dieťacirkevnéhoškolskéhozariadeniaadieťasúkromného
školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a
prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia
v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v
súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % zo sumy

určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho
kraja.

V. Právne posúdenie veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
45.Kasačnýsúdpovažovalvprvomradezarelevantnévysporiadaťsasotázkou,čibolažiadosťžalobcu

o vyplatenie finančného príspevku za rok 2019 úplná, resp. s tým, či a ak áno, v akom rozsahu je
táto otázka relevantná v rámci tohto súdneho prieskumu (bod 26 napadnutého rozsudku). Nedoloženie
dodatku č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu ako podkladu pre rozhodnutie (preukazujúcej splnenie jednej
z podmienok pre vyplatenie finančného príspevku) totiž - v priebehu súdneho konania - sťažovateľ
prezentoval ako jeden z dôvodov, pre ktorý žalobcovi finančný príspevok za rok 2019 nebol vyplatený.

46. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že žiadosť žalobcu bola úplná, resp.
spĺňala všetky náležitosti (bod 32 napadnutého rozsudku). Aj keď kasačný súd uznáva, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku správneho súdu by k tejto parciálnej otázke mohlo byť podrobnejšie a že
vykazuje určité nedostatky (najmä z napadnutého rozsudku nie je jednoznačné, na základe akého
dôkazu, resp. skutočností dospel správny súd k záveru o úplnosti žiadosti žalobcu), nič to nemení na

tom, že sa jedná o okolnosť, ktorá vo veci nevykazovala takú mieru relevancie, aby to viedlo k zrušeniu
napadnutého rozsudku (k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej).
47. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje v prvom rade na to, že listom sťažovateľa č. 2132/2018/
OSK-816 zo dňa 23.01.2018 bola žalobcovi oznámená výška príslušného príspevku za rok 2017 (č.
l. 31 súdneho spisu) a listom č. 2132/2018/OSK-14384 zo dňa 28.05.2018 mu bola oznámená výška

vyplácaných finančných prostriedkov za rok 2018 (č. l. 32 súdneho spisu). Na strane druhej, žalobca
listom zo dňa 19.09.2018 požiadal sťažovateľa o poskytnutie finančných prostriedkov za rok 2019
(predmet tohto konania), avšak tento mu už nebol vyplatený údajne (aj) z dôvodu, že sťažovateľ
nedisponuje dodatkom č. 1 k jeho zriaďovacej listine. K relevantným zmenám, t. j. k rozšíreniu činnosti
žalobcu aj vo vzťahu k žiakom starším ako 15 rokov - pritom malo dôjsť na strane žalobcu už v roku

2014 (č. l. 21 súdneho spisu - list ministerstva - „Rozšírenie činnosti“ zo dňa 30.04.2014), t. j. je
možné predpokladať, že príslušný dodatok ako podklad pre jeho postup už sťažovateľ k dispozícii mal
(keďže opak by znamenal, že finančné príspevky žalobcovi za roky 2017 a 2018 vyplatil bez neho). Ak
sťažovateľ dodatkom č. 1 disponoval už skôr, a (aj) preto žalobcovi finančný príspevok za roky 2017
a 2018 vyplatil, potom nie je dôvodné prijať záver, že by tým istým dodatkom nedisponoval pre účely

finančného príspevku, ktorý by mal byť žalobcovi vyplatený za rok 2019.
48. V tejto súvislosti nie je možné ďalej opomenúť, že opatrenie, ktoré bolo správnym súdom zrušené,
je opatrením meritórnej povahy. Z jeho obsahu totiž nepochybne vyplýva, že dôvodom pre nevyplatenie
finančného príspevku žalobcovi boli vecné dôvody, pre ktoré mal sťažovateľ za to, že úhradu finančného
príspevku v prospech žalobcu je potrebné pozastaviť (body 2 a 3 tohto rozsudku). Zjednodušene

povedané, dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 neboli procesné
okolnosti (nedodaný podklad, neúplný administratívny spis a pod.), ale materiálne aspekty, o ktorých
mal sťažovateľ za to, že mu bránia v tom, aby žalobcovi predmetný finančný príspevok vyplatil. Zároveň,
z napadnutého opatrenia nevyplýva, že dôvodom nevyplatenia finančného príspevku žalobcovi za rok
2019 by malo byť to, že tento by v rozhodnom čase neposkytol svoje služby príslušnej vekovej kategórii

žiakov (nad 15 rokov), resp. že by právny základ tejto činnosti nemal sťažovateľ preukázaný ako jednu
z podmienok pri vyplatenie finančného príspevku (dodatok č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu).
49. Napokon, v kontexte predmetnej námietky sťažovateľa nebolo možné opomenúť ani fakt vyplývajúci
z listiny na č. l. 75 súdneho spisu (uznesenie orgánu činného v trestnom konaní - KR PZ v Košiciach -ČVS: KRP-160/2-VYS-KE-2018 zo dňa 09.09.2019). Práve z nej totiž vyplýva, že dňa 08.04.2019 JUDr.
Iveta Rajtáková (ako právna zástupkyňa sťažovateľa) odovzdala orgánu činnému v trestnom konaní
„zelený šanón“ sťažovateľa (bod 5 uvedeného uznesenia), v ktorom boli aj nasledovné listiny: položka

č. 3 (č. l. 75) - písomnosť - rozšírenie činnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky číslo 2014-7398/21301:2 zo dňa 30.04.2014, originál (2 listy) a položka č. 11 (č. l. 76) - Dodatok
č. 1 zriaďovacej listine súkromného CŠPP, originál (1 list).
50. Kasačný súd však zároveň v súvislosti s predmetnými závermi poukazuje na niekoľko významných
skutočností. V prvom rade je to fakt, že ani prípadné pochybenie sťažovateľa spočívajúce vo vyplatení

finančných príspevkov za roky 2017 a 2018 žalobcovi (t. j. ich prípadné vyplatenie bez dodatku č. 1
k zriaďovacej listine žalobcu), nemení nič na tom, že splnenie podmienok pre vyplatenie príspevku sa
skúma za každý rok osobitne, a teda musí byť preukázané, že dodatkom č. 1 k zriaďovacej listine
žalobcu sťažovateľ naozaj disponuje. Zjednodušene povedané: ak by ním aj sťažovateľ v súvislosti s
vyplácaním finančného príspevku za roky 2017 a 2018 z akéhokoľvek dôvodu nedisponoval (a napriek
tomu finančný príspevok žalobcovi za tieto roky vyplatil), neznamená to, že pri vybavovaní žiadosti

žalobcu tvoriacej predmet tohto konania (2019) nemôže, resp. nemusí sťažovateľ trvať na tom, aby mu
táto listina zo strany žalobcu bola riadne predložená. Uvedené, samozrejme, neznamená, že je dôvodné
od žalobcu dodatok č. 1 žiadať opätovne (ak ho už tento v minulosti sťažovateľovi poskytol), ale to, že
prípadné skoršie pochybenie sťažovateľa pri vyplácaní finančných príspevkov za iné roky neznamená,
že zaniká dôvodnosť požiadavky, aby bol sťažovateľovi dodatok č. 1 predložený (v rámci žiadosti za

iný rok financovania). Závery kasačného súdu uvedené v bodoch 47 až 49 tohto rozsudku teda fakticky
potvrdzujú záver správneho súdu o tom, že sťažovateľ dodatkom č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu v čase
vydania opatrenia (31.01.2019) disponoval, a to minimálne v režime, že ho mal k dispozícii ako súčasť
viacerých podkladov, ktoré žalobcovi odobral pre účely výkonu finančnej kontroly (k tomu pozri aj body
35, 49 a 52 tohto rozsudku) - hoci tento záver správneho súdu nepochybne mal a mohol byť odôvodnený

aj podrobnejšie. I keď „odobratie“ príslušnej listiny pre účely finančnej kontroly nie je možné bez ďalšieho
automaticky stotožniť s jej odovzdaním pre účely vyplatenia finančného príspevku tvoriaceho predmet
tohto konania, najmä cez princípy výkonu dobrej verejnej správy kasačný súd nevidí v tomto štádiu
konaniažiadnyracionálnydôvod,prečobytotonemalobyťvpodmienkachsúdenejveciprijateľnétak,že
sťažovateľpredmetnoulistinouzúradnejmocidisponuje(keďžejuzískalminimálnevrámcivykonávania

finančnej kontroly žalobcu) aj pre účely vybavenia žiadosti žalobcu na poskytnutie finančného príspevku
za rok 2019 - a to najmä v prípade, ak autenticita predmetnej listiny nie je spochybňovaná a orgán, ktorý
listinu „odobral“ v rámci finančnej kontroly je fakticky ten istý orgán, ktorý vybavil/vybavuje predmetnú
žiadosť žalobcu o finančný príspevok (za rok 2019) - t. j. sťažovateľ a - zároveň - už za skoršie roky
sťažovateľ žalobcovi peňažné prostriedky uhradil, čo implicitne naznačuje, že predmetnou listinou už

skôr disponoval alebo mohol disponovať z úradnej moci (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie).
51. Na strane druhej, samotný fakt, že napadnutý rozsudok správneho súdu vykazuje určité nedostatky
vo vzťahu k tomu, či žalobca sťažovateľovi doručil pre účely vyplácania finančných príspevkov dodatok
č. 1 k jeho zriaďovacej listine alebo nie, resp. či týmto dodatkom sťažovateľ disponuje alebo nie, nie je
možné považovať za pochybenie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie predmetného rozsudku správneho

súdu. Ako to už naznačil kasačný súd vyššie, je tomu tak preto, že z napadnutého opatrenia sťažovateľa
nevyplýva, že dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 bolo nedodanie
dodatku č. 1 k jeho zriaďovacej listine, príp. neúplnosť súvisiacich podkladov (k tomu pozri aj bod 48
tohto rozsudku), keďže dôvody pre nevyplatenie peňažných prostriedkov žalobcovi - podľa napadnutého
opatrenia - boli iné a boli materiálnej povahy (k tomu pozri body 2 a 3 tohto rozsudku).

52. Vo vyššie uvedenom kontexte sa potom kasačnému súdu javí ako nadbytočný aj záver uvedený
v bode 32 napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd uviedol, že žiadosť žalobcu spĺňala všetky
zákonné náležitosti, ako aj podmienky stanovené VZN sťažovateľa (č. 8/2012). V správnej žalobe totiž
žalobca nenamietal, že by sťažovateľ v rámci vybavovania jeho žiadosti tvrdil, že táto je neúplná, resp.
že nespĺňa podmienky podľa VZN č. 8/2012, keď toto sa kasačnému súdu javí ako úplné logické, a to

aj z dôvodu, že toto nevyplýva ani z napadnutého opatrenia ako dôvod, pre ktorý by platba finančného
príspevku v prospech žalobcu za rok 2019 bola pozastavená. Podľa názoru kasačného súdu je potom
právny názor správneho súdu o tom, že žiadosť žalobcu spĺňa všetky náležitosti/podmienky (bod 32
napadnutého rozsudku) prijateľný v prípade, ak bol takto formulovaný v tom kontexte, že v tomto
konaní a) absenciu zákonných náležitostí žiadosti sťažovateľ v napadnutom opatrení ako dôvod pre

nevyplatenie finančného príspevku neuvádzal, b) sťažovateľ náležitosti/podmienky žiadosti žalobcu v
priebehu konania o nej formálnoprávne nerozporoval a - zároveň - c) argumentáciu sťažovateľa o tom,
že dodatkom č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu nedisponoval, správny súd neakceptoval, čo následne
mohlo viesť k záveru správneho súdu, že táto je úplná.53. Tu naviac kasačnému súdu nedá neuviesť, že príslušný dodatok k zriaďovacej listine žalobcu
predložil sťažovateľ dokonca aj priamo správnemu súdu v priebehu tohto konania, a to podaním
označeným ako: „Vyjadrenie vo veci sp. zn. 10Sa/7/2019“ zo dňa 25.07.2019 (na č. l. 39 súdneho spisu),

časť „Prílohy“ - „Zriaďovacia listina SCŠPP zo dňa 1.9.2011 s dodatkom č. 1 (pdf)“. Príslušný dodatok
sa nachádza na č. l. 71 súdneho spisu a súd ho identifikoval aj v (nežurnalizovanom) administratívnom
spise,ktorýtvorísúčasťsúdnehospisu.Vzhľadomnauvedenéjepotomlegitímnepredpokladať,žetouto
listinou sťažovateľ disponuje, resp. disponoval a že v prípade, ak predloženie tejto listiny je potrebné
vnímať ako „náležitosť žiadosti“, potom je táto podmienka v súdenej veci splnená.

54. Po zaujatí stanoviska k predmetnej kasačnej námietke sťažovateľa sa Najvyšší správny súd
vysporiadal s jeho argumentáciou, ktorá sa týkala záverov správneho súdu vo vzťahu k (ďalším)
dôvodom, ktoré mali tvoriť právny základ pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019.
55.Vtejtosúvislostijevprvomradepotrebnépoukázaťnato,žemedzitým,čojeuvedenévnapadnutom
opatrení ako dôvod pre nevyplatenie finančného príspevku a tým, čo sťažovateľ uvádzal v priebehu
súdneho konania ako dôvody pre pozastavenie výplaty finančného príspevku žalobcovi za rok 2019,

existuje hrubý nepomer.
56. Sťažovateľ v priebehu súdneho konania tvrdil, že z vykonaných kontrolných úkonov u žalobcu
vyplynulo, že tento už v minulosti s poskytnutými finančnými prostriedkami nakladal v rozpore so
zákonom; poukázal na začatie trestného stíhania vo veci subvenčného podvodu, keď peňažné
prostriedky poskytnuté žalobcovi (v minulosti) mal tento vyúčtovať a použiť na iný účel, ako bolo

stanovené. Zároveň akcentoval zákonnú povinnosť, ktorú má v súvislosti s nakladaním s verejnými
prostriedkami a potrebu ich právnej ochrany ex lege. Tvrdil, že ak v rámci overovania podmienok pre
vyplatenie finančného príspevku existovali pochybnosti, resp. podozrenia, ktoré indikovali ich možné
nezákonné použitie žalobcom, bol povinný tieto prostriedky žalobcovi nevyplatiť (k tomu pozri najmä
body 25 a 26 tohto rozsudku). Správnemu súdu pritom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vytýka, že práve

týmto podstatným otázkam sa v napadnutom rozsudku nevenoval.
57. Na strane druhej, neušlo pozornosti kasačného súdu, že v napadnutom opatrení sa ako skutkový
a právny základ pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 uvádzajú len veľmi
všeobecné a nekonkrétne dôvody, z ktorých naviac ani nie je možné jednoznačne vyvodiť, že by sa
týkali ekonomickej stránky veci - t. j. nehospodárneho, príp. nezákonného nakladania s peňažnými

prostriedkami, ktoré už boli v minulosti žalobcovi poskytnuté, príp. že by dôvodom pre nevyplatenie
finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 malo byť to, že vo veci bolo začaté trestné stíhanie a pod.
Rovnako z napadnutého opatrenia nevyplýva, že by dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku
žalobcovi za rok 2019 mala byť zákonná požiadavka kladená na sťažovateľa „preventívne“ chrániť
verejné peňažné prostriedky pred ich nezákonným použitím. Napadnuté opatrenie neobsahuje ani len

formálny odkaz na zákonné ustanovenie, na základe ktorého sťažovateľ pristúpil k pozastaveniu platieb
v prospech žalobcu.
58. Naopak, napadnuté opatrenie ako dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku (vágne a
abstraktne) určuje kontrolné zistenia inšpekcie Štátnej školskej inšpekcie, avšak bez akéhokoľvek
vymedzenia predmetných zistení alebo aspoň prameňa, z ktorého tieto vyplývajú (napr. čísla správy,

protokolu, zistení, dátumov a pod.); ďalej zistenie „závažných nedostatkov v školskom zariadení“, avšak
toto sa opäť v opatrení uvádza len ako nekonkrétna okolnosť bez akejkoľvek detailizácie a - napokon
- opatrenie obsahuje abstraktné vymedzenie, podľa ktorého dôvodom pre nevyplatenie finančného
príspevku žalobcovi za rok 2019 má byť „závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov
v oblasti výchovy a vzdelávania“ (k tomu pozri aj body 2 a 3 tohto rozsudku).

59. Takýto nesúlad medzi dôvodmi uvedenými v samotnom opatrení a argumentáciou sťažovateľa
prezentovanou v priebehu súdneho konania potom znamená, že nebolo potrebné, aby sa správny súd
detailnejšie a konkrétnejšie venoval práve tým dôvodom pre údajné nevyplatenie finančného príspevku,
ktoré boli fakticky prezentované až v priebehu súdneho konania (avšak ktoré konkrétne nevyplývajú z
vlastného žalobou napadnutého opatrenia).

60. Naviac, zo správnej žaloby podanej žalobcom tiež vyplýva, že jeho nosná argumentácia spočívala
v tom, že len vlastná skutočnosť, že v rozhodnom čase prebiehalo na ministerstve konanie o jeho
vyradení zo siete škôl, neposkytuje sťažovateľovi právny základ na to, aby žalobcovi nevyplatil finančný
príspevok za rok 2019. Z opatrenia žalovaného pritom vyplýva, že tento vyplatenie príspevku odmietol
vykonať práve v nadväznosti na predmetné konanie, keď zároveň uviedol, že platbu pozastavuje až do

právoplatného skončenia predmetného konania na ministerstve (k tomu pozri najmä body 17 a nasl.
správnej žaloby).61. Až v priebehu konania pred správnym súdom sa medzi účastníkmi konania „rozvila“ právna diskusia
k ďalším okolnostiam, ktoré (by) mohli/mali byť dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku za rok
2019, avšak ktoré v napadnutom opatrení, resp. v správnej žalobe ako námietky obsiahnuté neboli.

62. Kasačný súd má potom v tomto konaní preukázané, že a) dôvody, pre ktoré žalobcovi neboli
vyplatené finančné prostriedky za rok 2019 - podľa napadnutého opatrenia (k tomu pozri najmä body
2 a 3 tohto rozsudku) - na strane jednej - a dôvody, ktoré prezentoval sťažovateľ v priebehu konania
pred súdom ako dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 (k tomu pozri
najmä bod 56 tohto rozsudku) - na strane druhej - nie sú zhodné, resp. konkrétnosť ich vyjadrenia

v napadnutom opatrení a v rámci argumentácie sťažovateľa pred správnym súdom, resp. kasačným
súdom je mimoriadne odlišná (v neprospech napadnutého opatrenia, kde tieto dôvody v rozsahu
okolností uvedených v bode 3 tohto rozsudku sú fakticky tak vágne a abstraktné, že sa až javia ako
nepreskúmateľné) a b) žalobca v správnej žalobe ako nezákonnosť opatrenia napádal fakticky to, že
samotné konanie vedené ministerstvom o vyradení žalobcu zo siete škôl nie je bez ďalšieho zákonným
dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi, resp. pre nevydanie oznámenia o výške

tohto finančného príspevku.
63. Napriek uvedenému sa však správny súd v napadnutom rozsudku vyjadril aj k tým argumentom
o údajnej nezákonnosti opatrenia, ktoré žalobca v správnej žalobe nenamietal, ktoré v napadnutom
opatrení fakticky ani explicitne uvedené nie sú, a ktoré - v podstatnom rozsahu - prezentoval sťažovateľ
až v rámci súdneho konania. Správny súd tak urobil najmä v bodoch 30 a 31 napadnutého rozsudku,

keď uviedol:
„30. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva možnosť, resp. povinnosť pozastaviť
financovanie školského zariadenia na základe skutočností, že prebieha konanie o vyradenie školského
zariadenia zo siete škôl a školských zariadení. Toto oprávnenie žalovaný nemá ani v prípade vedenia
trestného stíhania. Žalobca bol v čase vydania predmetného opatrenia zaradený v sieti škôl a školských

zariadení Slovenskej republiky a žalovaný bol povinný zabezpečiť jeho financovanie. Správne konanie
o vyradenie zo siete školských zariadení začalo dňa 11.07.2017, pričom žalovaný na základe žiadosti
žalobcu poskytol finančné prostriedky na rok 2018, hoci správne konanie už bolo začaté.
31. Zistenie inšpekcie, že žalobca nenakladá s poskytnutými finančnými prostriedkami podľa zákona,
ale v rozpore s ním, nebolo potvrdené a to s odkazom na skutočnosť, že žalobca nebol vyradený zo

siete poskytovateľov v oblasti svojej činnosti.“
64.Hocisajednáostručnéodôvodnenie,podľanázorukasačnéhosúdueštespĺňaminimálnekritériápre
to, aby ho Najvyšší správny súd - v okolnostiach súdenej veci - akceptoval ako postačujúce. Vo vzťahu
k nosnej námietke, ktorá bola v správnej žalobe riadne vznesená, správny súd jednoznačne uviedol,
že z objektívneho práva nevyplýva, že by sťažovateľ mal povinnosť alebo možnosť žalobcovi finančný

príspevok za rok 2019 nevyplatiť na tom právnom základe, že prebieha konanie o jeho vyradení zo
siete škôl a školských zariadení. V tomto kontexte zároveň dodal, že v čase vydania opatrenia, žalobca
bol zaradený v sieti škôl a školských zariadení. Naviac, v bode 29 napadnutého rozsudku uviedol, že
ministerstvo „ako príslušný správny orgán dňa 16.03.2021 zastavil konanie vo veci vyradenia žalobcu
zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na

podnet správneho orgánu.“. Správny súd v tejto súvislosti podporne doplnil aj to, že samotné konanie
o vyradení žalobcu zo siete škôl začalo už v roku 2017, pričom sťažovateľ mu napriek tomu za rok
2018 finančný príspevok vyplatil, čím fakticky správny súd - vo všeobecnosti - redukoval relevanciu
argumentácie sťažovateľa v tom zmysle, že už samotné konanie o vyradení žalobcu zo siete škôl
odôvodňujenevyplateniepríslušnéhofinančnéhopríspevku.Sťažovateľvkasačnejsťažnostinenamietol

ani jeden z týchto skutkových, resp. právnych záverov správneho súdu (k tomu pozri § 440 ods. 1, ods.
2 SSP, § 445 ods. 1 písm. c), § 445 ods. 2 SSP).
65. Napriek tomu, že žalobca iné okolnosti v správnej žalobe nenamietal a fakticky to bol sťažovateľ, kto
savpriebehukonaniapredsprávnymsúdompokúsilzintenzívniťavosvojejpodstateajrozšíriť,upresniť,
resp. konkretizovať dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 (a to aj nad

rozsah vlastného znenia napadnutého opatrenia), správny súd mu poskytol na jeho argumenty aspoň
všeobecnú odpoveď (nevyplatenie finančných prostriedkov nemôže sťažovateľ realizovať ani v prípade,
ak je vo veci vedené trestné stíhanie a zistenia inšpekcie o nezákonnom nakladaní s poskytnutými
peňažnými prostriedkami zo strany žalobcu nebolo potvrdené).
66. Práve vychádzajúc z vyššie uvedených okolností potom kasačný súd dospel k záveru, že je

nedôvodná námietka sťažovateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Správny súd sa v prijateľnom rozsahu (de minimis) vysporiadal s hlavným žalobným dôvodom (k tomu
pozri body 63 a 64 vyššie, resp. body 29 až 31 napadnutého rozsudku), pričom tieto jeho závery
sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenapadol. Aspoň vo všeobecnom rozsahu zareagoval tiež na ďalšienámietky sťažovateľa (bod 65 vyššie), pričom tento rozsah odôvodnenia považuje kasačný súd - v
podmienkach posudzovanej veci - za akceptovateľný. Tento postoj kasačného súdu je determinovaný
najmä tým, že ide o reakciu správneho súdu na námietky, ktoré síce sťažovateľ ako dôvody pre

nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 prezentoval v priebehu súdneho konania,
avšak v napadnutom opatrení ich ako skutkový a právny základ pre nevyplatenie finančného príspevku
v prospech žalobcu neuviedol. Rovnako je takýto spôsob vysporiadania sa s uvedenými námietkami
sťažovateľa prijateľný aj z dôvodu, že sám žalobca uvedené skutočnosti v správnej žalobe nenamietal
(zrejme aj z dôvodu, že takto v opatrení ako dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku ani uvedené

neboli) a potom ani netvorili, resp. nemohli tvoriť predmet súdneho prieskumu. Naopak, podstatným bola
okolnosť, ktorá bola žalobcom riadne namietnutá, s ktorou sa správny súd vysporiadal, pričom tieto jeho
závery sťažovateľ nenapadol (k tomu pozri najmä body 63 a 64, resp. bod 64 - posledná veta - vyššie).
67. Uvedené dopadá aj na právne posudzovanie otázok súvisiacich s vecou. Inými slovami povedané,
ak sa správny súd - podľa sťažovateľa - nesprávneho alebo neúplného právneho posúdenia určitého
parciálneho aspektu dopustil alebo mal dopustiť v otázke, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola

relevantná, resp. podstatná, potom prípadné pochybenie alebo neúplnosť takéhoto právneho posúdenia
- ak by aj v kasačnom konaní bola preskúmaná a preukázaná - nespôsobuje automaticky nezákonnosť
vlastného rozsudku, proti ktorému kasačná sťažnosť smeruje, resp. potrebu jeho zrušenia.
68. Z kasačnej sťažnosti pritom vyplýva, že sťažovateľ správnemu súdu vytýka práve to, že tento
nesprávne posúdil, resp. neakceptoval, že dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi

za rok 2019 bolo to, že tento v minulosti nehospodárne nakladal s už poskytnutými peňažnými
prostriedkami; že s daným subjektom je spojené podozrenie zo subvenčného podvodu, resp. s tým
spojenú (sťažovateľom tvrdenú) preventívnu povinnosť nevyplácať v takýchto prípadoch finančné
príspevky. Ako už uviedol kasačný súd vyššie, takéto dôvody však z napadnutého opatrenia - ako
okolností spôsobujúcich nevyplatenie finančného príspevku - jednoznačne nevyplývajú.

69. Naviac, ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že žalobcovi finančný príspevok za rok 2019
neposkytol v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 523/2004 Z. z. („Verejné
prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi“) a zároveň podľa
ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., („Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa
poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní

zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z
verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.“) - bez ohľadu na to, že
takto vymedzené dôvody neposkytnutia finančného príspevku v napadnutom opatrení uvedené nie
sú - kasačný súd citované zákonné ustanovenia nevníma ako zmocňujúce zákonné ustanovenia pre
nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019. Tieto síce určujú povinnosť prijímateľa

verejných peňažných prostriedkov tieto použiť, resp. s týmito nakladať určitým spôsobom, nevyplýva
z nich však to, čo z nich vyvodzuje sťažovateľ pre účely jeho argumentácie prezentovanej v kasačnej
sťažnosti.
70. Z týchto dôvodov potom kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné aj tie námietky sťažovateľa
uvedené v kasačnej sťažnosti, ktoré sa týkali údajného nesprávneho, príp. neúplného právneho

posúdenia okolností, ktoré mali byť dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi zo strany
žalovaného za rok 2019.
71. Paradoxne, práve vo svetle vyššie uvedeného, sa však potom Najvyšší správny súd nemohol
stotožniť s kogentnými závermi, ktoré správny súd vyslovil v bode 34 napadnutého rozsudku, keď
skonštatoval, že v ďalšom konaní „bude úlohou žalovaného oznámiť a vyplatiť žalobcovi výšku

finančných prostriedkov na rok 2019“.
72. Takto formulované závery správneho súdu totiž indikujú, že predmetom súdneho prieskumu - v
podmienkach súdenej veci - boli všetky procesnoprávne aspekty, ako aj všetky hmotnoprávne aspekty
veci, pričom tak samotné konanie pred správnym súdom, ako ani jeho rozsudok v prospech tohto
záveru nesvedčia. Vec tvoriaca predmet tohto súdneho konania sa riadi tzv. koncentračnou zásadou a

správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie, resp. opatrenie v rozsahu žalobných bodov. Správny
súd nevykonáva úplnú apeláciu, nevykonáva všeobecný prieskum zákonnosti a správnosti žalobou
napadnutého opatrenia, ale je viazaný žalobnými bodmi. Jeho paušálny záver o tom, že žalobca spĺňa
všetky podmienky na vyplatenie finančného príspevku a že príslušný príspevok mu má sťažovateľ v
ďalšomkonaníoznámiťanáslednevyplatiť,sakasačnémusúdujavíakopredčasný,apretovuvedenom

zmysle nemôže byť pre orgán verejnej správy ani bez ďalšieho záväzný. Zrušenie napadnutého
opatrenia a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu orgánu síce znamená, že tento je v ďalšom
konaní viazaný právnymi názormi súdu, nie je však dôvodné a ústavnoprávne udržateľné, aby sa za
záväzné považovali také právne názory správneho súdu, ktoré zjavne vybočujú z rámca žalobnýchbodov, príp. aby sa za záväzné považovali „reakcie“ správneho súdu na právne otázky, ktoré žalobcom
v správnej žalobe namietané neboli, resp. ktoré majú doplnkovú - nezáväznú povahu a pod.
73. V rámci súdenej veci z napadnutého opatrenia vyplýva, že sťažovateľ žalobcovi pozastavil

vyplácanie finančného príspevku za rok 2019 z dôvodu prebiehajúceho konania o vyradení žalobcu zo
siete škôl (a to do času právoplatného skončenia tohto konania). Toto bol zároveň jediný žalobný bod
žalobcu, ktorý namietal, že tento postup sťažovateľa je v rozpore so zákonom. K nemu zaujal správny
súdzáver,žepozastaveniefinančnéhopríspevkužalobcovinatomtozákladejenezákonné.Stýmtojeho
názorom sa kasačný súd v tomto konaní plne stotožnil, keď zároveň dospel k záveru, že odôvodnenie

napadnutého rozsudku - v tejto časti - je postačujúce. Práve uvedené predstavuje právne záväzný
názor, z ktorého je orgán verejnej správy povinný v rámci ďalšieho konania o podanej žiadosti žalobcu
vychádzať. Ďalšie okolnosti veci, ktorým sa správny súd v rozsudku venoval ako okolnostiam, pre ktoré
malabyťplatbapozastavená(trestnéobvinenie,porušeniehospodárskejdisciplínyžalobcomai.),neboli
uvedené v napadnutom opatrení a fakticky žalobcom v správnej žalobe ani namietané. Prípadné úvahy
správneho súdu k týmto okolnostiam - vzneseným sťažovateľom až v priebehu súdneho konania, ktoré

svojou povahou rozširujú alebo „konkretizujú“ dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku uvedené
v napadnutom opatrení - sú potom predčasné a majú skôr povahu úvah obiter dictum. Vzhľadom na
uvedené sa potom kasačný súd nemohol stotožniť so všeobecným záverom správneho súdu uvedeným
v bode 34 napadnutého rozsudku, podľa ktorého bude v ďalšom konaní „úlohou žalovaného oznámiť
a vyplatiť žalobcovi výšku finančných prostriedkov na rok 2019“ (k tomu pozri aj toto odôvodnenie

vyššie). Práve z dôvodu, že tieto názory správneho súdu nie je možné považovať za záväzné vo
formálnom zmysle slova, nesprávnosť, príp. neúplnosť s tým súvisiacich právnych otázok, ako ani ich
odôvodnenie, nevyvolajú per se nezákonnosť napadnutého rozsudku. V ďalšom konaní teda sťažovateľ
- viazaný právnym názorom kasačného súdu (ktorý modifikuje právny názor v bode 34 napadnutého
rozsudku) - opätovne posúdi žiadosť žalobcu o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2019, pričom

sťažovateľ je povinný osobitne dbať na to, aby svoje závery - ak by k vyplateniu peňažných prostriedkov
z akéhokoľvek dôvodu nepristúpil - dostatočne podrobne vysvetlil s poukazom na príslušné zákonné
ustanovenia.
74. Zistené parciálne nedostatky v napadnutom rozsudku správneho súdu - tak, ako na tieto poukazuje
Najvyšší správny súd - teda neboli takej povahy a takej intenzity, že by to odôvodňovalo zrušenie

napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu súdu. Je totiž nesporné, že
hlavným (a fakticky jediným) žalobným bodom vo veci bolo to, že pozastavenie vyplávania finančného
príspevkužalobcovizarok2019nemohlobyťuskutočnenénatomprávnomzáklade,žejeprotižalobcovi
(ministerstvom) vedené konanie o jeho vyradení zo siete škôl a školských zariadení. Predmetnú
právnu otázku posúdil správny súd správne (k tomu pozri body 63 a 64 vyššie, resp. body 29 až 31

napadnutého rozsudku) a svoje súvisiace právne závery aj primerane odôvodnil. Proti týmto záverom
sťažovateľ vo svojej podstate kasačnou sťažnosťou nebrojil, ale viac-menej len replikoval svoju skoršiu
argumentáciu prezentovanú pred správnym súdom, keď táto sa naviac do veľkej miery týkala okolností,
ktoré žalobca v správnej žalobe ani nenamietal a z vecného hľadiska presahovali rámec dôvodov
uvedených priamo v napadnutom opatrení (k tomu pozri bod 73). Prípadné pochybenie správneho

súdu v rámci vysporiadania sa s týmito námietkami alebo ich odôvodnenie v okolnostiach súdenej
veci nespôsobili nezákonnosť napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov potom kasačný súd kasačnú
sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol (výrok II tohto rozsudku).
75. V kontexte návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti Najvyšší správny
súd uvádza, že okolnosti, ktoré sťažovateľ v tomto návrhu formuloval, neboli spôsobilé vyvolať pozitívny

výrok súdu vo veci (výrok I tohto rozsudku). Z odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku
kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ o uvedené žiadal práve v súvislosti s tými bodmi napadnutého
rozsudku správneho súdu, ktoré vo vzťahu k nemu formulovali imperatívny režim vyhovenia podanej
žiadosti žalobcu - bez ďalšieho - ktoré kasačný súd týmto rozsudkom modifikoval (k tomu pozri
tento rozsudok vyššie - body 71 až 74). Práve v tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa, že zrušením

napadnutého opatrenia bola vec vrátená na ďalšie konanie žalovanému, ktorému vznikla povinnosť
sa riadne vysporiadať so súvisiacou žiadosťou žalobcu. Samotným zrušením napadnutého opatrenia
a vrátením veci na ďalšie konanie sťažovateľovi, tomuto vznikla „len“ povinnosť vo veci ďalej konať.
Priamo z výroku rozhodnutia správneho súdu, resp. výlučne v priamej spojitosti s ním, sťažovateľovi
bezprostredne povinnosť plniť vo vzťahu k žalobcovi finančný príspevok za rok 2019 - nevznikla. Na

vlastný výrok rozsudku správneho súdu sa teda bez ďalšieho neviaže vznik žiadneho konkrétneho
hmotnoprávneho peňažného nároku, ktorý by vyvolával potrebu úpravy takto vzniknutého právneho
stavu v podobe vyhovenia návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku jeho kasačnej sťažnosti.
Dočasnériešenievzniknutejprávnejsituácievyhovujúcimvýrokom-atoajkebynauvedenébolisplnenézákonné dôvody - nebolo relevantné aj vzhľadom na to, že kasačnému súdu bola vec správnym súdom
predložená na rozhodnutie dňa 03.11.2025, pričom tento už vo veci samej rozhodol dňa 22.01.2026,
čím vo svojej podstate aj materiálne odpadla potreba nevyhnutnosti dočasnej regulácie súvisiaceho

právneho vzťahu.
76. O trovách kasačného konania (výrok III tohto rozsudku) rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Kasačnú sťažnosť podal žalovaný,
ktorý však v konaní úspech nemal. Úspešným účastníkom konania v rámci tohto kasačného konania
bol žalobca, ktorému potom patrí aj náhrada trov kasačného konania tak, ako je to uvedené vo výroku

III tohto rozsudku.
77. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.