Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211805
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124211805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana,
v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, bytom E., F. G. XXXX/X, právne zastúpená JUDr.
Michalom Kováčom, advokátom so sídlom Žilina, Sládkovičova 9/9, proti žalovanej: A. D., C. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom E., právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kanceláriou Stehura & partners,
v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, o určenie neexistencie práva žalovanej na vykonanie
jednostranného právneho úkonu na odstúpenie od kúpnej zmluvy, na základe odvolania žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. z 41C/97/2024-345 zo dňa 16.1.2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie, že právo žalovanej na vykonanie jednostranného právneho úkonu zo
dňa 9.4.2019 a jednostranného právneho úkonu zo dňa 23.5.2019 na odstúpenie od kúpnej zmluvy,
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.3.2019, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č.
XXXX, postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. 994/4 o výmere 332 m2, zastavaná plocha a
nádvorie a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom pozemku registra „C“ parc. č. 994/4 vo

veľkosti 278/13877, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie E., tu nie je, potvrdzuje a konštatuje, že
žalobkyňa je vlastníkom takto označenej nehnuteľnosti.

Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkom(vporadídruhým)okresnýsúd(ďalejvtexteajakosúdprvejinštancie)rozhodol
tak, že právo žalovanej na vykonanie jednostranného právneho úkonu žalovanej zo dňa 9.4.2019 na
odstúpenieodkúpnejzmluvy,uzavretejmedzižalobkyňouažalovanoudňa21.3.2019,predmetomktorej
bol prevod vlastníckeho práva

k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX,
postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. 994/4 o výmere 332 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a
k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
obytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom pozemku registra „C“ parc. č. 994/4 vo veľkosti
278/13877, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie E., tu nie je (výrok I.).
2. Zároveň výrokom II. určil, že právo žalovanej na vykonanie jednostranného právneho úkonu žalovanej
zo dňa 23.5.2019 na odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa

21.3.2019, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX,
postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. 994/4 o výmere 332 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a
k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniachobytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom pozemku registra „C“ parc. č. 994/4 vo veľkosti
278/13877, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie E., tu nie je.

3.1. Východiskovo súd prvej inštancie oboznámil chronológiu súdenej veci, a to, že rozsudkom č. k.
4C/60/2019-188 zo dňa 19.8.2021 vyhovel pôvodne žalobou o určenie neplatnosti (vyššie) označených
jednostranných právnych úkonov žalovanej (odstúpení od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovanou). Odvolací súd rozsudkom sp. zn. 10Co/42/2022 zo dňa 25.8.2022 predmetné rozhodnutie
okresného súdu potvrdil.

3.2. Na dovolanie žalovanej Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.9.2024 sp. zn. 7Cdo/20/2023
rozhodnutia odvolacieho aj okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyslovil,ževpredmetnejvecibolažalobasúduprvejinštanciedoručenádňa8.8.2019,t.j.užzaúčinnosti
Civilného sporového poriadku. Neexistuje preto, tzv. iná situácia platiaca v prípade, ak žaloba bola
podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Hoci v nadväznosti na ustanovenie § 137
CSP ponechal zákonodarca „najmä“ ako vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v civilnom

sporovom konaní, podľa dovolacieho súdu nie je dôvod pripustiť inú žalobu než uvedenú v ustanovení
§ 137 CSP, pokiaľ ide o nárok, ktorý možno pred súdom uplatniť žalobou výslovne uvedenou
v predmetnom ustanovení. Z hľadiska prejednávaného sporu tak mohla žalobkyňa nárok uplatniť
žalobou na určenie (ne)existencie práva žalovanej na odstúpenie od zmluvy podľa § 137 písm. c) CSP
za preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, prípadne do úvahy

prichádzala aj žaloba na splnenie povinnosti žalovanej previesť vlastnícke právo k bytu v zmysle kúpnej
zmluvy podľa § 137 písm. a) CSP, ktorú obligačnú povinnosť žalovaná spochybnila práve vykonaním
odstúpenia od zmluvy, pričom v obidvoch prípadoch by súd ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť
sporných odstúpení od zmluvy).

4.1. Následne bola na základe dispozičného procesného úkonu pripustená zmena žaloby v znení
citovanom v bodoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku.
4.2. Súd prvej inštancie v danej spojitosti konštatoval, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože predmetná určovacia žaloba je spôsobilá odstrániť stav právnej neistoty
vzťahuúčastníkovkonaniaavytvárapevnýzákladprejehousporiadanie.Záznamovrátenívlastníckeho

práva k spornej nehnuteľnosti žalovanej je možné urobiť len na podklade listiny spôsobilej na zápis podľa
katastrálneho zákona a tou je
z dôvodu sporu medzi stranami o platnosti alebo neplatnosti úkonu žalobkyne, ktorým sa domáhala
vrátenia daru, jedine rozhodnutie súdu. Žaloba je teda účinným prostriedkom úpravy právnych vzťahov
medzi stranami a je procesne prípustnou v súlade s § 137 písm. c) CSP.

4.3. Podporne okresný súd poukázal na rozhodnutie/judikát č. R 81/2014, v ktorom Najvyšší súd SR
argumentoval, že nakoľko „správa katastra nie je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy
ani ako predbežnú otázku (§ 40 správneho poriadku), musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe
v záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra
nehnuteľností, ako i vo vkladovom konaní

v prípade zmluvy doloženej k návrhu na vklad, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia
od zmluvy nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí správa katastra obligatórne skúmať, a to jednak z
dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky, ako i s prihliadnutím na
závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecno-právneho stavu. Túto skutočnosť možno
preukázať výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto

druhej strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od zmluvy, alebo si ho vyžiada samotná správa
katastra. Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje platnosť uskutočneného odstúpenia od
zmluvy, správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri nehnuteľností, pričom nie je oprávnená
skúmať, či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy. Ak však druhý účastník
spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote

podal na súd príslušnú žalobu s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako „akceptácia“
platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná žaloba bude podaná, správa katastra
nebude môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom liste vlastníctva zapísanú plombu o
začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania), prípadne na (Katastrálny bulletin č.
1/2019) návrh vyznačí na ňom aj informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle § 44a

Občianskeho súdneho poriadku.“5.1. S poukazom na aplikáciu § 37, § 38, § 39, § 39a, § 40 ods. 1, § 40a, § 48 ods. 1, § 49, § 49a
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ, ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) sa potom súd
prvej inštancie prejudiciálne zaoberal posúdením platnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy.

5.2. Vymedzil pojmové znaky inštitútu odstúpenia od zmluvy a dospel k záveru, že nezistil žiadny dôvod
neplatnosti kúpnej zmluvy. V konaní totiž neboli tvrdené a ani nevyšli najavo žiadne skutočnosti, resp.
dôvody, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy v zmysle ust. §
37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka predpokladá,
že k prejavu vôle došlo slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s možným predmetom plnenia, ktoré

predpoklady daný právny úkon podľa názoru súdu spĺňa. Zároveň ani jedna zo strán netvrdila opak.
V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná bola k predaji bytu donútená pod tlakom násilia alebo
bezprávnej vyhrážky ani žalobkyňou ani treťou osobou. Navyše pri tretej osobe by bol právny úkon
neplatný, len ak by druhý účastník o existencii psychického nátlaku vedel a využil ho, čo sa však v
tomto prípade nebolo preukázané vykonaným dokazovaním. Žalovaná síce pri výsluchu uviedla, že ju
nútil p. H. uzavrieť zmluvu, ale tvrdené skutočnosti bližšie nešpecifikovala a už vôbec netvrdila, že by

žalobkyňa o akomkoľvek nátlaku vedela. Naopak, bolo preukázané, že žalobkyňa p. H. pred kúpou bytu
nepoznala. Pokiaľ ide o vážnosť prejavu vôle, z konania žalovanej, ktorá oslovila realitnú kanceláriu
a prejavila záujem predať svoj byt a následne zmluvu pred notárom podpísala, nemožno usudzovať,
že vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu iba predstierala, teda že nebola vážna. Kúpna zmluva je podľa názoru
súdu dostatočne určitá a zrozumiteľná, právny úkon bol zrozumiteľne pomenovaný, zmluvné strany

dostatočne určené a rovnako aj predmet právneho úkonu. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že nerozumela tomu,
čo podpisovala, nevedela, čo podpisuje, keďže kúpnu zmluvu napísal zástupca realitnej kancelárie a
dal jej ju podpísať, okresný súd upozornil, že svojím podpisom na zmluve žalovaná potvrdila, že podľa
čl. XII ods. 5 kúpnej zmluvy si zmluvu pred podpisom riadne prečítala, jej obsahu porozumela a na
znak toho, že obsah zodpovedá jej skutočnej a slobodnej vôli, kúpnu zmluvu podpísala. Opak žalovaná

nepreukázala.
5.3. Okrem týchto predpokladov platnosti musí právny úkon spĺňať ďalšie predpoklady, ktoré sa týkajú
konajúcej osoby (§ 38 OZ), dovolenosti právneho úkonu (§ 39 OZ) a jeho právnej formy (§ 40 OZ).
V konaní nevyšlo najavo, že by žalovaná nebola spôsobilá na právne úkony, alebo trpela duševnou
poruchou, ktorá by ju robila pre tento úkon nespôsobilou. Taktiež nebolo preukázané, neboli ani

navrhnuté dôkazy na preukázanie, že žalovaná nebola, resp. nie je schopná rozpoznať následky
svojich úkonov a ich prípadnú závažnosť, či nie je schopná rozpoznať závažnosť a dôsledok svojich
podpisov na dokumentoch. Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno, že by predmetný právny úkon,
by mal byť neplatný, pretože ona ako konajúca osoba, resp. osoba predávajúca danú nehnuteľnosť
konala bez spôsobilosti alebo v duševnej poruche, ktorú ju robí na tento právny úkon neschopnú

tak, ako predpokladá § 38 ods. 2 OZ. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nerozumela tomu, čo podpisuje,
že je zaostalá, čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne I. J., súd poukazuje, že len vychádzajúc z
tvrdenia o zaostalosti žalovanej nemožno bez ďalšieho konštatovať naplnenie predpokladov § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho dôkazu nevyplynula a nebola preukázaná nespôsobilosť
žalovanej na právne úkony ani duševná porucha, preto súd uvedené tvrdenia o zaostalosti žalovanej

nepovažoval za opodstatnené, ba naopak považoval ich za účelové, ničím nepodložené tvrdenia.
5.4. Rovnako podľa okresného súdu nebolo možné vysloviť neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok
formyvzmysle§40OZ,anineplatnosťprávnehoúkonuprerozporsozákonom,preobchádzaniezákona
alebo pre priečenie sa právneho úkonu dobrým mravom podľa § 39 OZ. V podmienkach prejednávanej
veci nebolo zistené, že by kúpna zmluva bola v rozpore so zákonom, ani to, že by sa ňou sledovalo

dosiahnutie účelu, o ktorom by druhá strana vedela. Uvedené skutočnosti netvrdila žiadna zo strán a v
konaníaninevyšlinajavo.Rovnakopokiaľideorozporsdobrýmimravmi,akosovšeobecnespoločensky
uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny
spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov), súd nezistil, že
by kúpna zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná

v konaní netvrdila a ani výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že by účelom kúpnej zmluvy
bolo, poškodiť ju na jej právach alebo, že by tu boli nejaké iné dôvody, pre ktoré mala byť kúpna zmluva
v rozpore s dobrými mravmi.

6.1. Nakoľko účinná hmotnoprávna úprava neumožňuje odstúpenie od zmluvy pre vadu vôle v prípade

omylu, žalovaná inštitút jednostranného odstúpenia od zmluvy
z tvrdených dôvodov využiť nemohla. V prípade konania v omyle (pre vadu vôle) právnym prostriedkom
ochrany žalovanej mohlo byť iba dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaná sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu podaním žaloby na súde nedomáhala.6.2. Okresný súd doplnil, že podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, prípadne ho vyvolala úmyselne.

Takúto skutočnosť žiadna zo strán netvrdila. Žalovaná poukazovala na to, že bola obeťou podvodu p. H.
z realitnej kancelárie, ktorý od nej vylákal peniaze. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná si sama,
podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje
za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Právna podstata omylu spočíva v tom,
žekonajúcimalnesprávne,resp.nedostatočnúpredstavuoprávnychúčinkochúkonu.Právnevýznamný

omyl je vtedy, ak tento omyl je skrytý a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. Omyl je
podstatný, ak ho konajúca osoba urobila
v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, podstatná a
bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo. Ustanovenie § 49a OZ nemožno vykladať tak, že na jeho
základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama podľa okolností konkrétneho
prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre

uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Žalovaná mala záujem byt predať, v zmluve boli jasne
uvedené podmienky splatnosti kúpnej ceny, a navyše žalovaná podpísala čestné prehlásenie, že celá
kúpna cena jej bola žalobkyňou vyplatená a podpis bol overený pred notárom. Žalovaná si zmluvu
prečítala, ustanovenia
o kúpnej cene nie sú formulované nezrozumiteľne, nie sú písané malým ťažko čitateľným písmom, práve

naopak, sú formulované určito, sú v nich presne uvedené čísla účtov, na ktoré má žalovaná kúpnu cenu
zaplatiť.
6.3. Aj napriek tvrdeniu žalovanej, že ona zmluvu nečítala, takýmto veciam ani nerozumie, je podľa súdu
prvej inštancie ťažko uveriteľné, že žalovaná nepozná číslo svojho účtu a nevšimla si, či a aké čísla účtov
sú uvedené ako platobné miesta v kúpnej zmluve. Navyše dojednanie o kúpnej cene a podmienkach

jej vyplatenia je pre kupujúceho základná podmienka. Zároveň z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že
medzi žalovanou a majiteľom realitnej kancelárie došlo k pôžičke sumy 8.000,- EUR a žalovaná navyše
podpísala čestné prehlásenie, že časť kúpnej ceny bude vyplatená p. H., voči ktorému má dlh. Omyl
môže vyvolať právne následky len za podmienky, že sa na omyle podieľal druhý účastník právne úkonu,
ktorýhobuďvyvolalaleboaspoňoňommuselvedieť.Podvodnékonanievšakmusíbyťvyvolanéjedným

z účastníkov zmluvy, čo však žalovaná netvrdila, keďže tvrdí, že podvodu sa dopustil p. H. ako majiteľ
realitnej kancelárie.

7.1. Na základe konštatovania platnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi sporovými stranami, okresný
súd pristúpil k posúdeniu platnosti samotného odstúpenia od zmluvy, ktoré urobila žalovaná podaniami

zo dňa 9.4.2019 a z 23.5.2019.
7.2.PrvéodstúpenieodzmluvyboloadresovanéOkresnémuúraduŽilina,katastrálnemuodboru,pričom
ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedla podanie trestného oznámenia na sprostredkovateľa kúpy p.
I. H., ktorý od nej v troch platbách vymohol peniaze bez svedka v aute v hodnote 17.550,- EUR pod
zámienkou kúpy nového bytu. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.5.2019, adresované žalobkyni ako

predávajúcej, opierala žalovaná o skutočnosť, že sa stala obeťou podvodného konania a celá kúpna
cena nebola zaplatená na jej účet poukazujúc na ust. § 48 OZ a čl. VI. ods. 4 kúpnej zmluvy.
7.3.Platnýmodstúpenímodzmluvysazmluvaoprevodevlastníctvaknehnuteľnostiodzačiatkuzrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Týmto zrušením zaniká
právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi

zmluvy je, po jej zrušení z hľadiska obligačných a vecno-právnych účinkov, taký právny stav, ako keby
k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže odstúpiť účastník,
len ak je to
v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
7.4. V danom prípade bolo odstúpenie od zmluvy dohodnuté v čl. VI. ods. 4 kúpnej zmluvy, a to v

prospech predávajúceho – čiže žalovanej pre prípad, že kúpna cena alebo jej časť nebude kupujúcim
zaplatená riadne a včas podľa predchádzajúcich odsekov kúpnej zmluvy. Žalovaná v tomto zmysle aj
formulovala svoj dôvod pre odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.5.2019.
7.5. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že tento dôvod odstúpenia od kúpnej
zmluvyniejedaný.Žalovanátvrdí,žecelúkúpnucenujejžalobkyňanevyplatila.Zdokladovorealizovaní

platieb žalobkyňou však bolo preukázané, že žalobkyňa kúpnu cenu vyplatila presne v lehotách a na
účty uvádzané ako platobné miesta v kúpnej zmluve. O uvedenej skutočnosti žalovaná vydala Čestné
prehlásenie zo dňa 2.4.2019, a to po uhradení poslednej časti kúpnej ceny a prehlásila v ňom, že celá
kúpna cena za predaj bytu jej bola uhradená a na základe toho sa zaväzuje odovzdať nehnuteľnosťpodľa čl. VII. kúpnej zmluvy, pričom podpis žalovanej na čestnom prehlásení je úradne osvedčený.
Navyše dňa 20.3.2019 žalovaná podpísala čestné prehlásenie, že plne súhlasí s úhradou zmluvy o
pôžičke uzatvorenej dňa 20.3.2019 medzi ňou a p. H. ako veriteľom z kúpnej ceny za jej nehnuteľnosť.

Na základe toho dobrovoľne a vedome uviedla číslo účtu aj dlžnú sumu do kúpnej zmluvy uzatvorenej
dňa 20.3.2019. V konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, že by žalovaná bola k vydaniu čestného
prehlásenia donútená. Zároveň z vyšetrovacieho spisu ORPZ Žilina ČVS: ORP-449/3-VYS-ZA-2019
mal súd preukázané, že naozaj došlo
k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 20.3.2019 medzi žalovanou a p. H., pričom predmetom pôžičky

bola suma 8.000,- EUR.
7.6. Žalovaná teda nepreukázala existenciu ňou tvrdeného dôvodu pre odstúpenie od kúpnej zmluvy.
Zároveň okresný súd opätovne zdôraznil, že tvrdenie, že žalovaná nečítala, ani nevedela čo podpisuje,
pretože p. H. verila, neobstojí, je ťažko uveriteľné, že žalovaná nepozná číslo svojho účtu a nevšimla
si, či aké čísla účtov sú uvedené ako platobné miesta v kúpnej zmluve. Navyše dojednanie o kúpnej
cene a podmienkach jej vyplatenia je pre kupujúceho základná podmienka. Vzájomné vzťahy žalovanej

a p. H. nemôžu mať vplyv na právne postavenie žalobkyne, ktorá v dobrej viere a podľa dojednaných
ustanovení kúpnej zmluvy o kúpnej cene túto zaplatila na účty uvedené v kúpnej zmluve, ktorá bola
oboma zmluvnými stranami (v prípade žalovanej ako predávajúcej aj úradne osvedčeným podpisom)
podpísaná.

8.1. Okrem toho, od zmluvy možno odstúpiť aj v prípade stanovenom zákonom. Za zákonný dôvod
odstúpenia od zmluvy možno považovať podľa § 49 OZ uzatvorenie zmluvy
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
8.2. Žalovaná však v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. O tiesni možno hovoriť, keď situácia
prinúti osobu urobiť právny úkon, konajúci neprejavuje slobodne svoju vôľu (nekoná však pod vplyvom

fyzického donútenia, ako to predpokladá ust. § 37 Občianskeho zákonníka, to zakladá právo dovolať
sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu), avšak tieseň na strane konajúceho sama o sebe nestačí,
keďže zákon súčasne vyžaduje, aby
k takémuto právnemu úkonu došlo zo strany osoby dovolávajúcej sa odstúpenia od zmluvy za nápadne
nevýhodných podmienok, i keď za iných okolností by takýto úkon neurobil. Hoci žalovaná mala dlhy

a finančné problémy, ani uvedené okolnosti ju nemohli obmedziť natoľko, že by nebola schopná
reálne uvažovať, či kúpnu zmluvu uzatvoriť alebo nie (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/1658/2006).
Navyše iniciatíva predať byt vzišla z jej strany, žalobkyňa iba reagovala na ponuku realitnej kancelárie,
ktorá nehnuteľnosť predávala. Rovnako zo zmluvy nevyplynulo, že by bola uzatvorená za nápadne
nevýhodných podmienok – nešlo o evidentný nepomer pri dojednaní vzájomných plnení, neobsahuje

žiadne iné značne nevýhodné podmienky alebo ďalšie podmienky v neprospech žalovanej. Cena
dohodnutá za byt nebola neprimeraná, nešlo o cenu neprimerane nízku.
8.3. Nemožno sa podľa okresného súdu stotožniť ani s argumentáciou žalovanej strany, že v tomto
prípade by malo mať prednosť právo žalovanej na obydlie pred majetkovým právom žalobkyne.
Žalobkyňanemôžebyťznečestnéhokonaniainejosobypostihnutáujmounasvojichprávach.Žalobkyňa

riadne vyplatila kúpnu cenu za byt, ktorý doposiaľ nenadobudla do svojho vlastníctva a sama musí riešiť
náhradné bývanie a vynakladať ďalšie prostriedky na nájomné. Tak, ako žalobkyňa, aj žalovaná si môže
riešiť bývanie formou nájmu, a rovnako nemôže mať vplyv na postavenie žalobkyne skutočnosť, že
nejaká tretia osoba údajne žalovanú podviedla a údajným konaním od nej vylákala peniaze, ktoré jej
vyplatila žalobkyňa.

9.1.Zhrnúcopísané,súdprvejinštancieuzavrel,žežalovanákvalifikovaneneodstúpilaodkúpnejzmluvy
uzatvorenej dňa 21.3.2019 so žalobkyňou, preto určil, že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy zo dňa
9.4.2019 a zo dňa 23.5.2019 je neplatné.
9.2. Okresný súd zamietol návrh žalovanej na výsluch svedka p. H., ktorý návrh odôvodnila poukazom

na obsah výpovede obidvoch svedkýň, z ktorých vyplynulo, že boli nejaké nezrovnalosti, resp. problémy
s pánom H. a rovnako táto výpoveď mala preukázať, či žalovaná obdŕžala kúpnu cenu a či vôbec
došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy vzhľadom na jej stav. S ohľadom na to, že tento návrh
vznieslažalovanáažnadruhompojednávaní,súdmajúczato,ženávrhnavykonaniedokazovanianebol
podaný včas a postupujúc podľa § 153 CSP neprihliadol na takýto návrh na vykonanie dôkazu. Žalovaná

už od podania prvého vyjadrenia vo veci poukazovala na konanie p. H., preto návrh na jeho výsluch
mohla urobiť už na prvom pojednávaní. Pokiaľ odôvodnila tento návrh poukazom na skutočnosti, ktoré
vyplynuli z výsluchu svedkýň na druhom pojednávaní, súd konštatoval, že z ich výsluchu nevyplynuli
žiadne podstatné a už vôbec nie nové rozhodujúce skutočnosti vo veci, ktoré by dovtedy neboli známe.Svedkyne neboli prítomné pri jednaniach či iných stretnutiach žalovanej s osobou p. H.. Vo svojich
výpovediach v podstate reprodukovali len to, čo sa od žalovanej dozvedeli. Súd na uvedený procesný
úkon žalovanej strany sporu neprihliadol tiež z dôvodu, že vykonanie výsluchu svedka by vyžadovalo

nariadenie ďalšieho pojednávania. Zároveň žalovaná strana pred súdom neuviedla žiadne relevantné
skutočnosti, pre ktoré nebolo možné navrhnúť prostriedky procesného útoku včas. Doplnil, že počas
konania viackrát vyzýval strany sporu a ich zástupcov, aby súdu oznámili aké navrhujú vykonať dôkazy
napreukázaniesvojichtvrdení.Napokon,niejezrejmé,akobysvedok,ktorýniejeznalcomzpríslušného
odvetvia svojou výpoveďou mohol posúdiť „stav žalovanej“ a neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu jej

stavu. Výsluch navrhovaného svedka by tak bol aj nadbytočný, pričom žalovaná mohla na posúdenie
jej zdravotného stavu navrhnúť relevantné dôkazné prostriedky.

10.1. Okresný súd rozhodol o trovách prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania vychádzajúc
z toho, že základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada
úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu

v jednotlivých fázach konania, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých
konaní (§ 262ods.1 CSP) samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR
zo 17.6.2020, sp. zn. I. ÚS 296/2020).
10.2. Čo sa týka trov prvoinštančného a odvolacieho konania, žalobe žalobkyne sa vyhovelo. Keďže

procesne úspešná bola žalobkyňa, súd jej podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanej nárok na
náhradu všetkých trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (výrok III).
10.3. Pokiaľ ide o trovy dovolacieho konania, dovolacie konanie predstavuje samostatnú, od ostatného
konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu
rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom

konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (obdobne už citované uznesenie ústavného súdu).
O trovách dovolacieho konania preto súd rozhodol vychádzajúc z toho, že toto sa začalo na základe
dovolania žalovanej a skončilo sa tým, že dovolací súd jej dovolaniu vyhovel. V dovolacom konaní bola
procesne úspešná žalovaná, preto jej súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalobkyni nárok na
náhradu všetkých trov dovolacieho konania (výrok IV.).

11. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny v podobe
zamietnutia žaloby.
12. Namietala, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, akou je aj
predmetná žaloba, je v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP existencia naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí
byť daný aj v čase jeho rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedenými ustanoveniami je
preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia
práva alebo neistoty

v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch,
v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je
daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo len

k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
13. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového zistenia, že
z listu vlastníctva č. XXXX, kat. ú. E. podľa stavu ku dňu 3.1.2025 vyplýva, že žalobkyňa je vedená ako
vlastníčka predmetného bytu č. XX. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX kat. ú. E. však vyplýva, že
ako vlastníčka predmetného bytu č. XX je vedená žalovaná. Predmetná žaloba však nie je spôsobilá

vyvolať zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, nakoľko predstavuje len predbežnú
otázku pre rozhodnutie iného súdneho sporu o otázke vlastníckeho práva. Z ustálenej judikatúry
vyplýva, že určovacia žaloba je neprípustná vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu predstavuje len
rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného (následne iniciovaného) súdneho
sporu. Žalobkyňou požadované určenie preto nepredstavuje také určenie, ktoré by napriek meritórnemu

rozhodnutiu s definitívnou platnosťou aj pre budúcnosť vyriešilo spory medzi stranami sporu, odstránilo
spornosť medzi nimi a zamedzilo ďalším sporom (napr. žaloba o určenie vlastníckeho práva). Podaná
určovacia žaloba len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať inékonanie, a preto v prípade tejto žaloby nemožno hovoriť o existencii naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení.
14. Odvolateľka súčasne namietala, že na Okresnom súde Žilina prebieha konanie

o vypratanie predmetného bytu pod sp. zn. 25C/43/2023 (ide o konanie o plnenie), pričom
v tomto konaní ide o tých istých účastníkov konania, o tie isté skutkové okolnosti a zároveň
o to isté právo. Podľa právnej teórie určovacia žaloba (kladná i záporná) nie je prekážkou litispendencie
pre žalobu na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo. To znamená, že ak by
konanieourčovacejžalobezačaloskôr,akokonanieovypratanie,určovaciažalobabynebolaprekážkou

litispendencie pre neskôr podanú žalobu o plnenie
(o vypratanie). Na druhej strane, konanie o žalobe na plnenie, v danom prípade konanie
o vypratanie, zakladá prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu (kladnú či zápornú), pokiaľ ide o
rovnaké subjektívne právo, nakoľko v rámci neho sa rieši prejudiciálna otázka, ktorá by bola základnou
otázkou aj v konaní o určovacej žalobe (platnosť, resp. neplatnosť odstúpenia od zmluvy). V prípade
žaloby na plnenie (vypratanie) žalobný nárok na plnenie konzumuje určovací žalobný nárok. Žalobkyňa

tak v dôsledku podania žaloby na plnenie stratila naliehavý právny záujem na určení ňou požadovaného
práva.
15. Ďalej žalovaná zopakovala relevantné skutkové okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy a zdôraznila, že
predajsarealizovalprostredníctvomrealitnéhomakléraI.H..Predmetnýbytchcelapredať,pretožemala
dlžoby za nájom, pričom pán H. jej prisľúbil zohnať niečo lacnejšie. Celú dokumentáciu ohľadne predaja

bytu vypracoval pán H., ktorý ju dal žalovanej podpísať. Žalovaná ani nečítala čo podpisovala, nakoľko
týmto veciam vôbec nerozumela, pričom pánovi H. v tom čase ešte dôverovala. Z predaja predmetného
bytu však nedostala celú sumu. Vôbec neobdŕžala sumu 8.000,- EUR, pričom následne zistila, že táto
suma bola poslaná na žalovanej neznámy účet. Žalovaná dôrazne popiera, že pánovi H. dlhovala nejaké
peniaze. Už tým, že v zmluve bolo predpripravené iné ako číslo účtu žalovanej, išlo o podvod v snahe

obohatiť sa o sumu 8.000,- EUR. Počas realizácie predaja pán H. prisľúbil žalovanej, že jej pomôže
zohnať nový byt. Následne pán H. volal žalovanej, že jej zohnal byt a že potrebuje, aby mu dala peniaze.
ŽalovanásnímišladopobočkyK.,A.,kdedňa22.3.2019vybralasumu9.200,-EUR.Následnenastúpila
do jeho auta, kde mu všetky peniaze v obálke odovzdala. Toto sa zopakovalo aj dňa 25.3.2019, kedy
ju opäť zaviezol do pobočky K., A., pričom žalovaná vybrala sumu 2.000,- EUR, ktorú mu následne

v aute odovzdala. Následne dňa 2.4.2019 opäť žalovanú zaviezol do pobočky K., A., pričom vybrala
sumu 6.350,- EUR, ktorú mu následne v aute odovzdala. Celkovo tak žalovaná pánovi H. bez potvrdenia
postupne odovzdala až sumu 17.550,- EUR, pričom tieto peniaze mali byť použité na kúpu nového bytu.
V tom čase sa žalovanej zdal p. H. seriózny a plne mu dôverovala. Následne p. H. poprel prevzatie tejto
sumy peňazí, čo žalovanú utvrdilo v tom, že došlo na jej úkor k podvodnému konaniu.

16. Keďže pri predaji predmetného bytu sa žalovaná stala obeťou podvodného konania a celá kúpna
cena nebola zaplatená na jej účet, listom zo dňa 23.5.2019 v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka v
spojení s bodom 4 čl. VI. predmetnej zmluvy, od kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2019 odstúpila. Na základe
uvedených skutočností je toho názoru, že od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2019 odstúpila
platne, na základe čoho sa táto zmluva od počiatku zrušila. Uvedené skutočnosti boli sčasti potvrdené

svedeckými výpoveďami pani J. a pani L., ktoré jednoznačne potvrdili vedomosť o tom, že s pánom H.
sú problémy a že je podvodník. Z tohto dôvodu preto žalovaná navrhla v konaní vypočuť pána H., pričom
súd prvej inštancie tento návrh zamietol z dôvodu, že ho mohla vzniesť už skôr. S uvedeným tvrdením
sa však nedá súhlasiť, nakoľko tento návrh žalovaná vzniesla z dôvodu preukázania skutočností, ktoré
vyplynuli zo svedeckých výpovedi pani J. a pani L.. Dodala, že rýchlosť konania nemožno nadradiť nad

jehokvalituanadto,abyochranaohrozenýchaporušenýchprávachránenýchzáujmovbolaspravodlivá
a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

17.1. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa uviedla, že ak žalovaná naznačuje, že je
potrebné žalovať o určenie vlastníckeho práva žalobkyne, existujúca katastrálno-evidenčná situácia na

LV č. XXXX ohľadne predmetného bytu č. XX vznikla tak, že žalovaná bola príslušnou zapisovateľkou
na katastri, na základe jej návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností zo dňa 20.11.2024
(pozn. – predložený žalobkyňou súdu na pojednávaní dňa 16.1.2024, t. j. tvorí obsah súdneho spisu), po
zrušení predchádzajúcich rozsudkov v tejto veci Najvyšším súdom SR, zapísaná nesprávne späť ako
evidenčná vlastníčka bytu č. XX. Uvedené sa udialo dňa 30.1.2025 pod číslom Z 7169/2024 a položkou

výkazu zmien č. 265/2025. Túto skutočnosť sa žalobkyňa dozvedela len úplnou náhodou nahliadnutím
do kataster portálu na internete dňa 11.3.2025 (pozn. – v období predtým boli problémy s fungovaním
elektronických služieb katastra – hackerský útok), kedy so zdesením zistila, že na LV č. XXXX je pod
por. č. 122 ako výlučná vlastníčka bytu č. XX zapísaná žalovaná, a to bez akejkoľvek poznámky ovedení súdneho sporu, bez spätného vyznačenia plomby V 2600/2019 (vklad kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou zo dňa 21.3.2019) jednoducho tak, že
žalovanejničnebránilovovoľnomnakladanísbytom.Okamžitepotomtozisteníešterovnakýdeňpodala

žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na kataster námietku voči vykonaniu záznamu č.
Z 7169/2024 a z dôvodov tam uvedených sa dožadovala zjednania nápravy – spätného zapísania jej
osoby ako vlastníčky bytu. Túto námietku zo dňa 11.3.2025 žalobkyňa ešte doplnila dvomi podaniami
zo dňa 11.3.2025 a 12.3.2025. Dňa 14.3.2025 opätovným nahliadnutím na internetový portál katastra
(https://cica.vugk.sk) žalobkyňa zistila, že kataster na základe jej námietky voči vykonania záznamu č.

Z 7169/2025 vyznačil na LV č. XXXX aspoň plombu X – 46/2025 o prebiehajúcom katastrálnom konaní
o oprave chyby
v katastrálnom operáte. Dňa 8.4.2025 bolo napokon žalobkyni z katastra doručené upovedomenie o
začatí katastrálneho konania č. X – 46/2025 zo dňa 4.4.2025, z obsahu ktorého je zrejmé, že kataster
pri vykonaní záznamu č. Z 7169/2025 postupoval nesprávne, keď zapísal ako vlastníčku bytu č. XX
žalovanú a sám v upovedomení uvádza, že vykoná spätný zápis žalobkyne ako vlastníčky bytu. Nastane

tak opätovne stav, ktorý tu bol v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, teda, že aj evidenčný stav
katastra bude v súlade so stavom hmotnoprávnym.
17.2. Pokiaľ žalovaná namieta existenciu prekážky litispendencie vo vzťahu ku konaniu vedenému na
OkresomsúdeŽilinapodsp.zn.25C/43/2023(predmetomktoréhojevyprataniebytu),konanieourčenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy (po zmene žaloby o určenie, že právo žalovanej na odstúpenie od

zmluvy tu nie je) začalo už v roku 2019. Ak by tak žalobkyňa v stanovenej 30-dňovej lehote neurobila,
vkladové konanie by bolo zastavená a žalobkyňa by o byt, napriek úplnej úhrade kúpnej ceny, prišla.
Po úspechu žalobkyne
v pôvodnom súdnom konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy (sp. zn. 4C/60/2019 na
Okresnom súde Žilina a v rámci odvolacieho konania na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.

10Co/42/2022) následne kataster pokračoval v prerušenom vkladovom konaní č.
V 2600/2019 a dňa 18.10.2022 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu
v prospech kupujúcej – žalobkyne. Po mimosúdnych pokusoch o vypratanie predmetného bytu, ktoré
boli neúspešné, podala žalobkyňa ako riadna vlastníčka bytu dňa 1.6.2023 žalobu o vypratanie bytu,
o ktorej je vedené na Okresnom súde Žilina súdne konanie pod sp. zn. 25C/43/2023. Preto teoreticko-

právne úvahy žalovanej, ktorými sa snaží opäť len a výlučne
z formálnych dôvodov zmiasť súd, nemôžu v danej veci a danej situácii obstáť. Žiadna prekážka veci
začatej, v tomto konaní pre existenciu súdneho sporu o vypratanie bytu, tu nie je.
17.3.Ďalejžalovanávodvolaníuvádza,žejejodstúpenieodzmluvy/odstúpeniaodzmluvybolivykonané
platne, pretože sa stala obeťou podvodu a celá kúpna cena nebola vyplatená na jej účet, v dôsledku

čoho je toho názoru, že kúpna zmluva zo dňa 21.3.2019 sa
v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka od počiatku zrušila. V prvostupňovom konaní bolo nesporne
vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa ako kupujúca najneskôr ku dňu 2.4.2019 uhradila
v celom rozsahu kúpnu cenu v zmysle platobných podmienok dojednaných v kúpnej zmluve, uzavretej
so žalovanou ako predávajúcou. Svedčia o tom platobné príkazy

z účtu žalobkyne a čestné prehlásenia žalovanej. Obrana žalovanej spočívajúca v tom, že „ja som ani
nečítala, čo podpisujem, nakoľko týmto veciam vôbec nerozumiem, pričom pánovi H. som v tom čase
ešte dôverovala“, nemôže v žiadnom prípade obstáť. Neznalosť zákona či právnych povinností totiž
nikoho neospravedlňuje a nemôže na ujmu či ťarchu iného, ktorý koná v dobrej viere a dodržiavajúc
všetky jeho právne povinnosti. To, aké dohody a vzťahy mala žalovaná so sprostredkovateľom kúpy

p. H., nie je predmetom tohto sporu a v žiadnom smere sa to netýka žalobkyne. Ak sa cítila žalovaná
podvedená p. H., na to slúžilo jej trestné oznámenie, ktoré však bolo odmietnuté. Teda aj tvrdenie
žalovanej o akomsi podvode je nedôvodné a ničím nepreukázané.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne

legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom
zustanovenia§379CSPabeznariadeniapojednávaniapodľaustanovenia§385ods.1CSPacontrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

19.1. Primárne je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie zistený skutkový dej posúdil komplexne
z pohľadu rôznych do úvahy prichádzajúcu eventualít (foriem/druhov) neplatnosti právneho úkonu (resp.
odstúpenia od zmluvy). Odvolací súd si tieto úvahy ohľadne jednotlivých aspektov kontraktačnéhoprocesu týkajúceho sa dotknutej kúpnej zmluvy osvojil (čo je dôvod pomerne rozsiahlej citácie v bodoch
5.1. až 8.3. odôvodnenia tohto rozsudku) a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
19.2. V reakcii na predostreté odvolanie sa žiada zdôrazniť, že jeho zásadná časť je opäť venovaná

argumentácii týkajúcej sa konania p. H., t. j. realitného makléra, ktorý sa podieľal na uzavretí zmluvy
o prevode bytu medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou. Žalovaná tak činí
napriek tomu, že konajúce súdy jej v doterajšom priebehu konania už fakticky trikrát podrobne objasnili
určujúcu skutočnosť, a to, že žalobkyňa zmluvné dojednania týkajúce sa kúpnej ceny bytu, vyplývajúce
z kúpnej zmluvy uzavretej s žalovanou, v plnom rozsahu dodržala/naplnila a skutočnosť, či a aké

záväzkové (prípadne mimozáväzkové) vzťahy mala žalovaná s p. H. (žalovaná „dôrazne popiera“, že by
jejmenovanývminulostipožičalfinančnúčiastkuačasť kúpnejcenyodžalobkynebymalapredstavovať
vrátenie tejto pôžičky), na to nemajú žiadny relevantný dopad. Inými slovami, žalovaná permanentne
odmieta akceptovať/prijať vysvetlenie (právny záver), že žalobkyňa (ako kupujúca) vyplatila kúpnu
cenu bytu presne v zmysle záväzne dojednaných (a naformulovaných práve predávajúcou stranou)
platobných podmienok, čím riadne splnila svoj zmluvný záväzok (prevzatý/kontrahovaný v rámci kúpnej

zmluvy) a dôvodne sa na tomto základe domáha svojho vlastníckeho práva. Odvolací súd preto
za neefektívne považuje ďalšie opakovanie už skôr vyslovených záverov a uzatvára, že z hľadiska
záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou ostáva bez akéhokoľvek právneho významu, či
jedna z viacerých čiastkových platieb išla na účet (špecifikovaný v kúpnej zmluve) inej osoby (p. H.)
než predávajúcej, nakoľko táto skutočnosť sa týka výlučne vzťahu medzi žalovanou/predávajúcou a p.

H. (ide totiž o dva samostatné/nezávislé právne vzťahy: 1. zmluvný záväzok z kúpnej zmluvy medzi
žalobkyňou a žalovanou a 2. vzťah medzi žalovanou a p. H., ktorý však nie je predmetom tohto sporu).
Práve a len voči nemu sa teda musí žalovaná domáhať svojho nároku (ohľadne časti kúpnej ceny).
19.3. Nadväzne je náležitým aj namietaný postup súdu prvej inštancie, ktorý neakceptoval dôkazný
návrh na vypočutie svedka – p. H.. Jeho výpoveď totiž nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť (jedinú)

preukázanú určujúcu skutočnosť a to, že žalobkyňa riadne uhradila kúpnu cenu. Žalovaná totiž týmto
dôkazným prostriedkom opäť len chcela preukazovať údajné podvodné konanie p. H. voči nej (t. j. nijako
tým nespochybňovala úhradu zo strany kupujúcej).

20.1. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že na Okresnom súde Žilina prebieha aj konanie o vypratanie bytu sp. zn.

25C/43/2023, sama v rámci toho istého odseku odvolania odkazuje na súvisiace úvahy, v zmysle ktorých
prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu je skoršia žaloba o plnenie a naopak, určovacia žaloba
(skoršia) nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie.
20.2. V okolnostiach súdenej veci je pritom evidentné, že toto/dotknuté konanie
(o určenie) začalo 8.8.2019, t. j. zjavne časovo predchádza konaniu (o vypratanie bytu) vedenému pod

sp. zn. 25C/43/2023.

21.1. Napokon neobstojí ani tretí/posledný odvolací dôvod. K otázke naliehavého právneho záujmu sa
v osobitostiach súdenej veci záväzne vyjadril dovolací súd (pozri bod 3.2. tohto odôvodnenia) a presne
v intenciách jeho „návodu“ následne postupovala žalobkyňa úpravou petitu žaloby (na určenie ne/

existencie práva žalovanej na odstúpenie od zmluvy).
21.2. Ak v tejto spojitosti žalovaná ďalej tvrdí, že aktuálne takáto žaloba už nie je spôsobilá odstrániť
spornosť, nakoľko dosiahla, že je opäť evidovaná ako vlastníčka predmetného bytu, odvolací súd
(odhliadnuc od toho, že z verejného registra vyplýva opak) s poukazom na § 34 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(„ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym
úkonom“) upriamuje pozornosť odvolateľky, že nosným záverom napadnutého/potvrdeného rozsudku
je, že „odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2019 a zo dňa 23.5.2019 je neplatné“. Inými
slovami, rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu, je listinou, na základe ktorej
okresný úrad, katastrálny odbor, vyznačí stav pred sporným právnym úkonom (čím môže byť odstránená

spornosť ohľadne vlastníckeho práva).
21.3. A práve s cieľom preklenúť obdobné/možné obštrukčné konania zo strany žalovanej, odvolací
súd doplnil potvrdený rozsudok o konštatačný výrok, ktorý deklaruje, že žalobkyňa je vlastníkom (tam)
označenej nehnuteľnosti.

22. Zhrnúc konštatované, krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku ako vecne
správneho, vrátane závislých výrokov o trovách, voči ktorým neboli vznesené žiadne konkrétne
odvolacie námietky.23. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej (v tomto štádiu konania) žalobkyni priznal ich náhradu voči
žalovanej. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej

inštancie.

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.