Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424203610
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4424203610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, toho času bytom ako matka, v konaní zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho
1, Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C., toho času bytom
G. H. XXXX/X, I. J., a otca: K. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, toho času Ústav na
výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky

č. k. 11P/125/2024-324 zo dňa 26.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom, o zročnom výživnom
a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky od 09.08.2024, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uložil
povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 250,- Eur mesačne od 09.08.2024 vždy do 15-teho

dňa toho – ktorého mesiaca do rúk matky.
Výrokom II. uložil otcovi povinnosť zročné výživné na maloletú za obdobie od 09.08.2024 do 31.08.2025
vo výške 2.835,38 Eur zaplatiť v splátkach po 150,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do
vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku.
Výrokom III. zamietol návrh otca na pozbavenie rodičovských práv a povinností k maloletej.
Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný platiť výživné
na maloletú vo výške 250,- Eur mesačne a styk otca s maloletou zostane neupravený.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 28 ods. 1, 2, § 36
ods. 1, § 38 ods. 4, § 39 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a ustanovenia § 232 ods. 1, 2, 3, 4

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletej,
výplatnými páskami otca, Dohodou o pracovnej činnosti otca zo dňa 20.12.2023, Dohodou o zmenedohody o pracovnej činnosti otca zo dňa 20.12.2023, lustráciou otca v ZVJS, pracovnými zmluvami
matky, výpismi z účtu otca z L., potvrdením o príjme od zamestnávateľa otca L. H.. L., dokladmi o
výdavkoch na maloletú, dokladmi oboch rodičov o svojich výdavkoch, dokladmi o výdavkoch matky na

bývanie, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 08.07.2025, potvrdeniami
o príjme matky, správou od zamestnávateľa matky D. M. H.. I. J., výpismi z účtu matky zo H. H.
A., aktuálnou pracovnou zmluvou matky z L. N., H., lustráciou oboch rodičov v Sociálnej poisťovni,
ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil, že maloletá pochádza
z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od 09.08.2024. Otec sa od

05.02.2025 nachádza vo väzbe v Nitre. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Maloletá bude
opakovať prvý ročník, pretože bola často chorá, bude navštevovať Cirkevnú ZŠ v I. J.. Matka uviedla,
že v súvislosti so školou platila ZRPŠ 30,- Eur, obedy 10,- Eur mesačne, družinu 15,- Eur do decembra
2024. K bežným mesačným výdavkom maloletej matka zahrnula stravu 100,- Eur, oblečenie 50,- Eur,
hygienické potreby 20,- Eur, plienky (ktoré má maloletá v noci) 40,- Eur, lieky (maloletá býva často chorá)
70,- Eur, voľnočasové aktivity 30,- Eur. Matka uviedla, že s maloletou navštevuje psychologičku, túto

neplatí a čaká na termín na alergológiu.
Z potvrdení o príjme matky a z výpovedí matky mal súd prvej inštancie preukázané, že matka poberala
dávku v hmotnej núdzi od 01.05.2023 do 31.10.2024 v priemernej výške 350,66 Eur mesačne. Z
pracovnej zmluvy vyplývalo, že matka sa od 02.10.2024 zamestnala u O. F., na dobu určitú ako šička.
Mzdové podmienky mala 410,- Eur mesačne. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou matky dňa

01.03.2025. Od 13.03.2025 do 02.06.2025 bola matka zamestnaná v spoločnosti D. M., H.. I. J. ako
popisovačka vagónov, pracovný pomer bol na dobu neurčitú, jej priemerný čistý mesačný príjem bol
577,48 Eur. Pracovný pomer bol ukončený na základe výpovede matky. Z pracovnej zmluvy vyplývalo,
že matka bola od 09.06.2025 zamestnaná v spoločnosti A. P. & H. H.. C. ako šička, pracovný pomer bol
dohodnutý do 30.11.2025. Jej základná mzda v hrubom bola 816,- Eur. Pracovný pomer bol ukončený v

skúšobnej dobe na žiadosť matky podľa § 67 Zákonníka práce, dňom 04.08.2025. Z Dodatku k pracovnej
zmluve zo dňa 30.6.2025 mal súd preukázané, že týždenný pracovný čas matky bude 30 hodín s
účinnosťou od 01.07.2025. Priemerný mesačný čistý príjem matky za mesiace jún a júl 2025 bol 547,88
Eur. Od 05.08.2025 sa matka zamestnala v riadnom pracovnom pomere na dobu určitú na jeden rok v
spoločnosti L. N. H.. I. J.. Matka bude pracovať ako skladník - predajca. Podľa pracovnej zmluvy bude

jej hrubá mzda vo výške 816,- Eur mesačne. Podľa uvedenia matky, by jej príjem v čistom mal byť
650,- Eur plus príspevok na stravu. Matka poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 60,- Eur
mesačne. Z výpisov z účtu matky a z jej výpovede mal súd prvej inštancie preukázané, že jej posielajú
peniaze príbuzní, ktorí jej pomáhajú. Býva v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom v podnájme, za
ktorý platí sumu 470,- Eur mesačne. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Spláca osobný

bankrot, ktorý mala v roku 2023, po 15,- Eur mesačne. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Z predložených dokladov a z výpovede otca vyplývalo, že sa od 05.02.2025 nachádza vo väzbe, kde nie
je pracovne zaradený. Pred nástupom do väzby bol zamestnaný v spoločnosti L. H. s priemerným čistým
mesačným príjmom za obdobie od decembra 2023 do novembra 2024 vo výške 97,22 Eur. Z Dohody o
pracovnej činnosti otca so spoločnosťou L. H.. L. zo dňa 20.12.2023 mal súd prvej inštancie preukázané,

že otec pracoval na dohodu ako manipulant vo výrobe, mal dojednaný rozsah pracovného času 7,5
hodiny týždenne, dohodu mal uzatvorenú na dobu určitú do 31.12.2024. Odmenu za vykonanú prácu
mal v hrubom 4,023 Eur na hodinu. Z Dohody o zmene dohody o pracovnej činnosti zo dňa 20.12.2023,
v Topoľčanoch dňa 17.09.2024, mal preukázané, že od 01.10.2024 sa zmenili platové podmienky na
4,31 Eur na hodinu, rozsah pracovného času na 15 hodín týždenne, dohoda na dobu neurčitú. Z

potvrdenia od zamestnávateľa otca L. H.. L. vyplývalo, že otec pracoval v tejto spoločnosti na dohodu o
pracovnej činnosti od 21.06.2021, naposledy mal dohodu od 02.01.2024 do 31.12.2024 a od 02.01.2025
do 28.02.2025. Dohoda o pracovnej činnosti bola ukončená dňa 28.02.2025. Priemerný mesačný čistý
príjem za rok 2024 bol 107,78 Eur. Z výpovede otca vyplývalo, že jeho príjem bol cca 2.000,- Eur, hoci
oficiálnezarobil200,-Eur.Malbrigádyajfušky.Nevlastnížiadnyhnuteľnýaninehnuteľnýmajetok.Minulý

rok prešiel osobným bankrotom, ktorý spláca po 15, Eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá.

5. Matka uviedla, že otec v auguste 2024 poslal šekom 50,- Eur, v septembri 2024 neposlal nič, v októbri
2024 poslal 50,- Eur a 30,- Eur, v novembri 2024 poslal 50,- Eur, v decembri 2024 poslal 70,- Eur a
40,- Eur, v januári 2025 poslal otec 60,- Eur. Od februára 2025 otec nezaplatil nič, pretože ho zobrali do

väzby. Otec pracoval v stolárstve ako lepič molitanu. Matka uviedla, že jej dával peniaze len čo zarábal
z dohody, ostatné peniaze z fušiek a brigád si nechával pre seba, tieto prepil alebo prefetoval.6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá sa o maloletú riadne stará a ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Hoci sa
otec nachádza vo väzbe, v ktorej nie je pracovne zaradený, súd mu uložil povinnosť platiť výživné

na maloletú vo výške 250,- Eur mesačne od 09.08.2024. Uviedol, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči dieťaťu je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Rodičia prispievajú na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Skutočnosť, že otec dieťaťa sa nachádza
vo väzbe, nemôže mať za následok, aby súd určil len minimálne výživné. Jeho súčasná situácia

ho nezbavuje zodpovednosti za výživu maloletého dieťaťa, voči ktorému má zákonnú vyživovaciu
povinnosť. Poznamenal, že otec dieťaťa bol pred nástupom do väzby zamestnaný a do väzby sa dostal
vlastným pričinením. Z výplatných pások otca mal súd prvej inštancie preukázané, že príjem otca bol
v priemere 97,- Eur mesačne, avšak z jeho výpovede vyplývalo, že okrem tohto príjmu mal aj brigády
a fušky a sám uviedol, že jeho mesačný príjem bol 2.000,- Eur. Súd prvej inštancie preto vychádzal
z uvedeného príjmu otca, pričom prihliadol na Metodiku výpočtu výživného Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky, v zmysle ktorej by otec vzhľadom na vek dieťaťa, jeho len jednu vyživovaciu
povinnosť, mal prispievať na dieťa 20% zo svojho príjmu. Otec je však v súčasnej dobe vo väzbe, preto
súd prvej inštancie na túto skutočnosť prihliadol, výšku výživného znížil a vyhovel návrhu matky.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že maloletá opakovane navštevuje
prvý ročník základnej školy. Za jej odôvodnené potreby považoval náklady na stravu, družinu, oblečenie,

obuv, školské potreby, poplatky do školy, výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou a zároveň aj
alikvotnú čiastku na bývanie. Vyčíslenie nákladov na maloletú, ktoré uviedla matka, súd prvej inštancie
považoval za primerané a odôvodnené. S prihliadnutím na vek maloletej, jej odôvodnené potreby, bol
súd toho názoru, že výška výživného zo strany otca, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky
a rodinnými prídavkami, budú dostatočne pokrývať všetky odôvodnené potreby maloletej.

7. Súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú od 09.08.2024, odkedy rodičia spolu
nežijú. Určením výživného od 09.08.2024 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom do 31.08.2025, vo
výške 2.835,38 Eur (185,38 Eur za mesiac august 2024 + 12 mesiacov x 250,- Eur mínus 350,- Eur, čo
otec zaplatil), ktorý mu súd povolil zaplatiť v splátkach po 150,- Eur mesačne spolu s bežným výživným

až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku, pretože príjem otca ani jeho
majetkové pomery mu neumožňujú zročné výživné zaplatiť naraz.

8. Návrh otca na pozbavenie rodičovských práv a povinností k maloletej súd prvej inštancie zamietol,
pretože nemal preukázanú žiadnu skutočnosť zneužívania rodičovských práv a povinností, tak ako

uvádza ustanovenie § 38 Zákona o rodine.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch o určení výživného na maloletú a o zročnom
výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení
s § 62 ods. 1 CMP. Uviedol, že momentálne je vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra a poškodená
je matka maloletej. V jeho veci už bolo vykonané aj hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené. Na
hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a svoj čin úprimne oľutoval. Je v trestnej

sadzbe 7-15 rokov. Tým, že sa k danej veci priznal, mu bude uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, ktorý si bude musieť vykonať vo výkone trestu odňatia slobody. Výška trestu mu ešte nie je
známa. Vo väzbe nie je pracovne zaradený, aby mohol splácať zročné výživné a platiť bežné výživné
v takej veľkej výške. Ďalej uviedol, že ak by už aj vo výkone trestu odňatia slobody pracoval, nie je
vjehomožnostiachaschopnostiachplatiťtakévysokévýživné.Namietal,žesúdnevykonaldokazovanie

vo vzťahu k tomu, či má niečo ušetrené, pretože, ak by ho bol vykonal, tak by bol zistil, že nemá nič
ušetrené a vo výkone väzby sa o neho stará jeho rodina, resp. jeho rodina mu prispieva. Poukázal na
to, že keď uvedené výživné nebude platiť, bude znovu trestne stíhaný. Tvrdil, že výživné momentálne
nemá z čoho platiť, keďže je nezamestnaný. Súdom priznaná suma je pre nezamestnaného vo výkone
väzby z majetkového pohľadu likvidačná a z trestnoprávneho pohľadu by v prípade naplnenia skutkovej

podstaty zanedbania povinnej výživy mohlo dôjsť až k jeho trestnému stíhaniu. Namietal nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, keď mu nie je zrejmé, na základe akých dôkazov mal
súd podložené, že je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať súdom určené výživné. Mal za to,
že ani povolenie súdu zaplatiť zročné výživné v splátkach po 250,- Eur nie je odôvodnené.Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že otec sa do aktuálnej životnej situácie
dostal vlastným pričinením. Poukázal na ustanovenie § 62 Zákona o rodine. Ďalej uviedol, že súd mal
z výpovede otca preukázané, že jeho príjem z brigádnickej činnosti bol vo výške 2.000,- Eur mesačne,
pričom v zmysle Metodiky výpočtu výživného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky by mal
otec vzhľadom na vek dieťaťa platiť výživné vo výške 400,- Eur mesačne. Výšku výživného, ktorú súd

stanovil na základe vyčíslenia nákladov na odôvodnené potreby maloletej s prihliadnutím na skutočnosť,
že otec je vo väzbe, považoval za primeranú a odôvodnenú. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.

12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že maloletá navštevuje prvý ročník Cirkevnej ZŠ
a od septembra začala raz týždenne navštevovať Súkromnú umeleckú ZŠ, výtvarný odbor, kde školné

je vo výške 25,- Eur mesačne. Maloletá tam chodí rada a pomáha jej to po psychickej stránke. Chcela
by chodiť aj na skauting, no keďže otec na maloletú neprispieva, tak si to nemôže dovoliť. Poukázala
na to, že napriek tomu, že otec sám uvádzal svoj mesačný príjem vo výške 2.000,- Eur pred nástupom
do väzby, tak na maloletú platil len minimum, a to 50,- Eur mesačne. Dodala, že otec má voči maloletej
zákonnú vyživovaciu povinnosť a jeho súčasná situácia, keď sa vlastným pričinením dostal do väzby,

ho tejto povinnosti nezbavuje a neodôvodňuje to, aby mu bolo určené len minimálne výživné, ktoré
by nepostačovalo na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej. Zdôraznila, že otec sa do väzby
dostal za týranie blízkej a zverenej osoby po dlhší čas a znaleckým posudkom bolo potvrdené, že
maloletej spôsobil psychické problémy, posttraumatickú poruchu, poruchu správania a emócii, pocity
strachu, bezmocnosti, obavy o matkin život, nepokoj, depresívne rozlady, desivé sny, pocity vlastnej viny,

psychogénnu enurézu, flashbacky, strach a úzkosť. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol
a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá s ním vyjadrila súhlas. Poukázala na
to, že otec zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť od 09.08.2024, výživné na maloletú neplatí ani on,

ani jeho rodina, aj napriek tomu, že rozsudok je od 23.09.2025 vykonateľný.

14. K vyjadreniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý sa s ním stotožnil. Opätovne poukázal na to,
že otec sa do aktuálnej životnej situácie dostal vlastným pričineným.

15. Otec vo svojom vyjadrení opätovne uviedol, že je vo väzbe a je odkázaný na pomoc svojej
rodiny, ktorá mu posiela peniaze, aby si mohol kúpiť nevyhnutné veci na život. Poukázal na to, že bol
neprávoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, ale čaká ho verejné zasadnutie
na Krajskom súde v Nitre, kde sa bude rozhodovať o odvolaní prokurátorky, ktorá podala odvolanie voči
výške trestu. Verbalizoval, že vo výkone trestu odňatia slobody sa bude uchádzať o zamestnanie, no

odmena za vykonanú prácu nie je vysoká a pohybuje sa v rozmedzí 100-200,- Eur a strháva sa mu za
pobyt vo výkone trestu. Tvrdil, že nemá problém platiť maloletej výživné, ale momentálna situácia, do
ktorej sa dostal mu to neumožňuje. Opätovne uviedol, že nemá žiadne úspory, že súdom určené výživné
nebude vedieť platiť a bude znovu trestne stíhaný.

16. K vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že nepopiera, že argumenty otca sú
logické a dôvodné, avšak úlohou kolízneho opatrovníka je zastupovať najlepšie záujmy maloletej, preto
výšku výživného stanovenú na základe vyčíslenia nákladov na odôvodnené potreby maloletej považoval
za primeranú. Upriamil pozornosť na vyhlásenie otca, že jeho rodina je schopná mu finančne pomáhať,
preto ako rodič by mal do popredia záujmu umiestniť predovšetkým potreby maloletej a poskytnutú

pomoc použiť v jej prospech.

17. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že otec bol odsúdený za týranie blízkej a zverenej osoby, čím
maloletej spôsobil doživotnú traumu a doživotné psychické problémy. Vyjadrila názor, že keďže sa otec
dostal do takejto situácie svojím vlastným pričinením, odvolací súd by mal brať ohľad na maloleté dieťa

a jeho potreby. Dodala, že pokiaľ by odvolací súd uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú len minimálne
výživné, či nižšie ako súdom prvej inštancie určené výživné, tak nebudú dostatočne pokryté všetky
odôvodnené potreby maloletej.18.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP)pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutých výrokoch o výživnom, o zročnom výživnom a v súvisiacom výroku o trovách
konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

19. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky, ktorá sa domáhala
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.

20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v tých výrokoch, ktorými určil výživné na maloletú a rozhodol o zročnom výživnom.

21. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne.

23.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správny skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie, ktorý na vec

aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku v častiach o výživnom a o zročnom výživnom, s ktorým sa plne stotožňuje.

25. Reagujúc na odvolaciu argumentáciu otca je potrebné konštatovať, že odvolateľ v podanom

odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť napadnuté rozhodnutie
v častiach o výživnom a o zročnom výživnom. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu
výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne opodstatňujú prijatie záveru o tom, že určené výživné
na maloletú zodpovedá jej veku a odôvodneným potrebám, pričom bolo potrebné vychádzať z príjmu
otca dosahovaného pred jeho vzatím do väzby, ktorý síce bol podľa výplatných pások v priemere

vo výške 97,- Eur mesačne, avšak podľa vyjadrenia otca si dokázal brigádami a fuškami privyrobiť
tak, že jeho mesačný príjem bol vo výške cca 2.000,- Eur. Otec nepreukázal, že k skončeniu jeho
pracovného pomeru, či prirobeniu si fuškami a brigádami došlo bez jeho pričinenia. Bol vzatý do väzby
a následne právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Práve uvedené skutočnosti
(neodôvodnené ukončenie pracovného pomeru a s tým súvisiace ukončenie brigádnickej činnosti

a následné právoplatne odsúdenie na nepodmienečný trest odňatia slobody) nielenže odzrkadľujú
ľahkovážny prístup otca k životu, ktorý nebral zreteľ na potreby maloletej odkázanej na neho výživou, ale
zároveň podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú v predmetnej veci aplikáciu princípu potencionality
príjmov, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal.

26. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.

Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v
dôsledku objektívnych príčin nim nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s
vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.

1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až k strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je
namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal
objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia
§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že

povinný by sa svojim úmyselným protiprávnym konaním s následnou väzbou a právoplatným uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti
(por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. februára 2019 sp. zn. 3Cdo 236/2018).

27. V prejednávanej veci bol otec dňa 05.02.2025 vzatý do väzby a následne bol právoplatne odsúdený

na trest odňatia slobody za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a), písmeno b), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, keď od presne nezisteného mesiaca roku 2018 do
09.08.2024 sa neprimeraným spôsobom správal k matke a k ich spoločnej maloletej dcére, čím u oboch
došlo k poškodeniu ich psychického zdravia (posttraumatická stresová porucha, nočné mory, flashbacky,

a pod. u maloletej aj vznik enurézy – nočné pomočovanie).

28. Ak sa povinný rodič úmyselným konaním, v dôsledku ktorého bol odsúdený k trestu odňatia slobody,
zbaví objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nie je možné
túto skutočnosť pripísať k ťarche dieťaťa, odkázaného výživou na svojich rodičoch. Podľa názoru

odvolacieho súdu, opierajúceho sa o rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 1181/07 zo
dňa 06.02.2008 a III. ÚS 511/05 zo dňa 16.03.2006 (ktorých právne závery sú v posudzovanom prípade
pre spoločnú právnu minulosť a podobnosť zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým
deťom použiteľné), ako aj o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 CdoR/10/2025
a R 42/2022, by opačný výklad viedol k tomu, že dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča

by bolo „ zbavenie„ sa vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a jej takmer úplné prenesenie
(s výnimkou zákonnej minimálne vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 ods. 3 Zákona o rodine) na
druhého rodiča vedúceho riadny život.

29. Odvolací súd uzatvára, že pokiaľ súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného na maloletú

vychádzal z potenciálneho príjmu otca vo výške cca 2.000,- Eur, ktorý dosahoval pred jeho vzatím do
väzby, čo otec v podanom odvolaní ani nespochybnil, prihliadajúc tak na vek ako aj na odôvodnené
potreby maloletej, s poukazom na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové
výživné, podľa ktorej by otec vzhľadom na vek dieťaťa a jeho jednu vyživovaciu povinnosť mal prispievať
v rozsahu 20% z príjmu, avšak berúc do úvahy výkon väzby (toho času výkon trestu odňatia slobody)

otcom, určil výživné vo výške 250,- Eur mesačne, t. j. 12,5% z potenciálneho príjmu, takému postupu
súdu prvej inštancie nie je čo vytknúť.
Súd prvej inštancie správne určil aj zročné výživné na maloletú, a to jednak vymedzením obdobia, za
ktorévznikloatiežajvýškou,odktorejodrátalplneniaposkytovanéotcomnavýživumaloletejodaugusta
2024 do februára 2025. Z ustanovenia § 232 ods. 3, 4 CSP vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti

uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni, pričom súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje
zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že nedodržaním jednej splátky sa stáva splatným
celý zvyšok dlhu. Platenie zročného výživného v splátkach je však výnimkou, na ktorej uplatnenie
v danom prípade bol daný dôvod spočívajúci v pomeroch na strane otca, pretože zaplatením zročného

výživného jednorazovo by mohlo dôjsť k jeho neúmernému finančnému zaťaženiu. Stále pritom platí, že
už povolenie zaplatiť zročné výživné v splátkach je skôr mimoriadnym riešením, ktoré zvýhodňuje otca
na úkor zabezpečenia potrieb maloletého dieťaťa.30. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom, o zročnom výživnom a v súvisiacom výroku
o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

31. Ďalšie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).