Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/185/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122201721
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2122201721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX,
bytom B. D. XXXX/XX, E., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom
Podzámska 41/A, Hlohovec, proti žalovaným: 1a. A. F., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, G.,
1b. F. H. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. X, I., 2. J. K., narodená XX.X.XXXX, bytom L. M. XX, N.
M., Česká republika, 3. Poľnohospodárske družstvo Hlohovec, IČO 00 207 781, so sídlom Nitrianska
109, Hlohovec, zastúpený: Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, o neplatnosť
kúpnych zmlúv, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38C/15/2022-184 zo

dňa 28. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní m a j ú n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
a výrokom II. rozhodol, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 40a, § 603 ods. 3,

§ 140, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že kúpna zmluva č. 1 bola uzatvorená dňa
22.10.2019, vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu
Hlohovec, katastrálneho odboru V 2134/2019 zo dňa 20.12.2019, ktorý nadobudol právne účinky dňa
20.12.2019 a kúpna zmluva č. 2 bola uzatvorená dňa 20.11.2019, vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu Hlohovec, katastrálneho odboru V 2675/2019 zo dňa

22.1.2022, ktorý nadobudol právne účinky dňa 22.1.2020. Žaloba žalobcu bola doručená Okresnému
súdu Trnava dňa 24.3.2022 a žalovanému 3. dňa 29.6.2023.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že premlčacia doba pri kúpnej zmluve č. 1 začala
žalobkyni plynúť dňa 21.12.2019 a uplynula dňa 21.12.2022, premlčacia doba pri kúpnej zmluve č. 2
začala žalobkyni plynúť dňa 22.1.2020 a uplynula dňa 22.1.2023. Žaloba žalobkyne bola žalovanému
3. preukázateľne doručená dňa 29.6.2023, t. j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne dovolať sa relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy č. 1 a kúpnej zmluvy č. 2 je premlčaný. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon.
Žaloba žalobkyne je procesný právny úkon adresovaný súdu v rámci žalobného práva žalobkyne, ktorási musí byť vedomá právnych dôsledkov spojených s dovolaním sa relatívnej neplatnosti neoriginálnym
spôsobom prostredníctvom súdu. Dĺžka obdobia, počas ktorého súd prvej inštancie stranám sporu
doručuje žalobu, prípadne obsahujúcu hmotnoprávny úkon oprávneného subjektu (dovolania sa

relatívnej neplatnosti právneho úkonu), neospravedlňujú ani nemajú žiaden vplyv na beh premlčacej
doby takého práva; zodpovednosť za včasné doručenie právneho úkonu (za včasné uplatnenie práva
u povinného) nesie subjekt realizujúci takýto právny úkon, tým však v danom prípade nebol súd prvej
inštancie. Žalobkyni žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka, ani Civilného sporového poriadku
nebránilo, aby sa dovolala vo všeobecnej premlčacej lehote relatívnej neplatnosti právneho úkonu

prostredníctvom jednostranného adresovaného právneho úkonu zaslaného priamo žalovaným a nie
len prostredníctvom doručovanej žaloby zo strany súdu. Súd prvej inštancie hodnotil konanie žalobcu
ako porušenie základnej zásady uplatňujúcej sa v súkromnom práve, ktorou je zásada vigilantibus iura
scripta sunt, t. j. bdelým patrí právo. Tým, že sa žalobkyňa spoliehala na to, že súd doručí žalobu
žalovaným vo všeobecnej premlčacej lehote na dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, došlo
v tomto prípade k porušeniu tejto zásady na strane žalobkyne, pričom si musela byť vedomá procesného

postupu súdu a potencionálnych právnych rizík spojených s uplatnením svojho práva takouto formou
a spôsobom. Ďalej súd prvej inštancie argumentoval, že námietka premlčania nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi, pretože opačný právny záver o tom, že uplatnená námietka premlčania zo strany
žalovanéhobolavrozporesdobrýmimravmi,bybolautomatickyvrozporesďalšouvýznamnouzásadou
ex iniuria ius non oritur, ktorá vyjadruje, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Súd prvej inštancie

bol toho názoru, že v čase uplatnenia námietky premlčania žalovaným 3. nenastali také okolností, z
ktorých by bolo možné čo i len čiastočne dovodiť nekalý úmysel žalovaného 3. s cieľom poškodiť záujmy
žalobkyne do takej miery, že by jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mrvami. Námietke premlčania
nepredchádzali žiadne iné zistené skutočnosti, ktoré by čo i len čiastočne uvedené preukazovali. Za
danej situácie v súdnom spise za žiadnych okolností nemohlo podľa súdu prvej inštancie obstáť, že

námietkapremlčaniavznesenážalovaným3.bybolavrozporesdobrýmimravmipodľa§3Občianskeho
zákonníka. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k právnemu
záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť.

5. Súd prvej inštancie priznal žalovaným voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože

mali žalovaní vo veci úspech v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že podľa jej právneho
názoru sú obe kúpne zmluvy relatívne neplatné, a to z dôvodu, že hoci predmetné nehnuteľnosti boli v

čase uzatvárania kúpnej zmluvy v spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov, napriek tomu
nepostupovala právna predchodkyňa žalovaných 1a., 1b., resp. žalovaný 2. v súlade s Občianskym
zákonníkom, nakoľko žalobkyni vôbec neponúkli na predaj predmetné nehnuteľnosti, čím zmarili
predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná dňa 24.3.2022, teda
minimálne 7 - 8 mesiacov pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Podaním žaloby nastali účinky

dovolania sa neplatnosti právneho úkonu. Úkon, ktorým sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, bol vo všeobecnej premlčacej lehote troch rokov adresovaný všetkým účastníkom
relatívne neplatného právneho úkonu a bol v tejto lehote doručený na príslušný súd. Dovolanie
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nadobúda právne účinky v momente, keď dôjde druhému
účastníkovi, k čomu dochádza nepochybne aj doručením žaloby na súd so správne vymedzeným

okruhom strán konania. Rozhodujúci je dátum, keď žalobný návrh došiel súdu. Nečinnosť súdu nemôže
ísť na ťarchu účastníka konania a nemôže mať za následok pokračovanie plynutia premlčacej doby.
Preto je irelevantné, kedy súd žalobu stranám konania (žalovaným) doručil. Podaním žaloby nastali
účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu aj voči žalovaným. Z tohto dôvodu je námietka
premlčania uplatnená najmä žalovaným 3. ako nedôvodná, nakoľko žaloba bola podaná pred uplynutím

trojročnej premlčacej doby v oboch prípadoch. Navyše nie je v súlade so základnými princípmi CSP
a spravodlivosťou v prejednávanej veci, aby nečinnosť súdu prvej inštancie s doručovaním rovnopisu
žaloby, išla na ťarchu žalobkyne a táto skutočnosť nemôže mať za následok pokračovanie plynutia
premlčacej doby, resp. jej uplynutie. Súd prvej inštancie po prijatí súdneho poplatku v polovici mája 2022
neurobil 5, resp. 6 mesiacov žiaden úkon. Aj z tohto dôvodu je námietka premlčania v rozpore s dobrými

mravmi a preto žalobkyňa žiadala, aby na ňu súd neprihliadol. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovel.7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 3. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa odvolacie dôvody
nekonkretizovala, a preto o takom odvolaní nie je možné rozhodnúť. Žalobkyňa neuviedla žiadne

konkrétne skutkové, či právne dôvody, ktoré by mohli (čo i len teoreticky) spochybniť závery súdu prvej
inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá požiadavkám
vyplývajúcim z § 220 ods. 2 Civilného súdneho poriadku a zásadám súdnej praxe, je preskúmateľné a
riadne odôvodnené a opačný názor žalobkyne je len jej subjektívnym, ničím nepodloženým názorom.
V konaní nedošlo k takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia. Pasivita žalobkyne

v konaní nemôže ísť na ťarchu správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie svojim procesným postupom neznemožnil žalobkyni realizovať jej procesné práva, keďže
všetky procesné práva žalobkyne boli zachované. Žalovaný 3. zdôraznil, že sporové konanie je
poznačené pasivitou žalobkyne najmä v súvislosti s doručovaním námietky relatívnej neplatnosti (ako
relevantného hmotnoprávneho úkonu v rámci behu trojročnej premlčacej doby) prevodných kúpnych
zmlúv žalovaným, k čomu však v priebehu celého sporového konania žalobkyňa nepristúpila a

odkazovala v tejto súvislosti len na čas doručenia žaloby súdu, resp. (zdĺhavé) doručovanie žaloby
žalovaným súdom prvej inštancie. Skutočnosť dĺžky doručovania žaloby žalovaným súdom prvej
inštancie nemá na beh trojročnej premlčacej doby vo vzťahu k uplatneniu námietky relatívnej neplatnosti
právneho úkonu absolútne žiadnu relevanciu a zodpovednosť v tomto smere ťaží len žalobkyňu. Pokiaľ
ide o argumentáciu žalobkyne v tom, že námietka premlčania vznesená žalovaným 3. je v rozpore

s dobrými mravmi i na tomto mieste súd prvej inštancie postupoval dôsledne, pričom žalobkyňa sa
takýmto konaním snaží preniesť svoju hmotnoprávnu povinnosť cez procesné normy na konajúci súd,
aby včas pred uplynutím premlčacej doby doručila žalovanému 3. žalobu tak, aby nedošlo k uplynutiu
premlčacejlehoty.Súdprvejinštancievykonalnáležitédokazovanie,pričomskutkovézistenia,kuktorým
po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní jednoznačne oporu. Žalobkyňa úplne

rezignovala na relevantnú reakciu na nosné dôvody/závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie. Dôsledky takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľky a musí nevyhnutne viesť
k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také vecne a právne
relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie vo veci.

8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná 1b. a vyjadrila súhlas s napadnutým rozsudkom súdu
prvej inštancie. Vo vyjadrení uviedla, že jej matka G. O. zomrela X.X.XXXX a ju o danej problematike
do tohto dňa neinformovala.

9. K vyjadreniam žalovaných 3., 1b. k odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaní

neuviedli žiadne nové okolnosti a na opakované argumenty nebude reagovať.

10. K odvolaniu žalobkyne, k vyjadreniam žalovaných 3., 1b. k odvolaniu sa vyjadrila žalovaná 1a. a
rozhodnutie o odvolaní žalobkyne ponechala na zvážení odvolacieho súdu. Vo vyjadrení uviedla, že
prvýkrát sa dozvedela o existencii oboch kúpnych zmlúv až z doručenej žaloby.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a
dôvodmiodvolania(§380ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),sprihliadnutímexoffonaprípadnévady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc

pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné

priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).12. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa
22.10.2019 medzi právnou predchodkyňou žalovaných 1a. a 1b. O. G. (pôvodne žalovanou 1.) ako
predávajúcou a žalovaným 3. ako kupujúcim v znení dodatku zo dňa 5.12.2019, predmetom ktorej bol

prevod nehnuteľností v katastrálnom území E., zapísaných v Liste vlastníctva č. XXXX ako parcela
registra „E“ č. 5864 – vinice, vo výmere 4579 m2, parcela registra „E“ č. 5865 – orná pôda, vo výmere
939 m2, v spoluvlastníckom podiele predávajúcej vo veľkosti 1/5-ina vzhľadom k celku, ktorej vklad
vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Hlohovec, katastrálneho odboru, pod
č. V 2134/2019 dňa 20.12.2019 (ďalej aj „kúpna zmluva zo dňa 22.10.2019“) a na určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20.11.2019 medzi žalovanou 2. ako predávajúcou a žalovaným 3. ako
kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území E., zapísaných v Liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 5864 – vinice, vo výmere 4579 m2, parcela registra „E“
č. 5865 – orná pôda, vo výmere 939 m2, v spoluvlastníckom podiele predávajúcej vo veľkosti 1/5-ina
vzhľadomkcelku,ktorejvkladvlastníckehoprávabolpovolenýrozhodnutímOkresnéhoúraduHlohovec,
katastrálneho odboru, pod č. V 2675/2019 dňa 22.1.2020 (ďalej aj „kúpna zmluva zo dňa 20.11.2019“),

a to z dôvodu nerešpektovania predkupného práva žalobkyne ako jednej z ostatných spoluvlastníkov
predmetných nehnuteľností.

13. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť,
či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu zamietol dôvodiac, že právo dovolať sa

relatívnej neplatnosti právnych úkonov je v súdenom spore premlčané.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých

ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť
v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací

súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa

žalobkyňou namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené (až na jednu výnimku
nemajúcu vplyv na správnosť zvoleného spôsobu rozhodnutia) a zodpovedá všetkým požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný
fakt, že sa žalobkyňa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte
neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

16. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii právaide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie vychádzal z nesporných skutkových zistení
(odvolateľka ich správnosť ani nespochybňovala), že právna predchodkyňa žalovaných 1a., 1b.
a žalovaná 2. predtým, ako sa rozhodli previesť svoje spoluvlastnícke podiely kúpnou zmluvou zo
dňa 22.10.2019 a kúpnou zmluvou zo dňa 20.11.2019 na tretiu osobu (žalovaného 3.), neponúkli
svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach na predaj ostatným spoluvlastníkom (ods. 17.

napadnutého rozsudku), teda ani žalobkyni, čím si nesplnili povinnosť vyplývajúcu im z ustanovenia §
140 Občianskeho zákonníka. Ide teda o prípad porušenia zákonného predkupného práva oprávneného
spoluvlastníka (žalobkyne). Žalovaný 3. vzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie námietku
premlčaniaprávadovolaťsarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonuvychádzajúczovšeobecnejtrojročnej
premlčacej doby. Uprednostňujúc hľadisko procesnej ekonómie sa tak zásadným pre posúdenie veci
najskôr stalo vyriešenie právnej otázky, či právo žalobkyne dovolať sa relatívnej neplatnosti oboch

kúpnych zmlúv ne/bolo premlčané, keďže premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

19. Spornou a odvolaním žalobkyne nastolenou otázkou bolo, či právo žalobkyne dovolať sa relatívnej
neplatnosti je premlčané. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola žalovanému v 3. rade
doručená dňa 29.6.2023, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorej začiatok počítal

pri kúpnej zmluve zo dňa 22.10.2019 dňom nasledujúcim po povolení vkladu do katastra a pri kúpnej
zmluvezodňa20.11.2019ododňapovoleniavkladudokatastra(ods.31.rozsudkusúduprvejinštancie).
Podstatouodvolacejargumentáciežalobkynebolovyjadrovanienesúhlasustým,žeúčinkydovolaniasa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastali až doručením žaloby žalovaným, pričom podľa žalobkyne
účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú už doručením žaloby na súd.

20. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť

na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje
povinnosti. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R 29/1983,

ďalej napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 82/2009 z 29. mája 2010, sp. zn. 3 Cdo
231/2009 z 30. marca 2011, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 z 27. novembra 2012, sp. zn. 7 Cdo 305/2014 z 28.
mája 2015, sp. zn. 3 Cdo 187/2013 z 11. februára 2016).

21. Otázka skúmania premlčania žalovaného nároku je otázkou právneho posúdenia veci súdom (viď

napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/2/2015 z 8. februára 2017, sp. zn. 5MCdo/5/2015
z 31. júla 2017, sp. zn. 1Cdo/42/2017 z 18. decembra 2017, sp. zn. 1Cdo/202/2017 z 22. augusta 2018).

22. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená

konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon.
Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu.

23. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka a premlčacia doba začína plynúť

v deň nasledujúci pod dni, keď vznikli účinky zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (ods. 30. rozsudku súdu prvej
inštancie). Odvolací súd sa plne stotožňuje s týmito závermi súdu prvej inštancie, jeho argumentácia
považuje za vecne správnu, objektívnu, presvedčivú a v neposlednom rade v súlade s aktuálnou
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR.

24. Súd prvej inštancie mal za to, že právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu nastávajú v okamihu jeho doručenia žalovanému 3. (ods. 31. rozsudku súdu prvej inštancie),
pričom znova poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (ods. 28. rozsudku súdu prvejinštancie) i na odbornú literatúru (ods. 29. rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie svoje
úvahy o tejto otázke podrobne a presvedčivo odôvodnil (ods. 32. - 38. rozsudku súd prvej inštancie),
náležite zodpovedal argumenty žalobkyne prednesené v rámci procesného útoku, ktorá žalobkyňa sa

proti námietke premlčania bránila tým, že účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
nastávajú dňom doručenia žaloby súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu
prvej inštancie o tejto otázke odvolací súd uvádza, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
jejednostrannýhmotnoprávnyprávnyúkonadresovanýúčastníkomprávnehoúkonu,čoznamená,žena
zavŕšenie jeho vzniku sa vyžaduje, aby prejav vôle došiel adresátovi. Dovolávať sa relatívnej neplatnosti

voči účastníkom právneho úkonu možno: a) mimosúdne prejavom adresovaným všetkým účastníkom
právneho úkonu, b) žalobou o neplatnosť právneho úkonu, c) priamo v prebiehajúcom súdnom spore vo
forme námietky alebo procesnej obrany proti žalobe na plnenie. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS
559/2018 z 1. júna 2020 uviedol: „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranným hmotno-právnym
úkonom. Jeho právna forma nie je zákonom zásadne stanovená; preto ho možno urobiť v akejkoľvek
forme. Dovolávať sa neplatnosti voči účastníkom právneho úkonu možno tak urobiť aj námietkou alebo

návrhom (vzájomným návrhom) na začatie civilného súdneho konania, teda aj žalobou o neplatnosť
právneho úkonu; v takom prípade má účinky až od okamihu, keď dôjde stranám sporu. Neprítomným
stranám preto treba dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu doručiť.“ Rovnako Najvyšším súdom
SR bolo judikované (napr. rozsudok sp. zn. 2 Cdo 50/2000 z 1. novembra 2002, rozsudok sp. zn. 3
Cdo 187/2006 z 1. januára 2008, uznesenie sp. zn. 4 Cdo 136/2009 z 20. októbra 2010), že právne

účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka) nastávajú
okamihom, keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu.
Odvolací súd tak uzatvára, že právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastanú okamihom,
keď prejav oprávneného (v súdenom spore žalobkyne) dôjde druhému účastníkovi, resp. ostatným
účastníkom právneho úkonu (v súdenom spore žalovaným). Žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti

kúpnych zmlúv zo dňa 22.10.2019 a zo dňa 20.11.2019 podaním žaloby v súdenom spore voči všetkým
účastníkom právnych úkonov (tak predávajúcim, ako aj kupujúcemu), pričom dovolanie sa neplatnosti
touto žalobou sa stalo perfektným vo chvíli jej doručenia žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa zotrváva na
názore, že účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú už okamihom doručenia
žaloby súdu a premlčacia doba spočíva, je jej argumentácia v rozpore s judikatórnymi i doktrinálnymi

názormi. V súvislosti s námietkou žalobkyne o spočívaní premlčacej doby odvolací súd dopĺňa, že
v konaní vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, teda uplatnila si
určenie právnej skutočnosti, avšak premlčanie bolo konštatované vo vzťahu k právu dovolať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ktoré je podmienkou pre vznik relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
Z uvedeného je zjavné, že žalobkyňa si zamieňa uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu (ktoré

je úkonom hmotného práva) a samotnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu (ktorá nastáva okamihom,
kedy sa uplatnenie relatívnej neplatnosti stane perfektným), pričom predmetom konania vo veci samej
je neplatnosť právnych úkonov a nastúpenie právnych účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti bolo
posudzované len ako predbežná otázka. Súd prvej inštancie náležite odmietol argumenty žalobkyne
(zopakované aj v odvolaní) o tom, že účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastali

podaním žaloby (ods. 38. rozsudku súdu prvej inštancie). Neopodstatnené sú potom odvolacie námietky
žalobkyne,žejeirelevantné,kedysúdžalobudoručilžalovaným,alerozhodujúcimjedátum,kedyžaloba
došla súdu. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že zodpovednosť za včasné doručenie
právneho úkonu (za včasné uplatnenie práva u povinných), nesie subjekt realizujúci takýto právny úkon
a nie súd, ako sa snaží navodiť žalobkyňa v odvolaní.

25. V preskúmavanom prípade nebolo sporné, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2019 nastali
účinky zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 20.12.2019 a v prípade kúpnej zmluvy
zo dňa 20.11.2019 nastali účinky zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 22.1.2020.
Premlčacia doba v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2019 začala plynúť deň po povolení vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 21.12.2019 a uplynula dňa 21.12.2022 a v prípade
kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2019 začala plynúť deň po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností dňa 23.1.2020 a uplynula dňa 23.1.2023. Keďže žaloba s prílohami bola doručená
žalovanému 3. dňa 29.6.2023, znamená to, že žalobkyňa si uplatnila právo dovolať sa relatívnej
neplatnosti kúpnych zmlúv u žalovaného 3. (29.6.2023) po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa

21.12.2022 a dňa 23.1.2023. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok, že sa s úspechom
nemožno dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Z
vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorýmvyhodnotil právo žalobkyne dovolať sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov za premlčané, je za tohto
stavu veci správne.

26. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že súd prvej inštancie určil začiatok premlčacej doby pri
každej kúpnej zmluve inak, teda pri kúpnej zmluve zo dňa 22.10.2019 odo dňa nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (21.12.2019) a pri kúpnej zmluve zo dňa 20.11.2019
odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (22.1.2020), hoci trojročná
premlčacia doba na výkon zákonného predkupného práva začína plynúť v deň nasledujúci po dni,

keď vznikli účinky zápisu práva do katastra nehnuteľností (t. j. deň nasledujúci po povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností). Pochybil preto súd prvej inštancie, keď pri kúpnej zmluve
zo dňa 20.11.2019 určil začiatok plynutia premlčacej doby dňa 22.1.2020 a nie dňa 23.1.2020, čo
znamená, že uplynula o deň neskôr, ako to určil súd prvej inštancie, teda dňa 23.1.2023. Avšak aj
v prípade uplynutia trojročnej premlčacej doby pri kúpnej zmluve zo dňa 20.11.2019 dňa 23.1.2023
možno dospieť k záveru, že žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu u žalovaného

3. (29.6.2023) po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Toto čiastočné pochybenie súdu prvej inštancie
v právnom posúdení veci vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby pri kúpnej zmluve zo dňa
20.11.2019 potom nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej.

27. Žalobkyňa v odvolaní tiež namietala, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi

vzhľadom na nečinnosť súdu prvej inštancie (bezdôvodné nevykonanie žiadnych úkonov smerujúcich
k doručeniu žaloby stranám sporu) spočívajúce v neurobení 5, resp. 6 mesiacov žiadneho úkonu po
prijatí súdneho poplatku.

28. Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce

zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Nie je teda vylúčené, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť uznaný v rozpore s
dobrými mravmi a že mu preto bude súdom odopretá právna ochrana. Na druhej strane však fungovanie

systému písaného práva je založené najmä na dôslednom dodržiavaní pravidiel vyplývajúcich z
právnych predpisov a korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie
neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúcich z právnych noriem. Postup súdu
podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má preto miesto len vo výnimočných situáciách,
kedykvýkonuprávazaloženéhozákonomdochádzazinýchdôvodov,akojedosiahnutiehospodárskych

cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel
poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanujúci výkon práva), prípadne, kedy je zrejmé, že výkon
práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa tak vo vzťahu medzi stranami sporu, tak na
postavení niektorého z nich navonok.

29. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 Cdo 265/2009 z 17. februára 2009 uviedol: „Ustanovenie §
3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy a dáva súdu možnosť
posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je,
požadovanú ochranu odoprieť. Dobré mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych a mravných noriem
základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú

podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.“ Tiež v uznesení
sp. zn. 7 Cdo 507/2014 z 28. apríla 2015 uviedol: „V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len
taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva
na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o
takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil

a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom.
Pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä
vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené
pred uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také
dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi

(II. ÚS 176/2011). Samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi
nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona –
t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných
zásad súkromného práva – vigilantibus iura scripta sunt – právo patrí bdelým. Preto je potrebné priskúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či účastník
konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus

iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri
vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho
vyplývajúcich.“

30. V posudzovanom prípade žalobkyňa okolnosti, pre ktoré by malo byť uplatnenie námietky

premlčania v rozpore s dobrými mravmi, odvodzovala od nečinnosti súdu prvej inštancie, ktorý podľa jej
názoru bezdôvodne nevykonal žiadne úkony smerujúce k doručeniu žaloby žalovaným, teda nedoručil
žalobu riadne a včas (zrejme majúc na mysli pred uplynutím premlčacej doby), a preto žiadala, aby
na námietku premlčanie nebolo súdom prihliadané. Súd prvej inštancie odvolávajúc sa na ustálenú
rozhodovaciu prax o rozpore námietky premlčania s dobrými mravmi (ods. 42. - 46. rozsudku súdu
prvej inštancie) mal za to, že v priebehu konania nenastali také okolnosti, z ktorých by bolo možné

čo i len čiastočne dovodiť nekalý úmysel žalovaného 3. poškodiť záujmy žalobkyne do takej miery, že
by jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi (ods. 47. rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací
súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že o konaní vykazujúcom znaky úmyslu poškodiť
žalobkyňu, je možné uvažovať len vo vzťahu k žalovanému 3., ktorý námietku premlčania vzniesol
a nie s poukazom na postup súdu prvej inštancie. Žalobkyňa prenáša zodpovednosť za oneskorené

dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv na súd prvej inštancie, neopodstatnene sa odvoláva
(podľa nej) na zdĺhavý procesný postu súdu prvej inštancie pri doručovaní žaloby, hoci zodpovednosť
za včasné uplatnenie práva u žalovaných nesie ona ako subjekt realizujúci takýto právny úkon. Možno
teda uzavrieť, že žalobkyňa ani netvrdila okolnosti a dôvody na strane žalovaného 3., ktoré existovali
v čase uplatnenia námietky premlčania a ktoré by opodstatňovali vysloviť záver, že priznanie účinkov

premlčania by bolo neprimerane tvrdým postihom. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že možnosť
aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania
v preskúmavanom prípade neprichádzala do úvahy.

31. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobkyne, že súd prvej inštancie pri svojom

rozhodovaní v prejednávanej veci nesprávne aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne zdôvodnil, prečo s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti prejednávanej veci zistené vykonaným dokazovaním (ods. 47., 48. rozsudku súdu prvej
inštancie), odoprel priznať v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ochranu žalobkyne
proti úspešne vznesenej námietke premlčania žalovaným 3. v prejednávanom prípade. V súdenej veci

súd prvej inštancie postupoval správne, keď dôsledne dodržal limity uvedeného zákonného ustanovenia
o nutnosti náležite podloženého, jasného a presvedčivého záveru o rozpore výkonu práva s dobrými
mravmi ustáleného súdnou praxou a v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite objasnil svoj záver, že
námietka premlčania uplatnená žalovaným 3. nie je v rozpore s dobrými mravmi.

32. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, tak jednoznačne svedčia o tom, že
právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je premlčané. Relevantné skutkové zistenia
v prejednávanom prípade jednoznačne viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia
§ 100 ods. 1 v spojení s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Odvolacia argumentácia

žalobkyne v tomto smere je neopodstatnená a zjavne len účelová, v snahe vyhnúť sa negatívnym
následkom aplikácie uvedených ustanovení o premlčaní. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie
vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu sama o sebe
nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil. Preto opodstatnene súd prvej inštancie žalobu napadnutým

rozsudkom zamietol.

33. Odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa vád v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (s
výnimkou záveru o začiatku premlčacej doby pri kúpnej zmluve zo dňa 20.11.2019 nemajúceho vplyv
na zvolený spôsob rozhodnutia) vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

34. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobkyne s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovaťv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,

aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017).

35. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do
nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalobkyňa
v odvolaní neuviedla žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok
súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej za vecne správny, keď žalobkyňa žiadnym
relevantným spôsobom správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie
vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnila (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne

zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jej odvolanie opodstatnené.

37. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov
dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu normu, dostatočne
sa vyporiadal s námietkami uvádzanými stranami v konaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia §

387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

38. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom

konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).