Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/160/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100596
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v
právnej veci žalobcu: U. F., narodený XX. W. XXXX, bytom v V., U. č. XX, právne zast.: JUDr.
Tatianou Jánošikovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Rooseveltova č. 6, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 23. apríla 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný
dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 21. júla 2025, č.
k. 5Sas/7/2024-32, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 21. júla 2025, č. k.
5Sas/7/2024-32 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú
správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa

žalovanej z 23. apríla 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v
celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 04. januára
2024, Číslo: XXX XXX XXXX X.. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia
podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods.
1, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1, 2, § 29 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 122 ods. 1-3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti
SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej
správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej
žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci ako nespornú považoval skutočnosť, že žalobca na účely vzniku
nároku na invalidný dôchodok splnil medicínsku podmienku, keď na základe lekárskeho posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočka Košice zo 16. novembra 2023 bol uznaný za
invalidného, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nesplnil však ďalšiu hmotnoprávnu
podmienku plynúcu z § 72 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keď žalobca pred vznikom
invalidity, t.j. pred 08. májom 2023, nezískal zákonom predpísaný počet rokov dôchodkového poistenia

na vznik nároku na invalidný dôchodok; počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, žalobca
získal 2 roky a 352 dní. Dodal, že aj v prípade zohľadnenia dodatočného doplatenia poistného podľa
§ 142 ods. 3 písm. b/ alebo písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. by žalobca získal 6 rokov a 186
dní, čo by rovnako nepostačovalo na dosiahnutie zákonom vyžadovaného minimálneho počtu rokov

dôchodkového poistenia (najmenej 8 rokov). Rozhodnutie žalovanej považoval za riadne odôvodnené
a vydané v súlade so zákonom.

4. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

II.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. Konkrétne namietal, že sa stal invalidným dňom 08. mája 2023, t.j. vo veku 34 rokov, z tohto dôvodu
potrebný počet dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok je päť rokov a nie osem
rokov, ako uvádzala žalovaná, vychádzajúc pritom z toho, že za rok sa považuje 365 dní, žalobca po 34
roku nedosiahol ďalších 365 dní, teda ďalší rok. Žalobca v priebehu správneho konania vyjadril záujem

doplatiť poistné za chýbajúce roky dôchodkového poistenia. Žalovaná vo svojom rozhodnutí uvádzala,
že v súčasnosti právna úprava dovoľuje doplatiť dlžné poistné podľa § 142 ods. 3 písm. b/ zákona č.
461/2003 Z.z., ak bola osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom žalobca bol
vedenývevidenciiod05.augusta2009do25.augusta2009aod23.septembra2008do02.marca2009
a zároveň podľa § 142 ods. 3 písm. c/ menovaného zákona, ak sa pripravovala na povolanie štúdiom

na strednej alebo vysokej škole, pričom žalobca študoval na strednej škole od 01. septembra 2005 do
16. septembra 2008, celkom pri započítaní aj týchto období žalobca dosiahol obdobie dôchodkového
poistenia 6 rokov a 186 dní, čo však žalovaná vyhodnotila ako nedostačujúce. Ak by umožnila žalovaná
doplatiť žalobcovi poistné za obdobie zaradenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a za obdobie
štúdia, žalobca by splnil podmienku počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. d/

zákona(päťrokov).OdkázaltiežnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz25.októbra2017,
sp. zn. 9So/83/2016, podľa ktorého cit.: „Invalidita a invalidný dôchodok sú dva rôzne pojmy, nemožno
preto vznik invalidity stotožňovať s nárokom na invalidný dôchodok a odvodzovať ho od dátumu podania
žiadosti. K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok na invalidný
dôchodok. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol preukázaný taký dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“

8. Dodal, že do doby poistenia mu neboli započítané všetky obdobia zamestnania, obdobie učebného
pomeru pred 01. januárom 2004, má učňovské vzdelanie, doba štúdia pred 01. januárom 2004.

9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že
zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila dňa 27. októbra 2025 nepovažujúc
žalobcom uvedené dôvody za opodstatnené, správny súd vec náležite právne posúdil, v procese
vydávania napadnutého rozhodnutia postupovala v súlade so zákonom. K námietke žalobcu ohľadom
nezapočítania všetkých dôb, najmä učebného pomeru pred 01. januárom 2004 uviedla, že žalobca

študoval na strednom odbornom učilišti od 01. septembra 2004 do 16. septembra 2008, teda po 01.
januári 2004. Doba štúdia po 01. januári 2004 však nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa §
60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú
sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.IV.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 13. novembra 2025 na vedomie.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11

písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej z 23. apríla 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom

podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie zo 04. januára 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným
rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi zamietol
žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia.

19. Podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

20. Podľa článku 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú

pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

21. Podľa článku 39 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 4
ustanoví zákon.

22. Podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37
ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia
vykonávajú.

23. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne

vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho
poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia
a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.24. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

25. Podľa § 72 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku
d/ nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e/ nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov.

26. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

27. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj primárne pripojeného dávkového spisu mal
preukázané, že

- žalobca na predpísanom tlačive požiadal o invalidný dôchodok (žiadosť spísaná dňa 16. novembra
2023; dôchodok žiadal priznať od 08. mája 2023),
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 04. januára 2024 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky získania dostatočného počtu rokov dôchodkového poistenia
pred vznikom invalidity,

- na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím z 23. apríla 2024, v
celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 04. januára
2024.

28. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo

vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
dávkového spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a
relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa
k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

29. V predmetnej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobca na účely vzniku nároku na invalidný
dôchodok splnil medicínsku podmienku, keď na základe lekárskeho posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia, pobočka Košice zo 16. novembra 2023 bol uznaný za invalidného so stanoveným
percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. Rovnako nebol sporný dátum vzniku invalidity - 08. máj 2023. Žalobca však namietal
ďalšiu hmotnoprávnu podmienku plynúcu z § 72 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.,
podľa ktorej počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo
veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov; žalobca získal 2 roky a 352 dní s tým, že aj
v prípade zohľadnenia dodatočného doplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 písm. b/ alebo písm. c/

zákonač.461/2003Z.z.byžalobcazískal6rokova186dní,čobyrovnakonepostačovalonadosiahnutie
zákonom vyžadovaného minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia (najmenej osem rokov). V
tomto smere žalobca uvádzal, že sa naňho vzťahuje § 72 ods. 1 písm. d/ zákona, podľa ktorého počet
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov
do 34 rokov je najmenej päť rokov, ktorú podmienku by za súčasného dodatočného doplatenia poistného

podľa § 142 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona splnil.

30. Najvyšší správny sud v prvom rade zdôrazňuje, že z hľadiska ústavného možno subsumovať
danú problematiku pod kategóriu základných práv a slobôd druhej generácie, ktoré sú z pohľadu
slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky

a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho
zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej), a to za účelom zabezpečenia
predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna
podoba a podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia
zákonodarcu v závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo

kultúrnej politiky. Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie
citovaného Článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených
v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov,
ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s Článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľaktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na
prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby
zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Týmito zákonmi sú najmä

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení,
zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom
poistení, zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, zákon č.
601/2003 Z.z. o životnom minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu starostlivosti a
výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine a v neposlednom rade aj tu aplikovaný zákon č. 461/2003 Z.z.,
ktorý vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní
sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu
nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach

vymáhania pohľadávok. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že esenciálny obsah sociálnych
práv nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t.j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva
jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie.

31. Vo vzťahu k posúdeniu nároku na invalidný dôchodok v režime zákona č. 461/2003 Z.z. najvyšší

správny súd uvádza, že menovaný zákon v znení účinnom od 01. januára 2010 vznik nároku na
invalidný dôchodok (odhliadnuc teraz od hľadiska medicínskeho a negatívnej podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo priznanie predčasného starobného dôchodku) viaže na získaný počet rokov
dôchodkového poistenia, v tomto prípade v rozsahu najmenej osem rokov u poistencov vo veku od 34
rokov do 40 rokov s tým, že príslušná doba dôchodkového poistenia sa u týchto osôb zisťuje z obdobia

pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2010). V
predmetnej veci bol u žalobcu v zmysle Lekárskej správy vyhotovenej posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, pobočka Košice dňa 16. novembra 2023 stanovený dátum vzniku invalidity na 08. mája 2023.
Najvyšší správny súd z obsahu dávkového spisu žalovanej mal preukázané, že žalobca na predpísanom
tlačive požiadal o invalidný dôchodok (dôchodok žiadal priznať od 08. mája 2023. Žalobca ku dňu vzniku

invalidity získal 2 roky a 352 dní. Konkrétne išlo o dobu
- od 15. februára 2010 do 25. apríla 2010
- od 01. januára 2013 do 11. marca 2013
- od 01. januára 2015 do 31. januára 2017
- od 05. augusta 2018 do 31. decembra 2018.

Z obsahu dávkového spisu je tiež zrejmé, že žalobca vykonával činnosť na základe dohôd (od 13.
mája 2008 do 27. mája 2008, od 05. mája 2009 do 31. augusta 2009, od 09. októbra 2009 do 27.
októbra 2009, od 06. mája 2011 do 31. decembra 2012), avšak tieto doby neboli zo strany žalovanej
zohľadnené, keďže tieto obdobia sa do 31. decembra 2012 nezapočítavali do obdobia dôchodkového
poistenia (porovnaj § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2012).

S ohľadom na uvedené, bolo potom žalovanou správne ustálené, že žalobca získal ku dňu vzniku
invalidity, t.j. k 08. máju 2023 2 roky a 352 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku
získania potrebného (dostatočného) obdobia dôchodkového poistenia v zákonom č. 461/2003 Z.z. v
znení účinnom od 01. januára 2010 predpísanom rozsahu najmenej osem rokov. Žalobca ďalšie obdobia
dôchodkovéhopoistenianepreukázal.Sohľadomnataktonespornezistenéskutočnostižalobcanesplnil

jednu z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo predstavuje závažnú
prekážku,prektorúnemožnožalobcovipriznaťinvalidnýdôchodok(§70ods.1zákonač.461/2003Z.z.).

32. K námietke žalobcu, že vo vzťahu k jeho osobe sa vyžadovalo získanie najmenej päť rokov
obdobia dôchodkového poistenia, najvyšší správny súd uvádza, že žalobca vek 34 rokov dovŕšil dňa

29. novembra 2022. Zároveň to bol posledný deň, kedy sa naňho mohlo vzťahovať ustanovenie § 72
ods. 1 písm. d/ zákona, podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov. Dňom nasledujúcim (t.j.
dovŕšením veku 34 rokov plus jeden deň) sa naňho vzťahovalo ustanovenie § 72 ods. 1 písm. e/ zákona,
podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo

veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov. S ohľadom na to, že žalobca sa stal nesporne
invalidným dňa 08. mája 2023, t.j. v čase, kedy mal 34 rokov (a viac), žalovaná správne aplikovala na
situáciu žalobcu § 72 ods. 1 písm. e/ zákona. Žalobca by rovnako nesplnil podmienku získania najmenej
ôsmych rokov obdobia dôchodkového poistenia, ak by (navyše) získal obdobie dôchodkového poisteniaprostredníctvom dodatočného zaplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 písm. b/ a § 142 ods. 3 písm.
c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda za dobu, počas ktorej bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie a dobu, počas ktorej sa sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole

alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Žalovaná mala preukázané, že žalobca bol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05. augusta 2009 do 25. augusta 2009 a od 23. septembra 2008
do 02. marca 2009. Sústavne sa pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole od 01. septembra
2005 do 16. septembra 2008. Ak by teda došlo k zohľadneniu i tohto obdobia, žalobca by celkovo získal
6 rokov a 186 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo však rovnako nezakladalo splnenie podmienky

plynúcej z § 72 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.

33. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola zohľadnená doba učebného pomeru pred 01. januárom
2004, najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu dávkového spisu je zrejmé, že žalobca študoval
na strednom odbornom učilišti od 01. septembra 2004 do 16. septembra 2008, teda po 01. januári
2004. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu dávkového spisu a túto napokon aj samotný žalobca potvrdil

v príslušnej žiadosti o invalidný dôchodok. Doba štúdia po 01. januári 2004 navyše nie je obdobím
dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (porovnaj § 142 ods. 3 písm. c/
zákona č. 461/2003 Z.z.).

34. K odkazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017, sp. zn.

9So/83/2016 najvyšší správny súd len dodáva, že v tu prejednávanej veci nedošlo ku konfliktu ohľadom
výkladu pojmov „invalidita“ a „nárok na invalidný dôchodok.“ V prejednávanej veci bola spornou otázka
vzniku nároku na invalidný dôchodok v kontexte na žalobcom získané obdobie dôchodkového poistenia
pred vznikom invalidity.

35. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej

ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá
SSP).

37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.