Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/175/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200027
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:8023200027.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobcov: 1/. Z.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, R., 2/ G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXX, T. D., 3/ Z.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, b.ytom D. XXXXX/X, U. - T., žalobcovia 1-3 zastúpení
advokátomJUDr.MariánomĎurinom,AKSibírskač.4,Bratislava,protižalovanému:Ministerstvoobrany
Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1-3
proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 8Sas/10/2025-23 zo dňa 08.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie správneho súdu
1. Správny súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 8Sas/10/2025-23 zo dňa 08.10.2025 podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol návrh na zrušenie
rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-59-5/2016-OdSP zo dňa 14.10.2016; podľa § 98 ods. 1 písm.
a) SSP odmietol návrh na zrušenie rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-59-2/2016-OdSP zo dňa
30.08.2016. Účastníkom konania podľa § 167 a nasl. SSP nepriznal právo na náhradu dôvodne

vynaložených trov konania a nepriznal im ani náhradu trov kasačného konania.
2. Správny súd po opätovnom zrušení rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 20.03.2024, č. k.
PO-7Sa/2/2023-38 a vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Ssk/93/2024 zo dňa 30.06.2025 preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. SEĽUZ-4-59-3/2016-OdSYP zo dňa 14.10.2016, ktorým tento rozhodol o zastavení
konania o žiadosti zo dňa 31.05.2016 už nebohého žalobcu Y. F. (ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel) o nové
prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov; žiadosť odôvodnil tým, že mu nebolo započítané obdobie

od 01.09.1959 do 07.03.1960, ktoré získal vo Vojenskej škole leteckej ako službu v I. kategórii funkcií.
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zastavil konanie o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov,
lebo v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Dôvodil tým, že sa
stotožnil s dôvodmi zastavenia konania uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Zastavenie konania podľa
§ 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. je prípustné za predpokladu, že sú kumulatívne naplnené
obe podmienky pre zastavenie konania uvedené v tomto ustanovení.
3. Správny súd vychádzajúc zo zásady viazanosti právnym názorom kasačného súdu, konkrétne

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/118/2017 zo dňa 25.08.2019,
ako aj názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn.
9Sžsk/106/2020 zo dňa 21.09.2020 posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného o
zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku v medziach určených kasačnýmisúdmi.Správnysúdriadiacsaprávnymnázoromkasačnýchsúdomvovyššieoznačenýchrozhodnutiach
konštatoval, že je daná existencia právoplatného rozhodnutia o nároku na dôchodok za výsluhu rokov
(výsluhový dôchodok) a jeho výške zakladajúca prekážku rozhodnutej veci, a to rozhodnutie VÚSZ

Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992, ktoré tvorí súčasť administratívneho spisu, na ktoré aj poukázal
orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný vo svojom rozhodnutí a ktoré pojednáva presne o priznaní
dôchodku za výsluhu rokov za odpracované roky od 01.11.1959 do 31.12.1991 tak, ako to požadoval
pôvodný žalobca vo svojej žiadosti zo dňa 31.05.2016. Na určenie doby zamestnania potrebnej
pre vznik nároku na dôchodok za výsluhu rokov sa dosiahnutá doba zamestnania výkonného letca

započítavalaspôsobomurčenýmpodľavyhláškyč.149/1988Zb.,ktorousavykonávazákonosociálnom
zabezpečení, a to v závislosti od počtu dosiahnutých letových hodín v kalendárnom roku, t.j. v prípade
pôvodného žalobcu v dvojnásobnom rozsahu, a to v trvaní 62,6 rokov, teda 62 skončených rokov. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nakoľko nebolo proti nemu podané odvolanie.
4. Správny súd ohľadom námietky, že do doby 62 rokov a 6 mesiacov nebolo započítané obdobie od
01.09.1959 do 07.03.1960 získanej pôvodným žalobcom vo Vojenskej škole leteckej ako služby v I.

kategórii funkcií v prvom rade uviedol, že pre určenie nároku na dôchodok za výsluhu rokov nemalo
žiadnu súvislosť zaradenie vykonávanej činnosti do I. alebo II. kategórie funkcií, resp. do I. alebo II.
pracovnej kategórie (dvojnásobné) započítanie dôb zamestnania vyplývalo výlučne z ustanovenia § 41
ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Ďalej uviedol, že rozhodujúcou podmienkou pre priznanie dôchodku
za výsluhu rokov bola skutočnosť, že pôvodný žalobca bol zamestnaný ako výkonný letec. Pôvodný

žalobca však vo svojej žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov zo dňa 31.05.2016, ako ani v
žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by viedli správne orgány k záveru, že vo vzťahu k posúdeniu
obdobia od 01.09.1959 do 07.03.1960 došlo k podstatnej zmene skutočností odo dňa, kedy sa vo veci
právoplatne rozhodlo rozhodnutím VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992, ktoré by odôvodňovali
vydanie nového rozhodnutia vo veci, naopak sám pôvodný žalobca v žiadosti o prepočítanie dôchodku

za výsluhu rokov zo dňa 31.05.2016 uvádza, že zvýhodnená dvojnásobná doba ako letca mu bola
počítaná od 08.03.1960, keď začal vo vojenskej škole lietať. Z uvedeného preto dospel správny súd
k záveru, že v pôvodnom žalobcom namietanom období od 01.09.1959 do 07.03.1960 nelietal, teda
nedosiahol počet letových hodín, ktoré by bolo potrebné zohľadniť na nárok na priznanie dôchodku
za výsluhu rokov, a dosiahnutie letových hodín v inom rozsahu ani nijako nepreukázal. Ani správny

súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu nezistil také skutočnosti, ktoré by preukázateľne
odôvodňovali, že došlo k zmene skutkového stavu vylučujúceho postup podľa § 30 ods. 1 písm. i) SSP.
5. K námietke vzťahujúcej sa na rozhodnutie o valorizácii dôchodku za výsluhu rokov počnúc rokom
2006 mal správny súd za preukázanú existenciu právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa jednotlivých
zvýšení, na základe ktorých dospel k záveru, že zo strany pôvodného žalobcu neboli preukázané

žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok podstatnú zmenu, v dôsledku čoho by postup
podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku nebol prípustný. Len subjektívna nespokojnosť s mierou
jednotlivých zvýšení dôchodku za výsluhu rokov, ktorú orgán verejnej správy vykonal podľa v tom čase
platného a účinného znenia ust. § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. nezakladá ich nezákonnosť. Správny
súd zároveň dodal, že nebolo úlohou a ani v možnostiach orgánu verejnej správy vyhodnocovať a

prihliadať na prípadnú spravodlivosť, resp. nespravodlivosť právnej úpravy valorizácie v jednotlivých
rokoch. V súvislosti s námietkou ohľadom postupu orgánov verejnej správy v súvislosti s jednotlivými
zvýšeniami dôchodku za výsluhu rokov počnúc rokom 2006 (okrem rokov 2009-2011 a 2013), nakoľko
nebolo neoprávnene prihliadané na všetky odpracované doby, a to v dvojnásobnom rozsahu tak,
ako boli hodnotené v rozhodnutí VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992 správny súd dodal,

že v tejto súvislosti bolo v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy (§ 68 zákona č. 328/2002
Z.z. v rozhodnom znení) možné prihliadať len na dobu služobného pomeru pôvodného žalobcu a
akékoľvek iné odpracované doby (v prípade pôvodného žalobcu v súkromnom sektore) boli pre
účely valorizácie dôchodku za výsluhu rokov v namietaných obdobiach bezpredmetné. Pri zvyšovaní
vyplácaných dôchodkových dávok (valorizácii) nejde o zhodnocovanie odpracovanej doby pre účely

určenia „základnej“ výšky dôchodku za výsluhu rokov, ale ide o mieru zvýšenia už priznaného a
vyplácaného dôchodku za výsluhu rokov.
6. Správny súd k návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného SEĽUZ-4-59-2/2016-OdSP zo dňa
30.08.2016 vrátane prvostupňového rozhodnutia č. VÚSZ-6540662865008 zo dňa 15.06.2016 uviedol,
že o tomto rozhodnutí bolo už rozhodnuté Krajským súdom v Prešove sp. zn. 1Sa/2/2019 zo dňa

02.06.2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom NSS SR sp. zn. 9Sžsk/99/2020 zo dňa 21.09.2022,
preto podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP správny súd návrh v tejto časti odmietol.
7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že náhradu trov konania
účastníkom konania nepriznal.II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

8. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia veci.
9. Pôvodnému žalobcovi bol od 01.01.1992 priznaný dôchodok za výsluhu rokov rozhodnutím VÚSZ
Praha číslo: 28650/2 z 29.04.1992 podľa § 40 až § 43 zákona č. 100/1988 Zb. V zmysle § 55 zákona

nebohý žalobca spĺňal podmienky vzniku nároku na dva dôchodky rovnakého druhu - dôchodok za
výsluhu rokov zo Sociálnej poisťovne a zároveň aj na dôchodok za výsluhu rokov z VÚSZ; vyplácať
sa mohol len jeden, a to ten, ktorý bol vyšší a ktorý si zvolil. V tej dobe zákon dovoľoval zlúčiť do
jedného dôchodku vojenské aj civilné roky. Nebohý žalobca si zvolil vojenský dôchodok za výsluhu rokov
podľa rozhodnutia VÚSZ Praha. Na ten dôchodok mal zohľadnenú dobu pilota vojenskej činnej služby a
odpracované roky pilota v civilnom sektore: 1/ od 01.09.1959 do 31.05.1974 - vojak z povolania v ČSĽA

- pilot v I. kategórii funkcií - 14 rokov, zvýhodneným zápočtom 28 rokov, 2/ od 01.06.1974 do 31.12.1991
- pilot - inšpektor v I. pracovnej kategórii SLOV-AIR Bratislava, zaokrúhlene 17 rokov, zvýhodneným
započítaním 34 rokov. Spolu zaokrúhlene 31 rokov zvýhodneným započítaním 62 rokov. Doba vojenskej
služby mu bola zohľadnená až po dovŕšení 18 rokov.
10. V kasačnej sťažnosti poukázali na to, že nebohý žalobca si plnil povinnosti voči štátu podľa čl.

37 ods. 1 a 2 Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb., kde bolo taktiež uvedené, že vrcholnou povinnosťou
a vecou cti každého občana je obrana vlasti. Vojenskú službu vykonal v ozbrojených silách ČSR. O
prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov zo dňa 31.05.2016 žiadal z dôvodu, že nebolo dvojnásobne
započítané obdobie od 01.09.1959 do 07.03.1960 získané vo Vojenskej škole leteckej v Košiciach ako
reálny výkon vojenskej služby v I. kategórii funkcií. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti poukázali na to,

že pôvodný žalobca v žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov zo dňa 31.05.2016 uvádzal,
že zvýhodnená dvojnásobná doba letca mu bola započítaná len od 08.03.1960, keď začal vo Vojenskej
škole leteckej v Košiciach lietať. Správny súd tak dospel k mylnému záveru, že pôvodný žalobca v
období od 01.09.1959 do 07.03.1960 vôbec nelietal, teda nedosiahol počet letových hodín, ktoré by
bolo potrebné zohľadniť na nárok na priznanie výsluhového dôchodku a dosiahnutie letových hodín v

inom rozsahu nepreukázal. Správny súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s vojenskou knižkou,
úradnými zápismi o lietaní a nevypočul svedkov. Pritom bolo preukázané, že pred nástupom, na VLŠ v
Košiciach musel povinne vstúpiť do Zväzu pre spoluprácu s armádou (ZVAZARM), kde ako riadny člen
povinne absolvoval teoretický a praktický výcvik na bezmotorových a motorových lietadlách + ku dňu
01.09.1959, kedy ešte nemal 18 rokov už mal na motorových lietadlách reálne nalietaných 60 hodín a

10 minút. Správny súd sa nevysporiadal ani so zbytkovou dobou vojenskej služby pilota 189 dní, ktorá
bola neskôr uznaná len v III. pracovnej kategórii.
11. Sťažovatelia namietali porušenie právneho princípu lex specialis derogat legi generalia. Tvrdili, že
sa mal aplikovať konkrétnejší vojenský predpis namiesto posudzovania výkonu vojenskej služby na
Vojenskej leteckej škole v Košiciach až odo dňa dovŕšenia veku 18 rokov podľa civilných noriem. Mal

sa tak zvoliť výklad priaznivejší pre žalobcu.
12. Sťažovatelia nesúhlasili s rozhodnutím správneho súdu v časti rozhodnutia žalovaného
SEĽUZ-4-59-2/OdSP z 30.08.2016, ktorým bol zvýšený dôchodok za výsluhu rokov o 0,07 eur mesačne,
t.j. zo 715,98 eur na 716,05 eur mesačne. Všeobecným súdom vytýkali, že nepoznajú odporúčanie CM/
Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20.06.2007 o dobrej verejnej správe, ktoré

obsahuje niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vrátane
žalovaného vo vzťahu ku súkromným osobám.
13. Sťažovatelia k rozhodnutiu, ktorým bol valorizovaný dôchodok za výsluhu rokov od roku 1992
do 01.12.2006 uviedli, že valorizácia výsluhových dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z.z. bola v
niektorých rokoch už priamo závislá od dĺžky trvania služobného pomeru v armáde a nezapočítali aj

roky odpracované v civilnom sektore, neboli súčasťou matematického prepočtu zhodnotených rokov
služobného pomeru pri zvyšovaní - valorizácii dôchodkov. Poukázali na to, že základom žaloby sú
odslúžené a odpracované doby od 01.09.1959 do 31.12.1991, ktoré boli podkladom pre priznanie
dôchodku za výsluhu rokov. Pri valorizácii - zvyšovaní dôchodkov od 01.12.2006 a k 01.12.2007 podľa
§ 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 586/2006 Z.z. sa zvyšujú za každý rok služobného pomeru zhodnotených

na nárok na takýto dôchodok a jeho výšku o 0,15%, ak boli priznané podľa predpisov účinných pred
01.05.1998. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bolo zhodnotených 28 rokov služobného pomeru.
Sťažovatelia predpokladajú, že 14 rokov služobného pomeru x 2 je 28 rokov. Odpracované roky v
civilnom sektore nie sú valorizované a nie sú započítané dvojnásobkom, t.j. 17 rokov x 2 je 34 rokov.Sťažovatelia žiadajú k 01.12.2006 a k 01.12.2007 započítať do valorizácie dôchodkov dvojnásobným
započítaním aj odpracovaných 17 rokov v civilnom sektore. V uvedenej súvislosti poukázali na bod 34
rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/103/2017 zo dňa 24.07.2019.

14. Sťažovatelia sú presvedčení, že rozsudkom správneho súdu boli porušené aj ústavné princípy
rovnakého zaobchádzania s občanmi SR a princíp rovnosti strán a princíp rovnosti zbraní. Majú
oprávnené podozrenie, že s pôvodným žalobcom sa zaobchádzalo diskriminačne, ako napr. s baníckymi
učňami.
15. Z vyššie uvedených dôvodov navrhli rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že sa zrušia rozhodnutia

žalovaného: č.j.: SEĽUZ-4-59-5/2016-OdSOP zo dňa 14.10.2016, č.j. SEĽUZ-4-59-2/2016-OdSOP zo
dňa 30.08.2016 a prvoinštančné rozhodnutia VÚSZ-65406002865008-29/2016 zo dňa 28.07.2016 a tiež
VÚSZ-65406002865008-29/2016 z 15.06.2016 a veci sa vrátia žalovanému na ďalšie konanie. Navrhli
žalovaného zaviazať nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 4 193,59 eur na účet
ich právneho zástupcu.
16. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená na vedomie dňa 27.11.2025.

17. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na rozsiahlu kasačnú sťažnosť, ktorú považoval
za zmätočnú, nakoľko sa z väčšej miery netýka prejednávanej veci, pričom sa v závere javí ako
antidiskriminačná žaloba v zmysle zákona č. 346/2005 Z.z. Pokiaľ sa pôvodný žalobca cítil byť
diskriminovaný, mal možnosť sa domáhať ochrany na civilnom súde prostredníctvom civilnej žaloby.
18. Žalovaný považoval preskúmavané rozhodnutia za zákonné. Osobitne poukázal na právoplatné

rozhodnutie o nároku na výsluhový dôchodok z 29.04.1992, z ktorého vyplýva, že pojednáva
jednoznačne o priznaní výsluhového dôchodku za odpracované roky od 01.11.1959 do 31.12.1990,
ako to požadoval pôvodný žalobca vo svojej žiadosti z 31.05.2016. Otázka základného nároku na
výsluhový dôchodok za tieto roky už bola právoplatne vyriešená podľa § 40 a nasl. zákona č. 100/1988
Zb. Žalobcovia neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť zákonnosť napadnutých

rozhodnutí a z toho dôvodu neexistuje dôvod na ich zrušenie. Kasačnú sťažnosť navrhli ako nedôvodnú
zamietnuť.
19. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcom na vedomie dňa 16.12.2025.
III.
Konanie na kasačnom súde

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 14.
októbra 2016, žalobu v časti na zrušenie rozhodnutia č. SEĽUZ-4-59-2/2016-ODSP zo dňa 30.08.2016

odmietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania na správnom súde a na kasačnom súde.
26. Podľa Článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
27. Podľa Článku 51 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods.
4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktorý tieto ustanovenia

vykonávajú.
28. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok správny orgán konanie zastaví,
ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.29. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s dôchodkovým spisom Y. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa
XX.XX.XXXX zomrel. V žiadosti o dôchodok za výsluhu rokov, ktorá bola spísaná dňa 31.12.1991 Y. F.
v časti prehľad o činnosti a náhradných dobách od ukončenia povinnej školskej dochádzky až do dňa

podania žiadosti o dôchodok, kde uviedol a vlastnoručným podpisom potvrdil nasledovné obdobia:
- 01.09.1956 - 31.08.1959 štúdium SVVŠ Ružomberok s maturitou
- 01.09. 1959- 30.09.1961 Vojenská letecká škola Košice - študent - pilot, vrátane ZVS
- 01.10.1961 - 15.02.1963 - Vojenská letecká škola Košice - pilot
-16.02.1963 - 15.11.1963 - 12. vrtuľník. pluk 10LA Olomouc - pilot

-16.11.1963 - 10.08.1967 - Letovod roja 12.vrt.pluk.10LA Olomouc - pilot
- 11.08.1967-04.09.1969 - Veliteľ roja 12. vrt. pluk Olomouc - pilot
- 05.09.1969-23.06.1970 - Kapitál vrtuľníku 1.dopr. pluk. Prostějov - pilot
- 24.06.1970-31.08.1973 - Kapitál vrtuľníku 4. let. škol-.pluk Piešťany - pilot
- 01.09.1973-31.05.1974 - učiteľ lietania 1. letec. škol. pluk - Piešťany - pilot
- 01.06.1974-31.12.1991 - SLOV-AIR Bratislava - pilot

Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v Prahe dňa 29.04.1992 Rozhodnutím o priznaní dôchodku za
výsluhu rokov č. 28650/2 podľa § 40 až 43 zákona č. 100/1988 Zb. priznal Y. F. od 01.01.1992 dôchodok
za výsluhu rokov v čiastke 3050,- Kčs. Dôchodok bol vypočítaný z najvýhodnejšieho priemerného
mesačného zárobku zisteného z hrubých zárobkov za kalendárne roky 1990, 1988-7, 1985-4, ktorý
po úprave podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. činil 14.907,- Kčs. Pre výmeru dôchodku bola

zhodnotená doba 62 rokov, 6 mesiacov, t.j. 62 ukončených rokov.
30. V dôchodkovom spise sa nachádza žiadosť JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta, ktorú doručil
Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia dňa 23.10.2014, označená ako žiadosť o prepočítanie
dôchodku za výsluhu rokov Y. F., r.č. XX-XX-XX/XXX,. ul. T. XXX/XX, XXX XX R.. V žiadosti sa
pýta, či mu bola zohľadnená 1/ celá odslúžená doba výkonného letca dvojnásobkom rokov a 2/ doba

výkonu základnej vojenskej služby a 3/ doba vojenskej školy. Uviedol, že podľa § 40 a 43 zákona č.
100/1988 Zb. pri posúdení nároku na priznanie dôchodku za výsluhu rokov mu bolo priznaných fyzicky
odpracovaných vo vojenskom a civilnom sektore spolu 31 rokov a 3 mesiace. Pri výmere dôchodku bola
zohľadnená doba 62 rokov a 6 mesiacov. V žiadosti poukázal na rozhodnutie VÚSZ č. 6540600285008
zo dňa 12.12.2006 o zvýšení výsluhového dôchodku podľa § 1 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č.

568/2006, kde bol zhodnotený výsluhový dôchodok za 28 rokov služobného pomeru, rozhodnutie VÚSZ
č.6540600285008zodňa04.07.2007,ktorýmbolzvýšenýdôchodoko20,78%podľa§68ods.1písm.b)
zákona č. 328/2002 Z.z., rozhodnutie VÚSZ č. 6540600285008 zo dňa 29.11.2007, ktorým bol zvýšený
výsluhový dôchodok podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 508/2007 Z.z. za 14 rokov služobného pomeru,
rovnako ako aj rozhodnutím VÚSZ č. 6540600285008 zo dňa 27.11.2008, ale ostatné odpracované roky

v civilnom sektore ako pilot v I. pracovnej kategórii mu VÚSZ nezohľadnil vôbec. Poznamenal, že Y. F. ku
dňu 01.01.1992 ešte nespĺňal fyzický vek na starobný dôchodok podľa § 20 a nasl. zákona č. 100/1988
Zb.; od 15.01.1992 do 31.12.2001 bol naďalej zamestnaný v civilnom sektore ako pilot zaradený do I.
pracovnej kategórie do 31.12.1998 a ako pilot v III. pracovnej kategórii od 01.01.1999 do 31.12.2001,
lebo od 01.09.1999 pracoval v súkromnej obchodnej spoločnosti, kde už nebola za výkon činnosti pilota

priznaná I. pracovná kategória. Za nevyriešenú považoval otázku štúdia na vojenskej škole leteckej od
01.09.1950 do 07.03.1960, t.j. obdobie o dĺžke 189 dní, ktoré je zaradené do III. pracovnej kategórie.
31. O priznanie pomerného starobného dôchodku písomne požiadal Sociálnu poisťovňu dňa
05.05.2006; rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 06.07.2006 bola žiadosť o pomerný starobný
dôchodok zamietnutá z dôvodu, že ku dňu 05.05.2006 nebol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov,

ale len 9 rokov a 234 dní, hoci v uvedenej žiadosti požiadal aj o zhodnotenie doby štúdia pred 18
rokom veku. Dňa 25.07.2006 opätovne požiadal o priznanie starobného dôchodku aj o zhodnotenie
štúdia pred 18. rokom veku, t.j. vojenské štúdium. Žiadal o nové rozhodnutie, ktoré bude v prospech
Y. F., najmä so správnym vyznačením dvojnásobku doby výkonného letca a so správnym započítaním
všetkých posudzovaných odslúžených či odpracovaných dôb. Rovnakú žiadosť doručil Vojenskému

úradu sociálneho zabezpečenia aj dňa 30.01.2015. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia dňa
23.03.2015 oznámil advokátovi JUDr. Mariánovi Ďurinovi začatie správneho konania a poučenie
účastníka správneho konania podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (JUDr. Marián
Ďurina listom zo dňa 30.03.2015 potvrdil prevzatie oznámenia o začatí správneho konania a poučenie
účastníka správneho konania).

32. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava dňa 14.04.2015 rozhodnutím č.
VÚSZ-65406002865008/2015 podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. konanie o nové
prepočítanie už priznaného dôchodku za výsluhu rokov zastavil, pretože v tej istej veci sa právoplatne
rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalobca žiadal toto rozhodnutie preskúmať KrajskýmsúdomvBratislave.KrajskýsúdvBratislaveuznesenímč.k.5S/114/2015-46zodňa05.04.2016konanie
zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP. Po doručení rozhodnutia krajského súdu bola Vojenskému úradu
sociálneho zabezpečenia, Bratislava doručená žiadosť spísaná advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom

zo dňa 31.05.2016, v ktorej poukázal na dve žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov zo
dňa 20.10.2014 a z 30.01.2015. V závere tejto žiadosti zdôraznil, že predmetom našej žiadosti sú
odpracované doby od 01.11.1959 do 31.12.1991 a nechceme zhodnotiť odpracované doby po priznaní
dôchodku za výsluhu rokov v civilnom sektore od 15.01.1992 do 31.12.2001, lebo tie sú predmetom
starobného dôchodku a priznávané Sociálnou poisťovňou v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. a zákona

č. 461/2003 Z.z.
33. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava, rozhodnutím č. 65406002865008 zo dňa
15.06.2016 podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zvýšil Y. F. výsluhový dôchodok od 01.07.2016
zo sumy 715,97 eur na 716,05 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 07.07.2016 poberateľ dávky
odvolanie, ktorým doplnil žiadosť o nové prepočítanie dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu bolo včas
podané odvolanie.

34. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava rozhodnutím č.
VÚSZ-65406002865008-29/2016 zo dňa 28.07.2016 konanie o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu
rokov (na základe žiadosti doručenej 31.05.2016) podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb.
zastavil, pretože v tejto veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalovaný
rozhodnutím š. SEĽUZ-4-59-5/2016-OdSP zo dňa 14.10.2016 odvolanie proti tomuto rozhodnutiu

zamietol a napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov
zamietol.
35. Kasačný súd tak mal za preukázané, že nebohý žalobca sa žiadosťou domáhal o zhodnotenie
celej doby trvania služobného pomeru a pracovného pomeru na účely prepočítania výsluhového
dôchodku za obdobie od 01.09.1959 do 31.12.1991, a to od 01.01.1992 súčasne domáhal aj zvyšovania

dávky výsluhového zabezpečenia - valorizácie. Kasačný súd v danej veci poznamenáva, že nebohý
žalobca zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, počnúc dňom podania žiadosti o prepočítanie
dôchodku za výsluhu rokov, t.j. od 31.05.2016, doručil správnym orgánom a súdom niekoľko rozsiahlych
podaní, v ktorých v podstate opakuje rovnaké skutočnosti a argumenty, ktorými opisuje a sám hodnotí
jednotlivé obdobia počnúc od 01.09.1959, kedy Y. F., ktorý bol pilotom, nastúpil na Vojenskú leteckú

školu v Košiciach (správne Vojenské letecké učilište v Košiciach) až do spísania žiadosti o dôchodok
za výsluhu rokov dňa 31.12.1991. Napriek tomu, že zo všetkých vyššie konkrétne uvádzaných podaní
vyplýva, že pre výmeru dôchodku za výsluhu rokov bola v súlade s platnou legislatívou ku dňu priznania
dôchodku za výsluhu rokov k 01.01.1992 zhodnotená doba zamestnania od 18. roku veku žiadateľa,
konkrétne od 01.11.1959, pre výmeru dôchodku za výsluhu rokov boli zhodnotené zvýhodneným

dvojnásobným zápočtom, a to 14 ukončených rokov zamestnania v I. kategórii funkcií z výkonu
vojenskej činnej služby a 17 ukončených rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii z výkonu civilného
zamestnania, t.j. spolu 62 celých rokov. S poukazom na uvedené v podaniach nebohého žalobcu je
uvádzaný nesúhlas s postupom každoročného zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia.
36. Žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-4-59-2/2016-OdSOP zo dňa 30.08.2016 podľa § 59 ods. 2 zákona

č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie Y. F. proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.
VÚSZ-65406002865008 z 15.06.2016, ktorým VÚSZ podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zvýšil
od 01.07.2016 Y. F. výsluhový dôchodok zo sumy 715,98 eur na sumu 716,05 eur mesačne a toto
rozhodnutiepotvrdil.Žalovanýmalprirozhodovanípreukázateľnezistené,žeodvolateľvykonalvojenskú
službu v trvaní 14 skončených rokov. Doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu

služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, preto podľa § 68 ods.
3 zákona č. 328/2002 Z.z. na výpočet zvýšenia odvolateľovho výsluhového dôchodku bol ustanovený
koeficient 1. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dôvodil tým, že zvýhodnené započítanie celej doby
vojenského a civilného zamestnania na zvýšenie (valorizácie) výsluhového dôchodku tak, ako sa toho
domáhal odvolateľ, by bolo porušením zákona č. 328/2002 Z.z. Nebohý žalobca, ktorému bolo toto

rozhodnutie žalovaného doručené 05.09.2016, žiadal aj toto rozhodnutie preskúmať súdom. Správny
súd správnu žalobu v tejto časti podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP odmietol dôvodiac tým, že toto
rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Sa/2/2019
zo dňa 02.06.2020 a v kasačnom konaní najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/99/2020 zo dňa
21.09.2022. Kasačný súd sa s týmto postupom správneho súdu a rozhodnutím v tejto časti stotožnil.

37. Vykonaným dokazovaním kasačný súd zistil, že v danej veci zostalo v podstate sporné
- obdobie od 01.09.1959 do 31.10.1959, t.j. pred dovŕšením 18 rokov veku v III. kategórii funkcií z
dôvodu, že v I. kategórii funkcií bolo možné podľa zákona č. 100/1988 Zb. započítať len obdobie po
dovŕšení 18 rokov veku. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že pôvodný žalobca vo svojich podaniachpoukazoval na to, že ku dňu 01.09.1959 mal na motorových lietadlách oficiálne nalietaných 60 hodín a
10 minút a že po skončení primárnej a praktickej výučby vo Zväzarme absolvoval prijímacie skúšky z
lietania a telesnej zdatnosti v I. leteckom školskom pluku v Prostějove, ktorý bol v roku 1959 preložený

do Prešova; ďalej, že na základe súhlasu rodičov z dôvodu, že v čase lietania nemal ešte 18 rokov
a tiež kladných lekárskych prehliadok a o telesnej a psychickej zdatnosti vo Vojenskej nemocnici v
Ružomberku, teoretických skúškach a absolvovaní leteckého výcviku bol prijatý na Vojenskú leteckú
školu do Košíc. Nebol dôvod spochybniť, že pôvodný žalobca výcvik letca absolvoval pred dovŕšením
18. roku veku, čo aj sám potvrdil vo svojich vyjadreniach, avšak reálne odlietané obdobie (60 hodín a

10 minút) pred dovŕšením 18 rokov veku podľa vtedy platných právnych predpisov mu nebolo možné
v konaní o priznanie dôchodkovej dávky započítať. Tak, ako to kasačný súd uvádza vyššie, od pokiaľ
sa v tejto časti námietok poukazuje na baníckych učňov, kasačný súd poznamenáva, že tieto kasačné
dôvody neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že baníckym
učňom, ako aj učňom fúkačom skla sa počíta ich príprava na budúce zamestnanie už od 15 rokov veku.
38. Kasačný súd záverom považuje za potrebné poukázať aj na oznámenie Vojenského úradu

sociálneho zabezpečenia zo dňa 06.09.2007, ktorým Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava oznámil,
že Y. F. bola zhodnotená doba pre dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca a do tejto doby nebola
zhodnotená pre nárok ani pre výpočet vojenská základná služba od 01.09.1959 do 07.03.1960, ani doba
štúdiaod01.09.1956do31.08.1959,pretožetátodobazamestnania,služby,sapredôchodokzavýsluhu
rokovnezapočítava.Zvýhodnenýzápočetbolzaobdobieod08.03.1960do31.05.1975vojakzpovolania

a od 01.06.1974 do 31.12.1991 - I. pilot - inšpektor - civilné zamestnanie (list zo dňa 12.06.2013).
39. Vzhľadom na uvedené dôvody, kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.
40. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.