Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/255/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123225285
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lakoštiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123225285.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PLOBERGER - SK, s.r.o., so sídlom
Priemyselná 2634/1, 909 01 Skalica, IČO: 36 270 482, v konaní zast.: Právne centrum s.r.o., Mýtna
42, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 698 873 proti povinnému: Green for Life, s.r.o., so
sídlom 215, 962 04 Korytárky, IČO: 52 182 070 o vymoženie 180,75 Eur s príslušenstvom, vedenej
u súdneho exekútora: JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom exekútorského úradu: Ul. 29. augusta č.16,

974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 982 586, pod sp. zn. 6EX 100/23, o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31. 01. 2023 domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 180,75 Eur s prísl., a to na podklade exekučného titulu –
Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/1658/2022 zo dňa 06. 12. 2022,
ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 10. 01. 2023.

2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 09. 02. 2023 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie sp. zn. 1Ek/255/2023 pre súdneho exekútora JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom

exekútorského úradu: Ul. 29. augusta č.16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 982 586, ktorý exekúciu
vedie pod sp. zn. 6EX 100/23.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 20. 08. 2025 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil
exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok
právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku

nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.

4. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 22. 08. 2025. Následne
dňa 26. 08. 2025 oprávnený doručil poverenému súdnemu exekútorovi námietky proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, v ktorých uviedol, že súdny

exekútor nešpecifikoval z akého konkrétneho dôvodu exekúciu zastavil, nakoľko vo výrokovej časti
upovedomenia neuviedol žiadny konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie a ani odkaz na konkrétne
písmeno uvedeného § 61n Exekučného poriadku, ktoré by zastavenie exekúcie odôvodňovalo. Až z
odôvodenia upovedomenia vyplýva, že exekúciu zastavil podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného
poriadku. Oprávnený ďalej tvrdil, že v poslednej správe o stave exekúcie zo dňa 08. 04. 2025 exekútor
uviedol, že povinný je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla FORD S-MAX, EČV: A., 1. reg.

11.09.2007. Napriek tomu, že pri svojej činnosti zistil, že na povinného je evidovaný majetok, žiadnym
spôsobom neuviedol, či vykonal nejaké úkony smerujúce k zaisteniu tohto majetku ani neposkytolžiadne ďalšie informácie ohľadom tohto majetku. Lustráciou vo verejne prístupných databázach vozidiel
oprávnený zistil, že predmetné vozidlo existuje a dňa 20. 05. 2025 vozidlo vykonalo emisnú kontrolu. Je
teda preukázané, že vozidlo reálne existuje a mohlo byť v exekúcii speňažované. Oprávnený mal teda

za to, že nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, nakoľko exekútor zistil majetok, ktorý by
mohol byť postihnutý exekúciou a ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe vyššie
uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby súd námietkam vyhovel a napadnuté upovedomenie o
zastavení exekúcie zrušil.

5. Súdny exekútor k námietkam oprávneného poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku, v zmysle
ktorých spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby
hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Pri určovaní
spôsobu vykonania exekúcie je súdny exekútor povinný postupovať s odbornou starostlivosťou s
prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. V tejto súvislosti súdny exekútor považoval za potrebné uviesť,
že predmetná exekúcia je vedená na vymoženie pohľadávky predstavujúcej v časti vymáhanej istiny

výšku 180,75 Eur. Z obsahu exekučného spisu síce vyplýva, že povinný je vlastníkom a držiteľom
motorového vozidla zn. FORD S-MAX, AF, ev. č: A. XXX B., pričom sa však jedná o rok výroby 2007,
teda hnuteľnú vec nízkej (nepatrnej) hodnoty, ktorá by mohla byť exekúciou postihnutá, avšak výťažok
z dražby toho motorového vozidla by nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie (napr.: vyhotovenie
znaleckého posudku, obhliadka motorového vozidla, odobratie kompetentnou osobou, uskladnenie

v zabezpečených priestoroch a pod.). Takýto postup súdneho exekútora, t. j. zaistenie majetku a
jeho postihnutie dražbou by sa potom javil ako neefektívny a v rozpore so zásadou hospodárnosti
a primeranosti. Na základe vyššie uvedených skutočností súdny exekútor navrhol, aby súd námietky
oprávneného zamietol.

6. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok), doručením
poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

7. Podľa § 59 ods. 1 Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor zabezpečí jej vykonanie.

Pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykoná potrebné
úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku.
Exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie. Pri zisťovaní majetku povinného exekútor prihliadne na pokyny
oprávneného, ak sú pre zistenie majetku povinného potrebné a ak si ich uskutočnenie nevyžaduje

náklady vo výške neprimeranej k výške vymáhanej povinnosti.

8. Podľa § 59 ods. 3 Exekučného poriadku, o svojich zisteniach exekútor informuje oprávneného
s uvedením vykonaných úkonov na zistenie majetku povinného, ktorý možno postihnúť alebo ktorý
postihol, a to v nasledovných lehotách:

a) prvú správu podá exekútor oprávnenému najneskôr do troch mesiacov od začatia exekúcie,
b) ďalšie správy podá exekútor oprávnenému po 180 dňoch od uplynutia lehoty na podanie
predchádzajúcej správy.

9.Podľa§61nods.1písm.c)Exekučnéhoporiadku,exekútorvydáupovedomenieozastaveníexekúcie,

ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

10. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v

upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

11. Podľa 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.

c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Aksúd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

12. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý
v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie
a výzvu na úhradu trov exekútora. Napriek tomu má oprávnený, v niektorých prípadoch, možnosť
použiť procesnú obranu proti takémuto rozhodnutiu súdneho exekútora v podobe podania námietok,

ktoré súdny exekútor predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym
exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od
začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

13. Súdny exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom

rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného či tretích osôb. Objektívne
zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a
vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov
povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným
na skúmanie majetkových pomerov povinného, toto preskúmavanie má prebehnúť pred súdnym

exekútorom. S poukazom na uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou
zistil majetkové pomery povinného a zvolil primeraný spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, a
aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom
nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom
poriadku.

14. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. c) považuje za dôvod pre
zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn.
relatívnanemajetnosť),anieneexistenciuakéhokoľvekmajetkupovinného,čižeabsolútnunemajetnosť.
Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil

zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 30
mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre
zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo viac ako dva a pol roka od začatia zisťovania majetku
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. c) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu

konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu
regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne
dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale u ktorých nebude v
dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.

15. Súd po oboznámení sa s námietkami oprávneného konštatuje, že tieto nie sú právne významné.
Skutočnosť, že súdny exekútor vo výrokovej časti upovedomenia o zastavení exekúcie neuviedol
konkrétne písmeno, podľa ktorého exekúciu zastavuje nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia
o zastavení exekúcie. Ide len o formálny nedostatok, pričom konkrétny dôvod zastavenia exekúcie
jasne vyplýva z odôvodnenia upovedomenia o zastavení exekúcie. To, že povinný je vlastníkom a

držiteľom motorového vozidla zn. FORD S-MAX, AF, ev. č: A. XXX B., nie je v tomto prípade zárukou
vymoženia pohľadávky, nakoľko ide o vozidlo s rokom výroby 2007, t. j. výťažok z dražby predmetného
vozidla by vzhľadom na vek vozidla nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Uspokojenie pohľadávky
oprávneného z prípadného výnosu z predaja uvedeného vozidla je v tomto prípade značne sťažené.
Súdny exekútor postupoval v zmysle zákona keď podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku

zastavil exekúciu, nakoľko súdny exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou
starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej
činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora pričom súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti svoje povinnosti porušil. Spôsob vykonania exekúcie určí
exekútor, ak zákon neustanovuje inak, a to tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota

zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

16. Súdny exekútor na základe ním zistených skutočností po uplynutí zákonom stanoveného času
pristúpil k použitiu ustanovenia § 61n ods.1 písm. c), teda pri exekúcii vedenej na majetok právnickejosoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo
zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu
trov exekútora, a exekúciu zastavil. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor

k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nedôvodne.

17. Keďže exekúcia začala dňa 09. 02. 2023 doručením poverenia na vykonanie exekúcie poverenému
súdnemu exekútorovi, a upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané 20. 08. 2025, súd mal tiež za
preukázané, že ubehlo viac ako 30 mesiacov, počas ktorých súdny exekútor aktívne zisťoval majetok

povinného, pričom žiadny majetok postihnuteľný exekúciou nezistil.

18. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že zmena majetkových pomerov nemajetného povinného, ktorý
je právnickou osobou, je aj v budúcnosti (na rozdiel od fyzickej osoby) vysoko nepravdepodobná. Pokiaľ
oprávnený v budúcností zistí (bude mať indíciu), že povinný je vlastníkom exekúciou postihnuteľného
majetku, nič mu nebráni v tom, aby podal nový návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému.

19. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže
súdu bola preukázaná náležitá činnosť súdneho exekútora pri zisťovaní zexekvovateľného majetku
povinného, a preto s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.