Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5024200075
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5024200075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek
senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci návrhu navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C., okr. D., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony: E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C., okr. D., v konaní zastúpený procesnou opatrovníčkou: F. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C., okr. D., za účasti Krajskej prokuratúry v Žiline, o odvolaní E. B.

proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9Ps/18/2024–183 zo dňa 05.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol tak, že v poradí I. výroku obmedzil E. B. spôsobilosti na niektoré právne úkony, a to pre duševnú
poruchu psychotického charakteru, a to schizoformnou (paranoidne halucinačnou) poruchou, ktorá

má prechodný charakter za predpokladu dlhodobej abstinencie od psychoaktívnych látok a syndróm
závislosti od viacerých psychoaktívnych látok (psychostimulanciá, opioidy) v aktívnom štádiu, ktorá
má negatívny vplyv na priebeh duševného ochorenia a schopnosť vykonávať niektoré právne úkony.
VporadíII.výrokuokresnýsúdvymedzilrozsahobmedzeniaspôsobilostinaprávneúkonymenovaného,
a to tak, že nie je spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami nad 50,- Eur mesačne, na preberanie
a spravovanie invalidného alebo iného dôchodku, peňažných dávok zo sociálneho poistenia a štátnych

sociálnych dávok alebo iných obdobných finančných dávok, na jednostranné právne úkony spôsobujúce
vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, najmä uznanie dlhu, vzdanie sa práva, na udelenie
plnomocenstva, byť ručiteľom iným osobám, uzatvárať akékoľvek zmluvy alebo dohody majetkoprávnej
povahy, a to najmä zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným a hnuteľným veciam, kúpne
zmluvy, zmluvy o pôžičke, zmluvy o úvere, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy
o zriadení vecného bremena, ako aj správy vlastného majetku, uzatvárania zmlúv v oblasti poskytovania
služieb mobilných operátorov alebo služieb bankových a nebankových subjektov, rozhodovať o svojej

liečbe a o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (o spôsobe, čase a mieste poskytovania zdravotnej
starostlivosti), dávať informované súhlasy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o umiestnení svojej
osoby do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť, o odmietnutí odporúčanej zdravotnej
starostlivosti. V poradí III. výroku ustanovil menovanému opatrovníka, A. B.. V poradí IV. výroku vymedzil
oprávnenia a povinnosti opatrovníka tak, že opatrovník ako zákonný zástupca osoby, ktorej spôsobilosť
na právne úkony bola obmedzená je oprávnený a povinný zastupovať E. B. pri právnych úkonoch,

na ktoré nie je spôsobilý a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach, ak nejde o bežné veci je
potrebné schválenie súdom. V poradí V. výroku uložil opatrovníkovi povinnosť každoročne predložiť
súdu vyúčtovanie o správe majetku menovaného vždy do 30. júna a do 31. decembra príslušnéhokalendárneho roka a po skončení funkcie opatrovníka povinnosť predložiť záverečný účet zo správy
jeho majetku, pričom má dbať na pokyny súdu. V VI. výroku rozsudku uložil opatrovníkovi povinnosť
každoročne predložiť súdu správu o svojej činnosti a to vždy k 31. decembru príslušného kalendárneho

roka. Ďalej vo výroku VII. a VIII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu a trovy dôkazov platí štát.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh navrhovateľky a jeho
odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §

240 ods. 1 až 3, § 241 ods. 1, § 242, § 243 ods. 2, 3, § 244, § 245, § 247 ods. 1, 2, § 248 ods. 1 a
2, § 249 ods. 1, 2 a § 250 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“) vo veci rozhodol.

3. Poukázal na zásady, princípy a ustálenú vnútroštátnu, ako aj medzinárodnú doktrínu vzťahujúcu sa
kzásahudoosobnejintegrityčloveka,tedadospôsobilostinaprávneúkony.Obmedzovaniespôsobilosti

na právne úkony a rozsah obmedzenia je riešením ultima racio, je to posledné krajné riešenie, kde
je potrebné zvážiť všetky miernejšie alternatívy. Je potrebné primárne sledovať záujem dotknutého
človeka, až následne záujem verejný, či tretích osôb. V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony súd v žiadnom prípade takúto osobu neodsudzuje, ani jej neukladá sankcie. Vedúcou ideou je
ochrana a pomoc človeku, s dôrazom na ochranu jeho ľudskej dôstojnosti s vnímaním tohto právneho

prostriedku len ako celkom výnimočného. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky aplikoval aj test
proporcionality, teda či je sledovaný cieľ legitímny, nevyhnutný v slobodnej a demokratickej spoločnosti,
či je dané racionálne spojenie medzi cieľom a vybranými prostriedkami a tiež, či existujú prípadné
alternatívne prostriedky, ktoré by boli menej invazívne/intenzívne, prípadne pôvodne zvolený prostriedok
úplne vylučujúce. Súd primárne nemá vychádza len zo zistenej diagnózy osoby, o ktorej sa rozhoduje,

ale ako sa navonok prejavuje jej schopnosť obstarať si svoje veci, začleniť sa do bežného života,
reagovať na bežné životné situácie.
Zameral dokazovanie najmä na to, či E. B. nadmerne požíva návykové látky a či toto požívanie je takej
intenzity, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre zásah do jeho spôsobilosti na právne úkony.
Taktiež, či trvalá duševná porucha alebo nadmerné požívanie návykových látok ovplyvňuje menovaného

pri realizácii niektorých právnych úkonov, či celkom vylučuje jeho schopnosť uskutočňovať niektoré
právne úkony. Bolo tiež zisťované aj jeho širšie sociálne pozadie, ktoré by mu mohlo pomôcť pri realizácii
niektorých právnych úkonov a možnosť využitia aj iných prostriedkov, ako je obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony na dosiahnutie sledovaného cieľa.
Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, a to najmä výsluchom navrhovateľky,

procesnej opatrovníčky osoby, o ktorej spôsobilosť na právne úkony sa koná, znalca, vyjadrením
prokurátorky, výsluchom svedkov a vykonaním listinných dôkazov zistil skutkový stav, keďže
mimosporové konanie je ovládané zásadou zistenia skutočného stavu veci a je zrejmé, že podkladom
rozhodnutia súdu bude sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.
Na základe vykonaných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že menovaný požíval omamné

prostriedky (psychostimulácia a opioidy), dlhodobo v nadmernom množstve, čo sa prejavovalo aj
diagnostikovanou duševnou poruchou, ktorá ak sa neodstráni požívanie návykových látok, je trvalého
charakteru. Samotné zistenie, že fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná
alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov nestačí
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby. Nevyhnutné je ďalej preukázať, či takto

postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná realizovať niektoré právne úkony. Je teda
potrebné posúdiť vplyv duševnej poruchy alebo nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo
omamných prostriedkov, či jedov na správanie dotknutej osoby v rodine v spoločenskom styku s okolím,
s prihliadnutím k jeho osobným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom, spôsobilosť hospodáriť
s majetkom, schopnosťou posúdiť nevyhnutnú potrebu liečiť sa. Len súhrnným zhodnotením všetkých

týchto okolností, je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky na obmedzenie
spôsobilostinaprávneúkonysúdanéalebonie.Podľanázoruokresnéhosúdumádlhodobézneužívanie
omamných prostriedkov menovaným, a tým vyvolaná alebo zhoršená duševná porucha, vplyv na
jeho spôsobilosť vykonávať právne úkony v majetkovej sfére, s výnimkou disponovania s finančnými
prostriedkami neprevyšujúcimi 50,- Eur mesačne, na jednostranné právne úkony v majetkovej oblasti,

zaťažovanievlastnéhomajetku,uzatváraniemajetkovo-právnychzmlúv(priuzatváraníktorýchmôžebyť
zneužitý pri zhoršenom vnímaní reality a prítomnou zvýšenou sugestibilitou), prípadne ich uzatváranie
v tiesni, s cieľom zadovážiť si finančné prostriedky na návykové látky. Osobitne súd prvej inštancie
vymedzil prípady často v praxi spojené so zneužívaním aj u inak zdravých ľudí, a to v spojitostis ponúkaním bankových a nebankových produktov a produktov mobilných operátorov. Rovnako
konštatoval, že aktuálny duševný stav menovaného má vplyv na jeho spôsobilosť posúdiť svoj zdravotný
stav a v závislosti na návykových látkach, keďže liečbu odmieta a je k svojmu stavu nekritický.

Má zásadným spôsobom ovplyvnenú vôľovú a rozpoznávaciu spôsobilosť, má poruchy myslenia
a vnímania. Ohrozuje vlastný život a zdravie.
Podľa názoru okresného súdu boli naplnené všetky predpoklady na to, aby bol menovaný obmedzený
v spôsobilosti na právne úkony vo vymedzenom rozsahu (negatívnom) tak, ako to uviedol vo výroku
číslo II. svojho rozsudku. Spôsobilosť na právne úkony, ktoré nie sú vymedzené vo výroku II. rozsudku

okresného súdu zostala menovanému nezmenená a zachovaná. To znamená, že súd ho neobmedzil
spôsobilosti konať a vystupovať pred orgánmi verejnej moci, pretože z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že dokáže pred ním reálne vystupovať a taktiež v oblasti sociálnej starostlivosti (potreba
bývania, stravovania a ďalších bazálnych osobných vecí, preberanie poštových a iných zásielok),
ako navrhol znalec. Obmedzenie menovaného v spôsobilosti na právne úkony v majetkovej sfére
a sfére zdravotnej starostlivosti je postačujúce a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa – jeho

ochrany pri rešpektovaní princípu ultima racio. Nebolo preukázané, že by bolo potrebné a nevyhnutné
obmedzovať menovaného v spôsobilosti na právne úkony aj v inej oblasti. Keďže menovaného súd
obmedzil v spôsobilosti na právne úkony, v súlade s § 248 CMP mu ustanovil opatrovníka v osobe
jeho matky, ku ktorej má pozitívny vzťah a dôveru. S vymedzením oprávnení a povinností, ktoré ako
opatrovník má.

O trovách štátu okresný súd rozhodol podľa § 251 CMP a nárok na náhradu trov mu nepriznal.
O výške trov znalkyni rozhodol samostatnými uzneseniami. O trovách konania účastníkov okresného
súdu rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak zákon
neustanovuje inak.

4. Proti rozsudku podala odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosť na právne úkony sa koná, podaním
doručeným súdu dňa 13.11.2025. Nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, spochybnil vyjadrenie
znalca ohľadne jeho zdravotného stavu. Nepoprel užívanie opiátov na chronickú bolesť. Po psychickej
stránke je zdravý človek, mozog má v poriadku. Konštatoval, že F. A. nie je jeho zástup a ani jeho
procesný opatrovník. Uviedol, že je neproblémový celý život, svojprávny, samostatne fungujúci občan

Slovenskej republiky. Nevidel dôvod, pre ktorý by mal byť zbavený svojprávnosti.

5.KodvolaniusavyjadrilaOkresnáprokuratúraČadca,ktorápoukázalanavecnúsprávnosťazákonnosť
napadnutého rozsudku. Odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Menovaný opakovane uvádza
tie isté argumenty ako na pojednávaní, s ktorými sa súd už vysporiadal a dôvody svojho rozhodnutia

vysvetlil podrobne v písomnom vyhotovení rozsudku. V konaní pred okresným súdom bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky jednoznačne potvrdili dôvodnosť podaného návrhu. Aj
z obsahu podaného odvolania vyplýva nekritickosť postoja menovaného k svojmu zdravotnému stavu,
pričom práve táto skutočnosť predstavuje jeden z najpodstatnejších faktorov odôvodňujúcich nutnosť
regulácie jeho spôsobilosti na právne úkony. Nutnosť a nevyhnutnosť tak významného zásahu do práv

menovaného je aktuálne umocnená aj ďalšími skutočnosťami, ktoré nastali po vyhlásení odvolaním
napadnutého rozsudku, po ktorom menovaný podľa vyjadrenia jeho matky (opatrovníčky), ktorá sa
dostavila aj na okresnú prokuratúru, naďalej na dennej báze obťažoval rodinu G. H.. Mal opäť po
vyhlásení rozsudku užiť drogu pervitín a v dôsledku stupňujúceho sa agresívneho správania mu bola
privolaná RZP a bol hospitalizovaný na psychiatrii v I..

6. Navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.12.2025.
Nesúhlasila s obsahom odvolania vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony menovaného.
Od posledného pojednávania sa zdravotný stav menovaného (jej syna) veľmi zhoršil. Stále pokračuje
v obťažovaní, zamestnal sa a opätovne začal s užívaním pervitínu. Po nadmernom požití pervitínu mával

halucinácie, nepríčetne behal po dome, po dedine. Z tohto dôvodu zavolala RZP a políciu,
on jej však medzitým ušiel a ešte v ten istý deň ho polícii zadržala. Následne bol hospitalizovaný v I.
nemocnici na psychiatrickom oddelení. Bola mu nasadená liečba. Pre záchranu života svojho syna
žiadala o urýchlené rozhodnutie o zbavenia svojprávnosti jej syna, ktorý nie je schopný objektívne
posúdiť svoj zdravotný stav.

7. K odvolaniu sa vyjadrila aj procesná opatrovníčka osoby, o ktorej spôsobilosť sa koná, pričom
taktiež vyjadrila nesúhlas s obsahom podaného odvolania, nakoľko stav menovaného sa výrazne od
posledného rozhodovania zhoršil. Jeho ďalšia liečba je potrebná v prospech jeho zdravia.8. Dňa 31. decembra 2025 Krajská prokuratúra v Žiline oznámila prebratie vstupu do konania, ktorý
vykonala a doposiaľ realizovala Okresná prokuratúra Čadca. Z vyjadrením Okresnej prokuratúry Čadca

k odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosť sa koná, sa stotožnila.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, na základe odvolania podaného v zákonnej lehote osobou na
to oprávnenou, a to osobou o obmedzení spôsobilosti na právne úkony ktorej sa koná, prejednal vec
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario a za aplikácie

§ 65, § 66 CMP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods.
1,2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0.

10. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, pretože
sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi a právnym vyhodnotením uskutočneným súdom
prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom vo výroku I. a II. obmedzil spôsobilosť na právne úkony

menovaného a určil rozsah obmedzenia taxatívnym vymenovaním úkonov, na ktoré nie je spôsobilý, vo
výroku III. až VI. mu ustanovil opatrovníka, s určením rozsahu jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich
z jeho ustanovenia do funkcie opatrovníka, v spojení so súvisiacim výrokom VII. o trovách účastníkov
prvoinštančného konania a výrokom VIII. o trovách štátu. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd nebol povinný v odôvodnení svojho rozsudku opätovne zopakovať tie skutkové zistenia

a právne vyhodnotenia, ktoré konštatoval súd prvej inštancie a bolo postačujúce na ne len odkázať,
pokiaľ rozhodnutie súdu prvej inštancie s rozhodnutím odvolacieho súdu predstavujú organickú jednotu
z hľadiska predmetu konania. Odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 3 druhá veta CSP bol však povinný
sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní navrhovateľa, k čomu na základe nižšie
prijatých zhodnotení zo strany odvolacieho súdu aj došlo.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne. Za
rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie
osoby o ktorej spôsobilosti sa koná, a to proti rozsudku súdu prvej inštancie celom rozsahu.

12. Preskúmaním veci odvolací súd mal za preukázané, že osoba o ktorej spôsobilosti na právne úkony
sa koná, bola rozhodnutím prvoinštančného súdu obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu
ako je uvedené vo výroku II. rozsudku okresného súdu a v zmysle zákona jej bol ustanovený opatrovník
na zastupovanie v rozsahu, v ktorom bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony s vymedzením
práv a povinností ustanovenej opatrovníčky (výrok III. až VI. rozsudku).

13. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne vážnym zásahom do duševnej integrity
fyzickej osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tento zásah verejnej moci bol výsledkom
starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom, resp. znalcom. Tak ako
samotné skúmanie prítomnosti duševnej poruchy, ktorá má byť dôvodom na obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony, rovnako aj rozsah právnych úkonov, ktorých sa obmedzenie týka je otázkou, vyriešenie
ktorej sa nezaobíde bez znaleckého skúmania, resp. bez odborného vyjadrenia lekára, keďže na
uvedené nemá súd potrebné odborné znalosti. Preto opierajúc sa predovšetkým o názor odborníka, vo
vzťahu k zistenej duševnej poruche a jej prejavom u konkrétnej osoby, súd musí v rozhodnutí nastaviť
rozsah obmedzenia tak, aby zabezpečil primerané, čo najmenej represívne a zároveň účinné záruky

tak, aby osobe bola poskytnutá ochrana pred jej neuváženým konaním, poškodzujúcim ju samotnú
a pred jej prípadným, zneužitím zo strany tretích osôb. Jednou zo zásad uplatňovaných pri rozhodovaní
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je, aby tento prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti
osoby na právne úkony v čo najmenšom rozsahu, pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú, ale zároveň tak,
aby účel opatrenia bol zachovaný. V danom prípade okresný súd vychádzal predovšetkým zo zistení

znalca v spojení s ďalšími dôkazmi, t.j. iba súhrnným hodnotením všetkých individuálnych pomerov
dotknutej osoby, jej sociálneho prostredia, v ktorom existuje, bolo možné dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

14. Vyhodnotením hmotnoprávnych predpokladov pre zásah do spôsobilosti na právne úkony, resp.

jeho modifikácia si vyžaduje „kvalifikovanosť“ subjektov posudzujúcich zdravotný stav , resp. rozsah
a intenzitu obmedzení, ktoré sú potrebné. Okresný súd v súlade s § 244 CMP ustanovil v konaní znalca,
vykonal znalecké dokazovanie a uskutočnil aj výsluch znalca na pojednávaní konanom dňa 01.10.2025.15. K odvolacím dôvodom odvolateľa, odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie o tom, či osobu, o ktorej
spôsobilosti sa koná, je nevyhnutné, obmedziť v spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu,
sú právne podstatné len hmotnoprávne kritéria uvedené v § 10 Občianskeho zákonníka (čo napokon

konštatuje aj súd prvej inštancie, keď uvádza, že dôvodom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
je duševná porucha, ktorá nie je len prechodná)

16. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka odvolateľa, že nesúhlasí s vyjadrením znalca
ohľadom jeho zdravotného stavu. Odvolateľ v podanom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti,

s ktorými by sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, resp. ktoré by mali alebo mohli
mať vplyv na iné rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, keď rozhodol
o obmedzení menovaného spôsobilosti na právne úkony, vymedzil rozsah obmedzenia, rozhodol
o ustanovení opatrovníka osobe, ktorej spôsobilosť bola obmedzená, o oprávneniach a povinnostiach
opatrovníka a o trovách konania, keď vykonal k takémuto rozhodnutiu všetko potrebné dokazovanie.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na znalecký posudok vypracovaný riadne ustanoveným znalcom

z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, výsluch znalca na pojednávaní, výsluch osoby
o spôsobilosti ktorej sa koná, výsluchy svedkov, lekárske správy, ako aj na ďalšie listinné dôkazy
vykonané v rámci prvostupňového konania, tiež na vyjadrenie účastníčky konania k podanému
odvolaniu, z ktorého vyplýva, že psychický stav menovaného sa po rozhodnutí súdu prvej inštancie
zhoršil, bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a pokračuje v užívaní návykových látok.

17. Odvolací súd záverom len dopĺňa, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, je
možné zmeniť, alebo zrušiť, v prípade, ak sú dané dôvody na zmenu rozsahu obmedzenia, alebo na
navrátenie spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná (§ 249 ods. 1 CMP).

18. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko neboli

zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.