Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 16CoP/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625204964
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2625204964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň

Mgr.AndreyHadnagyovejaJUDr.KristínySrnkovej,vprávnejvecistarostlivostisúduomaloletédieťa:A.
A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17/1, Senica, matky: C. D., nar. XX. XXXXXXXXX
XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Kristína Žúrková, advokátka
so sídlom Nám. Sv. Martina 9, Holíč, a otca: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom G., t. č. bytom H.
G. XX, F., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 4P/47/2025-158 z 18. septembra 2025 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Senica č. k. 4P/47/2025-167 z 30. septembra 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku V. o styku otca s maloletým dieťaťom a v závislom výroku VI. o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zveril
maloletého A. A. do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia majú právo

maloletého zastupovať a spravovať celý jeho majetok. Výrokom III. zaviazal otca prispievať na výživu
maloletého výživným v sume 160,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 20. dňa
toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Výrokom IV. povolil otcovi zročné výživné za čas od 21.
mája 2025 do 18. septembra 2025 v sumu 526,50 eur zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po
50,- eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok. Výrokom
V. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny
týždeň v roku v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v určený

čas na parkovisku pred bytovým domom matky a po skončení styku maloletého na tom istom mieste
odovzdá a každý štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v určený
čas v školskom zariadení a po skončení styku maloletého odovzdá matke na parkovisku pred bytovým
domom matky. V prípade, že maloletý nebude v školskom zariadení, prevezme si ho otec od matky.
Súčasne matke uložil povinnosť zabezpečiť odovzdanie a prevzatie maloletého otcovi a maloletého
na styk s otcom riadne pripraviť. Výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 24 ods. 4, § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4,

5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“). Vecne dôvodil, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Medzi rodičmi nebola
zo začiatku sporná otázka zverenia maloletého, jeho zastupovania a spravovania jeho majetku a otázka
výživného. Otec maloletého síce na pojednávaní uviedol, že už nesúhlasí ani so zverením maloletéhomatke, avšak najspornejším bodom medzi rodičmi maloletého ostal počas celého konania styk s otcom.
Navýškevýživnéhonamaloletéhovsume160,-eurmesačnebolaodpočiatkukonaniazhoda.Priurčení
výchovného prostredia, v ktorom bude maloletý vychovávaný, súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrení

matky, zobral na zreteľ situáciu otca a prihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a maloletého
zveril do osobnej starostlivosti jeho matky, nakoľko sa o dieťa osobne stará a súdu neboli signalizované
žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti. Súd prvej inštancie mal za to, že matka saturuje potreby
maloletého, poskytuje mu bezpečie a riadnu starostlivosť pre jeho duševný, telesný a citový vývin.
Zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti je preto v najlepšom záujme maloletého. V súvislosti

so zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku súd prvej inštancie konštatoval, že otec aj
matka majú záujem tieto rodičovské práva vykonávať a žiaden z nich neprejavil záujem o to, aby
druhý rodič tieto práva mal akokoľvek obmedzené. Hoci sa v konaní obšírne riešila drogová minulosť
otca, matka nespochybnila jeho schopnosť vykonávať tieto rodičovské práva a povinnosti riadne a v
najlepšom záujme maloletého. Nakoľko ani súd prvej inštancie nevzhliadol potrebu niektorému z rodičov
obmedziť týmto spôsobom jeho rodičovské práva (a povinnosti), rozhodol tak, že obaja rodičia sú povinní

maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd
prvej inštancie jednak z veku, odôvodnených potrieb maloletého a jeho zdravotného stavu a jednak
z príjmu otca. Súd prvej inštancie výživné určil sumou 160,- eur mesačne od 21. mája 2025, t. j. od
podania návrhu na súd, nakoľko vychádzal zo súhlasu otca s takouto výškou výživného, s prihliadnutím
na jeho príjem dosahovaný u jeho zamestnávateľa v priemernej mesačnej výške 734,27 eur. Takto

určené výživné považoval súd prvej inštancie za adekvátne. Mesačné výdavky maloletého tak, ako ich
uviedla matka a otec s nimi súhlasil, ustálil na sumu 297,16 eur plus pomerná časť výdavkov za bývanie
s matkou. Podľa súdu prvej inštancie priznaním výživného v sume 160,- eur sa bude otec podieľať na
výživnom pre maloletého vo viac ako polovici s tým, že matka poberá na maloletého aj prídavok v sume
60,- eur a zároveň sa o maloletého osobne stará, čím je čiastočne vykompenzovaná jej vyživovacia

povinnosť voči maloletému. Pokiaľ ide o zročné výživné, súd prvej inštancie uviedol, že otcovi vznikol dlh
na výživnom za obdobie od 21. mája 2025 do 30. septembra 2025 (od podania návrhu do rozhodnutia
vo veci) vo výške 120,- eur za každý mesiac. Tzn. novourčené výživné 160,- eur mínus otcom platené
výživné 40,- eur s tým, že za mesiac máj mu vznikol dlh iba v alikvotnej časti 46,50 eur (120,- eur : 31 dní
v mesiaci = 3,87 eur/deň, teda 12 dní x 3,87 eur) + výživné vo výške 120,- eur za mesiace jún, júl, august

a september 2025 (120,- eur/mes. x 4 mesiace), t. j. celkovo 526,50 eur. Súd prvej inštancie povolil otcovi
v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „Civilný sporový poriadok“) tento dlh zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur až do
zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok
majúc za to, že táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca potrebám maloletého i finančným pomerom

otca. V súvislosti s úpravou styku otca s maloletým súd prvej inštancie nepristúpil k úprave styku s
prespatím, nakoľko otec nepreukázal, že by mal vyriešený svoj problém s drogami. Súd prvej inštancie
sa v tejto súvislosti odvolal na argumentáciu uvedenú v bode 36. odôvodnenia svojho rozhodnutia, podľa
ktorej otec nepredložil dôkaz o jeho drogovej abstinencii, hoci mu na to súd prvej inštancie určil dosť
dlhý čas, keď pojednávanie odročil za účelom dodania lekárskej správy od psychiatra o liečbe, resp.

nepotrebnosti liečby otca. Otec správu nedodal s odôvodnením, že nakoľko má nedoplatok v zdravotnej
poisťovni, psychiater ho nevyšetril. Podľa súdu prvej inštancie však toto odôvodnenie nie je dostatočné,
nakoľko v čase medzi dvoma pojednávaniami mal otec šancu doplatiť svoj nedoplatok alebo sa dať
vyšetriť v Českej republike, kde pracuje a kde, ako sám uviedol, by mohol vyšetrenie absolvovať. Otcom
tvrdený nedostatok financií na zaplatenie zdravotného poistenia súd prvej inštancie nemohol akceptovať

ako dôvod pre neabsolvovanie psychiatrického vyšetrenia, nakoľko otec deklaroval viaceré výdavky,
ktoré si mohol odpustiť, kedy by mu úspora umožnila vyšetrenie absolvovať (napr. kúpil maloletému
bicykel, pije každodenne pivo, fajčí – to všetko sú výdavky, ktoré by mohol investovať do zdravotného
poistenia na získanie potvrdenia o svojom zdravotnom stave). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo
februári 2025 bola otcovi testom zistená prítomnosť metamfetamínu a THC. Otec aj pred súdom priznal,

že užíval pervitín a marihuanu. Z rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/67/2017 z 23. októbra
2017, v ktorom otec vystupoval ako svedok, vyplýva, že pervitín si kupoval už v roku 2017, sám súdu
uviedol, že bol odsúdený na trest odňatia slobody v súvislosti s drogovou činnosťou v roku 2003 a
nakoľko aj v roku 2025 priznal užívanie pervitínu, je zrejmé, že ide o dlhodobé užívanie tejto nebezpečnej
drogy. Hoci otec tvrdil, že pervitín užíval iba občasne a že od incidentu vo februári 2025 ho nepožil, túto

skutočnosť nepreukázal. Na testy na prítomnosť drog pred pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica sa dostavil iba dvakrát, pričom tieto preukazujú neprítomnosť metamfetamínu 48 hodín
pred vykonaním testu. Na psychiatrickom vyšetrení sa nezúčastnil tvrdiac, že dôvodom je nezaplatená
pohľadávka voči zdravotnej poisťovni. Súd prvej inštancie mal však za to, že nemôže zveriť päťročnédieťa osobe, ktorá má drogovú minulosť a nie je potvrdené, že má svoj problém s drogami vyriešený.
Napriek tomu, že súd prvej inštancie uveril otcovi jeho úprimný záujem a lásku k synovi, nie je bezpečné
a v záujme maloletého, aby strávil s otcom dlhodobejšie čas, kým otec nemá potvrdené, že úplne

abstinuje. Krátkodobejšie pobyty u otca na niekoľko hodín (v sobotu či po škôlke) však môžu saturovať
potrebu maloletého tráviť čas s otcom a otcovi môžu naplniť jeho vzťah s maloletým, a to za podmienok,
ktoré sú pre dieťa neohrozujúce a pre matku tiež zaručujú, že môže dieťa po niekoľkých hodinách
odlúčenia skontrolovať. Napokon aj matka navrhovala štvorhodinový interval stretávania s otcom, hoci
každý druhý týždeň. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 121 zákona č. 161/2015 Z. z.

Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) uviedol, že ak si otec
zmení správanie a bude schopný preukázať svoju absolútnu abstinenciu od drog, môže sa pred súdom
domáhať zmeny rozhodnutia, pričom matka sama deklarovala, že jej obavy o vývin maloletého pramenia
práve z problémov otca s drogami. Zároveň doplnil, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp.
zn. 4P/20/2025 z 3. apríla 2025 bolo súdom obmedzené na trvanie do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej, a preto sa ruší nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol

súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením (voči výroku V.) podal
v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za neprimerane

obmedzujúce jeho rodičovský kontakt so synom, ktorý nezodpovedá skutočným pomerom ani záujmu
maloletého dieťaťa. Uviedol, že je zamestnaný v dvojzmennej pracovnej prevádzke, má stabilné bývanie
a vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého, vrátane možnosti prespávania. Riadne platí výživné,
žije usporiadaným životom a má úprimný záujem podieľať sa na výchove maloletého. V minulosti
síce čelil osobným problémom, avšak vyše šiestich mesiacov už žije mimo akýchkoľvek negatívnych

vplyvov, zodpovedne pracuje a plní si rodičovské povinnosti. Poukázal na to, že maloletý má s ním
pevný a láskavý vzťah, rád s ním trávi čas a rozšírenie styku by bolo v jeho najlepšom záujme.
Podľa názoru otca dieťa potrebuje pravidelný a prirodzený kontakt s oboma rodičmi, a to nielen
v krátkych časových intervaloch. Záverom odvolania navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý víkend

od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý utorok alebo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00
hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne zo škôlky. Zároveň žiadal upraviť styk s maloletým počas
zimných a letných prázdnin podľa dohody rodičov.

3. Kolízny opatrovník maloletého v reakcii na odvolanie otca označil rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti za správny a v najlepšom záujme maloletého.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti potvrdiť. Poukázala na to, že otec doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal
abstinenciu od drog. Požadovanú správu od psychiatra nepredložil, neurobil nič, čo mu bolo odporúčané

(zaplatiť dlh na poistnom). Rovnako nepodstúpil dohodnuté množstvo testov u kolízneho opatrovníka,
pričom tvrdil, že mal problémy s dodaním testov, kuriérom a podobne. Ak by otec prestal užívať omamné
látky, nemal by problém testovať sa každý deň, čo však nerobil. Matka mala za to, že nie je bezpečné,
aby maloletý u otca prespával. Zo správy kolízneho opatrovníka z 28. marca 2025 vyplýva, že dňa 28.
februára 2025 boli privolaní do domácnosti otca, kde sa nachádzal aj maloletý. Otcovi bol vykonaný

test na omamné a psychotropné látky, z ktorých vyšli pozitívne látka THC a metamfetamín. Už v tom
čase otec hovoril, že navštívi A. I., pričom nebolo nijako preukázané, že by liečenie podstúpil, mal
podstúpiť alebo nemusí podstupovať. Subjektívna úvaha otca o tom, že nemusí niečo podstupovať,
nemôže postačovať na to, aby sa jeho styk s maloletým rozšíril. Matka ďalej uviedla, že podľa uznesenia
Okresného súdu Senica sp. zn. 4P/20/2025 z 3. apríla 2025 má styk otca s maloletým dočasne prebiehať

každý týždeň kalendárneho roka v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. V poslednom období však
veľmi často otec odovzdáva maloletého neskoro. Pravidelne sa musí otca dopytovať, kedy maloletého
odovzdá. Otec ich stále vyhľadáva na ihrisku či inde v meste a ak ich nenájde, nevyberane ju osočuje
v správach. Matka zároveň doplnila, že maloletý ju v poslednom období informuje, že sa u otca kúpe.
Dokonca by sa mali kúpať spolu, čo však nie je opodstatnené vzhľadom na ročné obdobie a následné

odovzdanie matke.

5. Otec v rámci odvolacej repliky považoval vyjadrenie matky za účelové a založené na nepreukázaných
tvrdeniach, ktorých cieľom je spochybniť jeho rodičovskú spôsobilosť. Nikdy neužíval drogy ani inénávykové látky a počas styku s maloletým sa správa zodpovedne. Styk s maloletým prebieha pokojne,
bez incidentov, v bezpečnom prostredí a so zabezpečením všetkých jeho základných potrieb. Zdôraznil,
že medzi ním a maloletým existuje prirodzený, stabilný a citový vzťah. Matka nepredložila žiadne

lekárske ani psychiatrické potvrdenie, ktoré by preukazovalo jej tvrdenia. Ak to súd uzná za potrebné,
je pripravený podrobiť sa vyšetreniam. V súvislosti s kúpaním maloletého otec uviedol, že kúpanie
prebieha výlučne za účelom hygieny, primerane veku dieťaťa a s rešpektom k jeho dôstojnosti. Ďalej
poukázal na to, že matka a členovia jej rodiny sa pred maloletým dlhodobo vyjadrujú o jeho osobe
hanlivým spôsobom a tvrdia, že mu bude ubližovať, ak s ním bude dlhšie. Dochádza k odoberaniu alebo

ničeniu darčekov, ktoré maloletému daroval, čím je maloletý manipulovaný a vystavený konfliktu lojality.
Maloletý sa opakovane vyjadril o fyzických trestoch zo strany starej matky J. D. a jej partnera A. G..
Pred maloletým je opakovane privolávaná polícia, čo u neho vyvoláva strach a psychickú ujmu. Matka si
neplnízákonnúinformačnúpovinnosťaodmietahoinformovaťozáležitostiachtýkajúcichsamaloletého.
Napriek existencii zákazu priblíženia ho matka sama opakovane porušuje a následne situácie účelovo
eskaluje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol vykonanie znaleckého dokazovania z odboru

psychológie alebo psychiatrie na preverenie vplyvu správania matky a jej rodiny na psychický vývoj
maloletého. Záverom opätovne navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, prípadne
ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Matka v rámci odvolacej dupliky uviedla, že byt, v ktorom otec býval v podnájme, vyhorel. Z

príspevkov používateľov Hasičský a záchranný zbor a Hasiči F. na sociálnej siete vyplýva, že v nedeľu
21. decembra 2025 bol nahlásený požiar bytu na prvom poschodí na ulici H. G. XX D. F.. Išlo o požiar
v značnom štádiu horenia. Osobu z požiarom zasiahnutého bytu si do svojej starostlivosti prevzala
posádka záchrannej zdravotnej služby, ktorá ju vyšetrila. Príčina vzniku požiaru je v štádiu vyšetrovania.
To, že ide o byt, v ktorom býval otec, potvrdil aj on sám vo svojom statuse s tým, že za príčinu požiaru

označil starú hliníkovú elektroinštaláciu a uviedol, že v byte sa nikto nenachádzal. Podľa matky sú otcom
tvrdené skutočnosti nepravdivé vzhľadom na vyjadrenie záchranných zložiek. Podľa komentárov pod
statusom hasičov sa mal v byte vyrábať pervitín, z čoho vznikol požiar. Matka mala za to, že otec
nie je schopný zabezpečiť maloletému bezpečné prostredie. V súčasnosti nie je zrejmé, kde otec žije,
v akých podmienkach, nie sú prešetrené pomery v domácnosti otca, otec nepracuje, preto má ešte

väčšiu obavu o bezpečnosť prostredia a o zabezpečenie všetkých potrieb maloletého. Nesúhlasila s
nariadením znaleckého dokazovania a mala za to, že zo spisového materiálu sú riadne preukázané
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Opätovne teda navrhla, rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – otcom maloletého dieťaťa (§ 359 a § 362 ods.
1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového

poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku á contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že
odvolaniu otca nemožno priznať úspech, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením súdu prvej inštancie je vo výroku V. a VI. vecne správny a je preto dôvodné ho potvrdiť (§
387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je konanie o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu.

9. Predmetom odvolacieho konania v dôsledku odvolacích námietok otca je posúdenie správnosti
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku V. o úprave

styku otca s maloletým A. A..

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňujes odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

11. Odvolací súd nezistil v predmetnej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia ohľadom úpravy styku
otca s maloletým. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej
inštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodovsúdu

prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Keďže tu však je i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s
tzv. odvolacími námietkami otca (§ 387 ods. 3 Civilného sporového poriadku), pre úplnosť odôvodnenia
odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

18. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.

19. Podľa čl. 41 ods. 6 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.20. Súd vo veciach starostlivosti o maloletých sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov v rodine
vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody.
Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový

význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahin v. Nemecko č. 30943/96 z 8. júla
2003).

21. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále

zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to
prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie
citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa
rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá

v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba
chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu

rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

22. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku

každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

23. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, majú

byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to
tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak
na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného
pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom.

24. V predmetnej veci otec nesúhlasí so súdom prvej inštancie stanoveným rozsahom jeho styku
s maloletým, tento považuje za obmedzujúci, pričom zastáva názor, že v najlepšom záujme maloletého
je, aby tento styk prebiehal v širšom rozsahu vrátane prespania maloletého v domácnosti otca. V tejto
súvislosti poukazuje na stabilné bývanie a vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého. Uvádza,
že v minulosti síce čelil osobným problémom, avšak vyše šiestich mesiacov už žije mimo akýchkoľvek

negatívnych vplyvov, zodpovedne pracuje a plní si rodičovské povinnosti.

25. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, skutočnosti prezentované oboma rodičmi
i vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletého v konaní má odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie
stanovený rozsah styku otca s maloletým je toho času v najlepšom záujme maloletého. Zo strany

otca neboli v odvolacom konaní uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu
prvoinštančného rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa je súd povinný skúmať v prvom rade záujem dieťaťa. V danom prípade sa súd prvej inštancie s
touto otázkou riadne vysporiadal.

26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec bol dlhodobým užívateľom omamných
a psychotropných látok (pervitín, marihuana). Na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie
14. júla 2025 otec dokonca priznal, že bol pod vplyvom marihuany aj v čase, keď mal maloletého
v starostlivosti. V konaní síce tvrdil, že už od marca 2025 omamné a psychotropné látky neužíva, avšak
svoju abstinenciu nijakým spôsobom nepreukázal. Na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica

sa ohľadom vykonania testov na prítomnosť drog dostavil iba dvakrát (obe s negatívnym výsledkom),
avšak zvyšné dohodnuté testovanie neabsolvoval argumentujúc podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka
problémami s dodaním testov, kuriérom a pod. Otec zároveň neabsolvoval vyšetrenie u psychológa
odvolávajúc sa na nezaplatenú pohľadávku voči zdravotnej poisťovni. V tejto súvislosti súd prvejinštancie preto správne poukázal na nie nevyhnutné výdavky otca, ktoré ak by otec nevynakladal, tieto
mohli byť určené na investovanie do zdravotného poistenia a získanie tak potvrdenia o jeho zdravotnom
stave, k čomu však nedošlo. Ani v rámci odvolacieho konania otec nijakým spôsobom nepreukázal, že

má svoj problém s omamnými a psychotropnými látkami riadne vyriešený. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že napriek úprimnému záujmu otca o syna, nie je bezpečné a v záujme
maloletého, aby s otcom strávil dlhší čas, prípadne aby v domácnosti otca aj prespával. Stanovený
rozsah styku bez prespania maloletého u otca považuje odvolací súd za primeraný vzhľadom na
drogovú minulosť otca, nepreukázanie dlhodobejšej abstinencie a zvládnutia problému s omamnými

a psychotropnými látkami, ako aj vzhľadom na skutočnosť, ktorá nastala po vydaní napadnutého
rozhodnutia dňa 22. decembra 2025, a to požiar bytu, v ktorom otec býval. Súdom prvej inštancie
upravený styk otca s maloletým sleduje legitímny cieľ, ktorým je udržiavanie vzťahu maloletého s otcom,
ktorého rola v živote je bez pochyby nenahraditeľná.

27. Pokiaľ otec navrhoval vykonať znalecké dokazovanie na preverenie vplyvu správania matky a jej

rodiny na psychický vývoj maloletého, odvolací súd nepovažoval vykonanie znaleckého dokazovania
za potrebné, keďže v konaní nebolo sporné, že by mal maloletý s otcom narušený vzťah, resp. že by
maloletý otca alebo styk s ním odmietal.

28. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove maloletého A. A.

kooperovať, v záujme maloletého zlepšiť komunikáciu a vzájomné vzťahy, čím prirodzene dôjde k
eliminácií napätia a konfliktov pri výkone rodičovských práv. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací
súd dopĺňa, že súdnym rozhodnutím upravený styk je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery, či už
dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať
o zmenu úpravy styku príslušný súd.

29. Ďalšie odvolacie argumenty otca považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porov. napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne

do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť úpravu styku otca s maloletým, preto odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

30. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. o styku otca s maloletým dieťaťom podľa

ustanovenia§387ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadkupotvrdilvrátanerovnakosprávnehozávislého
výroku VI. o náhrade trov konania účastníkov, ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade
ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového

poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).