Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10P/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8326200274
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Obušeková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8326200274.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Humenné,
deti rodičov: matka D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F. a otec A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XXX, zastúpený JUDr. Martina Řeřichová PhD., advokátka s.r.o.
so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 53 065 042, o návrhu otca a o protinávrhu

matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

1. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom A. každý pondelok a stredu v čase od 16:00 hod.
do 19:00 hod., každý párny týždeň v sobotu v čase od 16:00 hod. do nedele 19:00 hod. a každý nepárny
týždeň v piatok od 16:00 hod. do soboty do 19:00 hod.

2. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou C. každý pondelok a stredu v čase od 16:00 hod.
do 19:00 hod., každý párny týždeň v sobotu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň
v piatok od 16:00 hod. do 19:00 hod.
3. Otec je povinný maloleté deti v dohodnutom čase vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a v dohodnutom
čase odovzdať maloleté deti matke v mieste bydliska matky.

4. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v dohodnutom čase.
II. Toto neodkladné opatrenie bude t r v a ť do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré je vedené
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11P/12/2026.

III. V prevyšujúcej časti návrh otca a protinávrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom právnej zástupkyne
dňa 02.02.2026 domáhal, aby súd neodkladným opatrením upravil jeho styk s maloletými deťmi tak, aby
sa s maloletým A. stretával každý týždeň v pondelok a stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý párny

týždeň v sobotu od 10:00 hod. do nedele 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 16:00 hod.
do soboty do 19:00 hod a aby sa s maloletou C. stretával každý týždeň v pondelok, stredu a piatok od
16:00 hod. do 19:00 hod.

2. Predmetný návrh otec odôvodnil tým, že dňa 04.11.2022 s manželkou uzatvorili manželstvo a z tohto
manželstva pochádzajú dve maloleté detí, a to syn A., nar. XX.XX.XXXX a dcéra C., nar. XX.XX.XXXX.

V mesiaci január 2026 sa matka spolu s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v
súčasnej dobe žije v byte patriacom jej príbuznej. Dňa 14.01.2026 sme sa spolu s matkou dostavilina oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR Humenné, kde medzi rodičmi
došlo k dohode ohľadne stretávania sa otca s maloletými deťmi a výške výživného. Matka napriek
tejto podpísanej dohode ohľadne stretávania sa s maloletými deťmi a jeho eminentnému záujmu

o maloleté deti, bráni mu v kontakte s deťmi a odmieta, aby si maloleté deti zobral k sebe. S maloletými
deťmi má vybudovaný pozitívny citový vzťah, ktorý v dôsledku odmietavého postoja matky môže byť
vážne a trvalo narušený. V prípade, ak mu bude naďalej bránené v kontakte s deťmi, môže dôjsť
k ohrozeniu harmonického osobnostného vývinu, zdravia a zabezpečovania starostlivosti maloletých
detí. Na starostlivosti a výchove o maloleté deti sa podieľal od ich narodenia, kedy žili v spoločnej

domácnosti. Maloleté deti za svoj domov považujú spoločné bývanie na adrese H. E. B. F. a nerozumejú
tomu, prečo nemôžu zostať v "našom byte", ale musia odchádzať. Túto skutočnosť vníma najmä syn A.
a je smutný, keď má odísť preč. V konaní o rozvod manželstva sa bude domáhať zverenia maloletého
syna do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko to je v jeho najlepšom záujme a budú
tak najlepšie naplnené záujmy a potreby maloletého. Vzhľadom na nízky vek maloletej dcéry je aktuálne
vhodné, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka je s dcérou na rodičovskej

dovolenke, pričom rešpektuje jej citovú väzbu na matku v tomto veku. Do budúcna bude žiadať o
zmenu zverenia maloletej C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko má záujem
o osobnú starostlivosť aj o dcéru C.. Matka zneužíva výkon rodičovských práv a povinností v jeho
neprospech a v rozpore so záujmami maloletých detí a ich právom na starostlivosť zo strany otca,
pravidelný a rovnocenný kontakt s otcom a výchovné prostredie poskytované oboma rodičmi. Naliehavý

právny záujem vychádza najmä z ochrany maloletého dieťaťa formou zabezpečenia riadnej osobnej
starostlivosti zo strany oboch rodičov a pravidelný kontakt s oboma rodičmi.

3. Otec k návrhu ako prílohy pripojil: sobášny list, rodné listy maloletých detí, záznam zo stretnutia na
oddelení Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Humenné, odbor sociálnych vecí a rodiny Humenné, zo

dňa 14.01.2026 a komunikáciu rodičov.

4. Dňa 17.02.2026 bolo súdu doručené doplnenie návrhu otca, v ktorom uvádza, že rodičovská dohoda
uzavretá medzi rodičmi na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a kurately ÚPSVaR Humenné dňa
14.01.2026 ohľadne stretávania sa s maloletými deťmi bola dohodnutá s poukazom na pracovné

povinnosti otca. Otec požiadal zamestnávateľa o úpravu pracovného času z titulu starostlivosti
o maloleté deti, ktorý mu vyhovel a pracovnú dobu upravil tak, že jeho pracovná doba je každý pondelok
a stredu od 06:30 hod. do 14:00 hod. a každý piatok a od 06:30 hod. do 14:00 hod. Táto zmena
jeho pracovného času bola upravená tak, aby mal vytvorené podmienky pre úpravu styku s maloletými
deťmi a mohol s nimi plnohodnotne tráviť čas. Matka zámerne túto dohodu marí a otcovi ,,veľkoryso“

umožňuje stretávať sa s deťmi v týždni v utorok a vo štvrtok. Otec súdu doručil ako dôkaz vyjadrenie
zamestnávateľa GVP spol. s.r.o. Humenné zo dňa 16.02.2026 o vyhovení jeho žiadosti o úpravu
pracovného času z titulu starostlivosti o maloleté deti a to tak, že pracovná doba otca bude každý
pondelok a stredu od 06:30 hod. do 14:00 hod. a každý piatok a od 06:30 hod. do 14:00 hod.

5. Dňa 25.02.2026 sa k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila matka, ktorá
k veci uviedla, že s jeho návrhom nesúhlasí. Od 08.01.2026 s otcom nežijú v spoločnej domácnosti
z dôvodu, že spolužitie s ním už bolo neznesiteľné. Voči jej osobe sa opakovane správal agresívne,
jeho správanie v domácnosti vyvolávalo atmosféru strachu a neistoty. Z jeho strany dochádzalo
k dlhodobému psychickému nátlaku, ponižovaniu a dehonestácie jej osoby a tento stav viedol k úplnej

strate citových väzieb a vzájomnej úcty. Dňa 14.01.2026 sa dostavili na oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR Humenné, pričom neuvedomila si neprimeranosť dohody,
ktorú jej predložila kolízna opatrovníčka. Od tejto dohody odstúpila z hlavného dôvodu, že maloletý A.
takúto intenzitu stretávania nezvládal. Na strane maloletej C. nebol styk realizovaný v takej miere a otec
o ňu neprejavoval a neprejavuje taký záujem ako o syna. Okamžite kontaktovala kolízneho opatrovníka

a informovala ho o prejavoch a nezvládnuteľných stavoch syna. Zároveň kolíznemu opatrovníkovi aj
otcovi uviedla, že styk s deťmi môže realizovať každý utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod.
a každý druhý víkend s maloletým A. v sobotu od 10:00 hod. do nedele 19:00 hod. a s maloletou C.
v sobotu od 10:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 19:00 hod. Tento styk otec najprv
nerealizoval. Až dňa 17.02.2026 a dňa 19.02.2026 v časoch od 16:00 hod. do 19:00 hod. otec styk

realizoval a cez víkend realizoval s A. v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a s maloletou
C. len v sobotu s tým, že ju otec kontaktoval, že si po dcéru príde až v sobotu poobede, kedy sa vyspí,
v nedeľu už styk s dcérou otec nerealizoval. Deti sú vo veku, kedy sú na ňu silno citovo naviazané a vo
svojom veku potrebujú prítomnosť matky. V prípade dlhého odlúčenia od matky to na nich nepriaznivovplýva. Otec sa o deti riadne nezaujímal, nebol aktívny v ich výchove, nepozná ich potreby. Z dôvodu
nevhodného správania otca sú maloleté deti na matku citovo fixovaná, po návštevách u otca sa od nej
nechcú pohnúť a nepúšťajú ju z dohľadu. Má za to, že otec nedôvodne podaný návrh využíva na to, aby

jej mohol neprijateľne zasahovať do života. V danom prípade neexistuje potreba naliehavej neodkladnej
úpravy pomerov účastníkov, nakoľko stretávanie otcovi s deťmi umožňuje a nikdy mu v tom nebránila.
Otec sa s deťmi voda, styk prebieha a nie je ohrozený ich záujem. Styk sa fakticky realizuje. Navrhuje,
aby súd návrh otca zamietol, resp. zmenil tak, že upraví styk otca s maloletými každý utorok a štvrtok
od 16:00 do 19:00 hod. a s maloletým A. každý nepárny víkend v sobotu od 10:00 hod. do nedele do

19:00 hod. a s maloletému C. každý nepárny víkend v sobotu od 10:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu
od 10:00 hod. do 19:00 hod.

6. Dňa 13.02.2026 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka, v ktorom uviedol, že z dôvodu
výkonu kolízneho opatrovníctvo k maloletému I. (prvému synovi matky z prvého manželstva) bola
v minulosti viackrát zrealizovaná terénna sociálna práca v domácnosti matky, jej terajšieho manžela

a všetkých troch maloletých detí kvôli problémom sprevádzajúcich realizáciu styku maloletého I. s jeho
biologickým otcom. Matka v danom čase nevykazovala známky nespokojnosti v manželskom spolužití,
čo neskôr vysvetlila tým, že myslela, že sa to časom zmení a preto o tom ani nechcela hovoriť. Svoj
a odchod deti označuje za vyvrcholenie dlhodobo nepriaznivej životnej situácie a partnerských nezhôd.
Rodič, ktorý požiadal orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v F. o pomoc bol otec.

Ten dňa 12.01.2026 vyjadril svoje obavy z toho, že mu manželka bude brániť v stretávaní s deťmi. Dňa
14.01.2026 sa na ich oddelení uskutočnilo spoločné stretnutie s rodičmi, ktorého cieľom bolo pomôcť
rodičom nastaviť si určité pravidlá. Obom rodičom bolo zároveň vysvetlené, že táto dohoda nie je právne
záväzná, jej výkon nie je možné vymáhať a že ide iba o formu pomoci v situácii, keď im partnerský konflikt
bráni v záujme svojich spoločných detí kooperovať v rodičovskej rovine. Aktuálne je situácia taká, že

po niekoľkých stretnutiach mal. detí s otcom matka mal. detí usúdila, že takýto rozsah stretávania je
príliš široký, pretože podľa nej negatívne vplýva na zdravý všestranný vývin mal. A. a mal. C.. Vedie
ju k tomu správanie mal. A. po návrate od otca. Opisuje, že zatiaľ čo ona maloletého na stretnutie s
jeho otcom vždy pripraví tak, že dieťa sa na stretnutie teší, syn sa od otca vracia s plačom, dožaduje
sa návratu do jeho domácnosti, ovíja sa mu okolo nôh a odmieta k nej prísť. Okrem toho jej dieťa vo

veku troch rokov večer v posteli rozpráva o tom, že je zlá, lebo odišla od ocinka a on je teraz smutný.
Matka hovorí o zjavnej manipulácii mal. A. proti jej osobe, a to tak zo strany manžela, ako aj jeho rodičov
a blízkej rodiny. V takýchto podmienkach sa matka odmieta naďalej riadiť dohodou a otcovi navrhla
stretávanie v rovnakých časoch, avšak namiesto pondelkov, stried a piatkov navrhla, resp. určila, utorky
a štvrtky. S mal. A. a mal. C. sa nestretol v pondelok 09.02.2026 ani v stredu 11.02.2026, no aj napriek

tomu si ich nevyzdvihol ani v utorok 10.02.2026, nepôjde si pre ne ani dnes a opäť sa bude riadiť len
pôvodnou dohodou a mal. deti sa opäť pokúsi prevziať si od matky v piatok 13.02.2026. Dňa 09.02.2026
bola zrealizovaná terénna sociálna práca v mieste bydliska matky a maloletých detí. Matka umožnila
aj osobný pohovor s maloletým I. bez jej prítomnosti a tiež s maloletým A.. Maloletý A. je veľmi „živý“,
výrazne komunikatívny a na svoj vek má bohatú slovnú zásobu. Výslovnosť ešte nie je čistá, ale jeho

rečový prejav je dobre zrozumiteľný. Nemá problém komunikovať s cudzím človekom, viac ho ovláda
zvedavosť, než ostych. Mal. A. opísal čas strávený s otcom tak, že spolu chodia do G.. V dome tam
býva ocinko, babka J. a dedko K.. Keď je v Udavskom, hrá sa s autíčkami, má veľa autíčok. Ocko
mu hovorí, že mamka je škaredá a že dostane na zadok, lebo nepočúvala. Mal. A. je dieťa vo veku 3
roky a mal. C. má 1 rok a tri mesiace. Vonkoncom nie je vhodné, aby zo strany ktoréhokoľvek rodiča,

prípadne iného člena širšej rodiny, počúvali negatívne vyjadrenia na toho druhého. Rodič, ktorý takto
koná, resp. takéto konanie umožní, si neuvedomuje závažnosť narúšania primárnej vzťahovej väzby
spochybňovaním a znevažovaním osôb, ktoré sú dieťaťu najbližšie a nekoná tak v najlepšom záujme
svojho dieťaťa. Kolízny opatrovník zastáva názor, že neodkladná úprava styku bude v najlepšom záujme
mal. detí. Rodičia v tomto prípade potrebujú mať stanovený presný a pevný rozvrh, ktorým sa budú riadiť.

Vzhľadom na nízky vek mal. detí a na potrebu podpory pravidelnosti styku s nerezidenčným rodičom za
účelom zachovania vzťahovej väzby považuje kolízny opatrovník za vhodné: zohľadniť vek a rozdielnosť
mal. detí (naviazanosť mal. C. na matku), ponechať úpravu styku v pondelky, stredy a piatky tak, ako sa
natomrodičiapôvodnedohodli(ideostyksdruhýmrodičomvrozsahutrochhodínkaždýdruhýpracovný
deň), upraviť prespávanie mal. A. v domácnosti otca každý druhý víkend tak, aby bolo zachované aj

právo mal. detí na plnohodnotné trávenie víkendu ako s otcom, tak aj s matkou.7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

8. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/,
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak

sú splnené podmienky podľa §325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vykonávané dokazovanie, ale súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje (osvedčuje) najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre

rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Účastník – v tomto
prípade maloleté dieťa musí byť v situácii, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie
môže obsahovať totožný obsah, ako výrok rozhodnutia vo veci samej, len ak to povaha veci pripúšťa.
Neodkladné opatrenie je opatrením výnimočným nie bežným, pretože každé rozhodnutie, ktorým

súd zasahuje do života rodiny je krajným riešením. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia
v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Výkon
rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Je potrebné brať
ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre
ľudské práva prisúdil zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy

a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Toto konštatovanie má na mysli potrebu nájdenia
určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme
jeho rodičov.
13. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné

podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí
byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V
záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v
prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.

14. Súd sa osobitne zaoberal otázkou, či sú v danom prípade splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, teda či je daná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Matka vo
svojom vyjadrení uviedla, že otcovi v styku s maloletými deťmi nebráni a že styk sa fakticky realizuje,
hoci v ňou určenom rozsahu a v ňou zvolených dňoch. Samotná existencia čiastkovej realizácie styku
však sama osebe nevylučuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z obsahu spisu vyplýva, že po

rozchode rodičov došlo k jednostrannej zmene pôvodne dohodnutého režimu styku, pričom medzi
rodičmi absentuje schopnosť dosiahnuť stabilnú a predvídateľnú dohodu. Otec trvá na realizácii styku
v pôvodne dohodnutých dňoch, matka tieto dni jednostranne zmenila, pričom v konkrétnych prípadoch
dochádzalo k situáciám, keď si otec maloleté deti v navrhovaných náhradných dňoch neprevzal a zotrval
na pôvodnom režime. Takýto stav vedie k opakovaným sporom o konkrétny deň a čas realizácie styku

a vytvára právnu neistotu. Súd má za to, že práve táto právna neistota a konflikt o základný rámec
styku predstavujú okolnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladného zásahu. Maloleté deti vo veku troch
rokov a jedného roka nemôžu byť vystavované situácii, keď realizácia styku závisí od aktuálneho napätia
medzi rodičmi alebo od ich vzájomného nesúhlasu o tom, ktorý deň „platí“. Takýto stav je spôsobilý
vyvolávať napätie pri odovzdávaní detí, čo sa nevyhnutne premieta aj do ich emocionálneho prežívania.

Neodkladnosť zásahu súd vidí predovšetkým v potrebe stabilizovať pomery v období bezprostredne
po rozpade spoločnej domácnosti rodičov. Ide o časovo citlivú situáciu, v ktorej sa vzťahové väzby
detí k obom rodičom formujú v nových podmienkach. Ak by súd nepristúpil k dočasnej úprave styku,
existuje reálne riziko ďalšej eskalácie konfliktu, prehlbovania sporov o jednotlivé dni a následnéhooslabovania vzťahovej väzby detí k otcovi. Otec osvedčil potrebu neodkladnej úpravy tým, že poukázal
na jednostrannú zmenu pôvodného režimu zo strany matky, na opakované nezhody pri realizácii
styku a na skutočnosť, že bez autoritatívneho stanovenia pravidiel nie je možné zabezpečiť stabilný a

predvídateľný kontakt s maloletými deťmi. Skutočnosť, že matka deklaruje ochotu umožňovať styk v
inom rozsahu, nemení nič na tom, že medzi rodičmi absentuje zhoda o základnom rámci jeho realizácie.
Účelom neodkladného opatrenia v tomto prípade nie je riešiť konečné usporiadanie rodičovských
práv a povinností, ale vytvoriť jasný, vykonateľný a obojstranne záväzný režim, ktorý minimalizuje
priestor pre ďalšie konflikty a zabezpečí maloletým deťom pravidelný a predvídateľný kontakt s otcom.

Súd preto dospel k záveru, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná, keďže ponechanie
súčasného stavu bez súdneho zásahu by viedlo k pretrvávajúcej nestabilite, sporom o realizáciu styku
a k riziku negatívneho dopadu na psychickú pohodu maloletých detí. Súd má za to, že ponechanie
realizácie styku výlučne na aktuálnej dohode rodičov by za situácie pretrvávajúceho konfliktu viedlo
k ďalšej právnej neistote a k opakovaným sporom o jeho konkrétny výkon. Práve táto neistota a
absencia stabilného, obojstranne rešpektovaného režimu predstavujú okolnosti odôvodňujúce potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie preto nesmeruje k preferencii jedného z rodičov,
alekochranemaloletýchdetípreddôsledkamirodičovskéhokonfliktuakzabezpečeniupredvídateľného
výkonu ich práva na kontakt s oboma rodičmi.
15. Rodičia dňa 14.01.2026 uzatvorili na pôde orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
dohodu o úprave styku. Hoci táto dohoda nemá povahu právne záväzného rozhodnutia, jej obsah

svedčí o tom, že obaja rodičia boli schopní v konkrétnom čase dospieť ku kompromisu. Následne však
došlo k jednostrannému odklonu od tejto dohody zo strany matky, ktorá rozsah a dni styku zmenila s
poukazom na správanie maloletého A. po návrate od otca a na nízky vek maloletej C.. Súd považuje
za nepochybné, že vzťah maloletých detí k obom rodičom je potrebné zachovať a podporovať. Maloletý
A. má tri roky a maloletá C. jeden rok a tri mesiace. Ide o deti útleho veku, ktoré sú prirodzene citovo

naviazané predovšetkým na primárnu opatrovateľskú osobu, ktorou je v súčasnosti matka. Zároveň
však súd nemôže prehliadnuť, že deti do času rozchodu rodičov vyrastali v spoločnej domácnosti oboch
rodičov a otec bol súčasťou ich každodenného života.
16. Súd pri určovaní rozsahu styku prihliadal na: nízky vek maloletých detí, potrebu zachovania
pravidelného kontaktu s otcom, potrebu stability a primeranej postupnosti, ako aj na zachovanie

súrodeneckej väzby. Práve súrodenecký vzťah medzi maloletým A. a maloletou C. je hodnotou, ktorú
je potrebné osobitne chrániť. Súrodenci predstavujú pre dieťa významný zdroj istoty, kontinuity a
emocionálnejopory,najmävobdobí,keďsarodinnépomeryzásadnemenia.Ztohtodôvodusúdnastavil
víkendový režim tak, aby deti trávili čas s otcom spoločne. Pokiaľ ide o maloletú C., vzhľadom na jej
vek súd nepovažoval za primerané nariadiť prespávanie v domácnosti otca v rozsahu víkendov, avšak

považoval za dôležité, aby aj ona mala pravidelný a stabilný kontakt s otcom. Pokiaľ ide o maloletého
A., súd dospel k záveru, že jeho vek už umožňuje realizáciu styku s prespaním každý víkend jednu noc,
pričom tento rozsah zodpovedá potrebe zachovania intenzívnej väzby s otcom.
17. Pokiaľ ide o konkrétne určenie dní realizácie styku počas pracovného týždňa, súd považoval za
potrebné vychádzať z objektívnych okolností, ktoré boli v konaní osvedčené. Rodičia sa dňa 14.01.2026

na pôde orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dohodli na realizácii styku v dňoch
pondelok, streda a piatok. Hoci táto dohoda nemá právne záväzný charakter, predstavuje významný
podklad pre posúdenie toho, aký režim rodičia v konkrétnom období považovali za realizovateľný a
zodpovedajúci ich pomerom. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec v nadväznosti na uvedenú dohodu
požiadal svojho zamestnávateľa o úpravu pracovného času z dôvodu starostlivosti o maloleté deti,

pričom jeho pracovná doba bola upravená tak, aby bol schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť práve
v dohodnutých dňoch. Táto skutočnosť svedčí o aktívnom prístupe otca k výkonu rodičovských práv
a o snahe vytvoriť si objektívne podmienky pre pravidelný kontakt s deťmi. Matka následne navrhla
zmenu dní realizácie styku na utorok a štvrtok, pričom však neosvedčila konkrétne okolnosti, z ktorých
by vyplývalo, že práve dni pondelok a streda sú pre maloleté deti nevhodné alebo že by v tieto dni

dochádzalo k negatívnym prejavom, ktoré by odôvodňovali zmenu režimu. Jej argumentácia smerovala
skôrkvšeobecnémunesúhlasusrozsahomstykunežkukonkrétnymokolnostiamviazanýmnaurčitédni
v týždni. Súd preto dospel k záveru, že nie je daný relevantný dôvod na odklon od pôvodne nastaveného
režimu v časti týkajúcej sa dní realizácie styku. Stabilita a predvídateľnosť režimu sú pre maloleté deti
v ich veku mimoriadne dôležité a časté alebo jednostranné zmeny dní styku bez objektívneho dôvodu

môžu prispievať k ďalšiemu napätiu medzi rodičmi, ktoré sa následne prenáša aj na deti. Zvolením
dní pondelok a streda súd zároveň rešpektoval už vytvorené pracovné podmienky otca, čím sa znižuje
riziko budúcich sporov o realizáciu styku z dôvodu pracovných povinností a posilňuje sa praktická
vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že výkon rodičovských práva povinností je založený na princípe rovnosti oboch rodičov a na ich povinnosti vzájomne spolupracovať
v záujme maloletých detí. Jednostranná zmena dohodnutého režimu styku bez existencie objektívnych
a preukázaných dôvodov nemôže byť považovaná za postup zodpovedajúci tomuto princípu. Ak by

bolo ponechané na vôli ktoréhokoľvek z rodičov, aby podľa aktuálnej miery spokojnosti či nesúhlasu
modifikoval už nastavené pravidlá, viedlo by to k právnej neistote, nestabilite pomerov a k ďalšiemu
prehlbovaniu konfliktu. Maloleté deti však potrebujú predvídateľnosť, pokoj a jasne stanovené hranice,
nie opakované zmeny vyplývajúce z napätia medzi rodičmi. Súd preto neprihliadol na jednostrannú
zmenu dní realizácie styku navrhnutú matkou, keďže neboli osvedčené konkrétne okolnosti, ktoré by

takýto zásah odôvodňovali, a ponechal režim vychádzajúci z pôvodnej dohody rodičov, ktorá bola
výsledkom ich spoločného rokovania za asistencie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
18. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, že dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom
A. každý pondelok a stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý párny týždeň v sobotu v čase
od 16:00 hod. do nedele 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 16:00 hod. do soboty do 19:00

hod. a s maloletou dcérou C. každý pondelok a stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý párny
týždeň v sobotu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 16:00 hod.
do 19:00 hod. (I. výrok uznesenia).
19. Súd nepovažuje aktuálne za osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výraznejšie
obmedzenie styku otca s maloletými deťmi. Zároveň však nemohol prehliadnuť ich nízky vek a potrebu

postupnosti a stability, čo sa premietlo do konkrétneho nastavenia víkendového režimu, najmä vo vzťahu
k maloletej C.. Takto nastavená úprava rešpektuje zásadu rovnosti rodičov pri výkone rodičovských práv
a povinností, pričom prioritne sleduje ochranu psychickej a emocionálnej stability maloletých detí. Súd
má za to, že zvolené riešenie je vyvážené, primerané a zodpovedajúce aktuálnej situácii.
20. Súd osobitne považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Maloleté deti nie sú a nesmú byť

nositeľmi konfliktu rodičov. Nie sú nástrojom, prostredníctvom ktorého si rodičia budú dokazovať svoju
pravdu, presadzovať svoju prevahu alebo ventilovať svoju bolesť z rozpadu partnerského vzťahu. Ak
ktorékoľvek z maloletých detí počúva negatívne vyjadrenia o druhom rodičovi, ak je vystavené tvrdeniam
spochybňujúcim druhého rodiča, ak má nadobudnúť pocit, že jeden rodič je „dobrý“ a druhý „zlý“, je tým
zásadne narúšaná jeho vnútorná istota a bezpečie. Dieťa v tak nízkom veku nedokáže takýto konflikt

spracovať. Dostáva sa do vnútornej lojálnej dilemy – má rado oboch rodičov, no je postavené do situácie,
keď má mať pocit, že si musí vybrať. Takéto zaťaženie je pre dieťa neprimerané a môže mať dlhodobé
dôsledky na jeho emocionálny vývin. Súd preto obom rodičom dôrazne pripomína ich zákonnú povinnosť
zdržať sa akýchkoľvek negatívnych, znevažujúcich či zastrašujúcich vyjadrení o druhom rodičovi pred
maloletými deťmi, ako aj povinnosť vytvárať deťom bezpečné a pokojné prostredie pri odovzdávaní a

preberaní detí. Každý rodič je povinný aktívne podporovať vzťah maloletých detí k druhému rodičovi, a
to nielen formálne, ale aj obsahovo a hodnotovo.
21. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter. Jeho účelom je stabilizovať pomery do času
rozhodnutia vo veci samej, kde bude vykonané riadne dokazovanie a komplexné posúdenie pomerov
maloletýchdetí.Súdjepresvedčený,žetaktonastavenýrežimstykurešpektujevekapotrebymaloletých

detí, zachováva ich vzťah k obom rodičom, podporuje súrodeneckú väzbu a zároveň vytvára jasné
pravidlá, ktoré môžu prispieť k zníženiu napätia medzi rodičmi. Ďalší vývoj vzťahov medzi rodičmi a
spôsob, akým budú rodičia tento režim rešpektovať a napĺňať, bude mať zásadný význam pre konečné
rozhodnutie vo veci samej.
22. Súd si je vedomý, že rozhodovaním o neodkladnom opatrení dochádza k dočasnému zásahu do

výkonu rodičovských práv a povinností oboch rodičov, a teda aj do práva rodiča na rodinný život. Takýto
zásah je však v danom prípade legitímny, sleduje zákonný cieľ ochrany najlepšieho záujmu maloletých
detí a je primeraný sledovanému účelu. Rozhodnutie vychádza zo skutočností, ktoré boli v tomto štádiu
konania osvedčené, pričom rozsah styku bol určený tak, aby nebol neprimerane reštriktívny vo vzťahu k
otcovi, no zároveň aby zohľadňoval vek maloletých detí a ich aktuálne vývinové potreby. Súd nepristúpil

k úplnému obmedzeniu styku ani k jeho redukcii na minimálny rozsah, naopak, zachoval pravidelný a
opakovaný kontakt otca s maloletými deťmi počas týždňa aj počas víkendov. Súd zároveň prihliadol na
potrebu proporcionality zásahu. Úprava styku v rámci neodkladného opatrenia nepredstavuje konečné
riešenie rodičovských práv a povinností, ale len dočasnú stabilizáciu pomerov do času rozhodnutia
vo veci samej. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, vrátane prípadného

doplnenia znaleckého dokazovania, ak to bude potrebné, a až na jeho podklade bude prijaté definitívne
rozhodnutie. Preto súd rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia
konaniavovecisamejorozvodmanželstvaaúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletýmdeťomnačas
po rozvode, ktoré je vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11P/12/2026 (II. výrok uznesenia).23. Ak rodičia dokážu odložiť svoj vzájomný konflikt a budú tento režim rešpektovať a napĺňať v prospech
detí, vytvoria tým predpoklad pre pokojnejšie a možno aj širšie usporiadanie styku v budúcnosti. Ak
však budú deti naďalej vystavované napätiu, vzájomnému obviňovaniu a emocionálnemu tlaku, bude to

skutočnosť, ktorú súd pri konečnom rozhodovaní vo veci samej nemôže opomenúť.
24. Súd v prevyšujúcej časti návrh otca a protinávrh matky zamietol, keďže v rozsahu presahujúcom
vyššie uvedenú úpravu neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali širší alebo odlišný
zásah do výkonu rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o návrh
otca na intenzívnejší rozsah styku, súd prihliadol na nízky vek maloletých detí, najmä maloletej C., a

na potrebu postupnosti a stability v období bezprostredne po rozpade spoločnej domácnosti rodičov.
Rozšírenie styku nad určený rámec by v tomto štádiu nebolo primerané ich aktuálnym vývinovým
potrebám. Rovnako súd nevyhovel protinávrhu matky v časti, v ktorej navrhovala odlišné určenie dní
realizácie styku, keďže neboli osvedčené konkrétne okolnosti, ktoré by takúto zmenu odôvodňovali, a
takto nastavený režim by neprispel k stabilizácii pomerov medzi rodičmi. V tejto časti preto súd návrhy
účastníkov ako nedôvodné zamietol (III. výrok uznesenia).

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
nárok na ich náhradu, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na ich náhradu,
pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP (IV. výrok
uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.