Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by Mgr. Zuzana Albert
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/129/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625201094
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625201094.1
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: Corin 33 s.r.o., IČO: 36 862 525, Skalná 7622/11,
811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, zast. FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., IČO:
47 232 544, Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: PALUB, s.r.o., IČO: 45 317 011, 1. mája
79/5, 901 01 Malacky, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Súd z a k a z u j e odporcovi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladať
s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese A., obci B. C., v katastrálnom území B. C., evidovanými
na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXXX
m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/
X – ostatná plocha o výmere XXXX m2 a pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere
XXXX m2, a to najmä v rozsahu ich odplatného alebo bezodplatného scudzenia, ako aj na týchto
nehnuteľnostiach zhotovovať akékoľvek stavby a vykonávať akékoľvek stavebné práce a stavebné
úpravy.
II. Vo zvyšnom rozsahu súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Súd u k l a d á navrhovateľovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať
proti odporcovi na miestne a vecne príslušný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese A., obci B. C., v katastrálnom území B. C., evidovaným na liste vlastníctva
číslo XXXX ako pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXXX m2, pozemok s parc.č.
D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o
výmere XXXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXXX m2.
IV. Súd p r i z n á v a navrhovateľovi voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ doručil na Okresný súd Malacky dňa 21.05.2025 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi dočasne sa zdržať nakladania s
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese A., obci B. C., v katastrálnom území B. C., evidovanými
na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXXX
m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/
X – ostatná plocha o výmere XXXX m2 a pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere
3750 m2 (ďalej tiež len ako „Pozemky“), najmä sa zdržať ich predaja, darovania alebo iného prevodu na
inú osobu, a to až do právoplatného skončenia konania o žalobe navrhovateľa o určenie vlastníckeho
práva k Pozemkom. Navrhovateľ sa ďalej svojím návrhom dožadoval, aby súd do skončenia rovnakého
konania vo veci samej uložil odporcovi povinnosť zdržať sa podávania návrhov na zapisovanie stavieb
do katastra nehnuteľností, zhotovovania stavieb a akýchkoľvek stavebných prác a úprav na Pozemkoch.
Na odôvodnenie návrhu uviedol navrhovateľ, že odporcovi predal Pozemky, pričom sa s sním dohodol
na kúpnej cene vo výške 2.000.000,00 Eur. Skutočnosť, že Pozemky boli za túto kúpnu cenu ponúkané,potvrdzujú svedkovia E. E. a F. A. a tiež prospekt k predaju Pozemkov, vyhotovený pánom A. s názvom
„E.“. Konečnú dohodu medzi stranami o výške kúpnej ceny potvrdzujú tiež svedkovia A. G., H. I., J.
K. a F. F.. Celú skutočne dohodnutú kúpnu cenu odporca navrhovateľovi do dnešného dňa neuhradil.
Skutočne dohodnutá kúpna cena vo výške dvoch miliónov eur zodpovedá tiež všeobecnej hodnote
predmetných nehnuteľností na základe posúdenia znalca, ktorý ich ohodnotil na sumu 1.820.000,00
Eur, pričom znalec neohodnocoval hodnotu projektovej dokumentácie a stavebných povolení, ktoré boli
súčasťou predaja. Navrhovateľ a odporca sa zároveň dohodli, že do písomných vyhotovení kúpnych
zmlúv uvedú nižšiu kúpnu cenu a zvyšok kúpnej ceny podľa ich skutočnej dohody o výške kúpnej
ceny 2 milióny eur, zaplatí žalovaný iným spôsobom ako prevodom na účet. V zmysle tejto dohody
bola preto medzi stranami uzatvorená Kúpna zmluva zo dňa 23.06.2023 na parcely číslo XXXXX/X
H. XXXXX/X s uvedením kúpnej ceny 107.000,- Eur a Kúpna zmluva zo dňa 22.05.2023 na parcely
číslo XXXXX/X H. XXXXX/X s uvedením kúpnej ceny 100.000,- Eur. Skutočná vôľa navrhovateľa bola
predať Pozemky za 2 milióny eur a odporcova skutočná vôľa bola ich kúpiť za kúpnu cenu 2 milióny eur.
Dohoda o kúpnej cene v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy nebola urobená vážne, a teda nedošlo k
platnej dohode o všetkých náležitostiach kúpnej zmluvy. Ide preto podľa navrhovateľa o neplatný právny
úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko obe zmluvné strany neprejavili v písomných
vyhotoveniach úkonov svoju vážnu vôľu. Na Pozemkoch, ktoré pre neplatnosť nadobúdacích titulov
nie sú vo vlastníctve odporcu, ale navrhovateľa, odporca uskutočňuje stavby a žiada tiež o zapísanie
stavby do katastra nehnuteľností, o čom prebieha aktuálne na Okresnom úrade A., katastrálnom odbore,
záznamové konanie L./XX. Tieto skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov zo
strany súdu tak, aby odporca mal povinnosť sa zdržať nakladania s Pozemkami a stavebnej činnosti na
nich až do momentu, kým súd právoplatne rozhodne o vlastníckom práve k Pozemkom. Je nutné predísť
konaniu odporcu (stavebnými prácami, zhotovovaním stavieb na Pozemkoch či iným nakladaním s
Pozemkami),ktorébudeviesťkďalšiemumnoženiusporov.Žalovanýnavyšepodnikákrokykponúkaniu
domov a bytov, ktoré majú byť postavené na Pozemkoch. Uvedeným sú ohrozené aj práva tretích
osôb, ktoré by takéto byty alebo domy mali záujem kúpiť. Odporca tieto domy a byty začína ponúkať
na svojej webovej stránke https://www.palub.sk/. Konkrétnu ponuku na webovej stránke uvedenú ešte
nemá, avšak po kliknutí na „viac o projekte“ k projektu „Veľké Leváre Byty a domy C.“ sa rozbalí v
samostatnom okne webová stránka https://prirybnicku.sk/ s nápisom „E. – B. C.“ a „D. M.“. Kúpne
zmluvy uzavreté medzi navrhovateľom a odporcom považuje navrhovateľ, ako je i vyššie uvedené, za
absolútne neplatné. Ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností uvedená
kúpna cena odlišne od skutočne dohodnutej kúpnej ceny, je celá kúpna zmluva neplatná a nemožno ju
pri nehnuteľnostiach považovať ani za platne uzavretú kúpnu zmluvu so skutočne dohodnutou cenou,
ani za kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Zámerné uvedenie nižšej výšky kúpnej
ceny zo strany oboch zmluvných strán je vadou právneho úkonu pre nedostatok vážnosti vôle, ktorý robí
tento právny úkon absolútne neplatným. Nie je možný prípad konverzie právneho úkonu (§ 41a ods. 1
Občianskehozákonníka),keďženiejedanýpredpokladplatnostiinéhoprávnehoúkonuanemôžeísťani
o zastretý právny úkon (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka), keďže „uzatvorená“ kúpna zmluva s inou
kúpnou cenou by v prípade nehnuteľnosti musela mať písomnú formu. Odporca vzhľadom na absolútnu
neplatnosť kúpnych zmlúv nie je vlastníkom Pozemkov, aj napriek zápisu v katastri nehnuteľností,
ktorý mu svedčí a navrhovateľ je ich hmotnoprávnym vlastníkom, pričom má naliehavý právny záujem
na deklaratórnom určení jeho vlastníckeho práva súdom a tohto určenia sa má v úmysle domáhať.
V prípade nevydania neodkladného opatrenia by navrhovateľovi hrozil vznik ujmy na jeho vlastníckych
právach a zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery (tým, že by navrhovateľ musel v budúcnosti
viesť spory aj s osobami, ktorým by odporca predal domy a byty aj napriek tomu, že by mu vlastnícke
právo k Pozemkom bolo súdom deklarované), že by sa mu pre súdne náklady s tým spojené fakticky
ani neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu jeho vlastníckeho práva.
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
5. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí
alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane
navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri
jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania,
strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie
len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie. Tiež je potrebné skúmať, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha a či navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav. Právnymi účinkami neodkladného opatrenia nesmie byť povinná osoba obmedzená neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde
navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu
jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že
mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného
princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť.
8. Základnou povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia je osvedčiť, že má konkrétny nárok
vyplývajúci z hmotného práva a že z určitého ním uvádzaného dôvodu je takému nároku nevyhnutné
poskytnúť okamžitú ochranu súdu, pretože na rozsudok súdu po riadnom konaní a dokazovaní (a
predovšetkým po vyjadrení druhej strany sporu) nie je možné čakať. Predpokladom na vyhovenie
návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia súdom nie je spoľahlivé preukázanie samotného
nároku, navrhovateľom však musí byť hodnoverne osvedčená aspoň dôvodnosť a trvanie nároku.
Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky
formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako hodnoverná. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera
pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018).
Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkovýchokolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti
a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo
veci samej. Princíp proporcionality súčasne vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením
uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.
Platí totiž, že súd je v konaní o neodkladnom opatrení povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane,
ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné
opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do
takejmiery,abyneodkladnéopatrenienemalozanásledokreálneznemožnenieochranyjejoprávnených
záujmov.
9. Súd sa za účelom rozhodnutia o návrhu oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ predložil
a z úradnej moci ich doplnil aktuálnymi úplnými výpismi navrhovateľa i odporcu z obchodného registra
a aktuálnym výpisom z listu vlastníctva XXXX pre k.ú. B. C.. Odporca je na aktuálnom liste vlastníctva
č. XXXX vedenom pre k.ú. B. C. vedený ako výlučný vlastník Pozemkov s nadobúdacím titulom Kúpna
zmluva B./XXXX (D. XXXXX/X, XXXXX/X) a Kúpna zmluva B./XXXX (D. XXXXX/X, XXXXX/X). Na liste
vlastníctva sú vyznačené plomby na základe celkovo troch návrhov – L./XXXX (v konaní), Z-1625/2025
(prerušené) a L./XXXX (prerušené). Navrhovateľ predložil písomné záznamy o výpovediach ním
navrhovaných svedkov A. G., H. I., F. F., E. E., J. K. a F. A., ktorými osvedčil svoje zhora uvedené
tvrdenia o dosiahnutej dohode s odporcom ohľadom kúpnej ceny Pozemkov vo výške 2.000.000,00 Eur,
ako aj kúpne zmluvy na č.l. XX-XX H. XX-XX súdneho spisu, ktorými na druhej strane osvedčuje, že
táto dohoda nebola premietnutá do písomnej podoby uzavretých kúpnych zmlúv na prevod Pozemkov.
Tvrdeniam navrhovateľa o kúpnej cene Pozemkov (vrátane stavebných povolení a projektov) vo výške
2.000.000,00 Eur nasvedčuje i predložený znalecký posudok č. 85/2025 N. H. K., ktorý Pozemky
ohodnotil na 1.820.000,00 Eur. Navrhovateľ tvrdí, že vzhľadom na už vyššie uvedené vady kúpnych
zmlúv vlastnícke právo k Pozemkom dosiaľ neprešlo na odporcu, a teda vlastníkom Pozemkov ostal
navrhovateľ ako pôvodný prevodca, ktorý má v úmysle sa domáhať určenia svojho vlastníckeho práva
proti pasívne legitimovanému odporcovi, zapísanému na liste vlastníctva ako vlastník Pozemkov, na
čom navrhovateľ zakladá i svoj naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Odporca na
Pozemkoch aktuálne vykonáva výstavbu a hrozí, že by mohol rozostavané stavby začať predávať,
a to, samozrejme, i s Pozemkami, resp. zastavanými a priľahlými časťami Pozemkov, o čom svedčí
navrhovateľom predložený návrh na začatie katastrálneho konania, ako i samotný list vlastníctva, na
ktorom sú zapísané viaceré plomby. Taktiež zo snímok internetových stránok odporcu je zjavné, že
sa odporca minimálne pripravuje na to, že stavby na Pozemkoch začne predávať. Tomu zodpovedá
i skutočnosť, že ohľadom výstavby na Pozemkoch bolo vydané územné rozhodnutie (č.l. 70) a stavebné
povolenie (č.l. 71-78), práva a povinnosti z ktorých boli v zmysle dohody v kúpnych zmluvách postúpené
na nadobúdateľa pozemkov. Z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne
osvedčilexistenciuvzťahumedzinímaodporcom,keďtvrdí,žejevlastníkomPozemkov,avšakvkatastri
nehnuteľností je ako ich vlastník vedený práve odporca a že sa má v úmysle obrátiť na súd ohľadom
určenia jeho vlastníckeho práva, pričom z ním uvádzaných skutočností a podkladov nateraz možno
usudzovať na vyššiu pravdepodobnosť jeho úspechu v konaní ako zamietnutia jeho žaloby. Ak by
sa v konaní vo veci samej potvrdili tvrdenia navrhovateľa o jeho vlastníckom práve k Pozemkov (čo
sa nateraz javí ako pravdepodobnejšie, než zamietnutie jeho žaloby), potom sú jeho práva skutočne
konaním odporcu na Pozemkoch ohrozené prípadným prevodom vlastníctva k časti Pozemkov na
ďalšie osoby (nadobúdateľov rozostavaných stavieb na Pozemkoch), ale i ďalšou výstavbou. Je totiž
potrebné si uvedomiť, že v Občianskom zákonníku je zakotvený určitý spôsob vysporiadania vzťahu
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby neoprávnene stojacej na takom pozemku, pričom nie
za všetkých okolností je vzniknutý stav napraviteľný odstránením neoprávnenej stavby bez ďalšieho
(prichádza do úvahy okrem iného i zriadenie vecného bremena k zastavanému pozemku, čo spôsobí
trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka takého pozemku). Z uvedených dôvodov súd rozhodol
o uložení povinnosti odporcovi zdržať sa nielen nakladania s Pozemkami vrátane ich odplatného či
bezodplatného prevodu, ale i zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác a stavebných úprav
na Pozemkoch, ako i zhotovovania akýchkoľvek stavieb na Pozemkoch. Návrh v časti o uloženie
povinnosti zdržať sa podávania návrhov na zápis stavieb do katastra nehnuteľností súd zamietol, keďže
navrhovateľ neuviedol ani neosvedčil, ako by bolo uložením takej povinnosti možné dosiahnuť ochranu
práv navrhovateľa, resp. ako by sa uložením či neuložením takej povinnosti čokoľvek zmenilo na
postavení navrhovateľa. V posudzovanej veci totiž navrhovateľ tvrdí, že odporca na jeho Pozemkoch
vykonáva výstavbu rodinných domov a bytových domov, kde vlastnícke právo k rozostavaným stavbám
nevzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ale už samotným zhotovením stavby ako novej veci a ajpreto sa vlastnícke právo k takej novej veci zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom. Z pohľadu
ohrozeniaprávanavrhovateľatakzásahdojehoprávnevznikáažpodanímnávrhunazápisrozostavanej
alebo hotovej stavby do katastra nehnuteľností, ale už samotným zhotovením takej stavby a z pohľadu
ochrany jeho práv je úplne irelevantné či stavba stojaca na jeho pozemku je alebo nie je evidovaná
na príslušnom liste vlastníctva. Preto uložením povinnosti odporcovi nepodávať návrhy v katastrálnom
konaní nie je možné dosiahnuť ochranu tých práv navrhovateľa, ktorých ochrany sa podaným návrhom
na vydanie neodkladného opatrenia domáha.
10.Súdnapokonkonštatuje,ženeodkladnýmopatrenímnebudevytvorenýnenávratnýstav,keďspočíva
v uložení zákazu konať, teda sa súčasný faktický stav sporných Pozemkov do skončenia konania len
„zakonzervuje“. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň neobmedzí odporcu nad mieru primeranú
pomerom, pretože vlastnícke právo navrhovateľa v tomto prípade vyžaduje vyššiu ochranu než právo
odporcu na vykonávanie podnikateľskej činnosti na dotknutých Pozemkoch.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba
vo veci samej ešte podaná nebola. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie 7C/129/2025 končí, súd
teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania.
13. Navrhovateľbolsosvojimnávrhomnaneodkladnéopatrenieúspešnýzväčšejčasti–bolovyhovené
trom z ním navrhovaných štyroch výrokov (zákaz nakladania, zákaz vyhotovovania stavieb, zákaz
stavebnej činnosti a úprav a napokon zamietnutý zákaz podávania návrhov na zápis stavieb). Vzhľadom
na uvedené rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že navrhovateľovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 50 % (75 % - 25 %).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.