Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233433
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123233433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., (oprávnená z vyživovacej povinnosti, plnoleté
dieťa), proti otcovi navrhovateľky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. H. XXXX/XX, XXX XX
D., t.č. I. XXX, XXX XX J., Česká republika (povinný z vyživovacej povinnosti), v konaní o zvýšenie

výživného k plnoletému dieťaťu, o odvolaní otca navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 14Pc/40/2023-50 zo dňa 04. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti bežného výživného 30,- Eur, rozsudok okresného súdu vo
výroku I. v tejto častiz r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o povinnosti otca navrhovateľky platiť navrhovateľke
zvýšené výživné vo výške 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2023 vždy do 15. dňa v mesiaci

k rukám navrhovateľky p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. o zameškanom výživnom m e n í
tak, že za obdobie od 01.08.2023 do 31.10.2024 zameškané výživné vo výške 1370,- Eur súd povoľuje
otcovi navrhovateľky splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,- Eur spolu s bežným
výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za

následok zročnosť celého plnenia.
Rozsudok okresného súdu v závislých výrokoch IV., V. m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu
Žilina č.k. 9P/244/2013-217 zo dňa 19.10.2016 sa m e n í v časti výživného a adresáta výživného.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. uložil otcovi navrhovateľky povinnosť platiť
navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 230,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2023 vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Výrokom II. zameškané výživné za obdobie od 01.08.2023 do 31.10.2024 vo výške 1820,- Eur okresný
súd povolil otcovi navrhovateľky splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,- Eur spolu
s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.
Výrokom III. vo zvyšku návrh zamietol.

Výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P/244/2013-217 zo dňa 19.10.2016 v časti
výživného na A..Výrokom V. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky doručený
okresnému súdu dňa 31.07.2023, doplnený podaním dňa 03.11.2023 a jeho odôvodnenie, vyjadrenie
otca navrhovateľky a po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1,
§ 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
svojho rozsudku.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k. 9P/244/2013-217 zo dňa 19.10.2016, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej
sa otec zaviazal prispievať na v tom čase maloletú A. sumou 100,- Eur mesačne a nedoplatok splácať
v sume 20,- Eur mesačne (výška nedoplatku bola 1.850,- Eur).
V čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom bola navrhovateľka - A. maloletá, navštevovala 8.

ročník ZŠ, bola zdravá, nosila okuliare a strojček, s ktorým bol výdavok do 700,- Eur celkovo; výdavky
na maloletú v tom čase boli ustálené na 200,- Eur mesačne. Maloletá v tom čase navštevovala plavecký
krúžok, za ktorý sa platilo 20,- Eur až 30,- Eur na mesiac.
Matka v čase posledného súdneho rozhodnutia podľa zistení pracovala s príjmom cca 553,-
Eur mesačne, od 01.05. do 08.09.2014 bola evidovaná ako nezamestnaná a poberala dávku v

nezamestnanosti v priemere vo výške 419,- Eur; od 09.09.2014 začala pracovať ako administratívna
pracovníčka s príjmom vo výške 550,- Eur, v roku 2015 s príjmom 580,- Eur a v roku 2016 s príjmom
630,- Eur mesačne.
Otec maloletej v tom čase pracoval u zamestnávateľa Třinecké železárny, a.s., pričom priemerný príjem
mal v roku 2014 v sume 17.573,- Kč, v roku 2015 vo výške 17.467,- Kč a v období 01-09/2016 v priemere

vo výške 17.337,- Kč.
4. Okresný súd uviedol, že na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť zistené, či došlo k
zmene pomerov tak, že je potrebné zmeniť i výšku výživného, ktorá zmena sa musí týkať skutočností, na
ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.
Predpokladomzmenyprávoplatnéhorozhodnutiaovýživnomjeibapodstatnázmenapomerov.Ozmene

výživného na plnoleté dieťa môže súd rozhodnúť len na návrh oprávneného alebo povinného. Zmena
výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

5. Z výsledkov dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že od poslednej úpravy výživného voči

navrhovateľke v roku 2016 došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ak v čase posledného
súdneho rozhodnutia bola žiačkou 8. ročníka ZŠ a v súčasnosti je študentka 3. ročníka bakalárskeho
štúdia (Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, študijný program Manažment),
z ktorého dôvodu má nepochybne zvýšené výdavky spojené so štúdiom, ale aj celkovým telesným
rastom. Navrhovateľka sa dennou formou štúdia pripravuje na budúce povolanie, preto stále nie je

schopná sa sama živiť. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že popri škole brigáduje, kde si privyrobí z
dvoch brigád okolo 200,- Eur mesačne. Navrhovateľka býva s mamou, nájom vrátane energií vychádza
na 420,- Eur mesačne, za TV a internet 20,- Eur až 30,- Eur mesačne, do školy dochádza autobusom,
cestovný výdavok 30,- Eur mesačne, výdavky na stravu počas vyučovania prestavujú 5,- Eur denne,
t.j. 100,- Eur mesačne, strava v domácom prostredí spolu s hygienickými potrebami predstavuje 200,-

Eur mesačne, obuv v sume 250,- Eur za rok, na mesiac ide o 20,91 Eur, oblečenie 30,- Eur až 40,- Eur
mesačne, výdavok na telefón 20,- Eur mesačne, výdavok na športoviská v sume 150,- Eur mesačne,
v ktorom výdavku je zarátaný aj výdavok na fitnes centrum v súvislosti so skoliózou, ISIC 21,- Eur,
za učebnicu platila 12,- Eur, inak potrebujete klasické písacie potreby a zošity. Pokiaľ išlo o výdavky
so zakupovaním drahších šampónov, tieto odporúčané od lekára nemala, preto okresný súd na takto

zvýšený výdavok neprihliadal.

6. Jednorazové výdavky na strane navrhovateľky predstavovali 600,- Eur vodičský preukaz, náklady
s doplácaním si kondičných jázd 200,- Eur až 300,- Eur, zakúpenie notebooku na vysokú školu za 700,-
Eur až 800,- Eur, nákup nového nábytku do izby cca 800,- Eur.

Z titulu zdravotného stavu, a to skoliózy navrhovateľky, jej boli odporúčané pohybové aktivity, preto
musí chodiť do fitnescentra, kde cvičí s trénerkou, študentská permanentka vychádza 30,- Eur na
mesiac, trénerka 22,- Eur na hodinu, s ktorou cvičí dvakrát do týždňa. Mesačne ide o sumu 176,- Eur.
Navrhovateľka má tetániu, preto užíva magnézium s výdavkom 30,- Eur mesačne, k tomu užíva vitamínB, používa očné šošovky, výdavok 30,- Eur mesačne, resp. 60,- Eur – 66,- Eur na 3 mesiace, roztok
na šošovky – výdavok 25,- Eur mesačne, za zubný strojček mala výdavok 20,- Eur, dentálna hygiena
2x až 3x do roka jedno čistenie 60,- Eur, zo zdravotných dôvodov užíva antikoncepciu kvôli cystám

s výdavkom 12,- Eur mesačne.
Okresný súd zistil príjem matky ako administratívnej pracovníčky cca 1.100,- Eur mesačne. Súčasne
zabezpečuje bytové potreby nielen pre seba, ale aj pre navrhovateľku.

7. Zmena pomerov nastala na strane navrhovateľky nielen rastom, vekom, ale aj nástupom do vyššieho

stupňa školy, teda zo ZŠ na vysokú školu. Oprávnené výdavky na navrhovateľku ako plnoleté dieťa boli
ustálené okresným súdom v sume 670,- Eur mesačne, pozostávajúce z pomernej časti nákladov na
bývanie 210,- Eur, telefón 20,- Eur, škola 43,- Eur (cestovné, školské pomôcky, knihy), oblečenie 35,-
Eur (vrátane oblečenia na skúšky), obuv 21,- Eur, strava a hygienické potreby 200,- Eur, zdravotný stav
89,- Eur, športovanie 52,- Eur (fitnescentrum s jednou hodinou s trénerkou na mesiac).

8.Zmenapomerovnastalaajnastraneotcanavrhovateľky,keďvčaseposlednéhosúdnehorozhodnutia
mal príjem v roku 2016 vo výške 17.337,- Kč mesačne (v prepočte cca 641,- Eur mesačne), medzičasom
došlo k zvýšeniu príjmu, v roku 2023 bol v priemere v sume 31.261,- Kč, t.j. cca 1.261,- Eur mesačne
a v roku 2024 v priemere 31.119,- Kč, t.j. 1.220,- Eur mesačne.
Medzi mesačné výdavky otca navrhovateľky patrí nájom 6.799,- Kč, elektrina 770,- Kč, plyn 800,- Kč,

káblovka 669,- Kč, poplatky Českému rozhlasu a Českej televízii spolu 180,- Kč, komunálny odpad 167,-
Kč, strava 5.000,- Kč, obuv 250,- Kč, oblečenie 250,- Kč, hygienické potreby 350,- Kč, mobil 189,- Kč,
penzijné pripoistenie 1.000,- Kč, cestovné do práce 300,- Kč, cigarety 3.000,- Kč mesačne. Pre fibróznu
dyspláziu čeľuste chodí 6x do roka na kontroly, náklady cestovného tam aj späť 250,- Kč, t.j. mesačný
výdavok 125,- Kč. Okresný súd z výdavkov otca navrhovateľky neakceptoval ako nevyhnutný výdavok

na cigarety v sume 3.000,- Kč, čo je cca 111,- Eur mesačne.

9. Súd prvej inštancie podľa skutkových zistení dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné otca voči
navrhovateľke s odôvodnením zvýšených potrieb navrhovateľky a s ohľadom na schopnosti a možnosti
otca navrhovateľky, jeho príjmu 1.220,- Eur mesačne s určením výšky výživného 230,- Eur mesačne.

Návrhu navrhovateľky nebolo vyhovené v celom rozsahu, preto vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý
(výrok III.).

10. K zvýšeniu výživného okresný súd pristúpil od 01.08.2023, pri doručení návrhu navrhovateľkou
dňa 31.07.2023, pretože už k dátumu 01.08.2023 boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre

uplynutie času od poslednej úpravy výživného, ak v tom čase bola navrhovateľka pred nástupom do 2.
ročníka vysokoškolského štúdia.

11. Za aplikácie ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd určil otcovi navrhovateľky povinnosť
zvýšené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca vopred.

12. Z dôvodu počiatku plnenia zvýšeného výživného, ktorý bol určený od 01.08.2023, vznikol otcovi
navrhovateľky nedoplatok do 31.10.2024 v sume 1.820,- Eur ako rozdiel medzi doposiaľ určeným
výživným100,-Eurazvýšenýmvýživným230,-Eur,atozauplynuléobdobie15mesiacov(15x130,-Eur
= 1950,- Eur), pričom otec od podania návrhu nad rozsah určeného výživného prispieval sumou 130,-

Eur. Suma 20,- Eur, ktorú platil nad rámec určeného výživného predstavovala nedoplatok na pôvodne
zvýšenom výživnom a tento nedoplatok doplácal v 07/2024, v ktorom mesiaci zaplatil už o 10,- Eur nad
rámec určeného výživného. V mesiaci 08/2024, 09/2024 zaplatil po 20,- Eur naviac, v auguste 2023
zaplatil o 40,- Eur naviac a v septembri 2023 o 40,- Eur naviac, t.j. uhradil nad rámec okresným súdom
určeného výživného 130,- Eur.

13.Nedoplatoknavýživnomokresnýsúdpovolilotcovisplácaťvsplátkachpo75,-Eurmesačnestým,že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Okresný súd uviedol,
že určil vyššiu splátku nedoplatku, pretože nepovažoval za vhodné, aby otec navrhovateľky toto výživné
splácal ešte niekoľko rokov potom, ako navrhovateľka ukončí vysokoškolské štúdium a pri splátke 75,-

Eur na mesiac otec splatí nedoplatok za cca dva roky.

14. Za aplikácie ust. § 231 CSP, ak došlo k zmene rozsudku o určení výživného, tak túto skutočnosť
okresný súd uviedol vo výroku rozsudku (výrok IV.).15. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa.

16. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec navrhovateľky, ktorý
uviedol, že podľa neho výživné 200,- Eur mesačne, ktoré navrhol na súdnom pojednávaní, je viac
zodpovedajúce jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, preto navrhol, aby odvolací
súd zrušil pôvodné súdne rozhodnutie a určil vyživovaciu povinnosť 200,- Eur mesačne a dlžné výživné

splácať v mesačných splátkach po dobu dva a pol roka.

17. K odvolaniu otca sa vyjadrila navrhovateľka – dcéra v podaní zo dňa 29.01.2025 (č.l. 63 spisu),
ktorá uviedla, že súhlasí s odvolaním otca a s návrhom mesačného výživného vo výške 200,- Eur bez
nariadenia pojednávania.

18. K vyjadreniu navrhovateľky – dcéry sa vyjadril jej otec v podaní zo dňa 04.04.2025 (č.l. 66 spisu),
v ktorom uviedol, že súhlasí so súhlasným stanoviskom dcéry, aby hradil 200,- Eur mesačne na jej výživu
ako plnoletého dieťaťa.

19. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to otcom navrhovateľky, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a contrario

v spojení s ust. § 155 CMP posúdil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. v spojení so
závislými výrokmi II., IV., V. a v zmysle ust. § 29 ods. 1, 3 CMP v spojení s ust. § 370 CSP subsidiárne
aplikovateľného podľa § 2 ods. 1 CMP na základe čiastočnej dispozície s návrhom, bolo pripustené
späťvzatie návrhu v časti bežného výživného 30,- Eur, v tejto časti bol rozsudok okresného súdu vo
výroku I. zrušený a konanie v tejto časti zastavené a vo zvyšnej časti o povinnosti otca navrhovateľky

platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 200,- Eur mesačne, bol rozsudok okresného súdu
potvrdený ako vecne správne rozhodnutie § 387 ods. 1, 2 CSP (časť výroku I.). V súvisiacich výrokoch
II. o zameškanom výživnom, IV. o zmene posledného súdneho rozhodnutia a o trovách konania V. bol
rozsudok okresného súdu formálne zmenený tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského
súdu (primerane ust. § 388 CSP). Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom navrhovateľky bez
nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/114/2025-72
zo dňa 09.07.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného

uznesenia krajského súdu dňa 09.07.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

22. Ku konaniu krajského súdu a k odvolaniu podanému otcom navrhovateľky je potrebné primárne
uviesť, že išlo o konanie návrhové vo veci navrhovateľky – plnoletého dieťaťa proti otcovi o zvýšenie

výživného, z ktorého dôvodu bol odvolací súd viazaný predmetom odvolania, ako aj úkonmi
uskutočnenými účastníkmi konania v štádiu odvolacieho konania.
23. Z odvolania podaného otcom navrhovateľky, datovaného 12.12.2024, bolo zrejmé, že napadol výrok
I., pretože nesúhlasil s povinnosťou platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 230,- Eur mesačne,
ale len v sume 200,- Eur mesačne, a tým namietal aj výrok II. o zameškanom výživnom s odôvodnením,

že ním navrhnutá suma výživného 200,- Eur mesačne zodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom.

24. K odvolaniu otca sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá súhlasila s mesačným výživným vo výške 200,-
Eur bez nariadenia pojednávania, ku ktorému vyjadreniu zaslal stanovisko otec navrhovateľky v tom, že

súhlasí so súhlasným stanoviskom navrhovateľky hradiť výživné 200,- Eur mesačne.

25. Krajský súd podľa ust. § 124 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP mal za to, že navrhovateľka
podanímzodňa29.01.2025(č.l.63spisu)uskutočniladispozíciusosvojímnávrhomvodvolacomkonanía žiadala na základe odvolania otca výživné 200,- Eur mesačne oproti napadnutému výroku I. rozsudku
okresného súdu, ktorým bola uložená povinnosť otcovi navrhovateľky platiť navrhovateľke zvýšené
výživné 230,- Eur mesačne. Táto dispozícia s návrhom zahŕňa jeho späťvzatie v časti prevyšujúcej

sumu 200,- Eur, t.j. 30,- Eur, s ktorým obmedzením návrhu – čiastočným späťvzatím súhlasil otec
navrhovateľky v podaní zo dňa 04.04.2025 (č.l. 66 spisu). Vzhľadom k uvedenému boli splnené zákonné
podmienky v zmysle ust. § 21 ods. 1, 3 CMP v spojení s ust. § 370 CSP, § 2 ods. 1 CMP, čo sa premietlo
do výroku rozsudku krajského súdu, podľa ktorého bolo v časti bežného výživného 30,- Eur pripustené
späťvzatie návrhu a rozsudok okresného súdu vo výroku I. v tejto časti zrušený a konanie v tejto časti

zastavené.

26. Po čiastočnej dispozícii s návrhom navrhovateľkou bol rozsudok okresného súdu vo výroku I.
o povinnosti otca navrhovateľky platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 200,- Eur mesačne
s účinnosťou od 01.08.2023 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, a to za akceptovania správnych záverov prijatých

súdom prvej inštancie, keď naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina
č.k.9P/244/2013-217zodňa19.10.2016,ktorýmbolaschválenárodičovskádohoda,podľaktorejsaotec
zaviazal prispievať na v tom čase maloletú navrhovateľku sumou 100,- Eur mesačne. Už len samotná
doba od posledného súdneho rozhodnutia bola dôvodom na zvýšenie výživného.

27. Okresný súd vecne správne konštatoval zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia tak na
strane navrhovateľky, ako aj osoby povinnej platiť výživné, a to otca navrhovateľky, ktorá predstavovala
kvalifikovanú zmenu (§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine). Navrhovateľka v čase posledného súdneho
rozhodnutia o výživnom, t.j. v roku 2016 bola žiačkou 8. ročníka ZŠ a v súčasnosti je študentkou 3.
ročníka bakalárskeho štúdia (Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, študijný program

manažment), t.j. nepochybne sa zvýšili výdavky na jej strane s nárastom potrieb. Vecne správne po
vykonanom dokazovaní okresný súd podľa odseku 22. odôvodnenia ustálil výdavky navrhovateľky ako
plnoletého dieťaťa v sume 670,- Eur mesačne.
Bola skonštatovaná zmena pomerov na strane otca navrhovateľky ako osoby povinnej platiť výživné,
ak v roku 2016 mal v prepočte zárobok 641,- Eur mesačne a v období rokov 2023, 2024 zárobok

predstavoval v priemere 1.220,- Eur mesačne. Okresný súd vyjadril aj oprávnené výdavky otca
navrhovateľky a na základe konštatovanej zmeny pomerov na stranách obidvoch účastníkov dospel k
správnemu záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť zvýšené výživné, ktoré po čiastočnej
dispozícii s návrhom navrhovateľkou predstavovalo 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2023
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, z ktorého dôvodu v tejto časti bol výrok I.

potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

28. Od rozhodnutia vo výroku I. boli závislé výroky II. zameškané výživné, IV. o zmene posledného
súdneho rozhodnutia a výrok V. o trovách súdneho konania.

29. Na základe odseku 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z výsledkov dokazovania pred
okresným súdom, z ktorých vychádzal v odvolacom konaní aj krajský súd (nebolo preto potrebné nariadiť
pojednávanie pred odvolacím súdom), bolo zistené, že otec navrhovateľke platil výživné 100,- Eur
mesačne. Pri potvrdení rozsudku okresného súdu o povinnosti otca navrhovateľky platiť navrhovateľke
výživné vo výške 200,- Eur mesačne, nedoplatok od 01.08.2023 do 31.10.2024, t.j. za 15 mesiacov

predstavuje1500,-Eur(15x100,-Eur).Zdokazovaniapredokresnýmsúdom,ktorénebolorozporované
ani pre štádium odvolacieho konania, bolo zistené, že otec uhradil navrhovateľke nad rámec určeného
výživného sumu 130,- Eur (odsek 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu), z ktorého
dôvodu suma zameškaného výživného predstavuje 1.370,- Eur (1.500,- Eur – 130,- Eur = 1.370,- Eur).
Krajský súd len z dôvodu čiastočnej dispozície s návrhom navrhovateľkou vykonal formálne zmenu

výrokuII.rozsudkuokresnéhosúdutak,žezaobdobieod01.08.2023do31.10.2024zameškanévýživné
vo výške 1.370,- Eur sa povoľuje otcovi navrhovateľky splácať v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 75,- Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s plnením čo
i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Okresným súdom určená výška mesačných
splátok zodpovedá schopnostiam, možnostiam otca navrhovateľky, za plnenia zvýšeného výživného

mesačne 200,- Eur, ktorá výška splátok zohľadňuje aj dobu štúdia navrhovateľky.

30. V nadväznosti na to, že oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu došlo k zvýšeniu výživného, bol
krajským súdom zmenený aj výrok IV. rozsudku okresného súdu tak, že sa mení rozsudok Okresnéhosúdu Žilina č.k. 9P/244/2013-217 zo dňa 19.10.2016 nielen v časti výživného na navrhovateľku, ale aj
v časti adresáta výživného, ktorým je navrhovateľka ako plnoleté dieťa.

31. O trovách súdneho konania, t.j. tak prvoinštančného ako aj odvolacieho bolo rozhodnuté v zmysle
ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov súdneho konania, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o trovách prvoinštančného
ako aj odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.