Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421200931
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1421200931.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: M. S.,

E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. XX, I., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTERS, s.r.o.,
so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: A.. X. D., E.. XX.XX.XXXX, J.
I. L. E.. X, I., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, o zaplatenie 1.771,04 euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1.771,04 euro s 5% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.771,04 euro od 24.09.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 07.04.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.771,04 euro s prísl. a
náhrady trov titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zákonníka.
2. Na odôvodnenie svojho nároku uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pozemku
reg. „C“. Z..Č.. XXXX/X D..Ú.. S. A., obec Bratislava, vedený na LV č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu v 1/2. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti-stavby garáže súp. č. XXXX zapísanej na
P. Č.. XXXX D..Ú.. S. A., F. I., postavenej na pozemku žalobcu. Žalovaný užíva predmetný pozemok

žalobcu bez právneho titulu, bez poskytovania primeranej odplaty a preto dochádza z jeho strany
k získavaniu majetkového prospechu. Medzi stranami sporu neexistuje žiadna dohoda o užívaní
predmetného pozemku, ani ohľadom platenia náhrady za jeho užívanie. Žalobca pri vyčíslení výšky
bezdôvodného obohatenia vychádzal zo Znaleckého posudku č. 97/2020, vypracovaný U.. A. C., ktoré
je vo výške 855,52 euro za rok.
3. Žalovaný v žalobnej odpovedi žiadal žalobu zamietnuť.
3.1 Žalovaný ku skutkovému stavu podrobne uviedol, že pozemky, pod ktorým je stavba garáže

umiestnená, boli geometrickým plánom odčlenené od priľahlého pozemku k obytnému domu parc.
č. XXXX/X. Následne boli od nej odčlenené novovytvorené parcely, t.j. parc. č. XXXX/X/,X/,X/, t.j.
aj parcela, pod ktorou je umiestnená stavba garáže žalovaného. Stavba obytného domu a stavby
garáží boli postavené na skonfiškovaných pozemkoch, pričom konfiškácia sa týkala všetkého majetku
pôvodného vlastníka, aj pozemkov pôvodne označených ako parc. č.XXXX/X W. XXXX/X. Rozhodnutím
Finančného odboru ÚNV v Bratislave z r.1957 bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o konfiškácii
nehnuteľností zapísaných pôvodne v PK K.Ž. XXXX k.ú. Bratislava. Na dotknutom pozemku, ktorý bol

podľa žalovaného pôvodne priľahlý pozemok, a ktorý bol následne rozčlenený, právny predchodca
žalovaného spolu s ďalšími vlastníkmi postavili ako vlastníci bytov v bytovom dome troj garáže.
Jedná sa o hromadnú podzemnú trojgaráž podľa stavebného povolenia. Uvedená podzemná trojgaráž
bola postavená stavebným postupom v otvorenej stavebnej jame a je nadimenzovaná na zaťaženiezásypovou zeminou tak, aby pozemok nad trojgarážou spĺňal pre obyvateľov domu naďalej požiadavku
funkčnej okrasnej záhrady a detského ihriska. Priľahlý pozemok bytového domu však naďalej fakticky
slúži pôvodnému účelu ako okrasná záhrada so spevnenými plochami, záhradnými prvkami, detským

ihriskom a zeleňou a je takto oplotený, okrasná záhrada s jej prvkami na priľahlom pozemku bytovému
domu slúži výlučne vlastníkom bytovému domu.
3.2 K právnemu vzťahu režimu stavieb garáží žalovaný uviedol, že sa jedná o riadne skolaudované
stavby garáží, s prideleným súpisným číslom, a zároveň sa jedná o stavby, ktoré disponovali v čase
ich zriadenia a kolaudácie súhlasom vlastníka pozemku; a teda nejedná sa o stavby postavené na

cudzom pozemku podľa paragrafu 135 c) OZ; vlastníci stavby podzemných garáží od začiatku ich
realizácie výstavby, samotnej výstavby a užívania riadne skolaudovaných podzemných garáží tieto
užívajú oprávnene a dobromyseľne. V danom prípade sa nejedná o zriadenie podzemnej stavby bez
súhlasu vlastníka pozemku, či proti jeho vôli, nakoľko v danom čase bol vlastník pozemku a stavebník
totožná osoba.
3.3 K nemožnosti vzniku bezdôvodného obohatenia uviedol zhrňujúc, že stavby garáží sú podzemnými

stavbami, to jest funkčne ani stavebne nezasahujú ani súvisia s parcelou na zemskom povrchu, ani s
prevádzkou na nej a nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorý mu je určený. Mal za to, že sa
jednáopriľahlýpozemokkbytovémudomuateda jezrejmé,žebezdôvodnémuobohateniuaninemohlo
prísť, nakoľko nemohlo už len z titulu funkčnosti a účelu daného priľahlého pozemku k bytovému domu.
3.4 V ďalšom namietol rozpor konania žalobcu s dobrými mravmi: i) uplatňovanie nároku žalobcom

za oboch spoluvlastníkov nehnuteľnosti, kedy žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v plnom rozsahu, napriek tomu, že je vlastníkom podielu o veľkosti 1. Domnieval sa
preto, že zo strany žalobcu dochádza k zneužívaniu situácie, keď ďalší spoluvlastník D. M.-Vady
možno predpokladať, že už nie je nažive; ii) zneužívanie vlastníckeho práva žalobcu, kde má zásadný
význam, aký bol vzťah vlastníka pozemku k vybudovaniu podzemnej garáže na pozemku v čase

začatia výstavby a aké práva si vlastník pozemku v čase v tom uplatňoval. V danom čase, t.j. vydaní
kolaudačného rozhodnutia stavby vlastník pozemku súhlasil s jej výstavbou a užívaním, pozemok
vlastníci stavby užívajú oprávnene, dobromyseľne a bezodplatne. Vlastník pozemku v čase výstavby
garáží si neuplatňoval voči vlastníkovi stavby žiadne náhrady. Vydania plnenia sa dobrovoľne vzdal
právny predchodca; iii) zneužitie inštitútu vydania bezdôvodného obohatenia bez možnosti usporiadania

vzájomných vzťahov. Žalovaný oslovil žalobcu s možnosťou odkúpenia pozemku, pod ktorým sú garáže
postavené, na čo žalobca doposiaľ nereagoval. Pričom reakciou bolo podanie žaloby. Ak žalobca nemal
záujem o odpredanie pozemku, žalovaný sa stáva akýmsi rukojemníkom pri nárokoch na vydanie
bezdôvodného obohatenia. V tomto smere dal do pozornosti aj rozhodnutie Okresného súdu v Žiline
sp. zn. 2C/53/2006.

3.5 Ďalej sa vyjadril k vydržaniu vecného bremena: žalovaný - právni predchodcovia žalovaného
dobromyseľne bezodplatne užívali pozemok nad stavbou od vydania rozhodnutia o prípustnosti stavby
z r. 1970, tento stav trvá 51 rokov; prvý krát sa o nárokoch žalobcu dozvedel až doručením výzvy t.j.
15.02.2021. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena je aj vydržanie. Vzhľadom na uvedené mal za
to, že sú naplnené podmienky na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Poukázal na

rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/260/2008 z 10.12.2008. Právni predchodcovia žalovaného a žalovaný
nepretržite dobromyseľne užívali právo zodpovedajúce vecnému bremenu vo vzťahu k právu stavby
na pozemku. Sú naplnené predpoklady na vydržanie tohto práva. Panujúcou nehnuteľnosťou je stavba
garáže a služobnou nehnuteľnosťou je pozemok žalobcu.
3.6 Ďalej sa vyjadril ku znaleckému posudku č. 97/2020 predloženého žalobcom. Podľa neho

nehnuteľnosť nenapĺňa parametre podľa znaleckého posudku, nakoľko uvedený pozemok je priľahlý k
bytovému domu a jeho využitie je z tohto dôvodu značne obmedzené, s poukazom na § 2 odsek 6.
zákona č. 182/1993 Z.z.; ďalej poukázal na skutočnosť, že všeobecná hodnota pozemku vo výške 700
euro (dôsledok použitia koeficientu 3) na meter štvorcový je neadekvátna. Takáto hodnota sa vzťahuje
na stavebné pozemky v danej lokalite s dostatočnou výmerou pre použitie na výstavbu rodinného domu,

kde je výrazne zvýšený záujem o kúpu takých pozemkov, ktoré možno využiť na výstavbu, a ktoré nie
sú priľahlými pozemkami ku stavbe bytového domu o výmere 19 m2.
3.7 Zo žaloby nie je zrejmé, za aké obdobie sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia.
Ak je to 2 roky spätne od podania žaloby, nie je zrejmé, z akého titulu požaduje výšku určenú v období
4. kvartál rok 2020, keď znalecký posudok vychádza z údajov aj za obdobie 2. kvartál 2019, čo je viac

ako 1 a pol roka spätne, a to pri rýchlo sa meniacich cenách nájmov a nehnuteľností. V prípade, že
žalobca požaduje bezdôvodné obohatenie v roku 2019, podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie výšky žiadaného bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k záveru o návratnosti 20 rokov
pri výpočte prenájmu ako priemerné nájomné bez energií a správy poukázal, že na byty v Bratislaveje to 9,68 euro na meter 2 mesačne, t.j. 116,96 euro /m2 ročne. Priemerná cena nehnuteľnosti je euro
2.750 euro/meter 2 x 2.750/116,96=23,50 roka. Pričom sa jedná však o návratnosť pri bytoch a nie pri
pozemkoch s takmer žiadnym využitím.

3.8 K rozhodnutiu najvyššieho súdu, na ktoré poukazuje žalobca (sp.zn. 8Cdo/186/2018)
uviedol, že vychádza z iných skutkových okolností, ktoré nemožno subsumovať na daný prípad. Stavby
podzemných garáží boli vybudované v súlade so stavebným povolením zo súhlasom vtedajšieho
vlastníka pozemkov, následne boli riadne skolaudované, nejedná sa teda o stavby neoprávnené a
nemožno hovoriť o stavbách bez právneho titulu k parcelám. Vlastníci garáží pozemok dlhodobo od

roku 1970 nerušene užívali, právny vzťah bol založený pôvodným vlastníkom parciel medzi stavbou a
parcelami.
3.9 Ďalej namietol vlastnícke právo žalobcu k pozemku a jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Aktuálne sú
ako vlastníci vedení dvaja spoluvlastníci. Žalobca nadobudol vlastnícke právo dedením, ale v čase
výstavby bytového domu a podzemnej garáži pozemky pod stavbou boli konfiškát a boli pridelené
družstvu Vodohospodár na výstavbu. Vzhľadom na to, že je nehnuteľnosť je konfiškát, pre jej vyňatie

z konfiškácie mal žalobca postupovať podľa zákona č. 503/2003 Z.z., a nie prepisom vlastníckeho
práva z pozemnoknižnej vložky, bez dodržania postupu navrátenia vlastníckeho práva k pozemku.
Právnemu predchodcovi žalobcu boli nehnuteľnosti 09.07.1946 skonfiškované, z uvedeného dôvodu
mu vlastnícke právo zaniklo. Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže preniesť na iného viac práv
ako má on sám, uvedené vlastnícke právo právnemu predchodcovi žalobcu zaniklo. Nemožno previesť

na iného viac práv ako sám má. Ďalej by žalobca nemohol nadobudnúť derivatívne vlastnícke právo
odvodené od právnej predchodkyne A. L., X.. M.-K. (Osvedčenie o dedičstve D/700/94-10, Dnot 150/94
po A. L., nadobudla nehnuteľnosti U. S. X.. L. a Osvedčením o dedičstve 30D/432/2015, Dnot /25/2015
po U. S. nadobudol nehnuteľnosti žalobca), nakoľko ani táto nebola vlastníčkou daných nehnuteľností
a to vychádzajúc z listinných dôkazov preukazujúcich konfiškáciu majetku ako celku nevynímajúc

nehnuteľnosti, ktorej sa týka toto konanie.
4. Žalobca v replike namietol, že by pozemok pod stavbou garáže bol konfiškát. Z cit. uznesenia, na
ktoré poukazuje žalovaný, vyplýva, že bola konfiškovaná len nehnuteľnosť dom, pozemok nikdy nebol
konfiškovaný a vždy bol zapísaný v prospech pôvodných vlastníkov. Namietol tiež označenie garáže,
ako podzemnej stavby. Podľa LV č. XXXX je garáž zapísaná ako stavba na zemskom povrchu. Ak by

boli garáže podzemnými stavbami, nemalo by zmysel v r. 1995 pôvodný pozemok rozdeľovať, nakoľko
podzemné garáže možno zamerať aj bez rozdelenia na nové časti. Účel rozdelenia bol zrejmý, a to
z pozemku, ktorý je priľahlý k bytovému domu vyčleniť pozemky, na ktorých sú postavené garáže, a
ktoré využívajú len niektorí majitelia bytov v bytovom dome. Tomu nasvedčuje aj bod 9. stavebného
povolenia, že strecha garáží má byť zasypaná a má byť na nej zasiata tráva, nehovorí o tom, že garáže

sú podzemnou stavbou. Z hľadiska nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je irelevantné, či
stavba je legálnou stavbou alebo čiernou stavbou. Poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom
stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo.
Ku námietke dobrých mravov - k uplatňovaniu nároku žalobcu za oboch spoluvlastníkov poukázal na
§ 139 Občianskeho zákonníka, kde ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť podielu,

môže v pozícii veriteľa požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci. K tvrdenému
namietanému zneužívaniu vlastníckeho práva žalobcom uviedol, že vlastníkom pozemku v čase
vybudovania garáží bola A. L., právny predchodca, žalobcu a VD Vodohospodár pozemok len užíval a
skutočnosť, že si voči vlastníkovi garáže neuplatňoval žiadne náhrady neznamená, že sa tohto práva
vzdal. V tomto poukázal na § 574 Občianskeho zákonníka, kde vzdanie sa práva musí mať písomnú

formu, čo žalovaným nebolo predĺžené.
4.1 K zneužívaniu inštitútu vydania bezdôvodného obohatenia bez možnosti usporiadania vzájomných
vzťahov uviedol, že v rámci komunikácie pred podaním žaloby, žalovaný namietal správnosť znaleckého
posudku, s tým, že predloží svoj návrh sumy za ktorú je ochotný vec vysporiadať vrátane kúpy.
Žalobca v prípade, ak žalovaný predloží konkrétnu ponuku je pripravený o predaji spoluvlastníckeho

podielu rokovať. K vydržaniu vecného bremena poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 2
Cdo/271/2007. Dobromyseľnosť predpokladá, že držiteľ práva je presvedčený, že mu toto právo riadne
vzniklo respektíve, že na neho riadne prešlo, hoci sa tak v skutočnosti nestalo, takéto presvedčenie
bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva
nevie. S domnelým právnym titulom o ktorom sa držiteľ domnieva že existuje. O takýto prípad však

nejde, ak niekto vykonáva nejaké právo len na základe súhlasu iného alebo obligačnej zmluvy. Žalovaný
vo vzťahu k vzniku vecného bremena nie je dobromyseľný. Ku znaleckému posudku, ktorý namietal
žalovanýuviedol,žežalobabolasúdudoručená07.04.2021,žalobcasiuplatňujevydaniebezdôvodného
obohatenia za obdobie od 07.04.2019 do 07.04.2021. Zo strany 8. a 18. znaleckého posudku vyplýva,že znalec pri určení výšky nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia bral do úvahy obdobie od
12.10.2018. Tvrdenie žalovaných, že znalecký posudok neurčuje cenu za obdobie od roku 2019 je preto
nesprávne.

5. Žalovaný v duplike k vlastníctvu pozemku uviedol, že rozhodnutie o preskúmaní konfiškácie sa má
týkať len domovej nehnuteľnosti je špekulatívne. Pri vyhodnocovaní pojmov v danom rozhodnutí je
potrebnévychádzaťzdobovýchokolností,zktorýchjezrejmé,žepoduvedeným,pojmommožnochápať
aj pozemok, na ktorom je nehnuteľnosť postavená, v danom čase sa jednalo o jeden scelený pozemok.
Podľa Dekrétu prezidenta č. 108/1945 Sb. sa konfiškácia týka celého nehnuteľného hnuteľného majetku

a majetkových práv.
5.1Kstatusustaviebakopodzemnýchstaviebpoukázalnastavebnépovolenieaskutočnévyhodnotenie
stavby, stavba je pod povrchom, zasypaná zemou, pozemok mal slúžiť ako priľahlý pozemok. Trval
na tom, že sa jedná o podzemnú stavbu. Geometrický plán v r. 1995 bol vyhotovený za účelom
zamerania stavieb podzemných garáží a nie za účelom odčlenenia priľahlého pozemku. K vydaniu
bezdôvodného obohatenia uviedol, že status podzemnej stavby je právne významný vo vzťahu k

vydaniu bezdôvodného obohatenia. Stavby garáží svojou konštrukciou nezasahujú do účelu využitia
pozemku, žalobca môže pozemok užívať v rámci zákonných možností. Z uvedeného dôvodu nemohlo
vzniknúť bezdôvodné obohatenie.
5.2 K dobrým mravom - uplatňovaniu nároku žalobcu za oboch spoluvlastníkov poukázal, že
rozporuplnosť vníma z pohľadu, že druhý spoluvlastník je zosnulým, jedná sa o neznámeho vlastníka.

Jeho vlastníctvo po smrti nebolo vysporiadané, možno sa domnievať, že menovaný nemá známych
dedičov a v prípade úspechu, bude tak užívať všetky finančné prostriedky patriace aj druhému
spoluvlastníkovi, bez preto, aby sa s nám vysporiadal. Uvedené vnímajú ako rozporné s dobrými
mravmi. Ku zneužívaniu vlastníckeho práva poukázal na predošlú argumentáciu, a tiež, že žalovaný
a právni predchodcovia od stavebného povolenia garáží od r. 1970 užívajú pozemok oprávnene

a dobromyseľne. To isté sa vzťahuje na bezodplatnosť tohto užívania, vlastník pozemku si za celé
obdobie voči vlastníctvo stavby neuplatňoval nijaké náhrady spojené s užívaním. Žalovaný a právni
predchodcovia v období od stavebného povolenia garáži užívajú pozemok oprávnenej dobromyseľne,
to isté platí aj na bezodplatnosť tohto užívania vlastník pozemku si neuplatňoval voči vlastníkovi
stavby nejaké náhrady spojené s užívaním pozemku. K zneužívaniu inštitútu vydania bezdôvodného

obohatenia bez možnosti usporiadania vzájomných vzťahov uviedol, že žalovaný je pripravený rokovať
o odkúpení pozemkov, ale žalobca krátko po začatí rokovaní dal žalobu na súd, následne žalovaný po
získaní listinných dôkazov nadobudol dôvodnú pochybnosť o vlastníckom titule žalobcu. Pri vydržaní
vecného bremena nesúhlasil s názorom, že faktorom preukazujúcim dobromyseľnosť je preukázanie
zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá by bola neplatná. Vecné bremeno môže vzniknúť aj

titulu vydržania; žalovaný odkazuje na svoje vyjadrenie k žalobe vo vzťahu k preukázania svojej
dobromyseľnosti, ktorú odvodzuje od právnych predchodcov a administratívnych konaní: stavebné
kolaudačné iné správne konania, v ktorých bolo deklarované právo k pozemkom, pod ktorými sú garáže
postavené. Trval na tom, že žalovaný, jeho právni predchodcovia dobromyseľne od roku 1970 užívali
právo zodpovedajúce vecnému bremenu právo stavby.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením sp.zn. 3Co/150/2022-248 z 30.11.2022 zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie z 05.09.2022 tak, že zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania
do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 9C/31/2022.
7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, rozhodnutím o prejednaním dedičstva po U. S.,

vyslúchol žalobcu ako stranu sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojej argumentácii. K otázke vydržania vecného
bremena uviedol, že neexistuje právny titul, resp. že by došlo k uzavretiu zmluvy o vecnom bremene, tu
spochybnil hlavne dobromyseľnosť žalovaného a jeho právnych predchodcov.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní sa pridržal svojej obrany. Uviedol, že došlo ku

konfiškácii celého majetku právneho predchodcu a k tomu poukázal argumentáciu z rozhodnutia NS SR
sp.zn. 8Sžo/35/2007, keď zápis v pozemkovej knihe mal len deklaratórny charakter. Trval na námietke o
nedobromyseľnosti žalobcu a jeho právnych predchodcov, lebo neboli splnené podmienky oprávnenosti
držby a doby na vydržanie vo vzťahu ku vydržaniu práva. Garáže sa nachádzajú pod úrovňou terénu, na
ich streche je okrasná záhrada. Ku statusu priľahlého pozemku poukázal napr. na rozhodnutie Krajského

súdu Trenčín, sp.zn. 17Co/131/2013.
10. Žalobca ako strana sporu vo výsluchu uviedol, že celý čas boli v tom, že sa jedná o ich pozemok
a že bol konfiškovaný len dom a nie záhrada. Bolo to tam uvedené a zapísané v katastri. K pozemku
aktuálne nemal prístup a keď sa o to uchádzal, tak mu to bolo zamietnuté.10.1 Na otázky uviedol, že nemal vedomosť, že by niekto spochybňoval ich vlastnícke právo. Existuje
žiadosť skupiny obyvateľov, ktorý tam chceli robiť nadstavbu a dopytovali sa súhlas jeho matky ako
vlastníčky pozemku. Uvedené vie predložiť. Matka vyvíjala kroky k navráteniu domu. Veciam v spojení

s týmto vlastníctvom sa začal zaujímať, až keď mu to dovolil jeho zdravotný stav, keď predtým cca 20
rokov mal vážne zdravotné problémy.
11. Z výpisu z LV č. XXXX D..Ú.. S. A., F. I., súd zistil, že žalobca a Karol M.-K. sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý v 1/2 pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 19 m2. Žalobca nadobudol pozemok
titulom Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 30D/432/2020 z 10.06.2015, Z-XXXXX/XX.

12. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. Staré Mesto, obec Bratislava, súd zistil, že žalovaný je vlastníkom garáže
so súpisným číslom 5XXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc.č. XXXX/X. Vlastníctvo nadobudol na
základe kúpnej zmluvy V - 4123/16 z 08.03.2016.
13. Zo Znaleckého posudku č. 97/2020 vypracovaný U.. A. C., znalec z odboru stavebníctvo -
odhad hodnoty nehnuteľnosti, pozemné stavby, vo veci zadania: 1/ stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľností pozemkov reg. „C“, parc.č. XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X ku 12.10.2020; 2/ výšky nájomného

k uvedeným pozemkom ku 12.10.2020; 3/ výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie bez právneho
titulu k 12.10.2020 zistil, že ako podklad pre prevod týchto pozemkov alebo ich nájom je všeobecná
hodnotapozemkuparc.č. XXXX/Xvovýške13.305,89euro,asadzbanájomnéhopreuvedenýpozemok
je 885,52 euro na rok.
14. Rozhodnutím Odboru pre výstavbu Obvodného národného výboru Staré Mesto z 25.05.1970 bola

na pozemku parc.č. XXXX/X pripustená stavba 3 garáže s podmienkou, že po ukončení stavby je nutné
vrchnú časť zasypať zeminou, zasiať trávu a dať detské ihrisko do pôvodného stavu. Kolaudačným
rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava 1 z 19.12.1985 bolo povolené
užívanie stavby 3 garáží pri obytnom dome na Z.E. Q. XX, I. za podmienky, že stavebníci jestvujúce/
montážne jamy v garážach zasypú a zabetónujú do úrovne jestvujúcej podlahy do 15.02.1986.

15. Z Výmeru Miestneho národného výboru v Bratislave č. 10576 z 24.05.1945 súd zistil, že Úrad
miestneho Národného výboru v Bratislave zaisťuje a preberá do správy domový majetok A. L. X.. M.-
K. W. D. M.-K., majiteľ domu na K. XX v Bratislave, vedený v k.ú. mesta Bratislavy, pod parc. č. XXXX
K.. Č.. XXXX.
16. Národný výbor v Bratislave Uznesením č. 89764 z 19.07.1946 rozhodol, že majetok A. L. W.

D. M.-K. pozostávajúci z domu Z. XX, v Bratislave sa konfiškuje ako nepriateľský dňom 30.10.1945,
o čom rozhodla Rada Národného výboru v Bratislave na zasadnutí 09.07.1946. Podľa rozhodnutia
konfiškovaný majetok pozostáva z domu na ulici Z. XX v Bratislave, zapísaný vo vl. č. XXXX, Z.. Č..
XXXX. V rozhodnutí bolo tiež uvedené, že sa konfiškuje všetok majetok, pokiaľ podľa § 2 ods. 1 dekrétu
prezidenta republiky zo dňa 25.10.1945 č. 108 Sb z. a n., ktorý nie je vyňatý z konfiškácie.

17. Z Rozhodnutia konfiškačnej Komisie v Bratislave zo dňa 28.01.1948 súd zistil, že pôdohospodársky
A.A.L.X..M.-K.,nar.04.11.1896voViedni,bolzdôvodujejnemeckejnárodnostikonfiškovanývrozsahu
§ 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR ku 01.03.1945, o čom ju upovedomil, okrem iných aj Katastrálny
meračský úrad v Bratislave. V rovnaký deň bol skonfiškovaný z toho istého dôvodu rozhodnutím aj
pôdohospodársky majetok D. M.-K..

18. Povereníctvo vnútra v Bratislava 03.04.1948 Výmerom rozhodlo, že odvolanie Margity L. W. spol.
sa zamieta a odvolaním napadnutý výmer sa potvrdzuje v tej časti, kde národný výbor rozhodol, že sú
splnené podmienky pre konfiškáciu majetku u A. L..
19. Z Rozhodnutia finančného odboru Rady Obvodného národného výboru Bratislava Staré Mesto zo
05.06.1956 č. Fin. I. 17/775/1955 vyplýva, že finančný odbor uvoľňuje v obnovenom konaní spod

konfiškácie nehnuteľnosť, dom s dvorom a záhrady v Bratislave, Partizánska ulica 14, pop. č. IV-748
patriacu vlastníckym právom A. L. v čiastke 1/2 z toho dôvodu, že sú splnené podmienky na uvoľnenie
podľa smerníc Povereníctva financií Bratislava. V dôsledku toho ponecháva nehnuteľnosť naďalej
pozemkovo knižnej majiteľke.
20. Z rozhodnutia Finančného odboru Rady Ústredného národného výboru v Bratislave v 03.07.1957

v spojení s Upovedomením Obvodného národného výboru v Bratislave 1 z 11.07.1957 súd zistil, že
rozhodnutie z 05.06.1956, ktorým Obvodný národný výbor rozhodol, že sú dané podmienky pre vrátenie
domu na Z. X4 sa zrušuje, a konfiškácia sa ponecháva v platnosti. Bolo zistené, že nie sú splnené
podmienky na vrátenie pol domu a zrušenie konfiškácie.
21. Finančný odbor v odpovedi z 08.07.1965 na žiadosť A. L. o vrátenie konfiškovanej domovej

nehnuteľnosti nevyhovel, keď ani t.č. nie sú splnené podmienky pre vyňatie späť do jej vlastníctva.22. Odbor pre výstavbu Obvodného národného výboru Bratislava I. Staré mesto z 17.03.1965 vydal
rozhodnutie o prípustnosti stavby pre SBD Vodohospodár v Bratislave, na stavbu 18 byt. jednotiek na
pozemku parc. č. XXXX/X W. XXXX/X.

23. Rozhodnutím Mestského národného výboru Bratislava z 15.09.1965 bol národný majetok stavebný
pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 639 m2 a stavebný pozemok parc. č. XXXX/X o výmere
610 m2 odovzdaný m do trvalého užívania Stavebnému bytovému družstvu zamestnancov VŠ, n.p.
VODOHOSPODÁR.
24. Rozhodnutím Odboru pre výstavbu Obvodného národného výboru Staré Mesto z 25.05.1970 bola na

pozemku parcela č. XXXX/X, v znení opravy rozhodnutia na parc. č. XXXX/X z 20.05.1998, pripustená
stavba 3 garáže s podmienkou, že po ukončení stavby je nutné vrchnú časť zasypať zeminou, zasiať
trávuadaťdetskéihriskodopôvodnéhostavu.KolaudačnýmrozhodnutímOdboruvýstavbyaúzemného
plánovania ObNV Bratislava 1 z 19.12.1985 bolo povolené užívanie stavby 3 garáží pri obytnom dome
na Z. Q. XX, I. za podmienky, že stavebníci jestvujúce montážne jamy v garážach zasypú a zabetónujú
do úrovne jestvujúcej podlahy do 15.02.1986.

25. Z Osvedčenia o dedičstve notárom O.. O. O. v dedičskej veci po E.. U. S., X.. L., Y.. XX.XX.XXXX,
Z.od sp.zn. 30D/432/2015-27, Dnot /25/2015 z 10.06.2015 súd zistil, že medzi aktíva v dedičskej veci
po poručiteľke patrí aj vlastnícke právo v 1 k celku o.i. ku pozemku parc. č. XXXX/X/,X/,X/- zast. plocha
a nádvoria vo výmere 19 m2, k.ú. S. A., Z.. X.. „..
26. Z odpovede Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor z 19.07.2021 súd zistil, že parc. č. XXXX/

X, spolu vo výmere 1335 m2, bola na LV Č.. XXXX zapísaná v r. 1988 v rámci II. etapy zakladania
vlastníckych vzťahov v prospech A. L. X.. M. podiele 1/2 a D. M.-K. K. Z. 1. Vlastnícke vzťahy boli
prepísané z pozemkovoknižnej vložky č. 2650 pôvodne k. ú. Bratislava. Na základe žiadosti SBD
Bratislava I o zápis geom. plánu č. 35/95 bola v r. 1995 parc. č. XXXX/X rozdelená na parc. č. XXXX/X
W. XXXX/X. K žiadosti o zápis GP nebola priložená žiadna listina. Osvedčením o dedičstve D/700/94 -

10 po A. L. nehnuteľnosti na LV č. XXXX nadobudla U. S..
27. Z Pozemkovoknižnej vložky č. 2650 k 25.02.1981 vyplýva, že je zapísané vlastníctvo a) A. L. X..
M.-K. v 1 o.i. ku: pozemok parc. č. XXXX/X záhrada, stav. pozemok 639 m2, parc. č. XXXX/X záhrada,
stav. pozemok o 610 m2.
28. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka (OZ) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
29. Podľa § 134 ods. 1 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
30. Podľa § 134 ods. 2 OZ Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb
31. Podľa § 134 ods. 3 OZ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
32. Podľa § 451 ods. 1 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

33. Podľa § 451 ods. 2 OZ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Podľa § 456 OZ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

35. Podľa § 151n ods. 1 OZ Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Právo zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
36. Podľa § 151n ods. 2 OZ Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

37. Podľa § 151 o ods. 1 OZ Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v
spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva(vydržaním; ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

38. Vo veci boli sporné aktívna vecná legitimácia žalobcu, právny základ a výška nároku žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného.
39.Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávnynárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania.

40. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzoval z listu vlastníctva, pkv. vl. č. 2650 a
z dedičských rozhodnutí po svojich právnych predchodcoch.
41.Žalovaný namietalaktívnuvecnúlegitimáciužalobcuzdôvodu,ženazákladeprávnejúpravydekrétu
prezidenta republiky z 25.10.1945 č. 108 Sb. z. o konfiškácii nepriateľského majetku, bol konfiškovaný
celý majetok právnej Z. A. L., J.. všetky nehnuteľnosti, aj hnuteľné veci, a to bez náhrady, t.j. aj dom, aj

pozemok - záhrada, parc. č. pôvodne XXXX/X, bez ohľadu na skutočnosť, že z obsahu konfiškačného
rozhodnutia vyplýva, že je v ňom uvedený len rodinný dom Z. XX, I., zapísaný vo vl. č. 2650. Uviedol,
že argumentácia žalobcu o tom, že rozhodnutie o preskúmaní konfiškácie sa má týkať len domovej
nehnuteľnosti, lebo je tak uvedené v rozhodnutí, je preto z pohľadu žalovaného len špekulatívna. Podľa
žalovaného je potrebné vychádzať z dobových okolností, z ktorých je zrejmé, že pod uvedeným pojmom
možno chápať aj nehnuteľnosť - pozemok, na ktorom je nehnuteľnosť postavená a v čase povoľovacích

procesov sa jednalo o scelený pozemok. Vzhľadom na uvedené jej vlastnícke právo k 09.07.1946
zaniklo a preto nemohla na svojich právnych nástupcov A. L. previesť viac práv ako sama mala.
42. V tomto smere súd poukazuje na právnu úpravu - Dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Sb.
n., kedy podliehal konfiškácii všetok majetok hnuteľný aj nehnuteľný voči ktorým osobám smeruje, a
aj na § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR. Uvedený právny stav a režim konfiškácie sa v plnom

rozsahu uplatnil aj na A. L., právnu predchodkyňu žalobcu, ktorá bola považovaná za osobu nemeckej
národnosti. Z obsahu vyššie uvedených listín ohľadom konfiškácie majetku právnej predchodkyne
žalobcu bolo preukázané, že podľa Výmeru z 24.05.1945 sa preberá do správy domový majetok
Margity L. W. D. M.-K., a to domový majetok K. XX, I., a podľa Uznesenia Národného výboru v
Bratislave z 19.07.1946 sa prehlasuje za konfiškovaný majetok dňom 30.10.1945, pozostávajúci z

domu, v Bratislave, Z. XX. Ďalším rozhodnutím z konfiškačnej komisie z 28.01.1948 bol konfiškovaný aj
poľnohospodársky majetok menovanej a D. M.-K.. Následne sa A. L. opakovane žiadosťami domáhala
uvoľnenia spod konfiškácie vo vzťahu ku domovej nehnuteľnosti, kde jej bolo aj pôvodne vyhovené
rozhodnutím Finančného odboru Obvodného národného výboru Bratislava Staré Mesto z 05.06.1956.
Rozhodnutie o vrátení domu vydané Finančným odborom Ústredného národného výboru v Bratislave z

03.07.1957 však bolo zrušené s tým, že konfiškácia rodinného domu sa ponecháva v platnosti. Následne
Upovedomením Obvodný národný výbor z 11.07.1957 požiadal, aby predmetnú nehnuteľnosť začlenili
do príslušnej Domovej správy. V pozemnoknižnej vložke č. 2650 bola ďalej zapísaná ako vlastníčka
nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X A. L. v 1. Z Odpovede Okresného úradu Bratislava, odbor katastra
vyplýva, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku pôvodne parc.č. XXXX/X I. od r. 1988 zapísané

na A. L. prepisom z danej PK vložky 2650, v podiele 1.
43. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené celú vydržaciu dobu a medzi ne
patria: spôsobilý subjekt vydržania, predmet držby, dobrá viera - dobromyseľnosť vydržateľa, oprávnená
držba po zákonom stanovenú dobu, uplynutie vydržacej doby. Následkom uvedeného potom je, že
oprávnený držiteľ, u ktorého sú splnené aj ostatné podmienky vydržania, nadobudne vlastnícke právo

k veci pôvodným spôsobom, takže proti nemu nemožno uplatňovať žiadne práva, ktoré mal proti
predchádzajúcemu vlastníkovi. Vydržaním sa nadobudne vlastnícke právo bez ďalšieho uplynutím
vydržacej doby, bez toho, aby bol k tomu potrebný ešte ďalší právny úkon. Vydržaním zanikne vlastnícke
právo doterajšieho vlastníka.
44. Z listu vlastníctva č. XXXX D..Ú.. S. A., obec Bratislava bolo preukázané, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 19 m2 v 1 a že žalobca vlastníctvo
nadobudol na základe Osvedčenia o dedičstve po U. S., X.. L., sp.zn 30D/432/2015 z 10.06.2015.
Z obsahu uvedeného rozhodnutia o.i. vyplýva, že medzi aktíva po poručiteľke U. S., X.. L. patril o.i. i
pozemok parc. č. XXXX/X vedený na LV Č.. XXXX Staré Mesto. Právna predchodkyňa žalobcu U. S. E.
svoje vlastníctvo v podiele 1 v r. 1994, dedením po matke A. L.. Z PKV vl. č. XXXX bolo preukázané,

že vlastnícke právo k predmetnému pozemku bolo zapísané na A. L. v r. 1988 prepisom z danej PK
vložky 2650 a to vo veľkosti o 1/2. Právna predchodkyňa žalobcu U. S. E. vlastníctvo daného pozemku
dedením v r. 1994 a následne po nej dedením žalobca.
45. Žalobca vo výsluchu uviedol, že po celý čas v rodine boli v tom, že sa jedná o ich pozemok, že bol
konfiškovaný len dom a že to bolo tak uvedené aj v katastri. Žalobca doplnil, že v rámci rozhovorov bolo

v rodine, že záhrada bola samostatným pozemkom, takto bola vedená aj v pozemkovej knihe a katastri.
On pozemok zdedil (v r. 2015) tak, ako jeho matka pozemok zdedila po svojej matke (v r. 1994). Nikto
ich vlastnícke právo nespochybňoval. Ďalej uviedol, že matka U. S.Á. W.ko vlastníčka pozemku bolaoslovená skupinou vlastníkov ohľadom nadstavby, čo bolo matkou zamietnuté; pričom tento spolu s
predmetným pozemkom mal byť tiež konfiškovaný A. L..
46. Zaradenie určitej veci do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctva toho, kto vec

nadobudol na základe dohody dedičov schválenej rozhodnutím. Podľa § 70 zák. č. 162/1995 Z.z.
sú údaje katastra, medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných
údajov o vlastníkoch nehnuteľností podľa § 7 hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Uvedené
ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku.
47. Základnou otázkou v predmetnej veci vo vzťahu ku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu bolo, či

možno vydržať majetok, ktorý bol predmetom konfiškácie, a ku ktorému sa štát, reprezentovaný
príslušným národným výborom vzhľadom na výroky v rozhodnutiach týkajúcich sa konfiškácie len
domovej nehnuteľnosti a jej navrátenia, jednoznačne navonok neprejavil, neuplatňoval svoje vlastnícke
právo k pozemku, resp. bol indiferentný; a či potom za splnenia príslušných zákonných predpokladov
(napr. vydržania) môžu do tohto vlastníckeho vzťahu vstúpiť aj iné subjekty; v pozemnoknižnej vložke č.
2650 naďalej zostal zápis vlastníckeho práva ku nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X v prospech A. L., právnej

predchodkyni žalobcu; vo vyššie uvedených konfiškačných rozhodnutiach bolo výslovne uvedené, že
konfiškácia sa vzťahuje na domovú nehnuteľnosť, len ktorej vydania sa A. L. následne opakovane
neúspešne domáhala. Uvedené podľa názoru súdu vo vzťahu k osobe A. L. bez ďalšieho neznamená,
že nebola dobromyseľná o tom, že skonfiškované pozemky pod rodinným domom a susediace pozemky
jej už nepatria.

48. Zo všetkých prejavov vôle A. L., ktoré neboli nikým spochybnené, možno podľa názoru súdu vyvodiť,
že bola dobromyseľná ohľadom svojho vlastníckeho práva v podiele 1 k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X.
Žalobca uviedol, že v rodine sa rozprávali, že boli konfiškovaný len dom, nie záhrada, čomu zodpovedal
aj stav v pkv. vložke. Toto tvrdenie nebolo ničím spochybnené a vyvrátené. Uvedenému nasvedčuje aj
skutočnosť, že v r. 1988 došlo k prepisu z PKV vl. 2650 na list vlastníctva. Následne jej majetok o.i.

pozemok XXXX/X bol prededený oficiálnym úradným spôsobom v r. 1994, rozhodnutím príslušného
štátneho notára, ktorý ďalej nadobudli ako dedič - dcéra U. S. a následne žalobca.
49. Bez ohľadu na vyššie uvedené je však zároveň jednoznačné, že po nadobudnutí vlastníckeho
práva k dotknutej nehnuteľnosti dedením U. S., ktorá sa stala spoluvlastníčkou v r. 1994, táto nemala
dôvodné pochybnosti, resp. neboli tvrdené také skutočnosti, že by nebola dobromyseľná v tom, že

dotknutá nehnuteľnosť jej titulom dedenia nepatrí. Nikto jej spoluvlastníctvo nespochybnil, nenamietal.
Uvedenému nasvedčuje aj negatívna odpoveď matky žalobcu U. S. k nesúhlasu s nadstavbou bytového
domu. Z daného vyplýva, nielen dobromyseľnosť právnej predchodkyne žalobcu, jeho matky, ale aj
zo strany prípadných stavebníkov, ktorí tento stav vlastníckeho práva rešpektovali, keď sa na ňu
obrátili s touto žiadosťou. To znamená, že právna predchodkyňa žalobcu ako vlastníčka nakladala so

svojim majetkom ako vlastným, rozhodovala o ňom, aj ako oprávnená držiteľka. Ďalej ani žalobca od
nadobudnutia svojho spoluvlastníctva dedením v r. 2015 nebol ako vlastník nikým, t.j. žalovaným ako
jeho právnymi predchodcami spochybnený. Naopak žalobca spolu s právnou predchodkyňou (min. od.
r. 1994 ) boli po dobu dlhšiu ako 10 rokov oprávnenými držiteľmi predmetného pozemku, kde právnym
titulom nadobudnutia ich vlastníctva boli dedičské rozhodnutia. Z uvedeného potom súdu vychádza, že

žalobca a jeho právna predchodkyňa boli oprávnenými držiteľmi, minimálne od r. 1994, ich vlastnícke
právo k predmetnému pozemku vyplývalo po celý čas jeho trvania zo zápisu v katastri nehnuteľností ako
následok dedenia. Po celú dobu trvania ich vlastnícke právo nebolo nikým spochybnené, ich oprávnená
držba trvala viac ako 10 rokov.
50. Vzhľadom na uvedené súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti

dospel k záveru, že žalobca okrem výpisu listu vlastníctva riadne preukázal svoje vlastnícke právo,
nebol preukázaný opak a je potom vo veci aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný vlastnícke právo
žalobcu relevantne nespochybnil, a nepredložil také dôkazy, ktoré by uvedené vyvrátili. Hoci žalovaný
poukazoval na závery konfiškácie, aj nedostatky v zápisoch v pozemkovej knihe a ich deklaratórny
charakter. V pochybnostiach platí, že držba je dobromyseľná. V danom prípade sú subjektom vydržania

žalobca a jeho právna predchodkyňa ako fyzické osoby. Sú teda osoby podľa aktuálnej právnej úpravy,
ktoré sú spôsobilými nadobudnúť vlastníctvo. Predmetom vydržania sú nehnuteľnosti pozemky parcely
reg. „C“, zapísané na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiely 1/2. Jedná sa o veci, ktoré nie sú vylúčené
z vydržania podľa § 125 OZ a § 134 OZ. Pokiaľ sa jedná o držbu veci, tu boli splnené aj podmienky
oprávnenosť držba a nepretržitosť držby po dobu viac ako 10 rokov od r. 1994 doposiaľ, kedy až v

priebehu konania, kedy bola vznesená námietka žalovaného k aktívnej vecne legitimácii žalobcu.
51. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného odvodzoval na tom
skutkovom základe, že medzi ním a žalovaným nie je žiaden právny vzťah a žalovaný užíva jeho
vlastníctvo bez právneho dôvodu. Žalovaný sa vecne ďalej bránil poukazovaním na charakter pozemkuparc. č. XXXX/X ako priľahlého pozemku, ďalej, že pozemok užíva, ako aj jeho právni predchodcovia
oprávnene, dobromyseľne, bezodplatne, že vlastník pozemku si neuplatňoval voči nemu ani právnym
predchodcom žiadne náhrady za užívanie pozemku, tiež, že došlo vydržaniu práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu stavby na pozemku žalobcu a že nárok žalobcu je uplatňovaný v rozpore s dobrými
mravmi.
52. V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne
vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby na cudzom pozemku; kedy k jeho obohateniu dochádza
už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť

poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na
to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Nakoľko žalovaný je vlastníkom stavby - garáže na
pozemku žalobcu, je vo veci daná jeho pasívna vecná legitimácia v konaní.
53. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v užívaní nehnuteľnosti - pozemku
bez právneho dôvodu je majetkovým vyjadrením tohto prospechu peňažná čiastka, ktorá zodpovedá
čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci spravila formou

nájmu, a ktorú by bol nájomca za bežných okolností povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy.
54. K tvrdeniu žalovaného o charaktere dotknutého pozemku ako priľahlého pozemku podľa § 2 odsek
6 zákona č.182/1993 Z.z. súd uvádza: že právna úprava inštitútu priľahlého pozemku je obsiahnutá
v zákone č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Pod pojmom priľahlý pozemok sa rozumie pozemok patriaci k bytovému domu, na ktorom je oplotená

záhrada, oplotené nádvorie a ktorý ako taký je právne aj fakticky priradený k bytovému domu. Vzhľadom
na túto skutočnosť upravujú právne predpisy aj vlastnícke vzťahy k priľahlému pozemku a to tak, že k
vlastníckemu právu k bytu alebo nebytovému priestoru, nachádzajúcemu sa v bytovom dome, súčasťou
ktorého je vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve
bytového domu a vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom bytovým domom, sa

priraďujeajspoluvlastníckypodielnapriľahlompozemku.Uvedenéplatísamozrejmezapredpokladu,že
projekt realizovaného bytového domu, resp. historické súvislosti riešenia záujmového územia, na ktorom
sa bytový dom nachádza, inštitút priľahlého pozemku do konceptu zakomponovali. Priľahlý pozemok
patrí bytovému domu, to znamená, že je v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov v
bytovom dome.

55. Podľa názoru súdu pozemok žalobcu parc. č. XXXX/X nemá charakter priľahlého pozemku podľa §
2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., nakoľko nebolo preukázané, že by bol v podielovom spoluvlastníctve
všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Na základe žiadosti SBD Bratislava I. bola Geometrickým
plánom na rozdelenie nehnuteľnosti a zameranie stavby parc. č. XXXX/X/, X/, X/, X/, X/, overeným dňa
16.01.1995, nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X rozdelená. Tým došlo aj k rozdeleniu pôvodne priľahlého

pozemku parc.č. XXXX/X, kedy sa z pozemku, ktorý bol priľahlý k bytovému domu vyčlenili pozemky, na
ktorých sú postavené garáže a ktoré využívali/jú ich majitelia. Uvedenému nasvedčuje aj fotografické
vyobrazenie v znaleckom posudku. Pozemok žalobcu súd preto kvalifikuje ako susedný pozemok. Na
uvedené nemá vplyv ani žalovaným tvrdená skutočnosť, že tento pozemok nie je možné podľa neho
využiť iným spôsobom, lebo na základe stavebného povolenia - rozhodnutia o prístupnosti stavby bod

9/: po skončení stavby garáže je nutné zasypať vrchnú časť zeminou, zasiať trávu a detské ihrisko dať
do pôvodného stavu, a že pozemok nad celou garážou pred a aj po výstavbe fakticky slúžil a slúži ako
priľahlý pozemok výlučne obyvateľom bytového domu ako okrasná časť a s časti aj ako detské ihrisko.
Pokiaľ sa jedná o stavbu garáže, súd je názoru, že sa nejedná o podzemnú stavbu, lebo vzhľadom na
kolaudačné rozhodnutie, predložené fotografie garáží sú tieto stavbami na zemskom povrchu.

56. Na geometrický plán, je nutné nazerať ako na verejnú listinu a súčasne ako na právno aplikačný
akt správy katastra, ktorý je spôsobilý aj negatívne zasiahnuť do evidencie zapísaných práv, vrátane
vlastníckeho práva. Súčasne je právne relevantným dokumentom evidovaným orgánom správy katastra,
ktorý prostredníctvom lomových bodov geometricky a polohovo určuje a zobrazuje hranice pozemku
(tvar a rozmery), čo všetko je predurčené vlastníckym právnom; t.j. geometrický plán je právne

relevantné grafické znázornenie priestoru vrátane pod a nad ním, v ktorom štát umožňuje a súčasne
garantuje uplatnenie právnej sily vlastníka, a táto limituje žalobcu ako vlastníka pozemku v jeho užívaní
a nakladaní s ním.
57. K námietke žalovaného o rozpore konania žalobcu s dobrými mravmi: i/ uplatňovanie nároku žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia za oboch spoluvlastníkov v plnom rozsahu a nielen vo veľkosti

svojho spoluvlastníckeho podielu, súd uvádza, že: uvedené konanie žalobcu nepovažuje za rozporné
podľa § 3 Občianskeho zákonníka (OZ). S poukazom na § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. To znamená, že
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže od tretích osôb požadovať celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci.Právne postavenie spoluvlastníka je tu obdobné postaveniu jedného zo solidárnych veriteľov v zmysle
§ 513 OZ, kde každý má právo sám žiadať o splnenie celého dlhu, teda aj podať žalobu na zaplatenie
dlhu. Na uvedenom nič nemení ani aktuálny stav, že vlastníctvo podielu po D. M.-K., o ktorom možno

mať domnienku, že je po smrti, nie je t.č. titulom dedenia po ňom vyporiadané. Domnienka žalovaného,
či si v prípade úspechu v spore žalobca ponechá aj časť nároku za druhého spoluvlastníka, a ako s ňou
prípadne naloží, je zo strany žalovaného len špekulatívna a v tomto štádiu konania nedôvodná.
58. K námietke žalovaného o rozpore konania žalobcu s dobrými mravmi: ii/ kde sa jedná o
zneužívanie vlastníckeho práva žalobcu k parc. č. XXXX/X, (kde okrem predošlej argumentácii o

odovzdaní národného majetku do trvalého užívania Stavebnému bytovému družstvu zamestnancov
Vodohospodárskych stavieb n.p. Vodohospodár), je túto námietku vnímať aj z pohľadu právnej istoty
žalovaného, keď žalovaný, jeho právni predchodcovia od stavebného povolenia garáží do r. 1970, počas
výstavby, kolaudácie podzemných garáží užívajú pozemok oprávnene, dobromyseľne, kde za celú dobu
si vlastník pozemku, vlastniaci pozemok v čase výstavby garáže neuplatňoval voči vlastníkovi garáže
žiadne náhrady, a že je nelegitímne zasahovať do právnej istoty žalovaného po 51 rokoch, súd uvádza:

že žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia netvrdil/li a nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by ho/ich
oprávňoval na bezodplatné užívanie pozemku v spoluvlastníctve žalobcu. Len samotná skutočnosť,
že vlastník pozemku / užívateľ družstvo Hospodár v čase výstavby garáží si voči vlastníkom stavby
neuplatňoval žiadne nároky spojené s užívaním jeho pozemku automaticky neznamená, že súhlasil s
ich bezodplatným užívaním, príp. že sa tohto práv vôbec vzdal, a to aj do budúcnosti. Podľa § 574 Obč.

zák., vzdanie sa práva musí mať písomnú formu a podľa ust. ods. 2 dohoda o vzdaní sa práv, ktoré môžu
vzniknúť v budúcnosti je neplatná. Samotné akceptovanie vlastníka pozemku, alebo osoby oprávnenej
užívať pozemok, nie je dohodou o vzdaní sa práv súvislosti s užívaním pozemku do budúcna.
59. K námietke žalovaného o rozpore konania žalobcu s dobrými mravmi: iii/ zneužívanie inštitútu
vydania bezdôvodného obohatenia bez možnosti usporiadania vzájomných vzťahov k parc. č. XXXX/

X, keď žalovaný bol pripravený rokovať o odkúpení pozemku, ale krátko na to žalobca podal žalobu na
súd, a žalovaný následne získal pochybnosť o vlastníckom práve žalobcu; ďalej, že žalovaný v prípade,
ak nemá záujem na odpredaj pozemku bude akýmsi rukojemníkom nárokov žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a daný stav je neudržateľný, súd uvádza, že: z predloženej komunikácie
medzi právnymi zástupcami strán sporu vyplýva, že žalovaný v rámci komunikácie strán v období

pred podaním žaloby namietal o.i. správnosť predloženého znaleckého posudku žalobcu. Žalobca ako
vlastník má právo predmet svojho vlastníctva držať užívať, a nakladať s ním, čo v súčasnosti nemôže
plne realizovať, len znášať daný stav, pričom žalobca nevylúčil možnosť mimosúdne usporiadanie veci.
Podanie žaloby na zaplatenie aj s ohľadom predmet nároku, súd nevyhodnocuje ako konanie s dobrými
mravmi. Súd preto uvedenú námietku nepovažoval žalovaného za dôvodnú.

60. Žalovaný ďalej vzniesol námietku vydržania vecného bremena, lebo žalovaný a jeho právni
predchodcovia dobromyseľne a bezodplatne užívali pozemok nad stavbou podzemnej garáže od
vydania Rozhodnutia o prípustnosti stavby z 25.05.1970, až do do doručenia výzvy na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Podľa neho sa jedná o dobromyseľné užívanie práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu spočívajúce v umiestnení stavby na pozemku dobromyseľne a nepretržite trvá

51 rokov. K tejto námietke súd uvádza, že sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, kedy predpokladom
vydržania je skutočnosť, že držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec
alebo právo patrí. Posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný nemôže
vychádzať z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale dobromyseľnosť musí byť posudzovaná
z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní bežnej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím

na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať dôvodné
pochybnosti, o tom, že mu vec /právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam za
ktorých vôbec mohlo jeho domnelé právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu nadobudnutia tvrdeného
oprávnenia. Žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia v konaní takýto právny titul nepreukázal. O taký
prípad tiež nejde, ak niekto vykonáva právo len na základe súhlasu iného alebo obligačnej zmluvy,

či práva vyplývajúceho z právneho predpisu. Podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že žalovaný
a jeho právni predchodcovia len užíval garáž na pozemku viac ako nerušene po dobu presahujúcu
10 rokov, nezakladá dobrú vieru v tom, že mu svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu právo
stavby na pozemku žalobcu. V tomto smere na preukázanie dobromyseľnosti nie je postačujúce
samotné tvrdenie žalovaného o legálnom postavení stavby garáže a jej následnom nerušenom užívaní,

bez tvrdenej a preukázanej existencie právneho titulu, z ktorého mu vo vzťahu k pozemku žalobcu
vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu právu stavby. Takéto presvedčenie je spojené napr.
so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie a domnelým právnym
titulom, o ktorom sa držiteľ domnieva, že existuje. Dobromyseľnosť žalovaného, resp. jeho právnychpredchodcov tak nebola preukázaná. Uvedené nie je možné preklenúť vo vzťahu ku pozemku žalobcu
ani poukazovaním na zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z..
61. Žalovaný v ďalšom namietal závery predloženého znaleckého Z. U.. C. a výšku uplatneného nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia.
62. V konaní bol žalobcom predložený súkromný znalecký posudok. Dôkaz znaleckým posudkom sa,
aj súkromným, sa od iných dôkazných prostriedkov líši tým, že jeho hodnoteniu nepodliehajú znalecké
závery v zmysle ich odbornej správnosti. Súd hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti, vo
vzťahu ku zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými dôkazmi.

63.Vo vyhotovenomznaleckomposudkuznalecU..C.vzhľadomnasvojeodbornéznalostiaskúsenosti
a zistené informácie prehľadným, logickým zdôvodnením vyložil svoje odborné závery a podklady, z
ktorých pri zodpovedaní uložených otázok vychádzal. Znalec odôvodnil, že s ohľadom na tvar, funkciu,
plošné členenie pozemku parc. č. XXXX/X, jeho prevádzkovú nadväznosť na stavbu bytového domu na
parc. č. XXXX/X, byty a nebytové priestory v ňom a u pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/5 ich plochu,
zastavanie cudzími stavbami, polohu uprostred pozemku parc. č. XXXX/X, je vo výpočte použitá metóda

polohovej diferenciácie s pomocným porovnaním s ponukami v inzercii pripojenej k tomuto znaleckému
posudku. V odpovedi 1/ ustálil všeobecnú hodnotu pozemku parc. č. XXXX/X vo výške 13.305,89 euro,
v odpovedi 2/ aktuálnu sadzbu nájomného ku 12.10.2020 na 46,588 euro/na rok, t.j. pre daný pozemok
je to 855,52 euro na rok.
64. Žalovaný namietal, že nakoľko je pozemok priľahlým k bytovému domu, využívaným vlastníkmi

bytového domu, je jeho eventuálne využitie z tohto titulu v zmysle § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z.
preto značne obmedzené, čo v znaleckom posudku nebolo brané do úvahy a nehnuteľnosť tak nenapĺňa
parametre podľa tohto posudku. K tejto námietke žalovaného súd uvádza, že ku charakteru pozemku
ako susedného pozemku a nie ako priľahlého pozemku k bytovému domu a jeho využitiu sa už súd
vyjadril vyššie. Preto neobstojí námietka žalovaného, že znalec nemohol vychádzať pri určení obvyklého

nájomného z cien stavebných pozemkov, nakoľko sa nejedná o priľahlý pozemok k bytovému domu
využívanývlastníkmibytovéhodomu,aleosusednýpozemok.Žalobcaniejepovinnýtrpieťjehoužívanie
vlastníkmi bytového domu. Ďalej bol žalovaný názoru, že všeobecná hodnota pozemku uvedená v
znaleckom posudku vo výške 700 euro/m2, ktorá je dôsledkom použitia koeficientu 3 pri hodnotení:
„pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej

hodnote„ je neadekvátna. Podľa žalovaného pozemky v okolí síce majú uvedenú hodnotu, no jedná sa o
stavebné pozemky s dostatočnou výmerou pre použitie na výstavbu rodinného/bytového domu, a nie sú
priľahlými pozemkami k bytovému domu vo výške 19 m2, a ďalej, že znalec tak nemohol vychádzať pri
určení obvyklého nájmu z cien obdobných stavebných pozemkov, keď je pozemok žalobcu vzhľadom na
vyššieuvedenéjevyužívanývlastníkmibytovbytovéhodomu.Knámietkeopoužitípovyšujúcehofaktora

3 s odôvodnením zvýšeného záujmu o kúpu takéhoto pozemku, súd uvádza, že použitie koeficientu 3
bolo v rozsahu možností použitej vyhlášky, znalec jeho použitie v hornej hranici odôvodnil. Pokiaľ sa
jedná o hodnotu pozemku o výmere 19 m2 znalec vychádzal z celkovej dispozície daného pozemku tak,
ako je uvedené vyššie. Ak chce strana sporu spochybniť závery znalca, je jej povinnosťou predložiť k
týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery

znalca spochybnili. Žalovaný však okrem svojich tvrdení nepredložil v konaní iné dôkazné prostriedky,
ktoré by odborné závery znalca spochybnili, vyvrátili (odborné vyjadrenie, súkromný znalecký posudok).
Žalovaný avizoval vyhotovenie proti znaleckého posudku, tento však v konaní nepredložil.
65. Žalovaný ďalej namietal, že nie je zrejmé z akého titulu požaduje žalobca výšku bezdôvodného
obohatenia určenú v období 4. štvrť roka 2020, keď znalecký posudok vychádza z údajov za toto

obdobie, ako aj za obdobie takmer celého roka 2019, čo je viac ako 1 a pol roka spätne, a to
pri rýchlo sa meniacich cenách nájmov a nehnuteľností; ďalej, že v prípade, ak požaduje žalobca
vydanie bezdôvodného obohatenia aj za obdobie roka 2019 mal žalovaný za to, že neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie výšky žiadaného bezdôvodného obohatenia. K danému súd uvádza, že
žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v období 24 mesiacov, t.j.

od 07.04.2019 do 07.01.2021, pričom zo znaleckého posudku je zrejmé, že znalec pri určovaní výšky
obvyklého ročného nájomného pri pozemku parc. č. XXXX/X vychádzal z porovnaní cien za obdobie od
12.10.2018 do 12.10.2020 uvedené v znaleckom posudku č.l. 8, 18, 28-37, 43-49.
66. Záverom súd uvádza, že v konaní bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalovaný má
na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu umiestnenú stavbu garáž. V danej veci sa jedná o užívanie

pozemku žalobcu bez právneho dôvodu, nakoľko medzi stranami sporu nie je dohoda ohľadom užívania
pozemku žalobcu, námietky vznesené žalovaným súd nepovažoval za dôvodné. Výška nároku žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia bola preukázaná na 885,52 euro ročne, vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku predloženého žalobcom v konaní. Zaplatenie sumy žalovaným v konaní nebolopreukázané. Súd preto uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.771,04 euro ročne, t.j. za 2 roky užívania pozemku žalobcu od 07.04.2019 do 07.04.2021.
67. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému až do

zaplatenia. Žaloba bola žalovanému doručená 23.09.2021. Od nasledujúceho dňa je preto žalovaný v
omeškaní s plnením. Súd mu uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 24.09.2021 do
zaplatenia podľa § 121 OZ v spojení s § 517 ods. 1,2 OZ. Výška úroku z omeškania je v danom období
5 % bodov ročne (nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z.)
68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.,

zásady úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní plne úspešný, súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.
69. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
Mestský súd Bratislava IV písomne dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).