Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 6, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9Cb/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121545089
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:6121545089.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobcu :

Regionálne cesty Bratislava a.s., so sídlom v Bratislave. Čučoriedková č. 6, ICO : 35947161, zastúpený :
V4G advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 49, IČO : 53799275. proti
žalovanému : I.P.R., spol. s.r.o., so sídlom v Pezinku. Kučišdorťská dolina č. 7, IČO : 31368735. . o
zaplatenie 300.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.
Žalovanému súd priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 300.000,- eur a náhrady trov konania, ako náhrady škody vzniknutej žalobcovi konaním

žalovaného. Žalobca opísal skutkový stav veci nasledovne : Žalobca na základe Zmluvy o výkone správy
majetku a o údržbe a o rekonštrukcii ciest II. III. Triedy, uzatvorenej s BSK v postavení objednávateľa
a žalobca v postavení zhotoviteľa. Žalobca uvedenú činnosť zabezpečoval subdodávateľský a v tejto
súvislosti uzatvoril zmluvu o výkone údržby ciest II. III. Triedy, č. 58/2006 zo dňa 05.09.2006 a zmluvu č.
21/2012 zo dňa 27.10.2012. V roku 2020 sa vykonal vnútorný audit záväzkov a pohľadávok za obdobie
rokov 2016, 2017 a 2018. Na základe toho bolo zistené, že v rokoch 2016 - 2018 dochádzalo voči
žalovanému k nadmernej fakturácii prác a výkonov , ktoré žalovaný nemohol uskutočniť. Žalovaný v

roku 2016 disponoval 13 zamestnancami, avšak každý mesiac deklaroval vykonanie prác v časovom
objeme, ktorý prekračuje stanovený mesačný pracovný fond rádovo v tisícoch hodín. Žalobca v dobrej
viere doručované faktúry zakaždým uhradil. Za rok 2016 však konaním žalovaného vznikla žalobcovi
škoda 740.963,23 eur. V roku 2017 mal žalovaný 13 zamestnancov a každý mesiac fakturoval práce
opäť v neprimeranom objeme, nakoľko prekročil mesačný pracovný fond v rádovo tisícoch hodín.
Žalovaný tak mal žalobcovi spôsobiť škodu v sume 574.667, 35 eur. V roku 2018 mal žalovaný 21
zamestnancov, avšak opätovne dochádzalo k neprimeranej fakturácii prác a vzniku škody na strane

žalobcu v sume 126.513,32 eur . vykonaným auditom bolo teda zistené, že škoda, ktorá vznikla
žalobcovi dosahuje sumu 1.388.497,37 eur s DPH. Žalobca škodu vyčísli a vzval žalovaného na jeho
náhradu výzvou zo dňa 25.11.2020. Žalovaný škodu neuhradil ani len čiastočne, tak žalobca pristúpil
k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok v sume 229.705,54 eur, čím došlo k zníženiu
celkovej výšky škody a započítanie oznámil žalovanému. Žalobca po obdržaní nových skutočností ,
zaslal žalovanému list zo dňa 28.10.2021, kde poskytol žalovanému priestor na vyjadrenie konaním
spôsobil. Žalovaný však nereagoval. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu škody v sume

1.158.791,83 eur, avšak z dôvodu efektívnosti si súdnou cestou uplatňuje iba nárok na zaplatenie
škody vo výške 300.000,- eur. Ako dôkaz žalobca pripojil súpisy faktúr za roky 2016 - 2018 a
súpis vykonaných prác, ktoré sú súčasťou účtovnej uzávierky. ( l.č.25- 390 ) . Súd vydal platobný
rozkaz č.k. 10Up/l278/2021 - 393, zo dňa 25.11.2021, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy300.000,- eur a k náhrade trov konania. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil
nasledovne : Žalovaný potvrdil, že pre žalobcu vykonával údržbu cestných komunikácií na základe
Zmluvy č. 58/2006. Práce podľa zmluvy boli vždy zadávané na základe objednávky na konkrétnu

úlohu . Faktúry boli vystavené na základe potvrdenia súpisu prác a výkonov. Začiatkom roka 2020
došlo k narušeniu obchodného partnerstva. Voči žalobcovi evidoval nezaplatenú pohľadávku v sume
229.929,13 eur a dostal sa druhotnej platobnej neschopnosti. Vzájomné rokovania sa so žalobcom sa
niesli v nepriateľskom duchu . Žalovaný odmietol návrh Dohody o urovnaní, ktorý mu žalobca zaslal dňa
13.10.2020. Následne , žalobca doručil žalovanému výzvu na zaplatenie sumy 858.907,06 eur , titulom

údajnej neoprávnenej fakturácie zo strany žalovaného za roky 2016 - 2018. Dň 08.12.2020, doručil
žalobca žalovanému jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktoré žalovaný rozporoval, nakoľko
na strane žalobcu, žiadna pohľadávka nevznikla. Žalovaný bol povinný pri fakturácii prác používať
žalobcom dohodnuté jednotkové ceny, žalovaný bol vždy zodpovedný za kvalitu prác , nie za spôsob
akým jeho subdodávatelia túto činnosť vykonávali. Žalobca nikdy kvalitu vykonaných a odovzdaných
prác nenamietal. Žalobcova argumentácia o údajnom vzniku škody, na základe údajného konania

žalovaného, je absurdná. Žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaným a ani príčinnú súvislosť
medzi údajným porušením povinnosti a vznikom škody. Žalovaný preto navrhol , aby súd po pokračovaní
v konaní, žalobu zamietol.

2. Žalobca na odpor žalovaného reagoval podaním zo dňa 01.2.2022. Tvrdenia žalovaného označil

za emocionálne, subjektívne a ničím nepodložené. Žalovaný tvrdí, že zabezpečoval vykonané práce
subdodávateľský, čo nijako nepreukázal. Poprel argumentáciu žalovaného o tom, že neúčtoval práce
na základe hodinových sadzieb, avšak toto tvrdenie je nepravdivé, o čom svedčia vystavené faktúry.
Žalovaný , keďže nepreukázal vykonanie prác subdodávateľmi, teda fiktívne fakturoval čas výkonu
činností, avšak reálne k výkonu nedošlo. Reálne išlo taký rozsah hodín, ktorý žalovaný nebol schopný

pokryť svojimi zamestnancami.

3. Súd po pokračovaní konania na Okresnom súde Pezinok, vykonal dokazovanie listinami, výsluchom
strán sporu a svedkov.

4. Skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania : Dňa 25.11.2020 žalobca listom oznámil
žalovanému Vyčíslenie a uplatnenie nároku na náhradu škody, kde uviedol, že nesprávnou fakturáciou
prácvykonanýchžalovaným,vzniklažalobcoviškodazaroky2016-2018vsume858.907,06euravyzval
ho na jej úhradu v lehote 3 dní. Žalovaný reagoval listom zo dňa 02.12.2020, kde žalovaný uviedol,
že uplatnenie si nároku na náhľadu škody vníma ako účelový krok a obštrukciu, aby žalobca nemusel

vyrovnať svoje záväzky voči žalovanému. Dňa 03.12.2020 žalobca písomne jednostranne realizoval
zápočet vzájomných pohľadávok a to pohľadávku žalobcu na náhradu škody v sume 858.907,06 eur a
peňažnú pohľadávku žalovaného v sume 229.705,54 eur. Dňa 11.12.2020 reagoval žalovaný písomne
listom, kde oznámil žalobcovi, že započítanie neuznáva, nakoľko pohľadávka žalobcu nevznikla
a nestala sa splatnou. Dňa 28.10.2021 žalobca zaslal žalovanému Oznámenie o celkovej

výške vzniknutej škody -konečné vyčíslenia a uplatnenie nároku na náhradu škody. V oznámení žalobca
poukázal na fakturáciu žalovaného v rokoch 2016-2018 a uviedol, že konaním žalovaného vznikla
žalobcovi škoda vo výške 1.157.081,15 eur bez DPH a vyzval žalovaného na úhradu sumy 916.147,38
eur , v záujme zmierlivého ukončenia veci. Žalovanému ponúkol splátkový kalendára a vyzval ho na
vyjadrenie v lehote 5 dní.

5. Dôkazy založené v spise na 1. č. 25 - 390 obsahujú súpisy vykonaných prác a faktúr vystavených
žalovaným za roky 2016-2018.

6. Žalovaný predložil súdu listinu nazvanú Dohoda o urovnaní , nedatovanú a nepodpísanú, medzi

žalovaným a žalobcom, ktorej účelom malo byť usporiadanie vzájomných práv a povinností a výsledkom
ktorého malo byť zaplatenie sumy 100.000,- eur žalobcom, z celkovo nezaplatenej sumy 229 705,54 eur.
Reakciou na návrh Dohody bolo oznámenie žalovaného zo dňa 15.10.2020, že návrh neprijíma. Dňa
14.07.2021 žalovaný písomne žiadal predsedu BSK o osobné stretnutie, predmetom ktorého mala byť
snaha žalovaného o kompromisné a zmierlivé riešenie sporu so žalobcom. Žiadosť o osobné stretnutie

bola zo strany BSK zamietnutá.7. Na pojednávaní dňa 03.04.2023 strany sporu založili do súdneho spisu : Oznámenie BSK zo dňa
14.07.2021. adresované OR PZ v BA U, podľa ktorého Bratislavský samosprávny kraj ako oznamovateľ,
spolu so žalobcom ako oznamovateľom , oznámili podozrenie zo spáchania trestných činov porušovania

povinností pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní. Ku skutkovému stavu
veci uviedli, že na základe poverenia hlavného kontrolóra BSK č. 03/2020 zo dňa 07.01.2020 a
jeho Dodatku, bola od 22.01.2020 vykonaná kontrola hospodárenia s finančnými prostriedkami a
nakladania s majetkom za roky 2016 - 08.11.2019 , u žalobcu. Výsledkom kontroly bolo zistenie,
že v čase od 01.01.2016 do 31.12.2019 žalobca bez verejného obstarávania zadával žalovanému

zákazky identifikované v čiastkových správach, čím sa vyhli povinnosti uzavrieť zmluvu a teda udržiavali
protiprávny stav spočívajúci v zadávaní jednotlivých zákaziek bez verejného obstarávania. V rokoch
2016 až 2019 žalobca na základe Zmluvy o výkone údržby ciest II. a III. triedy č. 58/2006 , zadávala
zákazky v celkovej sume 8.843.361.41 eur bez DPH, celkom 10. 612.034,43 eur, čím porušil zákon o
verejnom obstarávaní. Podľa Čiastkovej správy z kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a
nakladania s majetkom za roky 2016 - 08.11.2019 v akciovej spoločnosti Regionálne cesty Bratislava,

žalobca bolo konštatované niekoľko zistení : žalobca porušil povinnosť ustanovenie § 10 ods. 1 a ods.
2 zákona č. 343/2015 Z.z. a to zadávaním zákaziek bez použitia postupov zákona podľa č. 343/2015
Z.z. Súd sa oboznámil s obsahom Správy z kontroly , zo dňa 20.05.2019, ktorú vykonal BSK. Na strane
12, správy je uvedené, že fakturácia prác na ceste II. a III. Triedy, nezodpovedala skutočne vykonaným
prácam, bola vykonaná niekoľkonásobná fakturácia tých istých ciest a úsekov.

8. Z dôkazov založených na 1. č. 617 - 621, vyplýva, že žalobca žiadal opakovane od žalovaného
predloženie dokladov o tom, že práce pre žalobcu boli vykonávané i subdodávateľský a ďalšiu originálnu
dokumentáciu preukazujúcu rozsah vykonaných prác a to na pokyn útvaru hlavného kontrolóra BSK.

9. Súd vypočul v konaní na ústnom pojednávaní strany sporu. Žaloba potvrdil, že na žalobe trvá
a poukázal na podanie trestného oznámenia pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Na
preukázaniesvojichtvrdenínavrholvypočuťsvedkov.Žalovanýsavyjadril,ževšetkopodliehalokontrole.
Ráno sa vždy zadali práce, určilo sa ich miesto a počet ľudí, ktorí budú pracovať. Všetko sa odsúhlasilo a
následne sa práce vykonali, urobila sa kontrola. Kým sa preplatila faktúra, bolo potrebných 11 podpisov,

musel to odsúhlasiť aj VÚC. Žalobca iba presúva svoju zodpovednosť na žalovaného, ak boli porušené
pravidlá verejného obstarávania, tak bolo povinnosťou žalobcu vylúčiť žalovaného, čo sa nestalo.
10. Súd vypočul konateľa žalobcu, A. B. C., ktorý vypovedal, že je od roku 2020 predsedom
predstavenstva. Pri kontrole, ktorá bola vykonávaná bol plne súčinný. Z pohľadu objemu zákaziek ,
predstavovali zákazky pre žalovaného viac ako 30 % prevádzkových nákladov. Žalovaný vystavil

faktúru, tú zaslal žalobcovi a ten na Bratislavský samosprávny kraj. Pri kontrole bola žalobcovi vytknuté
nedostatočná kontrola vykonaných prác zo strany , nakoľko tu dochádzalo k očividnej nad fakturácii.
Nie je jasné, ako mohol byť vykonaný taký objem prác, keď žalovaný nemal toľko zamestnancov,
nemal ani toľko mechanizmov a nie je fyzicky možné, aby taký objem prác vykonaný bol. Od roku
2020 sa vykonávala kontrola dôslednejšie . faktúry sa znižovali, opravovali a došlo to napokon k tomu,

že bola so žalovaným vypovedaná zmluva. Žalobca nemal vedomosť o tom, že by žalovaný pracoval
prostredníctvom subdodávateľov. Práce sa zadávali denne, cez dispečing.
11. Súd sa pokúsil o predvolanie svedka p. D., avšak neúspešne, nakoľko súd nedisponoval jej adresou
a dátumom narodenia.
12. Súd vypočul ako svedka E. A. F., ktorý je hlavný kontrolór BSK. Uviedol, že na základe uznesenia

vykonával kontrolu u žalobcu, zákonným a štandardným spôsobom. Vyhotovovali sa tri čiastkové správy
a napokon záverečná správa. Boli dané doporučenia, akým spôsobom sa má zabrániť pokračovaniu
nedostatkov.
13. Svedok D. G. vypovedal, že je bývalý zamestnanec žalobcu. U žalobcu pracoval 35 rokov, so
žalovaným spolupracovali na základe zmluvy. Spolupráca prebiehala tak, že sa zadala práca, tá sa

zrealizovala, vystavila sa faktúra. Vykonané práce boli kontrolované pracovníkom žalobcu, potom ich
kontrolovalniektozožupy.Faktúrupodpisovalgenerálnyriaditeľanáslednesafaktúraposielalanažupu.
Až potom bola faktúra preplatená, bolo potrebných 6 podpisov. Nemohlo sa stať, že by súpis vykonaných
prác nesedel s faktúrou. Zamestnanci boli roztrúsení na prácach na rôznych miestach, ale každý deň
bol dispečing, kde sa nahlasoval počet ľudí, čo budú robiť a akým mechanizmom. Dielčie práce boli

kontrolované každý deň vedúcim strediska a vždy po mesiaci prišiel niekto od žalobcu a skontroloval
celý objem prác. Žiadne reklamácie neboli. Vždy bola spokojnosť, bol ročný plán a ten sa plnil.
14. Na záver dokazovania strany predniesli záverečné vyjadrenia.15. Aplikácia právnych predpisov : Podľa § 373 Obchodného zákonníka, Kto poruší svoju povinnosť
zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že
porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

16. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

17. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
18. Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak
nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom

súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
19. Právne posúdenie veci : V konaní bolo nesporným, že žalobca ako rozpočtová organizácia s právnou
subjektivitou, ktorej hlavnou náplňou bola najmä údržba a správa ciest vo vlastníctve Bratislavského
samosprávneho kraja, uzavrel so žalovaným Zmluvu o výkone správy majetku a o údržbe a rekonštrukcii
ciest II. a III. triedy. Vykonaným auditom u žalobcu bolo zistené, že fakturované čiastky nezodpovedajú

rozsahu vykonanej práce zo strany žalovaného a v rokoch 2016-2018 a tak dochádzalo k neprimeranej
fakturácii, ktorá mala na následok vznik škody na strane žalobcu. Na základe tvrdenia, že táto fakturácia
bola neprimeraná, neoprávnená a nezodpovedala objemu skutočne vykonanej činnosti žalovaného,
dospel žalobca k záveru, že mu vznikla škoda v rozsahu 1.388.497.37 eur , z ktorej si však vo vzťahu
k žalovanému uplatňuje iba nárok na zaplatenie sumy 300.000.- eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil

svoje povinnosti, poukazujúc pritom na závery Čiastkovej správy z kontroly hospodárenia s finančnými
prostriedkami a nakladania s majetkom za roky 2016 -08.11.2019 z mája 2021 . Uvedené tvrdenia
žalobcu o porušení povinností žalovaného a vzniku škody boli v konaní spornými. Žalovaný uviedol, že
žiadnu svoju povinnosť neporušil a všetko bolo vykonané v súlade s pokynmi žalobcu, pričom vykonaná
práca bola priamo žalobcom kontrolovaná a bolo za ňu zaplatené.

20. Podľa čiastkovej správy z kontroly . mal žalovaný na základe objednávok vykonávať bežnú údržbu
ciest a mostov, ako aj ostatných objektov a súčastí ciest. Žalobca mal za zrealizované práce a výkony
zaplatiť včas dohodnutú cenu. Kontrolou vestníkov verejného obstarávania za roky 2006 a 2007 bolo
zistené, že žalobca pri uzatváraní Zmluvy č. 58/2006 zo dňa 05.09.2006 nepostupoval podľa zákona
o verejnom obstarávaní. V rokoch 2017-2019 zadal žalovanému zákazky v objeme 6 953 586,19 eur

bez DPH na základe Zmluvy, čím porušil zákon č. 343/2015 Z.z. , vyhla sa povinnosti uzavrieť zmluvu
v zmysle tohto zákona, čoho dôsledkom bo vplyv na výsledok verejného obstarávania.
21. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný nemohol vykonať práce vtákom objeme aký fakturoval, nakoľko
nedisponoval dostatočným počtom zamestnancov a zamestnanci, ktorých žalovaný mal, nemohli byť
schopní vykonať taký objem prác. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zadávanie prác a ich výkon

sa realizovali tak, že každé ráno prebiehal dispečing, kde vedúci strediska povedal aké práce sa budú
robiť,určilsapočetzamestnancov,mechanizmy.Prácasaodovzdávalatak,žesakontrolovalanadennej
a mesačnej báze. Vystavená faktúra podliehala schváleniu na niekoľkých úrovniach, tak u žalobcu, ako
aj BSK.
22. Ku všeobecným predpokladom na vznik nároku na náhradu škody patrí : porušenie právnej

povinnosti ( zmluvnej al. zákonnej ), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom škody. Zavinenie sa nevyžaduje. Všetky podmienky vzniku nároku na náhradu škody
musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne. Nárok na náhradu škody môžeme definovať ako právo
poškodeného vymáhať náhradu majetkovej ujmy od subjektu, ktorého činnosť túto majetkovú ujmu
spôsobila.

23. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť tak, že vykonával neprimeranú fakturáciu
prác a výkonov v rokoch 2016 - 2018. Zároveň tvrdil, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo
zákona o verejnom obstarávaní, keď práce vykonával za pomoci subdodávateľov. Obchodný zákonník
pri náhrade škody predpokladá porušenie povinností vyplývajúce buď zo záväzkového vzťahu, alebo zo
zákona. Žalobca počas konania nedefinoval, ktorú zmluvnú povinnosť mal žalovaný konkrétne porušiť,

ak vychádzame z toho, že sa malo jednať o povinnosti vyplývajúce zo zmluvy č. 58/2006 zo dňa
05.09.2006. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedkov vyplynulo, že práce zadával vedúci
strediska, ktorý bol zamestnancom žalobcu. Každé ráno sa určil rozsah prác. ktorý má byť vykonaný,
z akým počtom ľudí a akými mechanizmami. Vykonané práce a ich objem sa kontrolovali na dennejbáze, rovnako zamestnancami žalobcu. Následne sa práce fakturovali, pričom súčasťou faktúr bola
aj súpis vykonaných prác. Zaplatenie faktúry bolo viazané na súhlas nielen zamestnancov žalobcu,
ale i zamestnancov Bratislavského samosprávneho kraja. Počas spolupráce žalobcu a žalovaného za

roky 2006 až 2018 neboli práce žalovaného, čo do rozsahu a ceny nijako reklamované. Práce mali
byť fakturované podľa cenníka, ktorý bol prílohou zmluvy, avšak tento nebol zo strany žalobca súdu
predložený. Keďže tu prebiehala kontrola vykonaných prác hneď na niekoľkých úrovniach zo strany
žalobcu, je minimálne zvláštne, že si žalobca všimol nezrovnalosti fakturácie až po kontrole vykonanej
hlavným kontrolórom BSK, v máji 2021, teda po 15 rokoch bezproblémovej spolupráce so žalovaným.

Zvlášť v prípade. ak nad fakturácia bola očividná, ako sa vyjadril konateľ žalobcu. Na pojednávaní dňa
tvrdil žalobca , že žalovaný nemohol vlastnými zamestnancami byť fyzicky spôsobilý vykonať objem
práce, ktorý fakturoval a porušil zákon o verejnom obstarávaní, ak tvrdí, že práce, ktoré vykonával pre
žalobcu vykonával subdodávateľský. Ak nahliadneme do Čiastkovej správy z kontroly, alebo záverečnej
Správy z kontroly. ktorá bola vykonaná zo strany kontrolóra BSK v roku 2021. tak je zrejmé, že žalobca
je subjektom, ktorý porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, kedy pri uzavretí Zmluvy so

žalovaným, nepostupoval podľa predpisov o verejnom obstarávaní. V rokoch 2017 až 2019 zadávaním
zákaziek žalovanému v celkovej sume 8 344 304,17 eur s DPH . porušil žalobca § 10 ods. 2 zákona
č. 343/2015 Z.z. , zadával zákazky tak, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom a postupom
ustanoveným zákonom a porušenie tejto povinnosti malo za následok vplyv na výsledok verejného
obstarávania. Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak

nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Súd má za to, že na celej vzniknutej situácii v rokoch
minimálne 2016 -2018 žalobca výrazne participoval, kedy či už z nedbanlivosti, nedodržaním princípu
odbornej starostlivosti, alebo inak, spolu zapríčinil nezákonný stav veci a tým aj vznik škody.
24. Škodu vyčíslil žalobca tak, že si stanovil maximálny pracovný hodinový fond ročne, na počet

zamestnancov žalovaného v danom roku a tým aj maximálnu možnú fakturáciu za daný mesiac
a túto porovnal so skutočnou fakturáciou. Rozdiel medzi nimi, označil ako škodu. Celkovo dospel
žalobca k sume 1.388.497,37 eur ( s DPH ) a túto sumu uviedol v rámci opisu skutkového stavu i
v žalobe. Dňa 25.11.2020 žalobca písomne vyčíslil škodu žalovanému a to v sume 858.907.06 eur
a vyzval ho na jej uhradenie. Dňa 03.12.2020 vykonal žalobca jednostranný zápočet pohľadávok a

od výšky škody 858.907.06,- eur odpočítal pohľadávku žalovaného v sume 229.705.54 eur, ktorá
predstavovala neuhradené faktúry žalovaného za obdobie 04-07/2020. Dňa 28.10.2021 listom vyčíslil
žalobca žalovanému škodu na sumu 1.388.497,38 eur . avšak žalobou si uplatnil právo na náhradu
škody v sume 300.000,- eur, pričom neozrejmil prečo a na základe čoho k tejto sume dospel. Súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že výpočty žalobcu týkajúce sa výšky škody pôsobia zmätočne a budia

dojem, že ani sám žalobca nemá dostatočne jasno v tom, aká škoda mu vznikla. Najmä však, žalobca
mal počas všetkých rokov za ktoré vznikla údajná škoda k dispozícii všetky podklady potrebné na
správnu fakturáciu. Žalobca vedel, koľko má žalovaný zamestnancov, sám zadával objem prác a sám
aj ich vykonanie kontroloval. Kontroloval fakturáciu a ak ju posúdil ako správnu a zaplatil každú jednu
faktúru bez akýchkoľvek námietok a pripomienok, tak potom zaplatil dohodnutú cenu práce . Súd tu opäť

poukazuje na znenie § 376 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak poškodená strana svojím konaním
spôsobilo nesplnenie povinnosti povinnej strany, tak poškodená strana nemá nárok na náhradu škody.

25. Príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a tvrdenou škodou je potrebné vnímať v
eelom kontexte veci. Ak žalovaný fakturoval za práce, ktoré nevykonal, žalobca za ne zaplatil, tak mu

vznikla škoda, pokial* by bola takáto fakturácia porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť by bola
priama. Avšak, žalobca jednoznačne nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného,
či už zmluvnej, alebo zákonnej. Z výpovedí vyplynulo, že žalobcovi bola vytknutá nedostatočná kontrola
tak práce, ako aj faktúr, ktoré vystavoval žalovaný. Žalobca ako poškodený, v súlade s tým, čo už
súd konštatoval vyššie, nemá nárok na náhradu škody, nakoľko naplnil obsah ustanovenia § 376

Obchodného zákonníka.
26. Súd vykonaným dokazovaním a následným posúdením skutkového stavu dospel súd k záveru, že
žalobca súdu nepreukázal porušenie právnej povinnosti , či už zmluvnej , alebo zákonnej zo strany
žalovaného nakoľko v žiadnom zo svojich podaní žalobca neuviedol konkrétne, ktoré ustanovenie
zmluvyč.58/2006malžalovanýporušiťaaniustanoveniazákona,ktorémalporušiť.Žalobcasámsvojou

činnosťou porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní tým, že sa vyhol povinnosti uzavrieť
zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní a postupne zadal žalovanému zákazky v hodnote niekoľko
miliónov eur. Následne nedostatočnou kontrolou spôsobil stav, pri ktorom si roky žalovaný fakturoval
prácu, ktorú údajne nevykonal a žalobca údajne očividne neoprávnenú faktúru akceptoval a zaplatilpotom, ako všetko schválil Bratislavský samosprávny kraj, ako posledný článok kontroly. Za týchto
okolností nie je možné uzavrieť, kto pochybil viac. Súd však môže konštatovať, že žalobca nenaplnil
zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a súd žalobu zamietol pre jej nedôvodnosť.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku . v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).