Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204722
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123204722.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského
a sudcov JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša, v sporovej veci žalobkyne
A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpená A. F. G., advokátska
kancelária, H. XX, XXX XX E.,
IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ I. J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E., 2/

I. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. - L. M., 3/ I. J. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX F. - N., 4/ O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/
XXX, E., 5/ M. H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX F. -L. M., žalovaní v 3. a 5. rade
právne zastúpení P. J. F. L., L. L. Q. X, XXX XX F., I.: XX XXX XXX, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov sp. zn. 15C/37/2023 - 80 z 08.03.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu

Prešov č. k. 15C/37/2023 - 97 z 27.03.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku II. o trovách konania
s upresnením, že o výške trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

II. Žalovaným 3/ a 5/ voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%,ovýškektoréhorozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.

III. Žalovaným 1/, 2/ a 4/ voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v záhlaví označeným uznesením v spojení
s opravným uznesením (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol takto, cit:

„I. Konanie zastavuje.

II. Žalovaným 3/ a 5/ rade priznáva náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.“

2. Rozhodol tak s poukazom na § 159 a § 161 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 195 ods. 1 a § 196 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) potom, ako vo veci zistil prekážku
litispendencie, teda že v čase začatia konania na základe podanej žaloby (12. 05. 2023) už na Okresnom
súde Košice I. prebiehalo od 08. 06. 2022 konanie o dedičstve vedené pod sp. zn. 14D/248/2022,
Dnot 133/2022 po poručiteľovi, ktorým bol jej bývalý manžel. Výrok o trovách konania založil súd prvej
inštancie na aplikácii § 256 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania

tým, že podala na súd žalobu o vyporiadanie BSM aj napriek tomu, že vedela o prebiehajúcom konaní
o dedičstve po jej bývalom manželovi, v rámci ktorého malo v predmetnom dedičskom konaní dôjsť ajk vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Nakoľko preukázateľne zo spisu
vyplývalo, že trovy konania vznikli len žalovaným 3/ a 5/, súd prvej inštancie rozhodol o priznaní náhrady
trov konania týmto žalovaným voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

3. Voči výroku II. označeného uznesenia podala odvolanie včas žalobkyňa, v obsahu ktorého namietala
nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie pri rozhodnutí o náhrade trov konania. V podstatnom
poukazovala na to, že k uzavretiu dedičskej dohody v dedičskom konaní došlo až dňa 20. 11. 2023,
po tom ako podala túto žalobu o vyporiadanie BSM, keďže pôvodný dedičia spochybňovali jej nárok

na vyporiadanie BSM. Dôvodila, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ani CMP nevyplýva, že smrťou poručiteľa - bývalého
manžela a začatím dedičského konania prestáva plynúť trojročná hmotnoprávna lehota stanovená
§ 149 ods. 4 OZ. Súčasne odmietla poukaz žalovaných na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4MCdo/19/2012 z 28. 11. 2012. Keďže nemôže za dĺžku a prípadný prieťah dedičského
konania, považovala nárok žalovaný na náhradu trov konania za rozporný s dobrými mravmi. Navrhla

preto zmeniť výrok II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, tak že stranám náhrada trov konania
nebude priznaná.

4. K odvolaniu žalobkyne sa podaním z 22. 12. 2023 písomne vyjadrili žalovaní 3/ a 5/. K námietkam
žalobkyne v podstatnom poukázali na publikované výklady, podľa ktorých v prípade, kedy sa BSM

má vyporiadať v konaní o dedičstve, trojročná hmotnoprávna lehota vyplývajúca z § 149 ods. 4 OZ
od okamihu smrti poručiteľa spočíva, z dôvodu, ktorého nemôžu nastať účinky vyporiadania BSM jej
uplynutím. Odmietli, že by k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM v dedičskom konaní došlo z ich
strany z dôvodu podania žaloby o vyporiadnaie BSM. Súčasne poukázali na skutočnosť, že k podaniu
žaloby došlo ešte pred uskutočnením pojednávania v rámci dedičského konania, na ktorom by súdny

komisár konštatoval spornosť určitého majetku, z dôvodu ktorého na neho nebude prihliadať. Navrhovali
preto potvrdiť napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie a priznať im aj náhradu trov odvolacieho
konania.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení, že
odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou

(§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385
CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným
súdom, pričom dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7.Odvolacísúdvpredmetnomprípadeposúdilrelevantnosťkonkrétnychodvolacíchdôvodov,osobitnev
kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces ako aj nesprávnym právnym posúdením,
to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. V súdenom prípade rozhodnutie o trovách konania záviselo od posúdenia otázky procesného
zavinenia žalobkyne na zastavení konania. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že zastavenie
konania zavinila žalobkyňa tým, že podala na súd žalobu o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov aj napriek tomu, že v čase podania žaloby už na Okresnom súde Košice I
prebiehalo konanie o dedičstve, o začatí ktorého vedela, pričom v rámci tohto dedičského konania malo
dôjsť aj k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

9. Odvolací súd v danom kontexte poukazuje na právnou doktrínou ustálené východiská, podľa ktorých

pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska, pričom je nevyhnutné ho vykladať komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti
za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak
už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporunavzájom. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo
prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre

dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod. (podľa Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, Praha:
C. H. Beck, 2022, s. 1035 – 1042).

10. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol o náhrade trov konania vecne správne, keď žalobkyňu

zaviazal na náhradu trov konania vzniknutých žalovaným 3/ a 5/, potom ako zistil, že súbežne s týmto
konaní je po bývalom manželovi vedené aj dedičské konanie, ktoré začalo skôr ako konanie o žalobe
žalobkyne na vyporiadanie BSM, a na vec považoval za aplikovateľný predovšetkým § 196 CMP,
v zmysle ktorého, pokiaľ zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za života poručiteľa, ale ku dňu
jeho smrti nebolo vyporiadané a ani sa nezačalo za jeho života konanie na súde na základe žaloby,
vyporiada sa podľa § 195 v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Ako bolo vyššie konštatované, procesné

zavinenie vzniká na strane žalobcu aj v prípade, ak podá žalobu vo veci, v ktorej existuje prekážka
litispendencie, ale prekážka rei iudicatae. Predmetný prípad zodpovedá uvedenej situácii, preto niet
pochybností o tom, že u žalobkyni sú splnené predpoklady procesného zavinenia prípadných účelne
vynaložených trov konania vzniknutých na strane žalovaných. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani §
149 ods. 4 OZ normujúci domnienku vyporiadania majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

v prípade nepodania návrhu na jeho vyporiadanie súdu do 3 rokov od jeho zániku, keď toto zákonné
pravidlo je potrebné vykladať vo vzájomnej spojitosti s ostatnými na prípad dopadajúcimi právnymi
normami, t.j. v danom prípade s § 196 CMP, ktorý pre prípad zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov za života poručiteľa, pokiaľ ku dňu jeho smrti nezačalo konanie o jeho vyporiadanie
predstavuje lex specialis (k tomu porovnaj SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ,

Marek,KOTRECOVÁ,Alexandraakol.Civilnýmimosporovýporiadok.1.vydanie.Bratislava:C.H.Beck,
2017, s. 680). Z obsahu žaloby pritom nepochybne vyplýva, že žalobkyňa o prebiehajúcom dedičskom
konaní po svojom bývalom manželovi v čase podania žaloby mala vedomosť, a keďže žalobu podala
súd prvej inštancie dňa 12. 05. 2023, t. j. cca rok po úmrtí svojho bývalého manžela, nepochybne
žalobu podala bez toho, aby hrozilo ňou v odvolaní namietané uplynutie trojročnej hmotnoprávnej lehoty

vyplývajúcej z § 149 ods. 4 OZ. Súčasne sa nemožno stotožniť ani s bližšie nezdôvodnenej tvrdení
žalobkyne o rozpore nároku na náhradu trov konania žalovaných 3/ a 5/ s dobrými mravmi.

11. Zohľadňujúc uvedené odvolací súd nevzhliadol relevantné dôvody pre odklon od hodnotenia
skutkových a právnych súvislostí prípadu súdom prvej inštancie, a na podklade odvolania žalobkyne ani

na zmenu napadnutého uznesenia v tom smere, že žiadnej zo sporových strán by nebol priznaný nárok
na náhradu trov konania. Keďže odvolací súd vo veci nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu obsahovo
uplatneného v odvolaní, t.j. v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (výrok I. uznesenia).

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 3/ a 5/, ktorí boli aj v odvolacom konaní právne zastúpení
a podali vyjadrenie z 22. 12. 2023, priznal s ohľadom na ich právne zastúpenie náhradu trov tohto
odvolacieho konania. Ani v odvolacom konaní neboli vzhliadnuté okolnosti hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by žalovaným 3/ a 5/ nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá

v danej veci zastavenie konania procesne zavinila (výrok II. uznesenia).

13. Vzhľadom na nečinnosť ostatných žalovaných v odvolacom konaní im nebola voči žalobkyni náhrada
trov odvolacieho konania priznaná (výrok III. uznesenia).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).