Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by Mgr. Jana Kosorínová

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých, Vyživovacie povinnosti, and Rozvod

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/157/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203246
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4325203246.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou v právnej veci manželov: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., v konaní zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr.
Danica Sitárová, advokátka so sídlom Námestie hrdinov č. 13, Levice a B. G. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Namir Alyasry,
PhD., advokát so sídlom Štúrova 43, Nitra, na návrh manželky, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: G. C., nar. XX.XX.XXXX a H. C.,
nar. XX.XX.XXXX, obe v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania: A. B. C., I. H., nar. XX.XX.XXXX a B. G. C., nar. XX.XX.XXXX,

uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX, por. č. XX r o z v á d z a .

II. Maloletý G. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletý H. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r
u j ú do osobnej starostlivosti matke.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í na čas po rozvode maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. sumou 320,- eur mesačne a na výživu mal. H. sumou
320,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred,
k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželia sa návrhom, súdu doručeným dňa 10.10.2025, domáhala rozvodu manželstva a úpravy
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom.

2. Na pojednávaní dňa 20.01.2026 súd vyhlásil rozsudok v znení uvedenom vo výrokovej časti
rozhodnutia. Po vyhlásení, odôvodnení rozhodnutia a poučení o opravom prostriedku sa účastníci
konania vzdali práva na podanie odvolania proti výrokom I., II., III. rozsudku. Z uvedeného dôvodu
súd, v súlade s § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), tieto výroky rozsudku
neodôvodňuje.

3. Matka poukázala na to, že od prerušenia spolužitia, t. j. od februára 2025, s maloletými deťmi bývajú u
jej rodičov, ktorým mesačne na energie prispieva sumou 200,- eur. Stravu pre seba a deti si zabezpečuje
sama, avšak v prípade väčšieho nákupu prispeje rodičom. Spočiatku mala zvýšené výdavky, keďže
musela deťom dokúpiť určité veci, aby im vytvorila vhodné zázemie. Iný príjem, ako zo zamestnania arodinné prídavky, nemá. Od prerušenia spolužitia otec mesačne prispieval 300 – 500,- eur na výživu
detí. V prípade zvýšených nákladov, napr. tábor, tiež prispel. Odhadom mesačne vynaloží na stravu a
drogériu pre deti a seba 500,- eur, ošatenie a topánky pre deti 100 – 200,- eur. V septembri na začiatku

školského roka boli výdavky cca 300,- eur pre obe deti. Výdavky sú aj s poplatkami v škole, školskú
jedáleň a školský klub detí. Poukázala na výšku príjmu otca, jeho majetkové pomery, obraty na účtoch,
ako i investície do investičných fondov. Náklady sú s poplatkami za školskú jedáleň, školský klub aj s
okuliarmi pre mladšieho syna. Výživné navrhla určiť vo výške 320,- eur mesačne pre každé maloleté
dieťa.

4. Otec poukázal na to, že od prerušenia spolužitia na výživu maloletých detí prispieval. Deti sú s ním
cez víkend, prípadne aj počas týždňa po škole. Prispel i na niektoré poplatky v škole. Potvrdil, že zrušil
účet vedený v 365 bank, pričom z tých financií si hradí právnika a niečo si nechal na živobytie. Úspory
má vo výške cca 5 000,- eur. Totožne, ako matka, uhrádza deťom poistenie a sporenie. Poukázal na
to, že matka má sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, ale výpis nepredložila. Navrhol určiť výživné vo

výške 300,- eur pre maloletého G. a 200,- eur pre maloletého H.. Spochybnil matkou vyčíslené náklady
pre deti vo výške 1 240,- eur mesačne, keď matka môže mať príjem 750 – 800,- eur mesačne, on jej
prispieval 400,- eur a poberá rodinné prídavky, teda to spolu mesačne predstavuje 1 150,- eur.

5. Kolízny opatrovník navrhol výživné určiť vo výške 320,- eur mesačne pre každé maloleté dieťa.

6. Dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav:

Matkadosahujepriemernýčistýmesačnýpríjemvovýške914,48eurapoberárodinnéprídavkyvovýške

120,- eur mesačne. S maloletými deťmi býva v domácnosti svojich rodičov, ktorí sú zárobkovo činní.
Mesačne im prispieva 200,- eur na náklady na bývanie. Nie je vlastníčkou nehnuteľného majetku, ani
motorového vozidla. Používa motorové vozidlo vo vlastníctve svojho brata. Mesačne uhrádza rizikové
životné poistenie 31,57 eur, pripoistenie pre maloletého G. 15,05 eur a maloletého H. 14,72 eur,
kapitálové poistenie 29,67 eur, stavebné sporenie 120,- eur.

6.1. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 2 298,12 eur. Je výlučným vlastníkom bytu a
motorového vozidla. Mesačne uhrádza preddavky spojené s užívaním bytu 110,95 eur, doplatok za
elektrinu 85,- eur, preddavky na elektrinu 32,- eur, plyn 19,- eur, Magio 33,50 eur, mobil 20,- eur,
poistenie 33,- eur. Na pohonné hmoty vynaloží 200,- eur mesačne a svoje výdavky na stravu, ošatenie,
hygienu vyčíslil na 600,- eur mesačne. Ročne platí daň z nehnuteľnosti 30,- eur, poistenie bytu 58,-

eur, komunálny odpad 179,50 eur, povinné zmluvné poistenie 109,05 eur, STK + emisná kontrola 80,-
eur, stavebné sporenie obom deťom 700,- eur. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že otcovi bola
Investičnou správcovskou spoločnosťou dňa 16.10.2025 vyplatená suma 24 998,74 eur.
6.2. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
6.3. Maloletý H. je žiakom 1. ročníka základnej školy. Poplatok za stravu v školskej jedálni sa platí 6,-

eur mesačne, za školský klub detí 15,- eur. Jednorazové poplatky spolu predstavujú 115,- eur, t. j. 9,58
eur mesačne (triedny fond 15,- eur + ZRPŠ 20,- eur + sada fotiek 20,- eur + filmové predstavenie 5,-
eur + pracovný zošiť z anglického jazyka 10,- eur + korčuliarsky kurz 45,- eur). Je zdravý, nosí okuliare.
Nemá osobitné záujmy.
6.4. Maloletý G. navštevuje 3. ročník základnej školy. Mesačný poplatok v školskej jedálni je 6,- eur,

poplatokzaškolskýklubdetí15,-eur.Školskéjednorazovépoplatkysúvcelkovejvýške95,-eur,t.j.7,92
eur mesačne (triedny fond 10,- eur + ZRPŠ 30,- eur + lesná škola 5,- eur + pracovný zošit z anglického
jazyka 10,- eur + časopisy 40,- eur). Z dôvodu porúch učenia navštevuje centrum poradenstva a
prevencie (bezplatne). Osobitné záujmy nemá.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

10.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého
dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej

povinnosti k maloletým deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo
vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné,
aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich
boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania,
rozvoju záujmov a záľub, prípadne prípravu na povolanie.

14. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické

príjmy,ktorédosahujevčasesúdnehokonania,aleajnapotencionálnepríjmy,tedanielento,čopovinný
skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Skúma tiež majetkové
pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové
možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez

vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

15. Súd ustálil výšku mesačných nákladov u maloletého G. na sumu cca 362,- eur (školská jedáleň 6,-
eur + školský klub detí 15,- eur + jednorazové výdavky v škole 7,92 eur + strava, drogéria 166,- eur, t.
j. 1/3-ina z celkových nákladov 500,- eur + ošatenie, obuv 100,-

eur + alikvótna časť na bývanie 67,- eur, t. j. 1/3-ina z celkových nákladov 200,- eur) a u maloletého
H. na sumu cca 364,- eur (totožné náklady, ako u maloletého G., s rozdielom sumy na jednorazové
výdavky v škole 9,58 eur). Matkou vyčíslené náklady na stravu, ošatenie, drogériu pre maloleté deti

nie sú nadnesené a s poukazom na všeobecne známe ceny tovaru a služieb sa pohybujú v základnej
rovine a zodpovedajú nákladom maloletých detí v obdobnom veku. Súd dáva do pozornosti, že v
týchto nákladoch nie sú zohľadnené výdavky maloletých detí na voľnočasové aktivity, tábory, dovolenky,
stomatologické ošetrenie, doplatky za lieky v prípade choroby. Z časti sú náklady detí kryté rodinnými
prídavkami, ktoré matka poberá.

16. Prihliadnuc na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, zohľadniac odôvodnené potreby maloletých
detí, možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, súd určil výživné zo strany otca vo výške
320,- eur mesačne pre každé maloleté dieťa. Pri určení výživného súd prihliadol na značný nepomer
majetkových pomerov rodičov. Otec detí len z príjmu zo závislej činnosti má mesačne cca o 1

380,- eur viac, ako matka, zároveň je vlastníkom nehnuteľnosti a motorového vozidla a nadobudol
finančné prostriedky z investícií. Súd opätovne zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov a pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomeroch povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, keď každý z rodičov mápovinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie ostatných dobrovoľných výdavkov a vlastných potrieb. V kontexte
uvedeného neprihliadol súd na výdavky spočívajúce v nákladoch na poistenie (okrem povinného

zmluvného poistenia motorového vozidla), sporenie a nákladoch na právne služby a investície, na
ktoré otec poukazoval, keďže ich nie je nevyhnutné vynaložiť a už vôbec nie na úkor výživného pre
maloleté deti, v zmysle Zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
V tomto smere súd poukazuje aj na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný
vychádzať z Čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého

dieťaťa na životnú úroveň, potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb
oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale
i potreby nepravidelné alebo náhodné. Určená výške výživného je aj v súlade s metodickými pokynom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre určenie výživného, tzv. „tabuľkové výživné“, v
zmysle ktorého v prejednávanej veci by výživné malo, s poukazom na vývinové štádium maloletých detí
(prvý stupeň základnej školy), počet vyživovacích povinností otca, predstavovať 14 % z jeho príjmu, teda

cca 321,- eur pre každé dieťa. Predmetný metodický pokyn má pre súd odporúčací charakter, pričom
pri percentuálnom vyčíslení výživného sa v ňom nezohľadňujú celkové majetkové pomery povinného
rodiča, ktoré sa v každej prejednávanej veci posudzujú individuálne. Podľa názoru súdu, otec určené
výživné je schopný uhrádzať bez ohrozenia možnosti uspokojovať si svoje nevyhnutné odôvodnené
potreby v rozsahu bežného životného štandardu. Otcom prezentované výdavky 600,- eur mesačne len

na jeho stravu, hygienu a ošatenie sú premrštené, keď náklady na stravu a hygienu v domácnosti matky
pre tri osoby predstavujú okolo 500,- eur mesačne.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti výrokom I., II., III. nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci konania sa vzdali procesného
práva na opravný prostriedok proti týmto výrokom.
Proti výroku IV. a V. rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa CMP, (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp.

podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje

predošlé priezvisko.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.