Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/167/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220996
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4217220996.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ R. M., narodeného X. Z. XXXX, Q. H. M. XXX
a 2/ A. B., narodenej XX. B. XXXX, Q. H. M. XXX, zastúpených advokátom JUDr. Danielom Tarbajom,
Stropkov, Zámocká 525/28, proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48,
IČO: 00 151 653, zastúpenej splnomocnenkyňou AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., Martin, P. O. Hviezdoslava
10625/23B, IČO: 36 865 036, 2/ U9, a.s., Bratislava - mestská časť Ružinov, Zelinárska 6, IČO: 35

849 703, zastúpenej splnomocnenkyňou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, Dunajská 15, IČO: 36 795 038 a 3/ N. C., narodenému XX. A. XXXX, E., Z. A.
V.. XXX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, Krížna 47, o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
13Csp/314/2017, o dovolaní žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. apríla 2023
sp. zn. 7CoCsp/17/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolania žalovaných 1/ až 3/ o d m i e t a.

Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho
konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. novembra 2019 č. k.

13Csp/314/2017-780 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali (po pripustení jej zmeny)
určenia neplatnosti dražby osvedčenej notárskou zápisnicou zo 16. júla 2018 č. 290/2018 notárky
JUDr. Anny Nagyovej, so sídlom v Nových Zámkoch, Kukučínova 8, ktorá sa konala 16. júla 2018 o
12.00 hod. na notárskom úrade, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území Q. H. M., zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, rodinný dom s. č. XXX,
postavený na parc. č. CKN XXX/XXX, vrátane pozemkov parc. č. CKN XXX/XX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 230 m2, parc. č. CKN XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 348 m2, parc. č.
CKN XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2 (ďalej len „dražba“), a žalobcom uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalovaných 1/ až 3/ náhradu trov konania v
rozsahu100%do3dníodprávoplatnostirozhodnutia.Svojerozhodnutieprávneodôvodnilustanovením
§ 21 ods. 2 a 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“). Vecne dôvodil, že žalobcovia 1/ a 2/ na základe
úverovej zmluvy z 18. mája 2011 (ďalej len „úverová zmluva“) čerpali od žalovanej 1/ úver vo výške
66 000 eur. Úverovú zmluvu a záložnú zmluvu z 18. mája 2011 považoval súd prvej inštancie za
platné zmluvy, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázaný žiadny z dôvodov ich neplatnosti a v
prípade úverovej zmluvy nemal preukázanú ani existenciu neprijateľných zmluvných podmienok (ani
pokiaľ ide o spracovateľský poplatok vo výške 599 eur). Predmetný úver nie je úverom v zmysle zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len„zákon č. 129/2010 Z. z.“), nepochybne je však potrebné aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)
ako aj § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Obchodný zákonník“). Za 12 mesiacov roku 2013 žalobcovia uhradili žalovanej 1/ úhrnom
len sumu 2 659,94 eur a so splácaním sa dostali do omeškania. Podmienky pre zosplatnenie úveru
boli splnené. Neplnením zmluvného záväzku žalobcov zo spotrebiteľskej zmluvy vznikla pohľadávka
žalovanej 1/ voči žalobcom zabezpečená záložným právom na základe záložnej zmluvy. Podaním z 2.
októbra2017žalovaná1/oznámilažalobcovi1/začatievýkonuzáložnéhoprávapredajomnehnuteľností

na dobrovoľnej dražbe. Súd prvej inštancie konštatoval, že ku dňu vyhotovenia oznámenia žalovanej
1/ o začatí výkonu záložného práva hodnota splatnej pohľadávky žalovanej 1/ voči žalobcom bez
príslušenstva viacnásobne prevyšovala zákonné minimum (2 000 eur) určené v § 3 ods. 6 zákona o
dobrovoľných dražbách, nedosiahnutie ktorého by bolo prekážkou dražby nehnuteľných vecí. Navyše
vyhlásenie žalovanej 1/ podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný
titul“ pre výkon dražby, ale len jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie iba ukladá

veriteľovi povinnosť prehlásiť určité skutočnosti, k čomu v danom prípade zo strany žalovanej 1/
došlo. Podľa oznámenia o dražbe bola cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom vo výške
64 900 eur, bez umožnenia jeho obhliadky znalcom. Pokiaľ k výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou došlo za účelom uspokojenia pohľadávky vyčíslenej sumou 65 097,27 eur, bol v danom prípade
dodržaný aj princíp proporcionality medzi výškou uspokojovanej pohľadávky a cenou predmetu dražby.

Následky nesprístupnenia nehnuteľností žalobcami nemôžu byť v neprospech žalovaných. Žalobcovia v
konaní nepreukázali dôvod neplatnosti dražby. Rozhodnutie o trovách konania bolo právne odôvodnené
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„CSP“)avecneúspechomžalovaných1/až3/vkonanívplnomrozsahu.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie
súdy“) na odvolanie žalobcu 1/ v poradí druhým rozsudkom z 20. apríla 2023 sp. zn. 7CoCsp/17/2022,
po tom ako jeho prvý potvrdzujúci rozsudok z 24. februára 2021 sp. zn. 6CoCsp/18/2020 bol zrušený
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 29.
marca 2022 sp. zn. 6Cdo/39/2021, podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil, že

dražba je neplatná. Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací
súd, s ohľadom na nedostatky vytýkané mu v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu (nedostatočné
vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu 1/ uvedenou v odvolaní), sa prioritne zaoberal vznesenou
námietkou premlčania výkonu záložného práva. Vzhľadom na to, že záložné právo sa nepremlčuje
skôr, než zabezpečená pohľadávka, odvolací súd skúmal plynutie premlčacej doby zabezpečovanej

pohľadávky a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dospel k záveru,
že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Žalovaná 1/ prvýkrát až v oznámení o omeškaní
upozornila dlžníka, že v prípade nesplnenia dlhu k 26. júnu 2017 je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť a túto následne vyhlásila k 16. augustu 2017; keď teda záložný veriteľ zaslal oznámenie o
začatí výkonu záložného práva 2. októbra 2017, nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že by v

uvedenom čase už premlčacia doba uplynula. Pokiaľ žalovaná 1/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
pohľadávky k 16. augustu 2017 spájala s porušením bodu 8.1. písm. a/ Produktových obchodných
podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery, odvolací súd konštatoval, že tieto produktové obchodné
podmienky sa v spise nenachádzajú; aby bolo možné posúdiť, či takýto prípad porušenia skutočne
nastal, bolo povinnosťou žalovanej 1/ tento listinný doklad v konaní predložiť. V prípade predloženia

produktových obchodných podmienok v odvolacom konaní by na ne ale odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 366 písm. d) CSP neprihliadal, pretože ich žalovaná 1/ mohla uplatniť už pred súdom prvej
inštancie. I v prípade, ak by táto podmienka bola v zmluve dohodnutá, nebolo by to postačujúce, ale
bolo nutné (z dôvodu, že ide o zmluvu spotrebiteľskú) dodržať pri vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
aj ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Veriteľ pristúpil k zosplatneniu pohľadávky už 16.

augusta 2017, teda v lehote kratšej ako tri mesiace od omeškania splátky k 26. júnu 2017. Naviac, veriteľ
musí preukázať, že upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu alebo vyhlásenia okamžitej splatnosti
úveru doručil do dispozičnej sféry dlžníka; žalovaná 1/ však v priebehu celého konania nepreukázala,
že by upozornenie z 26. júna 2017 žalobcom 1/ a 2/ doručila, preto podmienky pre zosplatnenie dlhu
neboli splnené. Ak teda navrhovateľ dražby v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách vyhlásil, že splatnosť dlhu nastala, toto jeho vyhlásenie nezodpovedá zistenému skutkovému
stavu a skutočnosť, že žalovaná 1/ platným spôsobom nevyhlásila okamžitú splatnosť úveru, znamená,
že jednostranným právnym úkonom veriteľa nedošlo k modifikácii zročnosti poskytnutého úveru a
žalobcovia naďalej musia úver splácať spôsobom dohodnutým v zmluve (splátkami). Následkomporušenia ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je určenie neplatnosti dražby.
Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 396 ods. l a § 255 ods. 1 CSP a vecne
plným úspechom žalobcov 1/ a 2/ v konaní.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolania žalovaní 1/ až 3/.

4. Žalovaná 1/ (ďalej aj len „dovolateľka 1/“) dovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) CSP,
t. j. nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a § 421 ods.
1 písm. a) CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej
riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhla zrušiť
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť rozsudok odvolacieho
súdu a odvolanie žalobcu 1/ odmietnuť. Okrem obsiahlej citácie všeobecných teoretických východísk
zaoberajúcich sa definíciou spravodlivého súdneho konania odvolaciemu súdu vytýkala, že po zrušení

jeho prvého rozhodnutia dovolacím súdom rozhodoval bez akéhokoľvek oznámenia vo vzťahu k
diametrálnej zmene ako skutkového stavu, tak i právneho posúdenia (oproti svojmu predchádzajúcemu
potvrdzujúcemu rozhodnutiu), čím sa vydané rozhodnutie stalo prekvapivým. Jediným dôvodom
zrušenia predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu bol výlučne nedostatok riadneho odôvodnenia
rozsudku (správnosťou právnych záverov sa dovolací súd nezoberal) a odvolací súd sa tak mylne snaží

navodiť dojem, ako keby mu dovolací súd uložil záväzný právny názor ohľadom dokazovania, či iného
meritórneho postupu (ako sa to snaží naznačovať v odseku 12 a nasl. napadnutého rozhodnutia); je
vylúčené, aby sa účastníci mali vyjadrovať k použitiu iného právneho predpisu, ktorého aplikácia by
mala viesť k zmene právneho posúdenia (čo je niečo iné, ako doplnenie odôvodnenia už posúdeného).
Je tiež nesprávne tvrdenie odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie sa doposiaľ vznesenou námietkou

premlčania nezaoberal, navyše je toto tvrdenie i zmätočné (súd dospel k dvom vzájomne sa vylučujúcim
záverom), pretože v prvom rozhodnutí odvolacieho súdu sa uvádza, že otázkou premlčania sa súd prvej
inštancie zaoberal v uznesení z 19. decembra 2017, ktorým zamietol návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia a v ktorom uviedol, že premlčacia doba podľa § 100 a § 101 Občianskeho
zákonníka neuplynula. Ak ohľadne dôvodov neplatnosti dražby súd prvej inštancie uviedol, že žiadne

relevantné dôvody neboli ani len tvrdené, to vylučuje možnosť relevantného skutkového zisťovania,
pretože na to, aby sa niečo stalo relevantným skutkovým zistením, musí byť najskôr relevantne tvrdené.
Odvolací súd použil skutkové zistenia, ktoré neboli skutkovými zisteniami z relevantného skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie; ak sa odvoláva na to, že súčasťou spisu nie sú, napr. všeobecné
obchodné podmienky alebo úverové podmienky, je to nové skutkové zistenie, a ak uvádza, že žalovaná

1/ vyzývala žalobcov, že sú v omeškaní ku dňu 26. júna 2017, avšak svoje právo neuplatnila v
súlade s § 565 Občianskeho zákonníka, je to opäť nové skutkové zistenie, bez toho, aby súd vykonal
akýkoľvek postup k zisťovaniu skutkového stavu. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na úplne
odlišných skutkových i právnych záveroch ako súd prvej inštancie, pričom strana nemala možnosť sa
k uvedenému vyjadriť, či uvedené namietať, resp. navrhovať dôkazy. Odvolací súd svoje rozhodnutie

založil na aplikácii § 53 ods. 9, § 565 a § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, zatiaľ čo súd prvej
inštancie uvedené neaplikoval, keďže sa zaoberal iba námietkami podľa ustanovenia § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách. Súd vôbec nevyzval na vyjadrenie k použitiu konkrétnych, presne
špecifikovaných noriem týkajúcich sa premlčania, iba na vyjadrenie sa k nejakej námietke premlčania,
čo je v rozpore s ustanovením § 382 CSP. Nesprávne právne posúdenie dovolateľka 1/ videla v tom,

že napadnuté rozhodnutie, resp. možnosť jeho vydania, záviselo o. i. od riešenia otázky, či možno
vydať zákonné rozhodnutie v odvolacom konaní za situácie, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie
na aplikácii právnej normy, ktorá je základom pre zmeňujúce rozhodnutie a zároveň nevyzve stranu
sporu na vyjadrenie sa k aplikácii takéhoto ustanovenia, pričom odvolací súd rozhodol nesprávne,
keď na túto otázku odpovedal kladne. Dovolateľka 1/ namietala nesprávny postup odvolacieho súdu,

keď prejednal odvolanie žalobcu 1/, v ktorom nebol uplatnený žiaden zákonný odvolací dôvod (takým
dôvodom nie je nesprávne zistený skutkový stav veci). Ak nebol riadne uplatnený odvolací dôvod,
nemôžu byť relevantné ani žiadne iné tvrdenia z odvolania a odvolací súd mal odvolanie odmietnuť
podľa § 386 písm. d) CSP. Táto vada zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f)
CSP, ale aj podľa ustanovenia § 420 písm. a) až d) CSP (čo dovolateľka 1/ namieta z opatrnosti).

Je totiž v zmysle ustanovenia § 420 písm. a) CSP mimo právomoci odvolacieho súdu meritórne
rozhodovať o odvolaní, ak nebol uplatnený žiaden zákonný odvolací dôvod, v zmysle ustanovenia §
420 písm. b) CSP ak odvolateľ nepodal riadne odvolanie, prípadne ho nepodal vôbec (žalobkyňa 2/),
nemá procesnú subjektivitu pre odvolacie konanie a rovnako tiež v zmysle ustanovenia § 420 písm.c) CSP nemohol konať pred súdom v plnom rozsahu, a v zmysle ustanovenia § 420 písm. d) CSP
ak odvolateľ nepodal riadne odvolanie, prípadne ho nepodal vôbec, rozhodnutie súdu prvej inštancie
nadobudlo právoplatnosť a nemohlo o ňom byť konané v odvolacom konaní. Odvolací súd tiež pochybil

v tom, že svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil; svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných
hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy a nevysporiadal sa s námietkami vznesenými počas
konania žalovanou 1/. Odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so svojím predchádzajúcim
rozhodnutím, jeho obsahom a výsledkom. Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení nespochybnil
právne posúdenie veci odvolacím súdom, preto bol odvolací súd povinný rešpektovať právny názor

vyslovený vo svojom skoršom rozhodnutí. Odvolací súd sa nevysporiadal s námietkou, že žalobkyňa 2/
už nie je účastníkom konania, pretože nepreukázala, že je subjektom enumerovaným v ustanovení § 21
ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, takže netvorila spolu so žalobcom 1/ nerozlučné spoločenstvo,
a keďže nepodala odvolanie a ani dovolanie, je vo vzťahu k nej vec právoplatne skončená. Odvolací súd
nereagoval na argumentáciu, že určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby môže byť uplatnené výlučne
osobitnou žalobou podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, čo sa však v

tomto prípade nestalo, pričom takáto žaloba musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote a
na preklúziu sa prihliada z úradnej povinnosti. Odvolací súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že
nie je podstatné, či došlo k mimoriadnemu zosplatneniu v rámci predmetného úverového vzťahu, ale
dôležité je to, či tu existuje platný a nesplatený dlh dlžníka. Rozhodnutie odvolacieho súdu ohľadom
ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je v priamom rozpore so závermi plenárneho

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl. ÚS 23/2014, podľa ktorého „vyhlásenie
záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná
dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné

ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť
určité skutočnosti“. Odvolací súd sa nevysporiadal s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, v zmysle
ktorej sa pri spotrebiteľských vzťahoch ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka vôbec
nepoužije a uplatní sa ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka.

5. Žalovaná 2/ (ďalej aj len „dovolateľka 2/“) dovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f)
CSP, t. j. nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla
zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala porušenie princípu
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, legitímnych očakávaní, viazanosti odvolacieho súdu rozsahom

a dôvodmi odvolania, a viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu. Odvolací súd rozhodol nad
rámec žalobcom 1/ uplatnených odvolacích dôvodov, pričom nerešpektoval skutkové zistenia súdu prvej
inštancie. Pokiaľ dovolací súd v zrušujúcom uznesení neposudzoval právne otázky, vyslovil len názor
o nedostatku odôvodnenia vo vzťahu k odvolacím námietkam, založil tým legitímne očakávania strán
sporu vo vzťahu k ďalšiemu postupu odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie je prioritne založené na

porušení ustanovení § 53 ods. 9, § 565 a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z čoho následne odvolací
súd odvodil porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, avšak počas celého
konania žalobcovia neprodukovali jediný dôkaz smerujúci k uvedenému záveru, dokazovanie súdu prvej
inštancie nebolo vedené týmto smerom, a preto ani žalovaní nemali možnosť produkovať dôkazy. Pri
aplikácii uvedených noriem odvolací súd nedodržal postup podľa ustanovenia § 382 CSP; žalovaní

nemali vo svojom procesnom postavení možnosť postup odvolacieho súdu namietať a uplatňovať
prostriedky procesnej obrany. Je v rozpore s legitímnymi očakávaniami, pokiaľ sa v konaní o určenie
neplatnosti dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách má dokazovať
oboznámenie sa dlžníkov s produktovými a úverovými podmienkami banky a rovnako tak splnenie
povinnosti veriteľa doručiť listiny adresované dlžníkom. Konanie o neplatnosť dražby nie je konaním s

ochranou slabšej strany, nie je konaním spotrebiteľským. Žalobcovia počas celého súdneho konania
pred súdom prvej inštancie netvrdili, že splatnosť pohľadávky nenastala, ani žeby im žalovaná 1/
nedoručila upozornenia, resp. oznámenie o mimoriadnej splatnosti, preto žiaden zo žalovaných nebol
povinný predkladať akékoľvek dôkazy v tomto smere. Okrem uvedeného žalovaná 2/ namietala, že
rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny, nakoľko je založený na zjavne

protirečivých dôvodoch a popiera pravidlá formálnej a právnej logiky. Odvolací súd totiž ohľadne
pohľadávky, pre ktorú sa realizovala dražba, ustálil, že premlčacia doba neuplynula (odsek 21 rozsudku),
čo je v priamom rozpore s jeho záverom, že pohľadávka, pre ktorú sa realizovala dražba, nie je splatná(odsek 27 rozsudku). Ak splatnosť dlhu nenastala, logicky nemohlo dôjsť ani k premlčaniu, nie však z
dôvodu, ktorý odvolací súd uvádza v bodoch 12 až 21 napadnutého rozsudku.

6. Žalovaný 3/ (ďalej aj len „dovolateľ 3/“) dovolanie odôvodnil ustanovením § 420 písm. d) CSP, t.
j. právoplatným rozhodnutím, resp. prv začatým konaním v tej istej veci, ustanovením § 420 písm. f)
CSP, t. j. nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a ustanovením §
421 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá

v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhol tiež odložiť právoplatnosť napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu. Namietal, že v tejto veci už skôr právoplatne rozhodol odvolací súd rozsudkom
z 24. februára 2021 sp. zn. 6CoCsp/18/2020, preto je prípustné dovolanie podľa ustanovenia § 420
písm. d) CSP. Nesprávne právne posúdenie veci videl v závere odvolacieho súdu, že porušenie
ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keď navrhovateľ dražby vo vyhlásení

uviedol nesprávnu informáciu o splatnosti pohľadávky, má za následok neplatnosť dražby. Nesprávnosť
vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemá
za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale výlučne osobitnú zodpovednosť navrhovateľa dražby
za nesprávnosť tohto vyhlásenia (ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách zakotvuje
právo predchádzajúceho vlastníka na náhradu škody). Namietal porušenie práva na spravodlivý proces,

keďže odvolací súd rozhodol o neplatnosti dražby aj v prípade, keď právo žalobcov bolo prekludované;
k právoplatnému pripusteniu zmeny žaloby došlo totiž až po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie
žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. S poukazom na uznesenie najvyššieho súdu zo 16. decembra
2010 sp. zn. 3Cdo/186/2010 uviedol, že o neplatnosti dražby nemôže súd rozhodovať v inom konaní,
dokonca v konaní iniciovanom pred konaním samotnej dražby. Navyše, žalobcovia nemenili len žalobu,

ale rozširovali aj okruh žalovaných o osobu žalovaného 3/. S poukazom na ustanovenie § 79 CSP
(keď hmotnoprávne účinky pristúpenia ďalšieho subjektu do konania nastávajú okamihom právoplatnosti
uznesenia o pripustení subjektu do konania) v spojení s ustanovením § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách (ktoré stanovuje účastníkov konania na strane žalovaných) bola teda žaloba riadne podaná
najskôr v novembri 2018 (po právoplatnom pripustení vstupu žalovaného 3/ do konania), čo bolo po

uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby. K porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces došlo aj tým, že dovolací súd neodmietol, resp. nezamietol dovolanie žalobcu
1/podanéprotiprvémurozsudkuodvolaciehosúdu,atovzhľadomnaskutočnosť,žedovolanienepodala
žalobkyňa2/akojednaznerozlučnýchprocesnýchspoločníkov(čohodôsledkombolazároveňabsencia
povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní); procesné postavenie nerozlučných spoločníkov

(žalobcov 1/ a 2/) sa totiž automaticky nepremieta i do dovolacieho konania. Dovolateľ 3/ namietal
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď aj napriek jednoznačným záverom dovolacieho
súdu v zrušujúcom uznesení sa odvolací súd opätovne nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu 1/ vo vzťahu
k ohodnoteniu nehnuteľnosti. Odvolací súd zasiahol do práva žalovaného 3/ na spravodlivý proces tiež
tým, že sa odchýlil od predchádzajúcej rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorej nesprávna informácia o

výške pohľadávky, resp. o okamihu jej splatnosti vo vyhlásení navrhovateľa dražby nemá za následok
neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale výlučne objektívnu zodpovednosť navrhovateľa dražby za škodu.
Prijatím iného právneho názoru bez výslovného pokynu dovolacieho súdu (a bez zmeny skutkového
alebo právneho stavu) odvolací súd konal v rozpore so zásadnou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

7. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniam nesúhlasili s argumentáciou žalovaných a navrhli
dovolania ako neprípustné odmietnuť, resp. ako nedôvodné zamietnuť.

8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie/a podala v stanovenej lehote
(§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za

splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru,
že dovolania žalovaných 1/ až 3/ je potrebné odmietnuť.

9. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP.

Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania
prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom vytýkaná tzv. zmätočnostná vada (§ 431 ods. 1
CSP) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2
CSP); v prípade dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 CSP je potom dovolacím dôvodom nesprávneprávne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

10. Žalovaní 1/ až 3/ vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania najmä z ustanovenia § 420 písm. f) CSP
a žalovaný 3/ i z ust. § 421 ods. 1 CSP [pozn.: žalovaná 1/ relevantnú dovolaciu otázku nevymedzila;
otázka vo vzťahu k aplikácii § 382 CSP bola posudzovaná v rámci prípustnosti dovolania podľa §
420 písm. f) CSP]. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach

aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa §
420 a § 421 CSP (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn.
1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti
dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona,
ktorého sú súčasťou.

11. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

12. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

13. K dovolaniu žalovanej 1/ je ale potrebné uviesť, že toto hraničilo s nepreskmúteľnosťou podania,
keď žalovaná 1/ v neprimerane rozsiahlom, neprehľadnom a miestami i protirečivom podaní (počet
strán 64) napadla rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré bolo jasné, stručné a zrozumiteľné (teda nebola

potreba reagovať na rozsiahlu argumentáciu, táto je uvedená na stranách 7 až 12 odôvodnenia, t. j. 6
strán). Kvantita nie je vždy zárukou kvality. O porozumení problematiky svedčí to, keď dovolanie výstižne
popíše nedostatky konania a rozhodnutia, a nie to, keď dovolanie je plné bezobsažného, všeobecného a
niekedyajvecisanetýkajúcehoopisuskutočnostíacitácií.Vdovolacomkonaníjepodmienkapovinného
zastúpenia strany advokátom, z čoho pramení očakávanie istej odbornosti (a schopnosti vystihnúť

podstatu) a ochrany práv strany v spore. V snahe pochopiť podanie spísané advokátom by samotná
strana (klient) strávila niekoľko hodín len jeho čítaním (nehovoriac o protistrane, ktorá chce na takéto
podanie reagovať). Najvyšší súd však vyabstrahoval z tohto dovolania relevantné námietky.

14. Námietky žalovaných 1/ až 3/ uvedené v dovolaní dovolací súd posúdil spoločne, nakoľko vo väčšine

sa tieto prekrývali.

15. Vadu podľa § 420 písm. f) CSP videli dovolatelia najmä v tom, že došlo k zmene právneho
posúdenia (oproti svojmu predchádzajúcemu potvrdzujúcemu rozhodnutiu), čím sa vydané rozhodnutie
stalo prekvapivým. Ďalej namietali nedodržanie postupu podľa ust. § 382 CSP.

16. Podľa § 384 ods. 1 až 4 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje
sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak
ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za

podmienok uvedených v § 366. Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú
splnené procesné podmienky.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že v zrušujúcom uznesení najvyšší súd vytkol odvolaciemu súdu
nedostatočné vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu 1/ uvedenou v odvolaní, na čo odvolací súd

po vrátení mu veci na ďalšie konanie nariadil pojednávanie 20. apríla 2023 a v potrebnom rozsahu
zopakoval dokazovanie (zamerané na listiny vo vzťahu k zosplatneniu pohľadávky). Odvolací súd v
zmysle pokynu dovolacieho súdu postupoval, nie je mu čo vytknúť (keď pri vysporiadaní sa s odvolacouargumentáciou žalobcu 1/ dospel k záveru, že je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol
správny postup nariadiť pojednávanie) a svoje rozhodnutie i náležite a vyčerpávajúco odôvodnil.

18. Odvolací súd svoj skorší právny názor môže zmeniť (pozn.: v danom prípade došlo k prehodnoteniu
vyhláseniapodľa§7ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbáchajehovplyvunaplatnosťdražby).Odvolací
súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny
názor zmení (porov. III ÚS 95/2020).

19. Je pravdou, že odvolací súd prehodnotil svoj pôvodný právny názor (pozn.: najvyšší súd vo vzťahu
k veci samej právny názor nevyslovil), pričom ani v tomto smere nie je odvolaciemu súdu čo vyčítať.
Pre úplnosť sa dodáva, že odvolací súd postupoval podľa judikatúry najvyššieho súdu a v súlade s ňou
(hoci ju necitoval) rozhodol. Najvyšší súd dodáva, že opodstatneným dôvodom prehodnotenia právneho
názoru môže byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov judikatúrou najvyššieho súdu alebo
Ústavného súdu Slovenskej republiky.

20. Ak si odvolací súd uvedomí, že by nebolo legitímne a ústavne akceptovateľné, aby zotrval na
právnom názore, o nesprávnosti ktorého sa medzitým presvedčil, môže svoj právny názor zmeniť (porov.
napr. ods. 21 uznesenia najvyššieho súdu z 11. decembra 2024 sp. zn. 1Cdo/163/2023).

21. Pokiaľ ide o ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, vo vzťahu k nemu bolo prijaté
rozhodnutie najvyšším súdom, a toto bolo neskôr i publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (R 75/2023). Podľa uvedeného rozhodnutia ak záložný veriteľ
vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku,
ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich,

súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať (uznesenie najvyššieho
súdu z 23. februára 2022 sp. zn. 4Cdo/149/2020).

22. Najvyšší súd sa nestotožňuje s dovolateľmi, že rozhodnutie sa stalo prekvapivým, pretože po zrušení
skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu (z dôvodu nedostatku jeho odôvodnenia) nie je vylúčené,

že odvolací súd môže prehodnotiť svoje skoršie rozhodnutie, či už v dôsledku vysporiadania sa
s opomenutou argumentáciou odvolateľa alebo z iných vyššie priblížených dôvodov (napr. zmena
judikatúry). Dôležité však je, že odvolací súd nariadil pojednávanie, kde mali strany sporu možnosť
reagovať a vyjadriť sa. V danom prípade reagovala, napr. žalovaná 1/ prostredníctvom svojho zástupcu
a vyjadrila sa k výkladu ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že i nepravdivé vyhlásenie

nemá vplyv na platnosť dražby. Je zrejmé, že táto otázka bola riešená na pojednávaní, preto záver
odvolacieho súdu k výkladu ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemohol byť prekvapivým.
Žalobca 1/ dal na pojednávaní do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
4Cdo/149/2020. Vyjadriť sa mohli všetci prítomní na pojednávaní, teda i žalovaná 2/, žalovaný 3/, resp.
ich právni zástupcovia. Zmenu názoru odvolacieho súdu v súlade s rozhodnutím najvyššieho súdu, na

ktoré bolo žalobcom 1/ na pojednávaní výslovne poukazované, nemožno považovať za prekvapivú.

23. Najvyšší súd nepovažuje za dôvodnú ani dovolaciu námietku týkajúcu sa nedodržania postupu podľa
ust. § 382 CSP.

24.Podľa§382CSPakmáodvolacísúdzato,žesanavecvzťahujeustanovenievšeobecnezáväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

25. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 48/2020 (uznesenie najvyššieho súdu z 26. februára
2019 sp. zn. 3Obdo/1/2019) postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 382 CSP sa týka
výlučne hmotnoprávneho posúdenia a prichádza do úvahy v prípade, ak odvolací súd dospeje k
záveru, že žalovaný nárok treba posúdiť podľa iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej
inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie,

ale podľa iného ustanovenia. Zároveň musí byť „nové“ ustanovenie právneho predpisu pre vec
rozhodujúce. O „nové“ ustanovenie právneho predpisu nejde vtedy, ak už bolo predmetné ustanovenie
aplikované v skoršom štádiu konania, napr. v skoršom rozhodnutí súdu prvej inštancie (zrušenom
na základe použitia opravných prostriedkov), alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná vpredchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. Rovnako nemožno dospieť k záveru,
že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, ak pri svojom rozhodovaní použil iné ustanovenie
všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, ak sa aplikácie tohto ustanovenia

domáhala niektorá zo strán sporu, či už v priebehu prvoinštančného konania, alebo v odvolacom konaní,
a druhá strana sporu mala procesnú možnosť sa k tomu vyjadriť (porov. i uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 501/2019, ktorým bola ústavná sťažnosť proti tomuto uzneseniu
najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnená odmietnutá).

26. V danej veci bol pre rozhodnutie odvolacieho súdu smerodajný výklad ust. § 7 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách (v spojitosti s ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) v kontexte
následkov na platnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách).

27. V danej veci žalobca 1/ vo svojom odvolaní namietal nesprávnosť údajov uvedených vo vyhlásení
podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, takže povinnosť vyzvať stranu na aplikáciu tohto

ustanovenia nebola namieste (viď ods. 25 tohto uznesenia). To isté platí i o ust. § 565 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, pretože nimi sa už zaoberal súd prvej inštancie v ods. 16 a 45 odôvodnenia
rozsudku.

28. Argumentáciou dovolateľov týkajúcou sa napr. premlčania, resp. iných otázok, by bolo podľa

dovolacieho súdu nadbytočné sa zaoberať, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie odvolacieho súdu stálo
na ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v spojitosti s ust. § 21 ods. 2 toho istého zákona.

29. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov
súd vychádzal (po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu), akými úvahami sa riadil a aké

závery zaujal vo vzťahu k právnemu posúdeniu. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie podrobne,
spôsobom zodpovedajúcim zákonu (bližšie odsek 2 tohto uznesenia). S potrebnou presvedčivosťou
vysvetlil tak všeobecné právne úvahy, ktoré mal na zreteli pri rozhodovaní, ako aj individuálne
okolnosti preskúmavaného prípadu, ktoré boli preukázané dokazovaním. Jeho rozhodnutie nie je možné
považovať za nedostatočné, resp. nepreskúmateľné.

30. Dovolací súd dopĺňa, že všeobecný súd navyše nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní
nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).

31. Nevysporiadanie sa s námietkou zákonnej lehoty na podanie žaloby nebolo potrebné, nakoľko táto
otázka nebola predmetom odvolacieho konania, a preto odvolací súd nemal dôvod zákonnú lehotu
riešiť (s touto sa dostatočne presvedčivo vysporiadal súd prvej inštancie, viď ods. 39 odôvodnenia jeho
rozsudku). Nemôže obstáť ani argumentácia žalovaných ohľadom nedostatočného vysporiadania sa s

odvolacími námietkami žalobcu 1/, pretože táto námietka patrí jemu a nie je zrejmé, v čom malo byť
porušené právo žalovaných (pozn.: dôvod na vyhovenie žaloby bol jeden, tento z pohľadu dostatočnosti
odôvodnenia ani namietaný nebol, preto nie je relevantná zvyšná argumentácia, ktorá dôvod neplatnosti
dražby nezakladala).

32. Za procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov.

33. Ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017).

34. Námietky žalovaných po materiálnej stránke smerujú k spochybneniu procesu hodnotenia dôkazov
v konaní a správnosti záverov, ku ktorým dospeli súdy.35. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri
ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové
závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z

toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov.
ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má

možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní
(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či
konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k
vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore
nezistil.

36. Prípustnosť dovolania žalovaných 1/ až 3/ z ust. § 420 písm. f) CSP nevyplýva.

37. K ďalším námietkam (napr. procesná subjektivita žalobkyne 2/ alebo námietka už právoplatne
rozhodnutej veci) dovolací súd už uvedenie len toľko, že ak dovolateľ zrozumiteľne nekonkretizuje

v čom mali spočívať iné vady podľa § 420 CSP, dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom
uvedeným v § 431 CSP. Možno sa len domnievať, že žalovaní namietali, hoci je to úplne nelogické,
právoplatnosť rozhodnutia, ktoré bolo najvyšším súdom zrušené (pozn.: dovolaním sa napáda len
právoplatné rozhodnutie). Nie je zrozumiteľná ani argumentácia dovolateľov týkajúca sa právoplatnosti
rozhodnutia o určení neplatnosti dražby vo vzťahu len k jednému žalobcovi.

38. Žalovaná 3/ dovolanie odôvodnila i nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Pokiaľ
ide o dovolania žalovaných 1/ a 2/, tu dovolací súd nevyabstrahoval žiadnu relevantnú otázku, na ktorej
by rozhodnutie odvolacieho súdu stálo.

39. Právna otázka podľa § 421 CSP a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa § 432
CSP sú „spojené nádoby“, preto najvyšší súd nemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na
základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť formálne vymedzil na konkrétnom riadku svojho podania.
Je potrebné brať do úvahy aj dovolací dôvod, vyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP a
až následne možno posúdiť, či od tejto otázky záviselo napadnuté rozhodnutie a či ide o otázku, ktorá

napĺňa niektoré z písmen a) až c) v § 421 ods. 1 CSP (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
9. júna 2020 sp. zn. I. ÚS 336/2019).

40. Konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje
dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a

či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods.
1 písm. a) CSP], alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421 ods. 1
písm. b) CSP] alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm. c) CSP]. Dovolací
súd je viazaný len tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno ustanovenie
§ 421 CSP ju podradí (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/47/2019).

41. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou
odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine alebo iného
predpisu považovaného za súčasť tzv. hmotného práva), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo
na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť pritom o právnu otázku, ktorú odvolací
súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napádané dovolaním (ktoré by pri inom riešení otázky
vyznelo inak). Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie

ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu
konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.
Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP musí byť procesnou stranou nastolená
v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Pre posúdenie, či ide o právnu otázkukľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je pritom rozhodujúci
subjektívny názor strany sporu/účastníka konania, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca,
ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní. Za otázku relevantnú

v zmysle § 421 ods. 1 CSP nemožno považovať ani otázku, ktorá je riešená priamo textom príslušnej
právnej normy.

42. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom

prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej
otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil
procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii
právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania v CSP (tu pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.
zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018 a 4Cdo/95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je

vymedziť právnu otázku, relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, pretože zákonodarca túto povinnosť
(sformulovať právnu otázku a presvedčiť o jej významnosti) ukladá dovolateľovi.

43. Len dovolateľka 3/ v danom prípade vymedzila právnu otázku, a to, či nesprávne vyhlásenie
navrhovateľa dražby podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách má za následok neplatnosť

dobrovoľnej dražby. Túto otázku pokladala za neriešenú.

44. Najvyšší súd však predmetnú otázku riešil už v rozhodnutí z 23. februára 2022 sp. zn.
4Cdo/149/2020, ktoré je použiteľné i na tento prípad a podľa ktorého ak záložný veriteľ vo vyhlásení
podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je

spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto
v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať (uznesenie najvyššieho súdu z 23. februára
2022 sp. zn. 4Cdo/149/2020).

45. V tomto rozhodnutí najvyšší súd ďalej konštatoval, že záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby musí v

zmysle § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v zmluve o vykonaní dražby uviesť dôvod konania
dražby,aokremvyhlásenia,žepredmetdražbyjemožnédražiť,musívyhlásiťajšpecifikáciupohľadávky,
ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby, a to v rozsahu: pravosť, výška a splatnosť (§ 16 ods. 3).
Ak teda dražbu navrhuje záložný veriteľ, je povinný vyhlásiť, že jeho nesplnená pohľadávka, na základe
ktorej si uplatňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, je pravá, splatná a v uvedenej

výške.

46. Konečný záver najvyššieho súdu vyslovený v predmetnom uznesení je, že keď veriteľ uplatní
pohľadávku, ktorá neexistuje, spôsobuje to porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách
zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože

týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ
prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.

47. K nesprávnemu posúdeniu odvolacím súdom preto nedošlo. Rozhodnutie odvolacieho súdu je v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.

48. Keďže táto otázka riešená už bola, prípustnosť dovolania z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP nevyplýva
a nevyplýva ani z ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP, pretože odvolací súd sa od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu neodklonil.

49. Najvyšší súd preto dovolania žalovaných 1/ až 3/ podľa ustanovenia § 447 písm. c) a f) CSP (ako
neprípustné a pre nevymedzenie dovolacích dôvodov v zmysle CSP) odmietol.

50. Výsledok takto skončeného dovolacieho konania zavinili žalovaní 1/ až 3/ (§ 256 ods. 1 CSP per
analogiam) a žalobcom 1/ a 2/ vznikol voči nim nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu

trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).51. V zmysle § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd
môže na návrh (ktorý bol v rámci dovolacieho konania podaný) odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Najvyššísúdnezistilsplneniepodmienokpreodloženieprávoplatnosti

dovolanímnapadnutéhorozhodnutiavzmysle§444ods.2CSPavsúladesustálenoupredchádzajúcou
praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

52. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.