Uznesenie – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011185
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011185.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša
a sudcov JUDr. Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E., F. G. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 26. februára 2026 prejednal sťažnosť prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/75/2025 zo dňa

26.11.2025
a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie
v celom rozsahu.

II. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por.

sanávrhzáujmovéhozdruženiaobčanovH.,I.,napodmienečnéprepustenieodsúdenéhoA.B.zvýkonu
trestu odňatia slobody zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/100/2016 zo dňa 28.09.2016 bol A. B. odsúdený pre
zločinlúpežepodľa§188ods.1,ods.2písm.c)Tr.zák.(spáchanýdňa17.05.2016)ananepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil dňa 28.09.2016, a ktorý so započítaním
väzby vykonal dňa 20.11.2023.

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/66/2012 zo dňa 28.09.2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/22/2016 zo dňa 08.11.2017 bol A. B.
odsúdený pre zločin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák. a pre prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. (spáchané od 23.08.2010
do 24.08.2010) a na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť)
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na výkon ktorého
nastúpil dňa 20.11.2023, a ktorý má so započítaním väzby predpokladane vykonať dňa 13.06.2026.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/75/2025 zo dňa 26.11.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol výrokom I. odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr.
por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov. Zároveň mu bola výrokom II. podľa
§ 68 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba
v trvaní 3 (tri) roky a súčasne sa nariadil probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 3 (tri) roky a zároveň
sa odsúdenému uložili v čase probačného dohľadu obmedzenia a povinnosti, a to podľa § 51 ods. 3

písm. b) Tr. zákona zákaz požívania návykových látok a podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona povinnosť
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech odsúdeného, zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí

ihneď po jeho vyhlásení. Sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil, pričom v prípade odsúdeného
namietal nesplnenie materiálnych podmienok, poukazujúc na recidívu odsúdeného, keďže bol viackrát
opakovane odsúdený, bol už vo výkone trestu a v súčasnej dobe je vo výkone trestu opätovne pre
násilný trestný čin ako aj pre majetkovú trestnú činnosť. Odsúdenému už bola v minulosti poskytnutá
možnosť, aby preukázal nápravu a snahu o vedenie riadneho života, pričom nevyužil dôveru, ktorú mu

súd v minulosti
pri podmienečnom odsúdení poskytol, ale dopustil sa ďalšej trestnej činnosti, pričom ani výkon trestu
u neho neviedol k náprave. Prokurátor poukázal na hodnotenie ústavu, podľa ktorého je u odsúdeného
resocializačná prognóza menej priaznivá a riziko recidívy je stredné. Podmienečné prepustenie je na
mieste len v tom prípade, ak neexistuje pre u odsúdeného príliš vysoké riziko recidívy. Pozitívna
prognóza budúceho chovania musí vyplývať

zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom
(predchádzajúce odsúdenia). Ďalej prokurátor uviedol, že zmysel podmienečného prepustenia
nespočíva iba v tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za vzorné plnenie si pracovných
povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený
na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom (po uplynutí zákonom stanovenej

doby výkonu trestu odňatia slobody), a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné prepustenie
má význam iba vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad,
že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a svojím správaním sa viac nedostane do kolízie so
zákonom, čo vzhľadom k predchádzajúcej kriminálnej minulosti odsúdeného a ústavom prezumovanej
menej priaznivej resocializačnej prognóze nie je možné očakávať. Na základe uvedeného u odsúdeného

vykonávaný trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálne prevencie, či
morálneho odsúdenia, ale podľa prokurátora plní predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším
výkonom trestu u odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Preto uznesenie o podmienečnom
prepustení nemožno hodnotiť ako vecne správne a u odsúdeného by mala do popredia vystúpiť
represívna zložka trestu. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol vo veci

sám zamietnutím návrhu.

Navrhovateľ a odsúdený sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdali práva podať proti nemu
sťažnosť. Ku dňu rozhodnutia o sťažnosti krajský súd neobdržal písomné vyjadrenie navrhovateľa ani
odsúdeného k podanej sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť

prokurátora je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami
dôležitými pre svoje rozhodnutie.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe

opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o
návrhu záujmového združenia občanov v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na
verejnom zasadnutí. Navrhovateľ tu mal možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu, ako aj k dôvodom, pre
ktoré navrhol podmienečné prepustenie odsúdeného a odsúdený mal možnosť vyjadriť sa k priebehu
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k návrhu a dôvodom, pre ktoré bol návrh na

jeho podmienečné prepustenie podaný. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v
dôvodoch sťažnosti ani nenamietala existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, aa) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 Tr. zák. a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2 Tr. zák.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,

krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom

stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej
miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné
pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného
činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca

pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu
súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby
odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za
potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle

§ 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje
do popredia výchovná zložka trestu a u osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody,
vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu
trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený A. B. spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že
okresný súd dospel k záveru, že odsúdený vykonal zákonom požadovanú pomernú časť z oboch
uložených trestov odňatia slobody a počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a po vyhodnotení okresným súdom uvedených

skutočností
v napadnutom uznesení je daná dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život.

Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej

časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky, tak krajský súd dospel
k záveru, že v preskúmavanom prípade nebolo u odsúdeného preukázané kumulatívne splnenie
materiálnej podmienky, ktoré pozostáva z preukázania polepšenia plnením povinností a správaním

počas výkonu trestu a z očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život.Pokiaľ ide o materiálnu podmienku, tak v prospech odsúdeného svedčí pozitívne hodnotenie ústavu, v
ktorom sa konštatuje, že správanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, odsúdený rešpektuje pokyny
príslušníkov, bol preradený do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, šestnásťkrát disciplinárne odmenený, nebol disciplinárne potrestaný,
plní pracovné povinnosti, aktívne a zmysluplne trávi voľný čas, má kritický postoj k trestnej činnosti
a odsúdený udržiava kontakty s rodinou.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadne dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený
po odpykaní zákonom ustanovenej doby. Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak
vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na
slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o

podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok,
ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa
po určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, je potrebné

skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších
odsúdení (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom
R 5/2017).
Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil
trestnú minulosť odsúdeného, menovite to, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody

pre spáchanie závažnej úmyselnej trestnej činnosti. Zároveň bol odsúdený v minulosti už z výkonu trestu
odňatia slobody podmienečne prepustený.

Okresný súd pri hodnotení očakávania vedenia riadneho života v budúcnosti (rizika recidívy)
nedostatočne zohľadnil trestnú minulosť odsúdeného, čomu zodpovedá aj argumentácia v odôvodnení

napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd poukázal na väčší časový odstup medzi spáchanými
zločinmi lúpeže, pre ktoré bol uznaný vinným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 29T/132/2006 a pod
sp. zn. 35T/100/2016, ako aj na to, že ostatná trestná činnosť predstavuje menej závažnú, prevažne
majetkovú trestnú činnosť, za ktorú neboli odsúdenému ukladané vysoké tresty. Okresný súd sa tiež
priklonil k argumentácii navrhovateľa, ktorý poukázal, že trestná minulosť je jediným sporným bodom,

ktorú už odsúdený nedokáže žiadnym spôsobom zvrátiť. Napokon okresný súd poukázal, že odsúdený
bol v minulosti podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa osvedčil, a teda je schopný dodržať
súdom stanovené podmienky, pričom odsúdený je v súčasnosti ochotný akceptovať všetko, čo mu súd
v súvislosti s podmienečným prepustením uloží.

Krajský súd sa s uvedeným náhľadom okresného súdu na trestnú minulosť odsúdeného nestotožňuje,
pretože okresný súd prehliadol stupňujúci negatívny vývoj v trestnej činnosti odsúdeného, čo preukazuje
nedostatočnú sebareflexiu odsúdeného
pred jeho aktuálnym pobytom vo výkone trestu.

A. B. bol v prvých dvoch odsúdeniach Okresného súdu Žilina
pod sp. zn. 1T/228/2003 a sp. zn. 9T/149/2005 uložený podmienečný trest odňatia slobody, teda na
neho bolo pôsobené miernejšími prostriedkami trestného práva. Ani to však nebolo dostatočné na jeho
nápravu, pretože sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a to z dôvodu spáchania
závažnejšej trestnej činnosti (zločin lúpeže a iné),

pre ktorú bol uznaný vinným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 29T/132/2006 a bol mu uložený
úhrnný nepodmienečný trest vo výmere 4 roky a 7 mesiacov. Z tohto výkonu trestu bol dňa
03.12.2009 podmienečne prepustený. Síce sa v uloženej 2-ročnej skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia osvedčil postupom podľa § 68 ods. 4 Tr. zák., avšak nemožno opomenúť, že v období od
23.08.2010 do 24.08.2010, teda počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia, spáchal

trestnú činnosť, pre ktorú bol neskôr uznaný vinným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
4T/66/2012. Odsúdený tak nerešpektoval podmienky podmienečného prepustenia a v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia sa osvedčil iba z dôvodu, že trestné konanie na Okresnom súde Banská
Bystricapod sp. zn. 4T/66/2012 bolo právoplatne skončené po uplynutí lehoty podľa § 68 ods. 4 Tr. zák.
Ani po uplynutí skúšobnej doby podmienečného prepustenia nedošlo k náprave odsúdeného, pretože
pokračoval v páchaní trestnej činnosti, ktorá mala stúpajúcu tendenciu. Menovite mu bol najskôr pre

prečiny krádeže a poškodzovania cudzej veci Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 0T/12/2015 uložený
pôvodne podmienečný trest odňatia slobody a následne spáchal závažnejšiu trestnú činnosť, keďže dňa
17.05.2016 spáchal opäť zločin lúpeže,
pre ktorý mu bol uložený Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 35T/100/2016 nepodmienečný trest vo
výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Nemožno prehliadnuť, že zločin lúpeže zo dňa 17.05.2016 spáchal

počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Žilina pod sp. zn.
0T/12/2015. Z tohto dôvodu bolo aj rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v predmetnej skúšobnej dobe,
avšak k výkonu tohto 6-mesačného trestu nedošlo, nakoľko A. B. bol uložený súhrnný nepodmienečný
trest Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4T/66/2012 a pri ukladaní súhrnného trestu bol
zrušený výrok o treste uložený v trestnej veci Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 0T/12/2015. Napokon
tiež spáchal prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla,

pre ktorý mu bolo Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 35T/126/2016 upustené od uloženia súhrnného
trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 35T/100/2016.

Odsúdený tak zjavne svojím správaním po vykonaní predchádzajúcich odsúdení preukázal, že
predchádzajúce uložené tresty, a to vrátane výkonu trestu odňatia slobody, ako aj predchádzajúce

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, u neho nesplnili svoj výchovný účel v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák. viesť ho k tomu, aby viedol už len riadny život, čo bolo nepochybne brané do
úvahy súdmi aj pri postupnom ukladaní trestov, ktoré odsúdený v súčasnosti vykonáva. Tieto skutočnosti
napriek súčasnému správaniu sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným
poriadkompretopodľanázorukrajskéhosúdu,narozdielodnázoruokresnéhosúdu,nedávajúpodkladk

tomu, aby bolo možné dospieť k rozumnému a odôvodnenému presvedčeniu, že u odsúdeného odpadlo
riziko ďalšej recidívy, ale svedčia iba o tom, že odsúdený sa vie prispôsobiť podmienkam výkonu trestu
odňatia slobody, teda dodržiavať normy správania sa pokiaľ je jeho správanie pod neustálou kontrolou.

V tejto súvislosti opakovane považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že

z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody,
vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej
činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
mal viesť k vedeniu riadneho života. Zo skutočnosti, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, a že

v minulosti už bol aj z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, logicky vyplýva, že ani
predchádzajúcanajprísnejšiaformatrestu(výkontrestuodňatiaslobody)odsúdenéhozrejmeneodradila
od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o
zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom
trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že v prejednávanom prípade

kritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti možno hodnotiť iba ako formálne kritický a správanie sa
odsúdeného
vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom svedčí len o tom, že
v prípade neustálej kontroly je odsúdený schopný dodržiavať normy správania sa, nie však
o tom, že by doterajším výkonom trestu odňatia slobody boli u osobnosti odsúdeného úplne eliminované

zistené sklony k úmyselnému porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom, pre ktoré sklony sa
odsúdený opakovane dopustil trestnej činnosti, pre ktorú je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá
zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám
vo veci rozhodnúť.

Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného

okresným súdom dávajú dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre
správne a zákonné rozhodnutie o návrhu záujmového združenia občanov o podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobnosť odsúdeného, jeho chovanie
vo výkone trestu a stav prevýchovy, zvažoval, či na základe existujúcich vysokých rizík možno
u odsúdeného očakávať vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Je potrebné zdôrazniť,

že riziko recidívy sa nedá vylúčiť absolútne nikdy, potrebné je však posúdiť jeho mieru vzhľadom na
okolnosti prípadu a osobnosť odsúdeného.

V prejednávanom prípade je odsúdený vo výkone trestu okrem zločinu krádeže (ako člen organizovanej
skupiny) a prečinu poškodzovania cudzej veci aj za ďalšiu závažnú trestnú činnosť, a to zločin lúpeže,

pričom v minulosti už bol tiež vo výkone trestu za zločin lúpeže, a rizikové faktory, ktoré vyplynuli
z celkového dokazovania pred okresným súdom nedávajú doposiaľ dostatočnú záruku v tom, že u
odsúdeného nedôjde po podmienečnom prepustení k opätovnému zlyhaniu a nedopustí sa už viac
trestnej činnosti či iného, hoci
i menej závažného protispoločenského konania.

Účelomtrestujeokreminéhoiochranaspoločnostipredpáchateľomtrestnejčinnostiatrestmáodrádzať
ajostatnýchčlenovspoločnostiodpáchaniatrestnýchčinov.Jevzáujmedovŕšenianápravyodsúdeného
a splnenia účelu nariadených trestov odňatia slobody, aby ich odsúdený i naďalej vykonával.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného neboli kumulatívne

splnené všetky zákonné podmienky pre jeho podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.