Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201231
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2323201231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov:

JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
adresa C. D. XX, E., Nemecko, zastúpeného advokátkou: Mgr. Mária Čechová, so sídlom Slnečná
38/A, Slovenský Grob, proti žalovanému: BEST - EKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 4, Nitra, IČO:
45 549 290, zastúpenému advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa,
o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnej žalobe žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 22C/28/2023-186 zo dňa 20. decembra 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
osobného motorového vozidla značky BMW, obchodný názov: X5 M50d, VIN: F., farba: biela metalíza,
rok výroby: 2015, výrokom II. zamietol vzájomnú žalobu žalovaného a výrokom III. vyslovil, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 133 ods. 1, § 588, § 601 zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 116 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho
práva k motorovému vozidlu, t. j. podal určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, pričom súd
mal preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu, keďže žalobca žalobou, ako aj žalovaný
vzájomnou žalobou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu. Z potvrdenia

Obvodného oddelenia PZ Šoporňa zo dňa 02.02.2023 vyplynulo, že motorové vozidlo bolo uložené do
úschovy z dôvodu, že si naň uplatňuje právo aj žalobca, zapísaný ako vlastník vozidla v Nemecku,
a preto je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Medzi stranami bolo sporné,
či došlo zo strany G. H. k prevzatiu motorového vozidla, a či zaplatil kúpnu cenu. Žalobca uvádzal, že
auto bolo riadne odovzdané G. H., ktorý ho prevzal, zaplatil kúpnu cenu a následne previedol vlastnícke
právo na žalobcu. Žalovaný tvrdil, že k odovzdaniu a prevzatiu vozidla, ani k zaplateniu kúpnej ceny
nedošlo, a teda vlastníkom motorového vozidla je žalovaný.

4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi žalovaným a G. H. došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
ktorej predmetom bolo dané motorové vozidlo. Uvedené vyplýva z výpovede G. H., ktorý uviedol, že p. I.
J.spolusinýmiosobamidoviezliautodoNemecka,kdesidalautoprezrieť,nazákladečohosanáslednedohodli na cene a poskytol všetky jeho údaje potrebné na prepis auta na Slovensku. Uvedené potvrdil aj
svedok B. K., ktorý takisto uviedol, že p. I. J. a ďalšie osoby priniesli auto, išli k automechanikovi, dohodli
sa na cene a G. H. im odovzdal kópie dokumentov. Uvedené potvrdil aj svedok I. J. splnomocnený na

predaj motorového vozidla, ktorý uviedol, že bol v Nemecku, kde boli dvaja páni a tí zobrali auto do
autobazáru.Otom,žedošlokuzatvoreniukúpnejzmluvy,svedčíajsplnomocnenie,zktoréhovyplýva,že
I. J. sa dohodol s G. H. na predaji motorového vozidla, ako aj na kúpnej cene za motorové vozidlo s tým,
že žalovaný chcel, aby k odovzdaniu motorového vozidla došlo až po zaplatení kúpnej ceny. Uzatvorenie
kúpnej zmluvy potvrdzuje aj to, že žalovaný už dňa 22.12.2022 zabezpečil prepis motorového vozidla na

G.H.,čovyplývaztechnickéhopreukazu,kdejeG.H.zapísanýakovlastníkadržiteľmotorovéhovozidla
ku dňu 22.12.2022, ako aj faktúra, ktorú žalovaný predložil na dopravnom inšpektoráte ako doklad, na
základe ktorého došlo k zmene vlastníka motorového vozidla zo žalovaného na G. H., a ktorou žalovaný
fakturoval G. H. kúpnu cenu za motorové vozidlo vo výške 33.000,- eur.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že keďže v prípade motorového vozidla ide o hnuteľnú vec, podľa §

133 OZ vlastníctvo sa nadobúda prevzatím veci. Výnimku z toho všeobecného pravidla predstavuje
§ 601 OZ, kedy vlastníctvo k hnuteľnej veci prechádza na kupujúceho až po zaplatení ceny, avšak
táto výhrada musí byť dohodnutá písomne. V danom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že by
existovala písomná dohoda medzi žalovaným a G. H., že by mal G. H. nadobudnúť vlastnícke právo
k motorovému vozidlu až po zaplatení kúpnej ceny. Vzhľadom k uvedenému pre posúdenie, či G. H.

nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu bolo podľa súdu podstatné to, či zo strany G. H. došlo
k prevzatiu motorového vozidla, pričom pre konanie nebolo relevantné, či zo strany G. H. došlo aj k
zaplateniu kúpnej ceny.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že prevzatie motorového vozidla G. H. bolo preukázané výpoveďami

svedkov G. H., B. K. ako aj I. J.. G. H. uviedol, že spolu s B. K. prišli na Slovensko a prevzali motorové
vozidlo od pána, ktorý bol aj v Nemecku a vrátili sa následne do Nemecka. Uviedol, že spolu s autom
mu bol odovzdaný aj kľúč od auta. B. K. uviedol, že prišli spolu s G. H. na Slovensko a auto prevzali
od p. J., ktorému odovzdali peniaze v hotovosti. Z výpovede I. J. takisto vyplynulo, že G. H. odovzdal
motorové vozidlo s veľkým technickým preukazom a kľúčom. Tento svedok síce uviedol, že sa dohodli,

že ak bude všetko v poriadku, tak sa ráno ešte stretnú a odovzdá im kľúče a všetky doklady, avšak
táto časť jeho výpovede nekorešponduje a je v rozpore s jeho vysvetlením, ktoré urobil na polícii dňa
13.01.2023. Súd prvej inštancie uviedol, že nemal dôvod spochybniť prevzatie motorového vozidla,
keďžeG.H.bolizostranysplnomocnenejosoby(I.J.)odovzdanémotorovévozidloakoajkľúčektomuto
vozidlu a aj technický preukaz. Keďže G. H. mal možnosť technicky si prezrieť auto už v Nemecku,

nebol dôvod, aby si auto zobral iba na skúšku. Nebolo preukázané, že by sa p. J. s G. H. dohodli na
tom, že k skutočnému prevzatiu dôjde až na ďalší deň. Okrem uvedeného p. I. J. vo svojej výpovedi na
pojednávaní uviedol, že sa s G. H. dohodli na tom, že mu na druhý deň ráno odovzdá všetky doklady
a druhý kľúč od motorového vozidla, avšak pri podaní vysvetlenia na polícii dňa 13.01.2023 uviedol, že
G. H. odovzdal všetky papiere potrebné na vývoz, tiež mu odovzdal motorové vozidlo a 1 ks kľúča od

auta, lebo mal len jeden kľúč, ohľadne druhého kľúča uviedol, že nevedel, že ho p. L. má. I. J. na polícii
pri podaní vysvetlenia takisto uviedol, že G. H. si auto vyskúšal a povedal, že je všetko v poriadku. Z
uvedenej výpovede p. J. jednoznačne vyplýva, že motorové vozidlo riadne odovzdal G. H., tento si auto
vyskúšal, auto prevzal, a teda nešlo o prevzatie motorového vozidla za účelom skúšobnej jazdy, ako to
tvrdil žalovaný. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že G. H. prevzal predmetné motorové vozidlo, a teda

prevzatím motorového vozidla nadobudol v súlade s § 133 OZ k nemu vlastnícke právo. V súvislosti s
argumentáciou žalovaného, že zo strany právneho predchodcu žalobcu išlo o podvodné konanie, súd
prvej inštancie poukázal na prezumpciu neviny podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku a čl. 50 ods.1
a 2 Ústavy SR. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že by bolo proti G. H.
vedené trestné konanie, alebo vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu, prípadne pre iný trestný čin

v súvislosti s predmetným motorovým vozidlom a konaním G. H. ohľadne prevodu vlastníckeho práva
k predmetnému vozidlu.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že G. H. prevzal predmetné motorové vozidlo, a teda prevzatím
motorového vozidla nadobudol v súlade s § 133 OZ vlastnícke právo k vozidlu. Zároveň zo žaloby ako

aj z výpovede G. H. a žalobcu vyplýva, že G. H. potom ako prišiel s motorovým vozidlom do Nemecka,
toto dal na kontrolu a auto odovzdal žalobcovi, na ktorého previedol vlastnícke právo k motorovému
vozidlu. Zároveň z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Šoporňa vyplýva, že žalobca je ako vlastník
vozidla zapísaný v Nemecku, čo korešponduje s tvrdením žalobcu, že G. H. na neho previedol vlastníckeprávo k danému vozidlu. Vzhľadom na uvedené bolo preukázané, že G. H. previedol vlastnícke právo k
motorovému vozidlu na žalobcu. Preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a zároveň vzájomnú
žalobu žalovaného zamietol.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní
plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietne, vzájomnej žalobe žalovaného vyhovie
a prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietal, že súd nerešpektoval zásadu

ústnosti a bezprostrednosti, keď výpoveď svedka J. na pojednávaní nesprávne konfrontoval s jeho
vysvetlením na polícii na ťarchu žalovaného, pričom však toto vysvetlenie nebolo do hĺbky zamerané
na vymenovanie dokladov a príslušenstva motorového vozidla odovzdaného so samotným motorovým
vozidlom. Rešpektovaním tejto zásady bolo preukázané, že svedok J. neodovzdal spolu s vozidlom jeho
príslušenstvo, a teda nedošlo k riadnemu odovzdaniu motorového vozidla, tak ako to predpokladá § 133

ods. 1 OZ. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca od žalovaného resp.
jehosplnomocnencaprevzalmalýtechnickýpreukaz,tvrdeniežalovanéhoojehoneodovzdanínepoprel,
a teda konkludentne potvrdil, že k jeho odovzdaniu neprišlo. Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo k
riadnemu odovzdaniu predmetného motorového vozidla, ako to predpokladá ust. § 133 ods. 1 OZ.

10. K odvolaniu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odvolanie považuje za neurčité a zmätočné, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa CSP. Žalovaný, okrem odkazu na výrokovú časť I. a II., nevymedzil, ktorý konkrétny bod
napadnutého rozsudku a v čom považuje za naplnenie odvolacieho dôvodu, pričom uvádzaný dôvod
je všeobecný, neurčitý a neobsahuje, čím bol konkrétne naplnený dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

f) CSP. Zároveň dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci nekorešponduje so zásadou ústnosti
a bezprostrednosti, ktorú žalovaný uvádza ako odvolací dôvod, pričom tento dôvod nenapĺňa obsah
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, ale skôr odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Uvádzaný
odvolací dôvod navyše nie je pravdivý, keďže zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28.05.2024 vyplýva,
že svedok J. uviedol, že došlo k odovzdaniu 1 kľúča a technického preukazu, z čoho je zrejmé, že došlo

k reálnemu odovzdaniu vozidla a boli splnené podmienky podľa § 133 ods. 1 OZ. Žalobca predložil aj
preklad nového technického preukazu vydaného v Nemecku, ktorým by nedisponoval, ak by predmetné
motorové vozidlo nebolo riadne odovzdané. Keďže nie sú splnené formálne podmienky odvolania a
dôvody odvolania sú nesprávne vymedzené, žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, pretože rozsudok

súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah podaného odvolania a uplatnenú
odvolaciu argumentáciu žalovaného, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobe

žalobcu o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu značky BMW, VIN: F. vyhovel a vzájomnú
žalobu žalovaného v tomto smere zamietol, keď dospel k záveru, že medzi žalovaným a G. H. (ktorý
potom vozidlo previedol na žalobcu) došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom došlo aj k odovzdaniu
a prevzatiu uvedeného motorového vozidla G. H., a to od I. J., čo mal súd preukázané svedeckými
výpoveďami, ako aj okolnosťou, že mu bol odovzdaný kľúč od motorového vozidla spolu s veľkým

technickým preukazom, čím G. H. v súlade s § 133 OZ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému
motorovému vozidlu.

14. Žalovaný v podanom odvolaní so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil a
dôvodil, že súd nerešpektoval zásadu ústnosti a bezprostrednosti, keď výpoveď svedka J. vykonanú na
pojednávaní nesprávne konfrontoval s jeho podaním vysvetlenia na polícii, a to na ťarchu žalovaného,

pričom toto vysvetlenie nebolo do hĺbky zamerané na vymenovanie dokladov a príslušenstva
motorového vozidla odovzdaného so samotným motorovým vozidlom. Rešpektovaním zásady ústnosti
a bezprostrednosti bolo podľa žalobcu preukázané, že svedok J. neodovzdal spolu s vozidlom jeho
príslušenstvo – malý technický preukaz, a teda nedošlo k riadnemu odovzdaniu vozidla, ako to
predpokladá § 133 OZ.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje

správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

16. V odvolacom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP), ako aj
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). To znamená, že prihliada len na tie dôvody, z akých odvolateľ
žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, uplatnené v lehote na podanie odvolania, okrem vád
procesných podmienok § 380 ods. 2 CSP, ktoré tu zistené neboli.

17. Žalovaný v odvolaní v podstate namietal, že súd v rámci vyhodnocovania skutkového stavu, nemal
prihliadať na výpoveď - vysvetlenie svedka J. na polícii dňa 13.01.2023, ale v súlade so zásadou ústnosti
abezprostrednostimalprihliadaťnajmänajehovýpoveďnapojednávaní,atoajzdôvodu,ževysvetlenie
svedka na polícii nebolo do hĺbky zamerané na vymenovanie dokladov a príslušenstva motorového
vozidla odovzdaného so samotným motorovým vozidlom; pričom žalobca účinne nepoprel tvrdenie

žalovaného o neodovzdaní malého technického preukazu, čo podľa žalobcu znamená, že k riadnemu
odovzdaniu motorového vozidla, ako to predpokladá § 133 OZ nedošlo.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel v danej veci
k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, pokiaľ uzavrel, že právny predchodca

žalobcu G. H. nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na základe uzatvorenej
kúpnej zmluvy jeho riadnym prevzatím.

19. Je potrebné uviesť, že vysvetlenie svedka I. J. na polícii dňa 13.01.2023 nebolo jediným dôkazným
prostriedkom na ktorom súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že v danom prípade došlo

k odovzdaniu predmetného motorového vozidla G. H.. Súd prvej inštancie poukazoval aj na ostatné
svedecké výpovede a zhodnotil vo vzájomných súvislostiach celé vykonané dokazovanie. Svedok J.
pritom na polícii dňa 13.01.2023 uviedol, že G. H. odovzdal papiere potrebné na vývoz, auto a 1 ks kľúč
od auta a v závere tohto svojho vysvetlenia uviedol aj skutočnosť, že G. H. neodovzdal osvedčenie
o evidencii časť I (zápisnica č. l. 73 – 74 spisu), čo je rovnaká skutočnosť, ako tá, na ktorej žalovaný

stavia svoju obranu v odvolaní, že pre neodovzdanie malého technického preukazu, ktorý predstavuje
príslušenstvo vozidla, nemohlo dôjsť ani k odovzdaniu samotného vozidla. Aj vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 28.05.2024 svedok I. J. uviedol, že G. H. odovzdal kľúč a veľký technický preukaz,
neodovzdal mu malý technický preukaz a náhradný kľúč. Teda pokiaľ ide vymenovanie dokladova príslušenstva motorového vozidla odovzdaného so samotným motorovým vozidlom, je výpoveď tohto
svedka pred políciou a pred súdom v podstate zhodná, preto je nedôvodná námietka žalovaného
v odvolaní, že súd nerešpektoval v tomto zásadu ústnosti a bezprostrednosti, keď výpoveď tohto svedka

nesprávne konfrontoval s podaním jeho vysvetlenia na polícii. Z oboch jeho výpovedí totiž vyplýva
skutočnosť, na ktorej žalovaný zakladá okolnosť, že k odovzdaniu vozidla nedošlo, a to že svedok
s vozidlom neodovzdal G. H. tzv. malý technický preukaz. Svedok I. J. na polícii dňa 13.01.2023 pritom
výslovne uviedol, že nevedel, že druhý kus kľúča je u p. L.. Svedok G. H. vo výpovedi na pojednávaní
dňa 21.03.2024 uviedol, že mu povedali, že auto má iba jeden kľúč, nepovedali mu, že auto má aj

náhradný kľúč, čo s výpoveďou svedka I. J., pokiaľ ide o odovzdanie len 1 ks kľúča od auta, v podstate
korešponduje.

20. Svedok I. J. tiež uviedol, že pri prepise vozidla nekomunikoval s dopravným inšpektorátom, že to
vybavoval prokurista I. L.. Z listín predložených samotným Okresným dopravným inšpektorátom v Nitre
(v spise na č. l. 160 – 163) potom vyplýva, že na prepis daného motorového vozidla na dopravnom

inšpektoráte, splnomocnil prokurista žalovaného - I. L. pani I. K., (napriek tomu, že na všetky úkony
súvisiace s predajom vozidla splnomocnil plnomocenstvom z 01.12.2022 I. J. - č. l. 177 spisu). Prepisu
vozidla na dopravnom inšpektoráte sa teda svedok J. nezúčastňoval. Ako doklad o prevode vlastníckeho
práva, bola dopravnému inšpektorátu predložená faktúra žalovaného z 22.12.2022 č. 20221209, v ktorej
je uvedené, že zároveň slúži ako dodací list, vystavená pre odberateľa G. H. a s kúpnou cenou 33.000,-

eur. Žalobca potom do konania predložil osvedčenie o evidencii vozidla časť II (č. l. 105 spisu), z ktorého
vyplýva, že dňa 22.12.2022 bolo vozidlo v evidencii prepísané na vlastníka G. H., čo znamená, že prepis
vozidla na dopravnom inšpektoráte sa reálne uskutočnil a G. H. bol ako novému vlastníkovi vydaný
tzv. veľký technický preukaz – osvedčenie o evidencii časť II. Okrem faktúry predloženej dopravnému
inšpektorátuč.20221209priprepisevozidla,predložilsamotnýžalovanýnapojednávanídňa28.05.2024

faktúru zo dňa 27.12.2022 č. 20221212 (č. l. 143 spisu), t. j. z neskoršieho dáta, ako bol vykonaný prepis
vozidla, na ktorej je výslovne uvedené, že vozidlo prebral z BEST – EKO s. r. o. a odovzdal p. G. H.
p. I. J. v zastúpení BEST – EKO. Prokurista žalovaného I. L. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
10.10.2024 rozpor v týchto faktúrach vysvetľoval administratívnou chybnou. Táto listina však obsahuje
výslovné potvrdenie odovzdania daného vozidla žalovaným a jeho prevzatia G. H..

21. Pokiaľ ide o okolnosť, že svedok J. uviedol, že G. H. neodovzdal malý technický preukaz, tak
odvolací súd dospel k záveru, že uvedené neobstojí, pretože v konaní bolo preukázané, že na prepis
vozidla zo žalovaného na G. H. bola v mene žalovaného splnomocnená I. K., pričom Okresný dopravný
inšpektorátvNitre,vydalpoprepisevozidlaG.H.veľkýtechnickýpreukaz,pričommalýaveľkýtechnický

preukaz, t. j. osvedčenie o evidencii vozidla časť I a osvedčenie o evidencii vozidla časť II, sa pri prepise
vozidla predkladajú povinne na dopravnom inšpektoráte (§ 116 ods. 9 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení účinnom do 31.12.2022), okrem prípadov, ak boli tieto doklady zadržané, stratené,
alebo odcudzené (čo nebolo v konaní tvrdené), teda pri zápise zmeny vlastníka predmetného vozidla
tieto doklady, vrátane malého technického preukazu, museli byť na dopravnom inšpektoráte aj v danom

prípade predložené, teda osvedčenie o evidencii vozidla časť I teda muselo byť žalovaným, resp. jeho
splnomocnenkyňou, pri prepise vozidla odovzdané na dopravnom inšpektoráte, pretože ODI následne
vydal dňa 22.12.2022 G. H. nové doklady – veľký technický preukaz (č. l. 105 spisu). Tento veľký
technický preukaz – osvedčenie o evidencii časť II (č. l. 105 spisu), potom G. H. postačoval na užívanie
vozidla buď do vydania malého technického preukazu (ktorý sa nevydáva na počkanie), resp. do prepisu

vozidlanažalobcuvNemecku(§39ods.6zák.č.106/2018Z.z.oprevádzkevozidielvcestnejpremávke
v znení účinnom do 31.12.2022).

22. Keďže sa teda osvedčenie o evidencii vozidla časť I a osvedčenie o evidencii vozidla časť II, pri
zmene vlastníka vozidla odovzdávajú na dopravnom inšpektoráte, ktorý následne vydáva nové doklady

– osvedčenie o evidencii vozidla časť II, pričom G. H. bolo vydané osvedčenie o evidencii vozidla časť
II, ktoré ho oprávňovalo na užívanie vozidla, je zrejmé, že obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že
k odovzdaniu vozidla nedošlo, pretože žalovaný neodovzdal G. H. malý technický preukaz neobstojí,
pretože tento preukaz musel pri prepise vozidla odovzdaný na dopravnom inšpektoráte, ibaže by si
ho žalovaný napriek prepisu vozidla neoprávnene ponechal, v ktorom prípade však žalovaný nemôže

dôvodiť tým, že pre neodovzdanie malého technického preukazu nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu
samotného vozidla.23. Odvolací súd teda na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie má rovnako za
preukázané, že k odovzdaniu motorového vozidla a jeho prevzatiu G. H. došlo, teda aj k prevodu
vlastníckeho práva k vozidlu na neho v súlade s ust. § 133 ods. 1 OZ. Argument žalovaného v odvolaní

o nedodržaní zásady ústnosti a bezprostrednosti pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka I. J.
tak neobstojí, ako ani tvrdenie, že k odovzdaniu vozidla nedošlo, pretože nebolo odovzdané jeho
príslušenstvo, a to malý technický preukaz.

24. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. vo veci samej, ako aj

v závislom výroku III. o trovách konania, odvolaním žiadnej zo sporových strán osobitne nenapadnutom,
ako vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP,
vspojenís§262ods.1CSPaust.§255ods.1CSP a vodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).