Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 6, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35Em/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205706
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3123205706.6

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci oprávneného – otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, bytom XX C. D., E., F. G., F. XXX H., A. I., zastúpený
splnomocneným zástupcom F. J. I., bytom K. F. XXX, L. F., proti povinnej – matka: M. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. I. XXXX/XX, L., právne zastúpená Advokátska kancelária AK - AK, s. r. o.,
so sídlom Na Revíne 10209/37, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 01, IČO 55629679, o

návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletým dieťaťom: O. E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, takto

r o z h o d o l :

I. Súd výkon výroku I. rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/120/2020-165 zo dňa 15.11.2021
o úprave styku povinného (otca) s mal. dieťaťom: O. E. B., nar. XX.XX.XXXX, v y h l a s u j e za n
e p r í p u s t n ý .

II. Konanie o výkon rozhodnutia s a z a s t a v u j e .

III. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 35Em/2/2023-42 zo dňa 06.11.2023.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa svojím návrhom zo dňa 19.07.2023 domáhal výkonu rozhodnutia o úprave jeho styku
s maloletým synom. V návrhu uviedol, že povinná mu na seba ani na syna nedala žiaden telefonický ani
iný kontakt. Sústavne sa doma zatajuje v čase, kedy má syna pripraviť na stretnutie s ním. Oprávnenému
nebolo zo strany povinnej umožnené ani vyzdvihnutie maloletého zo školy. Oprávnený mal preto za to,
že povinná mu nechce umožňovať styk so synom účelovo, aby sa navzájom odcudzili.

2. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 35Em/2/2023-42 zo dňa 06.11.2023 uložil rodičom dieťaťa, aby
sa spolu s maloletým zúčastnili návštev u klinického psychológa P. J. P. so sídlom F. K. Q. XX/X, I. R.
I., za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a na rešpektovanie úlohy druhého rodiča v živote
maloletého dieťaťa. P. J. P. súd uložil povinnosť, aby v 2 mesačných intervaloch predkladala správu o
priebehu stretnutí s rodičmi a maloletým.

3. Na základe predložených správ od P. P. mal súd za preukázané, že otec sa s maloletým nestretol,
matka ho na stretnutie nepriviedla, nakoľko rešpektovala odmietavý postoj dieťaťa. Od 22.01.2024
nemala psychologička žiaden osobný kontakt s oprávneným, povinnou, ani maloletým. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otec sa s maloletým nestretával, naposledy boli spolu v kontakte v 05/2023
a preto tunajší súd uznesením č. k. 35Em/2/2023-76 zo dňa 20.05.2024 nariadil výkon výroku I. rozsudku

Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/120/2020-165 zo dňa 15.11.2021 o úprave styku povinného (otca)
s mal. dieťaťom: O. E. B..4. Zo správ pravidelne predkladaných P. J. P. súd zistil, že otec sa so synom stretol naposledy
13.01.2025, pričom žiadne ďalšie stretnutie sa už potom neuskutočnilo.

5. Tunajší súd následne dňa 04.08.2025 vyzval otca, aby súdu oznámil, či aj napriek vyššie uvedeným
skutočnostiam stále trvá na podanom návrhu. Otec tunajšiemu súdu oznámil, že má stále záujem
stretávať sa so synom. Pokúša sa s ním pravidelne spojiť cez WhatsApp, väčšinou bezúspešne alebo
len krátko s pravidelnou negatívnou odozvou. Syn je evidentne matkou vedený k negatívnemu vzťahu

s otcom. Otcovi sa narodila dňa XX.XX.XXXX vo Veľkej Británii dcéra, o ktorú sa riadne aj s jej matkou
stará. Táto skutočnosť nebráni otcovi v styku s mal. synom O.. Naopak, má veľký záujem znormalizovať
vzťah s ním, ktorý je zo strany syna veľmi negatívny. Je to spôsobené výlučne vplyvom matky. Tiež
chce obnoviť komunikáciu s matkou, ktorá je nulová, vzhľadom k utajeniu jej telefónneho čísla vo vzťahu
k otcovi. Otcovi ide výlučne o zlepšenie a normalizovanie osobného vzťahu so synom, s ktorým sa
chce riadne a pravidelne stretávať na základe vzájomnej dôvery, ako rodič s dieťaťom a samozrejme

si uplatňovať aj výkon rodičovských práv pri zachovaní svojich povinností. Otca veľmi mrzí, že matka
synovi bráni v styku s otcom. Otca stáli neúspešné pokusy o stretnutia so synom neprimerane veľké
finančné náklady, vzhľadom na vzdialenosť, ktorá ich delí. Otec pravidelne sleduje synove výsledky
v škole cez školskú aplikáciu Edupage. Je to jeho jediná dostupná informácia o synovi. Kontakt na matku
nemá, odmieta mu ho poskytnúť. Posledné stretnutie otca so synom sa uskutočnilo dňa 13.01.2025.

Otec má záujem o ďalšie stretnutia u P. P., ku ktorej má dôveru a pocit nestrannosti. Zástupca otca
preto dňa 09.09.2025 kontaktoval P. P. za účelom dohodnutia čo najskoršieho termínu stretnutia so
synom. P. P. sa snažila viackrát spojiť s matkou, ale bezúspešne. Matka zmenila telefónne číslo, ale
túto skutočnosť neoznámila P. P.. Zástupca otca preto dňa 22.09.2025 navštívil osobne p. riaditeľku ZŠ
A. v L., ktorú požiadal v mene otca, aby dala vedieť matke (matka je zamestnankyňou školy), že je

potrebné kontaktovať P. P., čo následne matka aj učinila. P. P. informovala zástupcu otca, že sa matka
s ňou spojila a navrhla termín stretnutia s otcom dňa 30.10.2025 o 10.00 hod. v jej ambulancii, ktorý
matka akceptovala. Uvedený termín akceptoval aj otec. Vzhľadom na uvedenú situáciu otec trval na
podanom návrhu.

6. Dňa 25.09.2025 doručila matka tunajšiemu súdu návrh na odklad výkonu súdneho rozhodnutia.
Návrh odôvodnila tým, že sa v súlade s uzneseniami súdu a odporúčaniami odborníkov aktívne
zúčastňuje s maloletým na sedeniach u klinickej psychologičky P. J. P.. Stretnutia sa uskutočnili dňa
30.08.2024, 08.10.2024 a 13.01.2025. Od posledného sedenia (13.01.2025) sa žiadne ďalšie stretnutie
neuskutočnilo, a to z dôvodu nečinnosti otca, ktorý dlhodobo s pani psychologičkou nekomunikoval a

o stretnutia nejavil záujem. Matka sa dozvedela z poslednej správy P. P., že jediné informácie mala od
zástupcu otca, a to v súvislosti s tým, že sa mu narodilo dieťa. Až po opakovanej výzve súdu adresovanej
otcovi celkovo dvakrát (august a september 2025) tento prostredníctvom splnomocnenca kontaktoval
matku a žiadal cez P. P. nový termín pre klienta v októbri 2025. Matka zdôrazňuje, že otec nekontaktuje
maloletého ani prostredníctvom telefónu pravidelne. Otec sa ozval dňa 21.05.2025, následne opätovne

až 09.07.2025. Od tohto dátumu sa opäť žiadny telefonický kontakt zo strany otca neuskutočnil. Od
začiatku tohto roka doposiaľ otec volal celkovo šesťkrát – matka uvedené dokladá priloženou fotkou
s hovormi. Takéto dlhé časové odstupy medzi jednotlivými pokusmi o telefonát dokazujú, že si otec s
maloletým nevytvára stabilný ani systematický vzťah a kontaktuje ho výlučne sporadicky, podľa vlastnej
vôle. Tento prístup je pre maloletého destabilizujúci a v priamom rozpore s jeho potrebou pravidelnosti

a istoty vo vzťahoch. Matka maloletého motivuje ku kontaktu s otcom, sprevádza ho na odborné sedenia
a vytvára podmienky na ich realizáciu. Maloletý však opakovane vyjadruje odmietavý postoj k otcovi,
ktorý je výsledkom jeho vlastných vnútorných pocitov a skúseností, nie konania matky. Je potrebné
zdôrazniť, že nepravidelný a nesystematický prístup otca má na maloletého výrazne negatívny dopad.
Maloletý je vystavený dlhým obdobiam, keď sa otec úplne odmlčí, nekontaktuje ho ani telefonicky, a

následne sa po 8 mesiacoch znovu náhle objaví s požiadavkou na ďalšie stretnutie. Takýto prístup
narúša emocionálnu stabilitu dieťaťa, vyvoláva v ňom úzkosť a neistotu, a vážne zasahuje do jeho
denného režimu aj psychického nastavenia. Matka týmto navrhuje, aby súd dôsledne zvážil, či je v
najlepšom záujme maloletého pokračovať vo výkone súdneho rozhodnutia, ak otec až po dvoch výzvach
súdu a po 8-ich mesiacoch znovu prejavil záujem o stretnutie, čo sa matke javí ako účelové; otec

dlhodobo nejaví stabilný a pravidelný záujem o kontakt; maloletý opakovane a konzistentne vyjadruje
odmietavý postoj; dlhodobé prerušenia a následné ojedinelé požiadavky otca na stretnutia pôsobia
na dieťa destabilizujúco a negatívne zasahujú do jeho bežného života, školského režimu i psychickej
pohody. Matka má za to, že pokračovanie vo výkone rozhodnutia v takýchto podmienkach je neúčelnéa v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Vzhľadom na opakované odmietanie maloletého, jeho silné
negatívne emočné reakcie na kontakt s otcom, ako aj dlhodobú pasivitu otca, možno konštatovať, že
nútený výkon rozhodnutia má na maloletého vážne negatívne dopady. Každé plánované stretnutie je pre

dieťa sprevádzané značným stresom, úzkosťou a vyjadrením, že kontakt s otcom si nepraje. Takýto stav
možno kvalifikovať ako vážne ohrozenie priaznivého vývoja maloletého. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti matka v zmysle § 389 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“) navrhuje odložiť výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko je už v súčasnosti preukázané, že
bude priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.

7. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 35Em/2/2023-116 zo dňa 08.10.2025 návrh matky na
odklad výkonu rozhodnutia zo dňa 25.09.2025 zamietol z dôvodu, že v predloženom návrhu povinná
poukazovala na údajné negatívne emočné reakcie maloletého pri kontakte s oprávneným a tvrdila, že
by výkon mohol mať destabilizujúci účinok na dieťa. Tunajší súd však konštatoval, že tieto tvrdenia
nie sú dostatočne podložené relevantnými a presvedčivými dôkazmi, pretože zákonné podmienky pre

odklad výkonu súdneho rozhodnutia musia byť preukázané a nemôžu byť založené len na tvrdeniach
prezentovaných v hypotetickej rovine. Predložené správy klinickej psychologičky taktiež nepreukázali,
že by výkon rozhodnutia o úprave styku bol pre maloletého neprimerane záťažový alebo ohrozujúci jeho
vývoj.

8. Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.10.2025 okrem iného uviedol, že plánované
stretnutie otca a matky so synom, ktoré sa malo uskutočniť dňa 30.10.2025 u P. P. sa neuskutočnilo
z dôvodu náhleho respiračného ochorenia otca. Otec mal snahu kontaktovať štyrikrát aj syna cez
WhatsApp s informáciou, že náhle ochorel, ale žiaľ bez odozvy.

9. Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.11.2025 uviedla, že otec mal po celý čas
k dispozícii aktuálne telefónne číslo, prostredníctvom ktorého je možné kontaktovať syna. Uvedené
telefónne číslo matka otcovi opakovane zasielala a zároveň ho poskytla aj súdu, aby sa predišlo
akýmkoľvekpochybnostiamotom,žeotecnemákontaktnasyna.Natotočíslootecvminulostisosynom
komunikoval. Je pravdou, že v súčasnosti matka nepoužíva aplikáciu WhatsApp, otec ale má telefónne

číslo,ktoréjeplnefunkčnéavprípadeskutočnéhozáujmuokontaktbymoholkedykoľvekzavolať.Matka
zdôrazňuje, že otec na toto číslo volával až do času, kým sa po dobu približne troch mesiacov vôbec
neozval, a to napriek tomu, že mal všetky potrebné kontaktné údaje. Až po tejto dobe otec začal tvrdiť,
že sa so synom nevie spojiť, pretože matka má údajne zablokovaný WhatsApp. Matka považuje toto
tvrdenie za účelové, keďže otec mohol a stále môže syna kontaktovať bežným telefonátom. S matkou,

otcom a maloletým sa uskutočnili tieto spoločné stretnutia: 30.08.2024, 08.10.2024 a 13.01.2025.
Od posledného sedenia dňa 13.01.2025 sa žiadne ďalšie stretnutie neuskutočnilo, a to výlučne z dôvodu
nečinnosti otca, ktorý dlhodobo s pani psychologičkou nekomunikoval a o pokračovanie stretnutí nejavil
záujem. Matke je známe, že otcovi sa medzičasom narodilo ďalšie dieťa, čo mohlo mať vplyv na jeho
nezáujem o stretnutia so synom. Po dlhšom období neaktivity otec opätovne prejavil záujem o stretnutie,

s čím matka bez akýchkoľvek námietok súhlasila. Napriek tomu bolo dohodnuté stretnutie opäť zrušené
zo strany otca. Matka uvádza, že v prípade, ak otec po svojom uzdravení opätovne prejaví záujem o
stretnutie, bude s pani P. P. súčinná rovnako, ako tomu bolo doteraz. Zároveň však poukazuje na to, že
pri takomto „tempe“ a prístupe zo strany otca je veľmi náročné systematicky pracovať na vytváraní a
upevňovaní vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Matka musí syna na každé plánované stretnutie s otcom

intenzívne motivovať, aby sa ho vôbec zúčastnil. Tento proces je pre dieťa psychicky náročný a vyžaduje
stabilitu, ktorú neustále rušenie alebo odkladanie stretnutí zo strany otca výrazne narúša. Matka otcovi
zaslala znovu SMS správu dňa 3.11.2025 (viď screenshot SMS správy), kde ho žiadala, aby volal na
normálne číslo a nie na WhatsApp, keďže majú zlý internet – viď prílohu. Dňa 4.11.2025 otec matku
prezvonil jedným zazvonením o 8.33 hod.. Matka ho požiadala, aby volal tak ako vždy v stredu (teda deň

po tom) medzi 16.00 – 17.00 hod. na číslo ako vždy. Matka nerozumie, prečo ju prezvonil so zazvonením
len 1x a počas pracovného dňa, kedy sa maloletý nachádza v škole. Otec v stredu dňa 5.11.2025 matke
nezavolal a maloletého vôbec nekontaktoval.

10. Dňa 26.01.2026 doručila tunajšiemu súdu psychologička PhDr. P. správu zo psychologického

vyšetrenia zo dňa 20.01.2026, v ktorom uvádza, že sa po roku realizovalo stretnutie O. a oboch rodičov.
O. bol výrazne odmietavý k čomukoľvek, čo otec interagoval, avšak O. bez očného kontaktu s otcom,
odmietol si pozrieť darček. Hovoril o tom, že tam je preto, lebo musí, nechce s otcom byť. Matka
verbalizovala, že O. pripravila na stretnutie, O. s otcom asi štyri mesiace neboli v kontakte. Otec s jehozástupcom p. I. uviedli po sedení, že sa snažili skontaktovať. O. odmietol ponúknutú možnosť, že
matka môže odísť a psychologička s ňou. O. chcel zo stretnutia odísť a preto po 28 minútach odišiel aj
smatkou.Psychologičkahovyzvalanarozlúčeniesasotcom,načosiO.zakryltvárkuklouanereagoval.

PhDr. P. sa domnieva, že sedenie prebehlo v podobnom emočnom ladení zo strany O. ako pred rokom
a nevidí tam reálny pokrok, ani význam ďalších sedení. Vzhľadom na uvedené PhDr. P. ďalšie sedenie
neodporúča.

11. Podľa § 390 ods. 1 písm. c) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví,

ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie
nemožno vykonať.

12.Voveciachstarostlivostisúduomaloletédieťajevždypovinnosťousúduskúmaťvhodnosťaúčelnosť
núteného výkonu rozhodnutia o výchove a úprave styku z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa. Konanie vo veciach maloletých je ovládané princípom oficiality, preto súd sám volí prostriedky,

ktoré sú najvhodnejšie na dosiahnutie sledovaného cieľa. Účelom výkonu rozhodnutia o úprave styku
rodiča s maloletým dieťaťom je predovšetkým dosiahnuť realizáciu styku spôsobom, ktorý vedie k
budovaniu a udržiavaniu vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Právomoc súdu využívať donucovacie
prostriedky však nie je neobmedzená. Súd je povinný dbať na práva a slobody všetkých zúčastnených
osôb, predovšetkým však na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Právo rodiča na zachovanie vzťahu

s jeho dieťaťom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, neoprávňuje rodiča vyžadovať prijatie takých
opatrení, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo priaznivý psychický vývoj dieťaťa. Záujem dieťaťa môže
v konkrétnych prípadoch prevážiť nad záujmom rodiča.

13. V prejednávanej veci uložil tunajší súd uznesením č. k. 35Em/2/2023-42 zo dňa 06.11.2023 rodičom

dieťaťa, aby sa spolu s maloletým zúčastnili návštev u klinickej psychologičky P. J. P. so sídlom
v I. R. I. za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a rešpektovania úlohy druhého rodiča v
živote maloletého dieťaťa. P. J. P. súd zároveň uložil povinnosť predkladať súdu v dvojmesačných
intervaloch správy o priebehu stretnutí. Následne tunajší súd uznesením č. k. 35Em/2/2023-76 zo
dňa 20.05.2024 nariadil výkon výroku I. rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/120/2020-165 zo

dňa 15.11.2021 o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Zo správ klinickej psychologičky, ako aj
z priebehu výkonu rozhodnutia, mal súd preukázané, že napriek realizovaným odborným stretnutiam
nedošlo k zlepšeniu vzťahu medzi otcom a maloletým ani k vytvoreniu predpokladov pre prirodzenú
realizáciu styku. Z poslednej správy zo dňa 20.01.2026 dokonca vyplýva, že mal. O. pri stretnutí s otcom
prejavoval výrazne odmietavý postoj, odmietal s otcom komunikovať, vyhýbal sa očnému kontaktu,

odmietol si prevziať darček a opakovane uviedol, že na stretnutí je len preto, že musí. Maloletý zároveň
odmietol pokračovať v stretnutí bez prítomnosti matky a po približne 28 minútach stretnutie opustil.
Na výzvu psychologičky, aby sa s otcom rozlúčil, nereagoval a zakryl si tvár. Klinická psychologička
vo svojej správe uviedla, že emočné nastavenie maloletého vo vzťahu k otcovi je obdobné ako
pri predchádzajúcich stretnutiach realizovaných približne pred rokom, pričom nezaznamenala žiadny

významný posun smerom k nadviazaniu alebo obnoveniu ich vzájomného vzťahu. Z uvedeného dôvodu
ďalšie spoločné sedenia rodičov a maloletého neodporučila, keďže ich nepovažuje za účelné.

14. Je potrebné uviesť, že kvalita a rozvoj vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom je výsledkom
dlhodobého pôsobenia všetkých zúčastnených osôb, predovšetkým samotných rodičov. Hoci otec mal.

O. žije v zahraničí, táto skutočnosť sama osebe nevylučuje možnosť aktívneho a pravidelného záujmu
o maloleté dieťa a udržiavania kontaktu primeranými spôsobmi. Zo zistených skutočností však vyplýva,
že osobné stretnutia otca s maloletým boli v priebehu posledných rokov realizované len v obmedzenej
miere. Na druhej strane súd v konaní vníma aj skutočnosť, že zo strany matky neboli vytvárané
podmienky, ktoré by napomáhali prirodzenému rozvoju vzťahu maloletého s otcom a podporovali

pozitívne vnímanie jeho osoby v živote maloletého. Za vzniknutý stav preto nemožno zodpovednosť
prisudzovať výlučne jednej zo strán, keďže vzťah medzi rodičom a dieťaťom je formovaný správaním a
postojmi oboch rodičov, ako aj samotným vývojom maloletého dieťaťa. Súd v priebehu konania využil
dostupné prostriedky smerujúce k podpore obnovy a rozvoja vzťahu medzi otcom a mal. O., vrátane
nariadenia odborného poradenstva, avšak bez pozitívneho výsledku. Za týchto okolností súd dospel

k záveru, že ďalšie pokračovanie vo výkone rozhodnutia by už nesmerovalo k naplneniu jeho účelu a
nebolo by v najlepšom záujme maloletého.15. Súd zároveň konštatuje, že v priebehu konania sa stretnutia otca s maloletým realizovali len
sporadicky a medzi jednotlivými kontaktmi dochádzalo k dlhým časovým odstupom, čo objektívne
neumožnilo vytvoriť stabilný a kontinuálny kontakt medzi otcom a maloletým. Vzťah medzi rodičom a

dieťaťom je pritom založený najmä na pravidelnom kontakte, vzájomnej dôvere a prirodzene budovanom
citovom pute, ktoré sa vytvára postupne a dlhodobo. Takýto vzťah nie je možné vytvoriť alebo obnoviť
výlučne prostredníctvom rozhodnutí súdu alebo ich núteného výkonu. V danom prípade sa ukázalo,
že samotné donucovacie prostriedky súdu nie sú spôsobilé zmeniť existujúcu situáciu ani vytvoriť
predpoklady pre prirodzený kontakt medzi otcom a maloletým. Súd zároveň prihliadol aj na názor a

vôľu maloletého, ktorý pri stretnutiach s klinickou psychologičkou opakovane a konzistentne vyjadroval
odmietavý postoj k otcovi. Maloletý je vo veku XX rokov a vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť
je potrebné jeho názor primerane zohľadniť.

16. Z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva pre vnútroštátne orgány
pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj existujúceho rodinného puta medzi rodičom a dieťaťom.

Štátne orgány majú prijať všetky opatrenia, ktoré od nich možno rozumne očakávať, aby umožnili
kontakt rodiča s dieťaťom. Táto povinnosť však nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých
zúčastnenýchosôbpredstavujúdôležitýfaktorapovinnosťštátupoužiťdonucovacieprostriedkynemôže
byť neobmedzená. V prejednávanej veci súd využil dostupné opatrenia smerujúce k podpore kontaktu
medzi otcom a maloletým, avšak bez očakávaného výsledku. Maloletý dlhodobo a konzistentne odmieta

kontakt s otcom a podľa odborného stanoviska klinickej psychologičky nie je ďalšie pokračovanie
spoločných sedení účelné. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že ďalšie pokračovanie vo výkone
rozhodnutia by neplnilo svoj účel a mohlo by viesť skôr k ďalšiemu prehlbovaniu konfliktu. Súd zároveň
nemá k dispozícii ďalšie účinné procesné prostriedky, ktoré by mohli viesť k zmene súčasného stavu
bez rizika negatívneho zásahu do psychickej pohody maloletého. Ide preto o iný dôvod, pre ktorý

rozhodnutie nemožno vykonať v zmysle § 390 ods. 1 písm. c) CMP. Tunajší súd preto výrokom I. tohto
uzneseniavýkonvýrokuI.rozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.35P/120/2020-165zodňa15.11.2021,
právoplatného dňa 06.12.2021 a vykonateľného dňa 06.12.2021 vyhlásil za neprípustný a výrokom II.
konanie o výkon rozhodnutia s poukazom na vyššie citovaný § 390 ods. 1 písm. c) CMP zastavil.

17. Súd dopĺňa, že prípadné uloženie finančného postihu povinnej, matke maloletého, by v danej situácii
pravdepodobne vyvolalo skôr negatívnu reakciu a neprispelo by k zlepšeniu vzťahu medzi otcom a
maloletým. Takéto opatrenie by samo osebe nebolo spôsobilé viesť k obnoveniu alebo posilneniu ich
vzájomného vzťahu. Súd zároveň zdôrazňuje, že zastavením konania o výkone rozhodnutia nie sú
dotknuté rodičovské práva a povinnosti účastníkov konania ani platnosť rozhodnutia o úprave styku.

Ďalší vývoj vzťahu medzi otcom a mal. O. bude závisieť predovšetkým od prístupu oboch rodičov,
ich schopnosti spolupracovať, rešpektovať potreby maloletého a postupne vytvárať podmienky pre
prirodzené budovanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom.

18. Výrokom III. uznesenia súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu č. k. 35Em/2/2023-42 zo dňa

06.11.2023. Vzhľadom na zastavenie konania o výkon rozhodnutia súd nepovažuje pokračovanie
vnávšteváchrodičovsmaloletýmuP.J.P.zadôvodné.Zrušeniepredmetnéhorozhodnutiavšaknebráni
tomu, aby sa rodičia na psychologičku v prípade potreby kedykoľvek obrátili.

19. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon

rozhodnutia zastavuje.

20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 391 a § 52 CMP výrokom IV. tohto uznesenia, a to
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v jednom vyhotovení.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.