Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15P/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725203806
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8725203806.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudkyňa JUDr. Dagmar Soliarová, vo veci starostlivosti o mal. deti: A. B., nar.

XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad pre toto konanie, deti rodičov: matka: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, B. - E., a otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XX, I. J., o
zvýšenie výživného k mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Poprad, č. k. 15P/169/2022-46, zo dňa 28.4.2023, pokiaľ ním bolo
rozhodnuté o výživnom na maloleté deti zo strany otca F. B. tak, že sa zvyšuje výživné u maloletej A. zo
sumy 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 80,- eur mesačne, u maloletej

C. zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 80,- eur mesačne počnúc
dňom 1.3.2026, ktoré výživné je splatné vždy do 15 dňa toho, ktorého mesiaca vždy k rukám matky.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného k maloletým deťom. Svoj návrh
odôvodnila tým, že je nezamestnaná, jej príjem tvorí náhradné výživné na dve deti a rodinné prídavky

na tri deti. Toho času býva s maloletými deťmi pri svojich rodičoch, ktorí jej finančne pomáhajú. Otec
mal. detí bol vo výkone trestu, je však už prepustený a naďalej neprispieva výživným na maloleté deti.
Na základe uvedených skutočností navrhla, aby súd zvýšil výživné na mal. A. zo sumy 30 % životného
minima na sumu 80,- eur mesačne a na C. zo sumy 30 % životného minima na sumu 80,- eur mesačne
k rukám matky a to vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred.

2. Na informatívnom stretnutí rodičov k dohode nedošlo z dôvodu neprítomnosti otca mal. detí. Na

základe uvedenej skutočnosti bol spis predložený zákonnému sudcovi na autoritatívne rozhodnutie.

3. Otec maloletých detí sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie súd nemal
vykázané, prostredníctvom obce sa zásielku nepodarilo doručiť. Súd oznámil doručenie písomnosti
– predvolanie na pojednávanie prostredníctvom Úradnej tabule a webovej stránky súdu. Na základe
uvedeného súd v súlade s § 180 CSP v spojení s § 2 CMP pojednával v neprítomnosti otca mal. detí.

4. Matka na pojednávaní poukázala na predmetný návrh. Uviedla, že poberá rodinné prídavky na tri deti
spolu vo výške 180,- eur mesačne, náhradné výživné vo výške 77,- eur mesačne. Otec mal. detí sa o deti
nezaujíma, ničím neprispieva na ich výživu, matka uviedla, že nevie, kde sa otec zdržiava. Uviedla, že
má ešte jednu vyživovaciu povinnosť – syna I. - k nemu nie je určené otcovstvo, ohľadom dieťaťa niesú upravené žiadne rodičovské práva. Mal. C. navštevuje Materskú školu – B. K., mesačne matka hradí
20,- eur mesačne za stravu. Mal. A. je zatiaľ v jej starostlivosti, škôlku nenavštevuje. Obe deti sú zdravé.
Žiadala zvýšiť výživné na každé z maloletých detí na sumu 80,- eur mesačne počnúc dňom 1.3.2026.

5. Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť nakoľko je v záujme mal. detí.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými
dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 15P/169/2022-46 zo dňa 28.04.2023, boli maloleté deti C.
a A. B. zverené do osobnej starostlivosti matky C. B. a otec F. B. bol zaviazaný prispievať na výživu mal.
C. sumou 30 % zo sumy životného minima na a na výživu mal. A. sumou 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy
do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. V čase predchádzajúceho rozhodnutia bol otec

vo výkone trestu odňatia slobody a nebol pracovne zaradený. Maloleté deti boli v útlom veku.

8. Toho času je matka nezamestnaná, poberá prídavky na deti vo výške 180,- eur mesačne, náhradné
výživné vo výške 77,- eur, iný príjem nemá. Spolu s mal. deťmi býva u svojich rodičov, ktorí jej finančne
pomáhajú. K tretiemu dieťaťu – I. nie je určené otcovstvo, rodičovský príspevok na dieťa už matka

nepoberá. Mal. C. navštevuje materskú školu, kde matka hradí 20,- eur mesačne za stravu. Mal. A.
toho času do škôlky nechodí, je v starostlivosti matky spolu s bratom I.. Otec sa o mal. deti nezaujíma,
nenavštevuje ich, ničím na ich výživu neprispieva. Matka nevie, kde sa otec zdržiava, pred siedmimi
mesiacmi mal byť prepustený z výkonu trestu, deti bol pozrieť iba raz. Údajne pracuje niekde v B..

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

13. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

17. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov či už na strane dieťaťa alebo na
strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárastnevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa,
podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

18. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný
vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich

rodičov. Výživné pre dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

19. V každom rozhodnutí o zmene pomerov je potrebné prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov.
Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov, ktorá zasahuje ako oprávneného tak
aj povinného a ktorá je prirodzeným nárastom cien, životných nákladov od subjektívneho zvýšenia
životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samé o sebe môžu byť relevantnou zmenou pomerov.

20. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd okrem iných kritérií na strane povinného
skúma aj jeho majetkové pomery. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom

na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, dopyt na
trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané
majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až
k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd
prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne

bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie
povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených)
vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné kde dosahuje nižší príjem. Aj v takom prípade je na mieste uplatnenie princípu potencionality
príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže

byť na úkor oprávneného.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane účastníkov
konania. Otec toho času už nie je vo výkone trestu, teda je schopný sa zamestnať a plniť si riadne
vyživovaciu povinnosť na mal. deti minimálne vo výške 80,- eur mesačne na každé z maloletých detí.

O deti sa nezaujíma a neprispieva na ne ani žiadnym iným spôsobom, nezakupuje im ani darčeky
z príležitosti sviatkov a nepodieľa sa na ich výchove a starostlivosti. Matka je toho času nezamestnaná,
poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške 180,- eur mesačne a náhradné výživné vo výške 77,- eur.
Iný príjem matka nemá. Býva spolu s mal. deťmi u svojich rodičov, ktorí jej finančne pomáhajú. Mal. C.
navštevuje materskú školu. Mal. A. a I. sú toho času v starostlivosti matky, avšak na mal. I. už matka

nepoberá rodičovský príspevok. Na základe uvedeného súd rozhodol, že je potrebné zvýšiť výživné na
mal. deti, nakoľko je to v ich najlepšom záujme a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca takéto
výživné na mal. deti hradiť.

22. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,

a to celkom alebo z časti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
z časti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 80,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. V priebehu
konania upravila svoj návrh tak, že toto výživné žiadala určiť od 1.3.2026 a v prevyšujúcej časti zobrala

návrh späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

23. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, a to tak, že žiadnemu
z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.