Uznesenie – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011658
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011658.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Miroslavy
Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D., B. E. XXXX/XX,
t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 18.
februára 2026, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/118/2025 zo dňa 26. novembra 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 67 ods. 1 Trestného zákona v spojení
s § 415 ods. 1 Trestného poriadku sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného

súdu Žilina sp. zn. 35Tk/2/2019 zo dňa 26.03.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 3To/24/2021 zo dňa 26.01.2022 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 35Tk/2/2019
zo dňa 23.05.2025 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/63/2025 zo dňa 30.09.2025.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona odsúdenému sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky
a súčasne sa n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 3 (tri) roky a zároveň sa
odsúdenému u k l a d a j ú v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti :
- podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zákaz požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok,
- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej

dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/118/2025 zo dňa 26. novembra 2025 bolo rozhodnuté
nasledovne:

„I. Podľa§67ods.1Tr.zákonavspojenís§415ods.1Tr.poriadkusaodsúdenýA.B.,nar.XX.XX.XXXX
v C., p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom

Okresného súdu Žilina sp. zn. 35Tk/2/2019 zo dňa 23.05.2025.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní
3 (tri) roky a súčasne n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 3 (tri) roky a zároveň
odsúdenému u k la d á v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:
- podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona zákaz požívania alkoholu a návykových látok,

- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie.“Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor sťažnosť do
zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Prokurátor podanú sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia poukázal na obsah
výrokovej časti napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:

„Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ilava vyplýva, že u odsúdeného je resocializačná prognóza menej

priaznivá z dôvodu stredného rizika recidívy trestnej činnosti.

Som toho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného
pomenované v samotnom hodnotení riaditeľa ÚVTOS Ilava, menej priaznivú resocializačnú prognózu
zdôvodustrednéhorizikarecidívy.Mámzato,žepriposudzovaní,čimožnoododsúdenéhovbudúcnosti
očakávať, že povedie riadny život, je potrebné prihliadnuť aj na hodnotenie ústavu, z ktorého však takéto

očakávania nie sú zrejmé.

Súd sa pri svojom rozhodovaní vychádzal z postoja odsúdeného ku spáchanej trestnej činnosti,
ku ktorej má odsúdený trvale kritický postoj a neodporúčacie stanovisko ústavu považoval súd
striktneformalistické,znevýhodňujúcepostavenieodsúdeného.Uvedenúargumentáciuvšakpovažujem

za zľahčujúcu. Som toho názoru, že práve ústav na výkon trestu a jeho pedagógovia, ktorí sú
v každodennom kontakte s odsúdeným vedia najpresnejšie popísať jeho správanie a teda aj predikovať,
či od odsúdeného vzhľadom na jeho správanie vo výkone trestu možno očakávať, že po prepustení
na slobodu povedie riadny život. Na názor ústavu by mal preto podľa môjho názoru súd prihliadať
významnejšou mierou o to viac keď ústav konštatuje menej priaznivú resocializačnú prognózu z dôvodu

stredného rizika recidívy trestnej činnosti.

Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je
automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu
bez ohľadu na účel trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so

zreteľom na ne, ale aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je
odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš
veľké riziko recidívy.

Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že najmä s poukazom na menej priaznivú resocializačnou

prognózou, u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život,
a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné
predpoklady.

Vzhľadom na vyššie uvedené n a v r h u j e m, aby Krajský súd Trenčín napadnuté uznesenie

Okresného súdu v Trenčíne spisová značka 2Pp 118/2025 zo dňa 26.11.2025 zrušil a aby zamietol návrh
odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie.“

K dôvodom sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený prostredníctvom obhajcu a uviedol
nasledovné:

„Z odôvodnenia podanej sťažnosti je zrejmé, že sťažnosť je podaná čisto formálne
bez akýchkoľvek objektívnych konkrétnych skutočností, podľa ktorých by malo byť napadnuté uznesenie
súdu nesprávne.

Prokurátor pri svojej sťažnosti bez akejkoľvek opory v iných dôkazoch a preukázaných skutočnostiach
prevzal za jedinú sťažnostnú námietku len tvrdenie UVTOS Ilava
v hodnotiacej správe z 27.10.2025, že resocializačná prognóza u odsúdeného je hodnotená ako menej
priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti, na ktorú mal súd prihliadať a zamietnuť
žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie.

Tu poukazujeme na to, že tento záver v hodnotiacej správe a ani v odôvodnení sťažnosti prokurátora
nie je vôbec zdôvodnený a nie je nikde uvedené na základe čoho
a akých konkrétnych skutočností dospel ústav a následne prokurátor k tomuto záveru.Ak by sme pripustili takúto argumentáciu prokurátora tak by prakticky
o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu rozhodoval ústav a nie súd čo je absurdné a

pokiaľ prokurátor v závere uvádza, že najmä s poukazom na menej priaznivú resocializačnú prognózu u
odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, tak ak prokurátor
uvádza najmä iné dôvody pre takýto záver nie sú
v sťažnosti vôbec uvedené teda je zrejmé, že toto má byť jediným dôvodom podanej sťažnosti, s ktorým
sa naopak súd vo svojom uznesení z 26.11.2025 náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal

kedy prihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré mal z vykonaného dokazovania v predmetnej veci
k dispozícii a dospel nepochybne k správnemu záveru, ktorý aj náležitým spôsobom odôvodnil.

Navrhujeme preto, aby nadriadený súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)

Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora je dôvodná, avšak z iných dôvodov, než sú uvádzané v sťažnosti, menovite z dôvodu, že
výroková časť napadnutého uznesenia trpí po obsahovej stránke nedostatkami.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností

a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na

trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky prokurátora v tom smere, že u odsúdeného neboli splnené materiálne
podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, s týmito sa krajský súd

po preskúmaní veci nestotožnil, pričom v plnom rozsahu poukazuje na správne a najmä podrobné
odôvodnenie napadnutého uznesenia. K tomu krajský súd dodáva, že splnenie týchto zákonných
podmienok je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlades ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj
o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť

podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej
miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné
pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného
činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca

pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu
súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby
odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Na základe preskúmania výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou
prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu
v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje
v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov
u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu

podľa ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 67 ods. 1 Tr. zák.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu v zmysle § 67 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené
skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné
prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie,

že správanie odsúdeného, ktorý je po prvýkrát
vo výkone trestu, je dlhodobo stabilizované a na požadovanej úrovni. Nemožno tiež opomenúť,
že odsúdený aktuálne vykonáva trest v minimálnom stupni stráženia. Z týchto dôvodov sa krajský
súd stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého v správaní odsúdeného vo výkone trestu
došlo k zlepšeniu, čoho prejavom je dodržiavanie ústavného poriadku a kritický postoj odsúdeného

k spáchanej trestnej činnosti. Z hodnotenia ústavu pritom nevyplynulo, že by sa jednalo o účelové
konanie odsúdeného, ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné
prepustenie. Preto podľa názoru krajského súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený vo
výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie tak,
ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený
v budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., aj túto okresný súd vyhodnotil správne.
Krajský súd konštatuje, že odsúdený má v odpise z registra trestov evidovaný iba 1 záznam týkajúci sa
jeho trestu odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva

pre spáchaný obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Odsúdený tento trest už vykonal v pomerne
dostatočnej dĺžke (v 3/4 ku dňu 13.01.2025), pričom počas výkonu trestu si uvedomil následok trestného
činu,ktoréhosadopustil,čímdospelnielenkukritickémupostojukspáchanejtrestnejčinnosti(trestnýčin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi), ale aj
k vytvoreniu si životných ambícii vedúcich k správnemu budúcemu fungovaniu jeho riadneho života.
S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že okresný súd sa zaoberal
skutočnosťami svedčiacimi tak v prospech, ako aj v neprospech odsúdeného,na rozdiel od prokurátora, ktorý poukázal len na negatívne poznatky vyplývajúce z hodnotenia
ústavu (menej priaznivá resocializačná prognóza odsúdeného z dôvodu stredného rizika recidívy
a neodporúčacie stanovisko ústavu). Okresný súd súčasne zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho tieto

skutočnosti neviedli k záveru o nemožnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Preto je aj podľa názoru krajského súdu možné a dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa
napravil pred vykonaním celého trestu odňatia slobody. Z pohľadu vyššie uvedených skutočností a

dôvodov sťažnosti prokurátora krajský súd nevidí „rozumný dôvod“, v zhode s názorom okresného súdu,
na zamietnutie návrhu odsúdeného.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Krajský súd k dôvodom svojho postupu podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. uvádza, že napriek vyššie
uvedených skutočnostiam výroková časť napadnutého uznesenia trpí
po obsahovej stránke nedostatkami.

Pri skúmaní správnosti napadnutého uznesenia krajský súd zistil, že okresný súd pochybil, keď vo

výrokovej časti opomenul uviesť nielen príslušné zákonné ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
ktorých skúmanie v spojení s ustanovením § 67 ods. 1 Tr. zák. na účely meritórneho rozhodnutia
vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ale opomenul uviesť aj všetky podstatné (meritórne)
rozhodnutia v trestnej veci Okresného súdu Žilina
sp. zn. 35Tk/2/2019, ktorými bolo v čase rozhodovania okresným súdom o podmienečnom prepustení

v ich súhrne právoplatne rozhodnuté o vine, treste a ochranných opatreniach
vo vzťahu k odsúdenému, a tiež pri ukladaní obmedzenia odsúdenému vo výroku neuviedol v úplnom
znení celé zákonné znenie ustanovenia § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Tieto pochybenia
odôvodňujú zrušenie napadnutého uznesenia na základe sťažnosti prokurátora
za súčasného rozhodnutia vo veci krajským súdom, pretože okresným súdom vykonané dokazovanie

tvorí dostatočný podklad pre kladné rozhodnutie o návrhu odsúdeného.

Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd, po zrušení napadnutého uznesenia
v celom rozsahu, rozhodol sám o podmienečnom prepustení odsúdeného, vychádzajúc
vo výroku aj z príslušných zákonných ustanovení a meritórnych súdnych rozhodnutí. Krajský súd,

v zhode s názorom okresného súdu, súčasne odsúdenému určil primeranú skúšobnú dobu a nariadil
nad ním probačný dohľad, ktoré vzhľadom k osobe odsúdeného, jeho pomerom, jeho predchádzajúcej
trestnej minulosti a povahe spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú sa nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, ako aj s prihliadnutím na predpokladaný koniec výkonu trestu odňatia slobody (dňa 13.07.2027)
považoval za primerané. Krajský súd mu súčasne počas uloženého probačného dohľadu ustanovil aj

primerané obmedzenie
a primeranú povinnosť, ktoré mu už ustanovil v napadnutom uznesení okresný súd, keďže sťažnosť
podal iba prokurátor, a to v neprospech odsúdeného, teda odsúdenému bolo uložené obmedzenie
spočívajúcevzákazepožívaniaalkoholickýchnápojovainýchnávykovýchlátokapovinnosťspočívajúca
v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a na okresným súdom správne
preukázané polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne
predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života, k čomu má dopomôcť
skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu spojeného

s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré by mali eliminovať možné rizikové faktory u
odsúdeného.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť prokurátora
je dôvodná, avšak z iných dôvodov, než sú uvádzané v sťažnosti, rozhodol krajský súd tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.