Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 28Cb/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124406607
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kublová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:6124406607.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Kublovou v právnej veci žalobcu: ELICAR

369 s.r.o. so sídlom Melek 248, 952 01 Melek, IČO: 55 498 990, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan
Syrový, s.r.o. so sídlom Kadnárova 83,
831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765 proti žalovanému: ELAMI s.r.o. so sídlom Horné Sľažany
120, 951 71 Sľažany, IČO: 52 473 325, zastúpený advokátom: JUDr. Patrik Ozimanič, so sídlom
kancelárie Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 54 345 511, o zaplatenie sumy 2.076,66 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením,
po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu na OS Banská Bystrica domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.076,66 Eur, úroku z
omeškania vo výške 13,25 % ročne od 11.09.2024 do zaplatenia, náhrady trov konania v rozsahu 100%.
V žalobe uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 16.06.2023 uzatvorená Zmluva o vedení

účtovníctva.Predmetomuvedenejzmluvybolovedenieúčtovnejevidencieazároveňposkytovanieiných
účtovných služieb. Dňa 25.07.2024 došlo Dohodou o ukončení zmluvy o vedení účtovníctva k ukončeniu
tohto zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvného vzťahu si žalobca vyžiadal od žalovaného aj účtovnú
radu, ktorá sa týkala dovozu motorových vozidiel z Belgicka. Okrem iného išlo aj o motorové vozidlo
Škoda Octavia a VW Golf Variant. Žalobcu predovšetkým zaujímali odborné otázky týkajúce sa dani
z pridanej hodnoty. Za týmto účelom žalobca informoval žalovaného, že predmetné motorové vozidlá
kupuje z Belgicka bez DPH, pričom žalobcu zaujímala výška jeho daňovej povinnosti v prípade ich

predaja na území Slovenskej republiky. Žalobca bol poučený o tom, že v prípade ich predaja na území
Slovenskej republiky sa DPH bude platiť z rozdielu medzi nákupnou cenou v Belgicku a predajnou
cenou v Slovenskej republike. V skutočnosti došlo k nesprávnemu poskytnutiu účtovnej rady. Žalobca
bol povinný platiť DPH z celej predajnej ceny na území Slovenskej republiky, nie len z rozdielu. Ak by mal
žalobca túto vedomosť, jednoznačne by sa rozhodol neuskutočniť uvedený obchod, nakoľko sa týmto
obchodom dostal do mínusového zisku. Domnieval sa, že zo strany žalovaného došlo k pochybeniu,
pričom túto skutočnosť preukazovali nasledovné dôkazy: rozhodnutie Daňového úradu Nitra pod č.

101926020/2024 zo dňa 04.07.2024 v zmysle ktorého bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 33,50
eur za nesprávne uvedenú výšku DPH a rozhodnutie Daňového úradu Nitra pod č. 101928610/2024
zo dňa 04.07.2024 v zmysle ktorého bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 102,50 eur za nesprávne
uvedenú výšku DPH. Žalobca tieto čiastky uhradil Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, pričomnakoľko žalovaný nahlásil túto udalosť poisťovni, tak tá uhradila žalobcovi sumu 86 eur a žalovaný
uhradil žalobcovi sumu 50,- eur, nakoľko poisťovňa z dôvodu spoluúčasti neuhradila celú sumu. Dňa
08.03.2024 kontaktoval žalobca žalovaného ohľadom skutočnosti, že po preverení u daňového poradcu

došlo k zisteniu, že pri uvedenom obchode s motorovými vozidlami nie je možné aplikovať ustanovenie
§ 66 zákona o DPH, ako to odporučil žalovaný, ale je nutné postupovať v zmysle ustanovenia § 69
ods. 6 zákona o DPH, teda ak žalobca predáva tieto ojazdené autá pre zákazníkov na Slovensku,
fakturuje predaj s 20 % DPH. Teda nie je možné aplikovať osobitnú úpravu, podľa ktorej by sa platila
DPH iba z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou, ale je nutné zaplatiť DPH z celej predajnej ceny.

Ku škode žalobca uviedol, že nákupná cena motorového vozidla Škoda Octavia bola v sume 13.400,-
eur na základe faktúry č. 202309-40013 a nákupná cena motorového vozidla Volkswagen Golf Variant
bola v sume 14.100,- eur na základe faktúry č. 202309-42729. K uvedeným faktúram boli vystavené aj
súvisiace faktúry, ktoré predstavovali každá sumu 465,- eur za dovoz jednotlivých motorových vozidiel.
Vo vzťahu k MV Škoda Octavia mal žalobca ďalšie náklady spočívajúce v prekladoch v sume 55,- eur,
v STK v sume 108,33 eur, dovoze v sume 31,- eur, v kolku za 100,- eur , v servise za 30,- eur. Nákupná

cena predstavovala spolu sumu 14.189,33 eur. Predajná cena bez DPH by pri deklarovanom použití
ustanovenia § 66 predstavovala 15.644,17 eur a DPH z prirážky podľa § 66 by predstavovala sumu
355,83 eur. Zisk by podľa účtovnej rady žalovaného predstavoval sumu 1.454,84 eur. Nakoľko bola
ale aplikácia tohto ustanovenia nesprávna, tak predajná cena bez DPH podľa bežného zdaňovania
bola 13.333,33 eur, s DPH v sume 16.000 eur a DPH z celej sumy bola 2.666,67 eur. Tým sa dostal

žalobca do mínusového zisku 856,- eur. Vo vzťahu k MV Volkswagen Golf Variant mal žalobca ďalšie
náklady spočívajúce v STK v sume 108,33 eur, dovoze v sume 34,- eur, kolku za 100,- eur. Nákupná
cena predstavovala spolu sumu 14.807,33 eur. Predajná cena bez DPH by pri žalovaným deklarovanom
použití ustanovenia § 66 predstavovala 15 594,17 eur a DPH z prirážky podľa § 66 by predstavovala
sumu 205,83 eur. Zisk by teda podľa účtovnej rady žalovaného predstavoval sumu 786,84 eur. Nakoľko

bola ale aplikácia tohto ustanovenia nesprávna, tak predajná cena bez DPH podľa bežného zdaňovania
bola 13.166,67 eur, s DPH v sume 15.800 eur a teda DPH z celej sumy bola 2.633,33 eur. Tým sa
dostal žalobca do mínusového zisku 1.640,66 eur. Mínusový zisk žalobcu teda predstavuje spolu sumu
2.496,66 eur. Okrem predmetnej čiastky si žalobca uplatňoval sumu 300,- eur z titulu neoprávneného
vyúčtovania poskytnutej služby - zastupovanie spoločnosti na DÚ. Táto suma bola uplatnená zo strany

žalovaného v rámci faktúry č. 20240004 zo dňa 22.01.2024, pričom išlo o zastupovanie pred Daňovým
úradom, v súvislosti s nesprávne poskytnutou účtovnou radou, kedy kvôli nezrovnalostiam v účtovníctve
žalobcu bola uňho vykonaná daňová kontrola. V zmysle predžalobnej výzvy došlo k započítaniu s
faktúrou č. 20240106 na sumu 480,- € a s faktúrou č. 20240117 na sumu 240,- €, na ktoré mal žalovaný
voči žalobcovi nárok. Nárok žalobcu predstavoval sumu 2.496,66 eur z titulu nesprávne poskytnutej

účtovnej rady a sumu 300 eur z titulu neoprávnenej faktúry. Spolu išlo o sumu 2.796,66 eur od ktorej
odpočítal započítané sumy vo výške 720,- eur. Nárok žalobcu teda predstavoval sumu 2.076,66 eur.

2. OS Banská Bystrica zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy platobným rozkazom zo dňa
12.11.2024 sp. zn. 18Up 1685/2024, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor.

3. Žalovaný v podanom odpore žalobu považoval za nedôvodnú v celom jej rozsahu. Žalobcom
uplatnený nárok neuznával a popieral. Poukázal na to, že žalobca odôvodňoval svoj nárok spôsobením
údajnej škody, ďalej však používal aj pojem „mínusový zisk“. Nebolo jasné, či požadoval škodu alebo
ušlý zisk. K výške žalovanej sumy uviedol nasledovné:

Pokiaľ sa jedná o vozidlá a údajný ušlý zisk vo výške 856,- € a 1.640,66 € (spolu 2.496,66 €), tento bol
postavený na obyčajnej, ničím nepodloženej hypotéze žalobcu, v rovine „čo by sa stalo ak...“. Žalobca
toto tvrdenie ani „nárok“ nepreukazoval. Išlo len o jeho domnienky. Žalobca sa totiž snažil súd presvedčiť
o tom, že ak by vedel, že DPH bude vyššia, resp. bude sa počítať z iného základu, tak by obchod
nebol býval uskutočnil. Takáto domnienka však nestačí ako dôkaz k tomu, že je to skutočne tak. Len

obyčajné tvrdenie o údajnej strate podnikateľskej príležitosti alebo údajnom zmarení podnikateľského
zámeru nestačí ako základ pre požiadavku nahradiť ušlý zisk. Aj existencia ušlého zisku musí byť
bez pochybností preukázaná (nie len hypoteticky tvrdená). Pravdepodobnosť dosiahnutia zisku musí
byť vysoko pravdepodobná až rovnajúca sa istote (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
5Cdo/195/2015 zo dňa 29.03.2017).

Dôkazné bremeno však zaťažuje žalobcu a ten zatiaľ o tejto skutočnosti dôkazné bremeno neuniesol..
„Nárok“vovýške856,-€a1.640,66€považuježalovanýzanejasný,nepreukázaný,anedôvodný.Pokiaľ
išlo o sumu 300,- € žalovaný poukázal na čl. I bod 2 Zmluvy. Žalovaný zastupoval žalobcu na Daňovom
úrade Nitra dňa 09.01.2024. Nešlo o daňovú kontrolu, ale o ústne pojednávanie, na ktorom sa zisťuje, čije všetko v poriadku, alebo je potrebné opraviť nedostatky. Žalobca bol žalovaným upovedomený o tom,
že tam žalovaný pôjde a dokonca mu udelil aj plnú moc. Bolo to rozhodnutie žalobcu, nie žalovaného.
Žalobca platí v tomto prípade žalovanému za zastúpenie (v podstate za jeho čas) bez ohľadu na to, čo

je obsahom úkonu a aký je jeho výsledok. Žalovaný vyfakturoval uvedenú sumu oprávnene, v zmysle
zmluvy a plnej moci, a teda mal plný nárok na jej zaplatenie. „Nárok“ žalobcu na nahradenie sumy 300,-
€ bol tak nepreukázaný a neodôvodnený.
K započítaniu sumy 480,- € a 240,- € uviedol, že žalovaný vyfakturoval žalobcovi spolu sumu 720,-
€. Túto doposiaľ žalobca neuhradil, ale vykonal jej započítanie voči jeho domnelému nároku. Toto

započítanienepovažuježalovanýzaoprávnenéazákonné.Tým,ženárokžalobcujenedôvodnývcelom
rozsahu,nemôžedôjsťanikplatnémuzapočítaniu.Poukázalna§359Obchodnéhozákonníkaauviedol,
že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči
dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Údajná pohľadávka žalobcu však podľa
názoru žalovaného nebola v čase započítacieho úkonu splatná. Žalobca totiž dal žalovanému lehotu na
zaplatenie tejto údajnej pohľadávky do 10.09.2024. Splatnosť teda mohla nastať najskôr až 10.09.2024,

a teda až potom tomto termíne bolo možné vykonať započítanie. Žalovaný namietal platnosť započítania
pohľadávky, neurčitosť a nedôvodnosť.
Ak zákon nedovoľuje započítanie pohľadávky, ktorá ešte nie je splatná, potom kompenzačný prejav
urobený veriteľom s takou pohľadávkou nenadobudne žiadnu účinnosť ani v okamihu, keď sa
pohľadávka stane splatnou. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, 3.1.2006, sp.zn.: 29Odo 204/2004) Ďalej

uviedol, že ak by sa aj jednalo o nárok na náhradu škody, či dokonca o nárok na ušlý zisk, potom
bol žalobca povinný preukázať všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, či ušlého zisku, a
to: - porušenie právnej povinnosti žalovaného - vznik škody / ušlého zisku - kauzálny nexus (príčinnú
súvislosť, že práve porušením povinnosti zo strany žalovaného a len kvôli tomu a ničomu inému, vznikla
škoda, alebo ušlý zisk). Tieto predpoklady musia byť splnené a najmä bez pochyby preukázané bez

dôvodných pochybností. Škoda / ušlý zisk musia byť bez pochybností preukázané, nie len tvrdené (ako
je to v tomto prípade). Žalobca vôbec relevantne nevysvetľuje (netvrdil) vznik a existenciu predpokladov
na náhradu škody a tieto ani nepreukázal. Najmä nebolo jednoznačne preukázané porušenie povinnosti
na strane žalovaného, nie je jasné, či žalobca žiadal škodu, alebo ušlý zisk a v konečnom dôsledku, i
keď na prvom mieste je skutočnosť, že nie je preukázané, že akákoľvek škoda/ ušlý zisk, nastal práve a

jedine porušením povinnosti zo strany žalovaného (conditio sine qua non). Žalovaný tvrdí, že nepochybil
a mal za to, že nárok žalobcu nie je daný.
Žalovaný poukázal aj na relevantnú judikatúru:
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 7Cdo/208/2016 zo dňa 07.06.2017 a nález Ústavného súdu
SR sp.zn. I. ÚS 177/08, zo dňa 29.01.2009. Uvedené potvrdzuje aj komentovaná literatúra - A. B. a kol.,

Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok II, 2. vyd., Wolters Kluwer, 2022, str. 490
Žalovaný neposkytol žalobcovi nesprávnu radu. Žalovaný žalobcovi vysvetlil, ako sa postupuje v takom
prípade a že existujú rôzne náhľady (režimy) účtovania. Žalobca preto veľmi dobre vedel, že uvedená
situácia môže nastať. Napriek tomu sa rozhodol obchod uzavrieť. Rozhodol sa podstúpiť podnikateľské
riziko. Aktuálne tvrdenia, že inak by obchod neuzavrel žalovaný považoval za tendenčné. Žalovaný si

dokonca overoval informácie aj priamo na daňovom úrade (videl účtovné doklady), kde mu potvrdili,
že ním poskytnutá rada, resp. postup, ktorý uviedol žalobcovi, je správny. Poukázal na email zo
dňa 26.02.2024, ktorý potvrdil, že žalobca o oboch režimoch vedel. Daňový úrad neevidoval voči
žalobcovi žiaden daňový nedoplatok, či iný problém v súvislosti so spôsobom účtovania. Pracovníci
daňového úradu videli predmetné faktúry a nič, čo namietal žalobca, nenamietali. Žalobca sa rozhodol

na odporúčanie daňového poradcu (ktorého vyhľadal po uzavretí obchodu) podať dodatočné daňové
priznanie a na základe toho sa žalobca rozhodol (sám od seba a nie na základe podnetu daňového
úradu, alebo kontroly) riešiť doplatenie DPH. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy súdneho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.12.2024 nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného. Trval na dôvodoch
uvedených v žalobe, ktorými preukázal, že zo strany žalovaného došlo skutočne k poskytnutiu
nesprávnej účtovnej rady, ktorá žalobcovi spôsobila, že ním vykonaný obchod nemal taký zisk, aký by
mal, ak by daná účtovná rada bola správna. Pre žalobcu mal obchod zmysel len v prípade, ak by sa na
predmetný obchod uplatňovalo ustanovenie § 66 zákona o DPH. Žalovaný poskytol žalobcovi účtovnú

radu, v zmysle ktorej ho ubezpečil, že na predmetný obchod sa bude práve toto ustanovenie uplatňovať
a z uvedeného dôvodu mal daný obchod pre žalobcu ekonomický zmysel. Ako sa však na konci dňa
ukázalo,danáradabolanesprávna,nakoľkoaplikáciaustanovenia§66zákonaoDPHbolavpredmetnej
veci vylúčená, čím sa obchod žalobcovi neoplatil. Ak by žalobca bol poučený správne o tom, v akomrežime sa bude obchod účtovať, neuskutočnil by ho. Poukázal na vyčíslenie straty žalobcu v návrhu
na vydanie platobného rozkazu. Poukázal na ustanovenie § 151 ods. 2 CSP, že popretie je zo strany
žalovaného neúčinné, nakoľko nestačí len uviesť, že výpočet je chybný, ale je nutné špecifikovať, v čom

presne. K sume 300 eur, s názorom žalovaného nesúhlasil. Potvrdil, že žalobca splnomocnil žalovaného
na zastupovanie, avšak v danom čase žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, k akému pochybeniu zo
stranyžalovanéhodošlo.Poukázalnazápisnicuzpojednávaniačíslo100082015/2024,atrvalnatom,že
ústne pojednávanie malo príčinnú súvislosť práve s nesprávne poskytnutou účtovnou radou žalovaného,
na článok III. bod 2 a článok IV. bod 5 Zmluvy. Žalovaný bol povinný v prípade, ak ním poskytnuté

služby budú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, odstrániť zistené nedostatky.
Nakoľkoústnepojednávaniemalopriamysúvissnesprávneposkytnutouúčtovnouradou,išlonaústnom
pojednávaní o odstraňovanie týchto nedostatkov, a preto žalovaný nemal nárok na predmetnú čiastku
300,- eur. K e-mailu zo dňa 26.02.2024 uviedol, že bol len reakciou na tieto skutočnosti, pričom je
irelevantné poukazovať na relevanciu e-mailu zo dňa 26.02.2024, nakoľko vozidlá boli predané pred
26.02.2024.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2025 poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.12.2024
neuviedol nové skutkové tvrdenia a podstatné skutočnosti. Žalovaný trval na tom, že nesprávnu radu
neposkytol a za škodu nezodpovedal. Trval na tvrdeniach uvedených v odpore. K sume 300,- € a
dôvodnosť jej fakturácie uviedol, že žalobcu nenútil podpísať plnú moc a poveriť žalovaného, aby

sa zúčastnil za neho. Žalobca požadoval v zmysle zmluvy od žalovaného službu, ktorú dodal. Ústne
pojednávanie na daňovom úrade nemalo žiaden súvis s prejednávanou vecou. K čl. III bod 2 zmluvy
medzi sporovými stranami uviedol, že klient má eventuálne nárok na bezplatné odstránenie zistených
nedostatkov, teda nie na bezplatné poskytnutie služby. Na daňovom úrade nebol vtedy žalovaný riešiť
nič, v dôsledku čoho by vznikla škoda žalobcovi, ani nenaprával niečo, v čom pochybil. Zúčastnil sa

pojednávania, na ktoré bol predvolaný žalobca, a to na základe plnej moci, ktorú žalobca dobrovoľne
a s plným vedomým povinnosti úhrady za danú službu, udelil žalovanému. Žalovaný podal v súvislosti
s ústnym pojednávaním dodatočné daňové priznanie, a to žalobcovi neúčtoval. K protokolu o škode
zo dňa 2.5.2024 uviedol, že takýto dokument požadovala poisťovňa žalovaného (s takýmto znením a
názvom), ako podklad pre začatie riešenia poistnej udalosti. Trval na tom, že žalobca nemá nárok na

zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný žiadnu škodu, ani ušlý zisk nespôsobil a navrhol, aby súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, odporom proti platobnému rozkazu, výsluchom žalobcu,
výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov: C. D. E., C. F. G., odporom, vyjadrením žalobcu zo dňa

20.12.2024, vyjadrením žalovaného zo dňa 19.02.2025 , Zmluvou o poskytovaní účtovných služieb zo
dňa 16.06.2023, faktúrami, faktúrou č. 20240004 zo dňa 22.01.2024, zápisnicou zo dňa 09.01.2024,
odpoveďou FR SR zo dňa 17.10.2025 a zo dňa 31.10.2025, mailom zo dňa 26.02.2024 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Sudkyňa v PPPV poukázala na §373 a nasl. Obchodného zákonníka a na splnenie predpokladov
zodpovednosti za škodu, ktoré predpoklady musia byť naplnené súčasne, a ktoré musí preukázať
poškodený.

8. Právny zástupca žalobcu trval na žalobe a dôvodoch uvedených v písomných vyjadreniach.

Nárok žalobcu považoval za preukázaný a dôvodný. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou pri
poskytovaní týchto služieb. Poukázal na príčinnú súvislosť, ktorá bola daná v tom, že ak by žalovaná od
počiatku správne a pravdivo informovala žalobcu o DPH z celej predanej ceny ako nadobudol vozidla,
buď žalobca by musel hľadať kupcu takého, ktorý to kúpi za omnoho vyššiu sumu a zarobil by alebo
by nikdy nešiel do kúpy tých vozidiel lebo by vedel, že sú nepredajné za takúto sumu. V tomto spore

žalobca žaloval tie vozidlá pri ktorých sa dostal do straty.

9. Právny zástupca žalovaného poukázal na tvrdenia uvedené v odpore a písomnom vyjadrení. Trval na
tom, že nárok je nedôvodný. Neboli splnené predpoklady nároku na náhradu škody. Absentuje porušenie
právnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobcom tvrdená škoda bola iba tvrdená, hypotetická.

Kauzálnynexusmedziprotiprávnymkonanímžalovanéhoavznikomškodyneexistoval,pretožepríčinná
súvislosť, ako to ustálila súdna prax musí byť priama a bezprostredná a nemôže byť náhodná.
Každá príčina má svoj následok, ale musí tam byť neprerušená reťaz. Kľúčový bod musí byť daný,
ktorý z konkrétnych krokov udalosti práve spôsobil škodu. Tvrdenú škodu spôsobilo rozhodnutiežalobcu podať dodatočné daňové priznanie a následne z toho vyplývajúca pokuta a následne penále.
Pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila žalovaná dňa 09.01.2024 nesúviselo, s tým čo tvrdil žalobca,
a jeho uplatňovaným nárokom. Na tomto pojednávaní išlo síce išlo o dodatočné daňové priznanie ale

nie o to, ktoré žalobca následne podával a doplácal DPH. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

10. Konateľ žalobcu H. I. k veci uviedol, že vozidlá kupoval v Belgicku. Kontaktoval daňového poradcu
v NR, ktorý mu dal za pravdu, že nie je možné použiť § 66 o DPH a že musí doplatiť celú DPH. Autá
boli už predané a boli kúpené vlastne v omyle a boli predané v omyle.

11. Konateľka žalovaného C. F. J. k nákupu MV z K. uviedla, že vysvetlila žalobcovi, že ide o cezhraničný
obchod rámci EU. Potvrdila, že faktúry vystavovala. Aplikovala na predaj MV režim, ktorý bol uvedený
na faktúrach s tým, že základ dane odviedla len z marže. Postupovala podľa údajov uvedených
v dodaných faktúrach od zahraničného dodávateľa. Faktúry sa vystavovali koncom r. 2023 a žalobca
kontaktoval poradcu v 04/2024 s tým, že začala preverovať túto informáciu. Držala sa ako účtovníčka

faktúr. Následne začiatkom roka 2024 bola kontaktovaná pracovníkmi DÚ, ktorí ju zavolali na ústne
pojednávanie vo veci preverenia nákupov MV za spoločnosť žalobcu, ktorý jej podpísal splnomocnenie,
na ústne pojednávanie. Nešlo o daňovú kontrolu. Konzultovali všetky účtovné doklady aj vrátane faktúr
za MV. Išlo o preverenie cezhraničných obchodov. Videli výstupy a predaj áut. Za september 2023
im chýbal v kontrolnom výkaze nákup MV aj napriek tomu, že účtovaný v účtovnom denníku bol,

čo preukázala a videli aj účtovnú závierku s DPH. Následne táto technická nezrovnalosť bola z jej
strany odstránená v dodatočnom výkaze. Žalobcovi nebola vyrubená žiadna pokuta, ani začatá daňová
kontrola. Išlo im o to, že zahraničný dodávateľ vo svojich výkazoch uviedol, že tomuto subjektu IČO,
s DPH predal MV v určitej hodnote a táto hodnota nekorešpondovala s výkazom a výstupom u nej.
Následne im vysvetlila, že to bola formálna chyba a zhodli sa na tom, že vznikla nesúladnosť

s účtovnými záznamami. Ako výstup z miestneho zisťovania uviedli, aby podala toto dodatočné daňové
priznanie a kontrolný výkaz. Utvrdili ju v tom, že dala správny režim, pretože na faktúrach bolo uvedené,
že sa to týka použitého tovaru. To znamená, že vystavila faktúru ako použitý tovar a dala DPH z marže,
čiže len z toho rozdielu a nie na celú tú sumu, vtedy ešte 20% DPH. Na základe tohto obratom túto
nezrovnalosť vyriešila a informovala aj protistranu, že nešlo o žiadne uloženie pokuty, ani o daňovú

kontrolu. Za toto zastupovanie si fakturovala 300,- eur a žalobca túto sumu uhradil. Až v marci
sa dozvedela, že kontaktoval daňového poradcu z vlastnej vôle. Daňové priznanie podať nemusel.
Potvrdila, že uviedla na faktúrach odkaz na faktúre č. 2023001 a 2024001 použitý tovar § 66 Zákona
o DPH. Potvrdila prijatie nadobúdacích faktúr od žalobcu za Škodu Octavia faktúra č. 202309-40013
a fa. č. XXXXXX-XXXXX ako aj text uvedený na fa. : Oslobodené od DPH v rámci prvej strany transakcie

prenesená daňová povinnosť články 141, 197 smernice 2000006/112E. Mala rovnaký názor ako majú
pracovníci DÚ, že faktúry boli vystavené správne.

12. Svedkyňa C. D. E., zamestnaná na Daňovom úrade v Nitre ako kontrolór k veci uviedla, že miestnym
zisťovaním dostali úlohu preveriť nesúlad medzi daňovým priznaním a IS systémom, v ktorom sú

zahrnuté dodávky zo zahraničia. Dodávateľ nahlásil do systému IS nejaký predaj tovaru v určitej sume,
uviedol tam svojho odberateľa ale odberateľ nemal tú istú sumu uvedenú v daňovom priznaní, takže
ich úloha bola preveriť zdaňovacie obdobie za mesiac 09/2023. Pani účtovníčka žalobcu (žalovaná)
prišla a uviedla, že je si vedomá chyby, ktorá účtovná chyba sa stala pri prenose z účtovníctva do
daňového priznania. Potvrdila, že nakupovali tri autá, nie dve a rozdiel medzi sumou bol ten na

to jedno auto. To bolo predmetom preverovania. Podala dodatočné daňové priznanie ešte v ten
istý deň ako bolo vykonané miestne zisťovanie. A považovali to za vybavené. Išlo o zosúladenie a
dodatočné daňové priznanie s daňovým priznaním daňového subjektu. Oboznámila sa s dokladmi
predloženými a uvedenými v zápisnici zo dňa 09.01.2024. Na základe výpovede účtovníčky povedali,
že je nutné to opraviť podaním dodatočného daňového priznania, pretože sa jednalo o čísla o opravu

čísiel v riadkoch, ktoré nemali vplyv na výsledok daňového priznania, len uviesť správnu sumu, aby sa
to zosúladilo so systémom. K plateniu DPH pri dovoze vozidiel zo zahraničia a ich pri fakturácií DPH
uviedla, že sú dva spôsoby. Buď musí byť odvedená DPH v celej výške daň pri predaji ojazdeného
motorového vozidla, alebo len z rozdielu nákupnej a predajnej ceny. V každom prípade musí byť daň
odvedená, keď sa predáva vozidlo. Záleží, čo je uvedené pri faktúre. K praxi pri účtovaní DPH sa

vyjadriť nevedela, nakoľko nie je účtovníčka. Preveruje len konkrétne faktúry. K pojednávaniu v januári
2024 uviedla, že nešlo o daňovú kontrolu ale to miestne zisťovanie. Nemala vedomosť o tom, že by
bola v tejto veci daňová kontrola. Či došlo k porušeniu zákona o DPH, sa dá zistiť až pri kontrole.
Potvrdila, že v tomto prípade to boli interné dodávky, účtovníčka si priznala chyby, že je to účtovníctvozle prenesené. V prípade dodatočného daňového priznania daňový úrad nekontroluje jeho obsahovú
správnosť. V januári 2024 žalovaná uviedla, že boli predané dve autá z troch. Keďže neboli predané
v septembri, oni to neriešili. Boli predané v ďalšom zdaňovacom období, ktoré nemali právo kontrolovať.

Predaj neriešili, ani spôsob akým malo dôjsť k zdaneniu. Jednoznačne sa nevedela vyjadriť, akým
spôsobom malo prísť k zdaneniu MV, či z celej nadobúdacej sumy alebo z rozdielu. Dôležité je aby na
faktúre pri obstarávaní bolo uvedené použitý tovar. S určitosťou nepotvrdila, či bolo správne uvedenie
§ 66 na predajnej faktúre. To nepreverovala. V prípade, ak majú účtovníčky nejasnosti môžu dopytovať
daňový úrad. Pokiaľ na DÚ nemajú jednotný názor, dopytujú Finančné riaditeľstvo. Záväzné je to, čo

povie FR.

13. Svedok C. F. G., zamestnaný na FR SR – pracovisko DU Nitra potvrdil, že mali preveriť nadobudnutie
tovaru z iného členského štátu. V databáze bola vyššia suma, ako bola priznaná u subjektu vo firme,
tak spoločnosť predvolali. Prišla účtovníčka. Išlo o tri autá, dve boli priznané, jedno nie, čo aj priznala.
Porovnali sme sumu a priznala tretie auto a suma sadla. Jednalo sa o autá, ktoré sa potom používali na

podnikanie, daň bola odvedená, samozdanenie a odpočítanie, to bolo predmetom miestneho zisťovania
nadobudnutia tovaru. Nešlo o daňovú kontrolu. Uviedol, že na faktúrach o predaji nebola DPH. Bol
použitý §66 a bola tam celková suma. Potvrdil, že existujú dva spôsoby zdaňovania. Pri dovoze
zhľadiskarežimuDPHsamôžeaplikovať§66napoužitýtovar.NiekedysaplatíDPHzrozdielunákupnej
ceny a niekedy z celej predajnej sumy. Dôležité je to, čo je uvedené na faktúre. K faktúram na čl. 22-25

uviedol, že pokiaľ predajca v Belgicku použil pri predaji už formulu, že sa jedná o použitý tovar, aj my by
sme mali tak postupovať a pri predaji by sa malo platiť z rozdielu. Uviedol, že tieto veci sú komplikované.
Aj oni dávajú na finančné riaditeľstvo (FR) dopyt. Potvrdil dva spôsoby zdanenia: z celej sumy alebo z
rozdielu nákupnej a predajnej ceny.

14. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu poukázal na stanovisko FR, ktoré zaujalo jednoznačne
stanovisko k aplikácií režimu, že pri predaji takéhoto vozidla v tuzemsku sa musí použiť bežný postup,
teda vypočíta a odvedenie DPH z celej predanej ceny. Teda pri predaji ojazdeného vozidla, ktoré nakúpil
týmto spôsobom, sa nemôže použiť osobitná úprava uplatňovania dane pri použitom tovare § 66 zákona
o DPH. Žalovaná potvrdila, že ona aplikovala § 66 zák. o DPH. Pochybenie videl v tom, že nesprávne

aplikovala zákon o DPH. Nesprávnu aplikáciu mohla zhojiť tým, že by urobila dopyt na FR SR, ktoré by
podalo výklad o správnej aplikácii zhodne s tým dopytom, ktorý urobil súd. Žalobca v tomto konaní išiel
do základu skutočnej škody, vôbec neriešil ušlý zisk, kde si uplatňoval len škodu na predaji a nakúpe
dvoch vozidiel Škoda Octavia a Volskwagen Golf. Kvôli nesprávnej informácii od žalovanej, ktorá zvolila
nesprávny postup, vznikla žalobcovi škoda kúpou vozidla drahšie ako ich reálne predal po odvedení

DPH z celej ceny vozidiel.

15. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného poukázal na právnu argumentáciu uvedenú v odpore.
Nebolo jasné, či si uplatňoval žalobca náhradu škody alebo ušlý zisk. Žalobca tvrdil, že škodu mu
spôsobila žalovaná, pretože musel doplatiť DPH, že musel podať dodatočné daňové priznanie, že

nemohol navýšiť faktúru od končeného odberateľa, ktorý by mu to uhradil. Žalobca nepredložil jeden
dôkaz, ktorý by preukazoval, že naozaj by ten konečný odberateľ bol ochotný zaplatiť takú sumu. Išlo
o hypotézu. Dodatočné daňové priznanie podal žalobca na základe rady iného subjektu, pričom zo
svedeckých výpovedí vyplývalo, že existuje rozdielny režim. Obaja svedkovia uviedli, že závisí ako
to dodávateľ uvedie na svojich listinách. To je kľúčové, čo je uvedené v účtovných dokladoch. Obaja

potvrdili, že by sa malo fakturovať len z rozdielu, a to urobila žalovaná. K zastúpeniu na daňovom
úrade poukázal na zmluvu poskytovaní služieb. Pre prípad, že by súd uvažoval, že predpoklady na
náhradu škody boli splnené, poukázal na § 374 Obchodného zákonníka, a uplatnil okolnosti vylučujúce
zodpovednosť za škodu. Mal za to, že tým, že žalovaná bola na miestnom zisťovaní, tak sa mohla
primerane a logicky spoľahnúť na to, že doklady boli v poriadku. Trval na tom, že predpoklady nároku

na náhradu škody splnené neboli. Nebolo preukázané, že by vznikol ušlý zisk a navrhol, aby súd žalobu
zamietol a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

16. Konateľka žalovaného záverom poukázala na výpovede svedkov, ktorí jednoznačne potvrdili dva
výklady – dva postupy pri zdanení MV dovezeného zo zahraničia. Pokiaľ by pri miestnom zisťovaní našli

niečo, kde by DPH odvedená mala byť a nebola, spustili by daňovú kontrolu. Poukázala Zákon o DPH
na§ 66 a § 74.

17. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných skutočností.18. Žalobca sa žalobou domáhal v konaní náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu nesprávnej
účtovnej rady zo strany žalovaného pri nákupe a predaji motorových vozidiel dovezených z Belgicka

- motorové vozidlo Škoda Octavia a motorové vozidlo VW Golf Variant. Škodu vyčíslil pri MV Škoda
Octavia nasledovne : nákupná cena teda predstavovala spolu sumu 14.189,33 eur. Predajná cena bez
DPH by pri deklarovanom použití ustanovenia § 66 predstavovala 15.644,17 eur a DPH z prirážky
podľa § 66 by predstavovala sumu 355,83 eur. Zisk by podľa účtovnej rady žalovaného predstavoval
sumu 1.454,84 eur. Nakoľko bola ale aplikácia tohto ustanovenia nesprávna, tak predajná cena bez

DPH podľa bežného zdaňovania bola 13.333,33 eur, s DPH v sume 16.000,- eur a teda DPH z celej
sumy bola 2.666,67 eur. Tým sa dostal žalobca do mínusového zisku 856,- eur. Okrem uvedenej výšky
mali žalobcovi vzniknúť ďalšie náklady vo výške 465,- eur za dovoz jednotlivých motorových vozidiel
a ďalšie náklady spočívajúce v prekladoch v sume 55,- eur, v STK v sume 108,33 eur, dovoze v
sume 31,- eur, v kolku za 100,- eur , v servise za 30,- eur. Vo vzťahu k MV Volkswagen Golf Variant
uviedol, že nákupná cena predstavovala sumu 14.807,33 eur. Predajná cena bez DPH by pri žalovaným

deklarovanom použití ustanovenia § 66 predstavovala 15.594,17 eur a DPH z prirážky podľa § 66
by predstavovala sumu 205,83 eur. Zisk by teda podľa účtovnej rady žalovaného predstavoval sumu
786,84 eur. Nakoľko bola ale aplikácia tohto ustanovenia nesprávna, tak predajná cena bez DPH podľa
bežného zdaňovania bola 13.166,67 eur, s DPH v sume 15.800 eur a teda DPH z celej sumy bola
2.633,33 eur. Tým sa dostal žalobca do mínusového zisku 1.640,66 eur. Za obe MV mínusový zisk

predstavuje spolu sumu 2.496,66 eur. Okrem toho mal žalobca ďalšie náklady spočívajúce v STK v sume
108,33 eur, dovoze v sume 34 eur, kolku za 100,- eur. Ďalej sa domáhal zaplatenia sumy 300,- eur z
titulu neoprávneného vyúčtovania poskytnutej služby - zastupovanie spoločnosti na DÚ, ktorú sumu si
žalovanývyúčtoval faktúrouč.20240004zodňa22.01.2024,aktorúsumužalobcauhradil.Tvrdil,žetúto
sumu si žalovaný neoprávnene vyúčtoval za zastupovanie žalobcu pred Daňovým úradom v súvislosti

s nesprávne poskytnutou účtovnou radou, následkom čoho mu bola vykonaná daňová kontrola. Od
sumy 2.796,66 eur odpočítal započítané sumy spolu vo výške 720 eur. V priebehu konania žalobca
uviedol, že si v konaní uplatnil základ skutočnej škody na predaji a nakúpe dvoch vozidiel Škoda Octavia
a Volskwagen Golf a neriešil ušlý zisk. Príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody
videl v tom, že ak by žalovaný od počiatku správne a pravdivo informoval žalobcu o DPH z celej predanej

ceny ako nadobudol vozidlá, buď by musel žalobca hľadať kupcu, ktorý to kúpil za omnoho vyššiu sumu
a zarobil by, alebo by nikdy nešiel do kúpy tých vozidiel lebo by vedel, že sú nepredajné za takúto sumu.
V tomto spore žalobca žaloval vozidlá pri ktorých sa dostal do straty.

19. Žalovaný nárok žalobcu popieral v celom rozsahu a poukázal na to, že neboli splnené základné

predpoklady zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka.

20. Nebolo sporné, že medzi stranami sporu išlo o obchodno-právny vzťah.

21.Nebolosporné,žestranysporumaliuzatvorenúZmluvuoposkytovaníúčtovnýchslužieb uzatvorenú

v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, zo dňa 16.06.2023, v zmysle ktorej sa žalovaný
ako poskytovateľ zaviazal žalobcovi ako klientovi poskytovať služby uvedené v článku I. ako Predmet
poskytovaných služieb:
- viesť pre objednávateľa účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov /ďalej len „zákon o účtovníctve“/ a Opatrení Ministerstva financií SR o vedení podvojného

účtovníctva.
- Spracovanie účtovnej agendy pre objednávateľa podľa bodu 1. tejto zmluvy, ktoré zahŕňa:
• Kontrolu formálnej správnosti predložených prvotných dokladov účtovníctva pred zaúčtovaním v
zmysle § 11 zákona o účtovníctve.
• Priebežné spracovanie účtovných dokladov klienta v sústave podvojného účtovníctva za posudzované

účtovné obdobie v rozsahu účtovných prípadov.
• Mesačné spracovávanie evidencie DPH a súhrnných hlásení podľa potreby.
• Spracovanie riadnej účtovnej závierky a daňového priznania za daný rok. Účtovné práce budú
vykonávané v plnom rozsahu v súlade so zákonom o účtovníctve a všetkými platnými právnymi
predpismi v oblasti účtovníctva a daní.

• Zastupovanie klienta počas výkonu daňovej a mzdovej kontroly.
• Zastupovanie klienta pred úradmi a inštitúciami špecifikovanými plnou mocou.
• Spracovávanie mzdovej agendy v dohodnutej miere.
• Odborné konzultácie týkajúce sa ekonomického a účtovného poradenstva.22. Nebolo sporné, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu ku dňu 25.07.2024.

23. Podľa článku III. bod 2. zmluvy, v prípade, že služby poskytnuté poskytovateľom budú vykazovať v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dohodou zmluvných strán obsahové či
formálne nedostatky, má klient nárok na bezplatné odstránenie zistených nedostatkov: nárok klienta na
náhradu prípadnej škody spôsobenej takýmito nedostatkami tým nie je dotknutý.

24. Podľa článku IV. bod 5. zmluvy, v prípade ak klientovi za služby vykonávané poskytovateľom,
vznikne škoda, zmluvné strany sa dohodli, že klient je oprávnený požadovať od poskytovateľa
náhradu spôsobenej škody, ktorá vznikne porušením alebo hrubým zanedbaním povinností zo strany
poskytovateľa.

25. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

26. Zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka vychádza z princípu objektívnej
zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladmi sú:

- protiprávny úkon - porušenie povinností zo záväzku
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti/protiprávnym úkonom a vznikom škody.

27. Všetky z uvedených predpokladov majú objektívnu povahu. Existenciu predpokladov zodpovednosti

za škodu preukazuje poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody. V prípade absencie čo i len
jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nemôže súd náhradu škody priznať.

28. Prvým predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho úkonu.
Protiprávnym úkonom sa rozumie protiprávne porušenie právnej povinnosti. Zodpovednosť za škodu

v Obchodnom zákonníku je upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku.
Protiprávnosť sa nepredpokladá, ale musí byť v konaní preukázaná poškodeným. Žalobca musí
preukázať existenciu záväzku, konkrétne právne povinnosti , ktoré boli porušené druhou zmluvnou
stranou, ako aj zdroj porušených právnych povinností. V prípade, ak sa strane nepodarí preukázať
existenciu protiprávneho úkonu , súd jej uplatnený nárok na náhradu škody neprizná. V kontexte

obchodno-právnejúpravyzodpovednostizaškodupôjdeoporušeniepovinnostizozáväzkovéhovzťahu,
ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§757).

29. Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

30. V prípadoch, keď sa neuplatní zodpovednosť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, uplatní
sa zodpovednosť za škodu podľa všeobecných pravidiel § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo
všeobecnosti možno odkázať na záver NS SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 3MCdo 40/2012 zo dňa
17.04.2012.

31. Nebolo sporné, že medzi stranami existoval zmluvný vzťah založený Zmluvou o poskytovaní
účtovných služieb uzatvorenou v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, dňa 16.06.2023. Nebolo
sporné, že na základe tejto zmluvy poskytoval žalovaný žalobcovi služby, špecifikované v článku I. ako
predmet zmluvy. Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil povinnosť zo zmluvy tým, že došlo k nesprávnemu

poskytnutiu účtovnej rady, na základe ktorej mala žalobcovi vzniknúť škoda. Nesprávna účtovná rada
sa mala týkať informácie o výške jeho daňovej povinnosti v prípade predaja MV zakúpených v K., a ich
ďalšieho predaja na Slovensku a následnej (ne)aplikácie § 66 zákona o DPH.

32. Na zodpovednosť za škodu sa v tomto prípade aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka.

33. Žalobca od žalovaného v rámci zmluvného vzťahu žiadal informáciu o výške jeho daňovej povinnosti
v prípade predaja MV, dovezených z K., na území Slovenskej republiky. Uvedenú účtovnú radusúd posúdil ako - odbornú konzultáciu týkajúcu sa ekonomického a účtovného poradenstva – podľa
posledného bodu článku I. Zmluvy.

34. Nebolo sporné, že Žalovaný poskytol žalobcovi odbornú konzultáciu týkajúcu sa ekonomického a
účtovného poradenstva v zmysle uzatvorenej zmluvy, na základe ktorej žalobca následne postupoval a
uskutočnil nákup MV z Belgicka na Slovensko v počte troch kusov. Predmetom žaloby boli dve MV a to:
Škoda Octavia a Volkswagen Golf Variant. Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil právnu povinnosť, ktorá
mu zo zmluvného vzťahu vyplývala tým, že mu poskytol nesprávnu účtovnú radu ohľadom aplikácie § 66

zákona o DPH pri predaji dovezených ojazdených MV. Nebolo sporné, že žalovaná uvedenú informáciu
žalobcovi poskytla, nakoľko mala za to, že bola správna a v súlade so zákonom o DPH. Poukázala na
skutočnosť, ktorú potvrdili vo výpovedi aj svedkovia – pracovníci Daňového úradu, ktorí viedli miestne
zisťovanie, výsledkom ktorého bola zápisnica zo dňa 09.01.2024 a dodatočné daňové priznanie podané
za žalobcu žalovaným z dôvodu uvedenia nesprávneho počtu dovezených MV. Bolo preukázané, že voči
žalobcovi nebola vedená daňová kontrola, ako to tvrdil žalobca v žalobe. Ako uviedli vypočutí svedkovia

– zamestnanci DÚ NR, predmetom miestneho zisťovania nebola kontrola správnosti aplikácie § 66
zákona o DPH pri predaji dovezených MV. Predmetom miestneho zisťovania bolo odstránenie nesúladu
pri uvedení počtu dovezených MV, ku ktorej chybe malo prísť pri prenose informácií údajov z databázy
účtovníctva žalovaného do IS systému. Svedkovia vo výpovedi potvrdili tvrdenie žalovanej o aplikácii §
66 zákona o DPH, resp. o tom, že na postup pri dovoze ojazdených motorových vozidiel zo zahraničia na

Slovensko existujú dva spôsoby výpočtu DPH. Uviedli aj to, že pri nejasnom výklade zákona si žiadajú
usmernenie z Finančného riaditeľstva SR.

35. S poukazom na uvedené skutočnosti vychádzajúc zo Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb zo
dňa 16.06.2023 dospel súd k záveru, že žalovaný poskytol žalobcovi odborné konzultácie týkajúce sa

ekonomického a účtovného poradenstva. Uvedená skutočnosť podľa súdu ani sporná nebola. Sporné
bolo, či touto konzultáciou žalovaný porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplývala zo záväzkového
vzťahu, t.j. zo Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb zo dňa 16.06.2023.

36. V kontexte obchodno-právnej úpravy zodpovednosti za škodu pôjde o porušenie povinnosti zo

záväzkového vzťahu, ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§757).
Žalovaný žalobcovi odbornú konzultáciu týkajúcu sa ekonomického a účtovného poradenstva, poskytol.
Bolo preukázané, že žalovaný informáciu o aplikácii § 66 DPH žalobcovi poskytol, pričom bola
výpoveďami svedkov preukázaná existencia dvoch možných spôsobov výpočtu DPH na dovezený
a použitý tovar z cudziny, ktorým boli v tomto prípade MV. Súd vyvodil záver, že uvedeným konaním

žalovaného nedošlo k protiprávnemu konaniu. Podľa názoru súdu protiprávne by žalovaný konal v tom
prípade,kebynedošlokposkytnutiužiadnejodbornejkonzultáciitýkajúcejsaekonomickéhoaúčtovného
poradenstva, teda, že by žalovaný žalobcovi neposkytol žiadnu informáciu týkajúcu sa nákupu a predaja
motorových vozidiel dovezených z K., na Slovensku. Nakoľko žalovaný svoju povinnosť zo zmluvného
vzťahu poskytnutím odborného poradenstva žalobcovi ohľadom zdanenia MV, ktoré sú predmetom

konania neporušil, súd nemal za preukázané protiprávne konanie žalovaného.

37. Tvrdenie žalobcu o tom, že následkom nesprávne poskytnutej účtovnej rady žalovaným bola daňová
kontrola voči nemu, preukázané nebolo. Ako zhodne uviedli pracovníci daňového úradu NR, išlo
o miestne zisťovanie, a nie daňovú kontrolu, na ktorú bol žalobca predvolaný a na ktorom bol zastúpený

žalovaným. Ako uviedli svedkovia išlo o odstraňovanie zistených nedostatkov, ktoré vznikli pri prenose
údajov do IS systému. Dôvodom miestneho šetrenia nebola v aplikácia§ 66 zákona o DPH na dovezený
a predaný tovar (MV). Touto skutočnosťou sa pracovníci daňového úradu v rámci miestneho zisťovania
ani nezaoberali. Výsledkom zisťovania bola skutočnosť, že došlo k odstráneniu zisteného nedostatku
a podaniu dodatočného daňového priznania, čo však nesúvislo s aplikáciou § 66 DPH. Úkony, ktoré

vyplynuli zo záverov miestneho zisťovania - odstraňovanie zistených nedostatkov – boli úkonmi podľa
článku III. bod 2. zmluvy.

38. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia škody.

39. Škodou sa rozumie ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná v peniazoch.
Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma, ktorá spočíva v skutočnom zmenšení majetku
poškodeného v porovnaní s majetkom stavom poškodeného, ktorý existoval pred škodovou udalosťou.
Skutočná škoda sa prejavuje v niektorej z týchto foriem:- zníženie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie veci
- náklady vynaložené poškodenou stranou v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§380 Obch.
zák.)

- tzv. márne vynaložené náklady, ktoré poškodená strana skôr uhradila v záujme výkonu svojich
majetkových práv
- strata možnosti dôsledku škodnej udalosti vymáhať od dlžníka pohľadávku, resp. reálne vykonávať
svoje práva.

40. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá spočíva vtom, že nedošlo k zväčšeniu majetku
poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať.
Rozumie sa tým zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť (§ 379,
§ 381, § 380).

41. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, ktorý musí preukázať nielen skutočnosť, že bola

spôsobená škoda, ale aj jej rozsah, t.j konkrétnu výšku škody.

42.Zodpovednosťjedanálenvtedy,keďvzniknutáškodajevpríčinnejsúvislostisporušenímpovinností.
Nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti uvedenej v Obchodnom zákonníku
spôsobí škodu.

43. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

44. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná

škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

45. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

46. Aj pokiaľ sú dané všetky predpoklady zodpovednosti, povinný nezodpovedá za vzniknutú škodu,
ak porušenie povinností je spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, ktorú sú vymedzené v

§ 374.

47. Žalobca v žalobe uvádzal, že sa domáhal náhrady škody, pričom zároveň poukazoval aj na ušlý
zisk, ktorý by bol dosiahol v prípade MV Škoda Octavia podľa účtovnej rady žalovaného vo výške
1.454,84 eur. Nakoľko nebola aplikácia ustanovenia § 66 zákona o DPH správna, predajná cena bez

DPH bola 13.333,33 eur, s DPH v sume 16.000,- eur (DPH z celej sumy bola 2.666,67 eur), čím sa
dostal žalobca do mínusového zisku 856,- eur. Pri MV Volkswagen Golf Variant by podľa účtovnej rady
žalovaného dosiahol zisk vo výške sumu 786,84 eur. Nakoľko nebola aplikácia ustanovenia § 66 zákona
o DPH správna, predajná cena bez DPH bola predajná cena bez DPH podľa bežného zdaňovania bola
13.166,67 eur, s DPH v sume 15.800 eur (DPH z celej sumy bola 2.633,33 eur), čím sa dostal žalobca

do mínusového zisku 1.640,66 eur.

48. Okrem spomínaného mínusového zisku si uplatňoval aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s
dovozom MV vo výške 465,- eur a ďalších nákladov spočívajúcich v prekladoch v sume 55 eur, v STK
v sume 108,33 eur, dovoze v sume 31 eur, v kolku za 100,- eur , v servise za 30,- eur ( pri MV Škoda

Octavia) a ďalších nákladov spočívajúcich v STK v sume 108,33 eur, dovoze v sume 34,- eur, kolku za
100,- eur ( pri MV Volkswagen Golf Variant).

49. K samotnému nároku náhrady škody, či ušlého zisku uplatňovaného žalobcom súd uvádza, že sám
žalobca ako poškodený, si nebol istý, či uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, čo preukazovali

tvrdenia uvedené v žalobe, či jeho písomných a ústnych vyjadreniach. Striedavo uvádzal nárok na
náhradu škody, pritom následne uvádzal zisk, resp. ušlý zisk, ktorými vyjadreniami negoval náhradu
škody.50. Ako súd vyššie uviedol, je nutné rozlišovať, či ide o škodu skutočnú, ako majetkovú ujmu, ktorá
spočíva v skutočnom zmenšení majetku poškodeného v porovnaní s majetkovým stavom poškodeného,
ktorý existoval pred škodovou udalosťou, alebo o zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola

nastala škodná udalosť.

51. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, ktorý musí preukázať nielen skutočnosť, že bola
spôsobená škoda, ale aj jej rozsah, t.j konkrétnu výšku škody. Nepreukázanie existencie škody alebo
jej výšky má za následok zamietnutie uplatneného nároku.

52. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto preukázané, že
pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre určenie výšky ušlého zisku je pritom
rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná
udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. (NS SR 4M Cdo 23/2008)

53. Povinnosť preukázať výšku spôsobenej škody zahŕňa aj povinnosť preukázať výšku ušlého zisku,
ktoréhonáhradysastranadomáhavsúdnomkonaní.Spôsobzisťovaniavýškyušléhoziskupritomzávisí
od skutkových okolností a od tvrdení poškodeného o konkrétnych okolnostiach, z ktorých vyvodzuje, že
v období uvedenom v žalobe by dosahoval pri svojom podnikaní zisk , o ktorý prišiel. (NS ČR 25Cdo

874/2005)

54. Súd dospel k záveru, že žalobca tvrdenú škodu, či ušlý zisk, ani ich výšku nepreukázal. Svojimi
domnienkami nepreukázal vznik škody, ani jej výšku, ktorú si v konaní uplatňoval. Sám zmätočne
a nejednoznačne menil uplatňovaný nárok. Uvádzal náhradu skutočnej škody, pritom poukazoval na

možný zisk, ktorý by bol býval dosiahol. Poukazuje súd aj na rozhodnutie NS SR 4M Cdo 23/2008, že
nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku.

55. Súd vyvodil záver, že žalobca nerozlišoval, či ide o škodu skutočnú, alebo o ušlý zisk, ani
nepreukázal existenciu škody (ušlého zisku) , ani jej výšky.

56. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody. Je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby
protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba

vždy preukázať (NS SR 6M Cdo 11/2010)

57. Predpoklad príčinnej súvislosti je naplnený vtedy, ak je preukázaný vzťah príčiny a následku medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný. Vzťah
príčiny a následku nemožno prezumovať, je potrebné ho preukázať.

58. Pri určení príčinnej súvislosti nie je rozhodujúca časová súvislosť, ale vecná súvislosť. (NS SR 2M
Cdo 17/2011)

59. Ako už súd vyššie uviedol, nemal za preukázané protiprávne konanie žalovaného, ani vznik škody, či

ušlého zisku. Nepreukázanie protiprávneho konania, či existencie škody alebo jej výšky má za následok
zamietnutie uplatneného nároku.

60. K vzťahu príčiny a následku medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, ktorý podľa tvrdenia
žalobcu bol v tom, že ak by žalovaný od počiatku správne a pravdivo informoval žalobcu o DPH z celej

predanej ceny nadobudnutých vozidiel, buď by hľadal kupcu, ktorý to kúpil za omnoho vyššiu sumu a
zarobil by, alebo by nešiel do kúpy tých vozidiel lebo by vedel, že sú nepredajné za takúto sumu, súd
uvádza, že:...nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii;...
(NS SR 6M Cdo 11/2010)

61. Súd nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, či
ušlého zisku.62. Nakoľko neboli preukázané všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 373
Obchodného zákonníka, ktorých existenciu preukazuje poškodený, v tomto prípade žalobca, súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

63. Osobitne súd k náhrade škody vo výške žalobcom zaplatenej sumy 300,- Eur, titulom žalovaným
vystavenej faktúry č. 20240004 zo dňa 22.01.2024, zaplatenia ktorej sa žalobca domáhal z
titulu neoprávneného vyúčtovania poskytnutej služby za zastupovanie spoločnosti na DÚ, uvádza
nasledovné.

64. Žalobca tvrdil, že uvedenú sumu, si žalovaný neoprávnene vyúčtoval. Avšak žalobcom bola
táto suma zaplatená. Nárok žalobcu posúdil podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, titulom
bezdôvodného obohatenia, ako plnenie bez právneho dôvodu.

65. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

66. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

67. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

68. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov:

a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej
osoby (obohatený),
b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností,
ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ),
c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného),

pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane
obohateného,
d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik
bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.

69. Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného
obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a
právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456
OZ).

70. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného
majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom
uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí
ponúknuť postihnutý, v tomto prípade žalobca.

71. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty
plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Spravidla ide
o situáciu, keď od začiatku právny dôvod na plnenie vôbec neexistoval.

72. Vychádzajúc z úpravy predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia, nemal súd za preukázané

plnenie žalobcu (zaplatenia faktúry na sumu 300,- Eur) bez právneho dôvodu, ani vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného.

73. Súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 300,-Eur, či už titulom náhrady škody (ušlého zisku) alebo
titulom vydania bezdôvodného obohatenia nepovažoval za dôvodný ani za preukázaný, čo malo za

následok zamietnutie žaloby aj v tejto časti.

74. Nakoľko právny zástupca žalobcu netrval na doplnení dokazovania vyžiadaním, spisu od poisťovne,
prípadne jej vyjadrenie, súd tento dôkaz nevykonal, ani nerozhodol o jeho zamietnutí.75. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade NR zo dňa 09.01.2024 vyplývalo, že
hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo preverenie intrakomunitárnych nadobudnutí (motorové

vozidlo z Belgicka) spoločnosti ELICAR 369 s.r.o., Melek 248, 952 01 Melek, IČO: 55 498 990, DIČ:
XXXXXXXXXX, IČ DPH: L. v zdaňovacom období september 2023.
Z opatrenia a záverov prijatých pri miestnom zisťovaní uvedených v zápisnici zo dňa 09.01.2024
vyplývalo, že: Daňový subjekt na základe zistení pri ústnom pojednávaní podá za zdaňovacie
obdobie september 2023 dodatočné daňové priznanie na DPH, kde bude zahrnuté intrakomunitárne

nadobudnutie vozidiel od belgického dodávateľa v celkovej sume 42.600,00 EUR v lehote do 12.
01.2024.
Zápisnicou zo dňa 09.01.2024 boli preukázané skutočnosti tvrdené žalovanou a svedkami o tom,
že daňová kontrola voči žalobcovi vedená nebola a miestne zisťovanie bolo z dôvodu preverenie
intrakomunitárnych nadobudnutí (motorové vozidlo z Belgicka) spoločnosti ELICAR 369 s.r.o., Melek
248, 952 01 Melek, IČO: 55 498 990, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: L. v zdaňovacom období september

2023, a nie z dôvodu nesprávnej aplikácie § 66 zák. o DPH.

76. Žalovaný preukázal, že informoval žalobcu emailom zo dňa 26.02.2024 o spôsobe platenia dane pri
kúpe ojazdeného auta zo zahraničia nasledovnými spôsobmi:
1. ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu

od platiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime oslobodeného dodania v rámci
Spoločenstva v zmysle čl. 138 smernice Rady 2006/112/ES (obdoba § 43 zákona o DPH platného v SR),
potom kupujúci má nadobudnutie auta v tuzemsku v zmysle § 11 zákona o DPH, pri ktorom je povinný
platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. Daňová povinnosť vzniká podľa § 20 ods.1 zákona o DPH.
Zároveň platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok uvedených v § 49 až

§ 51 zákona o DPH, to znamená, že ak máte na faktúre uvedené čl. 138 smernice Rady 2006/112/ES,
musíte pri predaji uplatniť 20%-nú DPH z celej sumy.
2. ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu
od platiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime osobitnej úpravy uplatňovania
dane v zmysle čl. 313 al. 141/197 smernice Rady 2006/112/ES (obdoba § 66 zákona o DPH platného

v SR), potom kupujúci nemá nadobudnutie auta v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH a nevzniká mu
povinnosť platiť daň. Vzhľadom k tomu, že kupujúcemu nevzniká daňová povinnosť, nemá možnosť
ani si odpočítať daň, to znamená, že ak máte na faktúre uvedené čl. smernice Rady 2006/112/ES, pri
predaji používate režim prirážky a DPH odvádzate z marže (rozdiel predaj-nákup) na faktúre je napísané
prenesenie daň. povinnosti, ktorá sa týka použitého zboží (tovaru).

77. Finančná správa SR v odpovedi zo dňa 17.10.2025 a zo dňa 31.10.2025 na dopyt súdu uviedla,
že každý predajca použitých vozidiel musí rozlišovať - členiť nakúpené ojazdené vozidlá v závislosti od
akých osôb ich kúpil; v akom režime ich kúpil, aby následne pri ich predaji mal vedomosť, aký daňový
režim uplatní. Slovenský platiteľ DPH, ktorého predmetom podnikania je obchodná činnosť, ak kúpi

od dodávateľa z iného členského štátu (tiež platiteľa DPH v inom členskom štáte) ojazdené vozidlo,
ktoré je dopravené do SR, pričom dodávateľ z iného členského štátu za predaj tohto vozidla vyhotoví
faktúru s textom: „Oslobodené od DPH v rámci trojstrannej transakcie. Prenesená daňová povinnosť.
Články 141 a 197 smernice o 2006/112/ES o DPH“, uvedené znamená, že slovenský platiteľ je tzv.
druhým odberateľom v trojstrannom obchode a je povinný platiť v SR daň z pridanej hodnoty z tohto

nakúpeného vozidla podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH (samozdaniť sa), zároveň pri splnení podmienok
§ 49 - § 51 zákona o DPH si môže odpočítať túto daň, ktorú uplatnil formou samozdanenia, a pri predaji
tohto vozidla v tuzemsku musí použiť bežný postup, t. j. vypočíta - odvedie DPH z celej predajnej ceny.
T. j. pri predaji ojazdeného vozidla, ktoré nakúpil takýmto spôsobom, nemôže použiť osobitnú úpravu
uplatňovania dane pri použitom tovare podľa § 66 zákona o DPH.

78. Záverom súd dodáva, že všeobecný ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu
(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na
spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako "ESĽP")
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

79. O trovách konania rozhodol súd podľa§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na

náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

82. Nakoľko súd žalobu zamietol, žalovaný bol v konaní úspešný. Z uvedeného dôvodu mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

83. O výške trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde prvej inštancie.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezaneprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).