Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Ek/1724/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120406885
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Turčinová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120406885.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02
Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie
svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D.
XXXX/XX, XXX XX B., o vymoženie 233,72 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Svätoslav
Mruškovič, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov pod sp. zn. XXXXX XXX/XX,

o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora sp. zn. XXXXX XXX/XX zo dňa 18.11.2025 vydané súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom
Mruškovičom, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.10.2020 domáhal od
povinného vymoženia 233,72 eur s prísl. na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu
Poprad sp. zn. 14Csp/35/2017 zo dňa 27.08.2018, ktorý sa stal vykonateľným dňa 13.10.2018 a
exekučného titulu – uznesenie Poprad sp. zn. 14Csp/35/2017 zo dňa 28.11.2018, ktoré sa stalo
vykonateľným dňa 02.03.2019.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 16.11.2020 poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Svätoslav Mruškovič, so sídlom exekútorského úradu
Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 18.11.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na
zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii
vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a
ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného na úhradu
trov exekútora vo výške 73,80 eur.

4. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov boli doručené právnemu zástupcovi
oprávneného do elektronickej schránky dňa 18.11.2025. Oprávnený dňa 03.12.2025 doručil súdnemu
exekútorovi námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady
výdavkov. Súd konštatuje, že námietky boli podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Súdny
exekútor predložil námietky oprávneného súdu na rozhodnutie dňa 04.12.2025.5. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora
(ďalej aj ako „námietky“) uviedol, že podáva námietky z dôvodu, v predmetnom exekučnom konaní
nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté

exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že
by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o
súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným
žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva,
že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je
fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať
príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti,
a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach
súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40

Exekučnéhoporiadkualebonepredložilvyhlásenieosvojommajetkupodľa§41Exekučnéhoporiadku,o
ktoréhoúplnostibynemohlibyťvzhľadomnanamivyššieuvedenéskutočnostiodôvodnenépochybnosti,
použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy
exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané
alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu

Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať,
že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k
zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa §
115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až

j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na

uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené
podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu
neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a
ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe uvedeného oprávnený žiada, aby súd
podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v

exekučnom konaní voči povinnému.

6. Súdny exekútor k podaným námietkam oprávneného uviedol, že oprávnenému boli v pravidelných
intervaloch zasielané správy – informácie o vykonaných úkonoch na zistenie majetku povinného, na
ktoré žiadnym spôsobom nereagoval, aj keď zo všetkých vyplýva, že povinný je absolútne nemajetný.

Napriek tomu, že oprávnený nenavrhol žiadne ďalšie spôsoby preverenia majetkových pomerov
povinného,súdnyexekútorosobnevmiestetrvaléhobydliskapovinnéhozisťovaljehomajetkovépomery
s negatívnym výsledkom. Súdny exekútor je toho názoru, že podané námietky majú za cieľ vyhnúť
sa úhrade paušálnych výdavkov súdneho exekútora. Je to zrejmé napríklad zo samotnej formulácie
poverenia pre A. D. E. „aby v mene spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. (ďalej len „spoločnosť“) podal

námietky proti upovedomeniam o zastavení exekúcie exekútorom v exekučných konaniach vedených
v prospech spoločnosti ako oprávneného voči dlžníkom ako povinným, ku ktorým je pripojené toto
poverenia.“ Z takto formulovaného poverenia je zrejmé, že tieto námietky oprávnený podáva vo všetkých
prípadochzastaveniaexekúciezdôvodunemajetnostipovinného.Ktvrdeniamoprávneného„žepovinná
osoba musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných

povinnému v hotovosti“ súdny exekútor uvádza, že ide o úplne scestné tvrdenie, ktoré nie je možné
postihnúť v zmysle Exekučného poriadku. Všetky zistenia majetku boli v celom rozsahu vykonané v
súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a počas piatich rokov nebol zistený žiadny
postihnuteľný majetok povinnej, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor
navrhuje námietky oprávneného ako nedôvodné zamietnuť.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúciealebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c)
až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu

trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Súd preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu
trov súdneho exekútora ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim zisteniam.

11. Oprávnený namieta, že v predmetnej veci nie sú naplnené zákonné podmienky na zastavenie
exekúcie z dôvodu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko nebolo preukázané,
že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

12. Súd v prvom rade uvádza, že ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre
zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn.
relatívnanemajetnosť),anieneexistenciuakéhokoľvekmajetkupovinného,čižeabsolútnunemajetnosť.
V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom,

pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Pokračovať v
exekúcii možno len pri zistení majetku či príjmov, ktoré je možné zexekvovať a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov fyzickej osoby
nezistí žiadny takýto majetok či príjmy a od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
uplynulo 5 rokov, je povinný postupovať v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a

vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

13. Súd ďalej poukazuje na ust. § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré uvádza spôsoby vykonania
exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Ak je
podkladom na exekúciu exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu

možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí,
predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti a predajom podniku. Spôsob, ktorým sa exekúcia
vykoná určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne
zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a
vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov

povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorého úlohou je s ohľadom na majetkové pomery
povinného zvoliť taký spôsob vykonania exekúcie, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby
hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

14.Súdnyexekútorjevzmysleust.§59ods.1Exekučnéhoporiadkupovinnýpriexekúciinauspokojenie

práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykonať potrebné úkony na zistenie majetku
postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Súdny exekútor prednostne
zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami
elektronickej komunikácie. V zmysle § 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), súdny exekútor zisťuje majetok povinného najmä
prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať súčinnosť s nasledujúcou prioritou: a) účty povinného
v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, b) nehnuteľnosti povinného evidované v katastrinehnuteľností, c) evidencie Sociálnej poisťovne, d) pohľadávky povinného podľa Centrálneho registra
exekúcií, e) obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, f) vozidlá povinného podľa
evidencie vozidiel, g) iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdny exekútor je povinný lustrovať majetok povinného primárne
prostredníctvom elektronických prostriedkov v dostupných registroch, resp. prostredníctvom osôb
povinných mu poskytovať súčinnosť. Podrobnejšie zisťovanie majetku povinného súdnym exekútorom
Exekučný poriadok ani vyhláška č. 68/2017 Z. z. neupravujú a v tejto súvislosti ani neukladajú súdnemu

exekútorovi žiadne ďalšie povinnosti. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného,
vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov
povinného ako aj určenie spôsobu vykonanie exekúcie patrí do kompetencie súdneho exekútora,
ktorý musí v každom individuálnom prípade zvážiť či je hospodárne a efektívne (aj vzhľadom k výške
vymáhanej povinnosti) vykonať aj ďalšie (fyzické) zisťovanie majetku povinného, napr. v mieste bydliska
povinného, prípadne na inom mieste.

16. Zo zoznamu úkonov, ktoré súdu predložil súdny exekútor, vyplýva, že súdny exekútor počas
vedenia predmetnej exekúcie vykonával pravidelne lustrácie majetku povinného, a to konkrétne lustrácie
účtov povinného v bankách, lustrácie nehnuteľností povinného, lustrácie v súčinnosti so Sociálnou
poisťovňou a lustrácie motorových vozidiel vo vlastníctve povinného, všetko s negatívnym výsledkom.

Súd je toho názoru, že súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony na zistenie majetku povinného
postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku a v rozsahu, v akom mu to
ukladá Exekučný poriadok a vyhláška č. 68/2017 Z. z.., no napriek tomu sa mu nepodarilo zistiť
žiadnu existenciu majetku či príjmu povinného, ktorý mohol byť zexekvovaný v predmetnej exekúcii
a ktorý by postačil aspoň na úhradu trov súdneho exekútora. Tvrdenie oprávneného, že povinný má

vo svojom obydlí hnuteľný majetok podliehajúci exekúcii je ničím nepodložené a ide len o subjektívnu
domnienku oprávneného, na základe ktorej nemožno dospieť k záveru, že upovedomenie o zastavení
exekúcie bolo v predmetnej veci zo strany súdneho exekútora vydané nedôvodne, resp. predčasne. V
tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste
bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste

bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom
hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také
hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Súdny exekútor podľa svojho
vyjadrenia zisťoval osobne v mieste trvalého bydliska povinného jeho majetkové pomery, avšak s
negatívnym výsledkom.

17. K tvrdeniu povinného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo
oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, súd uvádza, že nemožno vylúčiť, že povinný mal, resp. má k
dispozícii peňažné prostriedky, ktorými je schopný uhradiť vymáhaný nárok alebo jeho časť. Pokiaľ však
tieto finančné prostriedky povinný neeviduje (napr. v banke), súdny exekútor nemá možnosť získať o

nich vedomosť a postihnúť ich v predmetnej exekúcii.

18. Súd ďalej považuje za irelevantné tvrdenie oprávneného o možnosti budúceho nadobudnutia
majetku alebo získania príjmov povinným, ktorými by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená.
Povinnosť súdneho exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1

písm. d) Exekučného poriadku vzniká, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby nezistil majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
a to do piatich rokov od začatia exekúcie (t. j. od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi) alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Zákon teda súdnemu exekútorovi
neumožňuje rozhodnúť sa či vydá alebo nevydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ale táto povinnosť

je stanovená obligatórne slovným spojením „vydá upovedomenie“. Pri naplnení stanovených podmienok
je tak súdny exekútor povinný zastaviť exekúciu, a to bez ohľadu na potencionálnu možnosť získania
majetku, resp. príjmov zo strany povinného v budúcnosti.

19. K námietke oprávneného, že súdny exekútor nepristúpil k použitiu donucovacieho opatrenia,

súd uvádza nasledovné. S účinnosťou od 01.04.2023 došlo k zavedeniu inštitútu donucovacích
opatrení, ktoré majú slúžiť účelu vynútenia splnenia uloženej povinnosti a ktorých základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, nakoľko majú pôsobiť preventívne, a až po nesplnení dotknutej
povinnosti nastupuje funkcia represívna. Donucovacie opatrenia majú slúžiť na vynútenie a upevneniesúdnej autority, vrátane autority exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie
núteného výkonu exekučných titulov, ktorá je v právnom štáte súčasťou súdnej moci, a tým majú viesť
k rýchlemu a efektívnemu plneniu povinností povinných osôb v exekučnom konaní a súčasne k rýchlej

a účinnej ochrane práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb, najmä k rýchlemu, hospodárnemu a
efektívnemu vymoženiu nárokov vymedzených v exekučnom titule. Je potrebné zdôrazniť, že uloženie
donucovacieho opatrenia musí byť účelné, t. j. je možné ho uložiť len v prípade ak možno predpokladať,
že bez jeho použitia nedôjde k splneniu dotknutej povinnosti, a to za súčasného splnenia zákonných
podmienok upravených Exekučným poriadkom. Uloženie donucovacieho opatrenia či už súdom alebo

povereným súdnym exekútorom v rámci výkonu exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného má
byť prostriedkom ultima ratio, krajným a výnimočným prostriedkom, ktorým sa má povinný donútiť k
výkonu splnenia povinnosti jemu v rámci výkonu exekúcie uloženej, avšak len v prípade, ak všetky
ostatné prostriedky zlyhali, teda že exekúciu nemožno bez splnenia predmetnej (uloženej) povinnosti
vykonať, či v nej ďalej pokračovať. Má tak ísť o prostriedok, ktorého uloženie má sledovať konkrétny
cieľ, ktorým však nie je a nemôže byť uľahčenie činnosti súdneho exekútora pri výkone exekúcie.

Súd poukazuje na skutočnosť, že donucovacie opatrenie predstavuje inštitút, ktorý súdny exekútor
môže, ale nemusí využiť. Je na súdnom exekútorovi, ktorý je štátom splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, aby určil akým spôsobom bude exekúcia vykonaná
a aké prostriedky k vynúteniu splnenia povinnosti, ktorá je predmetom výkonu exekúcie, použije.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa súdnemu exekútorovi v období piatich rokov od začatia exekúcie

nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bolo by kontraproduktívne ukladať povinnému peňažnú pokutu,
ktorá by s dôvodným presvedčením nebola taktiež vymožená. Uloženie donucovacieho opatrenia vo
forme peňažnej pokuty by bolo s ohľadom na majetkové pomery povinného neprimerané a neviedlo by
k splneniu vymáhanej povinnosti, skôr k väčšiemu zadlženiu povinného.

20. Súd konštatuje, že zo strany oprávneného nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny
exekútor pri výkone svojej činnosti porušil svoje povinnosti a k využitiu ust. § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku pristúpil nedôvodne. Súd má za to, že súdny exekútor postupoval správne, keď po
uplynutí lehoty 5 rokov od začatia exekúcie, t. j. odo dňa 16.11.2020, kedy mu bolo doručené poverenie

navykonanieexekúcie,pristúpildňa18.11.2025kvydaniuupovedomeniaozastaveníexekúcievzmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko sa mu napriek
vykonaným lustráciám nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok či príjmy povinného, ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov súdneho exekútora.

21.Nazákladevyššieuvedenéhosúdkonštatuje,ževdanejvecinezistilžiadnedôvody,prektorébybolo
možnénámietkamoprávnenéhovyhovieťaupovedomenieozastaveníexekúciezrušiť,apretonámietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp.
zn. XXXXX XXX/XX zo dňa 18.11.2025, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič zamietol,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.